{"guid": "ussr:d0694e60-31b2-46e9-8f2e-0b04a74029ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2018 z 8. 9. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 18/2018, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0694e60-31b2-46e9-8f2e-0b04a74029ed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 18/2018-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov\nLadislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského\no návrhu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pôvodne Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nustanovenia § 89 ods. 3 druhej vety zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej\nrepubliky za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania takto\nrozhodol:\nNávrhu nevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 11. septembra 2017 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), zastúpeného predsedom senátu JUDr. Ivanom Rumanom, na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade\n§ 89 ods. 3 druhej vety (Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov\nani o jeho vykonateľnosti) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) s čl. 46\nods. 1 ústavy.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 18/2018-9 z 28. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie\nnávrh najvyššieho súdu [ktorého výkon súdnictva podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel\nod 1. augusta 2021 na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“)\n\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc navrhovateľa] v celom\nrozsahu.\n3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako odvolací správny súd rozhoduje o odvolaní spoločnosti\nSLOVAKIA PLAY, spol. s r. o. (ďalej len „žalobkyňa“), proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 S 11/2014-95 zo 14. januára 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“). Krajský súd rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie\nzákonnosti výkazu nedoplatkov, ktorý zostavil Daňový úrad Košice, č. 9800450/5/2840206/2012\n5. októbra 2012 (ďalej len „žalobou napádaný výkaz nedoplatkov“).\n4. Podľa návrhu a priloženého spisu (vrátane administratívneho spisu) je žalobkyňa podnikateľom,\nktorého predmet činnosti zahŕňa taktiež prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom\nvýherných prístrojov. Žalobou napádaný výkaz nedoplatkov sa týka nedoplatku žalobkyne\nna odvode podľa § 37 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu zostavenia žalobou napádaného výkazu\nnedoplatkov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z. z.“).\n5. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania o preskúmanie zákonnosti žalobou napádaného výkazu\nnedoplatkov namietala najmä jeho nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, nezákonnosť,\nako aj skutočnosť, že žalobkyni nebol žalobou napádaný výkaz nedoplatkov doručený.\n6. Z obsahu návrhu a priloženého spisu taktiež vyplynulo, že krajský súd vo veci už raz rozhodol\nuznesením o zastavení konania z 22. mája 2014, toto uznesenie však najvyšší súd uznesením\nč. k. 3 Sžf 65/2014 zo 4. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení najvyšší súd uviedol, že výkaz\nnedoplatkov ako exekučný titul je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Najvyšší súd\ntaktiež konštatoval, že § 89 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku sa javí ako rozporné s čl. 46\nods. 1 ústavy. Najvyšší súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že s touto okolnosťou\n(rozporom § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s čl. 46 ods. 1 ústavy) sa má krajský súd\nvyrovnať „prípadným postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku“.\n7. Krajský súd po vrátení veci na základe uznesenia najvyššieho súdu vo veci opäť rozhodol,\na to rozsudkom krajského súdu, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd dospel k záveru, že žalobou\nnapádaný výkaz nedoplatkov nebol v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou. Prípadným\nnesúladom § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s čl. 46 ods. 1 ústavy sa krajský súd bližšie\nnezaoberal a nepostupoval spôsobom naznačeným v odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu.\n8. Po odvolaní žalobkyne proti rozsudku krajského súdu o veci rozhoduje navrhovateľ v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Sžf 22/2016, pričom najvyšší súd pred prechodom výkonu súdnictva\nna navrhovateľa uznesením č. k. 3 Sžf 22/2016 zo 16. augusta 2017 odvolacie konanie prerušil.\n9. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým,\nže výkaz daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku (ďalej len\n„výkaz nedoplatkov“), ktorého zostaveniu nepredchádzalo vydanie právoplatného rozhodnutia\no vyrubení dane, je exekučným titulom, ktorý však nie je možné v priebehu exekučného konania\npreskúmavať. Navrhovateľ dospel k záveru, že ak pred zostavením výkazu nedoplatkov nebolo\nvydané rozhodnutie o vyrubení dane, nemusí mať daňový subjekt vedomosť o svojom daňovom\nnedoplatku, čoho sa daňový nedoplatok týka, na aké obdobie sa vzťahuje alebo či je výška\n2\n\nnedoplatku evidovaná správne. Navrhovateľ v aplikácii § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku\nvidí porušenie práva, ktoré daňovému subjektu zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy.\n10. Čo sa týka charakteru výkazu nedoplatkov, ktorého vydaniu nepredchádzalo právoplatné\nrozhodnutie o vyrubení dane, navrhovateľ sa v návrhu odvoláva na odôvodnenie uznesenia\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého má mať takýto výkaz nedoplatkov konštitutívne účinky.\n11. Navrhovateľ v návrhu podporne argumentuje aplikáciou § 32 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého sa verejného obstarávania môže zúčastniť len ten, kto nemá\nevidované daňové nedoplatky voči daňovému úradu. Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádza,\nže len samotná existencia výkazu nedoplatkov, ktorý správca dane eviduje, je prekážkou brániacou\npodnikateľským subjektom v zámere zúčastňovať sa procesu verejného obstarávania,\n„čo predstavuje evidentný zásah do jeho práv a záujmov, a preto je mu potrebné priznať súdnu\nochranu“.\n12. Navrhovateľ preto uzavrel, že podľa jeho názoru „len v prípade zmeny predmetného\nustanovenia daňového poriadku, spočívajúcej v povinnosti zaslať upovedomenie o zostavení výkazu\nnedoplatkov daňovému subjektu a možnosti súdneho prieskumu jeho zákonnosti v špecifických\nprípadoch, ak jeho zostaveniu nepredchádzalo vydanie rozhodnutia o daňovom nedoplatku, by bolo\nzárukou dodržania práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Na základe\nuvedeného navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá právna úprava nie je v súlade\ns príslušnými referenčnými normami.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka\na ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:\n13. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vo svojom stanovisku\nz 23. januára 2020 ako základné východisko svojho postoja k návrhu uviedla skutočnosť, že podľa\njej názoru je výkaz nedoplatkov len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca dane\nz údajov evidencie daní a ktorý sa v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 90 ods. 1 v spojení\ns § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku stáva exekučným titulom. Podľa národnej rady musí mať\nvýkaz nedoplatkov podklad vo vykonateľných rozhodnutiach ukladajúcich daňovú povinnosť.\nNárodná rada ďalej konštatuje, že „... podkladom pre zostavenie a vykonateľnosť výkazu daňových\nnedoplatkov sú právoplatné pohľadávky. Vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov je len\ndokumentom procesného charakteru, ktorého vydanie neznamená výkon daňovej exekúcie\na nerozhoduje sa v ňom o právach a povinnostiach daňového subjektu, teda nedochádza k zmene\npráv a povinností daňového dlžníka, ani k ich zakladaniu.“.\n14. Národná rada vo svojom stanovisku ďalej venuje priestor opisu § 91 Daňového poriadku\nupravujúceho postup správcu dane v súvislosti s vydaním daňovej exekučnej výzvy, pričom\npoukazuje na právo daňového dlžníka podať podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku proti daňovej\nexekučnej výzve odvolanie. Z uvedeného národná rada vyvodzuje záver, že daňový dlžník má ešte\n\n3\n\npred začatím samotného výkonu daňovej exekúcie zákonom stanovenú možnosť domôcť sa svojho\npráva, a to uplatnením opravného prostriedku – odvolania proti daňovej exekučnej výzve. Národná\nrada s odkazom na jej skoršie závery teda uzatvára, že „Dikcia § 91 ods. 5 daňového poriadku\nje naplnením ústavného práva vyjadreného čl. 46 ods. 1 Ústavy domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky,\nktorý v tomto prípade predstavuje daňový úrad v zmysle § 72 ods. 2 daňového poriadku.“.\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n15. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), vo svojom stanovisku zo 7. februára 2019 uviedla, že sa s návrhom\nnavrhovateľa nestotožňuje a navrhuje, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že sa návrhu\nnevyhovuje. Obdobne ako národná rada, aj vláda svoj postoj odôvodňuje skutočnosťou, že podľa\njej názoru je výkaz nedoplatkov administratívnym dokumentom. V tejto súvislosti vláda uvádza,\nže „Vláda vylučuje názor navrhovateľa vo vzťahu k tvrdeniu o konštitutívnych účinkoch, nakoľko\nje presvedčená, že zostavenie takéhoto výkazu nezakladá žiadne nové práva alebo povinnosti\ndaňového subjektu. Ide o sumár už splatných povinností, ktoré majú zákonný podklad buď\nv právoplatných a vykonateľných rozhodnutiach ukladajúcich peňažné plnenie (daňovú povinnosť),\nktoré sa daňovému subjektu doručujú v rámci daňového konania, alebo vyplývajú zo zákonom\nstanovenej povinnosti, ktorú má daňový subjekt splniť bez vydania a doručenia rozhodnutia správcu\ndane (daňové priznanie, hlásenie, oznámenie).“.\n16. Vláda taktiež vo svojom stanovisku poukázala na právo daňového dlžníka podať proti daňovej\nexekučnej výzve odvolanie podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, čím odôvodnila svoj záver,\nže skutočnosť, že sa výkaz nedoplatkov nedoručuje daňovému dlžníkovi, nemá za následok,\n„... že by sa tým daňovému subjektu upierala účinná obrana“.\nII.3. Replika navrhovateľa:\n17. Navrhovateľ vo svojom liste z 24. apríla 2020 uviedol, že „... nevyužíva právo repliky\nk stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky...“. Zároveň uviedol, že sa v celom rozsahu\npridržiava dôvodov uvedených v návrhu.\nII.4. Ústne pojednávanie:\n18. Navrhovateľ listom z 24. apríla 2020 a národná rada listom z 23. januára 2020 oznámili\nústavnému súdu, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Ústavný súd teda\nvo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n19. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa a so stanoviskami národnej rady\na vlády dospel k nasledujúcim záverom:\n20. Východiskom pre tvrdenie navrhovateľa o nesúlade medzi § 89 ods. 3 druhej vety (Daňový\ndlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti)\n4\n\nDaňového poriadku s právom na súdnu ochranu je navrhovateľom artikulovaný názor, že výkaz\nnedoplatkov je rozhodnutím, ktoré zasahuje do práv a povinností daňového subjektu, ktorému\nje potrebné priznať v danom konaní súdnu ochranu. Odvolávajúc sa na uznesenie najvyššieho súdu,\nnavrhovateľ zastáva názor, že žalobou napádaný výkaz nedoplatkov má konštitutívne účinky,\npretože bol zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane. V súvislosti s prejednávanou\nvecou (týkajúcou sa nedoplatku žalobkyne na odvode podľa zákona č. 171/2005 Z. z.) dospel\nk záveru, že „v prípade, ak pred zostavením výkazu nedoplatkov nebolo vydané rozhodnutie\no vyrubení dane, nemusí mať (daňový subjekt) vedomosť o svojom daňovom nedoplatku, čoho\nsa daný nedoplatok týka, za aké obdobie, či je výška nedoplatku evidovaná v správnej výške\na v danom prípade aj z prevádzky ktorého výherného prístroja prevádzkovaného na základe\nkonkrétnej individuálnej licencie vyplýva“. Na základe týchto skutočností navrhovateľ dospel\nk záveru, že aplikáciou napadnutej právnej úpravy je daňovému subjektu bránené vo výkone práva,\nktoré mu zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy.\n21. Zásadná pre posúdenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s právom na súdnu ochranu\nje právna povaha výkazu nedoplatkov, presnejšie či je výkaz nedoplatkov rozhodnutím a pokiaľ\náno, či má toto rozhodnutie konštitutívny charakter, teda či zakladá nové práva alebo povinnosti\ndaňového subjektu.\n22. Výkaz nedoplatkov je podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku jedným zo štyroch exekučných\ntitulov vymenovaných v tomto ustanovení. Ďalšími exekučnými titulmi sú vykonateľné\nrozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, jednotný exekučný titul podľa osobitného\npredpisu (zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných\npohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a exekučný\ntitul podľa osobitného predpisu [zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“)]. Podľa § 61 ods. 3\ncolného zákona, na ktorý § 89 ods. 1 Daňového poriadku odkazuje, je exekučným titulom,\nna podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, vykonateľné rozhodnutie, ktorým boli\nvymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby vymerané a uložené podľa colných\npredpisov. Ustanovenie § 89 ods. 1 Daňového poriadku teda za exekučný titul považuje jednak\nvykonateľné rozhodnutia [§ 89 ods. 1 písm. a) a d) Daňového poriadku], ale aj výkaz nedoplatkov,\nktorý následne obsahovo vymedzuje § 89 ods. 2 Daňového poriadku. Ustanovenie § 89 ods. 1\nDaňového poriadku pojmovo odlišuje vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné\nplnenie [§ 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku] a vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov\n[§ 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku], a teda výkaz nedoplatkov nemožno považovať\nza rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.\n23. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku správca dane zostavuje výkaz nedoplatkov z evidencie\ndaní, pričom jednou z náležitostí výkazu nedoplatkov [podľa § 89 ods. 2 písm. e) Daňového\nporiadku] je označenie pôvodnej splatnosti dane. Z uvedeného je zrejmé, že výkaz nedoplatkov\nsa vzťahuje na daňovú povinnosť, ktorá vznikla pred jeho zostavením a zároveň sa pred jeho\nzostavením stala splatnou. Výkaz nedoplatkov teda nemá konštitutívny charakter, nespôsobuje\nani vznik novej daňovej povinnosti a nemá ani vplyv na splatnosť dane.\n24. Ustanovenie § 89 ods. 2 Daňového poriadku ďalej vymenúva tri druhy daňových nedoplatkov,\nvýšku ktorých správca dane uvádza vo výkaze nedoplatkov, vychádzajúc z údajov evidencie daní.\n\n5\n\nIde o daňové nedoplatky podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných\ndaňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov [§ 89 ods. 2 písm. b) Daňového\nporiadku], daňové nedoplatky vzniknuté nezaplatením dane bez podania daňového priznania [§ 89\nods. 2 písm. c) Daňového poriadku] a daňové nedoplatky podľa právoplatných rozhodnutí v členení\npodľa jednotlivých druhov daní [§ 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku].\n25. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote\nsplatnosti. Predpokladom vzniku daňového nedoplatku je teda existencia daňovej povinnosti\n(povinnosti zaplatiť daň) a zároveň skutočnosť, že daň sa stala splatnou, pričom daňový subjekt daň\nv lehote na jej zaplatenie nezaplatil. Vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane je potom\npredmetom úpravy jednotlivých daňových zákonov (zákonov ukladajúcich daňovú povinnosť),\npričom povinnosť zaplatiť daň (vo všeobecnosti) nie je nevyhnutne podmienená vydaním\nrozhodnutia daňového orgánu ukladajúceho daňovú povinnosť.\n26. Na základe skutočností už uvedených v bodoch 20 až 25 dospel ústavný súd k záveru, že výkaz\nnedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie ukladajúce daňovému subjektu novú daňovú\npovinnosť. Hoci ide o exekučný titul, má výkaz nedoplatkov deklaratórny charakter reflektujúci\núdaje z evidencie daní.\n27. Konkrétne vo veci prejednávanej navrhovateľom (konanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nkrajského súdu) sa žalobou napádaný výkaz nedoplatkov týka nedoplatku žalobkyne na odvode,\nktorý bola žalobkyňa ako prevádzkovateľ hazardnej hry (hazardnej hry prevádzkovanej\nprostredníctvom výherných prístrojov) povinná odviesť vo výške stanovenej v § 37 ods. 1 písm. j)\nzákona č. 171/2005 Z. z. a v čase a spôsobom stanoveným v § 37 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z..\nV predmetnej veci daňová povinnosť (povinnosť zaplatiť odvod) žalobkyne vznikla a daň (odvod)\nsa stala splatnou priamo na základe zákona, a to splnením podmienok v ňom stanovených.\nPredpokladom vzniku daňovej (odvodovej) povinnosti žalobkyne ani splatnosti odvodu teda podľa\nzákona č. 171/2005 Z. z. nebolo vydanie rozhodnutia správcu dane.\n28. Pokiaľ navrhovateľ vidí možný nesúlad § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s právom\nna súdnu ochranu v tom, že daňový subjekt nemusí mať „vedomosť o svojom daňovom nedoplatku,\nčoho sa daný nedoplatok týka, za aké obdobie, či je výška nedoplatku evidovaná v správnej výške\na v danom prípade aj z prevádzky ktorého výherného prístroja prevádzkovaného na základe\nkonkrétnej individuálnej licencie vyplýva“, je v kontexte skutočností už uvedených v bode 27 nutné\npoukázať najmä na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat vyjadrenú v § 15 zákona\nč. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (v čase vydania žalobou napádaného výkazu nedoplatkov vyjadrenú\nv § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov). V prípade, že by bol daňový nedoplatok v daňovej\nevidencii evidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu\nnedoplatkov, má daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku\npodať u správcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na právne\nprostriedky formálne sprostredkujúce uplatňovanie právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom\nexekučnom konaní (§ 91 ods. 5 Daňového poriadku, návrh na zastavenie daňového exekučného\nkonania) ústavný súd zdôrazňuje požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania (čl. 152\nods. 4 ústavy) ustanovení Daňového poriadku, ktoré ich zakotvujú. Osobitne predmetná požiadavka\n\n6\n\nvystupuje do popredia pri vykonateľných výkazoch daňových nedoplatkov, ktoré nevznikli\nv dôsledku právoplatných a vykonateľných rozhodnutí ukladajúcich daňovú povinnosť. V takýchto\nprípadoch je procesné prostriedky, ktorými sa daňový dlžník domáha právnej ochrany, potrebné\nposúdiť a uplatniť tak, aby popri sledovaní účelu daňovej exekúcie dôsledne rešpektovali základné\nprávo daňového dlžníka na právnu ochranu. Nemožno tak za každých okolností vychádzať\nz výkladu, podľa ktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na zastavenie\ndaňového exekučného konania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali\naž po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (napr. rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 4 Sžf/85/2014 zo 6. októbra 2015). Pri exekučnom titule, ktorým je výkaz daňových\nnedoplatkov vzniknutých inak než v dôsledku právoplatných a vykonateľných daňových\nrozhodnutí, účinné presadenie základného práva daňového dlžníka na právnu ochranu nedovoľuje\nzohľadniť iba okolnosti, ktoré nastali po vyhotovení takého výkazu. Napokon i táto ústavným\nsúdom naznačená reálnosť ústavne konformného výkladu a uplatnenia napadnutého ustanovenia\nv nadväznosti na ďalšie procesné normy Daňového poriadku predstavuje podporný argument\npre nevyhovenie návrhu navrhovateľa.\n29. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že výkaz nedoplatkov nemá charakter rozhodnutia,\nna základe ktorého by daňovému subjektu vznikala nová daňová povinnosť, a zároveň že v prípade\nformálnych vád výkazu nedoplatkov má daňový subjekt možnosť podať proti daňovej exekučnej\nvýzve odvolanie, ústavný súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa nesúladu § 89\nods. 3 druhej vety Daňového poriadku s čl. 46 ods. 1 ústavy sú nedôvodné, a preto návrhu\nnavrhovateľa nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2021\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "daň-daňové konanie", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "daň-platobný výmer", "súlad-súlad právnych predpisov", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-daňový subjekt", "rozhodnutie-správne rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8c3e1e38-7491-4caf-84bf-02d54a168846:a4f86ef3-7568-407e-8c66-b323133b5e17", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100370.1", "spisova_znacka": "6Ssk/3/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/3/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100370.1"}, {"guid": "29b57f64-6c0a-4450-845d-70f27de77de9:928aa023-c4ee-42b8-883e-ed8b389a6932", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200305.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/38/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/38/2020 z 29. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200305.1"}, {"guid": "40efed38-82d6-46e4-b45d-c550e6151876:c333d0dd-937f-4812-97ca-320a15f4c28f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5013200752.6", "spisova_znacka": "8Sžfk/6/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/6/2018 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5013200752.6"}, {"guid": "2aa4fa4e-208e-4d5d-b111-8fdac34e01b8:b6b76531-4466-4f6a-bf9a-2b690351fefe", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201032.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/56/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/56/2020 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201032.1"}, {"guid": "ed6224dd-7a4b-48b5-b25a-df8005c32ce7:2f66163a-eee9-40fe-8565-900785cf657c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5013200674.3", "spisova_znacka": "8Sžfk/61/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/61/2017 z 14. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5013200674.3"}, {"guid": "fd09ce3f-898c-47ca-a817-c1e918ed7e53:972d5db8-fad8-4e28-b4d1-44d477978468", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1", "spisova_znacka": "5Sfk/33/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/33/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1"}, {"guid": "e69f9f9a-af71-4d01-a706-cdf44733a019:bc7660a2-795b-4251-aa8a-d3cf7af11e05", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2", "spisova_znacka": "3Sžf/22/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2016 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2"}, {"guid": "d849804f-cdb5-4e11-9200-4bd6fefb87ba:68e82d07-b3a9-4d10-815b-bec2596617d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5013200752.5", "spisova_znacka": "8Sžfk/6/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/6/2018 z 24. 10. 2019", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2019-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5013200752.5"}, {"guid": "99f1871a-b14c-4264-85a5-7fb055ec2094:996398d5-eeb1-4bc0-b039-3a23db08a4cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200446.6", "spisova_znacka": "KE-7S/31/2019", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/31/2019 z 10. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200446.6"}, {"guid": "6b2289bb-824a-4d38-af0b-bfb3e535790e:0a18cd17-1a03-4d1f-b10c-614cfbed99bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1019200425.2", "spisova_znacka": "BA-1S/61/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/61/2019 z 16. 3. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1019200425.2"}]}