{"guid": "ussr:1a607440-38a0-47d9-ad03-bb96b680162d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2021 z 21. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 3/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a607440-38a0-47d9-ad03-bb96b680162d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 3/2021-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nMiroslava Duriša a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI\nMüller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 24, Žilina, IČO 36 864 455, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Martin Dikoš, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41 C 16/2018 z 20. februára 2020\nza účasti zúčastnenej osoby\n, zastúpenej JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, Veľká okružná 17, Žilina, takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 41 C 16/2018 z 20. februára 2020 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v časti namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti.\n2. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 41 C 16/2018 z 20. februára 2020 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý sťažovateľovi nahradiť trovy konania v sume 450,28 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. marca 2020 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 41 C 16/2018\nz 20. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Zároveň sťažovateľ navrhoval, aby ústavný\nsúd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa tiež\ndomáhal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania v sume 450,28 eur a aby odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 3/2021-24 z 19. januára 2021 (ďalej len „uznesenie\nústavného súdu“) bola ústavná sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v časti namietaného\nporušenia zásady kontradiktórnosti (bod 5) a namietaného nesprávneho právneho posúdenia\ntýkajúceho sa určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (bod 6).\nVo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá (bod 7). Zároveň ústavný súd\nnevyhovel návrhu sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia do rozhodnutia\nústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva nasledujúci stav veci:\nUznesením okresného súdu č. k. 41 C 16/2018 z 11. apríla 2018 v spojení s opravným uznesením\nokresného súdu č. k. 41 C 16/2018 z 8. júna 2018 bol zamietnutý návrh zúčastnenej osoby ako\nžalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zriadil záložné\nprávo v jej prospech k nehnuteľnostiam (rodinný dom, garáž, orná pôda, ktoré sú vo vlastníctve\nsťažovateľa) na účely zabezpečenia peňažnej pohľadávky z titulu vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vo výške 55 328,65 eur a z titulu zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva vo výške 21 619,29 eur. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že\nsťažovateľovi ako žalovanému v tomto konaní nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto\nuzneseniu okresného súdu podala zúčastnená osoba odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 228/2018 zo 16. októbra 2018 (ďalej len „uznesenie krajského\nsúdu“) bolo zmenené uznesenie okresného súdu tak, že bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie\npodľa návrhu zúčastnenej osoby. Krajský súd zároveň rozhodol, že zúčastnená osoba má proti\nžalovanému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Uznesením okresného súdu č. k. 41 C 16/2018 z 30. novembra 2018, ktoré bolo vydané vyšším\nsúdnym úradníkom, bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť zúčastnenej osobe náhradu trov konania\npozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie vo výške 66 eur a z trov\nprávneho zastúpenia vo výške 288,21 eur. Proti uzneseniu okresného súdu z 30. novembra 2018\npodala zúčastnená osoba sťažnosť. Napadnutým uznesením, ktoré bolo vydané zákonnou sudkyňou,\nbolo vyhovené sťažnosti a uznesenie okresného súdu z 30. novembra 2018 bolo zmenené tak,\nže sťažovateľ bol zaviazaný zaplatiť zúčastnenej osobe náhradu trov konania pozostávajúcich\nzo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie vo výške 66 eur a z trov právneho\nzastúpenia vo výške 1 765,38 eur. Na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka, ktorý pri rozhodovaní\no trovách právneho zastúpenia aplikoval § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vyslovila právny záver, že\nv danej veci išlo o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva) na\n2\n\nzabezpečenie oceniteľnej peňažnej pohľadávky v celkovej sume 76 947,94 eur, a preto sa základná\nsadzba tarifnej odmeny stanoví podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ namietal, že pred vydaním napadnutého uznesenia mu nebola doručená sťažnosť\nzúčastnenej osoby na vyjadrenie, čím bola v jeho prípade porušená zásada kontradiktórnosti. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ upriamil pozornosť na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 220/2018\nz 11. septembra 2018. V tomto náleze ústavný súd okrem iného konštatoval, že nezistil relevantný\na zásadný dôvod na to, aby sa v civilnom konaní, ktoré je v zásade kontradiktórne, uplatnila\nvýnimka z tohto princípu v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,\nv ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach.\n6. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že zo strany zákonnej sudkyne došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu týkajúcemu sa určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,\npreto považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Podľa jeho názoru\n„predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je samotný nárok žalobkyne na\nzaplatenie Pohľadávky, ale len jeho zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam\nvo vlastníctve žalovaného, ktoré až v prípade jeho výkonu napĺňa uhradzovaciu funkciu. V danom\nprípade tak nie je možné hodnotu veci ani práva vyjadriť v peniazoch. Hodnota veci pri predmete\nkonania, ktorým je nariadenie, resp. zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je nominálna\nhodnota pohľadávky, ktorá má byť zriadením záložného práva súdom zabezpečená. Neoceniteľnosť\npredmetu konania peniazmi možno pritom odvodiť i z pevnej sumy súdneho poplatku vyplývajúcej\nzo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov... pre konanie o návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného\nopatrenia, ktorý súd vo vedenom konaní vyruboval vo výške 33,- EUR za príslušné podanie - žalobu\na odvolanie.“.\n7. Sťažovateľ tiež uviedol, že v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pohľadávka\nzúčastnenej osoby, ktorej zabezpečenia sa domáhala súdnou cestou, neexistovala. Zánik\npohľadávky konštatoval Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) v uznesení č. k.\n55 Ek 1084/2018 z 11. októbra 2019, ktorým bola zastavená exekúcia podľa § 61k ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku na návrh sťažovateľa ako povinného v tomto konaní (exekučným titulom bol\nvykonateľný rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 228/2011 z 30. júna 2016 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 10 Co 74/2017 z 30. novembra 2017). O sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu\nexekučného súdu z 11. októbra 2019 rozhodol sudca exekučného súdu uznesením č. k.\n55 Ek 1084/2018 zo 17. februára 2020 tak, že ju zamietol z dôvodu splnenia dlhu sťažovateľom\nprostredníctvom tretích osôb 8. júna 2018, t. j. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie\n(12. júla 2018). V tejto súvislosti sťažovateľ konštatoval, že pred nariadením zabezpečovacieho\nopatrenia krajským súdom bola z jeho strany uhradená pohľadávka zúčastnenej osobe\nv celkovej sume 76 947,94 eur, ale táto skutočnosť nebola oznámená krajskému súdu a ani svoje\nodvolanie zúčastnená osoba nevzala späť. Podľa názoru sťažovateľa „je nutné konštatovať neúčelné\na šikanózne uplatňovanie práva zo strany žalobkyne, ktoré nepožíva právnu ochranu. Náhrada trov\nkonania, ktoré žalobkyňa vynaložila na uplatňovanie svojho domnelého práva, ktorému Krajský súd\nv Žiline poskytol právnu ochranu zasahujúc do ústavou garantovaných práv žalovaného (najmä do\n3\n\nmajetkovej sféry sťažovateľa, pozn.), nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý mal byť v konaní\no nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v prípade nešikanózneho výkonu práva žalobkyňou,\núspešný.“.\n8. Na záver sťažovateľ k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uviedol, že na základe sťažnosti zúčastnenej osoby,\nktorá nebola doručená sťažovateľovi, došlo zo strany zákonnej sudkyne k zásadnej zmene\nrozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Táto skutočnosť má negatívny dopad na majetkovú sféru\nsťažovateľa, keďže by zaplatením trov právneho zastúpenia došlo k nedôvodnému zmenšeniu jeho\nmajetku.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a právneho zástupcu sťažovateľa\nIII.A. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Na základe výzvy ústavného súdu z 25. januára 2021 sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda\nokresného súdu, ktorý v stanovisku č. k. 1SprS/24/2021 zo 17. februára 2021 okrem iného uviedol,\nže zákonná sudkyňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnila, nejde o arbitrárne rozhodnutie alebo\nrozhodnutie v rozpore s ustálenou súdnou praxou, alebo prekvapivé rozhodnutie. Zákonná sudkyňa\npri stanovení výšky úkonu trov konania vychádzala z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“). Predseda okresného súdu tiež poukázal na skutočnosť, že\nneexistuje jednoznačné rozhodnutie súdu vyššej inštancie k stanoveniu výšky hodnoty úkonu.\nPreskúmaním niektorých rozhodnutí k hodnote úkonu pri rozhodovaní o vydaní predbežného\nopatrenia predseda okresného súdu zistil, že aj najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2 Obdo 63/2013\n(z 25. februára 2014, pozn.) stanovil hodnotu úkonu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\nRozhodovanie o výške hodnoty úkonu nie je ustálené, a preto je na rozhodnutí zákonného sudcu\n(vyššieho súdneho úradníka), aby primerane aplikoval vyhlášku a rozhodnutie náležite odôvodnil.\nV súvislosti s namietaným nedoručením sťažnosti predseda okresného súdu zastával názor, že\nokresný súd postupoval v súlade so zákonom tak, že o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom rozhodla zákonná sudkyňa. Zákonná sudkyňa pritom akceptovala\nosobitosti tohto konania, ktoré neukladá doručenie sťažnosti na vyjadrenie protistrane. Takýto\npostup by bol aj neefektívny, keďže už nie je súčasťou kontradiktórneho konania. Predseda súdu\nďalej poznamenal, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutí okresného súdu. Keďže\nbolo právoplatne rozhodnuté o nariadení neodkladného opatrenia a náhrade trov konania, musí ako\norgán správy súdu tieto rozhodnutia rešpektovať. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutia okresného\nsúdu a krajského súdu, vymedzené právomoci ústavného súdu znemožňujúce preskúmavať\nsprávnosť rozhodnutia všeobecných súdov predseda okresného súdu považoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa za nedôvodnú.\n10. Prílohu vyjadrenia predsedu okresného súdu tvorilo vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla,\nže záložné právo je právom a spôsobilou majetkovou hodnotou. Jeho hodnotou (cenou) je\nminimálne výška istiny pohľadávky (pohľadávok), ktorej splnenie sa záložným právom\nzabezpečuje. V tejto veci bolo zabezpečené splnenie pohľadávok zúčastnenej osoby vo výške\n76 947,94 eur a z tejto sumy bola určená tarifná hodnota jedného úkonu v tomto konaní. Išlo\no zabezpečenie oceniteľnej peňažnej pohľadávky (§ 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky).\n4\n\nZákonná sudkyňa poukázala aj na rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých rozhodoval o náhrade\ntrov konania podľa skutočnej hodnoty veci (2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008,\n2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008,\n3 Cdo 100/2009). Ďalej uviedla, že Civilný sporový poriadok výslovne neustanovuje podrobnejší\npostup okresného súdu po podaní sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov konania.\nZo žiadneho jeho ustanovenia nevplýva povinnosť okresného súdu doručovať sťažnosť podanú\nproti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom na vyjadrenie protistrane. Pri sťažnosti\nnejde o procesný zásah do merita sporu. Sťažnosť je rýchly a efektívny prostriedok nápravy. Keďže\nzákonná sudkyňa po doručení sťažnosti zúčastnenej osoby dospela k záveru, že táto je dôvodná,\nuznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenila podľa § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku.\nK rozhodnutiu bolo postačujúce preskúmať obsah spisu a posúdiť účelnosť vynaložených trov.\nIII.B. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n11. Zúčastnená osoba na výzvu ústavného súdu vo vyjadrení uviedla, že súhlasí so sťažovateľom,\nže predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie pohľadávky\nzriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. To však neznamená, že\nv čase rozhodovania o zabezpečení pohľadávky zriadením záložného práva nebolo možné hodnotu\ntohto zabezpečenia oceniť. Záložné právo sa viaže vždy k oceniteľnej pohľadávke, môže byť\nrealizované len do výšky hodnoty pohľadávky, a preto je jeho hodnota aj oceniteľná peniazmi\n(v tomto konaní išlo o sumu 76 947,94 eur). Zúčastnená osoba zastáva názor, že na základe jej\nsťažnosti zákonná sudkyňa správne zmenila uznesenie vyššieho súdneho úradníka. Zákonná\nsudkyňa zároveň prihliadla na osobitosti tohto konania, v ktorom sa domáhala nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia, ktoré je oceniteľné peniazmi (zabezpečuje konkrétnu výšku\npohľadávky). V tejto veci sa neriešila žiadna predbežná otázka, ktorá by mohla ovplyvniť\nuspokojenie zúčastnenej osoby pri samotnom uplatnení pohľadávky, keďže táto už mala\npohľadávku priznanú. Rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 492/2013 z 3. októbra 2013 nie je\naplikovateľným, keďže v tejto veci išlo o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá nebola peňažným\nplnením ani vecou, ani právom, ktoré bolo možné vyjadriť v peniazoch. Zúčastnená osoba tiež\nkonštatovala, že dôsledky nedoručenia jej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom ponecháva na úvahe ústavného súdu a jeho rozhodnutí, pretože k danej\nproblematike sa viažu viaceré právne názory.\nIII.C. Replika sťažovateľa:\n12. Sťažovateľ v replike uviedol, že ani skutočnosti uvádzané okresným súdom, ani skutočnosti\nuvádzané zúčastnenou osobou nevyvracajú jeho argumentáciu, že napadnutým uznesením došlo\nk zásahu do jeho ústavou garantovaných práv a slobôd. Je nepochybné, že okresný súd sa pri\nrozhodovaní o výške náhrady trov konania nevysporiadal so skutočným obsahom predmetu konania\n(aké účinky bude mať pre strany sporu meritórne rozhodnutie súdu v konaní o nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia). Zároveň porušil zásadu kontradiktórnosti konania nedoručením\nsťažnosti zúčastnenej osoby proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov\nkonania a vôbec sa nezaoberal účelnosťou vynaložených trov konania.\n13. Sťažovateľ sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že predmet konania o nariadenie\nzabezpečovacieho konania, keď sa záložným právom zabezpečuje splnenie pohľadávok, je\noceniteľný peniazmi, keďže ide o zabezpečenie oceniteľnej peňažnej pohľadávky. Zriadením\nzáložného práva k nehnuteľnostiam dochádza k ich zaťaženiu, ale až výkonom záložného práva\n5\n\n(výnosom zo speňaženia predmetu zálohu) je uspokojená zabezpečená pohľadávka. Všeobecná cena\npredmetu zálohu (predpokladaný maximálny možný výnos zo speňaženia zálohu, resp. miera\nzabezpečenia pohľadávky, ak nedôjde k jej dobrovoľnému splneniu) nie je predmetom zisťovania\nv konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n14. Podľa názoru sťažovateľa je „v prípade posudzovania oceniteľnosti predmetu konania potrebné\nprihliadať tak na zabezpečovaciu, ako aj uhradzovaciu funkciu záložného práva, kedy je nutné\nustáliť, že výška zabezpečovanej pohľadávky nemôže byť smerodajná pri určovaní hodnoty sporu.\nV konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia tak nie je jeho predmet peniazmi oceniteľný,\nzisťovanie jeho hodnoty pre účely rozhodnutia o výške náhrady trov konania by totiž nevyhnutne\npresiahlo i samotný rozsah dokazovania v konaní o merite veci. Výnos zo speňaženia zálohu\ndotknutého zabezpečovacím opatrením však nie je možné ani predvídať. Neoceniteľnosť predmetu\nkonania potvrdzuje i spôsob určenia výšky súdneho poplatku za podaný návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, k čomu Okresný súd Žilina, ani zúčastnená osoba, nezaujali žiadne\nstanovisko.“. Sťažovateľ uviedol k rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zákonná sudkyňa uviedla\nvo svojom vyjadrení, že tieto sa týkali rozhodovania o určení vlastníckych práv žalobcov. Pri\nrozhodovaní o výške náhrady trov predmetného dovolacieho konania síce najvyšší súd aplikoval\n§ 10 ods. 1 vyhlášky, ale bez bližšieho zdôvodnenia. Nemožno preto odôvodnenie oceniteľnosti\npredmetu konania zo strany okresného súdu oceniteľnosťou zabezpečovanej pohľadávky\ns poukazom na predmet sporu a nesúvisiace súdne rozhodnutia považovať za dostatočné\na presvedčivé.\n15. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že rozhodnutie o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka o výške trov konania je konečné, nenapadnuteľné riadnymi ani mimoriadnymi opravnými\nprostriedkami. Takéto rozhodnutie vždy zasahuje do majetkovej sféry toho, kto je zaviazaný na\nnáhradu trov konania v konkrétnej výške. Podľa sťažovateľa „ak osobitne Civilný sporový poriadok\nneukladá povinnosť doručiť takúto sťažnosť protistrane, je zrejmé, že jej nedoručením dochádza\nk porušeniu zásady rovnosti, ktorá má byť rešpektovaná v kontradiktórnom procese, ktorý zaisťuje,\naby mali strany sporu prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu\na ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie. Okresný súd Žilina tak pri\naplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku vôbec nebral zreteľ na jeho základné princípy\nvymedzené v čl. 4 a 6, pričom z nich mal pri svojom postupe vychádzať ako z výkladových pravidiel,\na teda pred konečným rozhodnutím o výške náhrady trov konania umožniť Sťažovateľovi oboznámiť\nsa so sťažnosťou protistrany a vyjadriť sa k nej.“.\n16. Sťažovateľ na záver uviedol, že pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania je okresný súd\npovinný posudzovať účelnosť vynaložených trov, ktorých náhrada bola úspešnej strane sporu\npriznaná. Okresný súd teda pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania nemusí priznať náhradu\ntrov právneho zastúpenia za taký úkon právnej služby, ktorý nebol vykonaný v súvislosti s účelným\nuplatňovaním alebo bránením práva. Podľa názoru sťažovateľa nie je spravodlivé, aby platil trovy\nkonania v situácii, keď zúčastnená osoba neuviedla pravdivé skutočnosti. Dňa 8. júna 2018 (pred\nvydaním uznesenia krajského súdu zo 16. októbra 2018 a pred začatím exekučného konania proti\nsťažovateľovi) zúčastnená osoba prijala na svoj účet finančné prostriedky v celkovej sume\n76 947,94 eur. Predmetné finančné prostriedky boli zúčastnenej osobe poukázané na účet na\nzáklade dohody so sťažovateľom, pričom 21. júna 2018 bola táto skutočnosť oznámená aj právnej\nzástupkyni zúčastnenej osoby. Sťažovateľ konštatoval, že „až do dňa 18.08.2020 zúčastnená osoba\nčinila kroky smerujúce k zaťaženiu majetku Sťažovateľa tváriac sa, že si voči nej nesplnil svoj\n6\n\nzáväzok, naďalej disponujúc podľa jej presvedčenia finančnými prostriedkami, ktoré jej\nneprináležia. Takéto konanie zúčastnenej osoby nemožno považovať za právom aprobované...\nNeoznámenie relevantných skutočností odvolaciemu súdu po zamietnutí návrhu zúčastnenej osoby\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo len účelovým konaním zúčastnenej osoby, keď\nodvolací súd by v prípade vedomosti o predmetných skutočnostiach nemohol pristúpiť k zmene\nrozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktorým bol návrh zúčastnenej osoby na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu okresného súdu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\nIV.A. K namietanému porušeniu zásady kontradiktórnosti:\n18. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) tvorí základný definičný prvok práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasť každého právneho štátu, ktorý\nsa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy. Rovnosť účastníkov konania súd\nzabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich\npovinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že všetci účastníci civilného konania majú\nrovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré sa uplatňujú a plnia za rovnakých procesných\npodmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje\nprocesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa\nstane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02,\nII. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09). Citované ustanovenie ústavy teda zaručuje len procedurálnu rovnosť\nv určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého či dokonca želaného výsledku pre každého\núčastníka takéhoto konania.\n19. Rovnosť strán v civilnom konaní je v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) vyjadriteľná princípom rovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho\nkonania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte princípu\nrovnosti zbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom za\npodmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes a Gijsels\nproti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku,\nrozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, § 38).\n20. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie,\nnež v ktorej je protistrana. S princípom rovnosti zbraní je nerozlučne spätá kontradiktórnosť ako\nuniverzálny právny princíp platný v celom právnom poriadku, teda aj v občianskom súdnom\nkonaní, a súd každého druhu a stupňa ho musí plne rešpektovať. Dôvodom je fakt, že jednou z jeho\nhlavných funkcií je oboznámiť účastníka konania so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu\novplyvniť rozhodnutie, a poskytnúť mu možnosti sa k nim vyjadriť. Ide predovšetkým o dôkazy,\n7\n\nstanoviská a vyjadrenia protistrany v konaní alebo dôkaz, resp. stanovisko nezúčastneného subjektu\n(znalec, svedok a pod.) či zabezpečeného samotným konajúcim orgánom z vlastnej iniciatívy. Tým\nsa účastníkovi konania garantuje právo byť vypočutý (audiatur et altera pars) či právo na\nobhajobu. Ani podľa ústavného súdu však zásada kontradiktórnosti nemá absolútny charakter,\npretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu alebo procesnej situácie\nvylučujú uplatňovanie tejto zásady (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 481/2012).\n21. Vychádzajúc z predmetu rozhodovania v napadnutom konaní (výška náhrady trov konania,\npozn.), ústavný súd konštatuje, že ESĽP už v minulosti riešil obdobné prípady, kde bolo namietané\nporušenie zásady kontradiktórnosti z dôvodu, že odvolací súd neposlal odvolanie (v našom\nprávnom poriadku sťažnosť, pozn.) proti výroku o trovách konania protistrane (Beer proti Rakúsku,\nrozsudok, 6. 2. 2001, č. 30428/96, body 18 – 21, Baumann proti Rakúsku rozsudok, 7. 1. 2005,\nč. 76809/01, bod 48), pričom dospel k záveru o porušení tejto zásady a zároveň aj k porušeniu čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n22. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že aj Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že na splnenie\npožiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci\nkonania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť ku skutkovým, ako aj k právnym\nokolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (pozri rozsudok Komisia/Írsko a i.\nz 2. 12. 2009, C89/08 P, Zb. s. I11245, už citovaný bod 55, ako aj bod 56).\n23. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že zákonná sudkyňa rozhodla o sťažnosti\nsmerujúcej proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom bez toho, aby táto sťažnosť bola\ndoručená sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi. Uvedená skutočnosť ani nebola sporná,\nkeďže zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že zo žiadneho ustanovenia Civilného\nsporového poriadku nevplýva povinnosť okresného súdu doručovať sťažnosť podanú proti\nrozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom na vyjadrenie protistrane.\n24. Aj na podklade rekapitulovanej judikatúry ESĽP ústavný súd konštatuje, že princíp\nkontradiktórnosti nachádza uplatnenie aj v konaní o sťažnosti podľa § 239 a nasledujúcich\nCivilného sporového poriadku, pričom pristúpil k vysloveniu porušenia práv, ku ktorému došlo tým\nspôsobom, že všeobecný súd takúto sťažnosť nedoručil na vyjadrenie protistrane.\n25. V kontexte záveru uvedeného v predchádzajúcom bode už v náleze sp. zn. III. ÚS 220/2018\nústavný súd konštatoval, že «po preskúmaní námietok sťažovateľky dospel k záveru, že námietka\nporušenia princípu kontradiktórnosti a s ňou spätého princípu rovnosti zbraní je opodstatnená, preto\nv okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk neprípustnému zásahu do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o tejto sťažnosti vychádzal z už citovanej judikatúry ESĽP a Súdneho\ndvora Európskej únie, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti. Za rozhodujúce skutočnosti\npovažoval pritom to, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ako súdu prvej inštancie nie je\nprípustný ani riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok, teda tento zásah do princípu\nkontradiktórnosti, ako aj rovnosti zbraní nebolo možné zhojiť v nasledujúcom odvolacom, príp.\nv dovolacom konaní, ďalej to, že v dôsledku sťažnosti bolo pôvodné uznesenie krajského súdu\nvydané vyšším súdnym úradníkom zmenené v neprospech sťažovateľky a bolo ním rozhodnuté\no subjektívnych právach, resp. povinnostiach sťažovateľky, a tiež preto, lebo ústavný súd nezistil\n8\n\nrelevantný a zásadný dôvod na to, aby v civilnom konaní, ktoré je v zásade kontradiktórne, sa\nuplatnila výnimka z tohto princípu v konaní, v ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach\na povinnostiach.\nÚstavný súd nemohol akceptovať obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii, že ide o nový\nprocesný inštitút, ako aj pre hospodárnosť konania, pretože, vychádzajúc z povahy konania\no sťažnosti, nevidel zásadný rozdiel medzi ním a konaním o opravnom prostriedku v rámci\nCivilného sporového poriadku... kde sa princíp kontradiktórnosti uplatňuje v určitom vymedzenom\nrozsahu. Skutočnosť, že tento prostriedok nápravy je pomenovaný ako sťažnosť, berúc do úvahy\nznenie čl. 9 Civilného sporového poriadku, ktorý ustanovuje, že strany majú právo oboznámiť sa\nokrem iného s návrhmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon,\nv spojení so skutočnosťou, že Civilný sporový poriadok žiadny rozsah vyjadrenia protistrany\nv danom prípade nestanovuje, ešte podľa názoru ústavného súdu neznamená to, že\nz ústavnoprávneho hľadiska nemusí byť zabezpečená rovnosť zbraní a kontradiktórnosť\nv minimálnom rozsahu (v súlade s princípom hospodárnosti konania, pozn.), keďže sa\nv okolnostiach posudzovanej veci rozhodovalo o rozsahu povinnosti náhrady trov konania (obdobne\nŠtevček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 878, 879.).\nVýklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom\ndôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov,\nktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať strane konania, ktorá sa tejto ochrany\ndomáha.».\n26. Ústavný súd uznáva, že § 239 a nasledujúce Civilného sporového poriadku o sťažnosti\nexplicitne nezakotvujú povinnosť súdu doručiť sťažnosť ani povinnosť umožniť protistrane vyjadriť\nsa k nej. Absencia výslovnej právnej úpravy však automaticky neznamená, že v sťažnostnom\nkonaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje. Ten je z hľadiska „rozsahu, ktorý určí zákon“ (čl. 9\nCivilného sporového poriadku) vymedzený princípom rovného postavenia strán v konaní, teda\nprostredníctvom čl. 6 Civilného sporového poriadku, keď sa toto rámcové ustanovenie v prípade\nabsencie osobitnej úpravy dotknutého postupu použije primerane na okolnosti prípadu. Ponechanie\npriestoru na vyjadrenie sa k sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom je\ndôvodné najmä vtedy, ak argumentácia uvedená v sťažnosti indikuje možnosť, že zákonný sudca\nokresného súdu rozhodne v neprospech protistrany (IV. ÚS 16/2021, IV. ÚS 271/2021).\n27. Na uvedených záveroch ústavný súd zotrváva a v predmetnej veci nevidí dôvod odkloniť sa od\nnich. Ústavný súd sa preto stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že nedoručením sťažnosti\nzúčastnenej osoby proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom okresný\nsúd dospel vo veci výšky náhrady trov konania k inému, pre sťažovateľa podstatne\nnepriaznivejšiemu rozhodnutiu. Okresný súd mu preto odňal možnosť vyjadriť sa k danej sťažnosti\na predostrieť okresnému súdu vo svoj prospech vlastnú argumentáciu, prípadne na preukázanie\nsvojich tvrdení označiť alebo predložiť vlastné dôkazy, čím došlo k porušeniu princípu\nkontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces.\n28. Z toho dôvodu v okolnostiach posudzovanej veci dospel ústavný súd k záveru, že postupom\nokresného súdu, ktorý bol zavŕšený napadnutým uznesením, došlo k zásahu do základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a do práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v miere dosahujúcej ústavnoprávnu intenzitu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n9\n\n29. Sťažovateľ tiež namietal, že napadnutým uznesením došlo k zásahu do jeho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu. Ako už bolo uvedené, napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o jeho povinnosti\nzaplatiť trovy konania zúčastnenej osobe, čo nepochybne malo dopad na jeho majetok. Keďže\nústavný súd dospel k záveru o porušení procesných práv sťažovateľa v dôsledku porušenia zásady\nkontradiktórnosti, pričom napadnuté (zmeňujúce) uznesenie malo negatívny dopad na jeho majetok,\npodľa názoru ústavného súdu napadnutým uznesením boli porušené práva sťažovateľa aj podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n30. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv sťažovateľa,\nbolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodnúť o jeho zrušení a podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde v záujme\nefektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n31. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto náleze (§ 134 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde). To znamená, že o sťažnosti\nzúčastnenej osoby opakovane rozhodne sudca po tom, ako umožní sťažovateľovi vyjadriť sa k nej.\nV novom rozhodnutí sa náležite vysporiada aj s prípadnou argumentáciou sťažovateľa v jeho\nvyjadrení, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\nOkresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nIV.B. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu určenia základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby:\n32. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy (... ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd), ktorého zmyslom je, že ústavný súd môže\nkonať o namietanom porušení sťažovateľových práv a meritórne (vecne) sa zaoberať podanou\nsťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na\nkonanie o nich (II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, I. ÚS 311/08).\n33. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy\nveci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale rovnako je aj úlohou všetkých orgánov\nverejnej moci v rámci výkonu im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých\nostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by\nznamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n34. Z dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia z procesných dôvodov okresný súd obsadený\nzákonným sudcom opätovne rozhodne o sťažnosti zúčastnenej osoby proti uzneseniu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom, pričom posúdi nielen sťažnostné argumenty zúčastnenej osoby, ale aj\nprípadné argumenty sťažovateľa prezentované v jeho vyjadrení k sťažnosti.\n\n10\n\n35. Z uvedeného vyplýva, že iný súd (okresný súd) bude opätovne rozhodovať o ochrane práv\nsťažovateľa, čo v tejto procesnej situácii vylučuje právomoc ústavného súdu na posudzovanie\nzásahu do práv sťažovateľa namietaným nesprávnym právnym posúdením základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby. Ústavný súd preto nebude zaujímať k tejto otázke meritórny\nzáver, čo ale nič nemení na jeho kasačnom rozhodnutí o napadnutom uznesení.\n36. Napriek tomu ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri novom rozhodovaní\no sťažnosti bude úlohou okresného súdu zohľadniť aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu prax\nvšeobecných súdov vo vzťahu k možnej oceniteľnosti samostatného konania o zabezpečovacom\nopatrení a vychádzať z nej. Ústavný súd pripomína, že zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje na\nmajetku dlžníka záložné právo v prospech veriteľa, ktorého výkon však prichádza do úvahy až po\nprávoplatnom priznaní zabezpečovanej peňažnej pohľadávky v sporovom konaní. V prejednávanej\nveci už peňažné pohľadávky boli zúčastnenej osobe priznané v iných konaniach a predmetom\naktuálne posudzovaného konania bolo výlučne zriadenie sudcovského záložného práva na majetku\nsťažovateľa.\nIV.C. K námietkam sťažovateľa o účelnosti úkonov právnej služby:\n37. Ústavný súd opätovne uvádza, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa jeho\nnámietok uvedených v bode 7 bola uznesením ústavného súdu odmietnutá podľa § 56 ods. 2\npísm. c) zákona o ústavnom súde pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom, resp. podľa\n§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podaná oneskorene. Sťažovateľ totiž nenamietal\niba výšku trov konania priznanú zúčastnenej osobe napadnutým uznesením okresného súdu, ale tiež\naj jej nárok na náhradu trov konania, o ktorom však bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu\nzo 16. októbra 2018. Sťažovateľ však neoznačil krajský súd za porušovateľa označených práv a ani\npetit ústavnej sťažnosti nesmeruje proti uvedenému uzneseniu krajského súdu. Navyše uznesenie\nkrajského súdu nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2018 a ústavná sťažnosť sťažovateľa bola\ndoručená ústavnému súdu až 11. marca 2020, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote uvedenej\nv § 124 zákona o ústavnom súde.\n38. K opakovaným námietkam sťažovateľa o nedôvodnosti a neúčelnosti okresným súdom\npriznanej konkrétnej výšky trov konania žalobkyni ústavný súd musí dodať, že podľa § 132 ods. 2\nzákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z obsahu súdneho\nspisu vyplýva, že sťažovateľ nenamietal prípadnú neúčelnosť či nedôvodnosť priznaných trov\nkonania zúčastnenej osobe, a preto zákonná sudkyňa v tomto smere ani nemohla preskúmať\nuznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom. Celkom nad rámec vlastného prieskumu ústavný súd\npoznamenáva, že všetky úkony právnej služby priznané zúčastnenej osobe (prevzatie a príprava\nzastúpenia z 12. marca 2018, žaloba o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 12. marca 2018\na odvolanie z 27. apríla 2018) boli vykonané skôr, ako jej bola uhradená pohľadávka (8. júna 2018).\nV.\nTrovy konania\n39. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\nzodpovedá sume 177 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019,\nktorá bola vo výške 1 062 eur). Sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý\n11\n\npriznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je v sume 10,62 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom\nv celkovej sume 450,28 eur vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd\npovažuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH)], konkrétne za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej\nsťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku\n2020 zvýšenú o 20 % DPH. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu\na režijný paušál za podanú repliku, v ktorej neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na\nrozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.\n41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVI.\nZáver\n42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2021\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "sťažnosť", "vyšší súdny úradník", "trovy konania-náklady konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vyšší súdny úradník", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/16/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3034c7a6-6983-4334-9e59-bd2a778f202d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:c05f9374-62f9-45a5-86d0-9c66c86f9998", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c05f9374-62f9-45a5-86d0-9c66c86f9998"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "47c1ca5e-45eb-455b-9c24-7a7c854d0822:a26d3abc-dec8-42ff-b1c0-e6f1981fd973", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/228/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/228/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/47c1ca5e-45eb-455b-9c24-7a7c854d0822:a26d3abc-dec8-42ff-b1c0-e6f1981fd973"}, {"guid": "a06f5df2-c038-4a6f-9057-dc2364b5f38d:12304c12-5e6b-4522-98bd-b371d614e9fc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216210638.1", "spisova_znacka": "10Co/74/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/74/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216210638.1"}, {"guid": "b24f7a4b-b354-49e1-84d1-89f6c7eaaa61:51424ea3-5dca-4114-804f-8134a7765d03", "ecli": null, "spisova_znacka": "55Ek/1084/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1084/2018 z 11. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b24f7a4b-b354-49e1-84d1-89f6c7eaaa61:51424ea3-5dca-4114-804f-8134a7765d03"}], "citovane_v": []}