{"guid": "ussr:02ec42b1-1708-41df-bde4-c1fcfc79138e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2021 z 12. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2021, sp. zn. PL. ÚS 5/2021, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2021-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02ec42b1-1708-41df-bde4-c1fcfc79138e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1/text", "citacie_n": 77, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 5/2021-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Roberta Šorla, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša\nSzigetiho a Martina Vernarského o návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky\ntakto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 30. júna 2020 doručený návrh Okresného súdu Martin (ďalej aj „okresný\nsúd“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\no súlade § 54a prvej vety (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) s čl. 1 ods. 1, čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy.\n2. Okresný súd vo svojom návrhu uvádza, že sa pred ním vedie civilné sporové konanie v právnej\nveci žalobkyne Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155\n(ďalej len „žalobkyňa“), proti žalovanej\n,\n,\n, o zaplatenie finančnej sumy 330,47 eur s príslušenstvom, pričom v priebehu\noznačeného súdneho konania dospel k záveru, že žalobou uplatnené právo zo spotrebiteľskej\nzmluvy je podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka premlčané.\n3. Ústavný súd z priloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 24 Csp 16/2020 zistil, že žaloba\nbola okresnému súdu doručená 2. marca 2020, pričom pohľadávka uplatnená v žalobnom návrhu sa\npodľa žalobkyne stala splatnou odo dňa splatnosti (20. január 2017) nesplnenej splátky.\n\n4. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje predovšetkým tým, že aplikácia § 54a prvej vety\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno\nvymáhať, spôsobuje nerovnosť veriteľov v súdnych konaniach, a to neumožnením prístupu k súdu\na neposkytnutím ochrany majetku niektorým z nich výlučne na tom základe, že sú veriteľmi zo\nspotrebiteľskej zmluvy. Podľa jeho názoru aj premlčané právo je také, ktoré požíva súdnu ochranu\na predstavuje majetkové právo, aj keď s obmedzením, že v prípade vznesenia námietky premlčania\nzo strany dlžníka sa takéto právo v súdnom konaní neprizná.\n5. Navrhovateľ zastáva názor, že napadnuté ustanovenie nie je nevyhnuté a proporcionálne, pretože\nani princíp ochrany spotrebiteľa neodvodňuje také zvýhodňovanie dlžníka zo spotrebiteľských\nzmlúv, ktorým je spotrebiteľ, v porovnaní s dlžníkmi z iných občianskoprávnych zmlúv, aby súd aj\nbez námietky prihliadal na premlčané právo, ktoré má byť proti nemu uplatnené.\n6. Okresný súd poukazuje aj na nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018,\nktorým ústavný súd vyslovil nesúlad § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) s ústavou a v zmysle ktorého nie je\nzvýhodňovanie dlžníka ako spotrebiteľa na úkor veriteľa ako dodávateľa postupom podľa vtedajšej\nprávnej úpravy v súlade s ústavou.\n7. Navrhovateľ preto uzatvára, že napadnuté zákonné ustanovenie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy. Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd\nrozhodol, že napadnutá právna úprava nie je v súlade s označenými referenčnými normami.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n9. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil aj svoje uznesenie č. k. 24 Csp 16/2020 zo\n17. júna 2020, ktorým prerušil konanie o zaplatenie finančnej sumy 330,47 eur, pretože považoval\nza splnené podmienky na konanie o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s označenými článkami\npodľa ústavy. Tým bolo preukázané splnenie procesnej podmienky nevyhnutnej na začatie konania\no súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu vyplývajúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy,\nspočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutého konania pred všeobecným súdom (pozri sp. zn.\nPL. ÚS 39/2014).\n\n2\n\n10. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh okresného\nsúdu je potrebné odmietnuť.\n11. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú\nsplnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu\nnávrh na začatie konania.\n12. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou.\n13. Takto normatívne vyjadrenú požiadavku súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecného\nsúdu [čl. 144 ods. 2 ústavy a § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku pre vznik\naktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy už ústavný\nsúd vo svojej doterajšej judikatúre bližšie interpretoval.\n14. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy)\ni zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky pre vznik aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sa zakladá\nv prvom rade na téze o nutnosti subsumpcie skutkového stavu zisteného v rozhodovacej činnosti\nvšeobecného súdu pod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného súdu protiústavná,\na v rade druhom na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je navrhovaný\nvšeobecným súdom v petite jeho návrhu, viesť k odlišnému záveru v merite konania\npred všeobecným súdom v porovnaní s takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie\nprávnej normy navrhnutej na derogáciu. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký\nnávrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu\nv konkrétnom ním prerušenom konaní. Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného\nsúdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť\nfunkčnú podstatu návrhového oprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného\nsúdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho\ndo výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (PL. ÚS 1/2018).\n15. Ústavný súd dospel k uvedenému záveru vyjadrenému výrokom tohto uznesenia v súlade so\nsvojou aktuálnou plenárnou judikatúrou o účinkoch derogačného nálezu ústavného súdu v konaní\no súlade právnych predpisov, a to v kontexte už prezentovanej požiadavky prejudiciality ako\npodmienky podania návrhu na také konanie všeobecným súdom po prerušení ním vedeného konania\npodľa čl. 130 ods. 1 písm. d), resp. čl. 144 ods. 2 ústavy (obe otázky riešené súčasne\nv sp. zn. PL. ÚS 1/2018 a PL. ÚS 24/2020, pokiaľ ide o účinky derogačného nálezu ústavného súdu\naj nálezy napríklad označené v bode 21.1 tohto odôvodnenia).\n16. Základným predpokladom na ochranu ústavnosti poskytovanej na návrh všeobecného súdu\nústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy je teda zistenie, že podaniu návrhu na začatie\nkonania na ústavnom súde predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne\n\n3\n\ndôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j.\nk subsumpcii skutkového stavu pod napádanú právnu normu.\n17. V okresným súdom posudzovanej veci ide o situáciu, keď sa žalobkyňa domáha zaplatenia\nfinančnej sumy 330,47 eur vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Označené súdne konanie začalo\ndoručením žaloby okresnému súdu 2. marca 2020, pričom pohľadávka uplatnená v žalobnom\nnávrhu sa podľa žalobkyne stala splatnou odo dňa splatnosti (20. január 2017) nesplnenej splátky.\nNa základe už uvedených okolností sa táto situácia ústavnému súdu bez ambície jej detailného\nprávneho posudzovania javí ako taká, že pri posudzovaní vymáhateľnosti žalobkyňou uplatneného\npráva ostáva subsumpcia rozhodujúcich skutkových okolností pod hypotézu právnej normy\nzakotvenej v § 54a Občianskeho zákonníka „v hre“.\n18. Napriek tomu súd musí konštatovať, že okresný súd nie je s ohľadom na podstatu ním súdeného\nsporu oprávnený obrátiť sa na ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade napadnutého\nustanovenia s ústavou. Ústavný súd dospel k záveru, že ak by aj napadnuté ustanovenie stratilo\núčinnosť (mechanizmom podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\nnič by to nezmenilo na charaktere žalobkyňou uplatnenej pohľadávky ako nevymáhateľnej.\n19. V okolnostiach posudzovanej veci ide o hmotnoprávnu úpravu, ktorá s okamihom premlčania\npráva zo spotrebiteľskej zmluvy spája zároveň zmenu právnej povahy pohľadávky, a to zo súdne\na následne exekučne vymáhateľnej na pohľadávku (už primárne) nevymáhateľnú (teda nie „len“\npremlčanú, obdobne ako v prípade podľa § 845 ods. 1, resp. § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nPohľadávky, ktoré taký charakter nadobudli podľa platnej a účinnej (napádanej) právnej úpravy\n(teda už nevymáhateľné pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv), by však neboli dotknuté\nvyhovením návrhu okresného súdu ústavným súdom – ostali by aj napriek derogačnému nálezu\nústavného súdu naďalej nevymáhateľnými [na rozdiel od pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy,\nktoré by sa premlčali po vyhlásení derogačného nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ktoré by boli už len štandardne premlčané].\n20. Okresný súd v naznačenej súvislosti opomína, že právne účinky derogačného nálezu ústavného\nsúdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva\nto z čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy, ktorého zákonným odrazom je § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nIde o mechanizmus, ktorý po strate účinnosti normatívneho textu zasiahnutého nesúladom právnych\npredpisov (teda po pominutí spôsobilosti byť normatívnym podkladom pre tvorbu právnych\nvzťahov), keď taká strata nastáva (až a práve) dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu\nv zbierke zákonov (nie skôr, resp. spätne, teda ex tunc), predpokladá až následné zosúladenie\nprávnych predpisov, a to legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného\nsúdu zasiahnuté právne predpisy vydali. Taká zosúlaďovacia zmena (alebo prijatie nového)\nprávneho predpisu nadobudne účinnosť (štandardným spôsobom) až po jej prijatí, najskôr dňom\nvyhlásenia novoprijatého právneho predpisu v zbierke zákonov. Popísaný a ústavou v čl. 125 ods. 3\nkogentne ustanovený mechanizmus (nepodliehajúci modifikácii rozhodnutím ústavného súdu)\nneodôvodňuje prijať záver o retroaktívnom pôsobení derogačného nálezu ústavného súdu ani\ndiferencovať účinky takého nálezu podľa návrhového subjektu (inak v prípade ostatných\naprobovaných navrhovateľov a inak v prípade všeobecného súdu). Aj celkovo akákoľvek ústavne\nkonformná úvaha o prípadných spätných účinkoch normatívnej zmeny právneho predpisu (zmenu\ngenerovanú derogačným nálezom ústavného súdu nevynímajúc) musí mať explicitnú, ústavnú alebo\n\n4\n\nzákonnú oporu (pozri aj PL. ÚS 1/2018). Samotná ústava počíta so spätnými účinkami len v oblasti\ntrestného zákonodarstva, a to v jej čl. 50 ods. 6. Parciálne modifikované prvky takých účinkov sú\n(avšak bez použiteľnosti v posudzovanom prípade) upravené v § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde, a to na účel kompenzácie skoršieho pôsobenia normatívnych účinkov právneho predpisu,\nktorý sa následne v dôsledku vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu ocitol (celkovo alebo\nčiastočne) v pozícii nesúladu s právnym predpisom vyššej právnej sily. Konštrukciou vykonávacej\nzákonnej úpravy je zároveň vyjadrené rozhranie medzi účinkami derogačného nálezu ústavného\nsúdu pre obdobie po jeho vyhlásení (na základe čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 1 a zároveň aj\n§ 92 zákona o ústavnom súde sú také účinky upravené v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nkonštantný zosúlaďovací postup a v § 91 ods. 3 tohto zákona ako variabilný normatívny\nmechanizmus) a na obdobie pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu, keď ide\no špecifické výnimky pre inak (generálne) nedotknuté právne vzťahy, ktoré vznikli v tomto\nskoršom období (osobitné ustanovenia jednak § 93 ods. 1 a jednak § 93 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\n20.1. Prvé z uvedených ustanovení (§ 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde) využíva účinky podľa\nčl. 50 ods. 6 ústavy (so zákonným odrazom v § 2 ods. 1 Trestného zákona). Takto ustanovená\nretroaktivita priaznivá pre páchateľa pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu, aplikovateľná\ndo právoplatnosti rozhodnutia o takom posúdení (odsudzujúceho rozsudku) sa realizuje\nprostredníctvom procesného mechanizmu obnovy konania. Ten umožňuje popísanú\n(hmotnoprávnu) spätnosť „oživiť“ pri opätovne vykonávanej právnej kvalifikácii, resp. ukladaní\ntrestu (len v prípade derogačného nálezu ústavného súdu, zásadne nie pri bežnej zmene trestného\nzákonodarstva, ku ktorej dôjde po právoplatnom odsúdení). Predmetné ustanovenie sa týka len\nprípadu nevykonania trestu uloženého právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, po výkone trestu sa\nkonanie neobnovuje. Úprava sa rovnako netýka dosiaľ (v čase vyhlásenia derogačného nálezu\nústavného súdu) právoplatne neskončeného („prvotného“) trestného konania, v ktorom sa účinky\nčl. 50 ods. 6 ústavy prejavia priamo.\n20.2. Od prvej modifikácie je obsahovo odvodená aj úprava podľa § 93 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, ako jej obsahová paralela. Nie je však na ňu možné použiť ustanovenie obdobné čl. 50 ods. 6\nústavy, zabezpečujúce kvalifikačnú retroaktivitu, preto je ustanovená nemožnosť nútene vymáhať\npovinnosti uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými v civilnom súdnom konaní alebo\nsprávnom súdnom (zmysluplné by bolo ustanoviť aj „v správnom“) konaní. Základným\n(nemodifikovaným) pravidlom je však rovnakým ustanovením (§ 93 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) fixovaná nedotknutosť ostatných rozhodnutí (iných než trestných rozsudkov podľa odseku 1\ndotknutého ustanovenia) už vydaných v predmetných konaniach, ak tieto rozhodnutia neukladajú\npovinnosť. Taká „nedotknutosť“ v súlade s čl. 125 ods. 3 ústavy symbolizuje zachovanie skôr (pred\nstratou účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia) vzniknutých\nprávnych vzťahov (ako to výslovne deklaruje právna úprava v Českej republike podľa § 71 ods. 4\nzákona č. 182/1993 Sb. O Ústavním soudu v znení neskorších predpisov, ktorá je z hľadiska\npodstaty derogačného mechanizmu rovnorodá, nie je však rozčlenená na oddelenú stratu najprv\núčinnosti a následne platnosti právneho predpisu). Možno dodať, že na základe právoplatného\nrozhodnutia sa už poskytnuté alebo vymožené plnenie nebude ani po vyhlásení derogačného nálezu\nústavného súdu považovať za bezdôvodné obohatenie, čo rovnako odráža absenciu retroaktívneho\núčinku takého nálezu.\n5\n\n20.3. Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich bodoch môže mať derogačný nález\nústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru\nvyjadreného v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou\núpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj právnych vzťahov,\nktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu ústavného súdu. Pôjde podľa\npovahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna úprava atakovala základné\nprincípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia môže mať povahu\nadekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou kompenzáciou\nalebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca pravej\nretroaktivity.\n21. Na popísanej charakteristike právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu nič nemení\nani okolnosť, že samotná konštatácia nesúladu právnych predpisov (výrok derogačného nálezu\nústavného súdu) má deklaratórny charakter (nesúlad je prítomný už od nadobudnutia účinnosti\ndotknutého právneho predpisu alebo jeho zmeny). Nadväzujúca „sankcia“ v podobe straty účinnosti\npodľa čl. 125 ods. 3 ústavy má však už konštitutívne účinky a pôsobí ex nunc, počnúc dňom\nvyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu. Úvaha o spätnosti takého efektu, teda už\nk momentu nadobudnutia účinnosti derogovaného ustanovenia alebo právneho predpisu, by mala\nťažko dohliadnuteľné súvislosti (primárne však na taký záver ústavná úprava neposkytuje podklad).\nV tomto smere nie je možné opomenúť derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/08, ktorý\npredmetný účinok definuje výslovne: „Rozhodnutie ústavného súdu má vo vzťahu\nk preskúmavaným právnym predpisom účinky ex nunc.“ (časť III bod 9 ods. 2 odôvodnenia). Aj\nvzhľadom na jeho konkrétne konzekvencie zanecháva toto rozhodnutie v právnom poriadku\nSlovenskej republiky nezmazateľnú precedentálnu stopu. V súvislosti s prijatím a vyhlásením\nzákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (pri súčasnom vyhlásení derogačného nálezu ústavného súdu a nadobudnutí účinnosti\nnaostatok označeného zákona) totiž demonštruje účinky zmeny právneho stavu, ako je naznačená\nv predchádzajúcich bodoch, teda pri zachovaní všetkých relevantných právnych účinkov\nvyvolaných v období pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu ním dotknutými\nzákonnými ustanoveniami alebo na ich základe (keďže ustanovené modifikácie takých účinkov\nzodpovedajúce popisu v bodoch 20.1 a 20.2 tohto odôvodnenia neboli aktuálne). K zmene právneho\n(normatívneho) stavu došlo synchronizovane, bez právneho vákua alebo provizória vytvoreného\nstratou účinnosti ústavne nesúladných ustanovení, avšak nie spätne. To len demonštruje cyklus\nnadobudnutia účinnosti právnej úpravy, jej realizáciu (v tomto prípade aplikáciou dotknutých\nprávnych predpisov) a až následnú derogačným nálezom ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 3\nústavy vyvolanú stratu účinnosti zasiahnutých ustanovení ex nunc spojenú s vyvolaním legislatívnej\nzmeny (bez účinkov retroaktivity). V rámci tejto postupnosti derogačnému nálezu ústavného súdu\nmôže predchádzať rozhodnutie o pozastavení účinnosti právneho predpisu podľa čl. 125 ods. 2\nústavy (v ústavným súdom vymedzenom rozsahu), ktorého účinky zodpovedajú vyhláseniu\nderogačného nálezu ústavného súdu (§ 84 ods. 1 vo vzťahu k § 91 ods. 3 a § 84 ods. 2 vo vzťahu\nk § 92 zákona o ústavnom súde), avšak len dočasne a bez straty platnosti v zmysle čl. 125 ods. 3\nposlednej vety ústavy, resp. § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n21.1. Aj vo veciach rozhodovaných ústavným súdom v aktuálnom personálnom zložení jeho pléna\nnálezom sú evidentné (aj podľa obsahu odôvodnenia) účinky derogačného nálezu ústavného súdu\n6\n\nex nunc, aj keď v nich nebola kľúčovou otázka osoby oprávnenej na podanie návrhu, keďže nešlo\no návrh všeobecného súdu po prerušení jeho konania. Napríklad z rozhodnutí v r. 2020 možno\nuviesť nález č. k. PL. ÚS 9/2018 zo 4. novembra 2020 (bod 105) alebo nález č. k. PL. ÚS 19/2017\nz 8. júla 2020 (bod 81), ktorý aj výslovne definuje účinky derogačného nálezu ústavného súdu\nvyplynuvšie z čl. 125 ods. 3 ústavy ako účinky pro futuro. Pokiaľ ide o rozhodovanie\nzodpovedajúce aktuálne riešenej otázke (návrh všeobecného súdu), ide o už (v bode 15 tohto\nodôvodnenia) označené uznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2020.\n22. Okrem dôvodu zásadne vymedzeného v bode 20 by spätné účinky svojho prípadného\npozitívneho nálezu v aktuálne posudzovanej veci ústavný súd nemohol pripustiť ani preto, lebo by\nnevyhnutne negatívne zasiahli do sféry už nadobudnutých práv, resp. zákonom garantovaného\nvýhodnejšieho postavenia žalovanej strany, ktorej napadnutá (v tomto prípade súkromnoprávna)\núprava v minulosti založila právnu istotu o charaktere proti nej (v pozícii dlžníka) orientovanej\npohľadávke ako nevymáhateľnej. Tým by boli zasiahnuté aj legitímne očakávania o spôsobe\nvyriešenia prípadného súdneho sporu prameniaceho v skutkových okolnostiach, ktoré nastali\nv období uplatňovania prezumpcie ústavnosti napadnutého ustanovenia Občianskeho zákonníka\n(k tejto otázke pozri aj PL. ÚS 24/2020 v bode 31.1).\n23. Prípadný derogačný nález ústavného súdu vychádzajúci z návrhu okresného súdu na popísaných\nprávnych následkoch (výhodnejšom postavení žalovanej strany z titulu nevymáhateľnosti jej dlhu\nkorelujúceho uplatňovanej pohľadávke) nemôže nič zmeniť, pretože k normatívnej zmene by\nnedošlo spätne, teda voči už skôr nevymáhateľným pohľadávkam zo spotrebiteľskej zmluvy (ako\npredmet svojho konania definuje navrhovateľ), ale len vo vzťahu k pohľadávkam premlčaným za\nexistencie nového, derogačným nálezom ústavného súdu generovaného právneho stavu (v štandarde\nposudzovania časovej účinnosti právnej normy, resp. jej zmeny). Na predmet konania navrhovateľa,\nresp. na rozhodnutie v predmetnej veci by teda nemal popísaný normatívny účinok vyvolaný\nvyhovením podanému návrhu žiaden vplyv (a okresný súd by rozhodol o vymáhanej pohľadávke\npodľa znenia zákona účinného pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu v zbierke\nzákonov).\n24. V súhrne a ako už bolo opakovane uvedené, predmetná okolnosť (absencia retroaktivity) je\nurčujúca vo vzťahu k prejudicialite, teda využiteľnosti navrhovateľom predpokladaného nálezu\nústavného súdu pri rozhodnutí vo veci samej (po pokračovaní v prerušenom konaní). Ide\no podmienku podania návrhu na konanie o súlade právnych predpisov všeobecným súdom podľa\nčl. 144 ods. 2 ústavy [obmedzujúcu všeobecne formulované oprávnenie podľa čl. 130 ods. 1 písm.\nd) ústavy], tak ako ju stabilne vo svojej rozhodovacej činnosti chápe ústavný súd. Ak nemožno\nkonštatovať popísanú konkrétnu aplikačnú využiteľnosť, nie je všeobecný súd oprávnenou osobou\nna podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov.\n25. K problematike ďalších súvisiacich normatívnych aspektov vo vzťahu k preskúmavanej veci:\n25.1. Účinky podľa § 91 ods. 3 zákona o ústavnom súde (možnosť použitia alternatívneho znenia\nprávneho predpisu aplikovateľného ihneď po vyhlásení derogačného nálezu ústavného súdu\nv zbierke zákonov) by takým vyhlásením nastali, rovnako ako strata účinnosti derogovaného\nustanovenia dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov (teda nie spätne). Na\npredmet konania navrhovateľa, ktorým je pohľadávka vzniknutá aj premlčaná v skoršom období,\nteda nemajú popísané okolnosti rovnako žiaden vplyv (ako už bolo uvedené, mohli by mať len vo\n7\n\nvzťahu k pohľadávkam premlčaným v období nasledujúcom po vyhlásení derogačného nálezu\nústavného súdu). Pre toto nasledujúce obdobie (predpokladané znením čl. 125 ods. 3 ústavy a § 91\nods. 2 zákona o ústavnom súde, spojené s pretrvávajúcou platnosťou nesúladom dotknutého\nustanovenia ešte po dobu šiestich mesiacov) by bolo právnou (normatívnou) realitou, že doplneniu\nObčianskeho zákonníka ustanovením § 54a nepredchádzalo iné ustanovenie (ktoré by ním bolo\nnahradené alebo zmenené). Znamená to, že by predpokladaný účinok znamenal len redukciu\nzákonného textu o napádanú vetu s výsledným efektom, že práva zo spotrebiteľskej zmluvy novo\npremlčané (až) počas takto založeného právneho stavu by bolo možné vymáhať (aj keď v režime\nich „bežného“ premlčania, námietkou ktorého zo strany dlžníka by bol veriteľ vo svojom úspechu\nlimitovaný).\n25.2. Pokiaľ ide o modifikácie zmierňujúce negatíva už vyvolaných účinkov ústavným súdom\nderogovanej právnej úpravy (popísané v bodoch 20.1 až 20.3), nachádza sa v zóne možnej\nsúvislosti len § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na obsah napadnutého ustanovenia\na na dosiaľ prebiehajúce (prerušené) súdne konanie však neprichádzajú vo vzťahu k rozhodnutiu\nnavrhovateľa v ním vedenom konaní už prima facie do úvahy ani účinky podľa naostatok\noznačeného ustanovenia (ktorého obsahom je nemožnosť nútene vymáhať povinnosti už uložené\nprávoplatnými rozhodnutiami). To platí dokonca aj pre alternatívu následne prezentovanej\n(a v iných prípadoch použiteľnej) úvahy o použití tohto ustanovenia ako podkladu pre rozhodnutie\nvšeobecného súdu pri jeho zmysluplne orientovanej extenzívnej interpretácii. Taká úvaha vychádza\nz premisy, že účinkom vyhovenia návrhu (aj bez spätných účinkov nálezu) by podľa § 93 ods. 2\nzákona o ústavnom súde bola nútená nevymáhateľnosť už súdnymi rozhodnutiami právoplatne\npriznaných pohľadávok. Vo vzťahu k takým pohľadávkam sa popísaný účinok môže prejaviť len\nako ich exekučná nevymožiteľnosť. Ak je však nevymožiteľná pohľadávka, o ktorej bolo\nprávoplatne rozhodnuté v období platnosti prezumpcie súladu právnych predpisov (pred vyhlásením\nderogačného nálezu ústavného súdu), možno naznačenou extenzívnou interpretáciou § 93 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pri použití argumentu a minori ad maius považovať za nevymožiteľnú\n(a to už primárne, teda v súdnom konaní) aj skôr (pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného\nsúdu) skutkovo a právne založenú pohľadávku, o ktorej sa má v „ponálezovom“ období (keď je už\nprezumpcia súladu právnych predpisov vyvrátená) ešte len rozhodnúť, avšak s hmotnoprávnym\npodkladom v derogovanom ustanovení (v dôsledku absencie retroaktivity zmeny vyvolanej\nderogačným nálezom ústavného súdu). Popísaným výkladom ponímaná nevymáhateľnosť\npohľadávky (teda nevymáhateľnosť už v súdnom konaní, a to aj prebiehajúcom, vrátane konania\nprerušeného všeobecným súdom ako navrhovateľom) by znamenala novú kvalitu výsledku\nrozhodovania reprezentujúcu splnenie požiadavky prejudiciality. Posudzovaná vec je však\nv kontrapozícii, keď uplatňovaná pohľadávka je už aktuálne nevymáhateľná a takou by ostala aj\nv prípade vyhovenia navrhovateľovi ústavným súdom. Nebolo by ju (tak či tak) možné (na úkor\npozície dlžníka) rozhodnutím súdu priznať. Popísaný, interpretačne načrtnutý účinok § 93 ods. 2\nzákona o ústavnom súde preto v tomto prípade nemôže nastať (ako „pridaná hodnota“, ktorá by\nderogačnému nálezu dávala zmysel).\n25.3. Zmysluplne možno výklad naznačený v predchádzajúcom bode využiť len vtedy, ak by\nprávny stav vyvolaný účinkami derogačného nálezu ústavného súdu (resp. aj na jeho základe\nprijatou novou právnou úpravou) bol oproti „prednálezovému“ stavu obmedzujúci (degresívny)\nalebo eliminačný pre kategóriu uplatňovaného nároku (teda pre taký nárok obmedzujúci alebo\n8\n\nvylučujúci), a naopak, je taký výklad kontraproduktívny, ak by bol generovaný právny stav\niniciačný, resp. potenčný (progresívny), teda zakladajúci alebo navyšujúci nárok patriaci do\npredmetnej kategórie (v nižšej aktuálnej kvantite uplatniteľných nárokov, resp. ak taký nárok podľa\nsúčasného právneho stavu nevzniká).\n25.4. Záver uvedený v predchádzajúcom bode aj bez ohľadu na tam naznačené súvislosti vyvoláva\nteleologickú redukciu interpretácie § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde, resp. jeho reštriktívny\nvýklad. Ak by bol totiž ústavne nesúladný „prednálezový“ stav charakterizovaný už právoplatne\npriznaným nárokom (priznaným na základe ústavne nesúladného ustanovenia) v nižšej výške (napr.\nv sume 1 000 eur), a (naopak) „ponálezový“ ústavne súladný stav by generoval vyššiu hodnotu\nnárokov príslušnej kategórie (napr. sumu 10 000 eur), nastala by absurdná situácia, v ktorej by\nnebolo možné nútene vykonať ani poddimenzované rozhodnutie (znejúce na sumu 1 000 eur)\nvydané a právoplatné pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu (a ním diskvalifikované\npre nesúlad jeho hmotnoprávneho podkladu s právnym predpisom vyššej právnej sily). Ustanovenie\n§ 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde je teda v naostatok popísanej situácii (z hľadiska nastolenia\nústavne súladného stavu vyžadujúceho navýšenie nároku) nepoužiteľné.\n26. Na doplnenie obrazu o riešenej problematike, pokiaľ ide o okruh využiteľných prípadov na\npodanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov všeobecným súdom po prerušení konania\nv konkrétnej veci a v súlade s tým, čo už bolo uvedené, platí, že hypotéza ustanovenia čl. 144 ods. 2\nústavy je limitovaná účinkami ex nunc derogačného nálezu ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 3\nústavy (s absenciou retroaktivity ním vyvolaného nového právneho stavu), pričom účinky takého\nrozhodnutia musia pôsobiť konštantne bez ohľadu na subjekt, ktorý bol úspešným navrhovateľom\nv konaní o súlade právnych predpisov, vrátane všeobecného súdu (PL. ÚS 24/2020 – bod 40).\nNormatívne účinky podľa čl. 125 ods. 3 ústavy podčiarknuté pojmom „všeobecná záväznosť“\n(čl. 90 ods. 3 zákona o ústavnom súde) neumožňujú vyvodiť záver o výnimke pre konanie\niniciované niektorým z aktívne procesne legitimovaných subjektov (teda ani všeobecným súdom)\nalebo dokonca o výnimke pre meritórne rozhodnutie v konkrétnom konaní prerušenom všeobecným\nsúdom ako navrhovateľom. V naostatok označenom rozhodnutí je potom predpokladaný aj okruh\nvyužiteľných prípadov na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov všeobecným\nsúdom po prerušení konania v konkrétnej veci (v zásade pri využití okamžitej aplikability zmenenej\nprávnej úpravy a výlučne v trestných veciach pri využití retroaktivity prikázanej ústavou, ak je\nv prospech páchateľa). Ide o možnosť napadnúť procesné ustanovenia (s okamžitou aplikabilitou\nzmeneného právneho stavu v ďalšom priebehu konania), možnosť v použiteľných prípadoch\ndosiahnuť zmenu hmotnoprávneho podkladu (kritérií) pre konštitutívne rozhodovanie (súdov alebo\norgánov verejnej správy), možnosť namietať nesúlad právnych predpisov v trestných veciach\nv súvislosti s účinkami čl. 50 ods. 6 ústavy (a so sekundárnym efektom podľa § 93 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), prichádza do úvahy aj situácia, keď sa vyslovením nesúladu právnych predpisov\nvytvorí priestor na priamu prednostnú aplikáciu medzinárodnej zmluvy uvedenej v čl. 7 ods. 5\nústavy. Z pozície tohto (odôvodňovaného) rozhodnutia je možné pristúpiť aj k výkladu\nprezentovanému v bodoch 25.2 a 25.3, resp. vo výnimočných prípadoch aj k postupu naznačenému\nv bode 20.3 jeho odôvodnenia.\n\n9\n\n27. Ústavný súd považuje vo vecnej súvislosti prejednávanej veci a ňou dotknutej problematiky za\naktuálne reflektovať aj na nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 11/2016 z 9. novembra 2016\na pripomenúť, že predmetom prieskumu bola odlišná zákonná úprava (§ 5b zákona o ochrane\nspotrebiteľa) majúca povahu úpravy postupu súdu v konaní (aj keď v súvislosti s aplikáciou\ninštitútu premlčania). Dotknutý právny predpis bol teda pre svoju procesnú povahu (a teda okamžitú\naplikabilitu) použiteľný (v nálezom ústavného súdu zmenenej podobe) pri ďalšom postupe súdu po\npokračovaní v prerušenom konaní vtedajšieho navrhovateľa (ide o prvú z možností uvedených\nv bode 26 tohto odôvodnenia). V okolnostiach posudzovanej veci veci však ide o (návrhom\npredpokladanú) zmenu hmotnoprávnej úpravy, ktorej predmetom je právna povaha pohľadávky,\nkeď takto zmenená úprava by sa mohla vzťahovať len na pohľadávky dotknuté premlčaním, ku\nktorému by došlo počnúc dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.\nTo neumožňuje využiť potenciálne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v už prebiehajúcom\n(aktuálne prerušenom) konaní.\n28. Na základe už uvedených záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu\nnavrhovateľa dospel k definitívnemu záveru, podľa ktorého by derogácia § 54a prvej vety\nObčianskeho zákonníka nebola spôsobilá viesť k inému rozhodnutiu vo veci zaplatenia žalobkyňou\nuplatneného práva, ktorého kvalitatívna povaha vznikla na základe napadnutého ustanovenia\n(v porovnaní s právnym stavom potenciálne vyvolateľným až prípadným derogačným nálezom\nústavného súdu), a preto okresný súd nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu s predloženým\npetitom a ústavný súd jeho návrh odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56\nods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n29. Nad rámec výroku tohto uznesenia možno vo vecnej línii (vo vzťahu k opodstatnenosti\npodaného návrhu) ako obiter dictum dodať, že tento návrh (obsahovo) predpokladá ústavnoprávne\nneudržateľnú diskrimináciu v dvoch smeroch, a to jednak znevýhodnenie dlžníka oproti veriteľovi\nv spotrebiteľských záväzkových vzťahoch (s dôsledkom neprípustného zvýhodnenia spotrebiteľa\noproti dodávateľovi tovarov alebo služieb) a jednak znevýhodnenie veriteľa v spotrebiteľských\nvzťahoch oproti veriteľom v iných záväzkových vzťahoch – v oboch prípadoch má k takému efektu\ndôjsť nevymáhateľnosťou premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy.\n30. K prvému z oboch aspektov je potrebné uviesť, že na rozdiel od skoršej právnej úpravy, ktorej\nsa týka už označený nález ústavného súdu (č. k. PL. ÚS 11/2016 z 9. novembra 2016), je\nnormatívny model napádanej úpravy symetrický, nerozlišuje teda medzi spotrebiteľom\na dodávateľom. Právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, a to\nbez ohľadu na okolnosť, či ide o právo na strane dodávateľa alebo spotrebiteľa. Akákoľvek\nhypotetická kvantifikácia takých prípadov je pre podstatu posúdenia veci irelevantná.\n31. Pokiaľ ide o druhý aspekt, je bežnou (a bez pochybnosti o ústavnom súlade mnohopočetne\nopakovanou legislatívnou praxou) rôznorodá úprava právnych, najmä záväzkových vzťahov\nv súkromnom práve (typicky práve občianskom a obchodnom) podľa ich špecifickej povahy.\nKonkrétne pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, je nielen dlhodobo legislatívne\nprodukovaná, ale dokonca aj európskym právom explicitne požadovaná (ďalšie rozvinutie tejto\nproblematiky je už vzhľadom na primárny dôvod odmietnutia podaného návrhu nadbytočné).\n\n10\n\n32. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanoviská sudcovia\nIvan Fiačan a Robert Šorl, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudcovia Peter Straka\na Rastislav Kaššák, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2021\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n11", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "účinky ex nunc"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "cbfcc8d2-618c-4499-a63a-56fdb309b004:1df1536b-dc11-4cbb-a1b9-e87ec8b7e67d", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/16/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 24Csp/16/2020 z 22. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cbfcc8d2-618c-4499-a63a-56fdb309b004:1df1536b-dc11-4cbb-a1b9-e87ec8b7e67d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da556c96-2828-43cf-941f-89525ecfaf1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 297/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 297/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1"}, {"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:68f24a7f-d9fc-4345-946b-84b51ffcf53e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 12. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68f24a7f-d9fc-4345-946b-84b51ffcf53e"}, {"guid": "ussr:84b22d01-e843-4ca5-9116-5cbd5e52e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1"}, {"guid": "ussr:52357dd4-b781-4c5c-b1e6-e908788e4240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1"}, {"guid": "ussr:da4caaec-1f9f-4968-a5db-c82f7ac2623a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1"}, {"guid": "ussr:c764c15a-7374-4f48-b1e0-38a5548fa4cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1"}, {"guid": "ussr:a8df3540-fee8-4d56-9eab-78bf7d319a6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1"}, {"guid": "ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d"}, {"guid": "ussr:a86ea256-0a49-4875-89cc-1de4aacfbade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.120.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 120/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.120.2023.1"}, {"guid": "ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d"}, {"guid": "ussr:0208adaa-41d1-4530-8139-d4f5180ab1d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1"}, {"guid": "ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df"}, {"guid": "ussr:416bed72-552d-499f-be50-ff1f6f1df2f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:416bed72-552d-499f-be50-ff1f6f1df2f2"}, {"guid": "ussr:38a14d6e-f807-4823-87b0-adcf600d084f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38a14d6e-f807-4823-87b0-adcf600d084f"}, {"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0"}, {"guid": "ussr:6026b3ad-4171-43d9-8cca-6c762707ff06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "01e4a907-2d8b-4c0d-94db-7dc293ddfcd1:d29d1dfd-645c-4d01-8a04-02c59ec40b4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "spisova_znacka": "5ObdoZ/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/2/2025 z 18. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1"}, {"guid": "053c01f5-33eb-4355-950d-097a7b0ccafa:b8f6d88d-d66c-493a-bb67-47abedbc16db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1513226382.1", "spisova_znacka": "3ObdoZ/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoZ/1/2024 z 12. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1513226382.1"}, {"guid": "c566fce7-ad60-4091-9ac3-4aa0465607ca:babb3710-bb11-45b9-b8d8-32b8ad2256f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119335935.1", "spisova_znacka": "9Cdo/368/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/368/2021 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119335935.1"}, {"guid": "8ce8ac0c-685d-453c-b58b-f7df40b1e171:34f26038-03aa-4bb5-b044-87e14fbcf570", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1", "spisova_znacka": "3Svk/26/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/26/2021 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1"}, {"guid": "671c6034-e927-4c5c-8015-3d593418cf7b:ace35ec7-eb74-4451-87cf-12c5c886e386", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3022200101.1", "spisova_znacka": "7Ssk/201/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/201/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3022200101.1"}, {"guid": "509beb79-ffc4-4035-9a82-538990a09b59:7eaa5968-69e1-4ac2-bff5-33e506f2adce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200053.1", "spisova_znacka": "31D/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/1/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200053.1"}, {"guid": "c9e24921-2b02-446e-92b5-2dc346e210d2:3fd5580c-02b4-43ca-87fc-84b9b53593d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200072.1", "spisova_znacka": "31D/7/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/7/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200072.1"}, {"guid": "7010eab4-12dd-4a2d-b807-238858384f8b:0c48872e-8c14-42c1-8275-76eafeae2b8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200513.1", "spisova_znacka": "5Svk/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/4/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200513.1"}, {"guid": "00cd3151-8c60-44ae-953c-16840be04f54:75a9d82b-eb67-42c6-bfec-3821b5bbb7b4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8018200471.19", "spisova_znacka": "PO-6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/69/2018 z 27. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8018200471.19"}, {"guid": "a5ea8e59-d34b-4767-bf4e-5294aa9d437d:05b20323-50af-419b-9a68-3a221cc68dc8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16", "spisova_znacka": "PO-6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/69/2018 z 31. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16"}]}