{"guid": "ussr:053f7efd-88ef-4bb1-bb03-5638eaba1616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2020 z 29. 9. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 25/2020, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/053f7efd-88ef-4bb1-bb03-5638eaba1616", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 25/2020-131\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla\na Martina Vernarského o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 31 a čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky\na o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 Ústavy\nSlovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhom n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Skupina 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“)\nnávrhom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n23. septembra 2020 a generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nnávrhom doručeným 6. októbra 2020 sa podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) domáhali vyslovenia nesúladu zákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\n\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „napadnutá právna úprava“ alebo aj „zákon č. 241/2020 Z. z“),\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 149 až 151 ústavy; generálny prokurátor navyše\nnamietal aj nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ústavy.\n2. Uznesením č. k. PL. ÚS 23/2020-78 zo 14. októbra 2020 ústavný súd oba návrhy spojil\nna spoločné konanie a uznesením č. k. PL. ÚS 25/2020-49 z 21. októbra 2020 návrh skupiny\nposlancov v časti namietajúcej nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 31,\nčl. 149 až 151 ústavy a návrh generálneho prokurátora v časti namietajúcej nesúlad napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 ústavy\nprijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (vo vzťahu k čl. 30 ods. 4 ústavy – k tomu bližšie\nuznesenie č. k. PL. ÚS 25/2020-49 z 21. októbra 2020 body 42 až 45) návrhy odmietol ako zjavne\nneopodstatnené. Zároveň tým istým uznesením nevyhovel obom návrhom na pozastavenie účinnosti\nnapadnutej právnej úpravy.\n3. Skupina poslancov a generálny prokurátor vo svojich návrhoch napádajú nesúlad ustanovení\nzákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený Národnou\nradou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) v legislatívnom konaní o návrhu skupiny\nposlancov národnej rady. Ich námietky možno rozdeliť do nasledujúcich oblastí:\nI.1. Nedostatky legislatívneho procesu:\n4. Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31\nústavy z dôvodu, že národná rada v rámci legislatívneho procesu predchádzajúcemu schváleniu\nnapadnutej právnej úpravy porušila viaceré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku národnej rady“), čím malo dôjsť k zmareniu\nmožnosti vyjadriť sa k návrhu napadnutej právnej úpravy zo strany odbornej verejnosti vrátane\nprokuratúry. Skupina poslancov namieta tiež nedodržanie lehôt v rámci legislatívneho postupu\nna prerokovanie a hlasovanie o návrhu napadnutej právnej úpravy. Je toho názoru, že porušením\nlegislatívnych pravidiel národná rada obmedzila parlamentnú rozpravu a prístup odbornej verejnosti\nvrátane štátnych orgánov, ktorých sa legislatívna zmena zavedená napadnutou právnou úpravou\ndotýka. Podľa skupiny poslancov národná rada v procese schvaľovania napadnutej právnej úpravy\nnepostupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona upravujúcimi legislatívny postup, čím\nsa dopustila porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy z dôvodu nerešpektovania zákazu\nsvojvôle v zákonodarnom procese, rozporu jej konania s ústavnými zásadami demokratického\na právneho štátu a neumožnenia riadnej odbornej diskusie a parlamentnej rozpravy ako predpokladu\nslobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.\n5. Generálny prokurátor namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2\na čl. 31 ústavy z dôvodu závažných procedurálnych nedostatkov zákonodarného procesu, ktorých\npriamym dôsledkom bolo vylúčenie verejnosti vrátane odbornej verejnosti pri príprave a prijatí\nnapadnutej právnej úpravy a obmedzenie parlamentnej pluralitnej diskusie. Vady legislatívneho\nprocesu vidí v nerešpektovaní zákonných lehôt v rámci legislatívneho postupu na prerokovanie\na hlasovanie o návrhu napadnutej právnej úpravy a v tom, že o návrhu napadnutej právnej úpravy\nnebola vedená žiadna verejná, odborná či parlamentná plnohodnotná diskusia. Podľa generálneho\n\n2\n\nprokurátora nedostatky legislatívneho procesu prijatia napadnutej právnej úpravy môžu vo svojom\nsúhrne viesť k vzniku natoľko závažnej vady, ktorá nemusí obstáť pri hodnotení ústavnej\nkonformnosti legislatívneho procesu.\n6. Na základe uvedeného navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá právna\núprava nie je v súlade s uvedenými príslušnými referenčnými normami.\nI.2. Vecné (obsahové) nedostatky napadnutej právnej úpravy:\n7. V tejto časti návrhu skupina poslancov napáda nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1\na čl. 149 – 151 ústavy. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s uvedenými referenčnými normami\nvzhliada z dôvodu, že generálnym prokurátorom by mal byť iba prokurátor a špeciálnym\nprokurátorom iba osoba, ktorá spĺňa rovnaké alebo prísnejšie podmienky, aké zákon spája\ns vymenovaním do funkcie prokurátora, ďalej z dôvodu nejasnosti a nepresnosti napadnutej právnej\núpravy a jej rozpornosti s právnym poriadkom, stanovenia nižších kritérií na vymenovanie\ndo funkcie generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a prokurátora špeciálnej prokuratúry,\nako zákon predpokladá u funkčne nižšie postavených prokurátorov, a z dôvodu narušenia princípov\nmateriálneho právneho štátu, ku ktorému malo dôjsť obsahovým vymedzením bezúhonnosti ako\npredpokladu na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora\na nestanovením predpokladov na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho\nprokurátora spočívajúcich v spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a zdravotnej\nspôsobilosti, ktoré sú predpokladmi na vymenovanie do funkcie prokurátora a ktorých absencia je\ndôvodom na odvolanie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora z funkcie.\n8. Generálny prokurátor v tejto časti návrhu namieta nesúlad spôsobu výberu a vymenovania\ngenerálneho prokurátora a výberu a voľby špeciálneho prokurátora podľa napadnutej právnej\núpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 149 až 151 ústavy vzhľadom na postavenie prokuratúry\nv systéme deľby moci, z ktorého vyplýva požiadavka nestrannosti a nezávislosti prokuratúry\na generálneho prokurátora a zásada inkompatibility výkonu funkcie prokurátora s funkciou v inom\norgáne verejnej moci. Podľa generálneho prokurátora národná rada pri kreovaní funkcie\ngenerálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora nebrala zreteľ na rozsah ich právomocí,\nhierarchický model prokuratúry a koncepčné ústavné zakotvenie prokuratúry ako orgánu\n„sui generis“.\n9. Podľa generálneho prokurátora viaceré ustanovenia napadnutej právnej úpravy nezohľadňujú\nobsahový význam čl. 150 a 151 ústavy a nekorelujú s ostatnými ustanoveniami zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 153/2001 Z. z.“)\na zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“), napríklad použitými pojmami, keď namiesto pojmu\n„zvolenie“ napadnutá právna úprava nesprávne používa pojem „vymenovanie“.\n10. Podľa generálneho prokurátora „... do funkcie generálneho prokurátora môže byť vymenovaný\niba taký občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa rovnaké alebo prísnejšie podmienky ustanovené\nzákonom na vymenovanie do funkcie prokurátora“. Napadnutá právna úprava však podľa\ngenerálneho prokurátora ustanovuje menej náročné podmienky na vymenovanie do funkcie\ngenerálneho prokurátora ako na vymenovanie do funkcie prokurátora a umožňuje, aby\n\n3\n\nza generálneho prokurátora bol vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý nie je\nprokurátorom. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s príslušnými referenčnými normami vzhliada\ngenerálny prokurátor aj vzhľadom na jej ustanovenie, podľa ktorého osoba, ktorá v čase\nvymenovania za generálneho prokurátora nie je prokurátorom, po skončení výkonu funkcie\ngenerálneho prokurátora zostáva prokurátorom generálnej prokuratúry. Na základe uvedeného\ngenerálny prokurátor zastáva názor, že čl. I napadnutej právnej úpravy (zákona č. 241/2020 Z. z.)\nnie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 150 a čl. 151 ústavy.\n11. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy generálny prokurátor\nnamieta aj z dôvodu jej účelovosti, nepresnosti, zmätočnosti a nedostatočnej zrozumiteľnosti\npre adresáta. Podľa generálneho prokurátora napadnutá právna úprava obsahuje vážne rozpory\nmedzi predpokladmi na vymenovanie za generálneho prokurátora a náležitosťami návrhu na voľbu\nkandidáta na generálneho prokurátora. Tie podľa generálneho prokurátora spočívajú v tom,\nže zatiaľ čo jedným z predpokladov na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora je\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, návrh na voľbu kandidáta na funkciu\ngenerálneho prokurátora musí okrem iného obsahovať originál alebo úradne overenú kópiu listiny\npreukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo.\nPojem „vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa“ nie je podľa generálneho prokurátora\ntotožný s pojmom „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo“.\nPredpoklady na vymenovanie za generálneho prokurátora nie sú podľa generálneho prokurátora\nv súlade s obsahovými náležitosťami návrhu na voľbu generálneho prokurátora ani pri členstve\nv politickej strane alebo politickom hnutí. Podľa generálneho prokurátora napadnutá právna úprava\nnevylučuje, aby bol za generálneho prokurátora zvolený uchádzač, ktorý je členom politickej strany\nalebo politického hnutia.\n12. Za nesúladnú s čl. 2 ods. 2 ústavy považuje generálny prokurátor napadnutú právnu úpravu aj\nz dôvodu, že zákonodarca neustanovil prokurátorovi, ktorý sa stane prokurátorom na základe dikcie\n§ 7 ods. 10 zákona č. 241/2020 Z. z., povinnosť zložiť sľub ako základnú podmienku na vznik\noprávnenia vykonávať funkciu prokurátora. Sľub, ktorý zložil ako generálny prokurátor, mu totižto\nzanikol spolu so zánikom funkcie generálneho prokurátora. Podľa generálneho prokurátora\nnapadnutá právna úprava vyvoláva aj ďalšie aplikačné problémy týkajúce sa (ne)možnosti\ndisciplinárnej komisie zbaviť funkcie prokurátora generálnej prokuratúry (ktorým sa generálny\nprokurátor podľa napadnutej právnej úpravy stane po skončení výkonu funkcie generálneho\nprokurátora v prípade, ak v čase vymenovania do funkcie generálneho prokurátora nebol\nprokurátorom) preložením na prokuratúru nižšieho stupňa alebo pozbavením funkcie prokurátora.\nZmätočnosť a nepresnosť napadnutej právnej úpravy je podľa generálneho prokurátora napokon\ndaná aj rozporom jej znenia so znením niektorých ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. Podľa\ngenerálneho prokurátora je napadnutá právna úprava nejednoznačná, nepredvídateľná\na nedostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná, pričom tieto jej nedostatky nie je možné odstrániť\nústavne-konformným výkladom.\n13. Rovnaké výhrady, aké generálny prokurátor uplatnil vo vzťahu k funkcii generálneho\nprokurátora, uplatnil aj vo vzťahu k funkcii špeciálneho prokurátora, a to pokiaľ ide o požadované\nvzdelanie a doterajšiu prax kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora, členstvo špeciálneho\nprokurátora v politickej strane alebo politickom hnutí, sľub zvoleného špeciálneho prokurátora,\nvznik oprávnenia vykonávať funkciu prokurátora po skončení výkonu funkcie špeciálneho\n\n4\n\nprokurátora a rozhodnutie disciplinárnej komisie o jeho preložení na prokuratúru nižšieho stupňa\nalebo pozbavení funkcie prokurátora. Podľa generálneho prokurátora v prípade, ak za špeciálneho\nprokurátora bude zvolený kandidát, ktorý nie je prokurátorom, nevznikne mu služobný pomer\nprokurátora, pretože nikdy nebol vymenovaný do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia\n(§ 8 zákona č. 154/2001 Z. z.) a funkcia prokurátora mu nevznikla ani podľa osobitného zákona, t. j.\nzákona č. 153/2001 Z. z., keďže tento zákon upravuje spôsob vymenovania do funkcie generálneho\nprokurátora a na voľbu špeciálneho prokurátora sa nevzťahuje. Všetky práva a povinnosti\nprokurátora ustanovené v zákone č. 154/2001 Z. z. sú pritom podľa generálneho prokurátora\nspojené s trvaním služobného pomeru. Napadnutá právna úprava je preto podľa generálneho\nprokurátora v rozpore s princípom rovnosti v právach podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy v spojení\nso základným právom na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky podľa čl. 36 ústavy.\n14. Generálny prokurátor namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 ústavy aj\nz dôvodu inkompatibility funkcie prokurátora s funkciou sudcu. Podľa generálneho prokurátora\nnapadnutá právna úprava umožňuje prerušenie výkonu funkcie sudcu v prípade, ak sa sudca stane\ngenerálnym alebo špeciálnym prokurátorom. V takomto prípade však právna úprava ustanovená\nv § 11 ods. 1 písm. g) až j) zákona č. 154/2001 Z. z. bude takejto osobe brániť vo výkone funkcie\ngenerálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, a to pre nezlučiteľnosť výkonu funkcie\nprokurátora s funkciou sudcu všeobecného súdu. Na porušenie zásady inkompatibility v takomto\nprípade podľa generálneho prokurátora postačuje mať mandát sudcu, nemusí ísť o výkon funkcie\nsudcu. Nedôslednosť a zmätočnosť napadnutej právnej úpravy je podľa generálneho prokurátora\ndaná aj v súvislosti so skočením výkonu funkcie generálneho prokurátora alebo špeciálneho\nprokurátora, keďže napadnutá právna úprava umožňuje, aby generálny prokurátor alebo špeciálny\nprokurátor, ktorí v čase vymenovania do funkcie neboli prokurátormi, zostali po uplynutí ich\nfunkčného obdobia alebo zániku výkonu ich funkcie prokurátorom generálnej prokuratúry.\nV prípade, ak bude za generálneho prokurátora vymenovaný alebo za špeciálneho prokurátora\nzvolený sudca všeobecného súdu, po skončení výkonu funkcie generálneho prokurátora alebo\nšpeciálneho prokurátora sa takáto osoba stane zo zákona prokurátorom generálnej prokuratúry\na bez toho, aby došlo k prerušeniu výkonu jeho funkcie sudcu.\n15. Generálny prokurátor napokon namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy so zreteľom na skutočnosť, že zákonný predpoklad na vymenovanie do funkcie\ngenerálneho prokurátora a na voľbu špeciálneho prokurátora nemôže byť súčasne dôvodom\nna obligatórne odvolanie z funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Podľa § 8\nods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora je\nprávoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu, a to aj trestného činu spáchaného\nz nedbanlivosti. Podľa napadnutej právnej úpravy však právoplatné odsúdenie za spáchanie\ntrestného činu z nedbanlivosti nie je prekážkou na vymenovanie do funkcie generálneho\nprokurátora. Toto konštatovanie sa obdobne vzťahuje aj na voľbu špeciálneho prokurátora.\nNapadnutá právna úprava je tak podľa generálneho prokurátora účelová a popiera princípy\nmateriálneho právneho štátu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa generálneho prokurátora je\nv právnom štáte neprípustné, aby za generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora mohla\nbyť vymenovaná/zvolená osoba právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol\npodmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby, čo napadnutá právna úprava\numožňuje.\n\n5\n\n16. Navrhovatelia preto uzavreli, že dotknuté zákonné ustanovenia sú v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 ústavy. Na základe uvedeného navrhli, aby\nústavný sud rozhodol, že napadnutá právna úprava nie je v súlade s príslušnými referenčnými\nnormami.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n17. Národná rada vo svojom stanovisku zo 17. marca 2021 uviedla, že národná rada pri prijímaní\nnapadnutej právnej úpravy splnila zákonné požiadavky legislatívneho konania v zmysle zákona\no rokovacom poriadku národnej rady. Podľa národnej rady „povinnosť vlády vyjadriť sa k návrhu\nzákona nie je v zákone upravená...“. Národná rada je toho názoru, že napadnutá právna úprava bola\nprijatá legislatívnym procesom, na ktorom sa zúčastnili všetky relevantné subjekty, t. j. vláda,\norgány národnej rady, jej jednotliví poslanci a napokon aj plénum národnej rady, a že pri jej\nprijímaní „boli dodržané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte...\na boli dodržané všetky lehoty, ktoré tento predpis vyžaduje“. Podľa národnej rady v prípade\nprijímania napadnutej právnej úpravy predmetom rozpravy vo výboroch, ako aj v pléne mali byť\nlen pripomienky prezidentky Slovenskej republiky, ktorá napadnutú právnu úpravu vrátila\ns pripomienkami národnej rade na opätovné prerokovanie. Rozprava v pléne a vo výboroch\nnárodnej rady k napadnutej právnej úprave nebola nijako obmedzená a ani prípadné skrátenie lehôt\nneodôvodňuje namietané narušenie politickej súťaže. Namietané porušenia legislatívneho procesu\nv prípade, ak by k ním aj došlo, podľa národnej rady „... nemajú takú intenzitu, že by vzhľadom na\ncelý priebeh legislatívneho procesu, mohli byť z ústavného hľadiska považované za neprijateľné\na neakceptovateľné“. Navrhovateľmi namietané porušenie princípov právneho štátu podľa čl. 1\nods. 1 ústavy, nekonanie v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 2\nods. 2 ústavy, a porušenie ústavného princípu umožnenia a ochrany slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 ústavy preto považuje za neopodstatnené.\n18. K namietaným vecným (obsahovým) nedostatkom napadnutej právnej úpravy národná rada\nvo svojom stanovisku uviedla, že ústava „... nestanovuje žiadne odborné, ani iné predpoklady pre\nvýkon funkcie generálneho prokurátora“ a ani „neurčuje funkčné obdobie generálneho\nprokurátora, kvalifikačné, ani nijaké iné podmienky, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu\ngenerálneho prokurátora“. Úprava týchto otázok má podľa národnej rady silu zákona. Podľa\nnárodnej rady «Možnosť kandidovať na funkciu a byť vymenovaný za generálneho prokurátora\n(špeciálneho prokurátora), za splnenia zákonných podmienok, pre „neprokurátora“, Ústava SR\nnijako nevylučuje.». Zákonodarca má podľa národnej rady širokú mieru regulatívnej voľnosti\npri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry. Podľa národnej rady napadnutá právna\núprava zrozumiteľne, jednoznačne a jasne definuje jednotlivé oblasti vzniku, výkonu a zániku\nfunkcie generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora, a preto nie je nepresná a v rozpore\ns právnym poriadkom, umožňuje adresátovi urobiť si predstavu o svojej právnej situácii, a tak\nregulovať svoje správanie, a preto neporušuje požiadavku predvídateľnosti právnej normy, právnej\nistoty, zákonnosti a princípov právneho štátu a neporušuje ani ústavou definované poslanie\n\n6\n\nprokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb a štátu. Na podporu svojich tvrdení odkazuje na Správu o európskych štandardoch týkajúcich\nsa nezávislosti súdneho systému: „Prokuratúra“ prijatú Komisiou pre demokraciu prostredníctvom\npráva (ďalej len „Benátska komisia“), na jej 85. plenárnom zasadnutí 17. – 18. decembra 2010.\n19. Podľa národnej rady „prokuratúru nemožno chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov,\nktorý s inými orgánmi verejnej moci nespájajú žiadne väzby...“. Napadnutá právna úprava podľa\nnárodnej rady umožňuje „výkon verejnej kontroly nad činnosťou prokuratúry a adekvátnu mieru\nvplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci vo vzťahu k prokuratúre...“. Podľa národnej rady „Zmena\nprincípov organizácie a fungovania prokuratúry je v ústavnej kompetencii zákonodarcu...“.\n20. K namietanej nekompatibilite funkcie prokurátora a sudcu národná rada vo svojom stanovisku\nuviedla, že rozšírenie okruhu uchádzačov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho\nprokurátora nijako nezasahuje do nezávislosti prokuratúry. Svoje tvrdenie pritom oprela\no odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o postavení prokuratúry v systéme trestného\nsúdnictva [Rec (2000)19].\n21. K navrhovateľmi namietaným možným terminologickým nepresnostiam (napr. pri pojme\n„vysokoškolské vzdelanie“) národná rada uviedla, že tieto nepresnosti v terminológii je možné\nv rámci štandardného legislatívneho procesu zjednotiť, resp. upresniť. Vzhľadom na to, že proces\nvoľby kandidátov na generálneho prokurátora už prebehol bez akýchkoľvek námietok a nejasností,\nbola národná rada toho názoru, že navrhovateľmi namietané terminologické nepresnosti napadnutej\nprávnej úpravy sú minimálne, resp. žiadne a nemajú žiaden vplyv na jej aplikáciu, nevytvárajú\nrozpory, pochybnosti a ani žiadnu polemiku. Rovnako tak ani prípadné možné navrhovateľmi\nnamietané rozpory v zákonných úpravách (napr. pri úprave bezúhonnosti, obmedzenia spôsobilosti\nna právnej úkony či zdravotného stavu) podľa národnej rady nie sú spôsobilé značným spôsobom\nnarušiť voľbu a výkon funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Podľa národnej\nrady napadnutá právna úprava „veľmi jasne a zrozumiteľne upravuje voľbu a výkon funkcie\ngenerálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora ako aj dôvody na ich odvolanie z funkcie\na v prípade pochybností, resp. možných vzájomných rozporov v zákonných úpravách, je tieto\nrozpory možné rozptýliť výkladom zákonnej úpravy ako celku, jej zmyslom, zámerom a účelom“.\n22. Vzhľadom na uvedené národná rada zastáva názor, že napadnutá právna úprava je v súlade\ns príslušnými referenčnými normami, návrhy navrhovateľov považuje za nedôvodné a navrhuje,\naby ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.\nII.2. Stanovisko vlády:\n23. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako\nvedľajší účastník konania o súlade právnych predpisov podľa § 76 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nepredložila ústavnému súdu svoje\nstanovisko k návrhom na začatie konania, a to ani po jeho opakovanom vyžiadaní predsedom\nústavného súdu podľa § 86 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n7\n\nII.3. Replika skupiny poslancov:\n24. Skupina poslancov vo svojej replike zo 14. septembra 2021 zdôraznila, že zákonodarca\npri schvaľovaní napadnutej právnej úpravy porušil celkovo štyrikrát ustanovenia zákona\no rokovacom poriadku národnej rady. Je toho názoru, že národná rada vo svojom stanovisku\nbagatelizuje nedodržanie procesných lehôt ako porušenie pravidiel legislatívneho procesu malej\nintenzity a že porušenie pravidiel legislatívneho procesu v danom prípade dosahuje ústavne\nneakceptovateľnú intenzitu, a to nielen z vecných dôvodov, ale aj z kvantitatívneho hľadiska\nrozsahom porušení zákona o rokovacom poriadku národnej rady.\n25. Vo vzťahu k vecným nedostatkom napadnutej právnej úpravy skupina poslancov zotrvala\nna rozsiahlej a vyčerpávajúcej argumentácii obsiahnutej v jej návrhu na začatie konania s tým,\nže národná rada vo svojom stanovisku neuviedla žiaden relevantný právny protiargument, ktorý by\nspochybňoval jej závery. Je toho názoru, že terminologické nepresnosti, ktoré obsahuje napadnutá\nprávna úprava, nemožno odstrániť pomocou štandardných interpretačných postupov. Napadnutú\nprávnu úpravu považuje za rozpornú s princípom vzájomnej súladnosti a bezrozpornosti právneho\nporiadku, čím sa dostáva do rozporu s princípmi materiálneho právneho štátu.\n26. Vzhľadom na uvedené skupina poslancov trvá na tom, že napadnutá právna úprava nie je\nv súlade s označenými článkami ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vyhovel jej návrhu.\nII.4. Replika generálneho prokurátora:\n27. Generálny prokurátor listom č. k. 1 GÚp 29/20/1000-9 z 3. septembra 2021 oznámil ústavnému\nsúdu, že nevyužíva svoje právo na vyjadrenie sa k stanovisku národnej rady a súhlasí s tým, aby\nústavný súd upustil od ústneho pojednávania v danej veci.\nII.5. Ústne pojednávanie\n28. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 2 druhou vetou zákona o ústavnom súde prejednal a rozhodol\nvec bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže účastníci konania s upustením od jeho konania\nsúhlasili.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhov\n29. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhom skupiny poslancov, návrhom generálneho\nprokurátora, stanoviskom národnej rady, ňou zaslanými podkladmi a replikou skupiny poslancov\ndospel k nasledujúcim záverom:\nIII.1. K namietaným nedostatkom legislatívneho procesu:\n30. Zákonodarný proces v Slovenskej republike je upravený zákonom o rokovacom poriadku\nnárodnej rady. Rokovanie o návrhoch zákonov je upravené v desiatej časti, v § 67 až § 97 zákona\n\n8\n\no rokovacom poriadku národnej rady. Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, použijú sa\nna rokovanie o návrhoch zákonov ustanovenia štvrtej časti a ustanovenia § 45 až § 56.\n31. Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to,\naby rokovanie o návrhoch zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá umožňujúce\nposlancom národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu zákona (vrátane\npozmeňujúcich návrhov), prípadne sa zdržať hlasovania alebo nebyť prítomný na takom hlasovaní\n(PL. ÚS 48/03).\n32. V namietaných pochybeniach národnej rady v legislatívnom procese pri prijímaní napadnutej\nprávnej úpravy navrhovatelia vidia nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2\na čl. 31 ústavy. Napadnutá právna úprava v čl. I mení a dopĺňa ustanovenia zákona č. 153/2001 Z. z.\ntýkajúce sa predpokladov vymenovania za generálneho prokurátora, v rámci ktorých okrem iného\ndefinuje bezúhonnosť, jeden z predpokladov vymenovania za generálneho prokurátora, subjektov\noprávnených podávať návrh na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, náležitosti tohto\nnávrhu, vzniku funkcie prokurátora generálnej prokuratúry, ak je za generálneho prokurátora\nvymenovaná osoba, ktorá nie je v čase vymenovania prokurátorom, a možnosti prezidenta vyžiadať\nsi pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora z funkcie stanovisko Rady prokurátorov\nSlovenskej republiky. Článkom II mení a dopĺňa ustanovenia zákona o rokovacom poriadku\nnárodnej rady týkajúce sa priebehu voľby kandidáta na generálneho prokurátora a voľby kandidáta\nna špeciálneho prokurátora v národnej rade. Článkom III mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na článkom IV mení a dopĺňa ustanovenia zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch\nprokuratúry týkajúce sa voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora národnou radou,\npredpokladov, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu špeciálneho prokurátora, v rámci ktorých\nokrem iného definuje bezúhonnosť, jeden z predpokladov zvolenia za špeciálneho prokurátora,\nďalej subjektov oprávnených podávať návrh na voľbu špeciálneho prokurátora, náležitosti návrhu\nna voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora, zloženia sľubu špeciálneho prokurátora, vzniku\nfunkcie prokurátora generálnej prokuratúry, ak je za špeciálneho prokurátora zvolený prokurátor,\nktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, alebo osoba, ktorá nie je\nv čase zvolenia za špeciálneho prokurátora prokurátorom, zániku výkonu funkcie špeciálneho\nprokurátora a výberového konania a vymenovania do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej\nprokuratúry. Článok V obsahuje ustanovenie o nadobudnutí účinnosti napadnutej právnej úpravy.\n33. Napadnutá právna úprava bola výsledkom zákonodarného procesu, ktorý začal podaním návrhu\nposlancov národnej rady Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej\na Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku\nnárodnej rady, a to v VIII. volebnom období národnej rady pod číslom parlamentnej tlače 108\n(ďalej len „návrh zákona“).\n34. Cieľom návrhu zákona podľa všeobecnej časti dôvodovej správy je zaviesť transparentný\na širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa štandardov pre kandidátov na funkciu\nústavného sudcu, ktorý bude zohľadňovať odporúčania Európskej komisie pre demokraciu\nprostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) založenej Výborom ministrov Rady Európy a prax\nv iných členských štátoch Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa návrh zákona navrhoval:\n\n9\n\n1. otvoriť prístup k funkcii generálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi, 2. zmeniť\npodmienky na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora po vzore kandidátov na funkciu\nsudcu ústavného súdu vrátane bezúhonnosti a požiadaviek na morálnu a osobnú integritu, 3. zaviesť\npovinné verejné vypočutie všetkých kandidátov na funkciu generálneho prokurátora\nv Ústavnoprávnom výbore národnej rady podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov\nústavného súdu.\n35. Návrh zákona bol v prvom čítaní prerokovaný na 8. schôdzi národnej rady 3. júna 2020 a táto\nuznesením č. 176 z 10. júna 2020 rozhodla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní,\nprideľuje ho Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavnoprávny výbor“) na prerokovanie a určuje ako gestorský ústavnoprávny výbor a lehotu\nna jeho prerokovanie v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia.\n36. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a uznesením č. 76 z 15. júla 2020 vyjadril súhlas\ns návrhom zákona, odporučil národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplneniami\nuvedenými v prílohe tohto uznesenia a poveril predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania\nústavnoprávneho výboru zo 14. júla 2020 do písomnej správy ústavnoprávneho výboru a predložil\nju na schválenie gestorskému výboru. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tvoriace prílohu\nk uzneseniu ústavnoprávneho výboru č. 76 z 15. júla 2020 predstavovali predovšetkým legislatívnotechnické úpravy s cieľom zosúladiť jednotlivé ustanovenia poslaneckého návrhu zákona s už\nzavedenými legislatívnymi skratkami a vzájomne medzi sebou, zabrániť bezprostrednému prechodu\nmedzi politickými funkciami a funkciou generálneho prokurátora, spresniť nominačné subjekty,\nspresniť niektoré ustanovenia návrhu zákona a zosúladiť jeho terminológiu so súvisiacimi\nustanoveniami platnej právnej úpravy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru\nsa napokon týkali aj doplnenia návrhu zákona tak, aby zohľadňoval aj podmienky a predpoklady,\nza ktorých je možné uchádzať sa o funkciu špeciálneho prokurátora, voľbu kandidáta na funkciu\nšpeciálneho prokurátora a zánik funkcie špeciálneho prokurátora. V nadväznosti na vloženie nových\nčlánkov ústavnoprávny výbor navrhol primerane upraviť názov zákona.\n37. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor podal národnej rade správu z 15. júla 2020\no výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní. Národnej rade odporučil návrh zákona\nschváliť a hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch obsiahnutých\nv prílohe k uzneseniu ústavnoprávneho výboru č. 76 z 15. júla 2020 s odporúčaním schváliť.\nV správe tiež konštatuje, že poslanci národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh\nzákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu\nzákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady).\n38. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 77 z 15. júla 2020 schválil správu ústavnoprávneho výboru\no prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní a poveril spravodajcu Miloša Svrčeka, poslanca\nnárodnej rady, aby na schôdzi národnej rady informoval o výsledku rokovania ústavnoprávneho\nvýboru a pri rokovaní o predmetnom zákone predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení\nzákona o rokovacom poriadku národnej rady.\n39. Národná rada návrh zákona prerokovala v druhom čítaní na 9. schôdzi národnej rady 15. júla\n2020. Ústavnoprávnym výborom poverený poslanec národnej rady Miloš Svrček na nej navrhol\n\n10\n\nhlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku národnej rady.1 Národná\nrada hlasovaním rozhodla o skrátení tejto lehoty. Národná rada následne hlasovaním schválila\npozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo správy ústavnoprávneho výboru, prv spoločne body 1, 2, 3,\n10, 11 a 12 správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie, a následne spoločne body 4 až 9 a 13\naž 26 správy. Po hlasovaní o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslanec Miloš\nSvrček navrhol, aby národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu ihneď. Tento návrh poslanci národnej\nrady hlasovaním schválili. Do otvorenej rozpravy o návrhu zákona v treťom čítaní sa neprihlásil\nžiaden poslanec národnej rady. Podpredseda národnej rady preto vyhlásil rozpravu za skončenú\na dal hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Návrh zákona ako celok poslanci hlasovaním schválili.\n40. Prezidentka Slovenskej republiky, využijúc svoje ústavné oprávnenie podľa čl. 102 ods. 1\npísm. o) ústavy, 3. augusta 2020 rozhodla o vrátení národnou radou schváleného návrhu zákona\nz 15. júla 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, národnej rade s piatimi pripomienkami.\nDve z nich sa týkali zotrvania v postavení prokurátora generálnej prokuratúry po uplynutí\nfunkčného obdobia generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora alebo po zániku výkonu ich\nfunkcií, ďalšie dve odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora z funkcií\nv prípade, ak svoje funkcie prestali vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, a jedna sa\ntýkala subjektu, ktorému je zverená právomoc viesť disciplinárne konanie proti špeciálnemu\nprokurátorovi, namiesto ústavného súdu disciplinárna komisia. V nadväznosti na tieto pripomienky\nv časti III rozhodnutia č. 4796-2020-KPSR, ktorým využila svoje ústavné oprávnenie podľa čl. 102\nods. 1 písm. o) ústavy, navrhla, aby národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon\ns príslušnými zmenami.\n41. Predseda národnej rady rozhodnutím č. 173 z 10. augusta 2020 pridelil prezidentkou Slovenskej\nrepubliky vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský\nvýbor, a určil lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor prerokoval pripomienky\nprezidentky Slovenskej republiky na 31. schôdzi 2. septembra 2020, avšak neprijal uznesenie,\nkeďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Ako\ngestorský výbor rokoval ústavnoprávny výbor 2. septembra 2020 a národnej rade odporučil\nhlasovať osobitne o každej pripomienke prezidentky Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 5 takto:\npripomienky pod bodmi 1, 3 a 4 s odporúčaním schváliť, pripomienky pod bodmi 1 a 5\nbez odporúčania gestorského výboru. Zároveň odporučil národnej rade vrátený zákon schváliť ako\ncelok a to v znení pripomienok, ktoré odporučil schváliť. Správu o prerokovaní vráteného zákona\nústavnoprávny výbor schválil svojím uznesením č. 79 z 2. septembra 2020.\n42. Národná rada prezidentkou Slovenskej republiky vrátený zákon opätovne prerokovala v rámci\ndruhého čítania na 11. schôdzi národnej rady 2. septembra 2020 pod číslom parlamentnej tlače 183.\nPo rozprave národná rada pristúpila k hlasovaniu o jednotlivých pripomienkach prezidentky\nSlovenskej republiky k ňou vrátenému zákonu na opätovné prerokovanie národnou radou. Všetkých\npäť pripomienok národná rada schválila na základe súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých\n1\n\nPodľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku národnej rady ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady\npodané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo\nspoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná\nnajskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne\nnárodná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.\n\n11\n\nposlancov národnej rady. Po hlasovaní o všetkých pripomienkach prezidentky Slovenskej republiky\npodpredseda národnej rady otvoril k prezidentkou vrátenému zákonu rozpravu v rámci tretieho\nčítania. Po jej vyhlásení za skončenú národná rada pristúpila k hlasovaniu o vrátenom zákone ako\no celku v znení schválených pripomienok prezidentky Slovenskej republiky. Na základe výsledkov\nhlasovania národná rada podľa čl. 84 ods. 3 ústavy schválila 2. septembra 2020 zákon, ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony (napadnutú právnu úpravu). V Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky bol vyhlásený 8. septembra 2020 pod číslom 241/2020 Z. z. Účinnosť nadobudol dňom\nvyhlásenia.\n43. Navrhovatelia namietajú neústavnosť procesu prijatia napadnutej úpravy z dôvodu porušenia\nviacerých ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej rady.\n44. Generálny prokurátor namieta neústavnosť procesu prijatia napadnutej právnej úpravy\nz dôvodu, že napadnutá právna úprava bola predložená na rokovanie národnej rady ako poslanecký\nnávrh a keďže aj napriek tomu, že národná rada si k návrhu zákona vyžiadala aj stanovisko vlády,\nvláda jednak nevyužila možnosť zaujať k návrhu zákona stanovisko a ani nepožiadala odbornú\nverejnosť o právne názory, stanoviská a pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.\nK návrhu napadnutej právnej úpravy tak nemala primeranú a účinnú možnosť vyjadriť sa ani\nsamotná prokuratúra. Zámerom predloženia návrhu napadnutej právnej úpravy ako poslaneckého\nnávrhu poslancami vládnej koalície malo byť podľa generálneho prokurátora skrátenie\nlegislatívneho procesu o pripomienkové konanie. Skupina poslancov vo svojom návrhu na začatie\nkonania naopak tvrdí, že v rámci legislatívneho procesu predseda národnej rady porušil svoju\npovinnosť doručiť návrh zákona vláde a požiadať ju o zaujatie stanoviska k nemu v lehote do 30 dní\npodľa § 70 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady, čím sa mal dopustiť zmarenia\nmožnosti, aby sa k poslaneckému návrhu vyjadrila formou svojich stanovísk, právnych názorov či\nalternatívnych možností úpravy odborná verejnosť vrátane prokuratúry, ktorej kreovanie najvyšších\npredstaviteľov bolo predmetom úpravy návrhu zákona.\n45. Podľa navrhovateľov v procese prijatia napadnutej právnej úpravy došlo aj k porušeniu § 74\nods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady, a to konaním gestorského výboru, pretože\nnerešpektoval lehotu na prerokovanie návrhu vo výbore, ktorému bol zákon vrátený prezidentkou\npridelený, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od pridelenia, a prezidentkou vrátený zákon\nprerokoval pred uplynutím tejto lehoty už 2. septembra 2020. Tomuto konaniu gestorského výboru\nmalo predchádzať neurčenie jednoznačnej a konkrétnej lehoty na prerokovanie vráteného zákona\nv gestorskom výbore predsedom národnej rady. Následne sa národná rada mala podľa\nnavrhovateľov dopustiť porušenia § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady,2\npretože o vrátenom zákone rokovala ten istý deň, 2. septembra 2020, bezprostredne po doručení\nsprávy gestorského výboru, a nie až po uplynutí 48 hodín od doručenia správy gestorského výboru,\npričom o skrátení tejto lehoty národná rada podľa skupiny poslancov nerozhodla a podľa\ngenerálneho prokurátora síce rozhodla o skrátení tejto lehoty, avšak v situácii, keď nešlo\n2\n\nPodľa § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady o návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada\nrokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.\nO skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez\nrozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.\n\n12\n\no jednoduchý návrh zákona. Národná rada sa podľa navrhovateľov mala dopustiť aj porušenia § 83\nods. 4 zákona o rokovacom poriadku národnej rady,3 pretože napriek podaným pozmeňujúcim\na doplňujúcim návrhom v druhom čítaní hlasovaním nerozhodla ani o skrátení lehoty pre tretie\nčítanie4 a návrh zákona prerokovala v treťom čítaní toho istého dňa, 2. septembra 2020.\n46. K porušeniu pravidiel legislatívneho procesu národnou radou pri prijímaní napadnutej právnej\núpravy malo podľa generálneho prokurátora dôjsť aj tým, že ústavnoprávny výbor ako gestorský\nvýbor prerokoval v druhom čítaní poslanecký návrh zákona až 15. júla 2020, hoci uznesením\nnárodnej rady č. 176 z 10. júna 2020 mu bola na prerokovanie návrhu zákona určená lehota 32 dní\nod pridelenia mu návrhu na prerokovanie, uplynutie ktorej pripadá na 12., eventuálne 13. júl 2020.\n47. Uvedené namietané porušenia príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej\nrady mali mať podľa navrhovateľov za následok obmedzenie parlamentnej diskusie v národnej rade\no návrhu napadnutej právnej úpravy s opozičnou menšinou. Vzhľadom na uvedené pochybenia\nnárodnej rady pri rokovaní o návrhu napadnutej právnej úpravy v rámci legislatívneho procesu\nnavrhovatelia vzhliadajú porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy.\n48. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre už viackrát vyjadril k problematike posudzovania ústavnosti\nlegislatívneho procesu pri prijímaní zákonov v národnej rade (PL. ÚS 48/03, PL. ÚS 29/05,\nPL. ÚS 11/2012, PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 4/2018, PL. ÚS 26/2019). Ústavný súd\nsa v nej v záujme posilnenia demokratických inštitútov a garantovania právneho poriadku\nspĺňajúceho atribúty právneho štátu prihlásil k súdnej kontrole ústavnosti normatívnych právnych\naktov zahŕňajúcej ingerenciu súdnych orgánov kontroly ústavnosti aj do legislatívneho procesu,\navšak v modalite sebaobmedzenia, zdržanlivosti pri tejto kontrole, zvlášť v súvislosti\ns preskúmaním ústavnosti legislatívneho procesu pri prijímaní zákona národnou radou\n(PL. ÚS 17/2014). Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti je povolaný v priestore\nreprezentatívnej demokracie dohliadať na proces tvorby práva realizovaný volenými zástupcami\nľudu ako zdroja moci v štáte, a to v rámci konania o súlade (zohľadňujúc platné a účinné znenie\nústavy a zákona o ústavnom súde) konkrétnych právnych predpisov, ktoré sú výsledkom\nlegislatívneho procesu.\n49. Národná rada je ústavným orgánom, ktorý je pri výkone svojich právomocí viazaný ústavou\na ďalšími zákonmi, a teda môže postupovať len na ich základe a v nimi stanovených medziach.\nZ princípov právneho štátu je viazaná o. i. aj princípom legality vyjadrujúcim požiadavku, aby aj\nzákonodarná moc bola viazaná požiadavkou konania na základe zákona a dodržiavania jeho\npožiadaviek, osobitne vtedy, ak si ich stanovila sama. Zákonodarná moc má špecifické postavenie\nv tom, že požiadavky a pravidlá zákonodarného procesu stanovuje sama a v podmienkach\nSlovenskej republiky ich vyjadruje v zákone o rokovacom poriadku národnej rady, ktorý môže\n\n3\n\nPodľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku národnej rady ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady\npodané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo\nspoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná\nnajskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne\nnárodná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.\n4\nPodľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo\ndoplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83); skôr sa môže konať, ak o tom\nna návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.\n\n13\n\nkedykoľvek zmeniť či dokonca zrušiť, ale kým tak neurobí, je aj ona viazaná ňou samou\nstanovenými pravidlami (PL. ÚS 26/2019).\n50. Ústavný súd na základe svojej doterajšej judikatúry volí triezvy prístup k posudzovaniu\nlegislatívneho procesu, majúc na mysli minimalizáciu zásahov do právomoci národnej rady.\nVo vzťahu k posudzovaniu ústavnosti zákonodarného procesu ústavný súd už viackrát konštatoval,\nže vzhľadom na rešpektovanie systému trojdelenia štátnej moci je racionálne zdržanlivý pri svojich\nzásahoch do činnosti národnej rady, ktorá má výsadné postavenie voči ostatným najvyšším\norgánom dané predovšetkým jej odvodenosťou od kreačného aktu ľudu, ktorý reprezentuje, čím\npredstavuje orgán s najsilnejšou demokratickou legitimitou (I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 4/2018,\nPL. ÚS 26/2019).\n51. Zdržanlivosť ústavného súdu sa v tejto otázke prejavuje tým, že ústavný súd rešpektuje pomerne\nširokú mieru úvahy národnej rady pri regulácii svojich vnútorných pomerov a zasahuje do nej len\nv nevyhnutných prípadoch. Podľa ústavného súdu výsostné postavenie národnej rady, vyplývajúce\nz čl. 72 ústavy, podľa ktorého národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom\nv Slovenskej republike, potvrdzuje záver o tom, že pochybenia v postupe národnej rady pri\nrokovaní o návrhoch zákonov sú pochybeniami, ktoré sa majú a musia odstrániť alebo napraviť\nsamotným postupom národnej rady alebo jej orgánov (PL. ÚS 48/03). Proti procesnému postupu\nnárodnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhov zákonov nie je prípustný žiaden opravný\nprostriedok. Riešenie takých pochybení je vo výlučnej kompetencii národnej rady (jej orgánov\na poslancov), čo je dôsledok jej postavenia v sústave orgánov verejnej moci podľa čl. 72 ústavy.\nPorušenie noriem legislatívneho procesu pred národnou radou je spôsobilé vyústiť do rozporu\nprijatého zákona s ústavou zásadne iba v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania\npravidiel zákonodarného postupu (PL. ÚS 48/03, PL. ÚS 4/2018). Ústavný súd pri tomto\nkonštatovaní vychádza vo všeobecnosti zo zákazu svojvôle v postupe orgánov verejnej moci\na v okolnostiach posudzovaného prípadu zo zákazu svojvôle v zákonodarnom procese ako princípu,\nktorý je potrebné považovať za integrálnu súčasť princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1\nprvej vete ústavy (PL. ÚS 29/05).\n52. Z uvedeného vyplýva, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu môže samo osebe spôsobiť\nprotiústavnosť prijatého zákona len vtedy, ak ide o závažné a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel\nzákonodarného procesu národnou radou (PL. ÚS 26/2019). Pre vyslovenie nesúladu zákona\ns ústavou kvôli porušeniu pravidiel zákonodarného procesu je potrebné, aby už samotné porušenie\nlegislatívnej procedúry malo priamy vplyv na ústavnosť prijatého zákona, a to najmä ako dôsledok\nzávažného a svojvoľného porušenia pravidiel zákonodarného procesu národnou radou\n(PL. ÚS 26/2019), ktoré musí nadobudnúť ústavnú intenzitu vo význame, že ním musí dôjsť\nk vážnemu porušeniu ústavných práv alebo princípov, napríklad ústavných práv poslancov národnej\nrady pri výkone ich mandátu, alebo princípov demokratického a právneho štátu (PL. ÚS 4/2018).\n53. Podľa ústavného súdu sa princípy demokratického a právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\nuplatňujú i v procese tvorby práva na zákonodarnej úrovni (PL. ÚS 17/2014). Za tie, ktoré sú\nesenciálne pre zadosťučinenie princípom demokratického právneho štátu v procese tvorby práva,\nústavný súd považuje najmä princíp väčšinového rozhodovania a ochrany menšiny, princíp\nslobodnej súťaže politických strán, ale aj princíp verejnosti v zmysle práva verejnosti oboznámiť sa\na identifikovať sa s „produktom“ parlamentnej procedúry (návrhom zákona). Ich uplatňovaním\nv procese tvorby práva v podmienkach parlamentnej demokracie je plne rešpektovaný princíp\n\n14\n\npluralizmu, podľa ktorého majú všetky strany zúčastnené na parlamentnej procedúre dostať\npríležitosť sa s prerokúvanou vecou oboznámiť a zároveň sa k nej vyjadriť (PL. ÚS 17/2014). S tým\nzároveň súvisí a plynule na to nadväzuje zabezpečenie otvorenej diskusie zástancov konkurenčného\nnázoru, ochrana práva parlamentnej menšiny (parlamentnej opozície) na prezentovanie názoru\na kontrolu vládnucej väčšiny. V neposlednom rade sa aplikáciou uvedenej triády princípov\nv legislatívnom procese uplatňuje právo občianskej spoločnosti na oboznámenie sa s procesom\ntvorby práva a predkladanou zákonnou úpravou, ktorá reguluje určitý okruh spoločenských\nvzťahov, ktorých aktérmi je práve verejnosť (pozri v tomto zmysle aj nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 77/06 a sp. zn. Pl. ÚS 55/10).\n54. Porovnaním postupu národnej rady v rámci legislatívneho procesu pri prijímaní napadnutej\nprávnej úpravy s už uvedenými východiskami súdnej kontroly ústavnosti legislatívneho procesu\nústavným súdom ústavný súd dospel k záveru, že pochybenia, ktorých sa pri prijímaní napadnutej\nprávnej úpravy dopustila národná rada (predovšetkým nedodržanie niektorých z už namietaných\nlehôt podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej rady, ako aj\nnedodržanie lehoty určenej v uznesení národnej rady č. 176 z 10. júna 2020 na prerokovanie návrhu\nzákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia), nie sú takej\nústavne neakceptovateľnej intenzity, ktorá by mala za následok vážne porušenie ústavných práv\nalebo princípov demokratického a právneho štátu vrátane princípu umožnenia a ochrany slobodnej\nsúťaže politických síl v demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 ústavy.\n55. Pri prijímaní napadnutej právnej úpravy základné záruky riadneho legislatívneho procesu\nv právnom štáte dodržané boli. Jednotliví poslanci národnej rady mali danú možnosť vyjadriť sa\nk predloženému poslaneckému návrhu napadnutej právnej úpravy, jednak vo výbore národnej rady,\nako aj počas prvého a druhého čítania v pléne národnej rady. Ich možnosť vyjadriť sa a predkladať\npozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanej úprave nebola postupom národnej rady ústavne\nneprípustným spôsobom obmedzená, zohľadňujúc § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku\nnárodnej rady, podľa ktorého ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami národnej rade\nna opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom\nprerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky.\n56. K namietanému porušeniu § 70 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku národnej rady ústavný súd\ndodáva, že predseda národnej rady splnil povinnosť doručiť návrh zákona vláde a požiadať ju\no zaujatie stanoviska, a to listom č. CRD-1015/2020 z 11. júna 2020. Zákon o rokovacom poriadku\nnárodnej rady neupravuje povinnosť vlády zaujať k doručenému návrhu zákona stanovisko, čo\nvyplýva z tretej vety uvedeného ustanovenia, podľa ktorej ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme\nstanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Postupom národnej rady nebola\nvytvorená nemožnosť posúdenia návrhu napadnutej právnej úpravy poslancami národnej rady\na vyjadrenia sa k nemu v rozpravách na schôdzach národnej rady.\n57. V rámci posúdenia navrhovateľmi namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 ústavy národnou radou\npri prijímaní napadnutej právnej úpravy je potrebné dodať, že v posudzovanom prípade národná\nrada pri prerokovaní návrhu napadnutej právnej úpravy neprekročila rámec ústavne vymedzenej\nčinnosti jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu v Slovenskej republike (čl. 72 ústavy).\n\n15\n\n58. Ústavný súd samozrejme vníma, že prijatie zákona v priebehu „niekoľkých hodín“,\nresp. jedného dňa, môže vzbudzovať určité rozpaky z hľadiska priebehu a úrovne parlamentnej\ndiskusie. Opoziční poslanci však svoj priestor, ktorý v priebehu legislatívneho procesu mali,\nčiastočne využili (o čom svedčia prepisy rozpráv z 9. a 11. schôdze národnej rady), čiastočne\nprípadne dobrovoľne nevyužili. V rozpravách o návrhu napadnutej právnej úpravy bez akéhokoľvek\nobmedzenia vystúpili všetci poslanci, ktorí v nich vystúpiť chceli.\n59. Pochybenia národnej rady v rámci legislatívneho procesu pri prijímaní napadnutej právnej\núpravy podľa ústavného súdu nepredstavujú takú mieru hrubého a svojvoľného nerešpektovania\npravidiel zákonodarného procesu národnou radou, ktoré by v posudzovanej veci postačovalo\nna vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy. Aj keby\nústavný súd dospel k záveru, že národná rada sa dopustila navrhovateľmi namietaného porušenia\noznačených pravidiel legislatívneho procesu, nebolo by možné dospieť k záveru o porušení\nkonkrétnych ústavných princípov zakotvených v označených článkoch ústavy. Ústavný súd preto\nnevyhovel návrhom navrhovateľov na vyslovenie nesúladu legislatívneho procesu prijatia\nnapadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy.\nIII.2. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36\nústavy:\n60. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ustanovenie čl. 12 ods. 1 ústavy má charakter\nvšeobecného ústavného princípu; ide o všeobecné pravidlo rovnosti, ktoré slúži na generálnu\nochranu pred diskrimináciou a vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva\npred zákonom, pričom v tomto zmysle je adresované všetkým orgánom verejnej moci, ktoré musia\nvo vzťahu ku všetkým subjektom práva, k ich základným právam a slobodám z hľadiska ich\nuskutočňovania a uplatňovania pristupovať rovnako, bez ohľadu na okolnosti predpokladané čl. 12\nods. 2 ústavy [pohlavie, rasu, farbu pleti... (m. m. PL. ÚS 16/08)]. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva\nsubjektívne právo každého, aby nemohol byť diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení\nvymenovaných (III. ÚS 39/01, II. ÚS 5/03). Vychádzajúc z modelu materiálneho chápania rovnosti,\nústavný súd zdôrazňuje, že nie je dôležité, aké rozdiely medzi ľuďmi existujú, pretože ľudia majú\nrovnakú hodnotu, a preto zasluhujú rovnakú starostlivosť a rešpekt (čl. 12 ods. 1 ústavy). Vyplýva\nto zo všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, autonómnosti a rovnakej ceny každého indivídua,\nktoré tvoria základ pre zákaz nespravodlivej diskriminácie ľudských bytostí bez ohľadu na ich\npostavenie v spoločnosti (PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 16/2018).\n61. Za diskriminačnú úpravu, resp. úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy),\nmožno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/porovnateľné situácie rieši\nodchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym\ncieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením\n(PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou\nskupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma\nskupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké\nzaobchádzanie (II. ÚS 5/03, PL. ÚS 16/2018).\n\n16\n\n62. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 17/99, PL. ÚS 13/09, PL. ÚS 16/2018)\nprincíp rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach, resp. zákazu diskriminácie vyjadrený v čl. 12 ods. 1\nústavy nie je spravidla chránený sám osebe a k jeho porušeniu môže dôjsť v zásade len v spojení\ns porušením určitého konkrétneho základného práva alebo slobody. To znamená, že dovolávať sa\nporušenia tohto princípu v zásade možno len v súvislosti s porušením určitého základného práva\na slobody alebo ľudského práva alebo základnej slobody vyplývajúcej z kvalifikovanej\nmedzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 14/98, I. ÚS 17/99,\nPL. ÚS 10/04). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre (PL. ÚS 43/95, PL. ÚS 18/97,\nPL. ÚS 21/00, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 3/08, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 11/2011,\nPL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 16/2018) preferuje akcesorický prístup k preskúmavaniu namietaného\nporušenia ústavného princípu rovnosti preferuje a ani v tejto veci nemá dôvod od neho odstúpiť.\n63. Generálny prokurátor namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s ústavným princípom\nrovnosti v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a základným právom na rovnaké\nzaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení so základným právom zamestnancov\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky podľa čl. 36 ústavy. Je toho názoru,\nže v prípade, ak za špeciálneho prokurátora je zvolený kandidát, ktorý nie je prokurátorom, takejto\nosobe po zvolení do funkcie špeciálneho prokurátora nevznikne služobný pomer prokurátora,\nv dôsledku čoho sa na takúto osobu nevzťahujú ustanovenia zákona o prokurátoroch a právnych\nčakateľoch prokuratúry upravujúce pracovné podmienky prokurátorov, keďže všetky práva\na povinnosti prokurátora ustanovené v označenom zákone sú spojené so vznikom, trvaním, zmenou\nalebo zánikom služobného pomeru prokurátora (napr. dovolenka, náhrada platu za nevyčerpanú\ndovolenku, nároky prokurátora počas dočasného pridelenia, nárok na ďalší plat, splatnosť platu,\nodchodné či zánik hmotnej zodpovednosti), čím sa takáto osoba dostáva do rozdielneho postavenia\nv porovnaní s ostatnými prokurátormi, ktorým na základe platnej právnej úpravy vznikne služobný\npomer prokurátora, v dôsledku čoho sú im príslušné práva a nároky priznané. Napadnutá právna\núprava tým podľa generálneho prokurátora vytvára priestor pre nerovnosť v zaobchádzaní\nv sociálnych vzťahoch s osobou, ktorá v čase zvolenia do funkcie špeciálneho prokurátora nie je\nprokurátorom, v porovnaní so zaobchádzaním s inými prokurátormi.\n64. Z obsahu návrhu na začatie konania generálneho prokurátora vyplýva, že z pomedzi\ndemonštratívneho výpočtu práv, ktoré má podľa čl. 36 ústavy zákon zabezpečovať zamestnancom,\nnapadnutá právna úprava porušuje, resp. dostatočne negarantuje osobe, ktorá v čase zvolenia\ndo funkcie špeciálneho prokurátora nie je prokurátorom, účinné uplatňovanie práva na ochranu\nproti diskriminácii v zamestnaní pri uplatňovaní práva na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú\nna to, aby mu umožnila dôstojnú životnú úroveň, práva na primeraný odpočinok po práci a práva\nna najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie v porovnaní s uplatňovaním týchto\npráv zo strany ostatných prokurátorov. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených\nv čl. 36 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Medzi zákony,\nktoré vykonávajú čl. 36 ústavy, možno zaradiť aj zákon č. 154/2001 Z. z.\n65. Článok 36 ústavy garantuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky. Pracovné podmienky charakterizujú okolnosti faktického výkonu práce zamestnanca\nv rámci existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, napr. podmienky odmeňovania, podmienky práce\nv noci, práce nadčas, podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,\nzabezpečovanie vzdelávania zamestnancov či podmienky poskytovania dovolenky. Rámec vecnej\n\n17\n\npôsobnosti čl. 36 ústavy pritom nie je totožný s obsahom pracovno-právnych vzťahov, iba sa s ním\nčiastočne prekrýva, a to vo sfére výkonu práce ako časti obsahu pracovnoprávneho vzťahu\n(PL. ÚS 1/2012). Napadnutá právna úprava nedeterminuje okolnosti a podmienky, v ktorých\nzamestnanec, v okolnostiach posudzovaného prípadu špeciálny prokurátor, vykonáva prácu,\nresp. svoju funkciu. Jej dopad na podmienky výkonu funkcie špeciálneho prokurátora (napr. jeho\nnárok na dovolenku, náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku, doplatenie platu po skončení\ndočasného pozastavenia výkonu funkcie, nárok na ďalší plat, odchodné či zánik hmotnej\nzodpovednosti a iné) je len nepriamy a za predpokladu nemožnosti vysporiadať sa s absenciou\nvýslovnej úpravy vzniku služobného pomeru špeciálneho prokurátora, ak ním je osoba, ktorá v čase\nzvolenia za špeciálneho prokurátora nie je prokurátorom.\n66. Aj ak napadnutá právna úprava a ani iná platná právna úprava výslovne neupravujú moment\nvzniku služobného pomeru prokurátora v prípade osoby zvolenej za špeciálneho prokurátora, ktorá\nnie je v čase zvolenia prokurátorom, je nepochybné, že osoba vykonávajúca funkciu špeciálneho\nprokurátora musí mať služobný pomer prokurátora. Z dôvodu absencie výslovnej zákonnej úpravy\nvzniku služobného pomeru prokurátora u takejto osoby sa preto vynára len otázka týkajúca sa\nmomentu vzniku tohto služobného pomeru. Do úvahy prichádza určenie momentu vzniku\nslužobného pomeru prokurátora u takejto osoby jej zvolením do funkcie špeciálneho prokurátora\nnárodnou radou alebo zložením sľubu do rúk predsedu národnej rady, na základe ktorého sa\nšpeciálny prokurátor ujíma výkonu funkcie (§ 24a ods. 8 zákona č. 154/2001 Z. z. v znení\nnapadnutej právnej úpravy) a začína mu plynúť funkčné obdobie špeciálneho prokurátora (§ 24a\nods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. v znení napadnutej právnej úpravy). Keďže osoba zvolená za\nšpeciálneho prokurátora, ktorá nie je v čase zvolenia prokurátorom, stáva sa dňom zloženia sľubu\nprokurátorom generálnej prokuratúry, ktorým zostáva byť aj po uplynutí funkčného obdobia\nšpeciálneho prokurátora alebo zániku výkonu funkcie špeciálneho prokurátora (§ 24a ods. 9 druhá\nveta zákona č. 154/2001 Z. z. v znení napadnutej právnej úpravy), ako vhodnejší moment vzniku\nslužobného pomeru prokurátora u takejto osoby sa javí moment zloženia sľubu tejto osoby do rúk\npredsedu národnej rady.\n67. Aj napriek nedostatku napadnutej právnej úpravy spočívajúcom v tom, že zaviedla možnosť\nkandidovať a byť zvolený za špeciálneho prokurátora aj pre osoby, ktoré nie sú prokurátormi, avšak\nvýslovne neupravila vznik služobného pomeru prokurátora u takejto osoby, napadnutú právnu\núpravu nemožno označiť za nesúladnú s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 36 ústavy, keďže jej\ngenerálnym prokurátorom namietanému diskriminačnému pôsobeniu možno predísť jej ústavnokonformným výkladom a následnou aplikáciou, na základe ktorých by sa jej jednotlivé ustanovenia\na ustanovenia súvisiacich právnych predpisov vykladali a uplatňovali tak, aby práva a povinnosti\na nároky vyplývajúce zo vzniku, zmeny a zániku služobného pomeru prokurátora sa uplatňovali aj\nna osobu zvolenú za špeciálneho prokurátora, ktorá nie je v čase zvolenia prokurátorom.\n68. Ústavný súd zároveň aj na tomto mieste opakovane (pozri body 50 a 51 tohto nálezu)\nzdôrazňuje svoju zdržanlivosť pri posudzovaní nielen legislatívneho procesu, ktorý predchádza\nprijatiu napadnutej právnej úpravy, ale aj výsledku tohto procesu (prijatého zákona), majúc\nna zreteli minimalizáciu zásahov do právomoci národnej rady a jej suverenity (autonómie),\ndo ktorej patrí aj jej primárna zodpovednosť nielen za priebeh legislatívneho procesu, ale aj za jeho\nvýsledok (prijatý zákon). Akceptovanie širokej miery politického uváženia zákonodarcu (anglicky\nwide margin of appreciation, nemecky weiter politischer Ermessensspielraum) v sebe totiž\n\n18\n\nnevyhnutne zahŕňa aj akceptovanie určitej miery chybovosti jeho úvah a tým aj jeho „právo“\nna nesprávny odhad príčin či následkov určitej situácie a nesprávne rozhodnutie. Nesprávny odhad\nzákonodarcu v takýchto prípadoch nie je javom protiprávnym (ultimatívne dokonca protiústavným),\nale je logickým „právom“ národnej rady priamo vyplývajúcim z práva na politické uváženie a jeho\nnevyhnutným komplementárnym doplnkom (PL. ÚS 11/2012).\n69. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutá právna úprava je v súlade\ns ústavným princípom rovnosti podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a základným právom na rovnaké\nzaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení so základným právom zamestnancov\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky podľa čl. 36 ústavy, a preto nevyhovel návrhu\ngenerálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy ani v časti namietaného\nporušenia označených článkov ústavy.\nIII.3. K namietanému nesúladu ostatných vecných (obsahových) nedostatkov napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 149 až 151 ústavy:\n70. Navrhovatelia vzhliadajú v napadnutej právnej úprave nesúlad s označenými článkami ústavy aj\nz dôvodu niektorých ďalších vecných (obsahových) nedostatkov napadnutej právnej úpravy ako\nnedostatku posúdeného v bode III.2. tohto nálezu. Za hlavný dôvod nesúladu napadnutej právnej\núpravy s označenými článkami ústavy označili skutočnosť, že pripúšťa, aby za generálneho\nprokurátora bol vymenovaný a za špeciálneho prokurátora zvolený občan Slovenskej republiky,\nktorý nie je prokurátorom. V spôsobe výberu a vymenovania za generálneho prokurátora\na v spôsobe výberu a voľby špeciálneho prokurátora podľa napadnutej právnej úpravy generálny\nprokurátor vidí zásah do nezávislosti a nestrannosti prokuratúry vyplývajúcej z postavenia\nprokuratúry v systéme deľby moci a z jej koncepčného ústavného zakotvenia ako orgánu\n„sui generis“, a to vzhľadom na rozsah právomocí generálneho prokurátora a špeciálneho\nprokurátora a hierarchický model prokuratúry.\n71. Zo Správy o európskych štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému: „Prokuratúra“\nprijatej Benátskou komisiou na jej 85. plenárnom zasadnutí 17. – 18. decembra 2010 vyplýva,\nže jednotlivé systémy trestného súdnictva v Európe i vo svete sa od seba navzájom odlišujú, čo má\nsvoj pôvod v rôznych právnych kultúrach jednotlivých štátov (bod 7 správy Benátskej komisie).\nRozmanitosť systémov trestného súdnictva odzrkadľuje aj rozmanitosť systémov prokuratúry (bod\n10 správy Benátskej komisie). Podstatnou požiadavkou systémov prokuratúry však má byť ich\nnezávislosť na exekutíve a existencia záruk týkajúcich sa individuálnych prípadov, že každý vydaný\npokyn bude transparentný (bod 23 správy Benátskej komisie). Právne postavenie prokuratúry\nv právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra\nsúčasťou výkonnej moci a je výkonnej moci podriadená, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má\nminister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie.\n72. Ústavný súd už judikoval (PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 105/2011), že prokuratúra je orgánom ochrany\npráv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 ústavy).\nÚstava však neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry ani podrobnosti o vymenúvaní\na odvolávaní či právach a povinnostiach prokurátorov. Na úpravu týchto otázok zmocňuje\nzákonodarcu (čl. 151 ústavy). Princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné\nvzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými, nie princípmi ústavnými. Z tejto\n\n19\n\nskutočnosti vyplýva oveľa širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri úprave postavenia,\nčinnosti a organizácie prokuratúry, ako aj vymenúvania a odvolávania či práv a povinností\nprokurátorov, než je to v prípadoch týkajúcich sa postavenia, činnosti a organizácie súdov, ako aj\nvymenúvania a odvolávania či práv a povinností sudcov. Zákonodarca, ktorý princípy organizácie\na funkčných vzťahov pri výkone pôsobnosti prokuratúry, ako aj úpravu vymenúvania a odvolávania\nči práv a povinností prokurátorov konštituuje, môže taktiež tieto princípy a túto úpravu modifikovať\na meniť, prirodzene s ohľadom na rešpektovanie iných ustanovení ústavy vrátane jej čl. 149\na čl. 150.\n73. Prokuratúra ako orgán presadzujúci ochranu práv a zákonom chránených záujmov má svoje\nmiesto v systéme štátnych orgánov a svoju nezastupiteľnú funkciu. Túto funkciu s kompetenciami,\nktoré jej dáva zákon, môže plniť bez toho, aby sa jej pridával prívlastok nezávislosť. Je v záujme\nprávneho štátu, aby štátne orgány riadne a dôsledne plnili úlohy, ktoré sú im dané. Tam, kde by\nštátne orgány svojou činnosťou neoprávnene zasiahli do práv a právom chránených záujmov\nprávnických osôb a fyzických osôb, štát má povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov\nna ich ochranu. Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteľné\na má svoje opodstatnenie (PL. ÚS 17/96, PL. ÚS 105/2011).\n74. Ústava priznáva prokuratúre postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne\nako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy). Neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej\nmoci (v rámci šiestej hlavy). Pôsobnosť prokuratúry sa podľa čl. 149 ústavy neobmedzuje výlučne\nna ochranu záujmov štátu v trestnom konaní, ale zahŕňa aj ochranu práv a právom chránených\nzáujmov fyzických a právnických osôb. Prokuratúra je orgánom štátnej moci nesúcim znaky ako\norgánov výkonnej moci (napríklad pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej\nsprávy), tak aj orgánov súdnej moci (najmä vo vzťahu k oprávneniam v trestnom konaní).\nZ uvedených skutočností vyplýva relatívne samostatné postavenie prokuratúry v ústavnom systéme\nSlovenskej republiky, v kontraste s koncepciou, ktorá chápe prokuratúru ako súčasť orgánov\nvýkonnej moci podriadených vláde. Zodpovedá tomu aj spôsob kreácie konkrétneho nositeľa\nfunkcie generálneho prokurátora, ktorého podľa čl. 150 ústavy vymenúva a odvoláva prezident\nna návrh národnej rady.\n75. Podľa uvedeného ustanovenia je generálny prokurátor na čele prokuratúry, z čoho vyplýva\nústavná právomoc generálneho prokurátora prokuratúru efektívne riadiť. Tomu musí zodpovedať\nsúhrn riadiacich oprávnení priznaných mu pre účely výkonu tejto právomoci. Jej korelátom je,\nnaopak, ústavná zodpovednosť generálneho prokurátora za činnosť a fungovanie prokuratúry, ktorá\nsa v zákonnej úprave odzrkadľuje zakotvením povinnosti generálneho prokurátora podávať\nnárodnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry (§ 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.).\n76. Prokuratúru nemožno chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov, ktorý s inými orgánmi\nverejnej moci nespájajú žiadne väzby a do ktorého činnosti nemožno žiadnym (a teda ani právne\nregulovaným) spôsobom zasiahnuť. Z princípov demokratického štátu, deľby moci a vzájomných\nbŕzd a protiváh vyplýva legitímna požiadavka takej právnej regulácie, ktorá umožní výkon verejnej\nkontroly nad činnosťou prokuratúry a adekvátnu mieru vplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci\nvo vzťahu k prokuratúre (najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná\nna základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza),\nktorého účelom je zaistenie náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom,\nspravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv\n\n20\n\na slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov. Preto je z uvedeného dôvodu\nlegitímne priznať ústavným orgánom reprezentujúcim jednotlivé zložky štátnej moci určitú mieru\ningerencie v procese kreácie, resp. obsadzovania orgánov prokuratúry. Tak je to napokon aj\nv ústavnej úprave týkajúcej sa kreácie funkcie samotného generálneho prokurátora\n(PL. ÚS 105/2011).\n77. Cieľom napadnutej právnej úpravy je zaviesť transparentný a širšiemu okruhu kandidátov\notvorený model navrhovania a voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a kandidáta\nna funkciu špeciálneho prokurátora. Pre dosiahnutie tohto cieľa otvára prístup k funkcii generálneho\nprokurátora a k funkcii špeciálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi, mení\npredpoklady pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora a pre voľbu kandidáta\nna funkciu špeciálneho prokurátora po vzore kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu\na zavádza povinné verejné vypočutie všetkých kandidátov na funkciu generálneho prokurátora\na funkciu špeciálneho prokurátora pred ústavnoprávnym výborom národnej rady.\n78. Ústavnému súdu vzhľadom na rámcový charakter ústavnej úpravy prokuratúry (čl. 149 – 151\nústavy) a uvádzané východiská neprináleží vymedziť a presadzovať hypoteticky ideálny model\nnavrhovania a voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a kandidáta na funkciu\nšpeciálneho prokurátora ani založiť svoj súdny prieskum ústavnosti napadnutej právnej úpravy\nna hľadanie spoločného menovateľa rôznych spôsobov navrhovania a voľby kandidáta na funkciu\ngenerálneho prokurátora a kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora. Ústavný súd rešpektuje,\nže zákonná úprava podrobností týkajúcich sa vymenúvania a odvolávania prokurátorov vrátane\nnavrhovania a voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora (rešpektujúc čl. 150 ústavy)\na kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora spadá do oblasti, v rámci ktorej zákonodarca požíva\npomerne širokú mieru voľnosti a možnosti uváženia pri voľbe vhodného regulatívneho riešenia,\nza ktorú nesie politickú zodpovednosť. Ústavnoprávnym limitom jeho miery voľnosti uváženia\npri voľbe vhodného regulatívneho riešenia sú princípy demokratického a právneho štátu a ochrany\nzákladných práv a slobôd.\n79. Z obsahu návrhov možno vyvodiť obavy navrhovateľov, že napadnutá právna úprava vytvára\npriestor pre ovplyvňovanie nezávislosti prokuratúry na parlamentnej väčšine a zníženie záruk\nriadneho plnenia jej ústavného poslania chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických\na právnických osôb a štátu.\n80. V uvedených súvislostiach možno poukázať na Správu o európskych štandardoch týkajúcich sa\nnezávislosti súdneho systému: „Prokuratúra“ prijatú Benátskou komisiou na jej 85. plenárnom\nzasadnutí 17. – 18. decembra 2010, ktorá v bode 21 okrem iného uvádza: „Existujú dva rozličné,\nale spojené druhy zneužitia, ktoré môžu súvisieť s politickými zásahmi alebo s chybnými\nrozhodnutiami prokuratúry. Prvý druh prináša stíhanie, ktoré by sa ani nemalo začať, či už preto,\nže chýbajú dôkazy, alebo preto, že je postavené na falošných dôkazoch. Druhý, zradnejší a\npravdepodobne bežnejší typ sa týka situácie, keď prokurátor nezačne trestné stíhanie, hoci by mal.\nTento problém je často spájaný s korupciou, ale môže sa objaviť aj tam, kde sa vlády chovali\nkorupčne alebo kriminálne alebo kde mocenské záujmy prinášajú politický tlak. V zásade je možné\nťažšie čeliť negatívnemu pokynu nezačať trestné stíhanie, pretože tak ľahko nepodlieha súdnej\nkontrole.“\n\n21\n\n81. Ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov trestného konania je zabezpečovaná\npredovšetkým súhrnom procesných práv priznaných im osobitným právnym predpisom (Trestným\nporiadkom) vrátane systému opravných prostriedkov poskytujúcich im možnosť obrátiť sa\nv súvislosti s ochranou svojich práv v konečnom dôsledku na nezávislý súdny orgán, či už na sudcu\npre prípravné konanie (v zákonom vymedzených prípadoch), alebo na súd konajúci o podanej\nobžalobe (prípadne o podanom opravnom prostriedku v štádiu súdneho konania), ktorý je\noprávnený (a povinný zároveň) prihliadať aj na prípadnú nezákonnosť postupu prípravného konania\nz hľadiska rešpektovania práva na obhajobu. Obdobne aj v prípade iných druhov konaní, ktorých\núčastníkom môže byť prokurátor, je ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov\nv konečnom dôsledku zaisťovaná systémom opravných prostriedkov alebo procesných prostriedkov\nsúdnej ochrany, o ktorých rozhoduje in fine súdny orgán spĺňajúci podmienky nezávislosti\na nestrannosti (PL. ÚS 105/2011).\n82. Podľa ústavného súdu národnou radou zvolené legislatívne riešenie navrhovania a voľby\nkandidáta na funkciu generálneho prokurátora a kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora sa\nnedostáva do rozporu s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavným imperatívom\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa\nčl. 2 ods. 2 ústavy, ústavne definovaným poslaním prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu podľa čl. 149 ústavy a ústavne\ndefinovaným postavením generálneho prokurátora a spôsobom jeho kreovania podľa čl. 150 ústavy.\nZvoleným legislatívnym riešením modelu navrhovania a voľby kandidátov na funkcie generálneho\nprokurátora a špeciálneho prokurátora sa zákonodarca nedopustil konania v rozpore s ústavnými\nlimitmi vyplývajúcimi z čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 149 až čl. 151 ústavy.\n83. Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy aj\nz dôvodu\njej\núčelovosti,\nnejasnosti\na nepresnosti,\nnejednoznačnosti,\nzmätočnosti,\nnepredvídateľnosti, nedostatočnej zrozumiteľnosti pre adresáta a jej rozpornosti s právnym\nporiadkom, resp. jej nekorešpondovaním s inými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z. a zákona\nč. 154/2001 Z. z., či jej vnútornej rozpornosti (napr. tým, že obsahuje rozpory medzi predpokladmi\nna vymenovanie za generálneho prokurátora a náležitosťami návrhu na voľbu kandidáta\nna generálneho prokurátora). V dôsledku týchto nedostatkov napadnutá právna úprava podľa\nnavrhovateľov môže vyvolať viaceré aplikačné problémy. Tie môžu byť dané napr. tým,\nže nestanovuje možnosť po skončení výkonu funkcie generálneho prokurátora zložiť sľub\nprokurátora v prípade, ak za generálneho prokurátora bola vymenovaná osoba, ktorá v čase\nvymenovania nebola prokurátorom, keďže sľub, ktorý zložila ako generálny prokurátor, jej zanikol\nso zánikom funkcie generálneho prokurátora, alebo sa môžu týkať inkompatibility výkonu funkcie\nprokurátora s funkciou sudcu, (ne)možnosti disciplinárnej komisie zbaviť funkcie prokurátora\ngenerálnej prokuratúry (ktorým sa generálny prokurátor podľa napadnutej právnej úpravy stane po\nskončení výkonu funkcie generálneho prokurátora v prípade, ak v čase vymenovania do funkcie\ngenerálneho prokurátora nebol prokurátorom) preložením na prokuratúru nižšieho stupňa alebo\npozbavením funkcie prokurátora či skutočnosti, že zákonný dôvod na obligatórne odvolanie\nz funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora nie je zákonnou prekážkou\nna vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora a voľbu špeciálneho prokurátora, a to\nvzhľadom na obsahové vymedzenie bezúhonnosti ako predpokladu na vymenovanie do funkcie\ngenerálneho prokurátora a zvolenie do funkcie špeciálneho prokurátora, či nestanovením ako\n\n22\n\npredpokladov na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora a zvolenie do funkcie\nšpeciálneho prokurátora spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a zdravotnej spôsobilosti.\nUvedenými vecnými nedostatkami napadnutej právnej úpravy navrhovatelia primárne namietajú\nporušenie princípu právnej istoty a požiadavky predvídateľnosti právnej normy, tvoriacimi súčasť\nobsahu princípu materiálneho právneho štátu.\n84. Podľa ústavného súdu jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je\npožiadavka dodržania princípu právnej istoty. S uplatňovaním princípu právnej istoty sa spája\nnielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu\nprávnych noriem (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 8/04) a ich dostupnosti občanom\n(publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci\n(právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem, t. j.\npožiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy. Požiadavka\npo jednoznačnom jazyku a zrozumiteľnosti právnych noriem významne znižuje nebezpečenstvo ich\nsvojvoľného a diskriminačného uplatňovania výkonnou mocou (PL. ÚS 15/98).\n85. Ak zákonodarca prijme právnu normu, ktorej formulácia nie je jednoznačná, nastoľuje stav\nprávnej neistoty. Miera právnej neistoty môže byť rozdielna. Niekedy ju možno odstrániť výkladom\npráva podľa všeobecného princípu výkladu a uplatňovania práva ustanoveného čl. 152 ods. 4\nústavy. Inokedy právnu neistotu týkajúcu sa správania ustanoveného právnou normou nemožno\nodstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 ústavy (PL. ÚS 15/98).\n86. Podľa ústavného súdu ustanovenia napadnutej právnej úpravy, ktoré podľa navrhovateľov\nzakladajú jej nejednoznačnosť, zmätočnosť, nepredvídateľnosť a nedostatočnú zrozumiteľnosť\npre adresáta či jej vnútornú rozpornosť a rozpor s inými ustanoveniami platného právneho poriadku,\nv dôsledku čoho môžu vyvolávať aplikačné problémy, pripúšťajú v jednej z viacerých možných\nalternatív ich výkladu a aplikácie aj alternatívu ústavne konformnú. Z ustálenej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že v prípade, keď právnu normu možno vysvetľovať viacerými spôsobmi,\npričom niektorý z nich je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi a iný s nimi v súlade nie\nje, neexistuje ústavný dôvod na zrušenie takejto právnej normy. Na základe uplatnenia výkladového\npravidla vyplývajúceho z čl. 152 ods. 4 ústavy majú totiž všetky štátne orgány povinnosť vykladať\nprávnu normu v súlade s ústavou (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 22/06).\n87. Ústavný súd aj na tomto mieste opätovne akcentuje, že volí zdržanlivý prístup k posudzovaniu\nústavnosti výsledkov legislatívneho procesu v oblastiach, v ktorých národná rada disponuje širokou\nmierou voľnosti a možnosti uváženia pri voľbe legislatívneho riešenia a v ktorých sa prieskum\nústavného súdu obmedzuje na kontrolu tzv. obhájiteľnosti. Ak ústavný súd nemá nadmerne\nobmedzovať túto širokú mieru uváženia zákonodarcu, nemôže príliš prehnane reagovať na jeho\nprípadné pochybenia. Zásah ústavného súdu by mal prichádzať až vtedy, ak legislatívne riešenie\nnárodnej rady vykazuje znaky svojvôle do tej miery, že je z pohľadu ústavných kritérií uplatňovania\njej politického uváženia zjavne neobhájiteľné, t. j. ak neexistuje žiaden racionálny súvis medzi\nprijatým legislatívnym riešením národnej rady a dôvodmi, o ktoré toto svoje legislatívne riešenie\nopiera. V takýchto prípadoch možno vychádzať z toho, že národná rada svoje legislatívne riešenie\nlen zdanlivo založila na ňou tvrdených dôvodoch a skutočné dôvody sú však iné a národná rada ich\nz akéhokoľvek dôvodu nechcela či nedokázala vyjadriť (PL. ÚS 11/2012). Pochybenia národnej\nrady, ktoré nezakladajú neobhájiteľnosť jej voľby legislatívneho riešenia a ktoré môžu prípadne\nviesť k navrhovateľmi namietaným aplikačným problémom napadnutej právnej úpravy, sú\n\n23\n\npochybeniami, ktoré sa však primárne majú a musia odstrániť alebo napraviť samotným postupom\nnárodnej rady (PL. ÚS 48/03).\n88. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutá právna úprava nie je aj\nvzhľadom na v predchádzajúcich bodoch tohto nálezu posúdené vecné (obsahové) nedostatky\nv nesúlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 149 až 151 ústavy, a preto nevyhovel návrhom\nnavrhovateľov na vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s označenými článkami ústavy\nani v tejto časti ich návrhov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. septembra 2021\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n24", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "prokurátor, prokuratúra", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "diskriminácia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "súlad-súlad právnych predpisov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "verejná funkcia-zvolenie", "právna istota-predvídateľnosť práva", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "diskriminácia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "prokurátor, prokuratúra", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "moc-štátna", "verejná funkcia-zvolenie", "politické strany a hnutia-slobodná súťaž politických síl", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "verejná funkcia-menovanie", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "moc-zákonodarná", "Národná rada Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9aec94f6-f17e-4b91-b776-3e50bab8faef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.23.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2020 z 14. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.23.2020.1"}, {"guid": "ussr:490dae0c-dab3-4eca-8a72-14938e36fdd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:3baf97cc-106c-4e31-bb86-31de7dc6593f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.4.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2018 z 12. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-12", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.4.2018.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2012 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117"}, {"guid": "ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ab09f63-ee7e-47f6-a08e-a7713397a99f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/08 z 26. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ab09f63-ee7e-47f6-a08e-a7713397a99f"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/06 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 48/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5"}, {"guid": "ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 39/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/01 z 4. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/96 z 4. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-04", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:843c093b-bc24-4166-bab3-601ee14bfac5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2025", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:843c093b-bc24-4166-bab3-601ee14bfac5"}, {"guid": "ussr:c7491afa-c980-4832-b961-6e3753a486de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:c509f542-7f2a-40dd-8b88-cae7ae0648f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2"}, {"guid": "ussr:d747c824-20b8-4ebb-9e90-4104c09fd2e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.2.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.2.2023.1"}, {"guid": "7d8f9f04-22b0-48ed-bff9-69c0afadbbaf:487ed16b-23cf-4dc0-97f4-69321b37cb2b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100594.1", "spisova_znacka": "4S/40/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4S/40/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100594.1"}, {"guid": "5721396d-6f9a-4b62-9954-fd73a246380e:f2c58957-50d7-4852-89d6-7178d062f88a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100132.1", "spisova_znacka": "4S/9/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4S/9/2026 z 8. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100132.1"}]}