{"guid": "ussr:cff94d82-983e-488a-8a82-026b413adf0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2021 z 17. 8. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2021, sp. zn. IV. ÚS 303/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cff94d82-983e-488a-8a82-026b413adf0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 303/2021-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\n, zastúpených JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká cesta 2/B,\nPezinok, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 228/2019\nz 28. mája 2020 za účasti zúčastnenej osoby Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 228/2019 z 28. mája 2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení\nso základným právom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 228/2019 z 28. mája 2020\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania\nv sume 1 093,86 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. septembra 2020 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv podľa\nčl. 46 ods. 3 a 4 ústavy v spojení so základným právom podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 228/2019 z 28. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“). Navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 303/2021-32 zo 7. júna 2021 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základných práv\nuvedených v bode 1 tohto nálezu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia, pripojeného spisu všeobecného súdu a priložených\npríloh vyplýva nasledujúci stav veci:\nSťažovateľka obchodná spoločnosť\nvystupovala ako poškodená\nv trestnom konaní začatom 30. septembra 2005 uznesením Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Bratislava V ČVS: ORP-214/2-OVK-B5-2004 pre trestný čin krádeže motorového vozidla.\nTrestné konanie bolo neskôr vedené pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,\núradnej pečate a úradnej uzávery, ktoré bolo prerušené uznesením ČVS: ORP-214/2-0VK-B5-2004\nz 23. augusta 2012, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie\nproti určitej osobe, a pre trestný čin sprenevery, ktoré bolo zastavené uznesením ČVS: ORP-214/2OVK-B5-2004 zo 4. júna 2012 právoplatným 6. augusta 2012, pretože trestné stíhanie bolo\nneprípustné z dôvodu jeho premlčania.\n4. Sťažovatelia namietali zbytočné prieťahy v predmetnom trestnom konaní ústavnou sťažnosťou,\nktorá bola uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 549/2011-13 z 13. decembra 2011 odmietnutá\nz dôvodu, že sťažovateľ\na sťažovateľka\nnemali v trestnom\nkonaní status poškodených osôb, sťažovateľka obchodná spoločnosť\nsíce v trestnom konaní bola poškodenou, ale z dôvodu, že nedošlo k vzneseniu obvinenia\nkonkrétnej osobe, nečerpala záruky v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru: «Až\nvznesenie obvinenia považuje ústavný súd za moment, ktorý poskytuje poškodenému v trestnom\nkonaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia,\na teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle\nčl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).»\n5. Sťažovatelia sa 9. marca 2011 obrátili na Okresný súd Bratislava I so žalobou o zaplatenie\nnemajetkovej ujmy a náhrady škody proti Slovenskej republike ako žalovanej (ďalej aj „zúčastnená\nosoba“) z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu spočívajúceho vo vzniku zbytočných prieťahov v predmetnom\ntrestnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z. z.“). Vec bola z dôvodu miestnej nepríslušnosti v zmysle § 105 ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“)\npostúpená Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), ktorý rozsudkom č. k.\n50 C 96/2012-312 z 5. februára 2015 zamietol žalobu sťažovateľov. Podľa jeho názoru neboli\nsplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia nesprávneho úradného postupu,\npretože v predmetnom trestnom konaní nedošlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe,\n2\n\npričom poukázal na závery ústavného súdu v uznesení č. k. III. ÚS 549/2011-13 z 13. decembra\n2011. Ďalej uviedol, že motorové vozidlo, pre ktoré sa predmetné trestné konanie viedlo, sa\nnachádza v úschove súdu, keďže si naňho robili nároky sťažovateľka\na ďalšia tretia\nosoba, teda vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo spochybnené, preto aj v prípade existencie\nnesprávneho úradného postupu tu absentuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody, keďže poškodená osoba sa môže domáhať vydania\nmotorového vozidla z úschovy súdu. Súd poukázal na konanie vedené pred okresným súdom pod\nsp. zn. 24 C 19/2012, v ktorom si sťažovateľka\nuplatňovala nárok na vydanie\npredmetného motorového vozidla z úschovy a ktoré bolo zastavené. K vecnej legitimácii\nsťažovateľky\nokresný súd uviedol, že nie je aktívne vecne\nlegitimovanou na podanie žaloby, pretože v priebehu konania nepreukázala, že je vlastníčkou\npredmetného motorového vozidla.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom poukázali na\nrozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej\nokamihom, keď škoda vznikla, resp. okamihom, keď bolo trestné stíhanie začaté, nadobúda\npoškodený status poškodeného v trestnom konaní podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov. Okrem toho namietali doručenie rozsudku\nokresného súdu v jednej obálke.\n7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) už v poradí tretím rozsudkom č. k.\n6 Co 147/2018-459 zo 16. januára 2019 potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba\nzamietnutá. V poradí prvý rozsudok krajského súdu č. k. 6 Со 311/2015-372 z 2. novembra 2015\nbol zrušený uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 182/2016 z 30. novembra 2016 z dôvodu\nnedoručenia vyjadrenia žalovanej k odvolaniu sťažovateľom, v poradí druhý rozsudok krajského\nsúdu č. k. 6 Co 2/2017 z 26. apríla 2017 bol zrušený uznesením najvyššieho súdu č. k.\n2 Cdo 5/2018 z 31. mája 2018 z dôvodu, že krajský súd nedoručil sťažovateľom uznesenie\nnajvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 182/2016 z 30. novembra 2016 a napriek tomu vo veci samej\nrozhodol.\n8. Z hľadiska merita veci, ktoré nebolo predmetom predošlého dovolacieho prieskumu, odvolací\nsúd vo svojom ostatnom rozsudku uviedol, že sa stotožňuje s výrokom rozsudku okresného súdu,\nso zisteným skutkovým stavom, avšak právne posúdenie veci nepovažoval za správne. Konštatoval,\nže v konaní bolo preukázané, že došlo k neodôvodneným prieťahom a nečinnosti vyšetrovateľov, čo\nmožno označiť za nesprávny úradný postup. Napriek tomu podaná žaloba podľa názoru krajského\nsúdu nebola dôvodná. Uzavrel, že napriek existencii nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov\nv predmetnej trestnej veci sťažovateľom nevznikol nárok na náhradu škody v zmysle § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z., keďže sťažovatelia v tejto trestnej veci nemali také postavenie, na základe\nktorého by im vznikol nárok podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru: „Ani\nexistencia nesprávneho úradného postupu zo strany vyšetrovateľov preto nemôže mať za následok\nvyhovenie žalobe.“ Odvolací súd podporne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu č. k.\nIII. ÚS 549/2011-13 z 13. decembra 2011, ktoré podľa jeho názoru sťažovatelia nespochybnili.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodili\nz § 420 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“). Namietali, že rozsudok odvolacieho súdu im bol doručený\nprostredníctvom ich advokátky, čo je v rozpore s rozhodnutím najvyššieho súdu R V/1968, odvolací\n3\n\nsúd ich vopred neinformoval o verejnom vyhlásení rozsudku v rozpore so závermi rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 26/2017, a argumentovali aj nedostatkom odôvodnenia, ktorý mal\nspočívať v nerešpektovaní záväzného právneho názoru vysloveného najvyšším súdom v uznesení\nč. k. 2 Cdo 5/2018 z 31. mája 2018, ktorým bol zrušený v poradí druhý rozsudok odvolacieho súdu.\nĎalej uviedli, že krajský súd si nesplnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 CSP. Sťažovatelia\nnapadli aj právne závery odvolacieho súdu, ktoré boli podľa ich názoru v rozpore s rozhodovacou\npraxou ESĽP, a to rozhodnutím Javor a Javorová proti Slovenskej republike z 15. septembra 2015,\nv zmysle ktorého sa záruky čl. 6 ods. 1 dohovoru aplikujú aj na nároky poškodených „od momentu,\nkedy boli uplatnené, teda nie od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe ako nesúladne tvrdí\nokresný súd opierajúci sa o rozhodnutie ústavného súdu nesúladné s rozhodovacou praxou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva“.\n10. Ďalej poukázali na to, že ich Okresný súd Bratislava I nepoučil o ich procesných právach\na povinnostiach podľa Občianskeho súdneho poriadku, keď došlo k postúpeniu veci okresnému\nsúdu, konkrétne o práve namietať postúpenie spisu. Následkom toho vo veci konal okresný súd ako\nmiestne a vecne nepríslušný. Napadli aj spôsob, akým sa krajský súd vysporiadal so vznesenou\nnámietkou zaujatosti proti jednému z členov senátu, čím dôvodili prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. e) CSP.\n11. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľov odmietnuté z dôvodov\npodľa § 447 písm. c) a f) CSP. Najvyšší súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je\ndostatočne odôvodnené, krajský súd spoločne s okresným súdom dali odpovede na podstatné otázky\nsťažovateľov v konaní, pričom uviedol, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie\nveci nezakladá vadu zmätočnosti s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 196/2014.\n12. K tvrdenej absencii poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP o nových procesných právach\nsťažovateľov uviedol, že táto námietka nekorešponduje s obsahom spisu, z ktorého vyplynulo\nriadne poučenie dané stranám konania. Sťažovatelia nepožiadali okresný súd o ustanovenie\nprávneho zástupcu, o možnosti obrátiť sa na príslušné Centrum právnej pomoci boli poučení.\n13. V konaní na odvolacom súde krajský súd vo veci neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie,\nnedošlo k splneniu podmienok pre nariadenie pojednávania na odvolacom súde, preto odvolací súd\nrozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom sťažovatelia nepožiadali výslovne súd\no oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, na tieto\núčely nepostačuje, ak strana vo svojich podaniach uvádza aj svoju elektronickú adresu.\n14. Doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu v jednej obálke prostredníctvom advokáta je\nsúladné s dikciou § 110 ods. 1 CSP, preto dovolací súd túto námietku vyhodnotil ako\nbezpredmetnú.\n15. K ďalším dovolacím námietkam totožným s námietkami formulovanými v odvolacom konaní\ndovolací súd odkázal na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, s ktorým sa plne stotožnil.\n16. Sťažovateľmi namietaná zaujatosť jedného z členov senátu odvolacieho súdu podľa názoru\ndovolacieho súdu nebola odôvodnená riadnou a relevantnou argumentáciou, preto bola aj táto\nnámietka posúdená ako neopodstatnená.\n4\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n17. Argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa označených základných práv v časti, ktorá bola\nústavným súdom prijatá na ďalšie konanie, smerujúcu proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu možno zhrnúť takto:\na) Namietajú miestnu príslušnosť okresného súdu, pretože podľa ich tvrdení neboli poučení\nv zmysle § 105 ods. 3 OSP o možnosti namietať postúpenie veci okresnému súdu z Okresného súdu\nBratislava I, pričom na tento argument im nebola daná zo strany najvyššieho súdu adekvátna\nodpoveď.\nb) Poukazujú na rozpor medzi uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 549/2011-13 z 13. decembra\n2011, z ktorého pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzali všeobecné súdy, s judikatúrou\nESĽP, konkrétne s rozhodnutím vo veci Javor a Javorová proti Slovenskej republike\nz 15. septembra 2015, na ktoré upozorňovali aj súdy nižších stupňov, pričom v podanom odvolaní\nnešpecifikovali predmetné rozhodnutie ESĽP, lebo v čase jeho podania nebolo publikované\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V dovolaní smerujúcom proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu na neho riadne poukázali a k tejto dovolacej námietke najvyšší súd\nnezaujal žiadne stanovisko, čím zaťažil svoje rozhodnutie nedostatkom odôvodnenia a porušil čl. 46\nods. 3 ústavy, ako aj práva sťažovateľov na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, čím „je aj naplnený aj dôvod na vydanie kasačného nálezu ústavného súdu“.\nc) Krajský súd ich v rozpore s § 214 ods. 3 OSP v spojení s § 45 ods. 4 OSP neupovedomil o mieste\na čase vyhlásenia rozhodnutia, čo odporuje aj uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 26/2017,\ns čím sa rovnako najvyšší súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n18. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe ústavného súdu\nbez ďalšieho vyjadrenia k námietkam a zároveň súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nVyjadrenie k ústavnej sťažnosti poskytla aj predsedníčka senátu JUDr. Viera Petríková, ktorá\nnavrhla tejto ústavnej sťažnosti nevyhovieť a ako nedôvodnú ju zamietnuť.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n19. Zúčastnená osoba, ktorou je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky, nevyužila svoje právo vyjadriť sa k podanej ústavnej sťažnosti.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n20. Sťažovatelia považujú podanú ústavnú sťažnosť za dôvodnú a žiadajú jej vyhovieť v celom\nrozsahu.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu všeobecného súdu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\nIV.1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu:\n22. Podstata námietok sťažovateľov spočíva v spochybňovaní záverov napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorý sa podľa ich názoru nevysporiadal s ich hmotnoprávnym nárokom na\nnáhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobom zodpovedajúcim judikatúre ESĽP s poukazom na\nrozhodnutie vo veci Javor a Javorová proti Slovenskej republike. Namietajú aj porušenie svojich\nprocesných práv, ktoré má spočívať v neupovedomení odvolacieho súdu o mieste a čase vyhlásenia\nrozsudku a v nepoučení o ich práve namietať príslušnosť okresného súdu pri postúpení veci.\n23. K sťažovateľmi uplatneným námietkam o neupovedomení sťažovateľa\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu najvyšší súd poukázal na\nv čase rozhodovania krajského súdu účinný § 219 ods. 3 CSP. Sťažovatelia namietajú, že mal byť\naplikovaný procesný predpis účinný v čase podania odvolania – t. j. Občiansky súdny poriadok,\ns čím sa ústavný súd nemôže stotožniť. Odvolací súd vydal rozsudok v čase, keď už Občiansky\nsúdny poriadok nebol účinný, v zmysle § 470 ods. 1 CSP, ktorý zakotvuje tzv. princíp okamžitej\naplikability, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie\nje ustanovené inak, pričom Civilný sporový poriadok neobsahuje špeciálne intertemporálne\nustanovenie k problematike aplikácie § 219 ods. 3 CSP. Sťažovatelia iniciovali odvolacie konanie\nv čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo znamená, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP boli\núčinky podaného odvolania zachované, avšak o odvolaní súd rozhodoval v čase účinnosti Civilného\nsporového poriadku, preto bolo na mieste aplikovať príslušné ustanovenia procesnoprávneho\npredpisu účinného v čase vydania rozhodnutia.\n24. K námietke o nedostatku poučenia o možnosti namietať postúpenie veci v zmysle § 105 ods. 3\nOSP dovolací súd nezaujal žiadne stanovisko. Z materiálneho hľadiska Okresný súd Bratislava\nI sťažovateľov upovedomil o postúpení spisu oznámením z 5. apríla 2012, kde uviedol aj dôvody,\npre ktoré vec postúpil okresnému súdu. Objektívne boli sťažovatelia včas upovedomení o postúpení\nveci, ktoré bolo zdôvodnené, pričom v konaní na prvej inštancii nenamietali prípadnú miestnu\nnepríslušnosť okresného súdu a táto výhrada nebola formulovaná ani v odvolacom konaní, ale\nprvýkrát ju sťažovatelia namietali až v dovolacom konaní.\n25. Okresný súd Bratislava I skúmal miestnu príslušnosť z dôvodu, že sťažovatelia vystupovali\nvo viacerých konaniach vedených týmto súdom ako navrhovatelia v zmysle § 105 ods. 1 OSP. Táto\nskutočnosť založila oprávnenie skúmať miestnu príslušnosť súdom ex officio. Okresný súd\nBratislava I zistil, že v prejednávanej veci je miestne príslušným súdom okresný súd, a to z dôvodu\npodľa § 85 ods. 3 OSP („Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť,\n6\n\nktorá zakladá uplatnené právo.“), teda ide o všeobecný súd žalovaného, v tomto prípade Slovenskej\nrepubliky. Ak aj sťažovatelia namietajú miestnu nepríslušnosť okresného súdu, ich argumentácia sa\nopiera o nedostatok poučenia zo strany Okresného súdu Bratislava I o možnosti namietať\npostúpenie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení. Neuvádzajú však dôvody, pre\nktoré by bolo možné uvažovať o tom, že okresný súd nebol miestne príslušným súdom, pričom\nz pohľadu ústavného súdu bol okresný súd v zmysle § 85 ods. 3 OSP všeobecným súdom\nžalovaného a nepochybne bola založená jeho miestna príslušnosť. Uvedené vedie ústavný súd\nk záveru, že argumentácia sťažovateľov je skôr účelovou a nepoukazuje na reálne dôvody, ktoré by\nboli spôsobilé spochybniť miestnu príslušnosť okresného súdu.\n26. Argumentácia odvolacieho súdu vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu vzniku nároku na\nnáhradu škody v dôsledku nečinnosti príslušných orgánov činných v trestnom konaní bola založená\nna dôvodoch uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2011, v zmysle ktorého sťažovateľka\nako poškodená nečerpala záruky v zmysle základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nárok na náhradu škody si uplatnila\nv trestnom konaní, v rámci ktorého nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, sťažovatelia\na\nnemali postavenie poškodených v tomto trestnom konaní.\n27. Sťažovatelia zastávali opačný právny názor, v zmysle ktorého štátne orgány mali povinnosť\nkonať bez zbytočných prieťahov počas vedenia trestného konania, pretože sťažovatelia, resp.\nsťažovateľka\nsi uplatnili svoj nárok na náhradu škody\nv predmetnom trestnom konaní a skutočnosť, či došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, nie\nje relevantnou. V podanom dovolaní poukázali aj na konkrétnu judikatúru ESĽP, rozsudok vo veci\nJavor a Javorová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 42360/10 z 15. septembra 2015, ktorý\nodkazoval na skorší rozsudok ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová proti Slovenskej republike,\nsťažnosť č. 56195/00 z 5. júla 2005 a ďalšie, pričom „Konkrétnym sporným bodom, na ktorý sa\nodvolala vláda v predmetnom prípade, je skôr definícia konkrétneho momentu v prípravnom\nkonaní, od ktorého môže poškodený profitovať z uvedených garancií. Súd preskúmal túto vec\nv prípade Bíro (č. 2) (vyššie citovaný, ods. 44), kde vyvodil záver, že... občianskoprávny nárok na\nnáhradu škody uplatnený v Slovenskej republike súčasne alebo po podaní trestného oznámenia\npožíva záruky článku 6 ods. 1 Dohovoru od momentu jeho podania“.\n28. Tento názor bez odkazu na konkrétne rozhodnutia ESĽP bol formulovaný sťažovateľmi aj\nv odvolaní. Konkrétne uviedli: „Právny názor okresného súdu , opretý o rozhodnutie ústavného\nsúdu , že poškodenými prieťahmi v danej trestnej veci sa stali až vznesením obvinenia občanovi\nje arbitrárny, ústavne nekonformný , odporuje rozhodovacej praxi Európskeho súdu\npre ľudské práva, pretože aj podľa vnútroštátnej úpravy poškodený trestným činom nadobúda status\npoškodeného v trestnom konaní podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku nakoľko je osobou, ktorej\nbola trestným činom spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, teda okamihom, keď jej škoda\nvznikla, resp. okamihom začatia trestného stíhania vo veci samej. A to je aj tento prípad. Tým, že\nOkresná prokuratúra Bratislava V, Krajská prokuratúra v Bratislave ako aj Generálna prokuratúra\nSR kvalifikovane deklarovali (teda ich právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami), že postupom\nvyšetrovateľov PZ došlo k prieťahom v danej trestnej veci, tým teda aj v súlade s ustálenou praxou\nESĽP a judikatúrou viažucou sa k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd deklarovali, že postupom vyšetrovateľov PZ , a teda Okresného riaditeľstva PZ\nBratislava V došlo v danej veci k porušeniu primeranej lehoty.“\n7\n\n29. Dovolací súd sa s uvedenou argumentáciou sťažovateľov vôbec nevysporiadal, pričom v tomto\nohľade sťažovatelia odôvodňovali prípustnosť svojho dovolania nedostatkom odôvodenia rozsudku\nodvolacieho súdu, čo najvyšší súd neuznal ako dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n30. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého\nodôvodnenie nezodpovedá procesným požiadavkám a garanciám práva na spravodlivý proces,\nmôže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci uplatneného dôvodu prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP (IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 167/2020, IV. ÚS 447/2020,\nIV. ÚS 372/2020), čo judikoval aj najvyšší súd (sp. zn. 6 Cdo 10/2019, 3 Cdo 219/2018,\n4 Cdo 77/2019).\n31. V prejednávanom prípade dovolací súd podľa názoru ústavného súdu úplne nepoprel už\nuvedený právny názor, keďže poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré, tvoriac jeden celok, dávali podľa názoru najvyššieho súdu dostatočnú\nodpoveď na kľúčové právne a skutkové aspekty prejednávanej veci, čím konštatoval, že dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu netrpí nedostatkom odôvodnenia.\n32. Z pohľadu ústavného súdu je ale problematická argumentačná línia súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu vychádzajúca z uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2011, ktoré\nnadväzovalo na skoršiu judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06,\nIII. ÚS 254/2010), a to z dôvodu, že sťažovatelia už v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvej\ninštancie poukázali na odlišný právny názor prezentovaný judikatúrou ESĽP. Nešlo teda\no spochybnenie právneho názoru konajúceho súdu z dôvodu, že sa s ním strana konania\nnestotožňuje, ako konštatoval najvyšší súd v bode 17 svojho rozhodnutia. Z pohľadu ústavného\nsúdu išlo o relevantnú námietku spochybňujúcu podstatu rozhodnutia všeobecných súdov, na ktorú\nsťažovatelia nedostali žiadnu relevantnú odpoveď.\n33. Aj keď v podanom odvolaní sťažovatelia neuviedli konkrétne rozhodnutie ESĽP, z ktorého\nvychádzal ich právny názor, existovala aj skoršia judikatúra ESĽP posudzujúca otázku momentu\nčerpania záruk v zmysle práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv trestnom konaní poškodenou osobou, aj keď nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe.\n34. Išlo o rozhodnutie Bíro proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 57678/00 z 27. júna 2006,\nv ktorom sa posudzovala dĺžka konania už od podania trestného oznámenia bez ohľadu na to, či\nnásledne došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, ESĽP vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Následne ESĽP prijal rozhodnutie vo veci Loveček a ďalší proti Slovenskej republike,\nsťažnosť č. 11301/03 z 21. decembra 2010, podľa ktorého:\n„51. Súd konštatuje, že poškodení, ktorí si uplatnili svoje nároky v trestnom konaní, požívajú\nzáruky článku 6 ods. 1 Dohovoru (pozri Perez proti Francúzsku [VK], č. 47287/99, ods. 67 – 70,\nECHR 2004-I; Krumpel a Krumpelová, citované vyššie, ods. 39 – 41, a Bíro proti Slovenskej\nrepublike, č. 57678/00, ods. 44 – 45, 27. jún 2006).\n52. Pokiaľ ide o dotknuté slovenské prípady, Súd poznamenáva, že akonáhle je podané trestné\noznámenie, slovenské orgány činné v trestnom konaní sú povinné ho prešetriť (pozri Bíro, citované\nvyššie, ods. 44). Akonáhle si poškodení uplatnia svoje nároky v trestnom konaní, majú právo na to,\naby o ich nárokoch bolo rozhodnuté v primeranej lehote (pozri Krumpel a Krumpelová, citované\nvyššie, ods. 48). Súd ďalej poznamenáva, že uplatnenie takéhoto nároku v trestnom konaní\n8\n\nnepredstavuje len prekážku litispendencie, ale prerušuje plynutie premlčacej lehoty. Je pravdou, že\ntrestné súdy sú za istých okolností oprávnené rozhodnúť o účasti poškodeného v trestnom konaní\na môžu odkázať poškodeného na občianskoprávny súd. Akonáhle je účasť poškodených vylúčená\nz trestného konania, môžu si uplatniť svoje nároky na náhradu škody pred občianskoprávnymi\nsúdmi, keď opäť začína plynúť premlčacia lehota.\n53. Súd konštatuje, že osoby ktoré si správne uplatnili svoje nároky na náhradu škody v trestnom\nkonaní, sú oprávnené požívať záruky článku 6 ods. 1 Dohovoru počas obdobia predchádzajúceho\nrozhodnutiu o ich ďalšej účasti v takom konaní ako poškodených (ibid., ods. 40). Občianskoprávne\nnároky poškodených na náhradu škody sú súčasťou trestného konania až do prijatia takéhoto\nrozhodnutia. Súd preto má pôsobnosť ratione materiae preskúmať ich námietky podľa článku 6\nods. 1 na prieťahy, ku ktorým došlo počas toho, ako bol občianskoprávny nárok sťažovateľa\nsúčasťou trestného konania bez ohľadu na to, či akékoľvek následné rozhodnutie skončilo túto\nsituáciu.“\n35. V nadväznosti na citované rozhodnutie bolo vydané rozhodnutie ESĽP vo veci Javor a Javorová\nproti Slovenskej republike, sťažnosť č. 42360/10 z 15. septembra 2015, na ktoré odkazovali aj\nsťažovatelia v rámci dovolacieho konania.\n36. Všeobecné súdy nevenovali tejto argumentácii sťažovateľov žiadnu pozornosť, selektívne sa\npridŕžali jednej línie právnej argumentácie (uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2011),\npričom sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k námietke sťažovateľov, čím zaťažili svoje rozhodnutia\nnedostatkom riadneho odôvodnenia podstatnej námietky.\n37. Dovolací súd v napadnutom uznesení neidentifikoval tento nedostatok, bez konkrétneho\nvysvetlenia aplikovateľného na prípad sťažovateľov konštatoval, že rozhodnutia nižších súdov sú\ndostatočne odôvodnené, a podporne vyslovil, že aj prípadný nedostatok odôvodnenia nezakladá\ndôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, s čím sa rovnako ústavný súd z už\nuvedených dôvodov (IV. ÚS 372/2020) nestotožňuje. Okrem toho je potrebné zvýrazniť, že právne\nposúdenie veci odvolacím súdom bolo v časti existencie nesprávneho úradného postupu odlišné od\nprávneho posúdenia, ktoré vyslovil okresný súd, preto nemožno úplne akceptovať ani záver, že tieto\nrozhodnutia je potrebné vnímať ako jeden celok.\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením, ktorým sa\ndovolací súd odmietol zaoberať tvrdeným dovolacím dôvodom spočívajúcim v nedostatku\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, došlo k odopretiu základného práva sťažovateľov na\nprístup k súdu, t. j. k dovolaciemu konaniu, čím bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu\nzaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia. Sťažovatelia namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu\nv súvislosti s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ktoré sú univerzálnymi interpretačnými pravidlami\npri výklade jednotlivých konkrétnych ustanovení ústavy, preto ústavný súd vyhovel aj tejto časti\npetitu ústavnej sťažnosti.\n39. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci najvyššiemu súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je\nnevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Najvyšší súd je v ďalšom konaní vo veci podľa\n§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými\nv tomto náleze.\n9\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 3 a 4 ústavy, čl. 36 ods. 3\nlistiny a práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu:\n40. Základné práva sťažovateľov formulované v čl. 46 ods. 3 ústavy, resp. v čl. 36 ods. 3 listiny\nobsahovo upravujú právo každého na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\niného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Ústavný\nsúd konštatuje, že po vyslovení porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny rozhodovanie o možnom porušení základného\npráva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, resp. čl. 36 ods. 3 listiny stratilo opodstatnenie (IV. ÚS 302/2020).\nObsahom ustanovenia čl. 46 ods. 4 ústavy nie je základné právo, ale len povinnosť štátu upraviť\npodmienky a podrobnosti o súdnej a inej ochrane zákonom (II. ÚS 25/2001).\n41. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru zakotvujúceho právo na účinný\nprostriedok nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení\núradných povinností ústavný súd konštatuje, že v prejednávanom prípade sťažovatelia dosiahli\nzrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu podaním ústavnej sťažnosti, preto v ich prípade\nnemožno uvažovať o prípadnej absencii účinného prostriedku nápravy. Z tohto dôvodu ústavný súd\nnekonštatoval ani porušenie práva sťažovateľov v zmysle čl. 13 dohovoru.\n42. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného\nporušenia základných práv v zmysle čl. 46 ods. 3 a 4 ústavy, čl. 36 ods. 3 listiny a čl. 13 dohovoru\n(výrok 3).\nV.\nObiter dictum\n43. Ústavný súd nad rámec dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu na účely odstraňovania nejasností pri posudzovaní veci samej, uvádza, že právny názor\nústavného súdu prezentovaný v uznesení sp. zn. III. ÚS 549/2011, v zmysle ktorého poškodený\nv rámci trestného konania čerpá záruky základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru až od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, pretože až\ntýmto okamihom možno jej nárok označiť ako „vec“, bol prekonaný judikatúrou ESĽP.\n44. Východiskom pre posudzovanie, či poškodenému možno priznať záruky v zmysle práva na\nprejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v trestnom konaní, je\nustálenie, či si poškodený riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, čo\nznamená, že z návrhu na náhradu škody musí byť zrejmé, (i) z akých dôvodov a (ii) v akej výške sa\nuplatňuje, okrem toho sa nárok musí uplatniť (iii) proti konkrétnej osobe, čím sa zároveň vylučuje\nprávomoc civilného súdu konať o totožnom nároku (porov. I. ÚS 431/2019, bod 38). Uvedený\nprístup bolo potvrdený aj v rozsudku ESĽP v prípade framipek s. r. o. a AGRORACIO Senica, a. s.,\nproti Slovenskej republike, sťažnosť č. 51894/14 a 52073/14 z 28. januára 2020 v bodoch 23 až 27.\nV tomto prípade vláda namietala, že sťažovatelia neoznačili konkrétnu osobu, ktorá mala\nzodpovedať za vzniknutú škodu, avšak ESĽP uzavrel, že počas jednotlivých výsluchov boli\noznačené konkrétne osoby, ktoré mohli zodpovedať za uplatnený nárok na náhradu škody, teda\nuplatnenie nároku na náhradu škody nehodnotil prísne formalisticky ako jeden úkon. V zmysle\njudikatúry ESĽP nároky tretích strán (poškodených) na náhradu škody, s ktorými sa pripojili do\ntrestného konania, sú garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to od okamihu, od ktorého boli\n10\n\nv trestnom konaní uplatnené, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo vznesené obvinenie\nkonkrétnej osobe (rozhodnutie ESĽP Javor a Javorová proti Slovensku z 15. septembra 2015,\nsťažnosť č. 42360/10, bod 66, podobne Krumpel a Krumpelová proti Slovensku, bod 48).\n45. Okrem uvedeného pozornosti ústavného súdu neunikla ani všeobecnými súdmi nejasne\nposudzovaná otázka aktívnej vecnej legitimácie toho-ktorého zo sťažovateľov, pričom sťažovateľka\nsi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovala aj v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 38/2011, kde jej nárok nebol priznaný\nv dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby.\nVI.\nTrovy konania\n46. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 093,86 eur. Pokiaľ ide o priznanú výšku nároku, bol viazaný návrhom\nsťažovateľov, inak by im patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1 102,45 eur.\n47. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3). Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 po znížení o 50 % pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých sťažovateľov je v sume 88,50 eur a hodnota režijného paušálu je v sume\n10,62 eur, základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 po znížení\no 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je v sume 90,59 eur a hodnota\nrežijného paušálu je v sume 10,87 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2020 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu) a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021.\n48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupkcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2021\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "podmienky konania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/228/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:45750096-e689-4a45-9fa9-18e74fc6bba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:af6bfaa6-0102-41ea-8fcb-fb083c55eaca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 167/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 167/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2"}, {"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2"}, {"guid": "ussr:f5906085-7435-40b3-a97a-779f74c99adc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:bfc768e2-3347-40d8-b4a2-6ac4b3d00864", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 549/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 549/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfc768e2-3347-40d8-b4a2-6ac4b3d00864"}, {"guid": "ussr:2f94ec65-17a7-4ba0-8f54-307d07d06963", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f94ec65-17a7-4ba0-8f54-307d07d06963"}, {"guid": "ussr:8c9e17ac-5d36-45c3-858a-3d78114bb7b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c9e17ac-5d36-45c3-858a-3d78114bb7b2"}, {"guid": "ussr:317dc75e-927c-4579-aa66-47e80b60b989", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317dc75e-927c-4579-aa66-47e80b60b989"}, {"guid": "487ce1b3-b1b7-4220-9dce-f0af18a3fbea:041ad19c-f39b-4c8f-bb91-07142e1de7d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8317206678.1", "spisova_znacka": "6Co/147/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/147/2018 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317206678.1"}, {"guid": "47ab8123-7cc9-4cb6-b5fc-c6ddb4e51b24:a626099d-caa3-45ed-a164-e2c707058dad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111207507.2", "spisova_znacka": "6Co/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/2/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111207507.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7cbc7f3-faf9-4303-8f85-27548bf33869", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1"}, {"guid": "ussr:c93f8314-4b89-4cd0-b751-6627f7fef761", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2"}, {"guid": "ussr:db40ac92-fd71-450d-a52d-6778907fe351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.225.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.225.2024.2"}, {"guid": "ussr:b4aa6af7-85ba-48bf-b9d7-ba513258f06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.214.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.214.2023.1"}, {"guid": "ussr:92fe2d21-eccf-41ac-aad3-80aa5dd2bebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.459.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 459/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 459/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.459.2021.1"}]}