{"guid": "ussr:ac2fcf49-94d5-461f-9a92-61fb2878062b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.1.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 z 17. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2021, sp. zn. PL. ÚS 1/2021, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.1.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2021-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ac2fcf49-94d5-461f-9a92-61fb2878062b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.1.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.1.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.1.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 1/2021-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša\nSzigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského prerokoval oznámenie sudkyne Jany Laššákovej\no dôvodoch vylúčenia podľa § 49 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v konaní o návrhu skupiny\n30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátskou\nkanceláriou KALLAN Legal s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604, v mene ktorej koná\nadvokát spoločnosti JUDr. Robert Kaliňák, na vyslovenie nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na Chartou základných práv Európskej únie vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. Rvp 282/2021 a takto\nrozhodol:\nSudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková n i e j e v y l ú č e n á\nz konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. Rvp 282/2021.\nOdôvodnenie:\nI.\nOznámenie dôvodov vylúčenia\n\n1. Ústavnému súdu bol 10. februára 2021 doručený návrh navrhovateľov na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení\n§ 58 ods. 2 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) s ústavou, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie. Návrh bol zaevidovaný\npod sp. zn. Rvp 282/2021 a v súlade s čl. V a čl. X Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 v spojení s § 46 a § 243 ods. 2\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pridelený sudkyni\nJane Laššákovej ako sudkyni spravodajkyni.\n2. Sudkyňa spravodajkyňa oznámila v zmysle § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi\nústavného súdu listom zo 17. februára 2021 možné dôvody svojho vylúčenia z konania\na rozhodovania v danej veci. Uviedla, že návrhom napádané znenie § 58 ods. 2 a 3 Trestného\nzákona bolo zavedené zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\n(ďalej len „novela Trestného zákona“), ktorý bol prerokovaný a schválený Národnou radou\nSlovenskej republiky v jej piatom volebnom období ako parlamentná tlač č. 342. Ako poslankyňa\nparlamentu v danom období sa osobne zúčastnila na prerokovaní a schvaľovaní predmetného\nnávrhu zákona, čo vyplýva aj zo záznamov o hlasovaní o uvedenej parlamentnej tlači.\n3. Z § 49 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde v znení účinnom od 1. januára 2021 vyplýva, že účasť\nna schvaľovaní, teda na hlasovaní o návrhu právneho predpisu, zakladá v konaní o súlade právnych\npredpisov, predmetom ktorého je prieskum daného právneho predpisu, dôvod na vylúčenie sudcu\nústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci. Hoci podľa § 250a ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde sa § 49 ods. 3 uvedeného zákona v znení účinnom od 1. januára 2021 nevzťahuje na sudcov\nústavného súdu vymenovaných do funkcie do 31. decembra 2020, podľa sudkyne spravodajkyne\nodôvodňuje jej vylúčenie v predmetnej veci taktiež pomer k účastníkom konania, teda poslancom\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorí návrh na začatie konania podpísali a ktorých osobne\npozná z jej predchádzajúceho obdobia v parlamente.\n4. Sudkyňa Jana Laššáková v tejto súvislosti uviedla, že od vymenovania do funkcie sudkyne\nústavného súdu v decembri 2017 nie je s navrhovateľmi v žiadnom kontakte (telefonickom ani\nosobnom) a zo subjektívneho hľadiska sa necíti vo veci zaujatá. Skutočnosti uvedené v bodoch 2\na 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia však môžu v zmysle tzv. teórie zdania o posudzovaní\nnestrannosti sudcu vyvolať u nestranného pozorovateľa oprávnené pochybnosti o jej nezaujatosti.\nVzhľadom na uvedené dospela k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na jej\nvylúčenie z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. Rvp 282/2021.\n\nII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n\n5. V rámci rozhodovania o vylúčení sudcu z rozhodovania v konkrétnej veci ústavný súd opakovane\nzdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti či nezaujatosti sudcu sa dotýka samej podstaty\nspravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená,\nže sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. BARAK, A. Judge in\na Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny\n\n2\n\ndojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len\npopretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci\n(nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Nejvyššího správního soudu č. j. Nao 46/2010-78\nz 11. 6. 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva. Rozhodovať\nnestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o ich základnú sudcovskú povinnosť,\no štrukturálny prvok súdneho systému (II. ÚS 16/2011, body 16 a 17 odôvodnenia).\nZ uvedených dôvodov je nestrannosť sudcu „jedným z hlavných predpokladov spravodlivého\nrozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny\nštát“ [pozri napr. PL. ÚS 4/2018-13, bod 7 odôvodnenia alebo rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky č. k. I. ÚS 1965/15, bod 22 odôvodnenia].\n6. Ústavný súd posudzuje nestrannosť sudcu aplikáciou testu zahŕňajúceho subjektívne hľadisko\nzohľadňujúce osobné presvedčenie a správanie dotknutého sudcu v danej veci a objektívne\nhľadisko, v rámci ktorého sa skúma, či dotknutý sudca poskytuje dostatočné záruky vylučujúce\nakúkoľvek oprávnenú pochybnosť o jeho nestrannosti, ktorá by na základe objektívnych\nskutočností mohla vzniknúť v očiach účastníkov konania, ale aj nestranného externého\npozorovateľa, resp. verejnosti (zo staršej judikatúry porovnaj už III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\nHodnotenie nestrannosti sudcu teda nespočíva len v hodnotení jeho subjektívneho vzťahu\nk prerokúvanej veci, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by zaujatý mohol byť.\nSudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť\nvystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo\nveci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym\nzástupcom, k svedkom a pod. (porovnaj napr. III. ÚS 24/05; III. ÚS 198/09; PL. ÚS 21/2019-27,\nbod 14 odôvodnenia).\n7. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca ústavného súdu vylúčený z konania\na rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej\nosobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie\nsudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní\no prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde. Pokiaľ ide\no pomer k veci, zákonodarca výslovne kvalifikoval ako dôvod, ktorý sám osebe priamo zo zákona\nvylučuje sudcu z rozhodovania (iudex inhabilis), okolnosť, ak bol dotknutý sudca v tej istej veci\nčinný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu (§ 49 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V kontexte aktuálne posudzovanej veci je dôležité nadväzujúce\nustanovenie § 49 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa za činnosť podľa odseku 2\nnepovažuje účasť na príprave a prejednávaní návrhov právnych predpisov ani vyslovenie názorov\nna právne otázky spojené s prejednávanou vecou v rámci vedeckej, pedagogickej alebo literárnej\nčinnosti.\n8. V zmysle § 250a ods. 2 zákona o ústavnom súde sa však § 49 ods. 3 v znení uvedenom\nv predchádzajúcom bode, ktoré je účinné od 1. januára 2021, nevzťahuje na sudcov ústavného súdu\nvymenovaných do funkcie do 31. decembra 2020. Vo vzťahu k sudkyni Jane Laššákovej je preto\n3\n\n§ 49 ods. 3 zákona o ústavnom súde aplikovateľný v znení platnom do 31. decembra 2020, ktoré\nmedzi výnimky z vylúčenia sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci zahŕňa aj\nsituáciu, keď sa dotknutý sudca zúčastnil ako člen orgánu verejnej moci s normotvornou\nprávomocou nielen prípravy a prejednávania, ale aj schvaľovania návrhu právneho predpisu, ktorý\nje neskôr predmetom ústavného prieskumu. Otázka vylúčenia sudkyne Jany Laššákovej v konaní\nvedenom pod sp. zn. Rvp 282/2021 musí byť preto posúdená podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde aplikáciou testu nestrannosti opísaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n9. V rámci posúdenia subjektívnej stránky nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca\nvo veci nepredpojatý. Ide o subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah\nsudcu k prerokovávanej veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom, o obsahu ktorého môže\nvzhľadom na povahu veci relatívne presne vypovedať predovšetkým sám sudca, no možno ho\nskúmať aj na základe ďalších objektívnych skutočností nepriamo svedčiacich o obsahu tohto\nvzťahu. Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa predpokladá, pričom ide o vyvrátiteľnú\ndomnienku, t. j. sudca sa považuje za subjektívne nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy\no opaku (porovnaj PL. ÚS 4/2018-13, bod 8 odôvodnenia a v ňom citovanú judikatúru).\n10. V posudzovanej veci nezistil ústavný súd žiadnu skutočnosť spôsobilú preukázať\nsubjektívnu zaujatosť sudkyne Jany Laššákovej. Sudkyňa spravodajkyňa vo svojom oznámení\nzo 17. februára 2021 uvádza, že zo subjektívneho hľadiska sa necíti vo veci zaujatá. Z obsahu jej\noznámenia tiež vyplýva, že o novele Trestného zákona napadnutej návrhom na začatie konania\nv minulosti hlasovala ako poslankyňa parlamentu, čo však samo osebe jej subjektívnu nestrannosť\nnevyvracia (porovnaj PL. ÚS 4/2018-13, bod 12 odôvodnenia a tam uvedenú judikatúru).\nAni samotné správanie dotknutej sudkyne nijako nespochybňuje jej subjektívnu nestrannosť.\nOd vymenovania do funkcie sudkyne ústavného súdu nie je s poslancami parlamentu, ktorí sa\npod návrh na začatie konania podpísali, v žiadnom kontakte (ústavný súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by toto jej tvrdenie spochybňovala). Napokon možno poukázať na fakt, že to bola\nsamotná sudkyňa spravodajkyňa, ktorá postupom podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde\niniciovala konanie o svojom vylúčení, čo nenasvedčuje, že by mala určitý subjektívny záujem, aby\nsa mohla zúčastniť na rozhodovaní v predmetnej veci. Naopak, jej postup svedčí o jej subjektívnom\nnadhľade a profesionálnom odstupe od predmetnej veci.\n11. Z uvedeného vyplýva, že nestrannosť sudkyne Jany Laššákovej je potrebné podrobiť aj testu\nobjektívnemu, teda zisteniu, či z pohľadu externého pozorovateľa existujú skutočnosti, ktoré môžu\nobjektívne vzbudzovať pochybnosti o jej nestrannosti. V tomto zmysle môže mať určitú dôležitosť\naj zdanie, a to s ohľadom na dôveru, ktorú musia súdy (vrátane súdu ústavného) v spoločnosti\nvzbudzovať a ktorá je zároveň dôležitým komponentom autority súdnych rozhodnutí (porovnaj\nnapr. I. ÚS 289/2020-8, bod 11.1 odôvodnenia).\n12. V posudzovanom prípade je vzhľadom na obsah oznámenia sudkyne spravodajkyne\nzo 17. februára 2021 dôležitý predovšetkým jej vzťah k poslancom Národnej rady Slovenskej\n4\n\nrepubliky, ktorí podpísali návrh na začatie konania v predmetnej veci a tvoria tak personálny\nsubstrát navrhovateľa [skupiny poslancov podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a § 74 písm. a)\nzákona o ústavnom súde]. Sudkyňa Jana Laššáková uviedla, že ich osobne pozná zo svojho\npredchádzajúceho pôsobenia v zákonodarnom zbore. Hoci samotné správanie dotknutej sudkyne\nv tomto nijako nespochybňuje jej subjektívnu nestrannosť (pozri bod 10 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), nesporným faktom zostáva, že vzhľadom na jej dlhodobé pôsobenie v parlamente\na fakt, že predstavuje, resp. predstavovala výraznú osobnosť parlamentného života, môže verejnosť\ntento vzťah vnímať. Pri posúdení závažnosti tejto skutočnosti je však potrebné vziať do úvahy aj\nďalšie relevantné skutočnosti. Funkcia sudcu ústavného súdu je špecifická práve kvôli osobitnému\npostaveniu a poslaniu tohto ústavného orgánu. Pre správne fungovanie ústavného súdu majú\nosobitný význam unikátne ľudské a odborné skúsenosti jeho sudcov a diverzita ich pohľadov\nna prerokúvané a rozhodované otázky vyplývajúca z ich rozdielneho hodnotového, osobnostného\na odborného zázemia (k tomu porovnaj napr. I. ÚS 575/2016, bod 56 odôvodnenia). V tomto\nkontexte nie je ničím nezvyčajným, ak funkciu sudcu ústavného súdu zastáva osoba, ktorá počas\nsvojej predchádzajúcej kariéry zastávala inú ústavnú funkciu, resp. bola členom iného ústavného\norgánu (v podmienkach Slovenskej republiky možno spomenúť napríklad emeritných ústavných\nsudcov Petra Brňáka, Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza, ktorí boli predtým poslancami\nparlamentu). Skutočnosť, že sudkyňa Jana Laššáková bola do svojho vymenovania\n(14. decembra 2017) poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, a s tým spojená okolnosť,\nže osobne pozná niektorých poslancov zákonodarného zboru, preto sama osebe nepredstavuje\ndostatočný dôvod na jej vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci. Pre zváženie\nobjektívnej zaujatosti je napokon relevantný aj čas, ktorý medzi jej vymenovaním do funkcie\nústavnej sudkyne a rozhodovaním ústavného súdu v predmetnej veci uplynul. Ide o relatívne dlhšie\nčasové obdobie, počas ktorého došlo navyše k zmenám v zložení parlamentu, ako aj zmenám\nv rámci niektorých politických subjektov, ktoré sú v ňom zastúpené. Ani konanie samotnej sudkyne\nJany Laššákovej počas uvedeného obdobia nedáva žiadny dôvod na pochybnosti verejnosti o jej\nsudcovskej integrite a zachovávaní nestrannosti pri výkone sudcovskej funkcie.\n13. Pokiaľ ide o druhý z dôvodov uvedených v oznámení sudkyne Jany Laššákovej\nzo 17. februára 2021, teda o fakt, že sa ako poslankyňa parlamentu zúčastnila na hlasovaní\no napadnutých ustanoveniach Trestného zákona, podľa pléna ústavného súdu je rozhodujúce\nposúdenie miery, v akej bola dotknutá sudkyňa v oboch prípadoch (hlasovanie v Národnej rade\nSlovenskej republiky a rozhodovanie v pléne ústavného súdu) vo veci činná. Jej pozícia v daných\nprípadoch je síce navonok podobná, keďže bola (a v súčasnosti je) jedným z viacerých členov\nkolektívneho orgánu, ktorý rozhoduje o posudzovanej právnej úprave, tento aspekt však zásadným\nspôsobom relativizujú principiálne odlišnosti v procesnom postupe a najmä povahe\nrozhodovania týchto dvoch kolektívnych orgánov (parlament, ústavný súd) rozhodujúcich\no predmetnej právnej úprave. Miera účasti sudkyne Jany Laššákovej pri hlasovaní v Národnej rade\nSlovenskej republiky o prijatí posudzovanej právnej úpravy (ktorá má vzhľadom na jej všeobecnú\nzáväznosť výsostne abstraktný charakter) neprekročila rámec, v ktorom ju možno považovať\nza porovnateľnú s „vyslovením všeobecného názoru týkajúceho sa určitej právnej otázky“ (obdobne\nPL. ÚS 12/2016-130, body 14 a 15 odôvodnenia, ako aj PL. ÚS 4/2018-13, body 13 a 14\nodôvodnenia).\n\n5\n\n14. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade nie sú dané\ndôvody na vylúčenie sudkyne Jany Laššákovej z konania a rozhodovania vo veci\nsp. zn. Rvp 282/2021, a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2021\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "trest-rozhodnutie o treste", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov", "trest-účel trestu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)", "majetok-prepadnutie majetku", "právna veta", "trest-ukladanie trestov", "súlad-súlad právnych predpisov", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e781b4e-e6a3-4af4-a3c7-2612079c1ff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.289.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.289.2020.1"}, {"guid": "ussr:90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2016 z 6. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}], "citovane_v": []}