{"guid": "ussr:d4e3ee2a-d1ba-49f9-938d-8016e1bd44e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2020 z 9. 3. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021, sp. zn. IV. ÚS 481/2020, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-03-09", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4e3ee2a-d1ba-49f9-938d-8016e1bd44e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2020.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 481/2020-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Radimom Komkom,\nLL.M., Hlavná 27, Prešov, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 187/2018-194\nz 19. decembra 2019 za účasti zúčastnenej osoby ČSOB Poisťovne, a. s., Žižkova 11, Bratislava,\nIČO 31 325 416, takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 187/2018-194 z 19. decembra 2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 187/2018-194 z 19. decembra 2019\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n562,86 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. apríla 2020 domáhal\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\n\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 187/2018-194 z 19. decembra 2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie. Ústavná sťažnosť bola v celom rozsahu prijatá\nna ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 481/2020-19 z 13. októbra 2020 podľa\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a priložených príloh vyplynuli tieto podstatné\nskutkové okolnosti veci:\n3. Sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení žalovaného v II. rade popri zúčastnenej osobe ako\nžalovanej v I. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 174/2008 na\nzáklade žaloby žalobcu poisťovne Kooperativa, a. s., o zaplatenie náhrady škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla (ďalej len „konanie o regresnom nároku“). V priebehu konania\nzúčastnená osoba nárok uplatnený žalobou dobrovoľne uhradila a z tohto dôvodu žalobca vzal\nžalobu späť a konanie bolo zastavené. Žalobca si proti obom žalovaným uplatnil nárok na náhradu\ntrov konania, keďže zúčastnená osoba procesne zavinila zastavenie konania v zmysle § 146 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku.\n4. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7 C 174/2008-189 z 3. mája 2010 (ďalej len „rozhodnutie\nOkresného súdu Prešov“) výrokom o trovách konania zaviazal zúčastnenú osobu, ako aj\nsťažovateľa na náhradu trov konania v prospech žalobcu. Sťažovateľ podal proti výroku o trovách\nkonania odvolanie, ktorým sa domáhal proti zúčastnenej osobe náhrady vlastných trov konania,\nktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním v tomto konaní. Krajský súd v Prešove ako\nodvolací súd uznesením č. k. 3 Co 104/2010-199 zo 4. mája 2011 (ďalej len „uznesenie Krajského\nsúdu v Prešove“) potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov a náhradu trov konania\nsťažovateľovi proti zúčastnenej osobe nepriznal s odôvodnením, že sťažovateľ, ako aj zúčastnená\nosoba vystupujú v konaní popri sebe ako žalovaná strana sporu.\n5. Sťažovateľ následne podal na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) proti\nzúčastnenej osobe žalobu o náhradu škody v celkovej výške 283,93 eur s príslušenstvom. Škoda\nmala sťažovateľovi vzniknúť z dôvodu znášania vlastných trov konania v konaní o regresnom\nnároku, keďže on sám nezavinil vznik tohto sporu a v konaní na Okresnom súde Prešov mu nebolo\nmožné priznať náhradu trov konania. Okresný súd rozsudkom č. k. 24 C 54/2013-150 z 25. mája\n2018 zúčastnenú osobu zaviazal na náhradu vzniknutej škody. Ustálil, že boli preukázané všetky tri\npredpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, t. j. (i) porušenie povinnosti zúčastnenej\nosoby, ktorá až na základe prebiehajúceho súdneho konania o regresnom nároku dobrovoľne\nuhradila poistnú sumu v rozpore s § 11 ods. 5 a 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), (ii) vznik samotnej\nškody na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní o regresnom nároku\njeho právnym zástupcom z 24. októbra 2011, čím došlo k úbytku na majetku sťažovateľa, (iii)\npríčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, keď zúčastnená osoba z dôvodu\nporušenia povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 5 a 6 zákona o PZP zapríčinila súdne konanie\no regresnom nároku, v ktorom vznikli sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktorých náhrady sa\ndomáha. K námietke premlčania vznesenej zúčastnenou osobou uviedol, že subjektívna premlčacia\n\n2\n\nlehota začala sťažovateľovi plynúť najskôr 18. mája 2011, t. j. v deň doručenia uznesenia Krajského\nsúdu v Prešove, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania proti zúčastnenej osobe v rámci\nkonania o regresnom nároku.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala zúčastnená osoba odvolanie. Krajský súd napadnutým\nrozsudkom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu sťažovateľa zamietol z dôvodu, že jeho\nnárok je premlčaný.\n7. Krajský súd svoj názor opieral o úvahu, že v konaní o regresnom nároku vedenom na Okresnom\nsúde Prešov a Krajskom súde v Prešove si sťažovateľ odvolaním zo 14. mája 2010 uplatnil náhradu\nvlastných trov konania, ktoré aj vyčíslil, proti zúčastnenej osobe. Podľa názoru krajského súdu už\ntýmto okamihom nadobudol subjektívnu vedomosť o výške škody, ako aj o tom, kto za ňu\nzodpovedá. Subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 14. mája 2012, žaloba\no náhradu škody bola podaná až 1. marca 2013, teda v čase, keď právo sťažovateľa na náhradu\nškody bolo premlčané.\n8. Krajský súd uviedol, že nárok uplatnený sťažovateľom v podanom odvolaní proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Prešov bol procesnoprávnym nárokom na náhradu trov konania, na ktorý ale\nv zmysle platnej právnej úpravy nemal nárok. Nesprávne právne posúdenie uplatňovaného nároku\nzo strany sťažovateľa nemalo podľa krajského súdu vplyv na začatie plynutia subjektívnej\npremlčacej lehoty: „Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže výhradne na\nnadobudnutie vedomosti o škode v zmysle existencie majetkovej ujmy v určitej výške a o identite\nzodpovedného subjektu, čo sú vedomosti, ktorými žalobca (sťažovateľ, pozn.) nepochybne\ndisponoval. Nie je nevyhnutné, aby svoj nárok poškodený z právneho hľadiska i správne\nvyhodnotil.“ Ďalej vyslovil názor, že podanie predmetného odvolania nemalo za následok ani\nspočívanie premlčacej lehoty. V konaní o regresnom nároku si sťažovateľ uplatnil neexistujúci\nprocesnoprávny nárok na náhradu trov konania na inom právnom i skutkovom základe\nvychádzajúcom zo zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania, a teda nešlo o hmotnoprávny\nnárok na náhradu škody z porušenia povinnosti podľa zákona o PZP.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Argumentáciu sťažovateľa proti napadnutému rozsudku je možné zhrnúť takto:\na) sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne právne posúdil začiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby, ktorú ustálil najneskôr na okamih spísania odvolania proti rozhodnutiu Okresného\nsúdu Prešov v konaní o regresnom nároku. Sťažovateľ tvrdí, že subjektívna dvojročná premlčacia\ndoba začala plynúť až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo\nrozhodnuté o jeho nároku na náhradu vlastných trov konania proti žalovanej poisťovni, t. j. 20. mája\n2011,\nb) sťažovateľ poukázal aj na judikát R 38/1975, podľa ktorého pokiaľ tvorí nárok na náhradu škody\nnedeliteľný celok, začína premlčacia doba bežať najskôr vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej\nškode, čo znamená, že v prejednávanej veci vzniknuté trovy prvostupňového a odvolacieho konania\ntvoria nedeliteľný celok. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k.\n33 Odo 477/2011 a na § 101 Občianskeho zákonníka, pri ktorom uviedol, že «časový okamih vzniku\n\n3\n\npremlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby „actio\nnata“) ide o deň, v ktorý účastník mohol po prvý krát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho\nsubjektívneho práva na súde.».\n10. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia začiatku premlčacej doby je napadnutý rozsudok\nkrajského súdu arbitrárny, formalistický, jeho závery sú svojvoľné a zásadne popierajú účel\na význam § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravený spôsob určenia začatia\nplynutia subjektívnej premlčacej doby. Podľa jeho názoru právo na prístup k súdu v sebe obsahuje\nzákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n11. Krajský súd podaním z 9. novembra 2020 tlmočil vyjadrenie predsedu senátu rozhodujúceho\nv danej veci JUDr. Romana Huszára. Ten uviedol, že dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol\nnapadnutým rozsudkom, vyplývajú priamo z jeho odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je podľa jeho názoru dostatočné, a preto nemôžu obstáť námietky sťažovateľa\no arbitrárnosti, formalizme alebo svojvoľnosti jeho záverov. Krajský súd preto považuje ústavnú\nsťažnosť za nedôvodnú a netrvá na ústnom prerokovaní veci.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Zúčastnená osoba uviedla, že v konaní pred Okresným súdom Prešov bol sťažovateľ žalovaný\ndôvodne a súdnemu sporu sa mohol vyhnúť dobrovoľnou úhradou požadovanej náhrady škody.\nV spore o zaplatenie náhrady škody z titulu náhrady vlastných trov konania iniciovaného\nsťažovateľom krajský súd jasne uviedol, že nárok je premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej\nlehoty. Sťažovateľ sa o vzniku škody mohol dozvedieť najskôr už v dobe podania odvolania proti\nrozhodnutiu Okresného súdu Prešov, t. j. 14. mája 2010. Zúčastnená osoba poukázala na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25 Cdo 129/1999, podľa ktorého:\n„Uplatnením práva na súde sa zastavuje plynutie premlčacej doby iba vo vzťahu k osobe, voči\nktorej sa vedie toto konanie.“ K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby preto nemohlo dôjsť\naž doručením rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým sťažovateľovi nebola priznaná\nnáhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania proti žalovanému v 1. rade, t. j. zúčastnenej\nosobe, keďže vystupovala v konaní popri sťažovateľovi.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n13. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že naďalej zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti\na zastáva názor, že právne závery krajského súdu sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Podľa jeho\nnázoru počas priebehu súdneho konania o regresný nárok medzi poisťovňami nemohol mať\nvedomosť, o aký rozsah sa zmenší jeho majetok vzniknutými trovami vyúčtovanými po\nprávoplatnom skončení súdneho sporu na všeobecných súdoch v Prešove. Ďalej uviedol:\n„Judikatúra i doktrína nevyslovila právny názor na začiatok plynutia premlčacej lehoty a náhrady\nškody pri regresnom nároku medzi poisťovateľom a škodcom, a následne premlčacej lehoty pri\n4\n\nvzniku škody porušením právnej povinnosti zo strany poisťovne k zmluvnému partnerovi –\npoistníkovi.“ V závere uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva na\nsúdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v spojení s porušením základného práva\nvlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku je založená na tvrdení, že krajský súd\nnesprávne ustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu\nškody.\nIV.1. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie:\n15. Ústavný súd dlhodobo zastáva názor, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m.\nII. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n16. Ústavný súd ďalej konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého\nsúdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Vykladať a aplikovať zákony patrí do právomoci všeobecných súdov.\nPokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň\nzasahovať (I. ÚS 19/02, I. ÚS 226/03, I. ÚS 50/04).\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci\npoužije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m.\nIV. ÚS 77/02).\n18. Podstata a funkcia premlčania je vyjadrená v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).\nNa premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno\npremlčané právo veriteľovi priznať. Začatie plynutia všeobecnej premlčacej lehoty v zmysle § 101\nObčianskeho zákonníka je viazané na moment, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát, teda keď\nmohlo byť uplatnené žalobou na súde.\n\n5\n\n19. Premlčanie nároku na náhradu škody je konštruované vzťahom medzi subjektívnou lehotou\nupravenou v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a objektívnou lehotou upravenou v § 106 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Pre ich vzájomný vzťah platí: „subjektívna premlčacia lehota môže začať\nplynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty; inak povedané, k subjektívnej\nvedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o škode a osobe za škodu\nzodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty.“ (ŠTEVČEK,\nM., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.\nObčiansky zákonník I. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 759.).\n20. Pre subjektívnu premlčaciu lehotu platí, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyjadruje nielen\nvedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj\no tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť\n(vyčísliť) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť\nna súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti\npoškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (R 29/1985).\n21. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na nadobudnutie vedomosti\npoškodeného o dvoch podstatných okolnostiach. Prvou je vedomosť o samotnej škode (majetkovej\nujme vyjadriteľnej v peniazoch), ktorá sa musí viazať nielen na existenciu škody, ale aj na jej\nrozsah. Druhou je vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Obe podmienky musia byť splnené\nkumulatívne a sú súčasne predpokladom pre to, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu\nškody na súde (actio nata). Podobný záver zaujala pri rovnakej právnej úprave aj česká odborná\nliteratúra: „Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodujúce, kedy sa poškodený\n(nie niekto iný, ako napr. advokát) dozvie o vzniknutej škode (nie teda o protiprávnom úkone alebo\no škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá, čiže o zodpovednom subjekte (to nemusí byť vždy\npriamy škodca – § 422 ods. 1). Vtedy sú splnené predpoklady pre dôvodné podanie žaloby na\nnáhradu škody (z toho o. i. vyplýva, že subjektívna premlčacia doba nemôže začať splynúť skôr ako\nobjektívna premlčacia doba, čiže nemôže začať skôr, ako škoda vôbec vznikla).“ (ŠVESTKA, J.\n§ 106 [Promlčení práva na náhradu škody]. In: ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M.,\nHULMÁK, M. a kol. Občanský zákoník I, II. 2. vydání. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2009,\ns. 602.).\n22. Objektívna premlčacia lehota je definovaná v § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že\nnajneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,\nza desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na\nzdraví.\n23. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je\nviazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“,\nvšak zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody,\nale najmä vznik škody samej. Z hľadiska § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno\nudalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by\nobjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako k škode na majetku vôbec došlo,\n\n6\n\nprípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela\nvzniknúť vôbec (I. ÚS 331/2009).\n24. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie námietky premlčania nároku na náhradu škody je\nkomplexnou otázkou, ktorá v sebe zahŕňa posúdenie začatia plynutia objektívnej, ako aj\nsubjektívnej premlčacej lehoty, keďže ich plynutie nie je od seba vzájomne úplne oddelené, ale ako\nje už uvedené, subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej\nlehoty a nemôže začať plynúť skôr ako začala plynúť objektívna premlčacia lehota.\n25. Okresný súd v rozsudku, ktorý krajský súd napadnutým rozsudkom zmenil, vyslovil, že\nexistencia hmotnoprávneho nároku na náhradu škody bola preukázaná splnením všetkých troch\npredpokladov pre jeho vznik. Porušenie povinnosti zodpovednej osoby spočívalo v porušení § 11\nods. 5 a 6 zákona o PZP zúčastnenou osobou, vznik samotnej škody bol odvodený z vyúčtovania\ntrov právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní o regresnom nároku jeho právnym zástupcom\nz 24. októbra 2011, čím došlo k úbytku na majetku sťažovateľa, a príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti a vznikom škody bola preukázaná tým, že zúčastnená osoba z dôvodu\nporušenia povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 5 a 6 zákona o PZP zapríčinila súdne konanie\no regresnom nároku, v ktorom vznikli sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktorých náhrady sa\ndomáhal. Krajský súd napadnutým rozsudkom síce zmenil rozsudok okresného súdu, záver\nokresného súdu týkajúci sa vzniku práva na náhradu škody však považoval za správny a stotožnil sa\ns ním.\n26. Ak teda krajský súd súhlasil, že vznik škody sa viaže až na vyúčtovanie trov právneho\nzastúpenia za konanie o regresnom nároku právnym zástupcom sťažovateľa z 24. októbra 2011,\nnásledne nemožno prisvedčiť jeho záveru, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty\npripadlo už na dátum 14. mája 2010, t. j. na podanie odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu\nPrešov, ktorým si uplatnil svoj domnelý procesnoprávny nárok na náhradu trov konania.\n27. Takýmto určením začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty krajský súd fakticky vyslovil,\nže sťažovateľ sa dozvedel o škode ešte pred tým, ako došlo k jej vzniku, čo odporuje platnej právnej\núprave aj zásadám logického uvažovania a stavia poškodeného do polohy, v ktorej si len ťažko\nbude môcť reálne uplatniť svoj nárok na náhradu škody. Krajský súd nepochybne správne odlíšil\ndomnelý procesnoprávny nárok sťažovateľa na náhradu trov konania v konaní o regresnom nároku\nod samostatného hmotnoprávneho nároku na náhradu škody vzniknutej sťažovateľovi znášaním\nvlastných trov súdneho konania, ktorého začatie sám nezavinil. Následné úvahy, že uplatnením\nprocesnoprávneho nároku sa sťažovateľ zároveň dozvedel o škode a aj o tom, kto za ňu zodpovedá,\nsú v rozpore so záverom, že k samotnému vzniku škody došlo až na základe vyúčtovania trov\nprávneho zastúpenia. V tomto ohľade je napadnutý rozsudok krajského súdu vnútorne rozporný\na arbitrárny.\n28. Z hľadiska právneho posúdenia veci bolo úlohou súdov správne určiť moment vzniku nároku na\nnáhradu škody, ustáliť, kedy začala plynúť objektívna premlčacia lehota a v jej rámci ustáliť začatie\nplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, pričom nemožno vylúčiť, že objektívna a subjektívna\npremlčacia lehota začali plynúť v rovnakom čase. Logicky však neprichádza do úvahy, aby\nsubjektívna lehota začala plynúť skôr ako objektívna.\n\n7\n\n29. Ústavný súd konštatuje, že v deň, ktorý krajský súd považuje za deň začatia plynutia\nsubjektívnej premlčacej lehoty, sťažovateľ ešte nemohol podať proti zúčastnenej osobe žalobu\no náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia na Okresnom súde Prešov, pretože tieto\ntrovy ešte neboli vyúčtované. Obsah vzťahu medzi advokátom a jeho klientom vrátane výšky\nodmeny a jej splatnosti nie je rozhodujúci pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania.\nAk sťažovateľ v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Prešov vyčíslil trovy konania v sume,\nktorá sa neskôr zhodovala s uplatnenou výškou škody, bolo to logicky z dôvodu, že advokát má\nnárok od klienta požadovať odmenu na základe ich dohody, pričom ak k nej nedôjde, patrí mu\ntarifná odmena [§ 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\nSťažovateľ tak mohol predpokladať výšku trov, ktoré bude znášať, s ohľadom na spôsob, akým sa\ntrovy právneho zastúpenia počítajú [vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, nemožno\nvyvodiť, že v čase, ktorý krajský súd považuje za nadobudnutie vedomosti sťažovateľa o škode,\ndošlo už reálne k zmenšeniu jeho majetku, čo tvorí súčasť definičného pojmu vedomosti o škode,\na preto právny názor krajského súdu nie je udržateľný.\n30. Nedôsledné rozlíšenie procesnoprávneho a hmotnoprávneho nároku sťažovateľa v napadnutom\nrozsudku krajského súdu, nesprávne určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby spolu\ns nezohľadnením právnej premisy, že táto plynie iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, viedli\nústavný súd k záveru, že ide o také nedostatky, ktoré musia byť napravené kasačným zásahom.\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo\nporušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nnálezu. Pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby ústavný súd vyhovel návrhu\nsťažovateľa na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie\n(výrok 2). Krajský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nviazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n32. Úlohou krajského súdu bude opätovne posúdiť začatie plynutia objektívnej, ako aj subjektívnej\npremlčacej lehoty s akcentom na vznik hmotnoprávneho nároku na náhradu škody.\nIV.2. K porušeniu základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku:\n33. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu sa vytvoril priestor pre nápravu\nzásahu do základných práv označených sťažovateľom. Ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa\nna vyslovenie porušenia základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku\n(výrok 4), keďže tento jednak nebol zvlášť odôvodnený relevantnou ústavnoprávnou argumentáciou\na navyše vzhľadom na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu i práva na\nspravodlivé súdne konanie je ústavný súd toho názoru, že prípadným porušením základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu sa nie je potrebné na účel účinnej\nochrany sťažovateľovej ústavnoprávnej pozície osobitne zaoberať (porov. III. ÚS 114/2017).\n\n8\n\nV.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 562,86 eur.\n35. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z vyhlášky. Základnú sadzbu\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítal ako jednu šestinu výpočtového základu,\nktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci\npolrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nv roku 2020 je vo výške 177 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu za tri úkony právnej\nslužby v roku 2020 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie\nk vyjadreniu odporcu a zúčastnenej osoby). Úhrada za tri úkony právnej služby (3 × 177 eur = 531\neur) spolu s režijným paušálom (3 × 10,62 eur = 31,86 eur) predstavuje spolu sumu 562,86 eur\n(výrok 3).\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenému v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2021\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/187/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c38d132a-d88e-465c-83f7-4d59ff0d4204", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2017 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2017.1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "0fda5fea-70d1-4d5f-9af1-950e5ee06d43:3ac83c3a-f297-4b0f-bab9-ee1f9a668f7b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2217215406.1", "spisova_znacka": "9Co/187/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/187/2018 z 11. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2217215406.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc548610-25f8-439c-bbfb-3d92a7a2542b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.159.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.159.2025.2"}, {"guid": "ussr:4fca4b5b-9ba4-4de1-9eb0-a521e0e9a980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.536.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2024 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.536.2024.1"}, {"guid": "ussr:23e6adf9-1904-428c-923a-080ac90bc0a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.51.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.51.2023.2"}, {"guid": "ussr:f7be524c-ee0c-4525-957f-e4888d93dd45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 589/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 589/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1"}, {"guid": "ussr:08bd6ed0-8a8f-46e7-aa3e-caaeb1b12e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1"}, {"guid": "ussr:3c0e008c-1825-4cd1-8642-62df8ffa0210", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.289.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.289.2021.2"}, {"guid": "012b602c-e309-4806-bba9-11f5bf25a895:21d3f1c1-34f3-4861-9ed2-e481227d54f0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6119365983.2", "spisova_znacka": "10Co/68/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/68/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6119365983.2"}, {"guid": "6c403bcc-49d2-4a33-b212-c80b8b961075:1ecdcb80-ac8a-4207-9b4c-d8016dcd808e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117230613.1", "spisova_znacka": "9CoPr/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/1/2025 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117230613.1"}, {"guid": "cc6577dc-c886-413e-b8b9-5aff34e98ce0:c01fb1f4-77db-4706-8f38-a91959c2773b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123334012.1", "spisova_znacka": "9Co/116/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/116/2024 z 15. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123334012.1"}]}