{"guid": "ussr:c4867c57-4068-4b2a-8c8c-26de81fe0f08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.35.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/2021 z 11. 5. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. mája 2021, sp. zn. IV. ÚS 35/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.35.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-05-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c4867c57-4068-4b2a-8c8c-26de81fe0f08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.35.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.35.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.35.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 35/2021-74\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu\n(sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n, zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 50, Dolný Kubín, proti postupu Okresného súdu Bratislava\nII v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 67/2010 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 Co 149/2019 (pôvodne konanie vedené pod sp. zn. 14 Co 601/2014) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 67/2010 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 149/2019 (pôvodne konanie\nvedené pod sp. zn. 14 Co 601/2014) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 149/2019\n(pôvodne konanie vedené pod sp. zn. 14 Co 601/2014) konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 2 000 eur, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 2 000 eur, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é nahradiť sťažovateľke\nspoločne a nerozdielne trovy konania v sume 680,70 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. júna 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 67/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 149/2019, pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 Co 601/2014 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie krajského súdu“). Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 3 000 eur od okresného súdu a v sume 3 000 eur od krajského súdu a priznal jej aj náhradu\ntrov konania. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 35/2021 z 26. januára 2021 prijal\npodľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení okresného súdu a krajského súdu a z pripojeného\nsúdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 67/2010 a krajským súdom\npod sp. zn. 14 Co 149/2019 (pôvodne pod sp. zn. 14 Co 601/2014) vyplýva, že napadnuté konanie\nokresného súdu sa začalo doručením návrhu sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu\n11. júna 2008. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13 C 67/2010 zo 16. júna 2014,\nktorým žalobu sťažovateľky zamietol a zaviazal ju nahradiť žalovanej trovy konania. Rozsudok\nokresného súdu napadla 30. júla 2014 odvolaním sťažovateľka. Odvolanie sťažovateľky predložil\nokresný súd na rozhodnutie krajskému súdu 8. septembra 2014.\n3. Krajský súd vrátil 21. novembra 2017 spis okresnému súdu ako predčasne predložený na účely\nrozhodnutia o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov a z dôvodu potreby\ndoručenia vyjadrenia sťažovateľky na vedomie právnemu zástupcovi žalovanej.\n4. Dňa 24. novembra 2017 okresný súd doručil sťažovateľke tlačivo o pomeroch účastníka konania,\n23. januára 2018 okresný súd doručil žalovanej vyjadrenie sťažovateľky, 26. marca 2018 vyzval\nokresný súd na účely šetrenia pomerov právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie dokladov,\n13. júna 2018 sťažovateľka predložila okresnému súdu požadované listiny, 24. júla 2018 okresný\nsúd rozhodol o priznaní oslobodenia sťažovateľke od súdnych poplatkov, 8. januára 2019\nsťažovateľka doplnila svoje odvolanie, 10. januára 2019 okresný súd doručoval podania stranám\nkonania, 22. januára 2019 podala sťažovateľka vyjadrenie, 7. marca 2019 podala vyjadrenie\nžalovaná, 10. apríla 2019 okresný súd doručoval vyjadrenie žalovanej sťažovateľke, 24. júna 2019\nokresný súd opätovne predložil vec na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky krajskému súdu.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Proti postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach podala sťažovateľka\ntúto ústavnú sťažnosť, argumentujúc, že dôvod prieťahov v napadnutých konaniach spočíva\nvýlučne v nečinnosti a neefektívnom postupe všeobecných súdov bez právoplatného skončenia\nsporu.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a krajského súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Okresný súd sa vyjadril k priebehu celého konania vrátane predloženia chronologického opisu\nnapadnutého konania, pričom nezaujal nijaké stanovisko k svojmu postupu spojenému s prípravou\nveci na predloženie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní a tiež ani k postupu\nnasledujúcemu po vrátení veci krajským súdom bez rozhodnutia vo veci samej.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Krajský súd sa vyjadril k priebehu odvolacieho konania, počnúc 24. júnom 2019,\nkeď mu bol opätovne okresným súdom predložený spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.\nĎalšia argumentácia krajského súdu sa sústredila na opis personálnej situácie v senáte\n14 Co vrátane zmien v zložení senátu a na dlhodobú extrémnu zaťaženosť tohto senátu.\nPredsedníčka senátu poukázala na to, že aktuálne vybavuje odvolania napadnuté v roku 2017,\nako aj na to, že predĺženie rozhodovania vecí v danom senáte ovplyvňuje aj vyhláška Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných\npojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.\nV závere predsedníčka senátu krajského súdu uviedla, že nemôže zaručiť, že o odvolaní\nsťažovateľky bude rozhodnuté do konca roka 2021.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n8. Sťažovateľka vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu uvádza, že pokiaľ ide o časť\nvyjadrenia okresného súdu, ktorá sa venuje postupu okresného súdu do vydania rozsudku,\ntáto je celkom irelevantná, lebo sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy po vyhlásení rozsudku. Vo vzťahu k postupu okresného súdu\npo vyhlásení rozsudku okresný súd neuvádza nijakú argumentáciu, ktorá by jeho nečinnosť\na nesprávny postup ospravedlňovala.\n9. Sťažovateľka vo svojej replike k vyjadreniu krajského súdu uvádza, že krajský súd dôvodnosť\npodanej ústavnej sťažnosti nijako nespochybňuje. Sťažovateľka dôrazne nesúhlasí s posudzovaním\njej odvolania krajským súdom ako odvolania napadnutého v roku 2019, keďže odvolanie\nsťažovateľky bolo krajskému súdu predložené na rozhodnutie po prvýkrát v roku 2014.\nTakto by naň krajský súd mal nahliadať aj pri postupnosti rozhodovania reštančných vecí,\nteda ako na vec napadnutú v roku 2014. Konštatovanie krajského súdu o tom, že je možné,\n3\n\nže o odvolaní sťažovateľky nebude rozhodnuté ani v roku 2021, preukazuje podľa názoru\nsťažovateľky bez ďalšieho závažný zásah do jej práv, ako aj dôvod na priznanie finančného\nzadosťučinenia.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na jej tvrdení,\nže k porušeniu týchto jej práv došlo nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu\na krajského súdu v napadnutých konaniach.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená\nnastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana obrátila na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku,\nktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali\ntak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety Občianskeho\nsúdneho poriadku, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu\na sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis\nzakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového\nporiadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť\nveci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup samotného súdu. Za súčasť prvého\nkritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.\n15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania vedeného\nokresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie sumy 315 342,22 eur s príslušenstvom z titulu\nzmluvy o pôžičke, ktorú žalovanej mal poskytnúť pôvodný žalobca. Predmetná agenda predstavuje\n\n4\n\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto napadnuté konanie nemožno\nv zásade považovať za právne zložité, pričom ani konkrétne okolnosti prejednávanej veci\nneodôvodňujú záver o jej právnej zložitosti. V súvislosti s faktickou (skutkovou) zložitosťou\nodvolacieho konania (keďže sťažovateľka namieta postup okresného súdu po vyhlásení\nprvostupňového rozsudku a postup odvolacieho súdu) ústavný súd konštatuje, že podstata odvolacej\nargumentácie sťažovateľky je založená na polemike s argumentáciou okresného súdu, ktorý žalobu\nsťažovateľky zamietol, keďže dospel k záveru, že pôvodný žalobca žalobou uplatnené finančné\nprostriedky žalovanej nepožičal, ale daroval. Úlohou odvolacieho súdu je teda posúdiť, či v danom\nzáväzkovom vzťahu medzi žalovanou a pôvodným žalobcom išlo o darovanie alebo pôžičku\n(alternatívne bezdôvodné obohatenie, ako uvádza sťažovateľka). Napadnuté odvolacie konanie\nsa podľa názoru ústavného súdu nevyznačuje náročnosťou. Rozhodujúcim faktorom,\nktorý negatívne ovplyvnil plynulosť postupu okresného súdu a krajského súdu v posudzovanej veci,\nbola jeho nečinnosť a jeho neefektívny postup bližšie špecifikované v bodoch 17 a 18 tohto nálezu.\n16. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľka sa na prieťahoch v konaní pred okresným súdom (po vyhlásení\nrozsudku) ani pred krajským súdom nijako nepodieľala.\n17. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutom\nkonaní. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý pred predložením veci krajskému\nsúdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky nerozhodol o návrhu sťažovateľky na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov a nedoručil žalovanej vyjadrenie sťažovateľky, hodnotí ústavný\nsúd ako nesústredenú činnosť, ktorá viedla k predĺženiu konania takmer o päť rokov,\nz ktorých sa tri roky a dva mesiace vec pre účely rozhodnutia o odvolaní nachádzala na krajskom\nsúde zbytočne, keďže krajský súd o nej nemohol rozhodnúť, prinajmenšom bez rozhodnutia\nokresného súdu o návrhu sťažovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\n(doručiť vyjadrenie sťažovateľky žalovanej mohol aj krajský súd, pozn.) a ďalšie takmer dva roky\n(od 21. novembra 2017 do 24. júna 2019) sa spis nachádzal na okresnom súde. Postup okresného\nsúdu od 21. novembra 2017, keď mu bola vec krajským súdom vrátená ako predčasne predložená,\ndo 24. júna 2019, keď okresný súd vec opätovne predložil krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní sťažovateľky (po zabezpečení podkladov pre rozhodnutie o návrhu sťažovateľky\nna oslobodenie od súdnych poplatkov a po rozhodnutí o tomto návrhu a po doručení podaní stranám\nkonania), možno hodnotiť ako obdobie neefektívnej, zdĺhavej činnosti. Je absolútne neprijateľné,\naby administratívne úkony spočívajúce v doručení podaní stranám konania a jednoduchá\nrozhodovacia činnosť (rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov) trvali jeden rok a sedem\nmesiacov.\n18. Rovnako tak postup krajského súdu, ktorý sa odvolaním sťažovateľky po prvý raz začal\nzaoberať po viac ako troch rokoch od predloženia veci okresným súdom, keď zistil, že táto mu bola\nokresným súdom predložená predčasne, je obdobím nečinnosti krajského súdu. Obdobie\nod predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie 24. júna 2019 dosiaľ by bolo za predpokladu,\nže vec by bola krajskému súdu na rozhodnutie o danom odvolaní predložená prvý raz,\nakceptovateľné, pretože ústavný súd považuje trvanie odvolacieho konania v trvaní dvoch až troch\n5\n\nrokov za primerané, avšak v situácii, keď odvolanie bolo podané ešte v roku 2014 a krajským\nsúdom o ňom nebolo dodnes rozhodnuté, je bez ďalšieho z ústavnoprávneho hľadiska\nneakceptovateľné. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ak v dvoch\nkonaniach (formálne označených inými spisovými značkami) ide o rozhodovanie o stále tom istom\nodvolaní sťažovateľa proti tomu istému rozsudku, je, vychádzajúc z ústavným súdom konštantne\npresadzovanej materiálnej ochrany ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne) dve konania\nmateriálne ako to isté konanie, pričom aj Európsky súd pre ľudské práva posudzuje konanie\nako jeden celok a prístup, pri ktorom sa neposudzuje konanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje\ncelková dĺžka konania, považuje Európsky súd pre ľudské práva za príliš formalistický,\nktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 694/2016). Odvolacie\nkonanie je potrebné vnímať ako jeden celok a pri posúdení jeho dĺžky treba v danom prípade\nvychádzať z faktu, že sťažovateľka uplatnila svoje právo na odvolací prieskum prvostupňového\nrozhodnutia ešte v roku 2014. Krajský súd bol teda nečinný od 8. septembra 2014,\nkeď mu odvolanie bolo predložené na rozhodnutie okresným súdom po prvýkrát, až dosiaľ\ns výnimkou obdobia, keď sa spis nachádzal v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu\nna okresnom súde (obdobie od 21. novembra 2017 do 24. júna 2019).\n19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu,\nako aj postupom krajského súdu v napadnutých konaniach došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n20. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo krajským súdom\nrozhodnuté o odvolaní sťažovateľky, a teda konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd\nv zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume\n3 000 eur od okresného súdu a v sume 3 000 eur od krajského súdu, ktoré odôvodňuje\nskutočnosťou, že postup všeobecných súdov objektívne bráni uspokojeniu jej nárokov\nv napadnutom konaní, keď po márnom očakávaní súdneho rozhodnutia sa ho nedočkala ani po vyše\ndvanástich rokoch od jeho začatia.\n22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n23. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom konaní,\nako aj s prihliadnutím na skutočnosti opísané v bode 17 tohto nálezu považoval ústavný súd\npriznanie sumy 2 000 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu) a vo vzťahu\nku krajskému súdu vzhľadom na skutočnosti opísané v bode 18 tohto nálezu považoval ústavný súd\npriznanie sumy 2 000 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 4 výroku nálezu).\n24. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia, ústavný súd ústavnej\nsťažnosti nevyhovel (bod 6 výrokovej časti nálezu).\n\n6\n\nV.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 680,70 eur (bod 5 výroku nálezu).\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Priznal\nnáhradu za tri právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti\na vyjadrenie na výzvu ústavného súdu z 8. marca 2021. Odmena za jeden úkon právnych služieb\nza rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 eur. Takto stanovená odmena\nspolu s režijným paušálom vo výške 10,62 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 eur\nza jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony sumu 375,24 eur. Odmena za jeden úkon\nprávnych služieb za rok 2021 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 181,17 eur, čo spolu\ns režijným paušálom predstavuje sumu 192,04 eur. Takto priznanú odmenu je potrebné navýšiť\no daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 113,45 eur, keďže právny zástupca sťažovateľky\nje jej platiteľom.\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné uhradiť\nspoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2021\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/67/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "14Co/149/2019", "guid": "5bbcb13c-193b-49fe-ad6f-f014a366cbaa:9c7e01c2-790f-4300-ac81-8eefc635431a", "vztah": "porusene"}, {"sz": "14Co/601/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efa6c44a-d37e-4b48-b223-7e093226ca61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 694/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 694/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "5bbcb13c-193b-49fe-ad6f-f014a366cbaa:9c7e01c2-790f-4300-ac81-8eefc635431a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6116208152.3", "spisova_znacka": "14Co/149/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/149/2019 z 22. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6116208152.3"}], "citovane_v": []}