{"guid": "ussr:3034c7a6-6983-4334-9e59-bd2a778f202d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2021 z 13. 7. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. júla 2021, sp. zn. IV. ÚS 271/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2021-07-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3034c7a6-6983-4334-9e59-bd2a778f202d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 271/2021-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO 47 234 466, v mene ktorej koná jej konateľ\na advokát JUDr. Peter Rybár, proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3 C 156/2015-138\nz 8. septembra 2020 takto\nrozhodol:\n\n1. Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 3 C 156/2015-138 z 8. septembra 2020 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 3 C 156/2015-138 z 8. septembra 2020 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Okresnému súdu Skalica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 411,91 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 16. novembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“) označeným v záhlaví tohto\nrozhodnutia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 500 eur, ako aj náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby v celkovej\nsume 411,91 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na\nokresnom súde proti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej aj „žalovaná“ alebo\n„zúčastnená osoba“), domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom\nč. k. 3 C 156/2015-58 z 29. januára 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\nsumu 4 324,87 eur s príslušenstvom a priznal sťažovateľovi proti žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu. Odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 62/2019-108 z 2. decembra 2019\nodmietnuté a sťažovateľovi bol proti žalovanej priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 3 C 156/2015-127 zo 7. februára 2020 (ďalej len „uznesenie\nzo 7. februára 2020“) vydaným vyšším súdnym úradníkom bola žalovanej uložená povinnosť\nnahradiť sťažovateľovi trovy konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\nv sume 1 209,92 eur.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020 bola podaná sťažnosť, o ktorej okresný súd\nnapadnutým uznesením vydaným sudcom okresného súdu rozhodol tak, že citované rozhodnutie\nvydané vyšším súdnym úradníkom zmenil tak, že žalovaná je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v sume 815,09 eur (výrok I)\na žalovanej zároveň priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania v celom rozsahu\n(výrok II).\n5. Proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020 vo výroku II, ktorým bol žalovanej proti\nsťažovateľovi priznaný nárok na náhradu trov sťažnostného konania, podal sťažovateľ\n21. septembra 2020 odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť výroku II napadnutého uznesenia\nz dôvodu, že bol úspešný v sťažnostnom konaní v miere 34,74 %, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1\na 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) mal byť priznaný nárok na náhradu trov\nsťažnostného konania minimálne v rozsahu 34,74 %. Spis bol na rozhodnutie o odvolaní predložený\nkrajskému súdu 11. novembra 2020. Krajský súd vo veci odvolania rozhodol uznesením\nč. k. 11 CoCsp 72/2020-175 z 15. júna 2021, ktorým odvolanie sťažovateľa proti výroku II\nnapadnutého uznesenia okresného súdu odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je odvolanie prípustné.\n6. V napadnutom uznesení sa okresný súd okrem iného zaoberal otázkou účelnosti vynaložených\ntrov na cestovné a stratu času v súvislosti s pracovnou cestou právneho zástupcu na pojednávanie\nna okresnom súde, ktoré sa uskutočnilo 29. januára 2018, zo sídla právneho zástupcu v Košiciach.\nOkresný súd pritom prihliadal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. II. ÚS 736/2012\nz 2. októbra 2013, podľa ktorého slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú,\npričom voľbu advokáta z úplne opačného konca republiky je potrebné vnímať ako neprimeranú, ak\nvšetky konania prvoinštančné a odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti\n2\n\nnie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. Podľa citovaného\nrozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky pritom prostriedky vynaložené na presun advokáta\ncez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov,\nnie sú potrebné na účelné bránenie práva a účastník ich má znášať zo svojho.\n7. Okresný súd na podklade už uvedeného zobral do úvahy skutočnosť, že spotrebiteľským právom\nsa v súčasnosti zaoberá viacero advokátov aj v sídle okresného súdu, a preto nebol dôvod na to, aby\nsi sťažovateľ zvolil právneho zástupcu so sídlom na opačnej strane republiky. V tomto prípade\nvznikli neprimerane vysoké trovy spojené s cestovným a so stratou času v súvislosti s pracovnou\ncestou právneho zástupcu sťažovateľa na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 29. januára 2018.\nPodľa názoru okresného súdu sťažovateľovi nemožno uprieť právo zvoliť si právneho zástupcu\nz opačného konca republiky, no uvedeným spôsobom sa môžu neprimerane navýšiť trovy konania,\nktoré musí znášať neúspešná strana. S prihliadnutím na uvedené okresný súd dospel k záveru, že\nsťažovateľovi nepatria trovy cestovného uplatnené v sume 149,44 eur a straty času\nv sume 179,59 eur spojené s úkonom právnej služby – účasťou na pojednávaní na okresnom súde\n29. januára 2018.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením okresný súd na podklade sťažnosti žalovanej\nzmenil uznesenie zo 7. februára 2020, pričom považoval za preukázané, že trovy konania\nspočívajúce v náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času za účasť na pojednávaní nie sú\nv plnej výške dôvodné z pohľadu hospodárnosti, a preto ich nepriznal. Citovaný názor považuje\nsťažovateľ za rozporný s princípom rovnosti strán v spore, keďže priznanie práva na náhradu trov\nkonania nemôže byť posudzované podľa toho, či ide o vec zložitú alebo jednoduchú alebo či sa\nstrana dokáže v konaní zastupovať sama, resp. či mohla využiť služby iných advokátov alebo nie.\nVyužitie poskytnutia služieb splnomocneného zástupcu je pritom právom každej strany sporu\na využitie tohto práva nemôže mať vplyv na iné práva strany vrátane práva na náhradu trov\nkonania.\n9. Odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 4 MCdo 16/2014 z 29. septembra 2015 sťažovateľ zdôrazňuje, že stranu v spore nie je možné\nsankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny\nadvokáta s tým, že sa mohla v konaní brániť sama, resp. že mohla využiť služby iného advokáta\nso sídlom umiestneným v obvode súdu, pred ktorým konanie prebieha.\n10. V ďalšej časti sťažovateľ poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 5 MCdo 21/2009\nz 9. novembra 2010, v ktorom dovolací súd ustálil, že postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov\nna právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času len preto,\nlebo sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo\nbydliska účastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu tak, ako to vyplýva z príslušných\nzákonných ustanovení § 142 až § 150 Občianskeho súdneho poriadku.\n11. Neudržateľnosť názoru uplatneného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažovateľ\npodporuje aj rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (nález č. k. III. ÚS 457/2014\n\n3\n\nz 15. októbra 2014), z ktorej vyplýva, že za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje\nudelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.\n12. Zdôraznením skutočnosti, že predmetný spor nezavinil sťažovateľ, ale žalovaná, pričom už\nz predžalobnej výzvy adresovanej žalovanej vyplývalo, kde ma sídlo advokátska kancelária\nsťažovateľa, sťažovateľ argumentuje, že žalovaná mohla trovám konania predísť dobrovoľnou\núhradou žalovanej sumy pred začatím konania, ako aj svojou aktivitou počas konania.\n13. Za podstatný zásah do svojich práv považuje sťažovateľ aj postup okresného súdu, ktorým mu\nnebola doručená sťažnosť smerujúca proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020.\nV dôsledku uvedeného sťažovateľ nemal možnosť sa k tvrdeniam žalovanej obsiahnutým v podanej\nsťažnosti vyjadriť a namietať ich nesprávnosť. Uvedeným spôsobom okresný súd sťažovateľovi\nuprel základné procesné práva, keďže sa len nekriticky stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej\na zmenil pôvodné rozhodnutie tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu nároku na náhradu za stratu času a nároku na náhradu hotových výdavkov spojených\ns účasťou na pojednávaní.\n14. Okrem už uvedeného sťažovateľ namieta, že pri vyčíslovaní trov konania si neuplatnil plný\nnárok na náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov, ale len nárok v sume 65 %,\n„čo zhruba predstavuje výšku nároku na náhradu trov, ako keby sa pojednávanie uskutočnilo len\nv Žiline.“. Keďže okresný súd nepriznal sťažovateľovi nárok ani na už krátené trovy konania\nspočívajúce v nároku na náhradu za stratu času a za účasť na pojednávaní, zásadne zasiahol\ndo práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces a v zásade deklaroval, že strana sporu\nnemá nárok na iného advokáta než advokáta so sídlom v mieste jeho bydliska.\n15. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ namieta, že zo strany okresného súdu došlo\nku kráteniu priznaného nároku na náhradu trov konania svojvoľne a bez akýchkoľvek zákonných\ndôvodov.\n16. Sťažovateľ priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje existenciou\ntiesnivých pocitov strachu a neistoty z odmietnutia poskytnutia prislúchajúcej ochrany zo strany\nokresného súdu. Ďalej zdôrazňuje, že všeobecný súd by mal byť garantom dodržiavania zákonnosti\na ochrany práva na spravodlivý proces, pričom okresný súd bez akéhokoľvek relevantného\nprávneho základu sťažovateľovi odmietol priznať nárok na náhradu trov konania, ktoré mu patrili.\n17. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 271/2021-25 z 25. mája 2021 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n18. Na výzvu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 271/2021-30 z 1. júna 2021 reagoval okresný súd\npodaním č. k. 1SprV/15/2021 z 11. júna 2021, v ktorom podpredsedníčka okresného súdu\nv podstatnom uviedla, že v predmetnej veci rozhodovala ako zákonná sudkyňa JUDr. Janka\n\n4\n\nButašová, ktorá sa vzdala funkcie sudcu k 30. septembru 2020, a spis bol následne pridelený\nsudkyni JUDr. Božene Michaláčovej. Z uvedeného dôvodu podľa názoru okresného súdu nie je\nmožné vziať do úvahy dôvody vysloveného právneho názoru zákonnej sudkyne pri rozhodovaní\no sťažnosti žalovanej proti rozhodnutiu o priznanej výške náhrady trov konania na základe jej\naktuálneho vyjadrenia.\n19. K vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti podpredsedníčka okresného súdu v celom rozsahu\nodkázala na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Ďalej s prihliadnutím na\nspisový materiál zdôraznila, že sťažnosť žalovanej proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára\n2021 nebola zaslaná žalobcovi na vyjadrenie, pričom zákonná sudkyňa ani vyššia súdna úradníčka\nnedali úpravu na takéto zaslanie.\n20. V závere vyjadrenia podpredsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania vo veci, a uviedla, že nemá žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n21. Na výzvu ústavného súdu z 1. júna 2021 sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným\n14. júna 2021 žalovaná (zúčastnená osoba) zastúpená advokátskou kanceláriou\n,\n, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát\n, ktorá\nv reakcii na argumentáciu prezentovanú v ústavnej sťažnosti sťažovateľom predostrela\nprotiargumentáciu, ktorú rozdelila do dvoch základných okruhov, a to do okruhu týkajúceho sa\nvecného posúdenia výšky náhrady trov konania a do okruhu týkajúceho sa procesného pochybenia\nvo veci konajúceho okresného súdu.\n22. V rámci vecných námietok k neúčelnosti náhrady cestovného a straty času zdôraznila\ndobrovoľnosť voľby sťažovateľa ako spotrebiteľa zvoliť si ako miestne príslušný súd podľa § 19\npísm. c) CSP Okresný súd Skalica, keďže v zmysle platnej právnej úpravy do úvahy pripadal ako\nmiestne príslušný aj Okresný súd Bratislava I. V tejto súvislosti ďalej upriamila pozornosť aj na to,\nže právny zástupca sťažovateľa mohol udeliť substitučnú plnú moc, keďže sťažovateľ dobrovoľne\nv tejto plnej moci nevyslovil nesúhlas so substitučným zastúpením. Sťažovateľ neprejavil vôľu, aby\nho na zvolenom všeobecnom súde zastupoval výlučne ten istý advokát. Bol preto povinný\nrešpektovať § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nKritérium účelnosti sa pritom podľa zúčastnenej osoby nevzťahuje len na definovanie toho, čo sa\nrozumie pod trovami konania, ale povinnosť konať účelne má aj zvolený advokát, keď podľa § 18\nods. 2 druhej vety zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je povinný dbať\nna účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\n23. Zúčastnená osoba v podstatnom k námietkam týkajúcim sa účelnosti náhrady cestovného\na straty času uviedla, že zo skutkových okolností spornej veci navyše nevyplýva žiadna skutočnosť,\nna základe ktorej by bolo odôvodnené, aby v právnej veci, ktorá bola rozhodnutá na jednom\npojednávaní a ktorej skutkový a právny charakter bol jednoduchý, bolo dôvodné, aby sťažovateľa\nzastúpil práve advokát so sídlom v Košiciach.\n\n5\n\n24. K námietke týkajúcej sa arbitrárnosti napadnutého uznesenia zúčastnená osoba zdôrazňuje, že\nv prejednávanej veci sa rozhodnutie všeobecného súdu týka výšky náhrady trov konania, t. j. jeho\nprekúmavanie ústavným súdom prichádza do úvahy iba v prípade extrémnej nespravodlivosti,\npričom o takú v konkrétnych okolnostiach veci podľa zúčastnenej osoby nejde. Okresný súd totiž\nnapadnuté uznesenie riadne, presvedčivo a dostatočne odôvodnil.\n25. V konkrétnostiach zúčastnená osoba uviedla, že nepriznanie časti vynaložených výdavkov za\nsituácie, keď ich vynaloženiu mohol klient voľbou iného advokáta alebo zvolený advokát\nsubstitúciou predísť, nie je nelogické ani extrémne nespravodlivé, keďže všeobecný súd\nsťažovateľovi náhradu trov konania v prevažnej časti priznal. Právny názor všeobecného súdu\nopretý o (aj keď zahraničnú) judikatúru je akceptovateľný a dostatočne odôvodnený.\n26. K rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, na ktorú poukazuje v ústavnej sťažnosti sťažovateľ\nv súvislosti s účelnosťou náhrady trov konania, zúčastnená osoba zdôraznila, že uznesenie\nnajvyššieho súdu č. k. 4 MCdo 16/2014 z 29. septembra 2015 vychádza z odlišného skutkového\nstavu a týka sa náhrady trov konania v podobe trov právneho zastúpenia ako celku, kde najvyšší súd\nposudzoval účelnosť trov právneho zastúpenia Slovenského pozemkového fondu advokátom.\nUznesenie najvyššieho súdu č. k. 5 MCdo 21/2009 z 9. novembra 2010 je podľa zúčastnenej osoby\nojedinelé a nepublikované a nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax. Nález ústavného súdu č. k.\nIII. ÚS 457/2014 z 15. októbra 2014 sa týka účelnosti trov právneho zastúpenia ako celku v prípade\nzastúpenia dodávateľa elektrickej energie s vlastným právnym oddelením advokátom, a preto nie je\npoužiteľný.\n27. Za situácie, keď predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodnutie o výške náhrady trov\nkonania, ktoré môže byť predmetom ústavnoprávneho prieskumu iba výnimočne, ktoré je riadne\nodôvodnené a v ktorom sa všeobecný súd v nadväznosti na skutkové okolnosti veci priklonil\nk právnemu názoru publikovaného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, nie je podľa\nzúčastnenej osoby ústavná sťažnosť dôvodná.\n28. K námietke procesného pochybenia okresného súdu spočívajúceho v nedoručení sťažnosti\nzúčastnenej osoby sťažovateľovi zúčastnená osoba uviedla, že ide o ňou nespôsobenú procesnú\nvadu, ktorá s ohľadom na to, že ide o rozhodovanie o výške náhrady trov konania, nemá\nústavnoprávnu dimenziu. S odkazom na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 333/2018 z 3. júla 2019\nzúčastnená osoba vyzdvihuje skutočnosť, že nedoručenie procesného vyjadrenia nie vždy spôsobuje\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n29. Na podklade skutočností uvedených vo vyjadrení zúčastnená osoba navrhuje, aby ústavný súd\nrozhodol o ústavnej sťažnosti tak, že jej nevyhovie.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n30. Sťažovateľovi boli následne podaním zo 17. júna 2021 doručované vyjadrenia okresného súdu\na zúčastnenej osoby z 11. júna 2021 na prípadné zaujatie stanoviska, na ktoré sťažovateľ reagoval\nreplikou doručenou ústavnému súdu 18. júna 2021.\n31. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zdôraznil, že sa ním prakticky nevyvracajú ním\nuvádzané tvrdenia, keďže samotný okresný súd uviedol, že sťažnosť žalovanej nebola pred\nrozhodnutím doručená sťažovateľovi. Keďže sťažovateľ až do momentu doručenia napádaného\n6\n\nrozhodnutia nemal vedomosť o podanej sťažnosti, nemohol reagovať na jednotlivé tvrdenia\nuvádzané zúčastnenou osobou v jej sťažnosti, nemohol predkladať jednotlivé prostriedky procesnej\nobrany, čím zo strany porušiteľa došlo k odňatiu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na\nspravodlivý proces.\n32. K vyjadreniam zúčastnenej osoby sťažovateľ v podstatnom zdôraznil, že zo žiadneho právneho\npredpisu nevyplýva možnosť obmedzenia práva výberu voľby zástupcu, pričom žiadny právny\npredpis ani „nestanovuje akúsi miestnu príslušnosť zástupcov spočívajúcu v tom, že strana by si\nmohla zvoliť svojho zástupcu len so sídlom v obvode konajúceho súdu.“. Zákonodarca pritom\ncelkom evidentne počíta s možnosťou, že strany v spore môžu byť zastúpené aj zástupcami so\nsídlom mimo sídla konajúceho súdu, čo potvrdzujú ustanovenia § 15 a § 17 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré expressis\nverbis priznávajú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj v rozsahu náhrady cestovného\na náhrady za stratu času spojených s účasťou na pojednávaní.\n33. Sťažovateľ vo všeobecnosti zdôraznil, že aj náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu\nz náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času si uplatňoval podľa vyhlášky, nie ako\nsvojvoľné a ničím nepodložené nároky.\n34. Podľa sťažovateľa zúčastnená osoba pritom už pred začatím konania vo veci samej vedela, že\nsťažovateľ je v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, vzhľadom\nna existenciu množstva podobných rozhodnutí vydaných v jej neprospech mohla predpokladať svoj\nneúspech v spore, a teda ak sa snažila zabrániť vzniku trov konania, nič jej nebránilo na výzvu\no mimosúdne urovnanie sporu zareagovať.\n35. V závere svojho podania sťažovateľ k účelnosti náhrady trov konania poukázal na podstatné\nskutočnosti, a to že sťažovateľ žalovanú pred začatím sporu vyzval na mimosúdne urovnanie veci,\npričom táto na výzvu nereagovala. Na podklade uvedeného preto sťažovateľ využil svoje právo\nslobodne si zvoliť zástupcu, v konaní vo veci samej nekonal obštrukčne, pričom nárok na náhradu\ntrov konania si uplatnil len na základe vyhlášky, pričom tento nárok si aj s poukazom na zásadu\nhospodárnosti konania sám krátil.\n36. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že pokiaľ vo veci konajúci súd nepriznal sťažovateľovi nárok na\nnáhradu hotových výdavkov a nárok za stratu času bez akéhokoľvek relevantného právneho\ndôvodu, jeho konaním došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj práva na\nspravodlivý proces. V závere sťažovateľ zotrváva na podanej argumentácii v celom rozsahu\na navrhuje, aby ústavný súd rozhodol v zmysle ústavnej sťažnosti z 13. novembra 2020.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n37. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe\npodaní okresného súdu, zúčastnenej osoby a sťažovateľa, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce\n\n7\n\nzo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na konanie vedené pod sp. zn. 3 C 156/2015, dospel\nk záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n38. Námietky sťažovateľa komunikované v ústavnej sťažnosti možno rozdeliť do dvoch\ntematických okruhov, a to do okruhu námietok týkajúcich sa svojvoľného krátenia priznaného\nnároku na náhradu trov konania, a to náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času (body 8\naž 12 tohto nálezu), a do okruhu námietok týkajúcich sa procesného pochybenia okresného súdu\nspočívajúceho v nedoručení sťažnosti žalovanej proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020\nna vyjadrenie sťažovateľovi (bod 13 tohto nálezu). Skutočnosť nedoručenia sťažnosti žalovanej na\nvyjadrenie sťažovateľovi bola pritom na podklade spisového materiálu zistená aj ústavným súdom.\nV konečnom dôsledku uvedenú skutočnosť potvrdila aj podpredsedníčka okresného súdu vo svojom\nvyjadrení k ústavnej sťažnosti (bod 19 tohto nálezu).\n39. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa ústavný súd, vychádzajúc zo svojho\nústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by\nich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n40. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) sa pri rozhodovaní o tom, či civilné konanie\nako také vyhovuje požiadavkám spravodlivosti, zaoberá aj tou časťou konania, ktorou všeobecný\nsúd rozhoduje vo veci náhrady trov konania, a preto právo na spravodlivé rozhodovanie o trovách\nkonania patrí ratione materiae do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri\nStankiewicz proti Poľsku, č. 46917/99, rozsudok zo 6. 4. 2006, § 60).\n41. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorou tento v podstate namieta procesné pochybenie\nokresného súdu spočívajúce v neumožnení sťažovateľovi ako strane v spore vyjadriť sa k sťažnosti\nžalovanej smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020 vo veci určenia sumy\nnáhrady trov konania, ústavný súd zdôrazňuje, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je\n– okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj\nprávo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na\nzachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (obdobne III. ÚS 402/08). Podstatou\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ je, aby všetky strany sporu, resp. všetci\núčastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať\nna „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe\nžalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (m. m. IV. ÚS\n42/09, IV. ÚS 147/04).\n\n8\n\n42. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre rovnako k právu na kontradiktórnosť\nkonania ako súčasti práva na spravodlivý proces zdôrazňuje, že z neho vyplýva právo strany sporu\noboznámiť sa s každým dôkazom alebo vyjadrením, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie\nsúdu, a právo vyjadriť sa k nim (Lobo Machado proti Portugalsku, č. 15764/89, rozsudok\nz 20. 2. 1996, § 31; Vermeulen proti Belgicku, č. 19075/01, rozsudok 20. 2. 1996, § 33).\n43. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na prípady rozhodovania o trovách konania, v ktorých nemôže\nbyť zásada kontradiktórnosti úplne opomínaná, aj keď náklady sporu predstavujú jeho druhotný\naspekt (Beer proti Rakúsku, č. 30428/96, rozsudok zo 6. 2. 2001, § 18). Možnosť strán sporu\nvyjadriť svoje stanovisko k otázkam trov konania môže byť obmedzená, strany sporu by však\nnemali byť prekvapené nečakaným a nepredvídaným obratom (Askon AD proti Bulharsku,\nč. 9970/05, rozsudok zo 16. 10. 2012, § 30 – § 32).\n44. Ústavný súd ďalej uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy\na príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám\nobsiahnutým v práve na prístup k súdu, princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.\n45. Ústavný súd už zdôraznil, že zo vzájomnej súvislosti ustanovení čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1\nústavy vyplýva, že dohovor a judikatúra ESĽP, ktorá sa vzťahuje na jeho interpretáciu a aplikáciu,\npredstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito\norgánmi možné domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne\nkonanie“ (napr. I. ÚS 49/01, I. ÚS 1/03, IV. ÚS 259/2011).\n46. V kontexte námietky sťažovateľa týkajúcej sa procesného pochybenia okresného súdu pri\nnedoručení sťažnosti žalovanej proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2020 v ďalšom\nústavný súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 ObdoG 1/2018 zo 4. decembra 2018,\nv ktorom bolo zdôraznené, že aj keď z Civilného sporového poriadku expressis verbis nevyplýva\npovinnosť súdu doručiť sťažnosť podanú stranou sporu proti uzneseniu súdu prvej inštancie\nvydanému súdnym úradníkom aj protistrane (sťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP), právo strany sporu\nna doručenie takéhoto podania protistrany treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces,\nčo vyplýva aj z § 374 ods. 3 druhej vety CSP. Nedoručenie podania strany sporu – v konkrétnom\nprípade sťažnosti žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške priznaných trov konania –\ndruhej strane sporu je podľa názoru najvyššieho súdu v rozpore s princípmi kontradiktórnosti\nkonania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.\n47. Najvyšší súd v už citovanom rozhodnutí rovnako zdôraznil, že aj z čl. 6 a 9 základných\nprincípov CSP vyplýva procedurálna rovnosť, teda tzv. rovnosť zbraní spočívajúca v rovnakej\nmiere možnosti oboch strán v kontradiktórnom spore uplatňovať prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany a rovnako tak právo oboznámiť sa okrem iného s návrhmi svojho\nprocesného náprotivku a vyjadriť k nim svoje stanovisko. Sudca (resp. poverený vyšší súdny\núradník, ktorý rozhodnutie vydal) musí preto doručiť sťažnosť na vyjadrenie protistrane a v súlade\ns čl. 10 CSP určiť lehotu na vyjadrenie sa k sťažnosti (k tomu pozri aj ŠTEVČEK, FICOVÁ,\nBARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ a kolektív. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck: 2016, s. 879.).\n9\n\n48. Kontradiktórnosť nerozlučne spätá s princípom rovnosti zbraní je univerzálnym právnym\nprincípom platným v celom právnom poriadku, teda aj v civilnom sporovom konaní, a súd každého\ndruhu a stupňa ho musí plne rešpektovať. Dôvodom je fakt, že jednou z jeho hlavných funkcií je\noboznámiť účastníka konania so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu ovplyvniť\nrozhodnutie a poskytnúť mu možnosti sa k nim vyjadriť. Ide predovšetkým o dôkazy, stanoviská\na vyjadrenia protistrany v konaní alebo dôkaz, resp. stanovisko nezúčastneného subjektu (znalec,\nsvedok a pod.) či zabezpečeného samotným konajúcim orgánom z vlastnej iniciatívy. Tým sa\núčastníkovi konania garantuje právo byť vypočutý (audiatur et altera pars) právo na obhajobu\n(m. m. III. ÚS 220/2018). Ani podľa ústavného súdu však zásada kontradiktórnosti nemá absolútny\ncharakter, pretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu alebo procesnej\nsituácie vylučujú uplatňovanie tejto zásady (m. m. III. ÚS 481/2012). Ústavný súd aj v inom\nsvojom rozhodnutí konštatoval, že kontradiktórnosť konania nemôže prechádzať do roviny\n„absolútna“ (m. m. II. ÚS 18/2013).\n49. Už v bode 46 tohto nálezu najvyšším súdom vyslovený právny názor bol ústavným súdom\npodporený za obdobnej procesnej situácie danej nedoručovaním sťažnosti smerujúcej proti\nrozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka na vyjadrenie v ním vydanom náleze č. k. III. ÚS 220/2018\nz 11. septembra 2018. V citovanom náleze ústavný súd zdôraznil, že zásada kontradiktórnosti síce\nnemá absolútny charakter, pretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu\nalebo procesnej situácie vylučujú uplatňovanie tejto zásady. Neexistuje však relevantný a zásadný\ndôvod na to, aby sa v civilnom konaní, ktoré je v zásade kontradiktórne, uplatnila výnimka z tohto\nprincípu v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (vo veci určenia sumy\nnáhrady trov konania), v ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach.\n50. Zúčastnená osoba (žalovaná) síce v tejto súvislosti odkazuje vo svojom vyjadrení na nález\nústavného súdu č. k. III. ÚS 333/2018 z 3. júla 2019 a vyzdvihuje skutočnosť, že nedoručenie\nprocesného vyjadrenia nie vždy spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces, citované\nrozhodnutie ústavného súdu a ním prezentované závery sa však s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti v tomto konaní prejednávanej veci nemôžu aplikovať. V náleze ústavného súdu č. k.\nIII. ÚS 333/2018 z 3. júla 2019 totiž ústavný súd identifikoval v konkrétnej veci skutočnosti, ktoré\nneodôvodnili potrebnú ústavnoprávnu relevanciu pre vyslovenie porušenia princípu\nkontradiktórnosti a zásady rovnosti účastníkov konania. Išlo o obsah nekomunikovaného podania\núčastníka konania, ktorým tento súd len informoval o tom, že nechce využiť svoje oprávnenie\nvyjadrovať sa, pričom zotrval na svojom predošlom právnom názore. Zároveň nešlo o ucelený\nodôvodnený názor na meritum veci, ktorý by aspoň potenciálne mohol ovplyvniť výsledok\npríslušného odvolacieho konania. Absentovala teda aj podstatná ujma na právach druhého účastníka\nkonania. Okrem toho v konkrétnych okolnostiach veci išlo o správne súdnictvo, takže návrh na\nrozhodnutie vo vyjadrení účastníka konania bol z hľadiska ďalšieho postupu odvolacieho správneho\nsúdu irelevantný, keďže v správnom súdnictve podobný vplyv žalovaného správneho orgánu na\nrozsah súdneho prieskumu neexistuje. Správny súd preskúma zákonnosť (aj dostatok dôvodov\nsprávneho rozhodnutia) len v rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej žalobe. Ústavný súd\nďalej zobral do úvahy aj špecifikum správneho súdnictva, podľa ktorého všetky pre vec významné\nargumenty musia byť obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a ich\nnásledné dopĺňanie v procesných úkonoch adresovaných správnemu súdu nemôže byť účinné a ani\nsúdom zohľadnené\n10\n\n51. Naproti už uvedenému za rozhodujúce skutočnosti v tejto ústavnej sťažnosti prerokovávaného\nprípadu, ktoré podľa názoru ústavného súdu vo veci sťažovateľa neodôvodňujú záver o nedostatku\nústavnoprávnej relevancie nedoručenia podania žalovanej sťažovateľovi na vyjadrenie, sú\nskutočnosti obsahu samotnej sťažnosti, v ktorej žalovaná súdu predostrela vecnú argumentáciu\npopierajúcu uznesením okresného súdu zo 7. februára 2020 priznanú sumu náhrady trov konania\nsťažovateľovi, ako aj to, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému sudcom platná\nprávna úprava nepripúšťa riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok. V konkrétnych\nokolnostiach veci preto neprichádzalo do úvahy tento zásah do princípu kontradiktórnosti, ako aj\nrovnosti zbraní zhojiť v prípadnom odvolacom alebo dovolacom konaní. Podstatnou skutočnosťou\nje v konkrétnych okolnostiach veci aj to, že v dôsledku sťažnosti žalovanej bolo uznesenie\nokresného súdu vydané vyšším súdnym úradníkom zo 7. februára 2020 zmenené v neprospech\nsťažovateľa, pričom okresný súd pri rozhodovaní vo veci sťažnosti prihliadol na argumentáciu\nžalovanej, hoci sťažovateľ o sťažnosti a ani o argumentoch v nej uvedených nemal žiadnu\nvedomosť, a preto sa k nej nemohol ani vyjadriť. Išlo teda nepochybne o taký procesný nedostatok\nv postupe okresného súdu, ktorý mal nielen potenciál zasiahnuť, ale reálne aj zasiahol do\nsubjektívnych práv a povinností sťažovateľa ako strany v spore.\n52. Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom\ndôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov,\nktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať strane konania, ktorá sa tejto ochrany\ndomáha.\n53. Aj v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nústavný súd uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, v rámci ktorej uprednostní\nten výklad právnej normy, ako aj súvisiacich právnych noriem, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.\nplnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv (IV. ÚS 96/06, II. ÚS 148/06).\n54. Všeobecný súd poskytujúci ochranu strane konania je povinný poskytnúť jej ju v požadovanej\nkvalite, ktorej zodpovedá odôvodnenie rozhodnutia reflektujúce na všetky zásadné otázky. Ide\npritom o tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (napr. rozhodnutia ESĽP vo veci Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997 a vo veci\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n54.1. Uvedenou otázkou sa už zaoberal aj ústavný súd, ktorý skonštatoval, že § 239 a nasledujúce\nCSP o sťažnosti explicitne nezakotvujú povinnosť súdu doručiť sťažnosť ani povinnosť umožniť\nprotistrane vyjadriť sa k nej. Absencia výslovnej právnej úpravy však automaticky neznamená, že\nv sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje. Ten je z hľadiska „rozsahu, ktorý\nurčí zákon“ (čl. 9 CSP) vymedzený princípom rovného postavenia strán v konaní, teda\nprostredníctvom čl. 6 CSP, keď sa toto rámcové ustanovenie v prípade absencie osobitnej úpravy\ndotknutého postupu použije primerane na okolnosti prípadu. Ponechanie priestoru na opozitné\nvyjadrenie je naliehavé najmä vtedy, ak súd na podklade argumentácie podanej sťažnosti indikuje\nmožnosť zmeniť rozhodnutie v neprospech protistrany (IV. ÚS 196/2021).\n\n11\n\n55. Z okolností prerokovávanej veci vyplýva, že okresný súd sa pri aplikácii a výklade príslušných\nustanovení Civilného sporového poriadku ustanoveniami dohovoru, ako aj judikatúrou ESĽP ako\nzáväznými smernicami pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy neriadil a sťažovateľa ako stranu\nsporu nevyzval na vyjadrenie k sťažnosti žalovanej smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu zo\n7. februára 2020, jeho postup nezodpovedná garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle\npríslušných ustanovení ústavy a dohovoru, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa princípu kontradiktórnosti konania.\n56. Keďže už procesné pochybenie okresného súdu súvisiace s nedoručovaním sťažnosti žalovanej\nsťažovateľovi postačovalo pre záver ústavného súdu o porušení práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ústavný súd rozhodol tak,\nako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n57. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n58. V súlade s § 133 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n59. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n60. Podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nalebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu (odsek 1). Ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením\n(odsek 2).\n61. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o tom, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu boli porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, rozhodol zároveň aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vec vrátil\nokresnému súdu v celom rozsahu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n62. Okrem porušenia princípu kontradiktórnosti z dôvodu nesprávneho procesného postupu\nokresného súdu sťažovateľ druhou podstatnou námietkou brojí proti svojvoľnosti, a tým namieta aj\nústavnú neudržateľnosť odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania.\n63. Keďže ústavný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, odpadol zároveň dôvod vecne\nposúdiť aj druhú námietku, ktorou sťažovateľ odôvodňoval porušenie identických práv zaručených\nústavou a dohovorom z dôvodu arbitrárnosti, resp. svojvoľnosti rozhodnutia okresného súdu o sume\nnáhrady trov konania (námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia vecného posúdenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu).\n64. Navyše posúdenie samotného odôvodnenia vzťahujúceho sa na napadnuté uznesenie okresného\nsúdu z pohľadu záruk obsiahnutých predovšetkým v základnom práve na súdnu ochranu a práve na\n\n12\n\nspravodlivé súdne konanie by bolo zo strany ústavného súdu ešte pred prípadným vyjadrením\nsťažovateľa ako strany v spore k samotnej argumentácii vznesenej v sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu zo 7. februára 2020 a ponechaním procesného priestoru pre okresný súd sa\ns prípadnými argumentmi strán sporu náležitým spôsobom vysporiadať vo svojom novom\nrozhodnutí minimálne predčasné. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nezaoberal ani argumentmi\npredloženými okresným súdom a zúčastnenou osobou k svojvoľnosti samotnej vecnej argumentácie\nodôvodnenia okresného súdu týkajúcej sa účelnosti náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu\nčasu s výhradou, že rozhodovanie o ústavnej neudržateľnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresného súdu stratilo svoje opodstatnenie.\n65. Okresný súd bude po vrátení veci na ďalšie konanie viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyjadrenými predovšetkým v bodoch 40 až 55 tohto nálezu. Jeho úlohou bude predovšetkým po\nvrátení veci doručiť sťažnosť žalovanej smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára\n2020 sťažovateľovi s výzvou na prípadné vyjadrenie k námietkam obsiahnutým v tejto sťažnosti\na až následne vo veci opätovne rozhodnúť.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n66. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n67. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n68. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n69. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré odôvodnil skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 16 tohto nálezu.\n70. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom\nnemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom\nporušení práv. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho\nprávomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi,\nktorého sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési\nodškodnenie za porušenie práva v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú\npovahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním\nposkytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto\ntitulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom\ntohto práva aj princíp právnej istoty (m. m. I. ÚS 235/03, I. ÚS 117/08).\n71. Zohľadňujúc okolnosť reparácie procesného pochybenia okresného súdu po vrátení veci na\nďalšie konanie, ústavný súd považuje za dostačujúce vyslovenie porušenia práv sťažovateľa\n13\n\nzaručených ústavou a dohovorom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd návrhu\nsťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 eur nevyhovel tak,\nako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\nVI.\nTrovy konania\n72. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v ním požadovanej celkovej sume 411,91 eur.\n73. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky. Náhradu\ntrov konania ústavný súd priznal v súlade s požadovaným petitom za 2 úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2020 v sume 177 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo\nsadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020\nv sume 10,62 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma priznanej\nnáhrady trov konania po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty (právna zástupkyňa sťažovateľa je\nplatcom dane z pridanej hodnoty) by tak predstavovala sumu 450,29 eur. Prihliadajúc na petit\nnávrhu na rozhodnutie vo veci ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým\nje ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný, ústavný súd vo veci náhrady trov\nkonania sťažovateľa rozhodol v súlade s požiadavkou uplatnenou sťažovateľom tak, ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n74. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júla 2021\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "trovy konania-náklady konania", "podmienky konania", "trovy konania-náklady konania", "stanovisko", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/156/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:16eace86-880c-46e8-8ca7-05996ce45bff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.196.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.196.2021.1"}, {"guid": "ussr:90a1ae2e-9e75-405b-896d-4be7245c21de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2018 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00"}, {"guid": "ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/08 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 270, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1"}, {"guid": "8ca81fc3-d7dc-407b-be50-60f2d9c39d1f:f08c821a-e521-48fc-9060-ab45819f3f63", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7517216144.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/72/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/72/2020 z 21. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7517216144.1"}, {"guid": "8f1eefb7-2ac9-4527-abff-22fe231ab580:66a0695e-4964-4ee6-8bab-128ba0e949f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/62/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f1eefb7-2ac9-4527-abff-22fe231ab580:66a0695e-4964-4ee6-8bab-128ba0e949f7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a74ba866-d609-4435-9d1c-e93f7bd4e665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.301.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.301.2026.1"}, {"guid": "ussr:87f52e65-9a41-472a-b858-0fdb533855c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.81.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.81.2026.1"}, {"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:4e34387c-ce45-48dd-96c9-4faa7ead46ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1"}, {"guid": "ussr:2127908f-a350-41de-b954-8a709099a229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.176.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.176.2024.1"}, {"guid": "ussr:0fb2aed6-b4fe-4755-bfcc-3db3475404de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.277.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.277.2022.1"}, {"guid": "ussr:527cc8b8-9ed7-4919-b6d3-a72c2ad3a263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2021 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1"}, {"guid": "ussr:43afd925-c98b-4e72-b184-2715f8c451b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 502/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 502/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1"}, {"guid": "ussr:0b35fe3e-bc2e-4122-a426-59ad2b01fc71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.183.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.183.2021.2"}, {"guid": "ussr:1a607440-38a0-47d9-ad03-bb96b680162d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2021 z 21. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.2"}, {"guid": "6c80bace-30fb-49c6-9b8a-6292f6e8b58a:4012d81f-69f6-4ee1-a392-6d4660dc4923", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4110212738.1", "spisova_znacka": "9CdoGp/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoGp/2/2022 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4110212738.1"}]}