{"guid": "ussr:73b3149f-c357-45b7-8594-005b449a5dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2021 z 22. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. IV. ÚS 331/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/73b3149f-c357-45b7-8594-005b449a5dc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 331/2021-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická 33, Košice,\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10 Sžfk 57/2018 z 22. septembra 2020\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. decembra 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ žalobou z 25. októbra 2017 žiadal\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaný“) č. 101585556/2017 z 18. júla 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového\núradu Žilina č. 100753239/2017 z 3. mája 2017, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel na dani\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2007. Krajský súd\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 30 S 73/2017 z 5. júna 2018 žalobu sťažovateľa\nzamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom č. k. 10 Sžfk\n57/2018 z 22. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) jeho rozhodnutie potvrdil,\nkeďže kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku krajského súdu, s ktorého\nodôvodnením sa stotožnil. Kasačný súd podľa sťažovateľa nepresne reprodukoval zistený skutkový\nstav, keď uviedol, že zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000, ktoré nakupoval od spoločnosti I. P.\nS., s. r. o., spĺňalo kritériá investičného zlata, a preto aj predaj takého zlata bol predajom\ninvestičného zlata. Predaj uvedeného zlata prebehol v reťazci (I. P. S., s. r. o. – sťažovateľ –\n– Česká republika) bez jeho zmeny a bol uskutočnený v rovnaký deň alebo nasledujúci\ndeň. Z výsledku medzinárodného dožiadania vyplynulo, že\ndodal do Českej republiky\ninvestičné zlato. Najvyšší súd tiež dôvodil, že dôkazné bremeno, že nešlo o investičné zlato, nesie\ndaňový subjekt. Aj námietku nesprávneho eurokonformného výkladu posúdil kasačný súd ako\nnedôvodnú, poukazujúc na vyčerpávajúce právne posúdenie tejto námietky krajským súdom,\ns ktorým sa stotožnil.\n4. Sťažovateľ poukázal na rozsudok krajského súdu č. k. 31 S 108/2017 z 12. júna 2019, ktorým\nkrajský súd tiež zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým mu\nbol vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2007. Uvedený rozsudok však\nbol najvyšším súdom v kasačnom konaní zrušený rozsudkom č. k. 4 Sžfk 48/2019 zo 6. októbra\n2020 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, a to za identických skutkových okolností. Sťažovateľ\nďalej podrobne poukázal na právne závery najvyššieho súdu v predmetnom rozhodnutí, v ktorom\nnajvyšší súd konštatoval, že posúdenie predmetu dodávky ako dodávky investičného zlata nemá\nzáklad vo vykonanom dokazovaní, na faktúre nie je uvedený počet dodaných kusov ani ich\njednotlivá hmotnosť. Najvyšší súd tiež konštatoval, že došlo k nesprávnemu rozloženiu dôkazného\nbremena. Vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe, poukazujúc na závery vyslovené najvyšším súdom v rozhodnutiach sp. zn.\n3 Sžf 43/2010, sp. zn. 6 Sžf 39/2011 a sp. zn. 8 Sžf 2/2015 a súčasne dospejúc k záveru, že nejde\no obdobný skutkový stav ako vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Sžf 20/2010 v spojení s uznesením\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 391/2011, ktorými argumentoval žalovaný.\n5. Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie porušuje jeho základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vykazuje\nrovnaké nezákonnosti ako jemu predchádzajúci rozsudok krajského súdu, s ktorého odôvodnením\nsa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil. Východisko pre vyslovenie porušenia týchto práv vytvára\npráve rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 48/2019, v ktorom sa najvyšší súd v plnom rozsahu\nstotožnil s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v kasačnej sťažnosti (pozri závery uvedené v bode\n4 tohto uznesenia).\n6. Sťažovateľ predovšetkým nesúhlasí s posúdením pojmu „investičné zlato“, pretože je nepravdivé\ntvrdenie súdu, že vo faktúrach prijatých sťažovateľom od dodávateľa I. P. S., s. r. o., bolo vždy\nuvedené, že ide o tehly s konkrétnou hmotnosťou. Na sporných faktúrach bolo uvedené, že išlo\no predaj zlata v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000 v celkovom množstve 27,1 kg (fa. č. 3/07), 0,9 kg\n(fa. č. 4/07), 3 kg (fa. č. 6/07) a 1,5 kg (fa. č. 7/07), a obdobne zneli aj faktúry, ktoré sťažovateľ\nvystavoval pre\n. Sťažovateľ namietal v daňovom konaní, ako aj v súdnom konaní, že\n\n2\n\nna uvedených faktúrach absentuje počet kusov tehál a ich jednotlivé hmotnosti, ako aj forma\ndodaného zlata.\n7. Ďalší podstatný argument sťažovateľa spočíva v nesprávnom rozložení dôkazného bremena\nk tvrdeniu daňových orgánov, že ide o investičné zlato. Sťažovateľ by mal dôkaznú povinnosť len\nv prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia od dane podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no DPH“), teda výnimku zo všeobecnej zásady, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo\nspotreby. Ak daňové orgány tvrdili, že pri sporných dodávkach mal byť použitý osobitný režim\nplatný pre investičné zlato, boli povinné preukázať, že boli splnené podmienky pre použitie\nuvedeného osobitného režimu.\n8. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol, z akých dôvodov považoval argumentáciu\nsťažovateľa za skutkovo a právne bezvýznamnú, postupoval nedôsledne, čím porušil označené\npráva sťažovateľa.\n9. Podľa názoru sťažovateľa v súvislosti s nesprávnym posúdením pojmu investičné zlato\na nesprávnym rozložením dôkazného bremena v daňovom konaní došlo tiež k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, napr. rozhodnutia sp. zn. 3 Sžf 43/2010, sp. zn. 6 Sžf 39/2011,\nsp. zn. 8 Sžf 2/2015, ako aj uznesenia sp. zn. 6 Sžf 4/2010, sp. zn. 6 Sžf 15/2010, sp. zn.\n6 Sžf 33/2010, ktorá zásadným spôsobom podporovala argumentáciu sťažovateľa a ktorú ponechal\nnajvyšší súd bez povšimnutia, resp. sa s ňou nevysporiadal.\n10. Sťažovateľ tiež argumentoval, že svoje tvrdenia o nesprávnom posúdení dodávky ako\ninvestičného zlata podoprel aj znaleckým posudkom Ing. Bc. Koporu, ktorý podal všeobecný\nodborný výklad k požiadavkám kladeným na zlaté prúty a tehly, aby ich akceptoval trh drahých\nkovov. Súd znalecký posudok odmietol z dôvodu, že súdny znalec neposudzoval konkrétne\ndodávky tovaru v danej veci. Najvyšší súd sa s odborným stanoviskom vôbec nezaoberal, čím sa\njeho postup stal podľa sťažovateľa arbitrárnym.\n11. Sťažovateľ tiež v namietal, že súd nesprávne posúdil nepriamy účinok šiestej smernice. Podľa\nsťažovateľa otázka nepriameho účinku tejto smernice sa javí ako primárna len vtedy, ak by sa\npotvrdilo, že išlo o dodanie investičného zlata. Kasačný súd s argumentáciou sťažovateľa\nvysporiadal stručne oznámením, že táto námietka nie je dôvodná, pretože krajský súd\nvyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil právne posúdenie a jej eurokonformný výklad, s ktorým sa\nnajvyšší súd stotožnil.\n12. Kasačný súd tiež nechal bez povšimnutia námietku sťažovateľa, že krajský súd absenciu\nodpovedí žalovaného k ťažiskovým námietkam sťažovateľa dodatočne objasnil novými dôkazmi\nv neprospech sťažovateľa. Krajský súd dodatočne objasnil, prečo znalecký posudok\nIng. Bc. Koporu nie je dôkazom, prečo nezaoberanie sa námietkou k dodávkam zlata pre\nspoločnosť Zlatá huta, s. r. o., nezakladá dôvod na nezrozumiteľnosť rozhodnutia, prečo sa správca\ndane nemusel vyjadriť k zlatu predloženému\n, prečo nebolo potrebné vypočuť\nzástupcov spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o.\n13. Kasačný súd rovnako prehliadol, že sťažovateľ navrhol podať Súdnemu dvoru Európskej únie\nžiadosť o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú sťažovateľ\n\n3\n\nodôvodňoval najmä tým, že najvyšší súd prijal v skutkovo a právne zhodných alebo podobných\nprípadoch diametrálne odlišné rozhodnutia.\n14. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí podľa sťažovateľa neodpovedal na viaceré otázky, ktoré\nmali pre vec podstatný význam, čo je prejavom arbitrárnosti tohto rozhodnutia. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že v tomto dôsledku súdne konanie ako celok bolo nespravodlivé a aj jeho výsledok je\nnespravodlivý.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel\nDPH s odôvodnením, že išlo o dodávku investičného zlata, ktoré je oslobodené od platenia dane\npodľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, a preto nemohlo sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie\nveci, právne názory najvyššieho súdu považuje za arbitrárne a v rozpore so zmyslom a s účelom\naplikovaných právnych predpisov, najmä zákona o DPH. Súčasne podľa názoru sťažovateľa\nnajvyšší súd nesprávne posúdil nepriamy účinok šiestej smernice a jej eurokonformný výklad a bez\nriadneho odôvodnenia sa odchýlil od svojej doterajšej rozhodovacej praxe.\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy:\n16. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n17. Ústavný súd zdôrazňuje, že v čl. 46 ods. 2 ústavy je garantované ústavné právo fyzických osôb\na právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade\nznamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu\nverejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V tomto\nrozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu) predstavuje čl. 46 ods. 2 ústavy lex\nspecialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup\nk súdu účastníka súdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci\nvo veci viazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy.\n18. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na špecifiká správneho súdnictva,\nktoré je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej\nnajrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho\n4\n\nštátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad\neventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho\nsúdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012).\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n20. Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 30 S 73/2017 vyplynulo, že argumentácia\nsťažovateľa uvedená v ústavnej sťažnosti je obdobná jeho námietkam vzneseným v kasačnej\nsťažnosti.\n21. Najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí predovšetkým stotožnil s rozsudkom krajského súdu,\nktorý obsahuje dostatočné východiská pre vyslovený výrok, ktorým je zamietnutie správnej žaloby\nsťažovateľa. Kasačný súd považoval za preukázané, že správca dane pri výkone daňovej kontroly\nvyhodnotil všetky získané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo. Na základe rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne\na v súlade so zákonom o DPH. Najvyšší súd k uvedenému konštatoval, že zlato, ktoré bolo\npredmetom dodávok\ndo Českej republiky, bolo nakúpené od sťažovateľa.\nZ medzinárodného dožiadania vyplynulo, že do Českej republiky bolo dodané investičné zlato.\nKeďže išlo o zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000, ktoré sťažovateľ nakupoval od spoločnosti\nI. P. S., s. r. o., bol aj predaj tohto zlata uskutočnený sťažovateľom predajom investičného zlata.\nSkutočnosť, že uvedené zlato bolo predávané bez zmeny, potvrdzujú aj dátumy dodania zlata\nv reťazci I. P. S., s. r. o. – sťažovateľ –\n– Česká republika, keď predaj bol uskutočnený\nv ten istý deň, resp. na druhý deň, teda uvedené subjekty neboli schopné zmeniť charakter a formu\ndodaného zlata a tiež neboli subjektmi evidovanými na Puncovom úrade Slovenskej republiky ako\nsubjekty vyrábajúce alebo pretvárajúce zlato. V súvislosti s dôkazným bremenom najvyšší súd\nzastával názor, že sťažovateľ nesie dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania svojich tvrdení, že\ndodané zlato nemalo charakter investičného zlata, čo v daňovom konaní nepreukázal. Ako\nnedôvodnú posúdil kasačný súd aj námietku sťažovateľa o nesprávnom eurokonformnom výklade,\nkeď odkázal na odôvodnenie krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil posúdenie\nnepriameho účinku šiestej smernice a jej eurokonformný výklad. Najvyšší súd tiež z hľadiska\nposúdenia odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s námietkami sťažovateľa, vyvodil správne skutkové\na právne závery a dospel k nepochybným záverom.\n\n5\n\n22. Ústavný súd preskúmal rozhodnutie najvyššieho súdu a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku\nnajvyššieho súdu možno považovať za presvedčivé, a to čo sa týka posúdenia sporu o výklad pojmu\n„investičné zlato“, ako aj definovania predmetu obchodovania sťažovateľa, o ktorom správca dane\nsprávne konštatoval, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu DPH. Otázka posúdenia\npojmu investičné zlato sa v konaní o ústavnej sťažnosti už objavila aj v minulosti a ústavný súd\nv uzneseniach sp. zn. II. ÚS 391/2011, I. ÚS 251/2012 a II. ÚS 506/2016 odmietol sťažnosti ako\nzjavne neopodstatnené, posúdiac rozhodnutia príslušného správcu dane pri posudzovaní dodávky\ntovaru ako investičného zlata za obdobných skutkových okolností ako zákonné.\n23. Podľa názoru sťažovateľa konajúce súdy tiež nesprávne vyhodnotili rozloženie dôkazného\nbremena v preskúmavanom daňovom konaní, pokiaľ ide o preukázanie vzniku nároku sťažovateľa\nna odpočet DPH v príslušnej výške, čo súvisí najmä s nesprávnym posúdením pojmu investičné\nzlato. Sťažovateľ zastáva názor, že v rámci preskúmavania jeho kasačnej sťažnosti mal najvyšší súd\nbrať do úvahy jeho námietku, že dôkazné bremeno v prebiehajúcom daňovom konaní ležalo na\npríslušnom správcovi dane, ktorý mal svoje tvrdenia o charaktere dodaného zlata preukázať.\n24. Ústavný súd v uznesení č. k. II. ÚS 784/2015 z 2. decembra 2015 právnou vetou (uznesenie\npublikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 72/2015)\nvyslovil, že „prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo osebe porušením\nzákladného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu“. Inými slovami, aj daňový subjekt\nnesie v daňovom konaní dôkazné bremeno.\n25. Ústavný súd k predmetnej problematike konštatuje, že daňový subjekt je nositeľom povinnosti\ntvrdenia, ako aj nositeľom dôkazného bremena, teda povinnosti svoje tvrdenia týkajúce sa priznanej\ndane preukázať. Na uvedený účel daňový subjekt využíva predovšetkým účtovníctvo, ale aj iné\npísomné záznamy. Existencia účtovných dokladov (i keď z hľadiska účtovného bezchybných)\nnemusí jednoznačne znamenať, že dodanie tovaru alebo služby v Slovenskej republike alebo dovoz\ntovaru z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretieho štátu sa uskutočnili tak, ako je na\núčtovných dokladoch uvedené. Pokiaľ daňové orgány vierohodnosť daňovým subjektom\npredložených dokladov dostatočne spochybnia, je povinnosťou daňového subjektu tieto\npochybnosti vyvrátiť. Pokiaľ teda sťažovateľ v daňovom konaní tvrdil, že nešlo o dodanie\ninvestičného zlata, mal svoje tvrdenia preukázať. Z predloženého spisového materiálu tiež vyplýva,\nže rozhodnutia z dotknutého daňového konania už boli v minulosti dvakrát predmetom súdneho\nprieskumu v konaniach vedených krajským súdom pod sp. zn. 20 S 88/2009 a sp. zn.\n20 S 13/52016, v ktorých bola otázka posúdenia tovaru ako investičného zlata a otázka dôkazného\nbremena sťažovateľa už vyriešená, a daňové orgány boli týmito závermi krajského súdu pri\nrozhodovaní viazané.\n26. K námietke nesprávneho eurokonformného výkladu najvyšší súd v bode 34 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia poukázal na odôvodnenie krajského súdu, s ktorým sa v celom rozsahu\nstotožnil. Krajský súd (body 15 až 17 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, pozn.) podľa\nkasačného súdu vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil právne posúdenie nepriameho účinku šiestej\nsmernice a jej eurokonformný výklad, čo z hľadiska posúdenia jeho ústavnosti akceptuje aj ústavný\nsúd, keďže z ústavnoprávneho hľadiska je v prvom rade dôležité, že nejde o výklad contra legem.\n27. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje predovšetkým na právne závery najvyššieho súdu obsiahnuté\nv rozsudku č. k. 4 Sžfk 48/2019 zo 6. októbra 2020, ktorým v obdobnej právnej veci sťažovateľa\n6\n\n(vyrubenie DPH za obdobie IV/2007) zrušil predchádzajúci rozsudok krajského súdu o zamietnutí\nžaloby sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie bolo vyhlásené 6. októbra 2020\na napadnuté rozhodnutie bolo vyhlásené 22. septembra 2020, teda 14 dní pred ním, a preto bolo\núlohou najvyššieho súdu vysporiadať sa so závermi uvedenými v skoršom rozhodnutí (a nie\nnaopak), pokiaľ mu vzhľadom na krátky časový odstup medzi vyhlásením oboch rozhodnutí boli\ntieto závery uvedené v odôvodnení známe. Okrem uvedeného ústavný súd podotýka, že vo veci\nvedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Sžfk 48/2019 bolo vydané kasačné rozhodnutie a vec sa\nvrátila späť krajskému súdu, ktorý vydá opätovné rozhodnutie vo veci.\n28. Ústavný súd už tiež judikoval, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax\nvšeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, prípadne\ndovolacieho súdu (m. m. I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08, I. ÚS 393/08). Zjednocovanie\njudikatúry všeobecných súdov upravujú § 21 až § 24e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n29. K námietke sťažovateľa o ignorovaní jeho návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru Európskej únie, ústavný súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže zo súdneho\nspisu predmetný návrh sťažovateľa nevyplynul.\n30. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno označiť za\narbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený\nskutkový (ktorý vyplynul z posúdenia jednotlivých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach) a právny stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval\nťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa. Odôvodnenie napadnutého rozsudku a právny názor najvyššieho súdu ústavný súd\nhodnotí ako ústavne aprobovateľné, logické a materiálne i formálne im nemožno vytknúť nesúlad\ns princípmi základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, a preto odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nIII.2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces:\n31. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom konaní. V tomto\nsmere je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\ntýkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, z ktorej vyplýva, že vylučuje jeho aplikáciu na veci\ndaňové, argumentujúc, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of public-authority\nprerogatives; porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006,\nbod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body\n24, 31). Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých daňových veciach, kde daňové konanie\npovažuje za konanie trestné.\n32. Rešpektujúc uvedenú judikatúru ESĽP a prihliadajúc pritom na skutočnosť, že vo veci\nsťažovateľa správne orgány neuložili sankciu za porušenie právnej (zákonnej) povinnosti, ale išlo\no vyrubenie rozdielu DPH, teda nedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho\ncharakteru, t. j. nie je naplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských\nkritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného\n7\n\ncharakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade (k tomu porovnaj Engel\nand Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP\nz 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľa nie je aplikovateľný čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n33. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2021\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "daň-daňová povinnosť", "daň-z pridanej hodnoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžfk/57/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:62bf1807-0422-4901-8f6f-5be04f38a3fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62bf1807-0422-4901-8f6f-5be04f38a3fd"}, {"guid": "ussr:fedde549-cf17-431c-b6bd-d8de4ea0fe84", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 391/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 391/2011 z 7. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fedde549-cf17-431c-b6bd-d8de4ea0fe84"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:6a13df84-341f-4b78-a8de-28546b6765e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a13df84-341f-4b78-a8de-28546b6765e2"}, {"guid": "ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76"}, {"guid": "ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}