{"guid": "ussr:4dc694e7-d03e-4a64-98e1-3d83bf259a17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2021 z 16. 11. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 41/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2021-11-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4dc694e7-d03e-4a64-98e1-3d83bf259a17", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.41.2021.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 41/2021-67\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nTIMAR & partners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, IČO 36 866 296, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Tibor Timár, proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry v období od vznesenia\nobvinenia 19. decembra 2014 v konaní ČVS: PPZ-205/NKA-ZA3-2020 (pôvodne vedenom\npod ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014, resp. PPZ-41/NKA-BA4-2019) a postupu Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\nVII/1 GV 74/14/1000 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,\nnárodnej kriminálnej agentúry v období od vznesenia obvinenia 19. decembra 2014 v konaní\nČVS: PPZ-205/NKA-ZA3-2020 (pôvodne vedenom pod ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014, resp.\nPPZ-41/NKA-BA4-2019) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e\nmu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna\nagentúra p o v i n n é zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej\nagentúre p r i k a z u j e , aby v konaní ČVS: PPZ-205/NKA-ZA3-2020 (pôvodne vedenom\npod ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014, resp. PPZ-41/NKA-BA4-2019) konalo bez zbytočných\nprieťahov.\n4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna\nagentúra j e p o v i n n é nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 680,74 eur a zaplatiť ich\nprávnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 8. septembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj „NAKA“) v období\nod vznesenia obvinenia 19. decembra 2014 v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-205/NKA-ZA3-2020\n(pôvodne vedenom pod ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014, resp. PPZ-41/NKA-BA4-2019)\na postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj\n„špeciálna prokuratúra“, spolu ďalej aj „odporcovia“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nVII/1 GV 74/14/1000. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd NAKA\na špeciálnej prokuratúre prikázal v napadnutých konaniach konať bez zbytočných prieťahov,\na zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej sume 10 000 eur,\nako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nz 19. decembra 2014 vznesené obvinenie za skutok, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní\nprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že vyšetrovateľ NAKA a prokurátor špeciálnej\nprokuratúry v napadnutých konaniach neukončili vyšetrovanie a prípravné konanie v primeranej\nlehote a bez zbytočných prieťahov, čím porušili ním označené práva podľa ústavy a dohovoru.\n4. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do 6\nmesiacov od vznesenia obvinenia. Vo veci sťažovateľa je vedené vyšetrovanie od vznesenia\nobvinenia, t. j. od 19. decembra 2014, čo predstavuje 69 mesiacov (päť rokov a deväť mesiacov).\nLehota podľa § 209 ods. 2 Trestného poriadku bola neprimerane prekročená. Sťažovateľ zároveň\npoukazuje na to, že vedenie vyšetrovania a vykonávanie dôkazov nemožno považovať za plynulé\na bez prieťahov, od 19. decembra 2014 neboli vykonávané úkony na vykonanie dôkazov priebežne\na bez prieťahov. Za uvedený čas „nepochybne malo prísť k ukončeniu vyšetrovania a prípravného\nkonania.“.\n\n2\n\n5. Sťažovateľ zároveň zdôrazňuje, že od 3. augusta 2017 nebol v danej veci vypočutý žiaden\nsvedok a ani obvinený, obhajcovia obvinených neboli prítomní na žiadnom úkone, ktorým by sa\nvykonávalo dokazovanie. V tomto období „boli vykonávané zo strany vyšetrovateľa iba výlučne\nadministratívne úkony. Procesná situácia, že mandant je obvinený a v danej trestnej veci sa\nnevykonávajú priebežne úkony najmä dokazovania a prípravné konanie nie je od 19. 12. 2014\nukončené, je neprimerané a nedôvodné a porušuje práva mandanta na konanie bez prieťahov.“.\n6. Sťažovateľ od 19. decembra 2014 adresoval prokurátorovi niekoľko žiadostí o odstránenie\nprieťahov v prípravnom konaní. Prokurátor niekoľkokrát oznámil, že vyšetrovateľovi uložil prijať\nopatrenia smerujúce k aktívnemu vyšetrovaniu a riadnemu vykonávaniu dôkazov. Sťažovateľ\nargumentuje, že priebežné nevykonávanie úkonov za obdobie od 19. decembra 2014 „na vykonanie\ndôkazov za účasti obhajcov (teda kontradiktórne) od 03. 08. 2017 a vykonávanie iba samotných\nadministratívnych úkonov (ako vrátenie zaistených listín, študovanie spisu a pod.) je bezpochyby\nkonanie s prieťahmi a vykazuje nečinnosť v dokazovaní v danej trestnej veci v prípravnom konaní.“.\n7. Právo na prerokovanie veci v primeranej lehote (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku) je povýšené\nna základnú zásadu trestného konania, čo je v súlade s právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ je od vznesenia obvinenia vyše päť rokov a deväť mesiacov\n„v stave dlhodobej právnej neistoty vystavený trestnému stíhaniu, v ktorom sa riadne nevykonávajú\núkony na vykonanie dôkazov (podobne III. ÚS 183/05), je potrebné si uvedomiť, že bez vykonávania\ndôkazov nie je možné prípravné konanie ukončiť.“. Prokurátor na štvrtú sťažnosť sťažovateľa\nod 20. júla 2020 ku dňu podania ústavnej sťažnosti nereagoval. Aj v zmysle judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa primeraná lehota na konanie\nv trestných veciach „v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd,\nktorý je s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.“. Právna\nneistota osoby trestne stíhanej v predsúdnom konaní spočíva v tom, či orgán činný v trestnom\nkonaní navrhne podanie obžaloby alebo navrhne iné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\nK odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom dochádza až takým rozhodnutím,\nktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom.\n8. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ osobitne neodôvodňuje.\n9. V podaní doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2020 sťažovateľ uvádza, že prokurátor mu\n12. októbra 2020 doručil oznámenie, ktorým vybavil štvrtú žiadosť o odstránenie prieťahov\nv prípravnom konaní. V predmetnom oznámení „sám... prokurátor dôvodí, že celé prípravné\nkonanie bolo poznačené značnými prieťahmi.“. Vychádzajúc z obsahu oznámenia, sťažovateľ\nargumentuje, že on „nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa v danej veci menia vyšetrovatelia.\nŠtát SR si musí a mal zabezpečiť špeciálne útvary ako je Národná kriminálna agentúra dostatočným\npočtom erudovaných osôb tak, aby nevznikali takéto výmeny v osobe vyšetrovateľa, ktoré následne\nspôsobujú, že nový vyšetrovateľ niekoľko mesiacov iba študuje spis, a následne zase ďalší\nvyšetrovateľ študuje spis a úkony sa nevykonávajú a takto sa to opakuje.“.\n10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 41/2021-10 z 26. januára 2021 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenia odporcov, replika sťažovateľa a ďalšie podania sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky:\n11. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagovalo Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podaním č. k. SL-OPS-2021/004504\nz 30. septembra 2021.\n12. Ministerstvo vnútra poukázalo na postupné prideľovanie spisu vyšetrovateľom, od 7. júla 2014\ndo 16. apríla 2018 bola vec pridelená vyšetrovateľovi kpt.\n, ktorý\nukončil služobný pomer. V období od 17. apríla 2018 do 31. júla 2020 bola vec pridelená\nvyšetrovateľke mjr.\n, ktorá bola od 1. augusta 2020 preložená na iné miesto.\nOd 1. augusta 2020 má vec pridelenú vyšetrovateľ mjr.\n. V čase výzvy\nústavného súdu mal tento vyšetrovateľ vec pridelenú mesiac. Všetci menovaní vyšetrovatelia boli\nčlenmi špecializovaného tímu. Dôvodom pridelenia veci inému vyšetrovateľovi bola zakaždým taká\nzmena, ktorá neumožňovala týmto vyšetrovateľom ďalej pôsobiť ako orgán činný v trestnom\nkonaní, nešlo však o odňatie veci pre nečinnosť alebo iné porušenie povinností. Zmeny\nvyšetrovateľov vyvolali potrebu opätovného naštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorý „má rozsah\n75 zväzkov, spolu s desiatkami príloh k vyšetrovaciemu spisu v elektronickej (PC a iné dátové\nnosiče) ako i v listinnej podobe. Vyšetrovací spis obsahuje veľmi rozsiahly znalecký posudok,\nna ktorého vyhotovení pribratí znalci pracovali dlhé časové obdobie (takmer 4 roky)... Zároveň ide\no trestnú vec špecifického a vysoko odborného charakteru.“. Súčasťou spisu boli aj časti účtovnej\ndokumentácie obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s.\n13. V čase, keď sa vyšetrovateľka plne oboznámila so spisom a začala so žurnalizáciou stôp, ktoré\nvo vyšetrovacom spise chýbali, keďže ich znalec vrátil až s veľkým časovým odstupom, ako aj stôp,\nktoré sú k dispozícii a bolo možné ich vrátiť oprávnenému subjektu (približne 500 šanónov), bola\nustanovená do inej funkcie.\n14. Ministerstvo vnútra neakceptovalo námietku, že od 3. augusta 2017 neboli vo veci vykonávané\núkony, resp. že boli vykonané len administratívne úkony. Dňa 9. januára 2018 a 9. januára 2019\ndošlo k vráteniu zaistených vecí (Slovenské elektrárne, a. s.), obdobne 28. februára 2018, 30. júla\n2018, 5. decembra 2018 a 9. januára 2019 boli zaistené veci vrátené inému subjektu\n(Vodohospodárska výstavba, š. p.) postupom podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Vyšetrovateľka\nv období rokov 2018 a 2019 žiadala znaleckú organizáciu JHS, s. r. o., a spoločnosť MOVYS, a. s.,\nktoré sa zúčastnili na prehliadke iných priestorov v spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s.,\no vrátenie zaistených vecí, „a to hlavne niekoľkých desiatok chýbajúcich magnetických dátových\nnosičov a počítačových údajov...“. Vyšetrovateľka tiež rozhodla o krátení znalečného a odstúpila\nveľké množstvo zaistených stôp.\n15. Okrem toho vyšetrovateľ žiadal od viacerých subjektov (JHS, s. r. o., a MOVYS, a. s.) vrátenie\nzaistených vecí (niekoľko desiatok magnetických dátových nosičov a počítačových údajov), ktoré\nboli následne vrátené vlastníkovi veci (Slovenské elektrárne, a. s.), pričom tieto úkony boli „čo do\nobsahu a časového hľadiska rovnako veľmi náročné.“.\n\n4\n\n16. Činnosť vyšetrovateľov v roku 2020 bola objektívne obmedzená šírením ochorenia COVID-19\na enormnou pracovnou vyťaženosťou v iných trestných veciach.\n17. Po preštudovaní spisu vyšetrovateľom\nobhajcovia obvinených nahliadli do spisu\n22. apríla 2021 a 1. júna 2021 (obhajca sťažovateľa). Dňa 25. marca 2021 vyšetrovateľ osobne\nkonzultoval predmetnú vec s dozorujúcim prokurátorom. Vyšetrovateľ okrem uvedeného podával\nšpeciálnej prokuratúre priebežné správy o stave konania a podával vyjadrenia k sťažnostiam\nna prieťahy v konaní (9. júla 2021) a tiež uznesením z 21. júla 2021 podľa § 97 ods. 1 Trestného\nporiadku vrátil zaistené veci vlastníkovi. Príslušný útvar NAKA považuje dokazovanie vo veci\nza skončené a spis je pripravovaný na jeho preštudovanie v súlade s § 208 Trestného poriadku\na na následné podanie meritórneho návrhu (október 2021). S ohľadom na doteraz vykonané\ndokazovanie vyšetrovateľ nepovažuje za potrebné vykonať vo veci ďalšie procesné úkony.\n18. Vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť skutku sa ministerstvo vnútra domnieva, že „trestné\nkonanie je vykonávané priebežne, v rámci možností vyšetrovateľa a zákonne.“. Dĺžka konania bola\nspôsobená „najmä rozsahom samotného vyšetrovacieho spisu, písomností a počítačových údajov...“\na potrebou vykonať tiež rozsiahle znalecké dokazovanie. Po predložení znaleckého posudku\nchýbalo viacero zaistených stôp, ktoré znalec vrátil s výrazným oneskorením, na čo vyšetrovateľka\nreagovala krátením znalečného znalcovi o sumu takmer 50 000 eur.\n19. Zaistenie stôp, ich skúmanie znalcom, štúdium a rozhodnutie, ktoré stopy nie sú potrebné pre\nďalšie vyšetrovanie a ich vrátenie a ktoré sú pre vyšetrovanie naďalej potrebné, sú súčasťou\nriadneho vyšetrovania. Tieto otázky nemožno vylúčiť na samostatné konanie, preto sa nestotožňuje\nso sťažovateľom, že „sa za posledné roky vo vyšetrovacom spise neurobil žiadny procesný úkon.\nBez týchto úkonov by totiž vyšetrovanie nebolo možné riadne ukončiť a smerovať k záverečnému\npreštudovaniu a predloženiu vyšetrovacieho spisu s meritórnym návrhom.“.\n20. Primeranosť dĺžky konania je potrebné posúdiť vzhľadom na okolnosti každej veci. Predmetná\ntrestná vec je skutkovo zložitá so zložitým a komplikovaným dokazovaním. Vo veci bolo vykonané\nrozsiahle dokazovanie, znalecké dokazovanie, ide pritom o „špecifickú a zložitú trestnú vec, o čom\nsvedčí aj rozsah spisového materiálu v počte 75 zväzkov.“. Vo veci došlo k opakovanej výmene\nvyšetrovateľov „z iných, ako zákon porušujúcich dôvodov...“. Okrem uvedeného v priebehu\nvyšetrovania môžu vzniknúť neočakávané skutočnosti, na ktoré musí vyšetrovateľ reagovať\n(napríklad chýbajúce stopy od znalca, štúdium rozsiahleho znaleckého posudku, skrátenie\nznalečného znalcovi, žurnalizácia stôp a pod.). Skutočnosť, že sťažovateľ alebo obhajca pri týchto\núkonoch „neboli prítomní neznamená, že... v trestnej veci neprebiehali procesné úkony.“.\n21. V súvislosti s uplatnenou sumou finančného zadosťučinenia ministerstvo vnútra poukazuje\nna to, že sťažovateľ nepreukazuje žiadnu konkrétnu ujmu, ktorá mu mala byť spôsobená. Obvinenie\nz trestnej činnosti a prípadné trestné konanie súdne sú prirodzeným dôsledkom odôvodneného\npodozrenia, že sťažovateľ mal spáchať vyšetrovaný skutok. Žiadať finančné zadosťučinenie by\neventuálne mohol, ak by bol oslobodený spod obžaloby, nie však v rámci prípravného konania.\nVzhľadom na to, že nedošlo k zásahu do práv sťažovateľa, je aj návrh na priznanie finančného\nzadosťučinenia nedôvodný, čo sa týka základu aj výšky.\n\n5\n\nIII.2. Vyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky:\n22. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v podaní č. k. 2 GÚp 80/21/1000-2\nz 5. októbra 2021.\n23. Generálny prokurátor uviedol, že sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nbola uznesením prokurátora z 13. februára 2015 zamietnutá. Návrh sťažovateľa na zrušenie\nprávoplatného uznesenia o vznesení obvinenia (§ 363 až § 370 Trestného poriadku) nebol\ngenerálnym prokurátorom akceptovaný. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa v uvedenej veci ústavný súd\nuznesením č. k. II. ÚS 518/2016-17 z 23. júna 2016 odmietol.\n24. Vyšetrovateľ uznesením z 12. augusta 2015 vzniesol obvinenie v tejto veci ďalším štyrom\nosobám – členom dozornej rady Vodohospodárskej výstavby, š. p., pre obzvlášť závažný zločin\nporušovania povinností pri správe cudzieho majetku v spolupáchateľstve podľa § 20, § 237 ods. 1,\nods. 4 písm. a) Trestného zákona. Prokurátor uznesením zo 17. decembra 2015 zamietol sťažnosti\ntýchto osôb proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Dve obvinené členky dozornej rady neboli\núspešné ani v konaní pred generálnym prokurátorom a ani v konaní o ústavnej sťažnosti (uznesenie\nč. k. I. ÚS 756/16-55 zo 7. decembra 2016).\n25. Predmetná vec je skutkovo náročná, hoci sťažovateľ je stíhaný pre jeden skutok spočívajúci\nv protiprávnom podpise zmluvy v roku 2006. Predmetom vyšetrovania je podozrenie zo závažnej\nhospodárskej trestnej činnosti, ktorej sa mali dopustiť štátni úradníci pri správe štátneho majetku,\npritom je prítomná aj ingerencia vlády Slovenskej republiky. Skutková zložitosť veci je zdôraznená\nnejasným majetkovým usporiadaním medzi subjektmi elektrárenského priemyslu. Objasnenie\nštruktúry a mechanizmu vzájomných hospodárskych vzťahov bolo predmetom znaleckého\ndokazovania s predložením rozsiahlej ekonomickej dokumentácie. Je daná aj právna zložitosť veci,\nkeďže ide aj o vzájomné usporiadanie vzťahov s Maďarskou republikou spojené s využitím\nvodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.\n26. Generálny prokurátor v rámci hodnotenia správania sťažovateľa poukázal na šesť podaní\nsťažovateľa, ktoré adresoval prokurátorovi, resp. prokuratúre. Svoje prvé podanie doručil\n30. januára 2017, v ktorom žiadal o zabezpečenie znaleckého posudku z dôvodu, že znalecká\norganizácia bola požiadaná o znalecký posudok pred vyše dvomi rokmi. Prokurátor listom\nz 2. februára 2017 oznámil, že v postupe znaleckej organizácie nezistil prieťahy. Druhú žiadosť\nsťažovateľ doručil 2. novembra 2017, na ktorú reagoval prokurátor listom zo 14. decembra 2017,\nv ktorom vzhľadom na náročnosť veci dĺžku prípravného konania hodnotil ako primeranú.\nK podobnému záveru dospel v zásade aj ústavný súd, ktorý ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nz 27. decembra 2017 uznesením č. k. III. ÚS 300/2018 zo 7. augusta 2018 odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n27. Tretiu žiadosť o odstránenie prieťahov sťažovateľ doručil 25. mája 2018, prokurátor v liste\nz 31. mája 2018 pripustil prieťahy vo vyšetrovaní z dôvodu zmeny vyšetrovateľa s tým, že nová\nvyšetrovateľka sa musí oboznámiť s rozsiahlym spisom. Prokurátor prijal opatrenia na odstránenie\nprieťahov. Sťažovateľ 10. decembra 2018 namietal zbytočné prieťahy v ústavnej sťažnosti v období\nod 20. decembra 2017 do 6. decembra 2018. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 268/2019\nz 25. júna 2019 ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n6\n\n28. Dňa 21. mája 2019 sťažovateľ doručil ďalšiu žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní.\nV reakcii na túto žiadosť si prokurátor 22. mája 2019 vyžiadal podrobnú správu od vyšetrovateľky\no vykonaných úkonoch, ktorú vyšetrovateľka predložila 4. júna 2019. Na základe predložených\núdajov prokurátor nezistil prieťahy vo vyšetrovaní. V poradí piatu sťažnosť doručil sťažovateľ\n22. júla 2020. Vyšetrovateľ doručil prokurátorovi svoje stanovisko k sťažnosti sťažovateľa\n21. septembra 2020. Prokurátor vybavil sťažnosť listom zo 7. októbra 2020, v ktorom pripustil, že\nprípravné konanie je poznačené prieťahmi. Uviedol však, že vyšetrovanie bude v najkratšom\nmožnom termíne ukončené.\n29. V šiestom podaní doručenom 24. mája 2021 sťažovateľ opäť žiadal o odstránenie prieťahov\nv konaní. Z hľadiska obsahu prokuratúra toto podanie posúdila ako žiadosť o preskúmanie postupu\nvyšetrovateľa podľa § 210 Trestného poriadku a žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora.\nProkurátor preskúmal postup vyšetrovateľa a v liste z 13. júla 2021 uviedol, že v konaní neboli\nvykonávané len administratívne úkony. Poukázal na uznesenia o vrátení vecí podľa § 97 ods. 1\nTrestného poriadku, na rozhodovanie o znalečnom, ktoré sú úkonmi trestného konania.\nSťažovateľovi oznámil, že sa prijmú opatrenia, ktoré budú mať vplyv na ďalší priebeh konania.\nŠpeciálny prokurátor preskúmal postup prokurátora a sťažovateľa informoval listom\nz 20. júla 2021, v ktorom uviedol, že dĺžku prípravného konania ovplyvnila náročnosť veci a zmeny\nvyšetrovateľa, pripustil existenciu prieťahov z objektívnych dôvodov. Uviedol, že dozorujúci\nprokurátor žiadal nadriadených vyšetrovateľa, aby mu bol poskytnutý priestor na plnenie\nslužobných povinností v predmetnej veci. Pochybenia dozorujúcich prokurátorov nezistil.\n30. Generálny prokurátor poukázal na účel prípravného konania s tým, že v novej trestnoprávnej\núprave sa zvýšila procesná samostatnosť a zodpovednosť policajta (vyšetrovateľa) v prípravnom\nkonaní za priebeh dokazovania. Prokurátori, ktorí vykonávali dozor nad dodržiavaním zákonnosti\nv prípravnom konaní, vyvinuli „maximálne úsilie“ na to, aby prípravné konanie bolo včas a riadne\nukončené. Poukázal pritom na právomoc prokurátora vyplývajúcu z § 230 Trestného poriadku,\npričom z povahy veci je zrejmé, že „prokurátor mohol vo vzťahu k vyšetrovaniu využiť len niektoré\nsvoje oprávnenia.“.\n31. Generálny prokurátor konštatoval, že dozor prokurátora v tejto veci „bol uskutočňovaný\nštandardným spôsobom.“. Prokurátor preskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania, uznesenia\no vznesení obvinenia, vydal šesť príkazov na uchovanie a vydanie počítačových údajov, rozhodoval\no sťažnostiach obvinených, predkladal stanoviská k návrhom na zrušenie právoplatných rozhodnutí\nv prípravnom konaní a k ústavným sťažnostiam, poskytol súhlas vo vzťahu k daňovému tajomstvu.\nVyšetrovateľ priebežne oboznamoval prokurátora o procesných úkonoch.\n32. Plynulosťou vyšetrovania sa prokurátor viackrát zaoberal na základe žiadostí sťažovateľa,\ns vyšetrovateľom vec opakovane osobne konzultoval a uložil mu postupovať v konaní plynulo,\nstretol sa s vedúcim špecializovaného tímu, dostal informácie o opakovaných zmenách\nvyšetrovateľov, opakovane preskúmal vyšetrovací spis, skrátil lehotu na preštudovanie\nvyšetrovacieho spisu a vyšetrovateľku žiadal, aby mu predložila správu s termínom skončenia\nprípravného konania. V rokoch 2019 až 2020 vyšetrovateľ reagoval v prípravnom konaní na žiadosť\nznaleckej organizácie o priznanie znalečného. Z dôvodu krátenia znalečného znalecká organizácia\npodala opravné prostriedky. Prokurátor zamietol 18. septembra 2019 sťažnosť znaleckej\n\n7\n\norganizácie. Dňa 17. februára 2020 generálny prokurátor odložil návrh znaleckej organizácie\nna zrušenie právoplatného rozhodnutia o priznaní znalečného podľa § 363 Trestného poriadku.\n33. Podľa generálneho prokurátora prokurátori vykonávajúci dozor nad zákonnosťou prípravného\nkonania nenesú zodpovednosť za prieťahy v predmetnej veci. Vzhľadom na zmeny vyšetrovateľov\na na enormný rozsah spisu by určenie záväzných lehôt na skončenie vyšetrovania „bolo len iluzórne\na neviedlo by k náprave.“. Nemožno poprieť, že v uvedenej situácii „každá zmena v osobe\nvyšetrovateľa má značný negatívny vplyv na dĺžku konania. Nie je objektívne možné, aby sa s tak\nrozsiahlym spisovým materiálom nový vyšetrovateľ oboznámil v priebehu niekoľkých týždňov.\n... Ak vo veci koná už tretí vyšetrovateľ, zodpovednosť za prípadné porušenie základných práv\nobvineného nemožno pripísať prokuratúre... Dozorový prokurátor vykonával štandardný\nprokurátorský dozor...“.\n34. Ústavná sťažnosť sťažovateľa evokuje, ako keby úkonom trestného konania boli len výsluchy\nsvedkov, obvinených vykonávané za účasti obhajcov a ostatné úkony vyšetrovateľa (napr. vrátenie\nvecí dôležitých pre trestné konanie) boli len administratívnymi úkonmi. Pritom aj tieto úkony sú\núkonmi trestného konania a vyžadujú «okrem potrebnej „technickej“ činnosti (napr. vyhotovenie\nzápisníc, uznesení) aj myšlienkovú a analytickú činnosť vyšetrovateľa.». Celková dĺžka prípravného\nkonania bola ovplyvnená prieťahmi z objektívnych dôvodov, preto generálny prokurátor považoval\nústavnú sťažnosť za nedôvodnú, keďže postupom prokurátorov vykonávajúcich dozor nad\nzákonnosťou neboli porušené označené práva sťažovateľa.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n35. Sťažovateľ v reakcii na vyjadrenia ministerstva vnútra a generálneho prokurátora v stanovisku\ndoručenom ústavnému súdu 15. októbra 2021 uviedol, že generálny prokurátor pripustil zbytočné\nprieťahy v prípravnom konaní, ktoré mali byť spôsobené aj opakovanou výmenou vyšetrovateľov.\nPoukazuje na vyjadrenie generálneho prokurátora, podľa ktorého „prokuratúra ako orgán štátu\nnemôže zodpovedať za organizáciu trestného konania na úrovni Policajného zboru.“. Generálny\nprokurátor v zásade uviedol, že prokurátor je síce pánom prípravného konania, ale stáva sa\n„štatistom“, keďže nemá reálnu možnosť ovplyvniť činnosť vyšetrovateľov. Podľa sťažovateľa ak\nby sme akceptovali tento záver, Slovenská republika nemá atribúty právneho štátu a prokuratúra\nv rámci trestného konania nie je orgánom ochrany práva. Tento argument je „nie len nepriliehavý,\nale... až absurdný.“.\n36. Podľa sťažovateľa uznesenia o vrátení veci nie sú náročným úkonom trestného konania, majú\njednoduchý výrok a jednoduché odôvodnenie.\n37. Sťažovateľ ďalej namieta, že prokurátor má široké možnosti na zabránenie vzniku prieťahov\nv prípravnom konaní. Prokurátor mohol záväzným pokynom vec prideliť inému vyšetrovateľovi,\nprípadne mal možnosť prípravné konanie vykonať sám. Sťažovateľ uvádza, že „podľa prokuratúry\noni robili čo mohli, ale ten kto je zodpovedný za prieťahy je Policajný zbor SR, ktorý je\nnesystémovo organizovaný... Takáto exkulpácia najvyššieho orgánu ochrany práva v systéme\norgánov verejnej moci v rámci trestného konania mu... nesvedčí.“.\n\n8\n\n38. Sťažovateľ k vyjadreniu ministerstva vnútra uviedol, že on nie je zodpovedný za výmenu\nvyšetrovateľov alebo za ich organizáciu práce, zodpovednosť znáša príslušný orgán činný\nv trestnom konaní. Z toho hľadiska je táto obrana ministerstva vnútra irelevantná. Dôvody odchodu\nvyšetrovateľov boli vopred známe, preto bola možnosť konať kontinuálne.\n39. Z prehľadu úkonov a ich časového sledu tak, ako ich vymedzilo ministerstvo vnútra, podľa\nsťažovateľa vyplýva, že „samotná táto skutočnosť preukazuje, že v danej veci bolo konané\ns prieťahmi.“. Tomuto záveru zodpovedá aj to, že aktuálne prebieha štúdium vyšetrovacieho spisu\nnapriek tomu, že prokurátor sťažovateľa v odpovediach na jeho sťažnosti informoval, že „bude\nnutné ešte vykonať úkony na vykonanie dôkazov výsluchy svedkov a iné.“.\n40. Rozsah spisového materiálu „z danej trestnej veci nerobí skutkovo a právne náročnú vec...\nvzhľadom na skutkovú vetu obvinenia nejde o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá by sa\nakokoľvek vymykala svojou náročnosťou iným obdobným trestným veciam.“.\n41. Sťažovateľ napokon poukazuje na to, že pred začatím trestného stíhania vo veci prezident\nPolicajného zboru (ďalej len „policajný prezident“) zriadil špecializovaný tím, ktorý dosiaľ nebol\nrozkazom policajného prezidenta zrušený. Na všetkých listinách vyšetrovateľov (aj na poslednom\núkone zo 7. októbra 2021) je stále určenie, že ide o špecializovaný tím. Z uvedeného vyplýva, že\nboli vyčlenení viacerí vyšetrovatelia, operatívni a analytickí pracovníci, ktorí mali mať špecifické\npodmienky na vyšetrovanie tejto trestnej veci. Zloženie špecializovaného tímu takto nemalo\nvyvolať stav, aby trestná vec bola presúvaná inému vyšetrovateľovi, ktorý nie je nijako\noboznámený s predmetnou trestnou vecou.\n42. Postavenie a pôsobnosť špecializovaných vyšetrovacích tímov upravuje článok 63 a nasl.\nnariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 67/2011 z 30. decembra 2011 v znení neskorších\nzmien (ďalej len „nariadenie ministra“). Podľa čl. 63 ods. 4 nariadenia ministra príslušníci\nPolicajného zboru určení do tímu plnia úlohy vyplývajúce len z činnosti tímu a po celú dobu jeho\ntrvania ich môže nadriadený poverovať plnením iných úloh len výnimočne, po dohode s vedúcim\ntímu. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie o pracovnej zaťaženosti inými vecami irelevantné.\n43. S odkazom na čl. 64 a čl. 65 nariadenia ministra upravujúce zloženie špecializovaného tímu\na úlohy vedúceho tímu, ktorým musí byť vyšetrovateľ, sťažovateľ namieta, že ak by špecializovaný\ntím dodržal vymedzené štandardy činnosti, nemohlo by dôjsť k prieťahom v takom rozsahu.\n44. Ministerstvo vnútra vo svojom vyjadrení uviedlo, že vyšetrovateľ niekoľko mesiacov\nkompletizoval dokumentáciu o stopách a ich vyhodnotenie. V zmysle čl. 68 nariadenia ministra\ntakúto činnosť mali priebežne realizovať členovia analytickej skupiny špecializovaného tímu.\nPostup vyšetrovacej skupiny upravuje čl. 69 nariadenia ministra.\n45. Podľa sťažovateľa je „zarážajúce a nevysvetliteľné“, že spis nemohol byť kontinuálne\nodovzdaný inému vyšetrovateľovi pri existencii vyšetrovacieho tímu, ktorý nemal iba jedného\nvyšetrovateľa, ale mal vedúceho vyšetrovateľa, jeho zástupcu, operatívnych a analytických\npracovníkov. Súčasný vyšetrovateľ\npritom tiež bol členom tohto tímu od jeho začiatku.\n46. Sťažovateľ poukazuje na to, že ústavnému súdu doručil 8. septembra 2021 šiestu opakovanú\nsťažnosť z dôvodu prieťahov (vyše troch mesiacov) pri vybavení svojej žiadosti o vyhotovenie\nkópie celého znaleckého posudku. Sťažovateľ k replike pripojil odpoveď prokurátora\nz 21. septembra 2021, ktorú generálny prokurátor vo vyjadrení neuviedol. Z tejto odpovede je\n9\n\nzrejmé, že aj pri takomto jednoduchom úkone vyšetrovateľ konal s prieťahmi s odôvodnením, že je\npracovne vyťažený a ide o skutkovo a právne náročnú trestnú vec. Tieto argumenty, „výhovorky“\nprokuratúry však za celé prípravné konanie „stratili svoj význam a vážnosť.“.\n47. Primeraného finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodu prieťahov v trestnom\nkonaní vo svojej trestnej veci, keďže je neprimerane dlhú dobu vystavený trestnému stíhaniu\nv prípravnom konaní. Zo samotnej povahy trestného konania vyplýva zásah do jeho práv a slobôd.\nSťažovateľ je vystavený hrozbe sankcie v podobe trestu a poukazuje tiež na svoj vek.\nIII.4. Ďalšie podania sťažovateľa:\n48. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ doručil ústavnému súdu 8. júna 2021\npodanie, v ktorom uvádza, že jeho obhajca nahliadol do vyšetrovacieho spisu v zmysle § 69 ods. 1\nTrestného poriadku, pričom uviedol skutočnosti, ktoré takto zistil (zmena vyšetrovateľa,\nrozhodovanie o znalečnom a pod.). Tieto zistenia zodpovedajú tomu, čo odporcovia uviedli\nvo svojich vyjadreniach, resp. tomu, čo sťažovateľ uviedol už v ústavnej sťažnosti.\n49. V podaní doručenom 8. septembra 2021 sťažovateľ poukázal na to, že požiadal vyšetrovateľa\no vyhotovenie kópie znaleckého posudku s tým, že súhlasil s vyhotovením elektronickej kópie.\nVzhľadom na to, že kópia znaleckého posudku mu nebola poskytnutá ani po troch mesiacoch, podal\nprokurátorovi v poradí šiestu sťažnosť na prieťahy v konaní.\n50. Vzhľadom na informatívny obsah podania zo 6. septembra 2021, ktoré neobsahuje novú\nargumentáciu vo veci namietaného porušenia označených práv sťažovateľa, ústavný súd\nnepovažoval za potrebné doručiť toto podanie odporcom na zaujatie stanoviska.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n51. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní ministerstva vnútra, generálneho prokurátora\na sťažovateľa dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n52. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia už označených práv podľa ústavy\na dohovoru postupom NAKA a špeciálnej prokuratúry v napadnutých konaniach. Sťažovateľ\nnamieta celkovú dĺžku prípravného konania, prieťahy v postupe vyšetrovateľa, ktorý\nod 3. augusta 2017 nevykonal žiaden úkon trestného konania, vykonával len administratívne úkony.\nPodľa sťažovateľa prokurátor vykonávajúci dozor nad zákonnosťou prípravného konania\nnerealizoval svoju právomoc tak, aby zamedzil vzniku zbytočných prieťahov v prípravnom konaní.\n53. V rámci posúdenia opodstatnenosti námietok sťažovateľa v ústavnej sťažnosti ústavný súd\nprihliadol na to, že ide už v poradí o tretiu ústavnú sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal zbytočné\nprieťahy v napadnutom prípravnom konaní postupom označených odporcov.\n54. Prvú ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú ústavnému súdu 27. decembra 2017 ústavný súd\nuznesením č. k. III. ÚS 300/2018 zo 7. augusta 2018 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných prieťahov\nv období od 1. januára 2017 do 20. decembra 2017. Sťažovateľ namietal, že v rozhodnom období\n\n10\n\nvyšetrovateľ vypočul len päť svedkov a že prokurátor nevybavil bez prieťahov jeho žiadosť\nz 27. októbra 2017. Ústavný súd neakceptoval námietky sťažovateľa aj s ohľadom na prehľad\núkonov, ktoré boli vykonané v konaní v rozhodnom období (porovnaj s. 7 bod 13 predmetného\nuznesenia), pričom tento prehľad obsahoval viac úkonov ako len výsluch piatich svedkov.\n55. Druhú ústavnú sťažnosť doručenú ústavnému súdu 10. decembra 2018 ústavný súd uznesením\nč. k. I. ÚS 268/2019 z 25. júna 2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd posudzoval\nexistenciu zbytočných prieťahov v období od 20. decembra 2017 do 6. decembra 2018. Sťažovateľ\nnamietal, že v posudzovanom období nebol vykonaný žiaden úkon, keďže jeho obhajca v tomto\nobdobí nebol upovedomený o žiadnom úkone. Ústavný súd neakceptoval námietky sťažovateľa\ns poukazom na prehľad úkonov realizovaných v posudzovanom období (porovnaj s. 7 bod 15\npredmetného uznesenia), pričom tento prehľad zahŕňal napr. aj vrátenie zaistenej dokumentácie\na oboznámenie sa vyšetrovateľa s dvomi znaleckými posudkami.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní:\n56. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej\npredbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,\nIII. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).\n57. Z vyjadrenia generálneho prokurátora vyplýva, že prokurátor špeciálnej prokuratúry\nv predmetnej trestnej veci vybavil celkovo šesť sťažností na prieťahy v konaní. Na všetky tieto\npodania sťažovateľa prokurátor reagoval v primeranom čase. V niektorých prípadoch došlo síce\nk určitému omeškaniu (napr. pri vybavení sťažnosti doručenej 22. júla 2020 prokurátor reagoval\nlistom zo 7. októbra 2020), avšak je zrejmé, že dôvodom uvedeného omeškania bolo to, že\nprokurátor si zaobstarával podklady potrebné pre poskytnutie odpovede (správa od vyšetrovateľa).\nZ vyjadrenia generálneho prokurátora tiež vyplýva, že prokurátor predmetnú vec viackrát osobne\nkonzultoval s vyšetrovateľmi a tiež realizoval opatrenia smerujúce k zrýchleniu prípravného\nkonania (žiadosť nadriadeným vyšetrovateľa, aby mu bol poskytnutý priestor na plnenie služobných\npovinností v predmetnej veci, skrátenie lehoty na preštudovanie spisu, štúdium spisu a pod.).\n58. Skutočnosť, že tieto opatrenia nie vždy viedli k zrýchleniu prípravného konania, prípadne\nskutočnosť, že prokurátor v rámci dozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní nepostupoval\npodľa predstáv sťažovateľa, neumožňuje sama osebe vysloviť záver o porušení označených práv\nsťažovateľa postupom špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní.\n59. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti,\nv ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\n\n11\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom NAKA v napadnutom konaní:\n60. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). Z toho vyplýva, že\nprávne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označených právam identické.\n61. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019,\nII. ÚS 315/2020). Právna neistota v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania\nsúdneho sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie\nobžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob\nkonečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania. K odstráneniu právnej neistoty\nv trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí\nbez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe\nktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne\nstíhanej osoby (II. ÚS 85/05, II. ÚS 325/06, III. ÚS 354/08, I. ÚS 316/2014, III. ÚS 363/2018,\nII. ÚS 315/2020).\n62. Ústavný súd už stabilne judikoval, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní\nchráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, keď sa dotknutá osoba stáva procesnou\nstranou v konaní buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 77/09,\nIII. ÚS 363/2018). Aj z konštantnej judikatúry ESĽP taktiež vplýva, že v súvislosti s ochranou\npráva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru primeraná lehota\nna rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza\nv prípravnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff proti Spolkovej republike Nemecko\nz 27. 6. 1968, séria A, č. 7, bod 19).\n63. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho\nčinnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol. Tieto právne závery možno\nprimerane aplikovať aj na postup orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľa) pri\nvyšetrovaní trestných činov v štádiu prípravného konania.\n\n12\n\n64. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský\na Šmáriková proti Slovensku, m. m. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07, III. ÚS 241/2017).\n65. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nv napadnutom konaní ide o vyšetrovanie vo veci skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť\nzávažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4\npísm. a) Trestného zákona. Skutok mal byť spáchaný podpisom špecifikovanej zmluvy, napriek\ntomu sa javí, že je prítomný prvok právnej zložitosti veci spočívajúci v komplexnosti\nhospodárskych vzťahov, ktorých sa podpis predmetnej zmluvy týka, kde je prítomná aj ingerencia\nvlády Slovenskej republiky a taktiež medzinárodný prvok. Vo veci je daný prvok zložitosti veci\nspočívajúci v potrebe vypracovať znalecké posudky, kde v jednom prípade znalecká organizácia\nvypracúvala znalecký posudok v období takmer štyroch rokov. Skutkový prvok zložitosti veci\nindikuje aj rozsah vyšetrovacieho spisu (približne 75 zväzkov), ktorý tvorí aj značný rozsah\nzaistenej dokumentácie (500 šanónov). Vyšetrovanie od vznesenia obvinenia sťažovateľovi\n(od 19. decembra 2014) aktuálne trvá takmer sedem rokov. Poriadková lehota vymedzená v § 209\nods. 2 Trestného poriadku takto bola prekročená trinásťnásobne.\n66. Správanie sťažovateľa ako obvineného v predmetnej trestnej veci je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npo zhodnotení tohto kritéria zohľadnil aktívny prístup sťažovateľa v rámci predmetného trestného\nstíhania – uplatnil riadne a mimoriadne opravné prostriedky (sťažnosť, návrh na zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní) a ďalšie právne prostriedky nápravy (šesť sťažností\nna prieťahy v konaní). Niektoré z týchto podaní vyvolávali potrebu vypracovania správ\nvyšetrovateľom pre prokurátora a pod. Ústavný súd však dospel k záveru, že táto procesná aktivita\nnijakým relevantným spôsobom neprispela k celkovému trvaniu napadnutého prípravného konania.\nJe to predovšetkým dané povahou trestného konania, keď sa uplatňuje vyhľadávacia zásada\na zásada oficiality, kde sťažovateľ ako obvinený (pri uplatnení prezumpcie neviny) nie je zaťažený\nžiadnym dôkazným bremenom tak, ako to je spravidla v civilných (súdnych) konaniach.\nVyšetrovateľ disponuje rozsiahlymi právomocami v otázke vyšetrovania trestných činov,\ndokazovania a pod., preto v zásade akýkoľvek postoj obvineného (okrem možno priameho\nkolúzneho správania) nemá priamy vplyv na priebeh vyšetrovania.\n67. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup vyšetrovateľov v predmetnej veci. Aktivitu vyšetrovateľov\nv dvoch rozhodných obdobiach (od 1. januára 2017 do 20. decembra 2017 a od 20. decembra 2017\ndo 6. decembra 2018) hodnotil ústavný súd vo svojich skorších rozhodnutiach, s poukazom\nna vykonané úkony ústavný súd nepovažoval postup vyšetrovateľov v týchto obdobiach za ústavne\nneakceptovateľný s relevantným dopadom na označené práva sťažovateľa. V kontexte\nsťažovateľových námietok ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že už v skorších\n13\n\nrozhodnutiach ústavný súd odkázal aj na také úkony vyšetrovateľa (napr. vrátenie zaistených vecí),\nktoré neboli vykonávané kontradiktórne (nebol k nim prizvaný obhajca). Z uvedeného je zjavné, že\na priori nemožno akceptovať námietky sťažovateľa, že vo vyšetrovaní ide len o kontradiktórne\nvykonávané úkony. Tieto (kontradiktórne) úkony sú dopĺňané aj úkonmi, prípadne analytickou\nčinnosťou, ktoré nie sú vykonávané za prítomnosti obhajcu, resp. obvineného, a pritom tvoria\nrelevantnú súčasť vyšetrovania s tým, že ich nemožno označiť výlučne za administratívne úkony,\nhoci môžu mať aj takúto zložku (aspekt).\n68. Na druhej strane ústavný súd nemohol akceptovať obranu ministerstva vnútra spočívajúcu\nv odkaze na opakovanú výmenu vyšetrovateľov spojenú s nutnosťou opakovane si novým\nvyšetrovateľom naštudovať rozsiahly spis a na enormnú zaťaženosť vyšetrovateľov inými vecami\na tiež odkazom na nesprávny postup znaleckej organizácie, ktorú bolo potrebné opakovane vyzývať\nna vrátenie zaistených vecí, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku.\n69. Pokiaľ ide o prvý aspekt obrany, ústavný súd akceptoval námietky sťažovateľa, ktorý\npoukazoval na to, že na vyšetrovanie tejto veci bol zriadený vyšetrovací tím, ktorý mal pozostávať\nz viacerých vyšetrovateľov a ďalších členov s tým, že členovia tímu mali byť vyčlenení\nna vyšetrovanie tejto trestnej veci. Okolnosti, na ktoré sa ministerstvo vnútra v rámci svojej obrany\nodvoláva, sú v skutočnosti prejavom neefektívneho a nesústredeného postupu príslušných orgánov\nčinných v trestnom konaní pri vyšetrovaní predmetnej veci. Ak je daný predpoklad o závažnosti\na zložitosti predmetnej trestnej veci (na ktorý sa odvoláva aj samotné ministerstvo vnútra), potom\nspôsob, akým orgány činné v trestnom konaní pristúpili k jej vyšetrovaniu, je zjavne neadekvátny\na nedostatočný. Orgány činné v trestnom konaní musia zvoliť adekvátny postup pri vyšetrovaní\nobzvlášť závažných trestných činov alebo dlhodobo páchaných trestných činov. Adekvátny postup\npritom nevyhnutne musí zahŕňať vzájomnú zastupiteľnosť vyšetrovateľov tak, aby pri dočasnej\nneprítomnosti jedného z nich (napr. z dôvodu práceneschopnosti) alebo pri odchode jedného\nz vyšetrovateľov (z akejkoľvek príčiny) nedošlo k úplnému ochromeniu vyšetrovania, prípadne\nk situácii, keď nový vyšetrovateľ vstupuje bez akejkoľvek znalosti veci. Obdobne je možné\nočakávať, že orgány činné v trestnom konaní zorganizujú svoju činnosť tak, že osobitne dôležitým\ntrestným veciam vyčlenia samostatný tím, ktorý sa zameria výlučne na vyšetrovanie tej veci, pre\nktorú boli vyčlenení. Z týchto dôvodov ústavný súd neakceptoval obranu ministerstva vnútra, keďže\nv rámci tejto obrany sa odvoláva na skutočnosti, ktoré sú dôkazom a prejavom neefektívneho\na nesústredeného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej veci\nsťažovateľa. Ide pritom o skutočnosti, za ktoré nesú výlučnú zodpovednosť orgány činné v trestnom\nkonaní a nemožno ich pripočítať sťažovateľovi ako obvinenému.\n70. Napokon pokiaľ ide o tento aspekt obrany ministerstva vnútra, ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov\nna účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo\nslobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako\ntak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti\n14\n\nvýkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017). Tieto právne závery možno primerane\naplikovať aj vo vzťahu k organizačno-personálnym problémom orgánov činných v trestnom konaní\npri vyšetrovaní trestných činov.\n71. Pokiaľ ide o druhý aspekt obrany – nesprávna činnosť znaleckej organizácie, ústavný súd\npripúšťa, že špecifikovaný nesprávny postup znaleckej organizácie mohol mať vplyv na plynulosť\na priebeh vyšetrovania. V tomto smere možno považovať výrazné krátenie znalečného\nvyšetrovateľkou za adekvátnu reakciu napriek tomu, že vyvolala uplatnenie riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov znaleckou organizáciou. Na tomto mieste je ale dôležité\npoukázať na právne závery ESĽP, ktorý v rozhodnutí vo veci Capuano proti Taliansku z 25. 6. 1987\nuviedol, že hlavná zodpovednosť za omeškanie spôsobené pri stanoviskách znalcov spočíva\nv konečnom dôsledku na štáte. Vychádzajúc z uvedeného, štát (v tomto prípade orgány činné\nv trestnom konaní) znáša zodpovednosť nielen za vlastnú činnosť, ale aj za činnosť ďalších osôb\nvstupujúcich do trestného konania v oficiálnom postavení (napr. znalcov, tlmočníkov a pod.).\nAj v predmetnej veci preto zodpovednosť za nesprávnu činnosť znaleckej organizácie a jej vplyv\nna dĺžku a priebeh vyšetrovania znáša príslušný orgán činný v trestnom konaní (predovšetkým\nvyšetrovateľ).\n72. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 65 až 71 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že NAKA v napadnutom konaní porušila základné právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd rozhodol v súlade\ns čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu. Pokiaľ ide o porušenie práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vzhľadom na relevantné poskytnutie\nochrany a dovŕšenia nápravy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nepovažoval za potrebné zaoberať sa\naplikáciou čl. 6 ods. 1 dohovoru na vec sťažovateľa v prípravnom konaní, preto v tejto časti\nústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku).\n73. Ústavný súd vyhovel požiadavke sťažovateľa, aby prikázal NAKA v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu\n[§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n74. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n75. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n76. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n\n15\n\n77. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur.\n78. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n79. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd prihliadol na skutkovú\na právnu náročnosť predmetnej trestnej veci. V neprospech orgánov činných v trestnom konaní\n(vyšetrovateľa NAKA) hodnotil predovšetkým ich neefektívny a nesústredený postup a taktiež\nnesprávnu činnosť znaleckej organizácie. Ústavný súd takto dospel k záveru, že v danom prípade je\nspravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom\nna priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 eur oproti sťažovateľom navrhovanej\nsume 10 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\nVI.\nTrovy konania\n80. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 680,74 eur.\n81. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti, replika sťažovateľa z 15. októbra 2021) podľa\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Pri dvoch úkonoch právnej služby ústavný súd vychádzal zo\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 eur (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), pri jednom úkone právnej služby (replika sťažovateľa)\nústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2021 v sume 181,17 eura a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý\núkon právnej služby za rok 2021 v sume 10,87 eur, čo spolu predstavuje sumu 567,28 eur.\nVychádzajúc zo zistenia, že právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty\n(zistené z ˂www.financnasprava.sk˃, pozn.), uvedená suma bola zvýšená o túto daň vo výške 20 %\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov o sumu 113,46 eur. Náhrada trov konania takto predstavuje sumu 680,74 eur\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n16\n\n82. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je NAKA povinná zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (§ 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. novembra 2021\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "trestné konanie-prípravné", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8d1fc28-9ad6-40d6-8d13-fb6c2c15a1d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:21cef5dd-ba2c-4752-a463-3b4206feb0c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.268.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.268.2019.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:132cdfcb-4f17-433e-838e-1247209e5556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.363.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.363.2018.1"}, {"guid": "ussr:b7f7dd47-20e5-493e-aab9-8d87e85b06f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.300.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 300/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.300.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:e623a178-0f10-4673-8d26-dd03dd95bc0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.518.2016.1"}, {"guid": "ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:382cced9-3a69-4e93-b11b-c1393609e8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:382cced9-3a69-4e93-b11b-c1393609e8eb"}, {"guid": "ussr:72c4afb1-df4a-4a2f-bb38-730b35527914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 354/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/08 z 4. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72c4afb1-df4a-4a2f-bb38-730b35527914"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:84595b77-d9ed-4d05-923b-65c68c109b07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 325/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84595b77-d9ed-4d05-923b-65c68c109b07"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:772c2ba1-7476-455e-a369-a00b0ccff4ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 183/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:772c2ba1-7476-455e-a369-a00b0ccff4ea"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:c3b3fc97-37e9-466d-9fa1-b4b657a6ecdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/05 z 17. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b3fc97-37e9-466d-9fa1-b4b657a6ecdf"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:118055e9-35dc-4e5a-94f1-a217f986f951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1"}, {"guid": "ussr:9660d259-72dd-4416-8607-0790e8f88e0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2"}, {"guid": "ussr:ae8548c5-bf4d-4a24-ab2a-d4461e53cdbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.351.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 351/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 351/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.351.2025.1"}, {"guid": "ussr:8b7185f9-33be-45de-958f-f1909ef010c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.538.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.538.2024.1"}, {"guid": "ussr:41711355-bf50-4fa7-b236-3007d1ae5614", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 15/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.15.2025.1"}, {"guid": "ussr:d2f99f04-d072-4c8d-b017-421e3e5fb646", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2024.1"}, {"guid": "ussr:d7b9b34b-04ce-460b-b0fa-d4cd4cdcd692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.239.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.239.2024.2"}, {"guid": "ussr:9d1c9c86-b6b4-4eac-90a3-12b357acd68b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 498/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 498/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d1c9c86-b6b4-4eac-90a3-12b357acd68b"}, {"guid": "ussr:12d5fd00-dbec-4af4-bf55-bbea1b214b03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.460.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.460.2024.1"}, {"guid": "ussr:e81aed98-7652-4827-8d91-06e85a8b51a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.166.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.166.2024.1"}, {"guid": "ussr:b6a37608-cae3-44f7-ae74-ed4bc068edbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.21.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.21.2024.1"}, {"guid": "ussr:420b4781-e208-4714-9557-0444ea569915", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.98.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.98.2023.2"}, {"guid": "ussr:b8516b25-8432-4b17-bada-3734438c5f06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.472.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 472/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 472/2022 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.472.2022.1"}, {"guid": "ussr:4927c7ca-9b43-4b13-be3d-859ed43d974a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 680/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 680/2021 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2"}, {"guid": "ussr:e7f61311-71d3-4afb-90e5-2491eb31728f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.171.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/2022 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.171.2022.1"}, {"guid": "ussr:e7b86b3c-ee42-4e3b-8710-dc0038f5be09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.594.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2021 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.594.2021.2"}, {"guid": "79e7cffc-3a5a-467f-9174-409213680192:ad75887c-7e41-4be0-b3f0-e90a8cd2ecb6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100721.2", "spisova_znacka": "4Sa/2/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4Sa/2/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100721.2"}]}