{"guid": "ussr:c871c3fa-5722-4b58-9154-05baf2db0fff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2021 z 13. 5. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. mája 2021, sp. zn. III. ÚS 72/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-05-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c871c3fa-5722-4b58-9154-05baf2db0fff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 72/2021-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa MPC CESSI a. s., Mlynská 22, Spišská\nNová Ves, IČO 31 651 445, zastúpenej SOUKENÍK – ŠTRPKA, a. s., Šoltésovej 14, Bratislava,\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/187/2018-222 z 18. júla 2019 a uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/34/2020-257 z 21. októbra 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/34/2020-257 z 21. októbra 2020\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/34/2020-257 z 21. októbra 2020\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n450,29 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. decembra 2020 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom krajského súdu, ktorým bol na odvolanie\nsťažovateľa potvrdený rozsudok okresného súdu, a uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo\n\nodmietnuté dovolanie sťažovateľa. Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia základných práv\ndomáha zrušenia napadnutých rozhodnutí s tým, že vec sa na ďalšie konanie vráti krajskému súdu.\nII.\n2. Sťažovateľ sa žalobou z februára 2015 na Okresnom súde Humenné proti žalovanej domáhal\nochrany dobrej povesti právnickej osoby, pričom okrem určenia, že do jeho práva bolo tvrdeniami\nžalovanej zasiahnuté, žiadal od nej zverejnenie ospravedlnenia a primerané zadosťučinenie\n3 000 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynul v zásade nesporný skutkový stav. Žalovaná\n5. novembra 2014 v televízii TA3 v relácii na tému komunálnych volieb v Humennom uviedla:\n,,Tak ja sa pýtam, keď kúpil firmu Cessi v Spišskej v konkurze, tak kúpil stroje. Chcela by som\nvedieť, či tie stroje odmontuje a prinesie ich do Humenného. Veď keď kúpim niekde firmu, tak tam\nurobím takú výrobu, na akú som tú firmu v konkurze kúpil.“ V Spišskej Novej Vsi v tom čase\nžiadnej inej obchodnej spoločnosti ako obchodnej spoločnosti sťažovateľa, ktorá by mala spojenie\nCessi v obchodnom mene, nebolo. Sťažovateľ je významným slovenským producentom\nv mlynárskom a pekárskom odvetví a nebol nikdy v konkurze, pričom svoje výrobky predáva pod\nnázvom Cessi.\n3. Okresný súd žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že výrok žalovanej je hodnotiacim úsudkom,\nktorý smeruje na tretiu osobu, a nie na sťažovateľa, ktorý nebol hlavným objektom jej výroku.\nOkresný súd vyjadrenie žalovanej interpretoval tak, že neuviedla, že sťažovateľ sa nachádzal\nv konkurze aj preto, že nebolo spomenuté ani jeho celé obchodné meno a táto skutočnosť sa dá\njednoducho overiť. Poukázal na to, že časť výroku nemožno vytrhávať z kontextu, ale skúmať\nkomplexne celý výrok. Časť výroku ,,... keď kúpil firmu Cessi v Spišskej v konkurze...“ nie je podľa\nokresného súdu skutkovým tvrdením. Ďalej okresný súd poukázal na to, že porušenie práva\nna dobrú povesť môže byť spôsobené len takými tvrdeniami, ktoré môžu pôsobiť difamačne, teda\nsú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti. V prípade výroku žalovanej dospel\nk záveru, že jej výrok vo vzťahu k sťažovateľovi nepôsobí difamačne, bol prednesený v rámci\npredvolebnej kampane, keď sa politici vyjadrujú nadnesene, a celý výrok sa netýkal priamo\nžalobcu. Ide o všeobecný, nejasný, neurčitý výrok a skutočnosť, že sťažovateľ nebol v konkurze, je\nľahko overiteľná.\n4. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa rozsudok okresného súdu napadnutým rozsudkom\npotvrdil. Krajský súd dospel k záveru, že k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu\nverejne prednesenými výrokmi žalovanej nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené\nna odôvodnení, že z výroku žalovanej nie je možné jednoznačne špecifikovať, že má ísť o žalobcu,\nkeďže žalovaná sťažovateľa neoznačila vo svojom výroku jeho správnym a celým obchodným\nmenom, žalovaná svoj výrok formulovala ako podmieňujúcu otázku, neprezentovala svoje\nvyjadrenie ako fakt a chýba objektívna spôsobilosť výroku žalovanej zasiahnuť neoprávnene\ndo dobrej povesti žalobcu.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Sťažovateľ dovolanie podľa § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) odôvodnil tým, že rozhodnutie krajského\nsúdu je nepreskúmateľné, keď odvolací súd len stroho konštatoval, že výroku žalovanej chýba\nobjektívna spôsobilosť v potrebnej intenzite zasiahnuť do dobrej povesti sťažovateľa, hoci výrok\nbol šírený televíznym vysielaním, išlo o kritiku obchodnej spoločnosti, ktorá nebola predmetom\n\n2\n\nverejného záujmu, a informácia bola nepravdivá. Sťažovateľ ďalej dovolanie odôvodnil\nnesprávnym právnym posúdením, pričom prípustnosť dovolania odôvodnil § 421 ods. 1 písm. a)\na b) CSP. V súvislosti s odklonom od rozhodovacej činnosti poukázal na rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ktoré interpretoval tak, že v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je ustálený taký výklad,\nže právnym predpokladom poskytnutia ochrany podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka je\nneoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, a skutočnosť, že takýto zásah je\nobjektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať s tým, že takýmto zásahom je zásadne každé\nnepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, ako aj neoprávnená kritika. V súvislosti\ns neriešenými právnymi otázkami formuloval dve otázky: či je vo vzťahu k porušeniu práva\nsťažovateľa potrebné to, aby výrok obsahoval celé obchodné meno, alebo postačuje, ak výrok\nobsahuje také znaky, podľa ktorých možno osobu spoľahlivo identifikovať, a či neoprávneným\nzásahom do dobrej povesti môže byť len taký výrok, ktorý je formulovaný oznamovacím\nspôsobom, alebo ním môže byť výrok v podobe otázky obsahujúcej skutkové tvrdenie, na ktoré sa\ntáto otázka nevzťahuje.\n6. Najvyšší dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením odmietol. K dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 420 písm. f) CSP uviedol, že ho považuje za nedôvodný, keďže ním nemožno rozumieť to, že súd\nmá odlišný názor na skutkové otázky a na právne posúdenie ako účastník konania s tým, že nižšie\nsúdy správne vykonali hodnotenie dôkazov a rozhodnutia náležite odôvodnili. K dovolaciemu\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že nižšie súdy správne vyhodnotili, že výrok\nžalovanej bol hodnotiaci úsudok a nešlo o skutkové tvrdenie, pričom hodnotiaci úsudok voľne\ninterpretuje skutočnosť a jeho pravdivosť nie je preukázateľná. Ďalej bez bližšieho zdôvodnenia\nuviedol, že nedošlo k odchýleniu sa od sťažovateľom uvádzaných rozhodnutí, a k otázkam, ktoré\nsťažovateľ formuloval, že nejde o otázky právne, ale o skutkové otázky.\nIII.\n7. Podľa sťažovateľa došlo napadnutým uznesením najvyššieho súdu k porušeniu jeho základných\npráv tým, že ním nastolené právne otázky boli najvyšším súdom označené ako otázky skutkové, čo\nmalo za následok odmietnutie jeho dovolania.\n8. Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv došlo aj napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, ktorý má rovnaké vady ako napadnuté uznesenie najvyššieho súdu. Sťažovateľ mu vytýka, že\nsa nedôsledne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie,\na rovnako nesprávne posúdil jednotlivé právne otázky, keď odpoveď na tieto otázky považuje\nza formalistické a nesprávne. Okrem toho sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu je\nnepreskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k zásadným otázkam.\n9. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že v odôvodnení rozsudku dal odpovede\nna všetky relevantné skutkové a právne otázky, a teda jeho rozsudkom nedošlo k porušeniu\nsťažovateľom označených základných práv. Najvyšší súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že\nodkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia.\n10. Žalovaná, ktorá je v konaní o ústavnej sťažnosti zúčastnenou osobou, sa k ústavnej sťažnosti\nvyjadrila tak, krajský súd sa vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a dal mu jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na relevantné otázky v súvislosti s uplatneným právom. Podľa zúčastnenej\n\n3\n\nosoby ani z jedného z napadnutých súdnych rozhodnutí nevyplýva taká aplikácia právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n11. Po týchto vyjadreniach sťažovateľ zotrval na ústavnej sťažnosti a poukázal na rozhodnutie\nvšeobecného súdu, podľa ktorého aj rečnícka otázka je hodnotiaci úsudok a nedáva autorovi\nlicenciu na prednesenie čohokoľvek.\nIV.\n12. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale i\nformalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu\n(II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo v čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n13. Z priebehu konania pred okresným a krajským súdom je zrejmé, že oba súdy vychádzali\nz nesporného skutkového stavu, ktorého základom bol verejný, televízny prejav žalovanej\nprednesený v rámci politickej diskusie, v ktorej žalovaná tretej osobe uviedla, že táto mala kúpiť\nfirmu Cessi v Spišskej v konkurze, pričom tomuto výroku nasleduje ďalšia vyčítavá komunikácia\nsmerom k tejto tretej osobe. Okresný a krajský súd tento výrok žalovanej posúdili právne tak, že\nnebol spôsobilý pôsobiť na sťažovateľa difamačne, teda že nebol spôsobilý zasiahnuť do dobrej\npovesti sťažovateľa – právnickej osoby. Okresný súd výrok charakterizoval z viacerých pohľadov.\nZdôraznil, že išlo o prejav v rámci predvolebnej kampane, ktorého obsahom je hodnotiaci úsudok,\nktorý je všeobecný, nejasný a neurčitý s tým, že jeho pravdivosť je ľahko overiteľná. Osobitne\nkrajský súd odôvodnenie založil na argumentoch, že z výroku žalovanej nie je možné jednoznačne\nšpecifikovať, že má ísť o sťažovateľa, a výrok bol formulovaný ako podmieňujúca otázka.\nPodstatou argumentácie krajského súdu nie je verifikácia toho, čo sa stalo, ale ako právne túto\nskutočnosť vyložiť v tom smere, či ju možno podradiť pod relatívne neurčitý zákonný pojem zásahu\ndo dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n14. Predmetom dovolania sťažovateľa bolo zameranie sa práve na túto právnu, nie skutkovú\nargumentáciu krajského súdu. Sťažovateľ v dovolaní formuloval dve právne otázky, ktoré\nbezprostredne nadväzujú na argumenty krajského súdu, a uvádzal judikatúru, ktorá má vyvracať\nzákladný argument spočívajúci v tom, že nie každý nepravdivý výrok vedie k zásahu do dobrej\npovesti právnickej osoby. Dokonca aj tá časť argumentácie, ktorou sťažovateľ odôvodňuje\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, smeruje k nedostatkom právneho posúdenia veci\nkrajským súdom. Sťažovateľ v tejto súvislosti zvýrazňuje to, že výrok žalovanej bol šírený\ntelevíznym vysielaním a išlo o kritiku obchodnej spoločnosti, ktorá nebola predmetom verejného\nzáujmu. I tieto, súdmi podľa sťažovateľa opomenuté skutočnosti, neboli predmetom skutkového\nsporu, teda o nich neboli pochybnosti v tom význame, že by na ich zistenie bolo potrebné\n\n4\n\nvykonanie akéhokoľvek dokazovania. Ak však tieto skutočnosti podľa sťažovateľa v argumentácii\nsúdov zohľadnené neboli, nemôže ísť o vec nedostatku skutkového, ale právneho posúdenia.\n15. Pre vyriešenie toho, čo treba považovať za skutkovú a čo za právnu otázku, možno odkázať\nna sťažovateľom uvádzanú a z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu prevzatú definíciu skutkovej\na právnej otázky (3Cdo/27/2019), s ktorou sa z pohľadu ústavného súdu nemožno nestotožniť:\n„Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových\npoznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti\nvýznamné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca\nalebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)\nniektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo\nuviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je\npravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie\nprávnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,\nnormu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení\nskutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie\npredmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.“\n16. K tejto definícií treba len zopakovať to, že v konaní bolo celkom bez sporu zistené to, že\nžalovaná 5. novembra 2014 v televízii TA3 v relácii na tému komunálnych volieb v Humennom\nuviedla: ,,Tak ja sa pýtam, keď kúpil firmu Cessi v Spišskej v konkurze, tak kúpil stroje. Chcela by\nsom vedieť, či tie stroje odmontuje a prinesie ich do Humenného. Veď keď kúpim niekde firmu, tak\ntam urobím takú výrobu, na akú som tú firmu v konkurze kúpil.“ Rovnako bolo nesporné, že\nv Spišskej Novej Vsi v tom čase žiadnej inej obchodnej spoločnosti ako obchodnej spoločnosti\nsťažovateľa, ktorá by mala spojenie Cessi v obchodnom mene, nebolo a sťažovateľ je významným\nslovenským producentom v mlynárskom a pekárskom odvetví a nebol nikdy v konkurze, pričom\nsvoje výrobky predáva pod názvom Cessi. Asi zbytočné je v súvislosti s týmito skutkovými\nzisteniami osobitne uvádzať, že v bežnej reči sa pod výrazom Spišská, rozumie Spišská Nová Ves.\n17. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní pred všeobecnými súdmi sa neriešili skutkové otázky, ale\npodstatou sporu sťažovateľa a žalovanej bolo to, či uvedený výrok možno podriadiť pod § 19b\nods. 3 Občianskeho zákonníka, teda či uvedený výrok žalovanej bol zásahom do dobrej povesti\nsťažovateľa, teda či tento skutkový stav možno podriadiť – subsumovať pod všeobecný právny\nvýraz tak, ako je v spojení zásah do dobrej povesti vyjadrený v citovanom ustanovení\nhmotnoprávneho predpisu. Zásah do dobrej povesti je nepochybne relatívne neurčitý a zákonom\nbližšie nedefinovaný pojem, ktorý je možné vyložiť len v konkrétnostiach posudzovaných vecí,\nobdobne ako tomu bolo v prípade sťažovateľa a žalovanej. Skutočnosť, že ide o právne posúdenie\nkonkrétneho a vzhľadom na okolnosti prípadu v zásade neopakovateľného skutkového stavu, však\nnemôže viesť k záveru, že sťažovateľ vo svojom dovolaní nastolil skutkové otázky. Tak to nebolo,\nkeďže sťažovateľ len spochybňoval argumentáciu krajského a okresného súdu, na základe ktorej\noba súdy dospeli k tomu, že v skutkovo nespornom prípade nešlo o zásah do dobrej povesti\nsťažovateľa. Spochybňovanie konkrétnych právnych argumentov súdov, ktorých súčasťou je aj\ninterpretácia skutkového stavu z pohľadu znenia právnej normy, nie je nastolením skutkových\notázok, keďže subsumpcia je prvým krokom správnej interpretácie právnych noriem.\n\n5\n\n18. V tejto súvislosti možno len zopakovať (I. ÚS 51/2020, bod 51): „Zmyslom dovolania je okrem\neliminovania zmätočných rozhodnutí (§ 420 v spojení s § 431 CSP) vytvárať jednotnú rozhodovaciu\nprax týkajúcu sa zásadných právnych otázok (§ 421 v spojení s § 432 CSP). Dovolatelia, ako aj\nširšia právnická obec očakáva odpovede na tieto otázky. Od najvyššieho súdu sa preto pri\nposudzovaní prípustnosti dovolania podaného podľa § 421 CSP oprávnene očakáva citlivý\na dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia nielen z formálneho hľadiska,\nale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku zásadného významu. Len tak\nje možné naplniť cieľ dovolania, ktorým je riešenie otázok zásadného právneho významu\na zjednocovanie judikatúry, čo sú podstatné prvky napĺňania princípu právnej istoty. Naplnením\ntejto funkcie plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu.“\n19. K tomu treba dodať, že odpovede na súčasné a budúce právne otázky sa netvoria len\nformulovaným abstraktných právnych viet bez vzťahu na konkrétny skutkový stav, ale aj\nmnožstvom na seba nadväzujúcich odpovedí na právne posúdenie rôznych konkrétnych skutkových\nstavov z pohľadu relatívne neurčitých zákonných pojmov, ktorým je aj v tomto prípade aplikovaný\nzásah do dobrej povesti právnickej osoby. Nielen okresný, ale aj krajský súd tieto pojmy vykladali\nargumentačnými nástrojmi, z ktorých dospeli k záveru, že žaloba sťažovateľa nie je dôvodná, teda\nže výrok sťažovateľa v okolnostiach osobitej skutkovej situácie nie je zásahom do dobrej povesti\nsťažovateľa. Zatiaľ čo sťažovateľ správnosť odpovede na právnu otázku, ktoré mu bola daná\nnižšími súdmi, spochybnil, najvyšší súd odmietnutím dovolania zostal jediným zúčastneným\naktérom, ktorý sa odmietol zaoberať správnosťou procesom nastolenej právnej otázky. Najvyšší súd\nnesprávnym pomenovaním právnej otázky, ktorá spočívala v tom, či nesporné konanie žalovanej\ntreba posúdiť ako zásah do dobrej povesti sťažovateľa, tak, že ju označil za otázku skutkovú,\nnesprávne aplikoval § 421 ods. 1 CSP a dospel k tomu, že dovolanie sťažovateľa je neprípustné.\n20. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa priznáva v spojení čl. 51 ods. 1\nústavy, teda v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Týmito ustanoveniami\nsú i príslušné normy, ktorých výklad viedol k odmietnutiu dovolania sťažovateľa. Najvyšší súd\nmôže na dovolaním položenú otázku odpovedať podľa § 447 písm. c) CSP i odmietnutím dovolania\npre jeho neprípustnosť podľa § 421 ods. 1 CSP. V takomto prípade však odpoveď musí byť\nvyjadrená jasným odkazom na rozhodnutia, ktoré nastolenú otázku riešia tak, že ich možno\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa odvolací súd neodklonil. Zmysel noriem\nCSP o dovolaní bol v napadnutom rozhodnutí vyložený nesprávnym a ústavne nekonformným\nsmerom, čo viedlo k nezodpovedaniu sťažovateľom nastolenej právnej otázky na nižšími súdmi\nzistený skutkový stav. To viedlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n21. Aj keď čl. 6 ods. 1 dohovoru priamo nevytvára povinnosť štátu zriadiť či už odvolacie alebo\ndovolacie súdy, štát, ktorý takéto inštancie zriadi, je povinný zabezpečiť účastníkom takýchto\nkonaní základné záruky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (Delcourt proti Belgicku, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo 17. 1. 2017, bod 25). Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo na meritórne rozhodnutie. Na sťažovateľom v dovolaní vyjadrenú právnu otázku nebola\nnajvyšším súdom sformulovaná žiadna odpoveď. Preto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n6\n\n22. Vychádzajúc z porušenia základného práva sťažovateľa napadnutým rozhodnutím, ústavný súd\nrozhodnutie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zrušil a vec vrátil najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n23. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nvo vzťahu k tomuto základnému právu nevyplynula žiadna osobitná argumentácia a porušenie tohto\npráva v konaní o ústavnej sťažnosti nebolo zistené. Preto v tejto časti jeho ústavnej sťažnosti nebolo\nvyhovené. Rovnako nebolo vyhovené ústavnej sťažnosti v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal\nporušenia svojich práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu, keďže rozsudok krajského súdu\nbude predmetom dovolacieho konania po zrušení rozhodnutia najvyššieho súdu.\nV.\n24. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli zastúpením\nadvokátom. Výška náhrady 450,29 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok\n(§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľ má nárok na náhradu za dva úkony právnej\nslužby v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 177 eur), čo spolu\ns náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 10,62 eur) predstavuje 375,24 eur, k čomu treba podľa\n§ 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 75,05 eur.\n25. K odôvodneniu rozhodnutia pripája odlišné stanovisko sudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "ochrana osobnosti", "skutkové tvrdenie", "hodnotiaci úsudok", "hodnotiaci úsudok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "skutkové tvrdenie", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/34/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "e8bad4f0-4bfc-4d05-9f32-201fe0203ed6:8da4b6c8-6a93-4858-9f7f-3e3b3a425c72", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3112222012.1", "spisova_znacka": "19Co/187/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/187/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3112222012.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:098692cc-df34-41a0-9d0c-3fae2224dee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.48.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.48.2026.1"}, {"guid": "ussr:040edd87-0f68-483a-be54-6a4c53699e16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.672.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 672/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 672/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.672.2024.1"}, {"guid": "ussr:ca56c4ca-6765-41f6-80c4-4f3b8963aced", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2"}, {"guid": "ussr:fcad7935-9cd2-47c9-a596-7a4e6eb384ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 573/2022 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4408627-9321-4b8c-8490-a3626d3e3496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1"}, {"guid": "ussr:c1b13289-b1df-455b-94e0-93b604284f41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2"}, {"guid": "3506c442-b327-473c-8263-08cc0a668984:d4a26784-46fd-40e0-97fe-5046e52f33f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2", "spisova_znacka": "4Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/50/2024 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2"}, {"guid": "00f317ef-e8fb-4751-b0f3-fa0fc5a8dbe7:cddcf94a-b0b7-4e7b-90af-985ba3fa51e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4418207539.1", "spisova_znacka": "4Cdo/68/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/68/2022 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4418207539.1"}, {"guid": "388bd2a4-f703-4652-885b-f482e487f73b:57ec249a-699e-4d03-919d-f154d4f12241", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8718205447.1", "spisova_znacka": "2Cdo/138/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/138/2023 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8718205447.1"}, {"guid": "10c276b8-6495-4fcf-972c-f76179dc03fd:e889d3ab-0a76-42f9-bc7b-34b9eccf86d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7610210023.1", "spisova_znacka": "8Cdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/68/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7610210023.1"}, {"guid": "90410bf7-704e-4975-8c7d-5d4a39e1b09a:7cd7665d-f82d-4949-874e-37950c7753bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5323201227.1", "spisova_znacka": "8Cdo/69/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/69/2023 z 14. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5323201227.1"}, {"guid": "f5450114-ff2c-4aaa-b47c-dac754343066:ca8cd701-3c11-464d-a894-4b1a21a840b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6919202365.1", "spisova_znacka": "6Cdo/3/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/3/2022 z 24. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6919202365.1"}, {"guid": "cdbb4071-5689-4617-a438-589af5c69eb3:f060e865-f76a-4eb5-b256-61027e758a7b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6125357667.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/5/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/5/2026 z 6. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6125357667.1"}]}