{"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. PL. ÚS 6/2021, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/2021-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov\nJany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka,\nJany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho\n(sudca spravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, zastúpeného JUDr. Petrou Príbelskou, PhD., predsedníčkou senátu, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 14a a § 14b\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s\n- čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\n- čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 26. septembra 2019 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade ustanovení § 14a a § 14b\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) s\n- čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a\n- čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení\ns čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“).\n2. Z návrhu a pripojených príloh vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom č. k. 5 S 203/2015 zo 17. januára 2017 zamietol žalobu žalobcu – advokáta\n\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci\nč. k. 7384/2015 – PO – JU z 1. júla 2015, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu,\nktorým mu ako ustanovenému právnemu zástupcovi bola priznaná náhrada trov právneho\nzastúpenia v sume 239,15 eur za použitia ustanovenia § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky upravujúceho\npaušálnu odmenu advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v konaní o občianskoprávnej\nveci vyplácanú Centrom právnej pomoci. Žalobca dôvodil ústavne neakceptovateľnou\ndiskrimináciou pri odmeňovaní advokáta z prostriedkov štátneho rozpočtu nižšou paušálnou\nodmenou v porovnaní s výškou tarifnej odmeny. V správnej žalobe žalobca navrhoval prerušenie\nkonania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov krajským súdom, ktorý\ntento návrh zamietol uznesením z 23. mája 2016, keďže na podanie návrhu ústavnému súdu nezistil\ndôvod.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej zotrval na svojom\nprávnom názore, že ide o nerovnosť v odmeňovaní za výkon porovnateľnej činnosti v prípade\nzastupovania osoby v hmotnej núdzi nižšou paušálnou odmenou v porovnaní so zmluvným\nsplnomocnením, keď má advokát nárok na vyššiu tarifnú odmenu. Zároveň vyslovil názor,\nže až po posúdení súladu napádaných ustanovení vyhlášky s ústavou by mohol krajský súd\nspravodlivo rozhodnúť v jeho veci. Z uvedených dôvodov podal kasačnú sťažnosť podľa § 440\nods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),.\n4. Z priloženého spisového materiálu najvyššieho súdu vyplýva, že žalobca vystupoval ako právny\nzástupca navrhovateľky konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\n(ďalej len „BSM“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 7 C 196/2012.\nZastúpená navrhovateľka si uplatňovala podiel z BSM v hodnote 38 000 eur. Žalobca zrealizoval\n5 úkonov právnej služby, následne bola uzavretá mimosúdna dohoda o vyporiadaní BSM a z tohto\ndôvodu navrhovateľka vzala svoj návrh na vyporiadanie BSM spať.\n5. Najvyšší súd uznesením č. k. 5 Sžk 23/2017 z 21. júla 2019 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti\nžalobcu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, keďže dospel k záveru, že sú splnené podmienky\nna podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s touto argumentáciou:\n«V súvislosti s ustanovením § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky najvyšší súd poukazuje na to,\nže od 1. júna 2009, došlo k zmene tarifnej odmeny za zastupovanie advokátov na paušálnu odmenu,\nktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore, pričom účelom tejto zmeny právnej úpravy\nmali byť úspory nákladov centra za služby poskytované advokátmi klientom centra a za účelom\nspravodlivejšieho odmeňovania advokátov za poskytované právne služby. Tarifná odmena, ktorá sa\nadvokátom priznávala pred 1. júnom 2009, mala byť často neprimerane vysoká vzhľadom na počet\núkonov, ktoré advokát vykonal, a tiež vzhľadom na to, že aj v prípade zastavenia konania alebo\nnezastupovania do právoplatného skončenia vo veci samej sa odmena advokátovi priznávala v plnej\nvýške.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sa vyššie uvedená právna úprava prijatá po 01.06.2009 javí\nako diskriminačná voči žalobcovi (a vo všeobecnosti k advokátom), keď dochádza k situácii,\nže advokátom, ktorí zastupujú klientov v rovnakých veciach prináleží tarifná odmena, no v prípade,\nak má znášať náhradu trov právneho zastúpenia štát prostredníctvom centra právnej pomoci,\nznižuje sa táto odmena niekoľkonásobne, pričom môže klesnúť až na úroveň nákladov advokáta\nvynaložených v samotnom konaní. Môže dôjsť dokonca k situácii, že táto odmena nepokryje ani\nnáklady advokáta vynaložené v tomto konaní. Takáto právna úprava zavádza\n2\n\nrozličný/diskriminačný prístup k obsahovo zhodne poskytnutej právnej pomoci advokátmi\nv rozličnom čase z hľadiska odmeny a zasahuje do nadobudnutých práv advokátov. Nemožno\npritom poprieť, že samotné poskytovanie právnej pomoci nemajetným klientom bezplatne alebo\nza zníženú odmenu na základe rozhodnutia štátu je súčasťou povinností vyplývajúcich z poslania\nadvokáta a tradície advokácie. Hoci je úplne akceptovateľné, aby bol advokát povinný poskytovať\nprávnu službu za zníženú odmenu, princípy jej právnej úpravy by mali zohľadňovať napríklad\naj náročnosť poskytovanej právnej pomoci v danej veci z hľadiska jej obsahu a rozsahu.\nÚstavne ťažko udržateľnou sa tak javí aj samotná koncepcia určenia výšky odmeny advokáta\nako odmeny paušálnej, ktorá nezohľadňuje počet vykonaných úkonov advokátom a iba\nnedostatočne náročnosť veci. Na uvedenom závere nič nemení ani ust. § 14b ods. 2 vyhlášky, ktoré\numožňuje Centru právnej pomoci zvýšiť odmenu najviac o 100%, ak oprávnenú osobu zastupoval\nadvokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, keďže ani táto skutočnosť\n(aj vzhľadom na jej fakultatívny charakter) nemusí zohľadňovať vyššie popísané aspekty\nposkytovania právnej pomoci (najmä odborná náročnosť veci). V Českej republike Ústavný súd\nČeskej republiky nálezom sp.zn. Pl. ÚS 25/12 zo dňa 17. marca 2013 pre rozpor s ústavným\nporiadkom zrušil obdobne konštruovanú vyhlášku č. 484/2000 Sb., ktorou sa stanovujú paušálne\nsadzby odmeny za zastupovanie advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov\nv občianskom súdnom konaní (tzv. prísudková vyhláška). Tento nález Ústavného súdu\nČeskej republiky okrem iného dôvodil aj poukazom na samotný problém ústavnej súladnosti\nurčenia odmeny advokáta ako odmeny paušálnej: „Paušalizácia stanovenia odmien advokátov\núplne opomína vecnú náročnosť sporu, počet vykonaných úkonov vo veci, časovú náročnosť\na účelnosť vymáhania práva alebo bránenia nároku, neberie do úvahy ani spôsob skončenia veci.\nJe možné spomenúť aj takú nežiadúcu variantu, keď paušálne priznaná sadzba odmeny je naopak\nneprimerane nízka, pretože povaha konkrétneho sporu vyžadovala nadštandardne vysoký počet\nnáročných úkonov“.\nNa okraj poukazuje najvyšší súd na odmeňovanie advokátov v trestných veciach, kde aj v prípade\nadvokátov ex offo, títo sú odmeňovaní za podmienok zohľadňujúcich náročnosť a počet vykonaných\núkonov vo veci.\nNajvyšší súd je toho právneho názoru že citované ustanovenia vyhlášky sú nesúladné aj s článkom\n20 ods. 1 ústavy. Aj keď súčasťou ústavnej ochrany je iba nadobudnutý majetok, a nie právo získať\nmajetok, chráni sa aj prístup k majetku, ak sa zakladá na legitímnom očakávaní získania majetku.»\n6. Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:\n„ustanovenia § 14a a § 14b vyhlášky nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 12 ods. 1,\nv spojení s článkom 20 ods. 1 ústavy a článkom 14 EDĽP, v spojení s článkom 1 Dodatkového\nprotokolu č. 1 k EDĽP.“\nII.\nNapadnuté ustanovenia vyhlášky a referenčné ústavné normy a ustanovenia dohovoru\na dodatkového protokolu\n7. Podľa § 14a ods. 1 vyhlášky ak ďalej nie je uvedené inak, odmena je 130 eur.\nPodľa § 14a ods. 2 vyhlášky odmena je\na) vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200 eur,\nb) vo veciach upravených Zákonom o rodine 130 eur,\n\n3\n\nc) vo veciach upravených Zákonníkom práce 150 eur,\nd) vo veciach upravených Obchodným zákonníkom 200 eur.\nPodľa § 14a ods. 3 vyhlášky rovnaká odmena ako v odseku 2 patrí advokátovi za zastupovanie\nv odvolacom konaní a dovolacom konaní.\nPodľa § 14a ods. 4 vyhlášky vo veciach obnovy konania je odmena 160 eur za celé konanie\no povolenie obnovy konania vrátane odvolacieho konania.\nPodľa § 14a ods. 5 vyhlášky vo veciach mimoriadneho dovolania je odmena 130 eur.\nPodľa § 14a ods. 6 vyhlášky ak je advokát ustanovený za opatrovníka v konaní, patrí mu odmena\n15 eur za celé konanie vrátane odvolacieho konania a dovolacieho konania.\n8. Podľa § 14b ods. 1 vyhlášky ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie\no náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve\npohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50 eur.\nPodľa § 14b ods. 2 vyhlášky ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo\nskutkovo zložitej veci, Centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100 %.\nPodľa § 14b ods. 3 vyhlášky ak advokát zastupuje v rovnakej veci v konaní spoločne dve oprávnené\nosoby alebo viac osôb, odmena sa zvýši o 20 % bez ohľadu na počet spoločne zastupovaných osôb.\nPodľa § 14b ods. 4 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia,\nnajvyššia odmena sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. To neplatí,\nak spojenie veci vyplýva zo zákona.\nPodľa § 14b ods. 5 vyhlášky ak je vec vyriešená mimosúdne bez podania návrhu na začatie konania\nna súd, odmena je 100 eur.\nPodľa § 14b ods. 6 vyhlášky ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia\nveci, patrí mu 50 % odmeny. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom\nkonaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.\n9. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva\na slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom\nochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n10. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť\nbez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,\nnáboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne\nužívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu\na za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,\naby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných\npoplatkov alebo pokút.\n\n4\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu a závery ústavného súdu\n12. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/12018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) a dospel k záveru, že návrh najvyššieho súdu je potrebné odmietnuť.\n13. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy ústavný súd rozhoduje okrem iného o súlade všeobecne\nzáväzných právnych predpisov iných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou,\ns medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré\nboli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi. Takýto návrh je podľa\nčl. 130 ods. 1 písm. d) a čl. 144 ods. 2 ústavy v zásade povinný podať okrem iného aj súd, ak sa\ndomnieva, že zákon, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave alebo medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí a preskúma ho z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní\nbez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu súdu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov je posúdiť, či návrh najvyššieho súdu bol podaný príslušným senátom [čl. 130\nods. 1 písm. d) ústavy, § 74 písm. d) a § 75 zákona o ústavnom súde], či bol návrh podaný po\nprerušení konania vedeného pred najvyšším súdom, či bol návrh podaný vo forme predpokladanej\nustanovením § 43 a § 75 zákona o ústavnom súde a či návrh nie je neprípustný (§ 55 zákona\no ústavnom súde a contrario). Následne je ústavný súd povinný skúmať aj aplikovateľnosť\nnapadnutých ustanovení vyhlášky v konaní pred najvyšším súdom. Toto skúmanie je pravidelnou\na nevyhnutnou súčasťou predbežného prerokovania a nemožno ho vykonať v neskoršej fáze\nkonania, keďže podľa ustálenej judikatúry už po prijatí návrhu na ďalšie konanie zásadne\nneprichádza do úvahy skúmanie procesných podmienok (porov. PL. ÚS 11/05).\n17. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\nokrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého nesúlad\ns právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou navrhovateľ namieta,\n\n5\n\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu,\njeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo\nmedzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia alebo\nmedzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ktorým napadnutý právny\npredpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n18. V zmysle § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n19. Ústavný súd už judikatúrne ozrejmil, že procesná legitimácia všeobecného súdu na podanie\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom je podmienená\nspojitosťou s konaním pred všeobecným súdom. Podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia\nčinnosť, v rámci ktorej je podľa úsudku všeobecného súdu potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne\nzáväzný právny predpis, ktorého nesúlad mieni všeobecný súd uplatniť v konaní pred ústavným\nsúdom. Ak v tomto postupe (konkrétnej rozhodovacej činnosti) nemá miesto interpretácia\na aplikácia napadnutého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého nesúlad\nmieni všeobecný súd uplatňovať v konaní pred ústavným súdom, potom nie je splnený základný\npredpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy\n(m. m. PL. ÚS 7/04, PL. ÚS 12/2012, PL. ÚS 3/2014).\n20. Účelom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov je totiž\nodstránenie pochybností všeobecného súdu o ústavnosti konkrétneho ustanovenia, pred použitím\nktorého všeobecný súd v prejednávanej veci stojí alebo ktorého aplikácia v prejednávanej veci\naspoň prichádza do úvahy. Toto oprávnenie neslúži na odstraňovanie pochybností všeobecného\ncharakteru o ústavnej konformite tej časti právnej úpravy, ktorej bezprostredná aplikácia\nvšeobecným súdom v konkrétnej veci neprichádza do úvahy.\n21. Všeobecný súd je oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie\n(teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom\nustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012);\npredpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu.\nPrejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia v konaní všeobecného\nsúdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené procesné podmienky\n(porov. PL. ÚS 7/04). V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to\nvšeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné za výklad podústavného práva, je nepochybne\nv prvom rade úlohou všeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil\nprejudicialitu napádaného ustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite\nodôvodnil. Ústavný súd si však vo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto\nzávery všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť\nsplnenie podmienok konania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť)\nnapadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel (porov. napríklad\nPL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34, PL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016, PL. ÚS 1/2018).\n\n6\n\n22. Základným predpokladom na ochranu ústavnosti poskytovanej na návrh všeobecného súdu\nústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy je zistenie, že podaniu návrhu na začatie konania\nna ústavnom súde predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť\n(podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii\nskutkového stavu pod napádanú právnu normu (m. m. PL. ÚS 7/04).\n23. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy)\na zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky pre vznik aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sa zakladá\nv prvom rade na už uvedenej téze o nutnosti subsumpcie skutkového stavu zisteného\nv rozhodovacej činnosti všeobecného súdu pod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného\nsúdu protiústavná, a v druhom rade na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je\nnavrhovaný všeobecným súdom v petite jeho návrhu, viesť k odlišnému záveru v merite konania\npred všeobecným súdom v porovnaní s takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie\nprávnej normy navrhnutej na derogáciu. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký\nnávrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu\nv konkrétnom, ním prerušenom konaní. Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného\nsúdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť\nfunkčnú podstatu návrhového oprávnenia, ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému\nsúdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej povahy (PL. ÚS 1/2018,\nPL. ÚS 5/2021).\n24. Predmetom sporu na najvyššom súde je kasačná sťažnosť, v ktorej zotrval žalobca na svojom\nprávnom názore, že ide o nerovnosť v odmeňovaní za výkon porovnateľnej činnosti v prípade\nzastupovania osoby v hmotnej núdzi nižšou paušálnou odmenou v porovnaní so zmluvným\nsplnomocnením, keď má advokát nárok na vyššiu tarifnú odmenu.\n25. Podľa názoru najvyššieho súdu právnou úpravou ustanovenia § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky\nprijatou po 1. júni 2009 (zmena tarifnej odmeny za zastupovanie advokátom na paušálnu odmenu\nbez ohľadu na hodnotu veci v spore) je diskriminačná voči žalobcovi (vo všeobecnosti\nk advokátom). Totiž advokátom, ktorí zastupujú klientov v rovnakých veciach, prináleží tarifná\nodmena, no v prípade, ak má znášať náhradu trov právneho zastúpenia štát prostredníctvom\nCentra právnej pomoci, môže sa znížiť táto odmena niekoľkonásobne. Takáto právna úprava\nzavádza rozličný/diskriminačný prístup k obsahovo zhodne poskytnutej právnej pomoci advokátmi\nv rozličnom čase z hľadiska odmeny a zasahuje do nadobudnutých práv advokátov. Ústavne ťažko\nudržateľnou sa tak javí aj samotná koncepcia určenia výšky odmeny advokáta ako odmeny\npaušálnej, ktorá nezohľadňuje počet vykonaných úkonov advokátom a iba nedostatočne náročnosť\nveci. Na uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie § 14b ods. 2 vyhlášky, ktoré umožňuje\nCentru právnej pomoci zvýšiť odmenu najviac o 100 %, ak oprávnenú osobu zastupoval advokát\nv mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci. Na základe toho najvyšší súd dospel k názoru,\nže označené ustanovenia § 14a a § 14b vyhlášky nie sú v súlade s označenými článkami ústavy,\ndohovoru a dodatkového protokolu.\n26. V úvode ústavný súd konštatuje, že v danom prípade ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\n(v štádiu rozhodovania o kasačnej sťažnosti, pozn.) Centra právnej pomoci, ktoré svojím\nprávoplatným rozhodnutím aplikovalo vo veci žalobcu ustanovenie § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky.\n\n7\n\nOstatné ustanovenia napádané návrhom na zaťatie konania o súlade právnych predpisov neboli\nvo veci priamo aplikované, preto v tejto časti absentuje predpoklad prejudiciality ako základnej\npodmienky návrhového oprávnenia všeobecného súdu\n27. Ústavný súd, vychádzajúc z návrhu najvyššieho súdu, posúdil splnenie procesných podmienok\nkonania vo vzťahu k ustanoveniu § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky, teda ustanoveniu, ktoré\nje v prerušenom konaní pred všeobecným súdom „v hre“ vo forme preskúmania zákonnosti jeho\naplikácie správnym orgánom, v zmysle citovanej konsolidovanej judikatúry a dospel k názoru,\nže prípadný derogačný nález ústavného súdu je síce spôsobilý spochybniť ústavnosť napadnutej\nprávnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú vec. Pripustiť najvyšším súdom uvažovaný právny\ndôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne\núčinky, ktoré sú v právnom štáte, rešpektujúcom požiadavku právnej istoty, javom vyžadujúcim\nnáležitú oporu v písanom práve (PL. ÚS 1/2018).\n28. Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych\npredpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych vzťahov na jednej\nstrane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej.\n29. Vyvažovanie oboch v kolízii stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom súde v § 91,\n§ 92 a § 93. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové stavy sa\nkoncentruje v § 93, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom\nkonaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné rozhodnutia. Realizačný dopad\nderogačného nálezu je preto výslovne regulovaný v prípadoch vyznačujúcich sa predchádzajúcim\nautoritatívnym posúdením skutkových stavov, ktoré nastali a boli uzavreté pred vyhlásením nálezu\nústavného súdu. Pravidlá normované v § 93 zákona o ústavnom súde nemožno analogicky\n(teda bez explicitného právneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté,\nktoré tvorili základ pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom\nmocenského právneho posúdenia (rozhodovania).\n30. Právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy (bližšie\nporovnaj PL. ÚS 5/2021, pozn.) sú orientované v zásade pro futuro (ex nunc). Vyplýva to z čl. 125\nods. 3 a ods. 6 ústavy, ktorého odrazom je § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ide o kogentný\nmechanizmus, ktorý po strate účinnosti normatívneho textu zasiahnutého nesúladom právnych\npredpisov, ktorá nastáva až dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky, predpokladá následné zosúladenie právnych predpisov legislatívnou\nčinnosťou orgánov, ktoré dotknuté predpisy vydali. Táto „zosúlaďovacia“ zmena právnych\npredpisov nadobudne účinnosť až po jej prijatí, najskôr dňom vyhlásenia nového právneho predpisu\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uvedené neodôvodňuje prijať záver o retroaktívnom\npôsobení derogačného nálezu ústavného súdu ani diferencovať jeho účinky podľa návrhového\nsubjektu. Akákoľvek ústavne konformná úvaha o prípadných spätných účinkoch normatívnej\nzmeny právneho predpisu musí mať explicitnú ústavnú alebo zákonnú oporu. Samotná ústava\npočíta so spätnými účinkami len v oblasti trestného zákonodarstva (čl. 50 ods. 6 ústavy). Parciálne\nmodifikované prvky takých účinkov sú upravené § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde na účel\nkompenzácie skoršieho pôsobenia normatívnych účinkov právneho predpisu, ktorý sa následne\nv dôsledku derogačného nálezu ocitol v pozícii nesúladu s právnym predpisom vyššej právnej sily.\nKonštrukcia vykonávacej zákonnej úpravy je vyjadrením rozhrania medzi účinkami derogačného\n\n8\n\nnálezu pre obdobie po jeho vyhlásení (§ 91 ods. 1 a § 92 zákona o ústavnom súde) a pre obdobie\npred jeho vyhlásením, pre ktoré sú vymedzené špecifické výnimky pre inak generálne nedotknuté\nprávne vzťahy, ktoré vznikli v tomto skoršom období (osobitné ustanovenie § 93 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde).\n31. Uvedená problematika účinkov derogačného nálezu, najmä absencia retroaktivity jeho účinkov,\nmá v okolnostiach posudzovanej veci, ktorá je špecifická svojou správnou povahou, mimoriadny\nvýznam pre posúdenie konkrétnej aplikačnej využiteľnosti prípadného derogačného nálezu\nústavného súdu, ktorá je predpokladom aktívnej legitimácie navrhovateľa – všeobecného súdu.\n32. Navyše, právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej moci je možné na základe neskoršej zmeny\nnormatívneho právneho stavu zrušiť len mechanizmom podľa § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde,\nktorý výlučne v trestných veciach využíva retroaktivitu zmeny zákona priaznivej pre páchateľa.\nV prejednávanej veci o taký prípad nejde. Vo vzťahu k derogačnému nálezu ústavného súdu\nprichádzajú v inej než trestnej právoplatne skončenej veci do úvahy len účinky nútenej\nnevymáhateľnosti podľa § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo by neplnilo účel sledovaný\npredloženým návrhom navrhovateľa. Predmetom prieskumu správneho súdu je právoplatné\nrozhodnutie orgánu verejnej moci, pri ktorom je možné zohľadniť len správnosť aplikácie\ndotknutého právneho predpisu podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania orgánu verejnej\nsprávy. Inými slovami, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia napadnutého správnou žalobou\nuž toto rozhodnutie nie je možné zrušiť na podklade zmeny právnej úpravy vrátane zmeny\nvyvolanej derogačným nálezom ústavného súdu (s výnimkou obnovy trestného konania, pozn.).\nAk bol napadnutý právny predpis (účinný v čase rozhodovania správneho orgánu, pozn.) orgánom\nverejnej správy použitý správne vrátane ústavne konformného výkladu, neprichádza do úvahy jeho\nzrušenie správnym súdom s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe ústavného súdu ústavne udržateľným výkladom všeobecne záväzného právneho\npredpisu účinného v čase rozhodovania orgánu verejnej moci nemôže dôjsť k zásahu do základných\npráv fyzickej alebo právnickej osoby.\n33. Z uvedených dôvodov právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého vyslovením nesúladu\ncitovaných ustanovení s označenými článkami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu by došlo\nk odlišnému posúdeniu konkrétnej žaloby žalobcu, ústavný súd hodnotí ako nedôvodný. Chýba mu\npotrebný právny základ. Okolnosti zdôrazňujúce aspekt prieskumu až právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy v správnom súdnom konaní, nadväzujúce na absenciu retroaktívneho účinku\nderogačného nálezu ústavného súdu, podporujú záver o nedostatku prejudiciality ako podmienky\noprávňujúcej všeobecný súd na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov.\n34. Derogácia ustanovení §§ 14a a 14b vyhlášky (vzhľadom na jej pôsobiaci účinok do budúcna)\nnebola spôsobilá viesť k opačnému rozhodnutiu v porovnaní s meritórnym rozhodnutím v prostredí\nzachovávajúcom účinnosť uvedeného právneho predpisu, preto najvyšší súd nie je aktívne\nlegitimovaný na podanie návrhu s predloženým petitom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrh\nnavrhovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne\nneoprávnenou osobou.\n35. V závere ústavný súd dodáva, že vo vzťahu k okruhu využiteľných prípadov na podanie návrhu\nna konanie o súlade právnych predpisov všeobecným súdom platí, že hypotéza ustanovenia čl. 144\nods. 2 ústavy je limitovaná účinkami ex nunc derogačného nálezu s absenciou retroaktivity nového\n9\n\nprávneho stavu vyvolaného týmto nálezom (PL. ÚS 24/2020). Okruh využiteľných prípadov bol\nv tomto rozhodnutí načrtnutý ako možnosť napadnúť procesné ustanovenia vzhľadom na okamžitú\naplikabilitu zmeneného právneho stavu v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom,\nmožnosť dosiahnuť zmenu hmotnoprávneho podkladu (kritérií) pre konštitutívne rozhodovanie\nsúdov, možnosť namietať nesúlad právnych predpisov v trestných veciach s účinkami podľa čl. 50\nods. 6 ústavy a sekundárne podľa § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde, prípadne situácia, keď sa\nvyslovením nesúladu vnútroštátnych právnych predpisov vytvorí priestor na priamu prednostnú\naplikáciu medzinárodnej zmluvy uvedenej v čl. 7 ods. 5 ústavy (PL. ÚS 5/2021).\n36. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k výroku a odôvodneniu tohto rozhodnutia\nodlišné stanovisko sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Miloš Maďar, Peter Straka, Robert Šorl\na Martin Vernarský.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2021\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "podmienky konania", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "majetok-majetkové právo"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02ec42b1-1708-41df-bde4-c1fcfc79138e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:4b4b5078-0002-4c57-a9c1-b6476f4b973f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/05 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b4b5078-0002-4c57-a9c1-b6476f4b973f"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:d9aff9cf-c54e-456c-935c-be3d894c6b00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.8.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.8.2024.1"}, {"guid": "ussr:52357dd4-b781-4c5c-b1e6-e908788e4240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1"}, {"guid": "ussr:ac6e4a01-f398-4a5b-a81b-e926a49dab31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2023.1"}, {"guid": "ussr:da4caaec-1f9f-4968-a5db-c82f7ac2623a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1"}, {"guid": "ussr:6ed6e4d0-8115-4cbb-ad3d-0d165f2da09e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d"}, {"guid": "ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d"}, {"guid": "ussr:0208adaa-41d1-4530-8139-d4f5180ab1d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1"}, {"guid": "ussr:416bed72-552d-499f-be50-ff1f6f1df2f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:416bed72-552d-499f-be50-ff1f6f1df2f2"}, {"guid": "ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df"}, {"guid": "ussr:2319ea94-f7dd-49a3-bd35-be63a8b637fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2018 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1"}, {"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:cd8e3269-959d-412c-bdf9-3978eeaecd2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1"}, {"guid": "ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0"}, {"guid": "ussr:6026b3ad-4171-43d9-8cca-6c762707ff06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "7e999c79-c4b1-46f0-97d0-5ceac6acca98:fd50aa8c-a1dd-4cce-87ed-1a9477bd803d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2", "spisova_znacka": "5Sžk/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/23/2017 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2"}, {"guid": "e5069374-6f15-4a3d-8abe-ec29a9facdf2:c9e682c5-17bf-4c4b-a6d0-a7079a1844c2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201119.6", "spisova_znacka": "BA-5S/160/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/160/2020 z 10. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201119.6"}, {"guid": "494e47c3-8389-4ebc-9f5f-8d13eaab610b:5bf72a75-b4b1-43c6-a49a-5fdd46d200a2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8123206507.5", "spisova_znacka": "21Co/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/1/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8123206507.5"}, {"guid": "2aa30a08-5a0d-4d39-93d2-eef7b9ffc001:36f16b59-1c67-4a7f-8a44-b3a9c1cf0166", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6119438092.1", "spisova_znacka": "6Co/35/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/35/2025 z 14. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6119438092.1"}, {"guid": "c6236b3e-03dd-47b9-aef3-d2f455adb53c:7a1a531e-9149-4ee0-8b3a-8779c2d4d351", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1219202863.1", "spisova_znacka": "4Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/1/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1219202863.1"}]}