{"guid": "ussr:7132fd60-5f9c-4717-924c-aed2f86ca1aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2018 z 10. 11. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 14/2018, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2021-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["zastavuje", "nie je v súlade", "zastavuje", "nie je v súlade", "zastavuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "zastavuje", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7132fd60-5f9c-4717-924c-aed2f86ca1aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 14/2018-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta\nŠorla a Martina Vernarského o návrhu navrhovateľa ‒ skupiny 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpených spoločnosťou KADUC & PARTNERS s. r. o., Vajanského 40,\nTrnava, IČO 50 290 762, za ktorú koná JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD., advokát a konateľ, na\nzačatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 25c zákona\nč. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1\na čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 25b ods. 7\npísm. b) a c) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších\npredpisov s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky za\núčasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania zastúpeného Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\n1. Konanie v č a s t i o návrhu navrhovateľa na vyslovenie nesúladu § 25c zákona č. 98/2004 Z. z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1\nv spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e .\n2. Ustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho\noleja v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 4. apríla 2018 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) na vyslovenie nesúladu dvoch noriem zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej\ndani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani“), a to:\n1.1. nesúladu ustanovenia § 25c zákona o spotrebnej dani s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 v spojení\ns čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 ústavy, teda normy, ktorá priznáva Kriminálnemu úradu finančnej\nsprávy právomoc dočasne pozastaviť uplatňovanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu,\npovolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj, a to z dôvodu, ak\nbolo vyšetrovateľom finančnej správy začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania daňového\ntrestného činu, a\n1.2. nesúladu ustanovenia § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona o spotrebnej dani s čl. 35 ods. 1\nv spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy, teda normy, ktorá zavádza obmedzenia pri podnikaní\ns minerálnym olejom.\n2. Uznesením č. k. PL. ÚS 14/2018-21 z 10. októbra 2018 ústavný súd na neverejnom zasadnutí\nprijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu a nevyhovel návrhu na pozastavenie\núčinnosti napadnutých ustanovení.\nII.\nVýchodiskový stav a legislatívne zmeny vykonané v priebehu konania pred ústavným súdom\na ich vplyv na rozhodovanie ústavného súdu\n3. Dňa 11. októbra 2017 schválila Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov\nenergie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n4. Novela zákona o spotrebnej dani bola vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\n10. novembra 2017 ako zákon č. 268/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej\nvýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela\nzákona o spotrebnej dani“). Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018.\n5. Napadnuté ustanovenie § 25c (Pozastavenie uplatňovania povolenia) v zmysle novely zákona\no spotrebnej dani znelo:\n«(1) Kriminálny úrad finančnej správy osobe podľa § 21, § 25a, § 25b ods. 1 alebo ods. 4 dočasne\npozastaví uplatňovanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia na obchodovanie,\npovolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj (ďalej len „pozastavenie uplatňovania\npovolenia“), ak bolo vyšetrovateľom finančnej správy začaté trestné stíhanie pre podozrenie\nzo spáchania daňového trestného činu; to neplatí, ak colný úrad osobe podľa § 21, ktorá je\nprevádzkovateľom daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu minerálneho oleja, upustil od\npovinnosti zložiť zábezpeku na daň úplne alebo čiastočne. Kriminálny úrad finančnej správy\nv rozhodnutí o pozastavení uplatňovania povolenia uvedie dôvody, na základe ktorých toto\nrozhodnutie vydal. Kriminálny úrad finančnej správy je povinný bezodkladne informovať colný\núrad o pozastavení uplatňovania povolenia.\n2\n\n(2) Kriminálny úrad finančnej správy môže osobe podľa odseku 1 pozastaviť uplatňovanie\npovolenia na obdobie najviac 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o pozastavení uplatňovania\npovolenia. V odôvodnených prípadoch je možné predĺžiť pozastavenie uplatňovania povolenia na\n120 dní. Rozhodnutie o pozastavení uplatňovania povolenia je vykonateľné dňom jeho doručenia.\nProti rozhodnutiu o pozastavení uplatňovania povolenia je možné podať odvolanie, ktoré nemá\nodkladný účinok.\n(3) Ak pominú dôvody, na základe ktorých Kriminálny úrad finančnej správy rozhodol\no pozastavení uplatňovania povolenia osobe podľa odseku 1, je povinný o tejto skutočnosti\nbezodkladne informovať túto osobu a colný úrad. Dňom doručenia oznámenia o ukončení\npozastavenia uplatňovania povolenia Kriminálnym úradom finančnej správy môže osoba podľa\nodseku 1 vykonávať svoju činnosť.\n(4) V čase pozastavenia uplatňovania povolenia je minerálny olej skladovaný osobou podľa § 21\nv daňovom sklade považovaný za minerálny olej v pozastavení dane.\n(5) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu minerálneho oleja, v čase\npozastavenia uplatňovania povolenia a) môže minerálny olej v pozastavení dane vyrábať, spracúvať\na skladovať, b) nemôže minerálny olej v pozastavení dane prijímať a odosielať.»\n6. Napadnuté ustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) a c) v zmysle novely zákona o spotrebnej dani\nznelo:\n„Žiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj musí spĺňať tieto\npodmienky:\n...\nb) má ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7\nods. 1 a 2 minimálne 30 000 000 l alebo minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f)\nminimálne 150 000 kg, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu podľa odseku 1; to\nneplatí, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu osoba, ktorá dodáva len minerálny olej\npodľa § 6 ods. 1 písm. d) užívateľskému podniku podľa § 11 na účely oslobodené od dane podľa\n§ 10 ods. 1 písm. a);\nc) má splatené vklady do základného imania v minimálnej výške 500 000 eur, ak je právnickou\nosobou, alebo nakupuje a predáva v rámci podnikania minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. a)\na d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 minimálne jeden rok pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na\ndistribúciu, ak je fyzickou osobou; to platí, ak žiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu v čase\npodania žiadosti o vydanie povolenia na distribúciu nedosahuje ročný objem predaja minerálneho\noleja uvedeného v písmene b)...“\n7. V priebehu konania pred ústavným súdom došlo k niekoľkým zmenám napadnutých ustanovení\nzákona o spotrebnej dani. Zmeny boli vykonané novelizáciou zákona o spotrebnej dani zákonom\nč. 387/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho\noleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách\nropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 235/2019 Z. z. (ďalej len „zákon č. 387/2020 Z. z.“), a zákonom č. 352/2018\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení\n\n3\n\nneskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani\nz alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 352/2018 Z. z.“).\n8. Zmeny uskutočnené zákonom č. 352/2018 Z. z. sa dotkli napadnutého ustanovenia § 25b ods. 7\npísm. b) zákona o spotrebnej dani a zmeny uskutočnené zákonom č. 387/2020 Z. z. sa dotkli\nnapadnutých ustanovení § 25b ods. 7 písm. b) a § 25c zákona o spotrebnej dani.\n9. Ustanovenie § 25c zákona o spotrebnej dani bolo v celom rozsahu zrušené (vypustené)\ns účinnosťou od 1. januára 2021.\n10. Ustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) bolo zmenené s účinnosťou 1. januára 2019 tak, že číslo\n„30 000 000“ sa nahrádza číslom „10 000 000“, a s účinnosťou od 1. júla 2021 sa vypustili slová\n„alebo minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) minimálne 150 000 kg“. Zákonný text\nustanovenia § 25b ods. 7 písm. b) po zmenách znie takto:\n„b) má ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7\nods. 1 a 2 minimálne 10 000 000 l, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu podľa\nodseku 1; to neplatí, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu osoba, ktorá dodáva len\nminerálny olej podľa § 6 ods. 1 písm. d) užívateľskému podniku podľa § 11 na účely oslobodené od\ndane podľa § 10 ods. 1 písm. a)“\n11. Jednou z podstatných podmienok konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy je\nplatnosť napadnutého právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily, jeho časti alebo jednotlivého\nustanovenia v čase rozhodnutia ústavného súdu. Podľa § 87 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis\nstratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.\n12. Dôvodom na zastavenie konania je nielen zrušenie napadnutého právneho predpisu (resp.\nzrušenie jeho napadnutej časti), ale aj prípad, ak bude novelizované znenie napadnutej časti\nprávneho predpisu ku dňu rozhodovania ústavného súdu zásadne zmenené po kvalitatívnej stránke\na podstatne odlišné od normatívneho textu, ktorý navrhovateľ napadol návrhom na začatie konania\no súlade právnych predpisov. Opačná situácia je v prípade, ak novelizáciou dôjde iba k určitej\nmodifikácii napadnutej právnej úpravy, ktorá zásadnejšie nemení jej podstatu a charakter, pričom\njadro dôvodov, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho\npredpisu, ostáva zachované a naďalej aktuálne.\n13. Pokiaľ ide o návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa namietaného nesúladu § 25c zákona\no spotrebnej dani, ústavný súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné konanie zastaviť, pretože\noznačené ustanovenie v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci samej už nie je súčasťou\nplatného a účinného znenia preskúmavaného právneho predpisu.\n14. Na druhej strane ustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) zákona o spotrebnej dani nebolo v dôsledku\ndvoch novelizácií zrušené, ale iba zmenené – napriek zmene však nestratilo platnosť, pretože\nnovelizácie iba modifikovali textáciu napadnutého ustanovenia spôsobom, ktorý nemá vplyv na\ndôvodnosť možného nesúladu s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, ktorý namietal\nnavrhovateľ. V danom prípade je potrebné konštatovať, že podstata napadnutej právnej úpravy\n[§ 25b ods. 7 písm. b) zákona o spotrebnej dani] zostala naďalej zachovaná, aj keď formálne v inom\nznení, ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n4\n\n15. Navrhovateľ namieta samotnú existenciu obmedzenia pre získanie povolenia na podnikanie\ns minerálnymi olejmi, ktoré do právneho poriadku zaviedla napadnutá časť právneho predpisu\na ktoré predtým v zákone neexistovalo. Navrhovateľ v návrhu nepolemizuje výlučne s výškou, resp.\nkvantitatívnou stránkou obmedzení, t. j. či je primeraný limit 30 000 000 l, resp. v akej výške by bol\nlimit primeraný, ale podstata jeho argumentácie smeruje proti neústavnosti zavedení obmedzení ako\ntakých. Keďže ústavný problém nastolený navrhovateľom pretrváva, záujem na materiálnej ochrane\nústavnosti vyžaduje jeho preskúmanie v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu nebol daný\ndôvod na postup podľa § 87 zákona o ústavnom súde, t. j. na zastavenie konania v tejto časti, preto\nústavný súd pokračoval v konaní, vychádzajúc zo znenia napadnutej časti právnej úpravy platnej\na účinnej v čase rozhodovania ústavného súdu.\n16. Prihliadnuc na legislatívne zásahy do napadnutej právnej úpravy po podaní návrhu, ústavný súd\nrekapituluje, že text § 25c zákona o spotrebnej dani bol z textu zákona vypustený, aktuálny zákonný\ntext § 25b ods. 7 písm. b) zákona o spotrebnej dani nie je natoľko kvalitatívne a fundamentálne\nodlišný od textu pôvodne napadnutého návrhom na začatie konania a ustanovenie § 25b ods. 7\npísm. c) zákona o spotrebnej dani ostalo novelizáciami nedotknuté. Na základe týchto skutočností\nústavný súd rozhodol o zastavení konania tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu,\na k meritórnemu posúdeniu pristúpil len vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu.\nIII.\nArgumentácia navrhovateľa k namietanému nesúladu § 25b zákona o spotrebnej dani\n(obmedzenie podnikania s minerálnymi olejmi)\n17. Navrhovateľ určil ako východiskový bod argumentácie smerujúcej proti neústavnosti\nnapadnutej právnej úpravy skutočnosť, že táto úprava inkorporovala do normatívneho textu také\npodmienky (limity), ktoré sú pre mnohých podnikateľov likvidačné, v dôsledku čoho poklesne\npočet distribútorov pohonných hmôt, čím sa zníži konkurencia na trhu pohonných hmôt, čo bude\nmať za následok nárast cien pohonných hmôt. Napadnutá právna úprava je podľa názoru\nnavrhovateľa v rozpore s princípom ochrany hospodárskej súťaže a rovnako predstavuje zásah do\npráva na podnikanie najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom, ktorí predstavujú najviac\nohrozenú skupinu v súvislosti s prijatými zmenami.\n18. Navrhovateľ dodáva, že obe tzv. objemové podmienky (ročný objem predaja a minimálne\nzákladné imanie) sú pre žiadateľov o vydanie povolenia na distribúciu a predaj minerálneho oleja\nneprimerané a neracionálne, a to obzvlášť v porovnaní s platným právnym stavom pred prijatím\nnovely zákona o spotrebnej dani, ktorý takéto podmienky neustanovoval. Tieto podmienky\npovažuje prakticky za nesplniteľné, pričom ani jedna z daných požiadaviek nezohľadňuje\nskutočnosť, že na relevantnom trhu sa pohybujú aj daňové subjekty, ktorých predmetom podnikania\nnie je primárne distribúcia a obchod s pohonnými hmotami, resp. ich podnikateľské aktivity\nnedosahujú také proporcie, aby dokázali splniť uvedené podmienky – ide o tzv. malé a stredné\npodnikateľské subjekty, pre ktoré predstavujú uvedené pravidlá faktickú bariéru vstupu na trh.\n19. Navrhovateľ ďalej zdôrazňuje, že zákonodarca prijatím napadnutej legislatívy výrazne obmedzil\nfungovanie trhu, radikálne obmedzil hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na\nrelevantnom trhu a vytvoril podmienky pre vznik oligopolných, resp. monopolných subjektov, čo\nv konečnom dôsledku výrazne obmedzí, resp. znemožní fungovanie trhových princípov.\n5\n\n20. Podľa názoru navrhovateľa podmienky, ktoré zakotvil zákonodarca v napadnutých\nustanoveniach, vytvorili bez náležitých dôvodov výraznú nerovnosť účastníkov hospodárskej\nsúťaže a podstatnej časti z nich zákonodarca fakticky zasiahol do ich práva podnikať (nesúlad\ns čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy).\n21. V tejto súvislosti navrhovateľ s poukazom na judikatúru ústavného súdu vymedzuje právo\npodnikať ako základné právo zaradené medzi hospodárske, kultúrne a sociálne práva, preto sa ho\nmožno domáhať len v medziach príslušných zákonov, ktoré upravujú jeho výkon. Zákonodarca\ndisponuje pri tvorbe týchto zákonov širokou mierou uváženia týkajúcou sa voľby adekvátnej\nhospodárskej a sociálnej politiky, čo v praxi znamená, že rozhoduje o tom, v akom rozsahu, v akej\nkvalite a za akých podmienok ho bude garantovať. Táto miera uváženia nie je absolútna. Jej limity\nsú vyjadrené v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava\nzaložená a ktoré chráni, a to vrátane princípu ochrany hospodárskej súťaže.\n22. Na záver navrhovateľ v súvislosti so zásahom do práva podnikať odporúča, navrhuje aplikovať\nmodifikovaný test proporcionality, ktorý podľa jeho názoru aj v tomto prípade preukáže, že\nnapadnutá právna úprava nie je v súlade s požiadavkou racionality.\nIV.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nIV.1. Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky:\n23. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“ alebo „národná rada“) sa k návrhu\nvyjadrila písomným podaním z 9. decembra 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n12. decembra 2019. Národná rada zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n24. Odporca obhajuje napadnutú právnu úpravu tým, že cieľom označených ustanovení § 25b ods. 7\npísm. b) a c) v spojení s § 46q zákona o spotrebnej dani je v zmysle dôvodovej správy umožniť\nzískať povolenie na distribúciu všetkým subjektom, a to začínajúcim podnikateľom, ako aj tým,\nktorí chcú rozšíriť svoje podnikateľské aktivity o obchodovanie s pohonnými látkami v daňovom\nvoľnom obehu, a na druhej strane predstavuje táto právna úprava jedno z kľúčových opatrení\nzameraných na elimináciu daňových únikov a podvodov na spotrebnej dani z minerálneho oleja.\n25. Národná rada ďalej cituje bez bližšieho komentára z rozhodnutí ústavného súdu, podľa ktorých\n«„Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu\npre účastníkov hospodárskej súťaže“ (PL. ÚS 13/97. Nález z 19. júna 1998. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, s. 134-135). „Slovenská republika\nprísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž vyjadreným v ústave prijala záväzok vytvárať\nprávne podmienky hospodárskej súťaže formujúce prirodzené trhové prostredie, v ktorom\no úspešnosti podnikania rozhodne podnikateľská zdatnosť účastníkov hospodárskej súťaže“\n(PL. ÚS 13/97. Nález z 19. júna 1998. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky 1998, s. 141-142).».\n26. Na záver odporca poukazuje na skutočnosť, že 29. novembra 2018 bol Národnou radou\nSlovenskej republiky prijatý zákon č. 352/2018 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2019 v čl. I\n\n6\n\nbode 14 [§ 25b ods. 7 písm. b)] znížil minimálny ročný objem predaja pohonných látok (motorový\nbenzín a motorová nafta) z 30 000 000 l na 10 000 000 1.\nIV.2. Vyjadrenie vlády Slovenskej republiky:\n27. Vláda Slovenskej republiky ako vedľajší účastník zastúpený Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „vedľajší účastník“ alebo „ministerstvo spravodlivosti“) predložila\nstanovisko z 9. januára 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. januára 2019. Vedľajší\núčastník zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n28. Ministerstvo spravodlivosti v úvode stanoviska uviedlo, že sa s podaným návrhom nestotožňuje\na navrhuje, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že sa návrhu nevyhovuje.\n29. Vedľajší účastník obhajuje napadnutú právnu úpravu tým, že podmienka výšky minimálneho\nročného objemu predaja minerálneho oleja je stanovená rovnako pre všetky osoby, ktoré chcú na\ndaňovom území v daňovom voľnom obehu obchodovať (nakupovať a predávať) s pohonnými\nlátkami.\n30. Ďalej vedľajší účastník zdôrazňuje, že dôvodom na zavedenie takejto podmienky je verejný\nzáujem a že týmto verejným záujmom je najmä naplnenie environmentálnych záujmov Slovenskej\nrepubliky, pričom tieto požiadavky boli publikované v dokumentoch Inštitútu environmentálnej\npolitiky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.\n31. Vedľajší účastník uvádza, že podmienka podľa § 25b ods. 7 písm. c) zákona o spotrebnej dani\nmať splatené vklady do základného imania v minimálnej výške 500 000 eur, ak je žiadateľ\no vydanie povolenia na distribúciu právnickou osobou, alebo nakupovať a predávať v rámci\npodnikania pohonné látky minimálne jeden rok pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na\ndistribúciu, ak je žiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu fyzickou osobou, sa uplatní len, ak\nžiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu v čase podania žiadosti o vydanie povolenia na\ndistribúciu nedosahuje ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v § 25b ods. 7 písm. b)\nzákona o spotrebnej dani.\n32. Cieľom tohto ustanovenia je podľa vedľajšieho účastníka umožniť získať povolenie na\ndistribúciu aj takým osobám, ktoré vznikli (ešte nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť) alebo\nuž podnikajú a chcú rozšíriť svoje podnikateľské aktivity aj o obchodovanie s pohonnými látkami.\nIde tak o alternatívu, ktorú zákon o spotrebnej dani poskytuje „novým“ subjektom, ktoré majú\nzáujem podnikať v danej oblasti, a to aj s ohľadom na zavedenie čo možno najširšieho prístupu na\ntrh v tejto oblasti. Distribútor pohonných látok, ktorý v čase podania žiadosti o vydanie povolenia\nna distribúciu nedosahoval ročný objem predaja minerálneho oleja podľa § 25b ods. 7 písm. b)\nzákona o spotrebnej dani [preukázal splnenie podmienky podľa § 25b ods. 7 písm. c) zákona\no spotrebnej dani], musí po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti povolenia na\ndistribúciu vedieť preukázať colnému úradu objem predaja podľa § 25b ods. 7 písm. b) zákona\no spotrebnej dani.\n33. Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že pre všetkých potenciálnych žiadateľov o vydanie\npovolenia na distribúciu, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky, platí napadnuté ustanovenie\nrovnako a bez rozdielu. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podmienenie vydania\npovolenia na distribúciu podľa § 25b ods. 7 písm. b) zákona o spotrebnej dani minimálnym ročným\n7\n\nobjemom predaja pohonných látok je taktiež jedným z kľúčových opatrení zameraných na\nelimináciu daňových únikov a podvodov na spotrebnej dani z minerálneho oleja. Podmienky, ktoré\nmusí splniť každý žiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu (okrem minimálneho ročného objemu\npredaja pohonných látok aj daňovú spoľahlivosť), sú ustanovené s ohľadom na rizikovosť vzniku\ndaňových únikov a podvodov v oblasti obchodovania s pohonnými látkami.\n34. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že dotknuté\nustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona o spotrebnej dani (vo vyjadrení nesprávne uvedené\nako § 27b, pozn.) upravujúce podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o vydanie povolenia na\ndistribúciu alebo povolenia na predaj, narúša ochranu hospodárskej súťaže z dôvodu, že pre malé\nalebo stredné podnikateľské subjekty sa tieto podmienky javia ako likvidačné. V tejto súvislosti je\nmožné poukázať na analogickú argumentáciu navrhovateľov súvisiacu s potenciálnym zánikom\nmenších podnikov pre potrebu spĺňania určitej zákonnej podmienky a posúdenie takejto\nargumentácie ústavným súdom tak, ako to je uvedené v relatívne novšom náleze ústavného súdu\nč. k. PL. ÚS 14/2014 zo 4. novembra 2015, bode 26: „Podstatou hospodárskej súťaže je\nnavodzovanie pohybu na trhu, ktorý spočíva nielen v nahrádzaní jedného tovaru či služby iným\ntovarom či službou, ale aj v obmene súťažiacich subjektov, kde časť ekonomicky efektívnejších\npodnikateľov je úspešnejšia ako iní podnikatelia, pričom neúspech neúspešných nie je obmedzený\nakousi minimálnou hranicou, za ktorou sa podnikateľ nesmie ocitnúť, a ak sa ocitne, potom mu štát\nposkytne podporu, aby zotrval na trhu. Taká podpora nie je implikovaná v podpore, ktorú\nSlovenská republika zaručuje hospodárskej súťaži čl. 55 ods. 2 ústavy. V súlade s čl. 55 ods. 2\nústavy Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a nie neúspešných podnikateľov.\nK trhovému hospodárstvu patrí aj zánik neefektívnej hospodárskej činnosti a subjektov, ktoré\nhospodársku činnosť vykonávajú neefektívne. Sama okolnosť, že podniky, menšie či väčšie, môžu\nzaniknúť, vypadnúť z hospodárskej súťaže, neodporuje ústave, lebo je v čl. 55 ods. 2 ústavy\nimplikovaná.“\n35. Vedľajší účastník v nadväznosti na už uvedené nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že stanovená\nvýška minimálneho ročného objemu predaja pre distribútorov pohonných látok je v rozpore\ns princípom ochrany hospodárskej súťaže a právom podnikať len preto, lebo niektoré osoby túto\npodmienku nebudú vedieť splniť. Základom hospodárskej súťaže je rovnosť vstupu na trh a rovnosť\npravidiel správania pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže, čo predmetné ustanovenie zákona\no spotrebnej dani v plnom rozsahu spĺňa. Vedľajší účastník je presvedčený, že súčasné znenie\npredmetného ustanovenia zákona o spotrebnej dani trh s pohonnými látkami nenarúša, ale, naopak,\nstanovuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pri obchodovaní s pohonnými látkami\nv daňovom voľnom obehu pre všetky právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré chcú obchodovať\ns pohonnými látkami na území Slovenskej republiky a preukážu splnenie zákonom stanovených\npodmienok, a zároveň napĺňa ciele tohto ustanovenia, resp. verejný záujem, ktorý predmetné\nustanovenie sleduje, pričom týmto je naplnenie environmentálnych záujmov Slovenskej republiky,\nstabilnejšia surovinová dostupnosť dotknutých zdrojov a eliminácia daňových únikov na spotrebnej\ndani minerálneho oleja. Súčasne treba pripomenúť, že aj s ohľadom na už uvedené, najmä\ns poukazom na zníženie limitu minimálneho ročného objemu predaja pohonných látok možno takto\nnastavenú zákonnú úpravu považovať za proporcionálnu vo vzťahu k cieľu, ktorý predmetná úprava\nsleduje.\n\n8\n\nIV.3. Vyjadrenie (replika) navrhovateľa:\n36. Navrhovateľ k vyjadreniam vedľajšieho účastníka a odporcu nezaujal žiadne stanovisko.\nIV.4. Ústne pojednávanie:\n37. Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní z 27. decembra 2018 oznámil, že trvá na\nústnom pojednávaní vo veci. Na výzvu ústavného súdu, či trvá na vykonaní ústneho pojednávania\ns ohľadom na nové znenie § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde, oznámil právny zástupca\nnavrhovateľa písomným podaním zo 6. októbra 2021, že na ústnom pojednávaní netrvá, a to aj\nz dôvodu, že napadnuté ustanovenia boli zmenené podstatným spôsobom.\nIV.5. Výzva vedľajšiemu účastníkovi:\n38. Vzhľadom na potrebu náležitého posúdenia ústavnosti napadnutej právnej úpravy vo vzťahu\nk existencii legitímneho cieľa označeného (tvrdeného) vo vyjadrení vedľajšieho účastníka vyzval\nústavný súd ministerstvo spravodlivosti písomnou výzvou z 25. mája 2021 a opakovane výzvou\nz 18. augusta 2021, aby bol označený verejný záujem bližšie konkretizovaný a podložený dôkazmi.\nMinisterstvo spravodlivosti ani na jednu z výziev v stanovených lehotách, resp. ani ku dňu vydania\nrozhodnutia nereagovalo.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n(východiská a právne závery ústavného súdu)\n39. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu obmedziť základné práva a slobody možno len\nv záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane dôležitého verejného záujmu,\npričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí byť vo vzťahu k sledovanému cieľu\nproporcionálne (PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 6/2019). Na každé obmedzenie\nzákladných práv a slobôd sa teda vzťahuje zásada (test) proporcionality.\n40. Test proporcionality uskutočňovaný v rámci ústavného prieskumu napadnutej právnej úpravy je\nzaložený na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom je jednak test existencie ústavou\nnevylúčeného a dostatočne dôležitého cieľa a tiež test racionálnej väzby medzi napadnutou právnou\núpravou a ňou sledovaným cieľom (účelom), teda hľadisko vhodnosti. Druhým krokom je\nzisťovanie kritéria nevyhnutnosti, resp. potrebnosti či použitia najmenej drastických, resp.\nšetrnejších prostriedkov k dosiahnutiu cieľa sledovaného napadnutou právnou úpravou. Napokon\ntretím krokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova, ktorého obsah tvorí porovnanie\nmiery zásahov do ústavou chránených hodnôt vyvolané uplatnením napadnutej právnej úpravy\n(napr. PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09, m. m. PL. ÚS 19/09, m. m. PL. ÚS 23/06).\n41. Uvedený test proporcionality je testom určeným pre prvú generáciu ľudských práv (občianske\na politické práva). Pre testovanie druhej generácie ľudských práv (hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva), kam spadá aj základné právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, sa uplatňuje\nmodifikovaný test proporcionality (PL. ÚS 12/2014, PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 16/2018). Je\nvylúčené, aby metodológia prieskumu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bola totožná\ns metodológiou prieskumu využívanou vo vzťahu k občianskym a politickým právam. Test\n9\n\nproporcionality je, vychádzajúc z povahy hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, príliš\n„prísny“, pretože výrazne obmedzuje zákonodarcu pri prijímaní právnej úpravy majúcej za cieľ\nregulovať túto oblasť spoločenských vzťahov (PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 16/2018, obdobne aj\nÚstavný súd Českej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 1/08).\n42. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už konštatoval, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva\nsú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisia od ekonomických\na hospodárskych možností štátu (PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014, PL. ÚS 16/2018). Hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych práv sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva\nvykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy), teda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady,\nprostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní\ns inými skupinami základných práv a slobôd) na voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom\nrozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude garantovať. Otvára sa tak široký priestor pre\nzákonodarcu pri voľbe najrôznejších riešení. Ústavný súd však už vyslovil právny názor, že priestor\nna voľnú úvahu poskytnutú ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať\nabsolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany\nďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva už svojou\npovahou síce nabádajú na právnu úpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah), ten však nesmie\nzasiahnuť samotnú podstatu týchto práv ani sa dotknúť iných práv zakotvených v ústave\na medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014).\n43. Právna úprava obmedzujúca hospodárske, sociálne a kultúrne práva nemusí byť striktne/prísne\nproporcionálna k cieľu, ktorý sleduje, t. j. nemusí ísť o opatrenie v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné, ako to je pri právnej úprave obmedzujúcej občianske a politické práva. V teste\nproporcionality pri hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach obstojí aj taká zákonná úprava,\npri ktorej možno zistiť sledovanie nejakého legitímneho cieľa a ktorá tak činí spôsobom, ktorý si\nmožno predstaviť ako rozumný prostriedok na jeho dosiahnutie, hoci nemusí ísť o prostriedok\nnajlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. Požiadavka primeranosti (proporcionality) pri\nobmedzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nekladie na zákonodarcu nároky\nporovnateľné s obmedzovaním občianskych a politických práv. Pre zákonodarcu to prináša\nzväčšenie manévrovacieho priestoru pri právnej úprave inštitútov, ktorými udeľuje hospodárskym,\nsociálnym a kultúrnym právam konkrétny obsah (PL. ÚS 1/2012, PL. ÚS 14/2014,\nPL. ÚS 16/2018).\n44. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 14/2014 konštatoval, že ustanovenie čl. 35 ods. 1 ústavy\nnemožno interpretovať a aplikovať bez spojitosti s čl. 35 ods. 2, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, lebo\ntakým vytrhnutím z ústavného kontextu sa zásadne mení účel, obsah aj rozsah ústavnej ochrany\npráva podnikať ako základného práva. Námietku o porušení základného práva podnikať podľa\nčl. 35 ods. 1 ústavy je preto potrebné preskúmať v rozsahu celej k tomuto právu sa viažucej\nústavnej úpravy, t. j. v spojitosti s čl. 35 ods. 2 ústavy a čl. 51 ods. 1 ústavy, ktorým sa ustanovuje,\nže domáhať sa práv uvedených v čl. 35 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú.\n45. Účelom ústavnej ochrany práva podnikať je umožniť každému, aby sa stal strojcom svojho\nživotného šťastia v rozsahu voľby spôsobu, akým bude zabezpečovať prostriedky na svoju\n\n10\n\nekonomickú existenciu. Pomocou práva podnikať každý dostáva voľnú ruku pre rozhodovanie, či\nzdroj obživy bude získavať „voľne“, svojimi znalosťami, zručnosťami, invenčnosťou, vlastnou\nekonomickou aktivitou nezávislou od možností, príležitostí a pokynov od zamestnávateľa alebo či\nzdroj obživy bude získavať závislou činnosťou s pomocou (účasťou) zamestnávateľa ako\nzamestnanec viazaný jeho rozhodnutiami a pokynmi. Podľa toho, či fyzická osoba túto možnosť\nvyužije, sa ten, kto uplatní voľbu v prospech podnikania, stane subjektom ďalších oprávnení\nimplikovaných v slobode podnikania, a ten, kto sa rozhodne voľbu podnikania nevyužiť, sa stane\nzamestnancom a stratí ďalšie oprávnenia implikované v práve podnikať (PL. ÚS 14/2014).\n46. Podstatou práva podnikať nie je zaručiť každému, kto podnikať chce, že bude podnikať, dokiaľ\nbude mať vôľu podnikať. Účelom práva podnikať je poskytnúť každej oprávnenej osobe náležitú\npríležitosť pokúsiť sa podnikať. Pre uskutočňovanie podnikania má zásadný význam individuálna\nspôsobilosť podnikať aspoň tak úspešne, aby sa osoba uplatňujúca právo podnikať udržala na trhu,\naby v konkurenčnom prostredí osvedčila svoju danosť podnikať. Ústavné záruky práva podnikať,\nktoré zaťažujú štát, nesiahajú tak ďaleko, aby štát znášal výdavky podnikania či aby znášal výdavky\nneúspechov v podnikaní (PL. ÚS 14/2014).\n47. Pri uplatnení práva podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť je potrebné prihliadať na\nlimitujúcu klauzulu obsiahnutú v čl. 35 ods. 2 ústavy. Právo každého na príležitosť zarobiť si na\nživobytie prácou, podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou nezakladá nárok na prijatie do\npráce alebo výkon podnikania (inej zárobkovej činnosti), pre ktoré zákon ustanovuje osobitné\npodmienky, ktoré nositeľ základného práva nespĺňa. Ustanovenie podmienky na výkon určitej\nčinnosti nemožno zásadne považovať za diskrimináciu a ani za porušenie základných práv alebo\nslobôd, pokiaľ úprava tohto obmedzenia v zákone zodpovedá limitom ustanoveným v čl. 13 ods. 2\naž 4 ústavy (m. m. PL. ÚS 6/04).\n48. V ochrane práva podnikať významnú úlohu plní zákon. Sloboda podnikania chráni\npodnikateľskú iniciatívu – slobodu získavať dobrá (PL. ÚS 14/2014), pričom právo na pokojné\nužívanie majetku chráni existenciu podniku ako materiálneho základu podnikania (PL. ÚS 23/06).\nSloboda podnikania zaručuje dôležitú stránku utvárania vlastného života rozvoja osobnosti, a to\nsebarealizáciou cez podnikateľskú činnosť. Aj keď je sloboda podnikania slobodou, možno sa jej\ndomáhať len prostredníctvom zákona, prikazuje to čl. 51 ods. 1 ústavy a tiež čl. 35 ods. 2 ústavy.\nÚstavodarca tak zdôraznil význam demokratickej vôle zákonodarcu pri formovaní obsahu práva na\npodnikanie (PL. ÚS 13/2012, PL. ÚS 14/2014). Subjektom základného práva podnikať sú nielen\nfyzické osoby, ale aj právnické osoby (PL. ÚS 37/99).\n49. Predpokladom uplatnenia základného práva podnikať je voľnosť vstupu do podnikateľskej\nčinnosti. Podľa ústavného súdu základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže\nje voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej\nsúťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného základného práva podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35\nods. 1 ústavy na trhu (PL. ÚS 14/2014). Vstup na trh sa právne zabezpečuje v správnom konaní\nzaloženom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný\nvstup na trh, povoľovacie konanie má obmedzovací charakter (II. ÚS 70/97). Vstup na trh nemožno\nstotožniť s absolútne neobmedzeným prístupom k zvolenej podnikateľskej činnosti rýdzo na\nzáklade vlastného uváženia a rozhodnutia bez akýchkoľvek podmienok. V opačnom prípade by\n\n11\n\nnemohli existovať licencované živnosti ani slobodné povolania s predpísaným vzdelaním, ktoré\nneexistujú ako prejav svojvôle zákonodarcu. Sú prejavom nevyhnutnosti, existenčnej spätosti\ns odbornosťou. Rovnako tak existujú podnikateľské činnosti, ktoré si vyžadujú organizačné\nzabezpečenie, či už kapitálové, napríklad v prípade bánk, alebo s osobitne vybaveným\na zabezpečeným priestorom, ako to je v prípade notárov, ktorí ex lege musia mať kanceláriu\nvybavenú trezorom. V súlade s ústavou je určenie podmienok vstupu na trh, ak ustanovené\npodmienky nie sú očividne iracionálne alebo svojvoľné.\n50. Rovnakú kvalitu majú aj požiadavky na záruky poskytované štátom po vstupe na trh počas\nuskutočňovania podnikateľských aktivít. Ani pôsobenie pri výkone podnikateľských aktivít sa\nústavou nechráni v absolútnej podobe. Podmienky výkonu povolaní a činností, ktorými sa\nuskutočňuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, možno podľa čl. 35 ods. 2\nústavy ustanoviť zákonom (PL. ÚS 14/2014).\n51. Skupina poslancov v návrhu poukazuje na obmedzujúci zásah napadnutej právnej úpravy do\nzákladného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 ústavy, keďže\njej uplatnením dochádza k vylúčeniu tzv. malých a stredných podnikateľov v oblasti obchodovania\nv minerálnymi olejmi.\n52. Vychádzajúc z dôsledkov spôsobených napadnutou právnou úpravou, je potrebné konštatovať,\nže táto právna úprava zasahuje do základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy tým, že\nobmedzuje právo podnikať v oblasti obchodovania s minerálnymi olejmi prostredníctvom\nkvantitatívnych kritérií spočívajúcich v (i) ročnom objeme predaja (pre podnikateľov etablovaných\nna trhu), resp. (ii) minimálnom vklade do základného imania (pre začínajúcich podnikateľov).\n53. Keďže uplatňovaním napadnutej právnej úpravy dochádza k zásahu do základného práva\npodnikať, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu, či napadnutá právna úprava spĺňa podmienky\nústavne konformného obmedzenia výkonu tohto základného práva.\n54. V posudzovanej veci je nesporné, že obmedzenie výkonu základného práva podnikať zavedené\nnapadnutou právnou úpravou spĺňa podmienku zákonnej úpravy medzí základných práv a slobôd\npodľa čl. 13 ods. 2 ústavy, keďže je ustanovené vo forme zákona a spĺňa aj ďalšie podmienky\nlegality (prístupnosť a dostatočná jasnosť, presnosť a predvídateľnosť právnej úpravy či možnosť\njednotlivcov náležite sa oboznámiť s obsahom príslušnej právnej úpravy, PL. ÚS 19/09,\nPL. ÚS 16/2018).\n55. Z údajov, ktorými disponuje ústavný súd, nevyplýva a navyše ani účastníci konania pred\nústavným súdom nepredniesli žiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že zákonné\nobmedzenia základného práva podnikať zavedené napadnutou právnou úpravou nerešpektujú\npodstatu tohto základného práva. Napadnutou právnou úpravou nedochádza k úplnému odopretiu\nzákladného práva podnikať v oblasti obchodovania s minerálnymi olejmi, ale „len“ k obmedzeniu\nvýkonu tohto základného práva splnením podmienok kvantitatívneho charakteru. Napadnutá právna\núprava zužuje možnosť realizácie základného práva podnikať bez toho, aby zasahovala do zmyslu\na rozsahu, resp. obsahu tohto základného práva.\n56. Pri teste proporcionality, ako aj jeho modifikovanej verzii (test racionality) je potrebné sa\nv prvom rade zaoberať otázkou, či napadnutá právna norma rešpektuje podstatu označeného\nzákladného práva a sleduje legitímny cieľ. Obsahom prvého kroku (štádia) testu proporcionality je\n12\n\nnajprv posudzovanie príslušnej právnej normy z hľadiska existencie legitímneho cieľa, keďže\nsamoúčelné obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska neprípustné. Právna norma totiž\nmusí smerovať k naplneniu účelu, ktorý je dostatočne dôležitý, aby odôvodnil (ospravedlnil)\nobmedzenie základného práva alebo slobody (MACEJKOVÁ, I., BÁRÁNY, E., BARICOVÁ, J.,\nFIAČAN, I., HOLLÄNDER, P., SVÁK, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 757.).\n57. Pokiaľ ide o cieľ sledovaný napadnutou právnou úpravou, dôvodová správa k napadnutej\nprávnej úprave uvádza, že zákon o spotrebnej dani sa doplnil o napadnutú právnu úpravu z dôvodu,\n„sprísniť podmienky na vydanie povolenia na distribúciu a povolenia na predaj pohonných látok\n(§ 25b)“ (všeobecná časť dôvodovej správy) a „upraviť a doplniť podmienky, ktoré musí splniť\nkaždá osoba, ktorá chce na daňovom území obchodovať s pohonnými látkami v daňovom voľnom\nobehu, a zároveň sa navrhuje doplniť a spresniť povinnosti držiteľa povolenia na distribúciu alebo\ndržiteľa povolenia na predaj“ (osobitná časť dôvodovej správy). Dôvodová správa, ako ani ďalšie\ndostupné dokumenty z legislatívneho procesu síce nedávajú uspokojivú odpoveď na to, aký je\nlegitímny cieľ napadnutej právnej úpravy. Tento legitímny cieľ pomenúvajú vo vyjadreniach\nodporca, ako aj vedľajší účastník. Napadnutá právna úprava podľa národnej rady a ministerstva\nspravodlivosti má za cieľ zabezpečiť predchádzanie daňovým únikom a ochranu životného\nprostredia (naplnenie environmentálnych záujmov Slovenskej republiky).\n58. Elimináciu daňových únikov a ochranu životného prostredia možno vo všeobecnosti\nnepochybne považovať za ústavou chránený legitímny cieľ. Ak napadnutá právna úprava\npredstavuje opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ (verejnoprospešný záujem), je potrebné\nz pohľadu testu proporcionality uplatňovaného pri obmedzení výkonu hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych práv posúdiť, či obmedzujúcu právnu úpravu možno považovať za rozumný\nprostriedok na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, pričom nemusí predstavovať prostriedok\nnajlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší a ani prostriedok nevyhnutný na dosiahnutie\nsledovaného cieľa. V tomto kontexte je potrebné preskúmať, či obmedzenie vstupu na trh, ktoré\nnapadnutá právna úprava zavádza, nie je iracionálne alebo svojvoľné.\n59. Keďže okolnosti prejednávanej veci vyvolávali pochybnosti o skutočnej existencii legitímneho\ncieľa, ústavný súd sa primárne zaoberal tým, či je tento legitímny cieľ aj skutočne daný alebo ide\nlen o „holé“ konštatovanie nachádzajúce sa v abstraktnej argumentačnej rovine. Pretože účel\npreskúmavanej právnej normy nebýva obvykle explicitne stanovený v právnej norme samotnej,\nresp. v dôvodovej správe, ústavný súd vychádzal pri jeho identifikácii z dostupných materiálov\nz legislatívneho procesu a predovšetkým z vyjadrení odporcu a vedľajšieho účastníka.\n60. Legitímny cieľ sledovaný zákonodarcom ale nemôže byť vyvodený len z tvrdení účastníka\nkonania, proti ktorému návrh smeruje, resp. vedľajšieho účastníka, ale je potrebné v konaní o súlade\nprávnych predpisov preukázať aj jeho reálnu existenciu. To platí zvlášť vtedy, keď samotný\nodporca a vedľajší účastník poukazujú na verejný záujem (legitímny cieľ), ktorý má podľa nich\nvychádzať z (tvrdenej) praktickej skúsenosti odôvodňujúcej potrebu legislatívneho zásahu.\n61. Vo všeobecnosti je možné verejný záujem vymedzený odporcom a vedľajším účastníkom\n(predchádzanie daňovým únikom a ochrana životného prostredia) akceptovať ako relevantný pre\nospravedlnenie obmedzenia základného práva a slobody. Zákonodarcom zavedené obmedzenia\nspočívajúce v parametroch objemového a majetkového zabezpečenia obchodnej činnosti by bolo\n13\n\nmožné považovať za zlučiteľné s princípom proporcionality iba v prípade, ak by ich bolo možné\nodôvodniť legitímnym cieľom chrániacim určitý verejný záujem. Žiadne konkrétne dôvody tohto\ncharakteru však v priebehu konania zo strany národnej rady ani ministerstva spravodlivosti v tomto\nsmere uvedené neboli a nevyplývajú ani z relevantných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho\nprocesu (dôvodová správa a prepis z rozpravy 21. schôdze národnej rady v súvislosti\ns prerokúvaním a schválením napadnutého zákona 10. a 11. októbra 2017). Zo záznamu z rozpravy\nnárodnej rady v súvislosti s prerokúvaním a schválením napadnutého zákona vyplýva, že túto\nprávnu úpravu nevedel presvedčivým spôsobom obhájiť ani vtedajší minister financií Slovenskej\nrepubliky.\n62. V tejto súvislosti napríklad v rámci rozpravy z úst poslanca Eugena Jurzycu odznelo, „že\nv takýchto prípadoch by predkladateľ mal argumentovať v tom zmysle, že by priniesol dáta a ich\nanalýzy, ktoré ukazujú, že treba takýto zásah urobiť. Čiže argumenty, ktoré vyvažujú negatívny\nvplyv obmedzenia vstupu na trh. A takéto argumenty a dáta neodzneli, neodzneli na výbore a podľa\nmňa neodzneli ani dnes v pléne. To znamená, ak teda tí malí distribútori naozaj častejšie, oveľa\nčastejšie porušujú predpisy a neplatia dane, tak ako poslanec Národnej rady by som potreboval, ak\nnie dôkaz, tak aspoň verejné vyhlásenie zodpovedných ľudí, že naozaj takýto jav existuje, pretože ak\nho nemám, tak mi je ťažko hlasovať za takéto obmedzenie, razantné obmedzenie vstupu na trh.“.\n63. Deficit skutočnej existencie legitímneho cieľa napadnutej právnej úpravy sa nepodarilo\nodstrániť ani v súčinnosti s vedľajším účastníkom zastupujúcim vládu, ktorá bola v danom čase\npredkladateľom návrhu zákona. Napriek tomu, že ústavný súd dal vo výzve adresovanej\nvedľajšiemu účastníkovi jasne najavo, čo a v akom smere je potrebné na účely riadneho\npreskúmania súladnosti označených zákonných ustanovení s referenčnými normami ozrejmiť,\nvedľajší účastník na túto výzvu opakovane nereagoval.\n64. Ústavný súd opakuje, že na preukázanie toho, či je legitímny cieľ skutočný alebo len\npredstieraný, nepostačuje s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci existenciu legitímneho cieľa\nlen tvrdiť, ale je potrebné ho aj náležitým spôsobom v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti\nosvedčiť do takej miery, aby nevznikali dôvodné pochybnosti o jeho existencii in concreto.\nVýsledok tohto osvedčenia musí poskytovať ústavnému súdu dostatočnú záruku pre konštatovanie,\nže legitímny cieľ sa so zreteľom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobný,\na nie iba ako predstieraný (fiktívny).\n65. Miera preukázania (osvedčenia) legitímneho cieľa môže mať v rôznych prípadoch rôznu\nintenzitu a s prihliadnutím na povahu veci nie vždy postačuje iba samotné konštatovanie\nlegitímneho cieľa a jeho slovné vysvetlenie prostredníctvom abstraktnej ústavnoprávnej\nargumentácie. Niekedy charakter a pozadie veci vyžaduje osvedčenie na základe faktov\na podporných dôkazov. Je to tak najmä v situáciách, keď dochádza k zavádzaniu legislatívy\nzaloženej na rýdzo faktických argumentoch a dôvodoch vyvierajúcich z určitého empirického\npoznatku, pričom tieto poznatky nemožno považovať za tzv. notoriety alebo skutočnosti známe\nústavnému súdu z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti. Na doplnenie sa žiada uviesť, že nie je\nvylúčené, aby v niektorých prípadoch v závislosti od povahy veci bol legitímny cieľ identifikovaný\na priori a ex cathedra (od stola), t. j. bez potreby jeho hlbšieho posudzovania na základe\nempirických poznatkov podporujúcich jeho skutočnú existenciu.\n\n14\n\n66. Právna úprava síce výslovne neustanovuje, ako má ústavný súd pri vykonávaní testu\nproporcionality postupovať pri zisťovaní skutkového základu odôvodňujúceho naplnenie\n(sledovanie) legitímneho cieľa, avšak z logiky veci vyplýva, že rýdzo textualistický argument\nzákonodarcu či účastníka konania nebude za každých okolností postačovať. Inak by bola každá\nlegislatívna zmena obhájiteľná len na základe tvrdenia, ktorého obsah by v praxi nemusel reálne\nexistovať. Takýto postup by viedol k neprijateľnému záveru, podľa ktorého by bol legitímny cieľ\ndaný vždy, keď to povie zákonodarca, resp. účastník v konaní pred ústavným súdom, čím by sa\nprvý krok testu proporcionality minul svojim účinkom.\n67. Vychádzajúc z predošlých názorov, ústavný súd vzhľadom na jemu dostupné informácie\nuzatvára, že v tomto konaní o súlade právnych predpisov nebola preukázaná existencia legitímneho\ncieľa, preto zásah do základného práva podnikať, ktorý uskutočnil zákonodarca prijatím napadnutej\nprávnej úpravy, je zásahom uskutočneným bez rešpektovania podmienok ústavne konformného\nobmedzenia výkonu tohto základného práva. Ústavný súd ďalej dodáva, že ak testovaná právna\nnorma neobstojí v predchádzajúcom kroku testu proporcionality, nie je už potrebné následne\npristúpiť k jej preskúmavaniu v rámci nasledujúcich krokov testu proporcionality a možno\nkonštatovať, že testovaná právna úprava nie je ústavne konformná.\n68. Napriek záveru uvedenému v predchádzajúcom bode považuje ústavný súd z hľadiska úplnosti\na presvedčivosti rozhodnutia za potrebné aspoň stručne uviesť vlastný pohľad na racionalitu\nnapadnutej zákonnej úpravy. Obmedzenie práva podnikať sa prima facie nejaví ako rozumný\nprostriedok v boji proti daňovým únikom. Vychádzajúc z prístupu predostretého odporcom\na vedľajším účastníkom, by potom ad absurdum mohol štát zakázať podnikať vo všetkých\noblastiach, v ktorých dochádza štatisticky k vyššiemu percentu daňových únikov. Deficit efektivity\nštátu pri výbere daní a odhaľovaní daňových únikov nemožno kompenzovať na úkor obmedzenia\nzákladných práv a slobôd. Na to má slúžiť dostatočne vyvinutý inštitucionálny systém daňovej\nsprávy vybavený účinnými prevenčno-sankčnými a kontrolnými mechanizmami, ktorými si štát\nzabezpečí ochranu svojich fiškálnych záujmov.\n69. Nemožno prehliadnuť ani ten aspekt, že obmedzenie práva podnikať môže viesť k vytvoreniu\ntzv. čiernej ekonomiky, čo z hľadiska finančných záujmov štátu predstavuje omnoho neželanejší jav\nako ponechanie možnosti podnikať aj skupine malých a stredných podnikateľov. Je totiž málo\npravdepodobné, aby k daňovým únikom dochádzalo u 100 % tejto skupiny podnikateľov, resp. aby\nvšetci títo podnikateľa neplnili daňové povinnosti ani čiastočne. Aj keby štát nedosiahol výber daní\nv 100 % rozsahu (čo sa mimochodom nedeje naprieč viacerými odvetviami podnikania), jeho\nfiškálne záujmy by boli uspokojené aspoň v určitom rozsahu, čo je zaiste ekonomicky priaznivejší\nefekt ako nulový výber v dôsledku eliminácie týchto podnikateľov.\n70. Sloboda patrí medzi základné hodnoty v spoločnosti a práve. Jej konkretizáciou je zásada in\ndubio pro libertate (v pochybnostiach v prospech slobody jednotlivca), podľa ktorej je\nv pochybnostiach nutné prikloniť sa k takému výkladu, ktorý poskytuje väčšiu slobodu, t. j. je\npriaznivejší pre adresáta základného práva a slobody. Ústavný súd na základe týchto dôvodov,\naplikujúc spomenutú zásadu, rozhodol o neústavnosti napadnutej právnej úpravy, keď v rámci\ntestovania proporcionality zistil absenciu danosti deklarovaného legitímneho cieľa a racionality\nnapadnutých legislatívnych zmien. Tým je naplnený dôvod na vyslovenie nesúladu napadnutej\nprávnej úpravy s právom podnikať chráneným v čl. 35 ods. 1 ústavy.\n\n15\n\n71. Navrhovateľ namietol neústavnosť napadnutej právnej úpravy s čl. 35 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy. Ústavný súd hodnotí v abstraktnej kontrole porušenie rovnosti\nv zásade v súvislosti s porušením iného základného práva alebo slobody. Naznačuje to text ústavy\nv čl. 12 ods. 2: „Základné práva a slobody sa zaručujú... bez ohľadu na...“ Princípy zákazu\ndiskriminácie a rovnosti ľudí nie sú spravidla chránené samy osebe, ale len v súvislosti s porušením\niného základného práva a slobody (PL. ÚS 13/2012).\n72. Ústavný súd na účely posúdenia, či prostredníctvom napadnutej právnej úpravy mohlo dôjsť aj\nk ústavne neakceptovateľnej diskriminácii, vykonáva test zákazu diskriminácie, v rámci ktorého\nposudzuje tieto otázky: (i) či došlo prostredníctvom označenej právnej úpravy k reálnemu\nvyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny v súvislosti s výkonom základných práv\na slobôd, (ii) či k tomuto vyčleneniu došlo na základe niektorého kvalifikačného kritéria alebo\nvymedzeného v čl. 12 ods. 2 ústavy, (iii) či ide o také vyčlenenie, ktoré zjavne znevýhodňuje\njednotlivca alebo skupinu, (iv) či ide o také vyčlenenie, ktoré možno ospravedlniť určitým\nlegitímnym (verejným) záujmom, a ak áno, či ide o také vyčlenenie, ktoré je z hľadiska svojich\ndôsledkov nevyhnutné a proporcionálne v záujme dosiahnutia tohto verejného záujmu.\n73. Napadnutým zákonom skutočne došlo k vyčleneniu určitej skupiny podnikateľov, a to tzv.\nmalých a stredných podnikateľov z obchodovania s minerálnymi olejmi na základe množstevných\na majetkových kritérií, čo možno subsumovať pod kvalifikačné kritérium majetok a iné postavenie\nv zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy. Takéto vyčlenenie malo za následok prakticky likvidáciu\n(znevýhodnenie) tejto skupiny podnikateľov, čo potvrdzuje aj uznesenie výboru národnej rady pre\nfinancie a rozpočet č. 342 v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnemu zákonu\nč. 352/2018 Z. z., kde sa uvádza: „Vplyv prísnej regulácie na podnikateľské možnosti, vytvoril\nnežiaduci stav poklesu investícií existujúcich podnikov na daňovom území. Splnenie zákonnom\nustanovených požiadaviek a podmienok bolo v roku 2018 realizované iba v prípade 127 subjektov.\nIde o medziročný pokles o viac ako 70 %, kedy v roku 2017 bolo na trhu aktívnych 457\ndistribútorov pohonných látok a v r. 2016 bolo aktívnych 441 podnikov.“ Ako už bolo uvedené,\nvyčlenenie tejto skupiny podnikateľov nebolo ospravedlnené reálne existujúcim legitímnym\n(verejným) záujmom.\n74. S prihliadnutím na všetky dosiaľ uvedené okolnosti dospel ústavný súd k záveru o nesúlade\nnapadnutej právnej úpravy aj s čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 35 ods. 1 ústavy. Z hľadiska\ndodržiavania kautel vyplývajúcich z ústavného princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku\nvylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv je posudzovaná právna úprava\nvo vzťahu k malým a stredným podnikateľom diskriminačná (porušenie princípu rovnosti\na nediskriminácie).\n75. Európsky súd pre ľudské práva k problematike diskriminácie uviedol: „Rozdielne\nzaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak\nnemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah\nrozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť.“\n(Evans proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 6339/05, § 73).\n76. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 55 ods. 2 ústavy je potrebné uviesť, že\ntento článok formuluje princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj\npodpora a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov\n16\n\nproti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré označí za nedovolené. Princípy hospodárskej\npolitiky patria k základným princípom fungovania štátu a ich prostredníctvom sa v Slovenskej\nrepublike zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb (PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 20/2014).\n77. Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh\na rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je\nsúčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať ním zárobkovú činnosť, pretože\nv trhovom hospodárstve je podľa čl. 35 ods. 1 ústavy podstatné uplatnenie práva na trhu\n(II. ÚS 70/97, I. ÚS 55/00, PL. ÚS 20/2014).\n78. Z citovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva zjavná spätosť referenčného postavenia čl. 35\nods. 1 ústavy a čl. 55 ústavy v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy,\nktorého predmetom je posudzovanie napadnutej právnej úpravy. Platí to aj napriek tomu, že z čl. 55\nústavy in abstracto nemožno odvodzovať subjektívne práva (PL. ÚS 13/97). Základné právo\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť sa totiž priznáva osobám ako právny prostriedok\nrozvoja trhovej ekonomiky (II. ÚS 70/97, PL. ÚS 20/2014).\n79. Vzhľadom na konštatovanú spätosť základného práva podnikať zaručeného čl. 35 ods. 1 ústavy\ns princípmi zakotvenými v čl. 55 ústavy pri prieskume posudzovanej právnej úpravy ústavný súd,\nberúc do úvahy vyhovujúci výrok vo vzťahu k namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy\nso základným právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, vyhovel aj\nnávrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona o spotrebnej dani\ns čl. 55 ods. 2 ústavy.\nVI.\nVyhlásenie a účinky nálezu\n80. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi\npredpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré\nich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich\nmesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak\nneurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od\nvyhlásenia rozhodnutia.\n81. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa\nvyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného\nsúdu je všeobecne záväzné.\n82. Podľa § 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade\nprávnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu\nreferenda, v konaní o výklade ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku\nreferenda, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie\nprezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\n83. Príslušné časti ustanovení preskúmavaného právneho predpisu, ktorých nesúlad s predmetnými\nreferenčnými normami ústavný súd vyslovil, strácajú podľa § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n17\n\núčinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platnosť za podmienok\nustanovených v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n84. Úlohou národnej rady bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky uviesť ustanovenia § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona č. 98/2004 Z. z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 35 ods. 1\nv spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy. Pritom bude viazaná právnym názorom vysloveným\nv tomto náleze. Ústavná nesúladnosť sa prioritne odstráni vypustením ustanovení zo zákona, pričom\nrovnocenný účinok sa dosiahne aj bez akéhokoľvek legislatívneho zásahu (čl. 125 ods. 3 ústavy,\n§ 91 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Prípadná modifikácia dotknutej právnej úpravy musí byť\nrovnako v súlade s právnym názorom ústavného súdu.\n85. Plénum ústavného súdu rozhodlo, že v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa vyhlási celé\nodôvodnenie nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2021\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n18", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "test proporcionality", "návrh", "právna istota", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "daň-spotrebná daň", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "test proporcionality"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:29441144-6c18-4718-9a81-7b0076bd7cdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29441144-6c18-4718-9a81-7b0076bd7cdd"}, {"guid": "ussr:14c3c669-b3a5-47c8-aafb-95b5648ce99b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14c3c669-b3a5-47c8-aafb-95b5648ce99b"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/00 z 19. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e"}], "citovane_v": []}