{"guid": "ussr:98c4972b-6b1d-4970-ade6-c47d6e997117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.643.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 643/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 643/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 643/2020, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.643.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98c4972b-6b1d-4970-ade6-c47d6e997117", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.643.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.643.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.643.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 643/2020-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom\n\nBoledovičom, Úzka 578/4, Rovinka, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 134/2017\na jeho rozsudkom z 22. februára 2018, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 100/2019 a jeho uznesením z 31. marca\n2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna\n2020 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jozefom\nBoledovičom, advokátska kancelária, Úzka 578/4, Rovinka, ktorou namietajú porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 134/2017 a jeho rozsudkom z 22. februára 2018 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 100/2019 a jeho uznesením\nz 31. marca 2020.\n2. Sťažovatelia ústavnú sťažnosť takto odôvodňujú:\n„Vláda SR Rozhodnutím č. 913 zo dňa... rozhodla o privatizácii\nspôsobom priameho predaja vopred určenému\nzáujemcovi.\nIšlo o stavbu\n\nna parcele\n\nplocha a nádvorie o výmere 502 m2 zapísané na\n\na pozemky\npre k.ú.\n\nzastavaná\n.\n\nVláda SR súčasne určila, že Nadobúdateľ je povinný do 6 mesiacov od nadobudnutia\nvlastníctva previesť 3-izbový byt v stavbe\n\ndo vlastníctva Sťažovateľov ako\n\nnájomcov bytu, ktorý v predmetnom byte bývajú od roku 1971 (ďalej iba záväzok prevodu\nbytu).\nNa realizáciu Rozhodnutia Vlády SR uzavrel Fond národného majetku SR (FNM SR)\ns nadobúdateľom\ndňa 16.12.2002 Zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002\n2\n\n(ďalej tiež Zmluva alebo Zmluva 2128/2002) v ktorej nadobúdateľ prijal záväzok prevodu\nbytu na nájomcov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve\nzo dňa 21.05.2001, ktorá s nájomcom uzavrela\n\nako organizácia\n\npôvodne hospodáriaca s privatizovaným majetkom.\nNadobúdateľ vlastníctvo Stavby nadobudol k 01.01.2003 a okamžite začal podnikať\nkroky, aby sa zbavil záväzku prevodu bytu.\nNový vlastník Stavby\n\npredovšetkým\n\nspochybnil existenciu 3-izbového bytu v stavbe, ako aj existenciu nájomného vzťahu\nSťažovateľov.\nV rámci úsilia Sťažovateľov o riešenie situácie vyšlo najavo, že privatizačný projekt\nna privatizáciu\n\nnebol pripravený v súlade so zákonom, v projekte\n\núplne chýbali doklady o spôsobe nadobudnutia privatizovaného nehnuteľného majetku štátu\na doklady, ktoré by preukazovali účel na ktorý je možné stavbu využívať.\nPrivatizačný projekt obsahoval iba vyhlásenie stavebného zástupcu\n, že všetky doklady sa nachádzajú v archíve.\nNeskorší záujem Okresného súdu Bratislava II. získať tieto doklady bol neúspešný,\nišlo o zámerné, nepravdivé tvrdenie.\nNový vlastník Stavby začal podnikať razantné právne aj protiprávne kroky v záujme\nzbavenia sa záväzku prevodu bytu a vypratania Sťažovateľov z bytu, k čomu vyvolal súdne\nspory o:\n• neplatnosť Zmluvy o budúcej zmluve\n• nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd FNM SR zakázal odstúpil od Zmluvy\npre neplnenie projektových záväzkov na prevod bytu\n• vypratanie Sťažovateľov z nehnuteľnosti\na siahol aj po priamom nátlaku keď:\n• zrušil vykurovanie Stavby (aj bytu) svojvoľným zbúraním kotolne v Stavbe\n• odpojil byt od dodávky vody a elektriny\n• obmedzoval prístup Sťažovateľov k stavbe\n• začal súdnou cestou vymáhať údajné bezdôvodné obohatenie získavané na jeho\núkor užívaním bytu\n\n3\n\nSťažovatelia sfunkčnili byt na vlastný náklad (vykurovanie, prívod elektriny\na vody)!!!\nSťažovatelia sa pokúšali situáciu riešiť právnymi prostriedkami.\nSťažovatelia z dôvodu vyššie popísanej netransparentnosti privatizácie a úplné\nabsencie relevantných dokladov o právnych pomeroch Stavby v súdnych sporoch nevedeli\npreukázať existenciu bytu ani existencia ich práva nájmu bytu, preto nemali šancu na\núspech v súdnych sporoch.\nSťažovatelia sa žalobou na Okresnom súde Bratislava II. v konaní 19C 2/2004\ndomáhali nahradenia prejavu vôle vlastníka stavby k uzavretiu Zmluvy o prevode bytu do\nich vlastníctva.\nOkresný súd Bratislava II. ich žalobu zamietol...\nSťažovatelia sa iniciatívne snažili situáciu riešiť návrhom na stavebný úrad, aby\nvlastníkov stavby uložil povinnosť obstarať pasport stavby, ale bezvýsledne.\nSťažovatelia dlhodobo znášajú fyzickú aj psychickú záťaž dlhodobo neriešenej\nsituácie a príkorí, ktoré im vlastník stavby robil (poškodenie krytiny strechy aby zatekalo,\nprestrihnutie kábla od antény, demontáž brány, postavenie obmedzujúceho plota, zrušenie\nprihlášky trvalého pobytu, pokus opakovane zrušiť napojenie bytu na odber elektriny).\nVlastník stavby sa dokonca snažil získať stavebné povolenie na zbúranie tej časti\nStavby, kde sa nachádza byt v užívaní Sťažovateľov.\nJe pochopiteľné, že Sťažovatelia ďalej bojovali o možnosť nadobudnúť byt v Stavbe\ndo vlastníctva, nakoľko dodnes disponujú radom relevantných dokladov vrátane stále\nplatného Rozhodnutia Vlády SR, ktoré im nadobudnutie bytu garantujú.\nSťažovatelia zaznamenali tiež negatívnu skutočnosť, že rozhodnutie Vlády SR,\no spôsobe privatizácie, ktoré podľa zákona nepodlieha preskúmaniu súdmi, bolo v praxi\nrozhodovaním všeobecných súdov postupne menené a oslabované natoľko, až bol vlastník\nStavby zbavený záväzku prevodu bytu!!\nSťažovatelia po reálnom zhodnotení situácie došli k záveru, že pokiaľ spoločnosť\nzostane vlastníkom Stavby nie je predpoklad akéhokoľvek usporiadania pomerov\na je ohrozená aj možnosť ich ďalšieho pokojného a nerušeného bývania v byte.\nBolo evidentné, že vlastník Stavby situáciu vyvolanú absenciou relevantných\ndokladov v privatizovanom projekte dlhodobo zneužíva, má pritom plnú ochranu\n4\n\nod stavebného úradu a jeho jediným záujmom a cieľom bolo Sťažovateľov vypratať\nz užívaného bytu.\nS poukazom na výsledky už právoplatne ukončených sporov sa okruh vhodných\nprávnych prostriedkov pre Sťažovateľov podstatne zúžili.\nJediným procesne vhodným prostriedkom ochrany Sťažovateľov sa stala žaloba,\nktorou sa domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku.\nSťažovatelia dôvodne vychádzali z toho, že po vyslovení neplatnosti Zmluvy\na vrátenia majetku FNM SR bude novému rozhodnutiu o spôsobe privatizácie nutne musieť\npredchádzať usporiadanie a doloženie pomerov k stavbe, potvrdí sa postavenie\nSťažovateľov ako nájomcov bytu a Sťažovatelia sa ocitnú v zásadne výhodnejšej pozícii.\nMotiváciu Sťažovateľov domáhať sa určenia neplatnosti Zmluvy č. 2128/2002\numocnila skutočnosť, že vlastník Stavby začal od roku 2009 uplatňovať a v súdnych sporoch\nna Okresnom súde Bratislava II. (sp. zn. 18C 33/2011 a 7C 91/2012) vymáhať\nvykonštruované nároky na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia 330,- € mesačne,\nktoré Sťažovatelia údajne získavajú na jeho úkor.\nSťažovatelia pritom pravidelne platia 99,58,- € mesačne za holobyt, ku ktorým\nvlastník stavby neposkytuje obvyklé služby spojené s nájmom.“\n3. V ďalšom sťažovatelia uvádzajú, že sa ako žalobcovia domáhali proti obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „žalovaná v 1. rade“) a obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „žalovaná v 2. rade“) na Okresnom\n\nsúde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) určenia neplatnosti zmluvy o predaji časti\npodniku, pričom spor bol na okresnom súde vedený pod sp. zn. 11 C 137/2006. Sťažovatelia\nsi boli vedomí potreby preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako\nzákonnú podmienku prípustnosti podanej žaloby. Tento naliehavý právny záujem aj\npreukázali. Boli zároveň presvedčení, že okresný súd existenciu naliehavého právneho\nzáujmu považuje tiež za preukázanú, pretože sa pristúpilo k prejednávaniu veci samej\na umožnilo sa vykonávanie dôkazov. Napriek uvedenému po zmene zákonného sudcu\nna pojednávaní konanom 21. apríla 2016 došlo (z pohľadu sťažovateľov) k prekvapujúcemu\nvyhláseniu rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho\nzáujmu, v dôsledku čoho sa súd odmietol ďalej zaoberať meritom veci. Odôvodnenie tohto\n5\n\nzáveru realizoval okresný súd iba vo všeobecnej rovine, citujúc pasáže známych rozsudkov\nnajvyššieho súdu k problematike osvedčenia naliehavého právneho záujmu. Záver o tom, že\nsťažovateľmi zvolená určovacia žaloba nie je vhodným procesným nástrojom ochrany ich\npráv, vyvodil okresný súd bez toho, aby uviedol, aké procesné prostriedky na ochranu práv\nzostali sťažovateľom zachované s tým, že ich ešte môžu neskôr využiť. Sťažovatelia sú\npritom presvedčení, že nimi podaná určovacia žaloba bola (po predchádzajúcom\nneúspešnom vyčerpaní iných prostriedkov) poslednou možnosťou, ktorá im zostala.\n4. Sťažovatelia podrobne rozoberajú viaceré konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých\nmá vyplývať, že po vyhovení ich žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti\npodniku budú môcť právom požadovať od žalovanej v 1. rade (ktorá je právnou\nnástupkyňou zrušeného Fondu národného majetku) prevod bytu, v ktorom bývajú, do ich\nvlastníctva. Totiž jedinou okolnosťou, ktorá im v tom v súčasnosti bráni, je podľa ich\nnázoru skutočnosť, že žalovaná v 1. rade už nie je vedená ako vlastníčka bytu.\n5. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 11 C 137/2006 z 21. apríla 2016 podali\nsťažovatelia odvolanie s očakávaním, že sa vo veci vykoná náprava. Napriek tomu\nrozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu potvrdený, čo bolo\npre sťažovateľov veľkým sklamaním. Tvrdenie o nepreukázaní naliehavého právneho\nzáujmu oprel aj krajský súd iba o všeobecné konštatovania.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré však bolo\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 100/2019 z 31. marca 2020 odmietnuté.\nUznesenie najvyššieho súdu im bolo doručené 21. mája 2020.\n7. Podľa názoru sťažovateľov tak rozsudok krajského súdu, ako aj uznesenie\nnajvyššieho súdu sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Preto požadujú,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co 134/2017-666 zo\n6\n\ndňa 22.02.2018 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 100/2019 zo dňa 31.03.2020\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co 134/2017-666 zo dňa\n22.02.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 100/2019 zo dňa 31.03.2020 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd priznáva Sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia z a2 úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti).“\nII.\nSkutkový stav veci\n8. Z rozsudku krajského súdu č. k. 10 Co 134/2017-666 z 22. februára 2018 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 137/2006-522 z 21. apríla 2016.\n9. Podľa názoru krajského súdu „dovolaním sa neplatnosti Zmluvy o predaji časti\npodniku č. 2128/2002 sa právne postavenie žalobcov 1/, 2/, ktorých bezprostredným\númyslom je nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý užívajú, nemôže v žiadnom ohľade\nzmeniť, nakoľko je nesporné, že vlastníkmi sa stať ani nemôžu, keďže priestory, ktoré\nžalobcovia 1/, 2/ od roku 1971 obývajú, nie sú bytom podľa ust. § 2 ods. 1 zákona\nč. 182/1993 Z. z., ani v zmysle ust. § 62 zákona č. 41/1964 Zb., resp. §118 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pretože tieto miestnosti neboli objektívne určené kolaudačným\nrozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, pričom tieto právne závery\nboli konštatované v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. apríla 2007, č. k.\n3Co/20/2006 – 503, ako aj v rozsudku zo dňa 11. marca 2013, č. k. 6Co/249/2012 – 638\ns tým, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by tieto právne závery\nakokoľvek spochybnili.\nOdvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné\nuviesť, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní netvrdili, ani nepreukázali ako reálne sa ich\nhmotnoprávne postavenie určením neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002\nmôže zmeniť, keď tvrdenie o priaznivejšej možnosti usporiadať právne pomery týkajúce sa\n7\n\ncharakteru stavby a nájomného pomeru, či opätovnej možnosti sa u nového vlastníka\nnehnuteľnosti uchádzať o odkúpenie bytu v súlade s rozhodnutím Vlády SR o spôsobe\nprivatizácie\n\n, je\n\nvšeobecné a tým nespôsobilé preukázať, že ich žaloba je procesne vhodným nástrojom,\nktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára\npevný základ pre jeho usporiadanie, pričom sa zároveň opomenuli argumentačne\nvysporiadať s už vo vyššie uvedených rozhodnutiach skonštatovanou právnou nemožnosťou\nprevodu vlastníckeho práva podľa zákona č. 182/1993 Z. z. k súboru miestností, ktoré\nobývajú, keďže nie sú bytom podľa tohto zákona, pričom dlhodobo ignorujú aj skutočnosť,\nže im počnúc dňom 01. 01. 1992 nevzniklo ani právo nájmu k bytu (najmä vo vzťahu\nk právnej povinnosti štátu na prevod vlastníctva podľa ust. § 29 zákona č. 182/1993 Z. z.),\nnakoľko im do 31.12. 1991 nevzniklo právo jeho osobného užívania z dôvodu absencie\nrozhodnutia o pridelení bytu, keď dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (§ 155 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 1991) bola bez administratívneho\nrozhodnutia o pridelení bytu (§ 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do\n31. 12. l991) neplatná.\nSúd prvej inštancie preto dospel k absolútne správnemu právnemu záveru\no nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na určení neplatnosti Zmluvy\no predaji časti podniku č. 2128/2002, nakoľko ani v prípade ich neúspechu v konaní, by sa\nneodstránila právna neistota žalobcov 1/, 2/, ktorá je spôsobená tým, že priestory, ktoré\nobývajú, nie sú bytom, z dôvodu ktorého ani nemôžu byť predmetom prevodu vlastníckeho\npráva podľa zákona č. 182/1993 Z. z., a správne postupoval, keď po zistení nedostatku\nnaliehavého právneho záujmu, žalobu, bez jej preskúmania po vecnej stránke, zamietol.“.\n10. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 100/2019 z 31. marca 2020 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n10 Co 134/2017 z 22. februára 2018.\n11. Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovatelia vyvodzujú prípustnosť\na dôvodnosť dovolania jednak z nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\na predovšetkým z § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku s tým, že v konaní\n8\n\ndošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu naliehavého právneho záujmu, pričom rozsudok\nkrajského súdu sa odklonil od uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 111/2008 z 30. júna\n2009.\n12. Podľa názoru najvyššieho súdu „[z] odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie ako aj odvolacieho súdu je zjavné, že súdy v tomto konaní zamietli žalobu pre\nnepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu dovolateľov na požadovanom\nurčení neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku. Dovolaním sa neplatnosti uvedenej\nzmluvy by sa totižto ich právne postavenie, ktorých bezprostredným úmyslom bolo\nnadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, v žiadnom prípade nezmenilo, nakoľko je\nnesporné, že vlastníkmi sa stať ani nemôžu.\nDovolací súd má za to, že judikatúra, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, riešila\núplne iný stav veci. V zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu z 30. júna 2009 sp. zn.\n4 Cdo 111/2008 sa strany sporu domáhali určenia toho, že odstúpenie pôvodne žalovanej\nod kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu menovanej\nk nehnuteľnostiam, je neplatné. Dovolací súd zrušil predmetné uznesenie z dôvodu, že\nodvolací súd svoje zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom naliehavého záujmu na\ntakomto určení, pričom tento nedostatok vyvodil z absolútnej neplatnosti tejto zmluvy.\nTakýto záver (o absolútnej neplatnosti zmluvy) však predpokladal vyhodnotenie vykonaného\ndokazovania a ustálenie skutkových zistení z nej vyplývajúcich, čo zároveň znamenalo, že\nprichádzal do úvahy až v súvislosti s rozhodnutím v merite veci. Zamietnutie žaloby pre\nnedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje súčasné preskúmanie žaloby po vecnej\nstránke. Následne v odmietajúcom uznesení dovolacieho súdu zo 4. marca 2009 sp. zn.\n3 Cdo 241/2008, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia zániku spoločného nájmu\nbytu v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti žalovaným, ktorý bol jej manželom. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu v tomto konaní došlo k preukázaniu existencie naliehavého\nprávneho záujmu na určení, že došlo k zániku práva spoločného nájmu bytu, pretože tým\nbude odstránený stav neistoty jej právneho postavenia k tomuto bytu vo vzťahu\nk žalovanému (spoločnému nájomcovi). Je zrejmé, že vyššie uvedené konania sa zaoberali\npreukazovaním naliehavého právneho záujmu pri úplne iných skutkových okolnostiach\ntoho-ktorého prípadu odlišných od skutkového stavu riešeného v tomto konaní.\n9\n\nZ uvedeného je zrejmé, že žalobcovia vo svojom dovolaní neuviedli na podporu\nsvojho podania súvisiace rozhodnutia, od ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n16. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n10\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n18. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\n\n11\n\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Sťažovatelia považujú tak dovolacie uznesenie najvyššieho súdu, ako aj odvolací\nrozsudok krajského súdu za porušenie ich označených práv podľa ústavy a dohovoru, lebo\npodľa ich názoru právnu otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku posúdili nesprávne.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n23. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci\nústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa\npri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané\n12\n\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n24. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu\na žiadajú zrušiť jeho rozsudok sp. zn. 10 Co 134/2017 z 22. februára 2018. Podľa § 421\nods. 1 je dovolanie prípustné vtedy, ak rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky\nza podmienok uvedených pod písm. a), b) a c) CSP. Dovolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uplatnili sťažovatelia vo svojom opravnom\nprostriedku proti označenému rozhodnutiu krajského súdu.\n25. Skutočnosť, že sťažovatelia mali k dispozícii na ochranu označených práv proti\nrozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré aj využili, založila dôvod na odmietnutie ich\nsťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n26. Z pohľadu ústavného súdu treba vo vzťahu k dovolaciemu uzneseniu najvyššieho\nsúdu konštatovať, že k odmietnutiu dovolania sťažovateľov došlo preto, lebo podľa názoru\nnajvyššieho súdu jednak postup odvolacieho súdu a odôvodnenie jeho rozhodnutia\nnevykazovali znaky dovolateľmi tvrdenej zmätočnosti a jednak že rozhodnutie dovolacieho\nsúdu (sp. zn. 4 Cdo 111/2008 z 30. júna 2009), od ktorého sa mal krajský súd odchýliť,\nnebolo možné považovať za obdobný prípad, ktorým by sa rozhodovanie krajského súdu\nmalo riadiť. Preto dospel najvyšší súd k záveru, že sťažovatelia neuviedli na podporu\nsvojich tvrdení relevantné okolnosti a najmä také vecne a právne súvisiace rozhodnutie,\nod ktorého ako od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa mal krajský súd\nodkloniť.\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že s uvedenými zásadnými právnymi závermi\nnajvyššieho súdu sa sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti ani len nepokúšajú\n13\n\npolemizovať. Ich správnosť nijako nespochybňujú, resp. nevyvracajú, venujú pozornosť len\nrozhodnutiu krajského súdu a vyjadrujú nespokojnosť s tým, že najvyšší súd rozhodnutie\nkrajského súdu „odobril“. Chýba preto akýkoľvek argumentačný podklad zo strany\nsťažovateľov, na základe ktorého by ústavný súd mohol skúmať správnosť právneho názoru\na celkovo záverov najvyššieho súdu. Ide pritom o zákonnú obsahovú náležitosť ústavnej\nsťažnosti podľa § 43 ods. 1 a osobitne podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde,\nktorej nedostatok nemožno odstrániť, najmä nie po uplynutí lehoty na podanie ústavnej\nsťažnosti (s poukazom aj na podanie návrhu advokátom, zastúpenie ktorým je aj z dôvodov\ntohto druhu v konaní pred ústavným súdom obligatórne). To vyvoláva nevyhnutný záver\no odmietnutí ústavnej sťažnosti v tejto jej časti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde, teda pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\n27.1 Pokiaľ ide o právny názor najvyššieho súdu na otázky, ktoré boli konkrétnym\ndôvodom odmietnutia dovolania, považuje ho ústavný súd za náležite odôvodnený\na presvedčivý, čo by subsidiárne viedlo k záveru o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti\nústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde (taký záver je\npodporený aj absenciou polemizujúcich argumentov sťažovateľa vo vzťahu k ťažiskovým\nzáverom najvyššieho súdu, čo neposkytuje na podrobnejší prieskum procesný priestor).\nV.\nZáver\n28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "naliehavý právny záujem", "zmluva-neplatnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "65a41ded-1311-4ce5-91e8-74ab1f9efd3b:06d5c416-0c80-4dc2-bc72-b98af4fe1df4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1206215571.1", "spisova_znacka": "10Co/134/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/134/2017 z 21. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1206215571.1"}], "citovane_v": []}