{"guid": "ussr:e3912361-9d91-472f-ad57-698dcfc22b4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2021 z 28. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 91/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3912361-9d91-472f-ad57-698dcfc22b4b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 91/2021-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo/64/2018 a jeho uznesením\nz 29. mája 2019 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/64/2018 z 29. mája 2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/64/2018 z 29. mája 2019\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 91/2021 zo 4. februára 2021 prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 1. októbra 2019 v časti, v ktorej sa domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n2. Žalobca\nsa na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal náhrady majetkovej škody\nvo výške 14 902,07 eur s prísl., ktorá pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške\n11 497,98 eur a náhrady ušlého zisku vo výške 3 404,09 eur v zmysle ustanovení zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to z titulu nezákonného uznesenia o vznesení\nobvinenia a z titulu rozhodnutia o väzbe.\n3. Rozsudkom okresného súdu č. k. 20C/114/2013 z 10. septembra 2015 sa rozhodlo\ntak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť náhradu škody vo výške 13 853,90 eur spolu s 8,75 %\nročným úrokom z omeškania od 29. februára 2012 do zaplatenia, trovy predbežného nároku\nvo výške 622,74 eur a trovy konania (výrok I rozsudku). Konanie v časti o zaplatenie sumy\nvo výške 630,84 eur súd zastavil (výrok II rozsudku) a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu zamietol\n(výrok III rozsudku). Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie,\nv ktorom napadla nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v časti 6 176,08 eur s prísl.,\nďalej nárok na náhradu ušlého zisku, nárok na náhradu trov predbežného prerokovania nároku,\nako aj nárok na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie, čo sa týka nároku na náhradu\ntrov právneho zastúpenia vo výške 4 273,73 eur s prísl., nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2015\na vykonateľnosť 3. novembra 2015.\n4. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/563/2015 z 31. augusta 2017\nbol výrok v časti uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 9 580,17 s prísl. potvrdený\na v časti uloženia povinnosti na náhradu trov predbežného prerokovania nároku na náhradu trov\nkonania zrušený a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nRozsudok nadobudol právoplatnosť 8. novembra 2017.\n5. Sťažovateľka proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podala dovolanie v časti výroku\no uloženie povinnosti na náhradu ušlého zisku vo výške 3 404,09 eur s prísl. Najvyšší súd dovolanie\nuznesením č. k. 7Cdo/64/2018 z 29. mája 2019 odmietol s odôvodnením, že dovolací dôvod\nnebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“).\n6. Sťažovateľka uviedla, že: „vo svojom dovolaní zo dňa 13.12.2017 namietala, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (posúdenia existencie príčinnej súvislosti\nmedzi uznesením o vznesení obvinenia a náhradou škody v časti uplatneného a priznaného ušlého\nzárobku), pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Sťažovateľka vypočítala viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, v rozpore s ktorými rozhodol\nkrajský súd.“ Sťažovateľka poznamenala, že ide o právnu otázku, ktorá bola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nielen riešená, ale nebola dovolacím súdom rozhodovaná ani rozdielne.\nNapadnuté rozhodnutie označila za nielen arbitrárne, ale aj prekvapivé, pretože sťažovateľka\nv inej veci uspela s obdobným dovolaním. Najvyššiemu súdu vytkla nesprávny prístup\npri posudzovaní prípustnosti a odôvodnenosti dovolania a že odkázal na rozhodnutie, ktoré ústavný\nsúd zrušil. Definovanie ustálenej rozhodovacej praxe sťažovateľka označila zo strany najvyššieho\nsúdu za formalistické.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\n7. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol: „v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nna str. 8 v bode 16. došlo k zrejmej nesprávnosti pri poukaze na definíciu pojmu ,,ustálená\n2\n\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedená v rozhodnutí najvyššieho súdu publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2018\npod č. 71, uvedením nesprávneho rozhodnutia najvyššieho súdu zo 6. marca 2017\nsp. zn. 3 Cdo 6/2017, keďže správne malo byť uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017.“ Najvyšší súd poznamenal, že nevychádzal z uznesenia,\nktoré ústavný súd nálezom zrušil, ale z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu\na odôvodnenie napadnutého uznesenia nepovažuje za arbitrárne, formalistické či prekvapivé.\n8. Sťažovateľka vo svojom ďalšom podaní uviedla, že rozhodnutie najvyššieho súdu\nč. k. 6Cdo/29/2017 z 24. januára 2018 bolo ako judikát publikované v Zbierke stanovísk až v druhej\npolovici roku 2018, pričom sťažovateľka podala dovolanie na najvyššom súde 13. decembra 2017.\nZ časového hľadiska je zrejmé, že: «sťažovateľka podala dovolanie v čase, keď „ešte nebola\nžiadnym autoritatívnym spôsobom (judikátom) vyriešená otázka výkladu pojmu „ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu“ pre účely podania dovolania podľa § 421 od. 1 písm. a)\nCSP.». Sťažovateľka tvrdí, že ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP nemožno vykladať\nreštriktívne, tak ako to urobil najvyšší súd v napadnutom uznesení. V závere sťažovateľka\nvyslovila, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v ústavnej\nsťažnosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v priznaní náhrady škody žalobcovi\naj napriek tomu, že táto nevznikla v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami o začatí\ntrestného stíhania a väzbe žalobcu, pretože príčinou vzniku tejto škody u žalobcu bolo rozhodnutie\no jeho prepustení zo služobného pomeru, ktoré sa nikdy neukázalo ako nezákonné.\n10. Sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci najvyšším súdom,\nktoré sa týkalo jednej zo zložiek náhrady škody, a to v súvislosti s nenaplnením príčinnej súvislosti\nmedzi trestným stíhaním žalobcu a touto škodou ‒ náhradou ušlého zisku vo výške 3 404,09 eur\ns prísl. Príčinou nezväčšenia príjmu žalobcu, resp. vzniku uvedených výdavkov žalobcu,\nnebolo trestné stíhanie žalobcu, ale personálny rozkaz ministra vnútra, ktorým bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru a ktorý je zákonný.\n11. Všeobecné súdy dospeli k záveru o priamej príčinnej súvislosti s relevantným nezákonným\nrozhodnutím a uzavreli, že nezákonné trestné stíhanie je hlavnou príčinou vzniku\naj tejto časti škody na strane žalobcu. Svoje závery odôvodnili tak, že i keď vznik tejto škody\nčasovo korešponduje s personálnym rozkazom ministra vnútra o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru, rozhodujúce je, že „personálny rozkaz vychádzal z identických skutkových dôvodov\nako uznesenie o začatí trestného stíhania voči navrhovateľovi, pričom skutky v ňom uvedené\nnavrhovateľ nespáchal. ... nebyť nezákonného začatia trestného stíhania voči navrhovateľovi\nnedošlo by ani k vydaniu predmetného personálneho rozkazu a dôsledky vzniknuté\nako jeho následok by nenastali.“.\n\n3\n\n12. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že zásadne\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípade medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09).\nÚstavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony\nnevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné\npochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n13. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Všeobecný súd\nby mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať\nna to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve\ntieto súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\n(napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že posúdenie otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu a ústavný súd je oprávnený\ndo výkonu tejto právomoci zasiahnuť len v prípade, ak by aplikácia a výklad právnej normy\nzo strany najvyššieho súdu pri posudzovaní splnenia tejto procesnej podmienky dovolania\nboli svojvoľné, arbitrárne a vybočujúce z ústavného rámca. Vzhľadom na uvedené\nje teda v okolnostiach daného prípadu potrebné sa zaoberať tým, či aplikácia a výklad relevantnej\nprávnej normy najvyšším súdom pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného sťažovateľkou\nneboli svojvoľné a arbitrárne.\n15. Ústavný súd konštatuje v postupe najvyššieho súdu nedostatok odôvodnenia uznesenia\no odmietnutí dovolania s ústavnoprávnou relevanciou. Konkrétne ide o interpretáciu pojmu\n„ustálená prax dovolacieho súdu“ v napádanom rozhodnutí, kde sťažovateľka vymedzila právnu\notázku v dovolacom konaní ako „posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi uznesením\no vznesení obvinenia a náhradou škody v časti uplatneného a priznaného ušlého zárobku“.\nNajvyšší súd takéto vymedzenie otázky považoval za nesprávne s odôvodnením, že otázka príčinnej\nsúvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je zásadne otázkou\nskutkovou, a nie právnou.\n16. Ústavný súd uvádza, že dovolací súd pri posúdení otázky formulovanej sťažovateľkou zvolil\nnamiesto materiálneho prístupu prílišný formalizmus, čo bola v danej veci podľa názoru ústavného\nsúdu ústavne nekonformná voľba.\n\n4\n\n17. Ďalšou podstatnou výhradou ústavného súdu v postupe najvyššieho súdu je postoj k otázke,\nčo môže byť prameňom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uvedené je problematické\naj z toho dôvodu, že samotný najvyšší súd danú problematiku nerieši jednotne\na v jeho rozhodovacej činnosti badať odlišné definície a prístupy v súvislosti s týmto pojmom.\nV napadnutom rozhodnutí pri definícii najvyšší súd poukazuje na svoje rozhodnutie\nč. k. 3Cdo/6/2017 zo 6. marca 2017 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2018 pod č. 71), pričom konkrétne poukazuje\nna nasledovnú časť: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým\nv stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť\naj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“\n18. Najvyšší súd v napádanom rozhodnutí zároveň prezentoval právny názor, v zmysle\nktorého v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa spomína rozhodovacia prax výlučne dovolacieho\nsúdu, ktorým možno rozumieť len najvyšší súd, a nie aj ústavný súd. Ak teda sťažovateľka\npri konkretizácii dovolacieho dôvodu poukázala na rozpor napádaného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu s judikatúrou ústavného súdu, z jej strany nedošlo k vymedzeniu dovolacieho dôvodu\nspôsobom požadovaným zákonodarcom. Uvedený názor najvyšší súd v bode 16 napádaného\nrozhodnutia opiera o citované rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017. Najvyšší súd\nvšak opomína, že v tomto citovanom rozhodnutí samotný dovolací súd poukazuje na skutočnosť,\nže vzhľadom na základné princípy civilného sporového poriadku (čl. 2 ods. 2 CSP) je potrebné\nza ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax\nďalších najvyšších súdnych autorít, a to (aj) Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.\n19. Ústavný súd zdôrazňuje, že postoj všeobecných súdov, vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu\nk prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili,\nje prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu\n(III. ÚS 289/2017). Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že aplikácia a výklad\nprávnej normy, konkrétne § 421 ods. 1 písm. a) CSP, zo strany najvyššieho súdu pri posudzovaní\nsplnenia procesnej podmienky dovolania boli svojvoľné, arbitrárne a vybočujúce z ústavného\nrámca.\n20. Tak ako na to poukázala i sťažovateľka, ústavný súd už vyslovil v skutkovo obdobnej\nveci v náleze č. k. IV. ÚS 296/2014 zo 6. mája 2015, že iba: „fakt, že skutok nie je trestným činom,\nešte bez ďalšieho nemôže viesť k záveru, že rovnaký skutok nemôže byť kvalifikovaný\nako disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom, pričom ide o konanie, za ktoré možno príslušníka Policajného zboru\n(v tomto prípade colníka pozn.) prepustiť zo služobného pomeru.“ Ústavný súd tento záver\nodôvodnil nevyhnutnosťou dôsledne rozlišovať medzi rozhodnutím o začatí trestného stíhania\na personálnym rozkazom o prepustení zo štátnej služby. Aj v posudzovanom prípade prepustenia\n\n5\n\npríslušníka colného úradu zo služobného pomeru išlo o prepustenie pre porušenie základných\nslužobných povinností, no tentoraz colníka podľa § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,\nčo taktiež nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobných\npovinností nemusí dosiahnuť intenzitu trestného činu a dôvody prepustenia referenta colného úradu\nzo služobného pomeru môžu byť napriek tomu splnené. V rámci personálneho konania sa konanie\nreferenta colného úradu neposudzuje z hľadiska vykazovania znakov trestného činu,\nale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou, pričom nie každé porušenie zákona\nmusí byť trestným činom alebo priestupkom (III. ÚS 754/2016). Pokiaľ je potom právomoc\npreskúmať zákonnosť personálneho rozkazu o prepustení referenta colného úradu zverená\ndo právomoci všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva a toto preskúmanie nevedie\nk zrušeniu personálneho rozkazu, nie je rozhodujúce, že skutok, pre ktorý bol žalobca trestne\nstíhaný, bol vymedzený rovnako ako skutok, pre ktorý bolo proti žalobcovi vedené personálne\nkonanie a výsledkom ktorého bolo jeho prepustenie zo služobného pomeru colníka personálnym\nrozkazom.\n21. Ústavný súd uvádza, že nemožno považovať za správne a spravodlivé, aby dovolací súd striktne\nformalistickým výkladom § 421 ods. 1 písm. a) CSP ignoroval existenciu rozhodnutia ústavného\nsúdu v obdobnej veci so záverom, že je viazaný len rozhodnutiami najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu. Najvyšší súd teda mal pristúpiť k náležitému meritórnemu prejednaniu\ndovolania, v rámci ktorého mal dôsledne posúdiť, či krajský súd napadnutým rozhodnutím plne\nrešpektoval doktrínu nielen najvyššieho súdu, ale aj ústavného súdu (okrem iného aj právne názory\nústavného súdu vyjadrené v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/2014).\n22. Ústavný súd v tejto súvislosti už judikoval, že pokiaľ odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu\nje nedostatočné v takej miere, že nedáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, možno ho považovať\nza nedostatočné a v konečnom dôsledku aj arbitrárne. Ústavný súd preto dospel k záveru,\nže napadnutým uznesením a postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu označeného práva\nsťažovateľky, napadnuté uznesenia najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n23. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí [§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“)]. Najvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie,\nktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu", "minister, ministerstvo", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "súd-procesný postup", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/64/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:cb5e8a84-dab0-445d-895c-20de2c6f2303", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.296.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.296.2014.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "f3ba2bca-010a-49b3-9005-81602f3db4ef:7344e001-4c17-4fdb-ac33-cc56fb63c0b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Co/563/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/563/2015 z 31. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f3ba2bca-010a-49b3-9005-81602f3db4ef:7344e001-4c17-4fdb-ac33-cc56fb63c0b6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10d0ef65-6f81-41b0-984d-33ec96c73509", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.312.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.312.2022.2"}, {"guid": "9b4e014b-69bb-43cb-913a-ab1a16e646b3:3d3d95c3-7f6f-4303-8e5c-3ffe8d36d431", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "spisova_znacka": "1Cdo/127/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/127/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1"}, {"guid": "9e600716-5bd3-4f51-8565-b5390951cf2a:d9e9c03b-ecdf-4a96-aef1-dbbf99a0654a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1112201036.1", "spisova_znacka": "2Obdo/32/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/32/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1112201036.1"}, {"guid": "ae321c23-612b-44cc-894d-fb7ab223f579:a145fdd4-4ef1-4083-a6f1-1f53d4619c2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1", "spisova_znacka": "7Ssk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/21/2025 z 15. 8. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1"}, {"guid": "1ac3bb3d-d2dc-4924-9d61-584c142f75f6:bb661dd9-539c-4158-b6bc-357080cb0ba7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200175.1", "spisova_znacka": "7Ssk/90/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/90/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200175.1"}, {"guid": "9c3e79c2-0130-4532-aeb4-36bd7703b903:bee986cc-8cfc-4226-9951-75f2efa696b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1", "spisova_znacka": "7Ssk/89/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/89/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1"}, {"guid": "686f929f-b7f2-4831-944f-323dc890e103:c9d81e97-b8e8-47c7-8c1d-bb1112e2b489", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6113212485.4", "spisova_znacka": "12Co/44/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/44/2020 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6113212485.4"}, {"guid": "373ff97b-099b-42f8-bad8-7c56fec3a4f5:61b7b338-3317-415a-a048-802f694f3323", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6113212485.3", "spisova_znacka": "12Co/44/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/44/2020 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6113212485.3"}, {"guid": "18d347a8-6e09-416c-aa6e-0861a5743235:38792c0e-d8dd-41cf-bff6-6d89eb2a1671", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6121416367.1", "spisova_znacka": "15Co/60/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/60/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6121416367.1"}]}