{"guid": "ussr:23f7aaea-25d7-48fb-ad85-b2d2451d284d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.445.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2021 z 21. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 445/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.445.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2021-10-21", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23f7aaea-25d7-48fb-ad85-b2d2451d284d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.445.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.445.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.445.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 445/2021-21\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,\nRadlinského 29, Dolný Kubín, IČO 50 120 000, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Róbert Slamka, vo veci preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Svätý Kríž\n„č. .../2021“ z 28. júla 2021 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Svätý Kríž „č. .../2021“ z 28. júla 2021 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Obecnému zastupiteľstvu obce Svätý Kríž na ďalšie konanie.\n2. Obecné zastupiteľstvo obce Svätý Kríž j e\np o v i n n é nahradiť navrhovateľovi\nprostredníctvom obce Svätý Kríž trovy konania v sume 460,90 eur a zaplatiť ich právnej\nzástupkyni navrhovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 2. septembra 2021 domáha preskúmania\nrozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Svätý Kríž (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“)\n„č. .../2021“ z 28. júla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva zo 7. júla 2021 (spisová značka je uvedená v jej autentickom\nznení bez poradového čísla rozhodnutia). Navrhovateľ žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať\nmu náhradu trov konania.\n\n2. Z príloh pripojených k návrhu vyplývajú tieto skutkové okolnosti:\n3. Obecné zastupiteľstvo napadnutým rozhodnutím v konaní o ochrane verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi pre porušenie čl. 7 ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) prijalo rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi\nuložilo pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára\na súčasne vyslovilo stratu verejnej funkcie starostu obce Svätý Kríž.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 445/2021 zo 17. septembra 2021 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nnávrh navrhovateľa v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n5. Navrhovateľ s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, svoj návrh odôvodňuje v zásade s poukazom\nna to, že bol povinný v oznámení uvádzať len údaje o majetku, ktorý nadobudol, a nie informácie\no tom, že žiaden majetok nenadobudol. Navrhovateľ uvádza, že údaj v oznámení o dosiahnutom\npríjme z titulu výkonu funkcie verejného funkcionára vyjadrený číslicou 0 je potrebné považovať za\npisársku chybu, resp. inú zrejmú nesprávnosť, pričom ďalej uvádza, že z prílohy, ktorú predložil\nspolu s oznámením, je zrejmé, aký dosiahol príjem za rok 2019 z titulu výkonu tejto funkcie.\nK porušeniu povinnosti podať oznámenie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1\nústavného zákona, navrhovateľ konkrétne uvádza, že s porušením tejto povinnosti ústavný zákon\nnespája žiadnu sankciu v podobe uloženej pokuty alebo straty funkcie.\n6. V doplnení svojho návrhu navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že na rozhodnutie o strate\nverejnej funkcie neboli v okolnostiach jeho veci kumulatívne splnené všetky ústavným zákonom\nustanovené predpoklady, a to konkrétne predchádzajúce písomné upozornenie podľa čl. 9 ods. 8\npísm. a) ústavného zákona.\n7. Na základe už uvedeného navrhovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie\na súvisiacim výrokom mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nIII.\nVyjadrenie obecného zastupiteľstva\n8. Po prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval obecné zastupiteľstvo na\nvyjadrenie sa k prijatému návrhu, ako aj na zaujatie stanoviska k okolnostiam doručovania\nnapadnutého rozhodnutia spolu s predložením s tým súvisiacej dokumentácie.\n9. Vyjadrenie obecného zastupiteľstva nebolo ústavnému súdu doručené.\n\n2\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n10. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného\nzáujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov\nverejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom verejnej funkcie\na predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na\nosobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona. Orgán verejnej moci, ktorý vo veci koná, vydáva\nrozhodnutie, ktoré musí spĺňať všetky kritériá vyžadované právnou úpravou.\n11. Ústavný súd podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúma, či rozhodnutie orgánu\nverejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov.\n12. Podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia\npríslušného orgánu verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv\na slobôd.\n13. Tieto východiska boli rozhodujúce aj pri posudzovaní námietok uplatnených navrhovateľom\nv jeho návrhu.\n14. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný záver napadnutého rozhodnutia o porušení čl. 7 ods. 1\npísm. b) ústavného zákona tým, že navrhovateľ v časti B bode 4 oznámenia „uviedol nepravdivý\núdaj, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, avšak v časti C oznámenia uviedol, že je\nspoluvlastníkom obchodnej spoločnosti MKM Remont s.r.o. s obchodným podielom vo výške\n20 %...“, ústavný súd uvádza, že legálna definícia pojmov podnikanie a podnikateľ je vymedzená\nv § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Obchodný zákonník“), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie\nsústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú\nzodpovednosť na účely dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho\nsociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa\nosobitného predpisu. Pod pojmom podnikateľ sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného\nzákonníka rozumie osoba zapísaná v obchodnom registri. Zo vzájomnej systémovej a vecnej\npreviazanosti označených ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že podnikateľom je osoba\nzapísaná v obchodnom registri vykonávajúca sústavnú činnosť (podnikanie) samostatne vo\nvlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku. Z takto legálne\nvymedzených znakov podnikania a podnikateľa vyplýva, že spoločník obchodnej spoločnosti\nzapísaný v obchodnom registri nevykonáva podnikateľskú činnosť a nie je podnikateľom. Uvedenej\nkonštrukcii zodpovedá aj koncepcia ústavného zákona a vzorového tlačiva o oznámení funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa ústavného zákona, ktorý rozlišuje na jednej\nstrane medzi podnikateľskou činnosťou [čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného zákona a časť B bod 4\noznámenia (podnikateľská činnosť)] a majetkovými pomermi [čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného\nzákona a časť C oznámenia (majetkové pomery)]. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že\n\n3\n\nzáver obecného zastupiteľstva, podľa ktorého sa navrhovateľ dopustil protiprávneho konania\nspočívajúceho v porušení čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného zákona tým, že uviedol nepravdivý údaj\nv časti B bode 4 oznámenia o tom, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je vecne\nnesprávny, pretože nemá oporu v označenom článku ústavného zákona.\n15. Čo sa týka navrhovateľom namietaného záveru napadnutého rozhodnutia o porušení povinnosti\nuviesť v oznámení pravdivé a úplné údaje podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona tým, že\nnavrhovateľ nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 6 ústavného zákona na tlačive, ktorého vzor je\nuvedený v prílohe č. 1 ústavného zákona, ústavný súd uvádza, že obecné zastupiteľstvo v danom\nprípade bez bližšej argumentácie, pritom ako podklad pre uloženie sankcie, prepája absenciu\ndodržania formy daného úkonu (jeho predloženia na predpísanom tlačive podľa prílohy č. 1\nústavného zákona) s jeho vecnou nesprávnosťou a neúplnosťou, a to napriek tomu, že v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nekonkretizuje svoje úvahy, ako nepredloženie oznámenia na vzorovom\ntlačive ovplyvnilo pravdivosť a úplnosť navrhovateľom poskytnutých a ústavným zákonom\nustanovených údajov. Z už uvedeného vyplýva, že takto koncipovaná skutková veta napadnutého\nrozhodnutia nespĺňa požiadavky ustanovené v čl. 9 ods. 6 ústavného zákona a je nepreskúmateľná\nv tom, akým úvahami sa obecné zastupiteľstvo riadilo, keď dospelo k záveru o kauzálnej súvislosti\nmedzi nepodaním oznámenia na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 ústavného\nzákona (príčina uvedená ako šiesta alternatíva konkretizačnej časti skutkovej vety napadnutého\nrozhodnutia s úvodom „tým, že“), a porušením povinnosti uviesť v oznámení pravdivé a úplné\núdaje (následok uvedený v návetí skutkovej vety). Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že\npri ďalšom posudzovaní uvedeného nedostatku v postupe navrhovateľa bude povinnosťou obecného\nzastupiteľstva túto otázku vyhodnocovať aj so zreteľom na to, že k interpretácii čl. 7 ods. 1 a 6 na\núčel aplikácie čl. 9 ods. 6 a 8 písm. a) ústavného zákona je potrebné pristupovať z hľadiska ich\núčelu a zmyslu, najmä vzhľadom na obligatórne sankčný charakter týchto ustanovení.\n16. K navrhovateľom namietanému záveru napadnutého rozhodnutia o porušení čl. 7 ods. 1 písm. d)\nústavného zákona tým, že uviedol nepravdivý údaj, keďže «v bodoch B/3 – 6 uviedol, že dosiahol\npríjem z výkonu funkcie verejného funkcionára: „0“, avšak z podaného potvrdenia o zdaniteľných\npríjmoch vyplýva, že za rok 2019 dosiahol za výkon verejnej funkcie príjem zo závislej činnosti... vo\nvýške 22 280,60 eur...», ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci sa zo skutkového\nhľadiska medzi účastníkmi konania javí ako nesporné, že navrhovateľ v označenej časti oznámenia\nuviedol číselný údaj „0“, avšak jeho súčasťou bola aj príloha, z ktorej obsahu vyplývala informácia\no dosiahnutom príjme zo závislej činnosti v sume 22 280,60 eur, o ktorej správnosti tiež nie sú\nmedzi účastníkmi konania pochybnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konštatovanie\nporušenia čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona za súčasného dodržania postupu podľa čl. 7 ods. 2\nústavného zákona, a to priloženia kópie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2019, z ktorého\nobsahu vyplýva príjem, ktorý navrhovateľ dosiahol za rok 2019, je bez rozumnej reakcie na\nnámietku navrhovateľa o chybe pri vypĺňaní oznámenia predčasné. Rovnako platí téza vyjadrená\nv predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia o zmysluplnom výklade deliktuálnych ustanovení\nústavného zákona.\n17. Čo sa týka navrhovateľom namietaného záveru napadnutého rozhodnutia o porušení čl. 7 ods. 1\npísm. d) ústavného zákona tým, že „v prípade príjmu z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo\nčinností neuviedol žiaden údaj, ani skutočnosť, že nedosiahol z týchto titulov žiaden príjem...“,\nústavný súd konštatuje, že z dikcie čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona vyplýva povinnosť pre\n4\n\nverejného funkcionára uviesť informáciu o dosiahnutých príjmoch, a nie informáciu o tom, že\nverejný funkcionár žiaden príjem nedosiahol. Ústavný súd preto považuje obecným zastupiteľstvom\nkonštatované porušenie čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona za také, ktoré nemá oporu v čl. 7\nods. 1 písm. d) ústavného zákona.\n18. K námietke, podľa ktorej navrhovateľ neporušil čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona tým, že\nv oznámení neuviedol „popis daru alebo iných výhod, ktoré... prijal v kalendárnom roku, za ktorý\npodáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo hodnota jedného\ndaru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum jeho prijatia.“, ústavný\nsúd považuje za potrebné uviesť, že zo znenia čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona, rovnako ako\nv prípade znenia čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona nevyplýva povinnosť uvádzať negatívnu\ninformáciu o prijatí daru (teda oznámiť jeho neprijatie), ale len povinnosť poskytnúť informáciu\no prijatí daru prevyšujúceho 10-násobok minimálnej mzdy.\n19. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný záver napadnutého rozhodnutia o porušení čl. 7 ods. 1\npísm. e) ústavného zákona tým, že v „oznámení neuviedol... skutočnosť týkajúcu sa vlastníctva\nmotorového vozidla s uvedením továrenskej značky a roku jeho výroby..., existenciu záväzku, ak\njeho predmetom je peňažné plnenie vo zvyčajnej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej\nmzdy..., užívanie nehnuteľnej veci... a užívanie hnuteľnej veci...“, ústavný súd konštatuje, že\nsúčasťou skutkových námietok navrhovateľa je tvrdenie, podľa ktorého navrhovateľ nie je\nvlastníkom motorového vozidla (jeho vlastníkom je obchodná spoločnosť, v ktorej má navrhovateľ\nmajetkovú účasť v rozsahu 20 %), ako aj tvrdenie, že hodnota motorového vozidla neprevyšuje\nsumu 35-násobku minimálnej mzdy, o čom navrhovateľ predkladá aj listinné dôkazy. K predmetnej\nčasti skutkovej vety napadnutého rozhodnutia je potrebné ďalej uviesť, že obecné zastupiteľstvo\nnavrhovateľovi vyčíta, že v oznámení tiež neuviedol predpísané obsahové náležitosti o existencii\nzáväzku, užívania nehnuteľnej a hnuteľnej veci, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ v príslušných\nčastiach oznámenia uviedol (vrátane jeho manželky a neplnoletých detí), že je bez záväzku, ktorého\npredmetom je peňažné plnenie presahujúce 35-násobok minimálnej mzdy, nevlastní nehnuteľnosť\nani hnuteľnú vec, ktorej hodnota prevyšuje 35-násobok minimálnej mzdy, a tiež s výnimkou 20 %\nobchodného podielu v obchodnej spoločnosti MKM REMONT, s. r. o., mu nepatrí majetkové právo\nalebo iná majetková hodnota, ktorá presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti (v súlade so svojimi skoršími závermi) konštatuje, že neuvedenie informácie o tom, že\nverejný funkcionár neužíva nehnuteľnú vec vrátane bytu a nebytového priestoru alebo neužíva\nhnuteľnú vec, prípadne mu nepatrí iná majetková hodnota, ako aj uvedenie takej (negatívnej)\ninformácie samo osebe ešte neznamená porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona (pokiaľ sa\nv konaní nedokáže opak, teda že verejný funkcionár zákonom charakterizovanou majetkovou\nhodnotou relevantným spôsobom disponuje). Je tiež potrebné na dotknutý účel z hľadiska\nvlastníckeho právneho režimu rozlišovať majetok (vlastníctvo) samotnej právnickej osoby\n(obchodnej spoločnosti) a majetkovú účasť fyzickej osoby na obchodnej spoločnosti, konkrétne\nobchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným (ide o rozdielne právne kategórie).\n20. K namietanému záveru napadnutého rozhodnutia o porušení čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tým,\nže navrhovateľ predložil „len kópiu potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej\nčinnosti... za zdaňovacie obdobie 2019... avšak toto predloženie kópie potvrdenia o zdaniteľných\npríjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti... nepostačuje na splnenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 2\nústavného zákona, keďže sa vzťahuje len na príjmy zo závislej činnosti a nepredložil zároveň doklad\n5\n\nvzťahujúci sa na príjmy plynúce z podnikateľskej činnosti... bez ohľadu na výšku dosiahnutých\npríjmov...“, je potrebné uviesť, že zo znenia čl. 7 ods. 2 ústavného zákona vyplýva pre verejného\nfunkcionára povinnosť k písomnému oznámeniu priložiť daňové priznanie, čo samozrejme platí\nvtedy, ak ho podľa daňových predpisov podáva. Inak (alternatívne) pripája len doklad vydaný na\ndaňové účely o dosiahnutých príjmoch za predchádzajúci kalendárny rok, nie (opäť v už\npretraktovanom význame) o príjmoch nedosiahnutých. Vecne je povinnosťou verejného\nfunkcionára deklarovať svoje majetkové pomery tým, že ich uvedie v rozsahu ustanovenom v čl. 7\nods. 4 ústavného zákona. Ústavný súd teda v tejto súvislosti opakovane konštatuje, že z čl. 7\nústavného zákona nevyplýva pre verejného funkcionára povinnosť poskytovať informácie o tom, že\nnedosiahol príjmy, resp. informácie o tom, že hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nenadobudol,\nneužíval, prípadne takto nedisponoval inými majetkovými právami.\n21. Sumarizujúc uvedené (body 16 až 20 tohto nálezu), ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva sa opiera o porušenie povinností, ktoré navrhovateľovi z čl. 7\nods. 1 a 2 ústavného zákona nevyplývali, a preto ich navrhovateľ ani nemohol porušiť.\n22. Na základe už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade\ns ústavným zákonom (body 14 až 20 tohto nálezu), je zároveň čiastočne nepreskúmateľné (bod 15\ntohto nálezu), a preto napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 239 ods. 2 písm. a)\na b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto nálezu).\nBude povinnosťou obecného zastupiteľstva postupovať v ďalšom konaní podľa § 239 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, teda pri viazanosti právnym názorom ústavného súdu.\nV.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal navrhovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu\ntrov konania v celkovej sume 460,90 eur, ktoré mu v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nvznikli.\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n25. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie návrhu) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky.\n26. Tarifná odmena za každý úkon právnej služby [§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky] vykonaný\nv roku 2021 predstavuje sumu 181,17 eur a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za úkon je v sume\npo 10,87 eur. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony v roku 2021 vrátane režijného paušálu, čo\nspolu predstavuje sumu 384,08 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľa\nje platkyňou dane z pridanej hodnoty, ústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil takto\npriznanú odmenu o 20 %, čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 460,90 eur (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n\n6\n\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je obecné zastupiteľstvo povinné prostredníctvom\nobce Svätý Kríž uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n28. Vzhľadom na čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2021\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "verejná funkcia", "obec-obecné zastupiteľstvo", "skutok", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [], "citovane_v": []}