{"guid": "ussr:ec56b063-2be1-4946-a914-6fce7fc440cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.98.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2021 z 29. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 98/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.98.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-06-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec56b063-2be1-4946-a914-6fce7fc440cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.98.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.98.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.98.2021.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 98/2021-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla\na sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nKanisová & Kanis s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry\nBratislava I č. k. 1Pn 377/19/1101 z 30. apríla 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 1Pn 377/19/1101 z 30. apríla 2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 1Pn 377/19/1101 z 30. apríla 2020\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnej prokuratúre Bratislava I na ďalšie konanie.\n3. Okresná prokuratúra Bratislava I j e p o v i n n á nahradiť sťažovateľke trovy konania\n680,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 98/2021 zo 4. februára 2021 prijal na ďalšie konanie\nv celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 30. júna 2020, ktorou sa\ndomáha vyslovenia porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), na ochranu osobných údajov a listového tajomstva\npodľa čl. 22 ods. 1 ústavy, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, práva na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim\nzaobchádzaním a trestom podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len ,,dohovor“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\n\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením. Tiež navrhuje priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie 3 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľka podala na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oznámenie o podozrení\nzo spáchania trestného činu na tom skutkovom základe, že v roku 2017 sa na sťažovateľku obrátila\nsúkromne pani\ns pomocou vo veci starostlivosti o jej maloleté deti.\nSťažovateľka sa snažila poradiť pani\n, ako postupovať a brániť sa neprijateľnému konaniu jej\nmanžela pána\n. Sťažovateľka s pani\nkomunikovala prostredníctvom\nmobilnej aplikácie WhatsApp. Sťažovateľka nikdy pri radách pani\nnevyužívala svoju\nprávomoc vyplývajúcu z funkcie zástupkyne Slovenskej republiky pre Európsky súd pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“). Pani\ninformovala sťažovateľku, že pán\npredložil\ndo súdneho spisu (Okresný súd Bratislava I sp. zn. 3P/101/2017) týkajúceho sa rozhodnutia súdu\no starostlivosti o maloleté deti elektronickú komunikáciou medzi pani\na sťažovateľkou.\nPrávna zástupkyňa otca nevedela vysvetliť pôvod predkladanej komunikácie a pán\nuviedol,\nže mu bola doručená zásielka, ktorej obsahom bola komunikácia sťažovateľky a pani\n,\npričom obálka nemala odosielateľa a bola zastrčená v plote.\n3. Následne pán\npodal sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky\nako služobný orgán sťažovateľky. Dňa 15. decembra 2017 bola sťažnosť vyhodnotená\nako nedôvodná. Proti sťažovateľke sa spustili okamžité negatívne reakcie a zvýšená medializácia.\n4. Z vyšetrovania vyplynulo, že mobilný telefón pani\njej pán\nzabezpečil, nainštaloval\na sfunkčnil všetky aplikácie, pričom fotky, odosielanú a doručenú komunikáciu zálohoval\nna iCloude, do ktorého sa vedel dostať.\n5. Dňa 6. marca 2020 obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto – stred vydalo\nuznesenie ČVS: ORP-504/SMS-B1-2019, ktorým odmietlo trestné oznámenie sťažovateľky,\npretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V odôvodnení vyšetrovateľka uviedla:\n„Preverením všetkých skutočností som došla k záveru, že konanie neznámeho páchateľa,\nku konaniu ktorého oznámenie oznamovateliek smeruje, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty\nprečinu poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona.“ Podľa odôvodnenia\n«z dokazovania vyplynulo, že komunikácia v aplikácii WhatsApp je šifrovaná, avšak ak sa obsah\nukladá na iné vzdialené úložisko, ako to bolo v prípade oznamovateľky, že mala obsah zálohovaný\nna úložisku „iTunes“, toto nie je chránené šifrovaním.».\n6. Napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry bola sťažnosť sťažovateľky zamietnutá\nako nedôvodná a okrem iného odôvodnená: „Teda podstatou objektívnej stránky skutkovej podstaty\ntrestného činu porušovanie tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a aj podľa § 197\nTrestného zákona je, že páchateľ zachytáva tieto správy v čase ich prepravy. V danom prípade\npodozrivý tieto správy nezachytával v čase ich prepravy. Podozrivý mal prístup ku kontu\noznamovateľky\n(ktoré je nevyhnutnosťou pre užívanie zariadení zn. Apple),\nktoré jej on ešte v čase spolužitia založil a nastavil, preto sa mohol k jej kontu kedykoľvek dostať\na prečítať si správy, však, ktoré už boli doručené.“\n7. Podľa názoru sťažovateľky prokurátorka v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysvetlila,\n„prečo a na základe akých skutočnosti zistila, že podozrivý predmetné správy nezachytával v čase\nich prepravy, ale cez konto Pani\n“, akým spôsobom boli získané informácie a súkromné\n\n2\n\nsprávy a ich následne šírenie na verejnosti. Sťažovateľka uviedla, že „okresná prokuratúra\nnekonala účinne a efektívne, bez riadneho a potrebného dokazovania na základe domnienok a fikcii\no veci, nevyužila všetky prostriedky na objasnenie skutočného stavu veci a zabezpečenie základných\npráv a slobôd sťažovateľky“.\nII.\n8. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) vo svojom\nvyjadrení uviedla, že sťažovateľka podala trestné oznámenie do zápisnice 12. apríla 2019,\nteda po takmer dvoch rokoch od údajného spáchania protiprávneho konania. Generálna prokuratúra\nuvádza, že policajt v odôvodnení uznesenia poukázal na vyjadrenie Úradu kriminálnej polície\nPrezídia Policajného zboru, že správy sú šifrované to-end-to šifrovaním počas celého spojenia, teda\nani tretie osoby nemôžu prebiehajúcu komunikáciu čítať alebo počúvať, avšak je na zvážení\nužívateľa, či si správy zálohuje na vzdialených serveroch. V prípade sťažovateľky bol obsah správ\nzálohovaný na iné vzdialené úložisko „iTunes“, ako to bolo u oznamovateľky, ktoré nie je chránené\nšifrovaním. Generálna prokuratúra uviedla, že sa v uznesení vyjadrila ku všetkým podstatným\nskutočnostiam a jej odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zrozumiteľne a dalo odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky. Generálna prokuratúra uviedla, že na spornú komunikáciu\nv civilnom konaní neprihliadol ani súd. V závere generálna prokuratúra uviedla, že ústavná\nsťažnosť je podaná predčasne z dôvodu, že sťažovateľka neuplatnila pred podaním ústavnej\nsťažnosti podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora.\n9. Sťažovateľka vo svojom ďalšom podaní uviedla, že okresná prokuratúra neposkytla sťažovateľke\nprimeranú ochranu trestnoprávnymi mechanizmami proti zneužívaniu jej súkromnej komunikácie\ntretími osobami, účelovému poškodzovaniu jej mena a šíreniu nepravdivých a zavádzajúcich\ninformácií. Sťažovateľka uvádza, že generálna prokuratúra nedisponuje právomocou odškodniť ju\nza utrpenú nemajetkovú ujmu za porušenie jej označených práv. Tiež sa pridržiava tvrdení\nuvádzaných v ústavnej sťažnosti a poznamenala, že „Slovenská republika bola opakovane\nodsúdená za porušenie pozitívnych záväzkov štátu účinne vyšetriť prípady zlého zaobchádzania\nzo strany súkromných osôb.“.\nIII.\n10. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej v záhlaví označených práv\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry. Sťažovateľka porušenie označených práv odôvodňuje\ntým, že už v prípravnom konaní došlo k viacerým pochybeniam, v dôsledku ktorých nedošlo\nk náležitému zisteniu skutkového stavu. Jej sťažnosti pritom nebráni nevyužitie podnetu\nna generálnu prokuratúru. Vzhľadom na § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) (konkrétne v ňom obsiahnutú požiadavku legálnej opory\npre prostriedok, ktorého využitie má byť podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti) nie je\npovinnosťou sťažovateľa vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti podnet, na ktorý generálna\nprokuratúra poukazuje.\n\n3\n\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy:\n11. Cieľom právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\nnie je primárne preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním\nvo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili.\nÚloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom.\n12. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\nnápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách\no ľudských právach a základných slobodách (napr. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n13. Ústavný súd považuje za potrebné v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky poukázať na svoju\npredchádzajúcu judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že: «súčasťou práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu\n(podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné\nprávo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípade v zákone\no prokuratúre» (II. ÚS 42/00, I. ÚS 102/08). Sťažovateľke z uvedeného ustanovenia ústavy vyplýva\niba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol\nspáchaný trestný čin, zákonným spôsobom náležite zaoberali.\n14. Sťažovateľka argumentovala, tým že napádané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené,\nčo implikuje porušenie pozitívnych záväzkov štátu formulovaných ESĽP z dôvodu, že zo strany\nokresnej prokuratúry nedošlo k prijatiu účinných opatrení na jej ochranu ako poškodenej osoby\nproti zneužívaniu jej súkromnej komunikácie s tretími osobami. Sťažovateľka v sťažnosti proti\nuzneseniu obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Staré-Mesto žiadala prešetriť konanie\npána\npri nakladaní so súkromnou poštou patriacou iným osobám.\n15. Z napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že ustanovenie § 196 a § 197 Trestného\nzákona chráni listové tajomstvo prepravovaných správ v čase ich prepravy, nie vtedy, keď už sú\nsprávy doručené. Pán\nnezachytával správy v čase ich prepravy, pričom pán\nmal prístup ku kontu pani\nv čase spolužitia a po odchode zo spoločnej domácnosti\nsi pani\nnepreverovala svoje nastavenia v telefóne. Okresná prokuratúra konanie podozrivého\nprirovnala k situácií, „keď si niekto zoberie mobilný telefón druhej osoby a prečíta si v ňom jeho\nsprávy“, a toto konanie nie je v slovenskom trestnom práve chránené. Postup povereného\npríslušníka Policajného zboru považovala okresná prokuratúra za vecne správny.\n\n4\n\n16. Okresná prokuratúra odôvodnenie svojho rozhodnutia založila v podstate na rekapitulácii\nnapadnutého uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru, s ktorým výsledkom sa stotožnila.\nStručne zhodnotila podstatu obsahu sťažnosti sťažovateľky s limitovaním sa na citáciu niektorých\nteoretických východísk. Neuviedla konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých vychádzala,\na s prevažnou časťou argumentácie sťažovateľky sa vôbec nevysporiadala. Okresná prokuratúra\nnajmä neskúmala zákonnosť zverejňovania neoprávnene získanej komunikácie medzi\nsťažovateľkou a pani\na nijako sa nevysporiadala s oznámením sťažovateľky, že zo strany\npána\nnezostalo len pri prečítaní správ, ktoré mu neboli adresované a ktoré sa týkali\nsúkromia sťažovateľky. Odôvodnenie namietaného uznesenia okresnej prokuratúry nemožno\npovažovať za takýchto okolností za ústavne udržateľné a je dôvodný záver, že okresná prokuratúra\nneposkytla v procesnej rovine sťažovateľke primeranú mieru ochrany proti zneužívaniu jej\nsúkromnej komunikácie.\n17. Ústavný súd v dôsledku uvedených zistení rozhodol, že namietaným uznesením okresnej\nprokuratúry bolo porušené základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, tak ako to je uvedené v prvom bode výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nIII.2. K namietanému porušeniu práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, práva na ochranu osobných\núdajov a listového tajomstva podľa čl. 22 ods. 1 ústavy, práva na ochranu pred neľudským\nalebo ponižujúcim zaobchádzaním a trestom podľa čl. 3 dohovoru a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru:\n18. V zmysle rozhodovacej praxe ESĽP majú zmluvné štáty dohovoru povinnosť chrániť\nv dohovore zakotvené základné ľudské práva a slobody osôb, ktoré podliehajú ich jurisdikcii,\npričom v nevyhnutných prípadoch majú na tento účel využiť aj prostriedky trestného práva.\nV takomto kontexte ESĽP v rozhodnutí zo 4. decembra 2003 vo veci M.C. proti Bulharsku\n(sťažnosť č. 39272/98) týkajúcom sa prípadu porušenia práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 dohovoru judikoval, že aj keď je vo všeobecnosti na vôli zmluvných\nštátov dohovoru, akým spôsobom zaistia ochranu jednotlivcov pred zásahmi iných jednotlivcov\ndo označeného práva, pokiaľ sú v hre základné hodnoty a aspekty súkromného života, musia\nzmluvné štáty využiť aj účinné trestnoprávne nástroje, a to nielen zakotvenie príslušných inštitútov\na skutkových podstát v pozitívnom práve, ale tiež efektívne vyšetrovania a stíhanie v konkrétnej\ntrestnej veci (III. ÚS 759/2017).\n19. Ústavný súd už v minulosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že pozitívny záväzok\nštátu zabezpečiť efektívne rešpektovanie súkromia a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy\na čl. 8 dohovoru môže implikovať požiadavku účinnej trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade\naktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity jedinca a ďalších základných hodnôt\na esenciálnych aspektov súkromného života. Pozitívny záväzok štátu v tomto smere môže zahŕňať\naj požiadavku efektivity trestného vyšetrovania (III. ÚS 194/06). Účinnosť vyšetrenia závisí najmä\nod jeho dôkladnosti, rýchlosti, nezávislosti a nestrannosti.\n20. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu: „Nevykonanie rýchleho, účinného\na nestranného vyšetrenia útoku na poškodeného, ktorý môže napĺňať všetky znaky neľudského\nzaobchádzania, príslušnými orgánmi polície znamená porušenie procesných zásad, a tým aj\n5\n\nporušenie práva zaručeného čl. 3 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n(I. ÚS 72/04). Na porušenie čl. 3 dohovoru postačuje, aby bola obeť ponížená vo svojich vlastných\nočiach.\n21. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany okresnej prokuratúry je možná v ďalšom procese\nreparácia, v okolnostiach daného prípadu ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIV.\n22. Ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na inú ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a v nadväznosti na to rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy tak, že\nnapadnuté uznesenie zrušil a podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde vec vrátil\nna ďalšie konanie.\n23. Sťažovateľka sa domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia (3 000 eur). Cieľom tohto\ninštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany\n(IV. ÚS 210/04). Posudzovaná ústavná sťažnosť zjavne indikuje nespokojnosť sťažovateľky\ns postupom okresnej prokuratúry pri nedostatočne odôvodnenom uznesení a neposkytnutím\nsťažovateľke primeranej ochrany. Deklarácia porušenia základného práva, zrušenie napadnutého\nuznesenia, ako aj náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný prvok a vec sťažovateľky\nje po kasácii napadnutého uznesenia otvorená.\n24. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát\npo 177 eur, režijný paušál v sume dvakrát po 10,62 eur spolu s 20 % DPH a jedného úkonu\nvykonaného v roku 2021 (replika) 181,17 eur a režijný paušál 10,87 eur spolu s 20 % DPH.\nCelková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 680,72 eur (§ 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "listové tajomstvo", "ochrana súkromného a rodinného života", "ochrana súkromného a rodinného života", "listové tajomstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "ussr:77f85883-611a-44e3-bd4a-ccebd07d3732", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 102/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f85883-611a-44e3-bd4a-ccebd07d3732"}, {"guid": "ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 194/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/06 z 13. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-13", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:2a330aea-de8b-40c5-8b05-8db328bfd2c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 72/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/04 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a330aea-de8b-40c5-8b05-8db328bfd2c9"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:34cd2a6d-2ec9-44b3-b66a-7bbe1b4813f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2021 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1"}, {"guid": "ussr:a328ea92-9580-4188-aee5-aea9048e59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2"}, {"guid": "ussr:92fe2d21-eccf-41ac-aad3-80aa5dd2bebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.459.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 459/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 459/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.459.2021.1"}, {"guid": "ussr:40d5182f-1a12-4d42-998d-535d5b0c7f13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d5182f-1a12-4d42-998d-535d5b0c7f13"}, {"guid": "ussr:65a5cbd5-5ded-476d-a034-62bbe317c2f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.101.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.101.2022.1"}]}