{"guid": "ussr:25c20969-d32a-42cb-b8e6-c972b5661a3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 577/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 577/2021 z 28. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 577/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/25c20969-d32a-42cb-b8e6-c972b5661a3a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 577/2021-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 50,\nDolný Kubín, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/39/2018 zo 6. septembra 2018\na uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/22/2019 z 3. júla 2019 takto\n\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. septembra 2019 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami\nvšeobecných súdov označených v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje vysloviť\naj porušenie čl. 49 ústavy a napadnuté rozhodnutia zrušiť. Sťažovateľ tiež navrhol priznať\nmu náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva\nnasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 6T/128/2017 zo 17. apríla 2018 uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného\nčiniteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\n4. Rozsudok okresného súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 3To/39/2018 zo 6. septembra 2018 podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 3 Trestného\nporiadku zrušený v časti výroku o treste a pri nezmenenom výroku o vine bol sťažovateľ\npodľa § 323 ods. 1, § 56 ods. 2, § 36 písm. j) a l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona odsúdený\nna peňažný trest vo výmere 300 eur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol stanovený náhradný\ntrest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Krajský súd v podstatných záveroch o vine sťažovateľa\nv plnej miere odkázal na rozsudok okresného súdu. K odvolacej námietke sťažovateľa konštatoval,\nže sťažovateľ je usvedčovaný zo spáchania skutku podľa obžaloby výpoveďou poškodeného,\nsvedka\n, odborným vyjadrením znalca\n, obrazovým záznamom\nz kamerového systému, fotodokumentáciou, lekárskymi správami a ďalšími listinnými dôkazmi.\n5. Krajský súd poukázal na konkrétne časti výpovedí svedkov a poškodeného, ktoré sťažovateľa\nzo spáchania skutku podľa obžaloby usvedčujú, pričom v súlade s výpoveďami je aj vyjadrenie\na výpoveď znalca\n.\n6. K obhajobnej námietke, podľa ktorej o tom, že poškodeného nenapadol, svedčí svedecká\nvýpoveď sťažovateľovho syna a znalecký posudok\n, krajský súd odkázal\nna odôvodnenie rozsudku okresného súdu z hľadiska hodnotenia dôkazov, pričom poukázal\naj na to, že výpoveď sťažovateľa nezodpovedá iným vykonaným dôkazom, ktoré podrobne\nanalyzoval. Poukázal aj na rozpory vo svedeckej výpovedi syna poškodeného, ako aj na vzájomnú\nprotirečivosť výpovedí sťažovateľa a jeho syna. K ďalším svedkom uviedol, že títo prišli na miesto\nčinu až po skutku, teda ich výpoveďami nie je možné vylúčiť konanie sťažovateľa, pre ktoré bol\nobžalovaný.\n7. Krajský súd sa osobitne vyjadril aj k procesným odvolacím námietkam sťažovateľa. K námietke\ntýkajúcej sa postupu pri pribratí znalca\nuviedol, že tento bol do konania\npribratý postupom podľa § 141 ods. 2 Trestného poriadku pre účely vypracovania odborného\nvyjadrenia, ktoré aj vypracoval, preto bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako znalec\npodľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že odborné vyjadrenie\nje podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednou z foriem znaleckej činnosti.\nPreto ak je odborné vyjadrenie vyžiadané v trestnom konaní od znalca, na hlavnom pojednávaní\nsa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca. Obhajoba mala možnosť znalca\nna hlavnom pojednávaní aj podrobne vypočuť, čo využila, pričom v rámci výsluchu nenavrhla\nkonfrontovať jeho výpoveď s jeho výpoveďou z prípravného konania. K námietkam týkajúcim\nsa fotodokumentácie krajský súd uviedol, že nebola vyhotovená bezprostredne po vzniku zranení,\nznalec\nsa k nej však vyjadril.\n\n2\n\n8. Krajský súd poukázal aj na to, že výsluch znalca\nnavrhoval sám sťažovateľ\n29. novembra 2017, preto bol na hlavné pojednávanie 22. februára 2018 aj predvolaný.\nNa pojednávaní bol od začiatku prítomný v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Trestného poriadku.\nPosudok znalca\nbol sťažovateľom predložený až tesne pred odročením\nhlavného pojednávania, preto bol znalec predvolaný až na odročené pojednávanie okresného súdu.\n9. K odmietnutiu prečítania výpovede znalca\nz prípravného konania krajský\nsúd uviedol, že tento už bol riadne vypočutý na hlavnom pojednávaní a obhajoba v tom čase\ntakýto procesný postup nenavrhovala.\n10. Krajský súd zaujal aj stanovisko k obsahu znaleckého posudku\na konštatoval, že možnosť poranenia poškodeného sťažovateľom v oblasti krku napriek jeho nižšej\nvýške bola preukázaná aj na hlavnom pojednávaní. Krajský súd považoval v zhode s okresným\nsúdom za nadbytočné doplnenie dokazovania o informáciu o tom, či poškodený vystupoval\naj pri podávaní iných trestných oznámení pre prečin útoku na verejného činiteľa,\npretože poškodený, ako aj svedok\nuviedli, že nevystupoval. Taktiež uviedol,\nže z výpovede svedka\nna hlavnom pojednávaní 22. februára 2018 nevyplýva,\nže by sa s poškodeným rozprávali o tom, ako má vypovedať.\n11. Krajský súd konštatoval, že vina sťažovateľa bola jasne, bezpečne a spoľahlivo preukázaná,\nstotožnil sa aj s právnou kvalifikáciou skutku, pretože sťažovateľ použil násilie v úmysle pôsobiť\nna výkon právomoci poškodeného ako verejného činiteľa.\n12. Krajský súd napokon zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, keďže dospel\nk názoru, že výmera náhradného trestu odňatia slobody je neúmerne prísna výške uloženého\npeňažného trestu.\n13. Proti rozsudku krajského súdu zo 6. septembra 2018 podal sťažovateľ 4. decembra 2018\ndovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením č. k. 3Tdo/22/2019 z 3. júla 2019 tak, že ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol. V napadnutom uznesení konštatoval, že krajský súd erudovane, zrozumiteľne,\npresvedčivo a vyčerpávajúco reagoval na všetky obhajobné námietky prezentované v odvolaní\na s ohľadom na bezchybnosť, ucelenosť a správnosť záverov krajského súdu na ne v plnej miere\nodkázal. Osobitne sa vyjadril k námietke týkajúcej sa otázky, či je súčasťou objektívnej stránky\nprečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj spôsobenie\nzranení alebo ublíženie na zdraví. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatoval, že pre špecifikáciu\nskutkovej vety je dôležité popísať aj spôsobené zranenia, avšak pre rozhodnutie súdov\nnie je vo vzťahu k tomuto trestnému činu podstatné, či zranenia spôsobené boli, a ak áno,\naké zranenia. Poukázal aj na skutočnosť, že rozsah zranení nebolo nevyhnutné ani potrebné určovať\npresne, keďže v trestnom konaní si poškodený neuplatnil náhradu škody.\n14. K otázke nevykonania navrhnutých dôkazov najvyšší súd nad rámec odôvodnenia krajského\nsúdu, ktoré považoval za dostačujúce, uviedol, že už okresný súd na str. 8 rozsudku, ako aj krajský\nsúd na str. 10 rozsudku vysvetlili, prečo nebolo potrebné dokazovanie doplniť o navrhované\ndôkazy, prečo boli tieto návrhy odmietnuté. Podľa názoru najvyššieho súdu preto nedošlo\nk porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu, keďže nevyhovenie jeho návrhom nevyvolalo\npre sťažovateľa negatívne ovplyvnenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu,\n\n3\n\na teda nedošlo ani k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\na ani podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n15. K rozboru dôkaznej situácie, ktorou sťažovateľ odôvodnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, najvyšší súd uviedol, že dovolací súd je viazaný konečným skutkovým\nzistením a skutkové zistenia urobené nižšími súdmi nemôže meniť ani dopĺňať. Dovolací súd\nnemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený\nbez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám\nvykonávať.\n16. K námietke týkajúcej sa nesprávnej právnej kvalifikácie najvyšší súd uviedol, že jej podstatou\nje to, aby skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú\npodstatu trestného činu upraveného v Trestnom zákone. Iba opačný prípad (nesprávna subsumpcia)\nodôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n17. K formulácii skutkovej vety okresným súdom uviedol, že skutková veta rozsudku okresného\nsúdu obsahuje všetky informácie a okolnosti priebehu skutkového deja nevyhnutné na identifikáciu\ntam uvedeného konania ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n18. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne\nkonania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.\n19. V prvom rade poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že krajský súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, pokiaľ ide o výrok o vine, stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného\nsúdu a následne sa dovolací súd stotožnil so závermi krajského súdu s konštatovaním, že dovolanie\nneobsahuje žiadne iné či nové skutočnosti oproti odvolaniu. Sťažovateľ teda svojou argumentáciou\nprimárne napáda už postup a rozsudok okresného súdu, s ktorým sa všeobecné súdy rozhodujúce\no ním podaných opravných prostriedkoch nevysporiadali dostatočne.\n20. Pokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu z 3. júla 2019, sťažovateľ namieta nesprávnosť\nzáverov dovolacieho súdu, ktorý konštatoval, že v dovolaní boli vznesené námietky skutkového\ncharakteru napriek tomu, že sťažovateľ v dovolaní namietal aj to, že rozhodnutie krajského súdu\nje založené na nesprávnom použití hmotnoprávnych predpisov, ako aj viaceré závažné pochybenia\nv konaní na okresnom súde a krajskom súde. V konkrétnostiach sťažovateľ tvrdí nesprávnosť\nzáveru dovolacieho súdu o tom, že dovolacie námietky sú v podstatnej časti totožné s námietkami\nodvolacími. Poukazuje na to, že vo svojom dovolaní (na str. 3 a 4) uvádzal nové dôvody,\nktoré unikli pozornosti odvolacieho súdu a ktoré podľa neho mali vplyv na nesprávnosť\nmeritórneho rozhodnutia okresného súdu. Ide o námietku, v zmysle ktorej znalec\nnebol prítomný a vypočutý na prvom hlavnom pojednávaní konanom\n22. februára 2018, zatiaľ čo znalec\nbol na tomto pojednávaní prítomný,\nčím došlo k diskriminačnému postupu voči znalcovi, ktorý podal posudok svedčiaci v prospech\n\n4\n\nsťažovateľa. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že\nnebol predvolaný\nna prvé hlavné pojednávanie z dôvodu, že sťažovateľ jeho znalecký posudok predložil a výsluch\nznalca navrhol až v závere pojednávania pred jeho odročením. Toto konštatovanie krajského súdu\nnie je podľa sťažovateľa pravdivé, keďže okresný súd mal už pred prvým hlavným pojednávaním\nk dispozícii podanie obhajcu sťažovateľa z 19. februára 2018, ako aj znalecký posudok\nč. 04/2018. Toto podanie bolo doručené elektronicky na mailovú adresu\npodateľne okresného súdu 19. februára 2018 o 15.43 h z mailovej adresy povereného advokátskeho\nkoncipienta, a teda okresný súd mal znalecký posudok\na k dispozícii\nuž na začiatku hlavného pojednávania 22. februára 2018.\n21. Najvyšší súd tiež podľa názoru sťažovateľa nereflektoval námietku, podľa ktorej okresný súd,\nako aj krajský súd nevykonali sťažovateľom navrhované dôkazy a ich nevykonanie riadne\nneodôvodnili.\n22. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, sťažovateľ sa nestotožňuje s konštatovaním\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého posúdenie otázky, či poškodený utrpel zranenia opisované pri jeho\nvýpovedi a uvedené v lekárskej správe z jeho ošetrenia, a otázky, či poškodenému zranenia spôsobil\nobžalovaný, nie je otázkou kruciálnou pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému.\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na znenie skutkovej vety obžaloby, ktorá bola bez zmien\nprevzatá do výroku odsudzujúceho rozsudku a okrem iného obsahuje aj rozsah zranení, ktoré mal\nobžalovaný spôsobiť poškodenému, ako aj odkaz na odborné vyjadrenie\n.\n23. Podľa sťažovateľa je z týchto skutočností zrejmé, že najskôr vyšetrovateľ a neskôr aj súdy\nvyvodzovali naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa\npodľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z toho, že poškodenému mali byť spôsobené zranenia\nuvedené v skutkovej vete, preto je ich preukázanie kruciálnou otázkou vyvodenia trestnej\nzodpovednosti.\n24. Sťažovateľ v dovolaní namietal aj spôsob, akým bola formulovaná skutková veta v rozsudkoch\nvšeobecných súdov. Poukázal na závery najvyššieho súdu publikované v zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2013, rozhodnutie č. 46, ako aj na právnu vetu\nnálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 509/2015. Na základe citovaných záverov sťažovateľ\nkonštatoval, že dôkazy a dôkazné prostriedky nemôžu tvoriť súčasť skutkovej vety.\n25. Pokiaľ ide o rozsudok krajského súdu, sťažovateľ namieta, že krajský súd sa stotožnil\ns nesprávnymi tvrdeniami okresného súdu týkajúcimi sa existencie rozporov vo výpovediach\nsťažovateľa (obžalovaného) a jeho syna\nv procesnom postavení svedka. Podľa\nnázoru sťažovateľa krajský súd opomenul skutočnosť, že hlavné pojednávanie nariadené\nna 22. február 2018 malo začať o 11.45 h, avšak z dôvodu predĺženia pojednávaní v iných veciach\nsa reálne začalo až o 13.45 h. Táto skutočnosť mala podľa sťažovateľa vplyv jednak na spôsob\nvedenia výsluchu obžalovaného a svedkov zo strany súdu, ako aj na samotnú výpoveď svedka\n.\n26. Sťažovateľ poukázal na závažné procesné nedostatky, ku ktorým došlo v konaní\npredchádzajúcom vydaniu rozsudku okresného súdu, pričom krajský súd ani najvyšší súd na tieto\nnedostatky nijak nereflektovali.\n\n5\n\n27. K takýmto závažným nedostatkom patrí skutočnosť, že okresný súd na hlavnom pojednávaní\n22. februára 2018 bez toho, aby rozhodol o pribratí znalca podľa § 141 ods. 1 Trestného poriadku,\numožnil\núčasť na celom hlavnom pojednávaní, pričom tento sa v rámci\nhlavného pojednávania vyjadroval k vykonaným dôkazom, následne bol ako znalec aj na tomto\nhlavnom pojednávaní vypočutý.\nnebol pribratý do konania ako znalec, nebol\npribratý ani na podanie odborného vyjadrenia, teda procesný postup okresného súdu bol porušením\nustanovenia § 141 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň porušením práva sťažovateľa na spravodlivý\nproces.\n28. Sťažovateľ tiež trvá na tom, že otázka, či poškodený utrpel zranenia opisované pri jeho\nvýpovedí, respektíve, ktoré sú uvedené v lekárskej správe z jeho ošetrenia a či mu tieto zranenia\nspôsobil obžalovaný, je kľúčovou otázkou pre vyvodenie trestnej zodpovednosti\nvoči obžalovanému, pričom táto okolnosť mohla byť objasnená iba na základe odborných znalostí\nv znaleckom posudku, čo sa však v danom prípade nestalo.\n29. Sťažovateľ vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu odsudzujúceho rozsudku,\nako aj neskorších rozsudkov súdov opravných inštancií, že v konaní nebolo riadne vykonané\nznalecké dokazovanie napriek tomu, že obžalovaný od počiatku spochybňoval závery uvedené\nv odbornom vyjadrení\nč. 31/2016 z 21. novembra 2016 a znalecké\ndokazovanie opakovane navrhoval. Trvá na tom, že odborné vyjadrenie č. 31/2016\nz 21. novembra 2016\nvypracované\nje\nnepreskúmateľné\na nie je akceptovateľné ako dôkaz v trestnom konaní. Znalec\nsa nijakým\nspôsobom nezaoberá rozporom medzi lekárskym nálezom a objektivizovanými zraneniami\nna fotodokumentácii, ktoré sú diametrálne odlišné. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť,\nže v konaní pred okresným súdom podaním z 19. februára 2018 predložil znalecký posudok znalca\nz odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, so zvláštnou špecializáciou\npre traumatológiu, č. 4/2018 z 15. februára 2018, ktorý vypracoval znalec\n.\nTento znalecký posudok podľa sťažovateľa konštatoval, že zranenie uvádzané v zdravotnej\ndokumentácii poškodeného ako pomliaždenie hrudníka, popísané len ako subjektívny údaj\n(palpačná pohmatová bolestivosť) poškodeného, nie je potvrdené žiadnym objektívnym nálezom\nako opuch, začervenanie, krvná podliatina a podobne. Preto túto diagnózu nie je možné\nzo súdnoznaleckého hľadiska akceptovať ako objektivizovanú. Obdobne boli znalcom spochybnené\nďalšie zranenia tvrdené poškodeným, a síce pomliaždenia a mnohopočetné odreniny krku\na hrudníka, pomliaždenie a odreniny predlaktia. Zo záverov znaleckého posudku\nje preukázaná neobjektívnosť, neprofesionálnosť a neodbornosť odborného vyjadrenia\nznalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie č. 31/2016\n,\nzároveň sú preukázané tvrdenia uvádzané v rámci obhajoby sťažovateľa o tom, že skutok,\nktorý je mu kladený za vinu v obžalobe, nespáchal. Obžalovaný nespôsobil a objektívne ani nebol\nschopný spôsobiť poškodenému akékoľvek zranenie, jednak z dôvodu jeho výšky a jednak\nz dôvodu, že údajné škrabance nemal ani čím spôsobiť, keďže nemá nechty.\n30. Sťažovateľ ďalej okresnému súdu vyčítal, že odmietol vykonať dôkazy navrhované zo strany\nsťažovateľa, a to dokazovanie čítaním výpovede svedka\nz prípravného\nkonania, lustráciu, či poškodený vystupoval ako oznamovateľ a poškodený pri podávaní trestného\noznámenia pre prečin útoku na verejného činiteľa alebo iných trestných činoch od roku 2000\ndo súčasnosti aj s uvedením spôsobu ukončenia týchto trestných vecí. Okresný súd nevykonal\n6\n\ndôkaz čítaním výzvy Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina sp. zn. KRPZ-ZA-VO26/2017-Np z 3. apríla 2006, z ktorej bol zrejmý a preukázaný motív nepravdivých tvrdení\npoškodeného, teda vyplatenie bolestného za pracovný úraz.\n31. Sťažovateľ ďalej v rozsiahlej časti svojej sťažnosti poukázal na rozpory vo výpovediach\npoškodeného v prípravnom konaní a v rámci hlavného pojednávania. Poukázal aj na inú trestnú vec\nvedenú na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Dolný Kubín, v ktorej poškodený\nje podozrivým zo spáchania trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.\n32. Sťažovateľ namietal nesprávny postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov,\nktorý má za následok aj porušenie práva obžalovaného na obhajobu v zmysle čl. 50 ods. 3 ústavy\na čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru.\n33. Podľa názoru sťažovateľa dôkazná situácia v celej skúmanej veci bola nejednoznačná,\npreto mali konajúce súdy uplatniť vo vzťahu k sťažovateľovi zásadu in dubio pro reo\na spod obžaloby ho oslobodiť.\n34. Sťažovateľ spochybňuje spôsob, ktorým všeobecné súdy hodnotili vykonané dôkazy, a to najmä\npokiaľ ide o výpoveď poškodeného a svedka\n, ktorý do zápisnice z hlavného\npojednávania 22. februára 2018 uviedol, že v čase prerušenia hlavného pojednávania v čase\no 15.26 h do 15.36 h komunikoval s poškodeným o tom, ako prebiehal výsluch\na „ako má vypovedať“.\n35. Sťažovateľ namieta, že prvostupňové rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, pričom túto\nnámietku nezohľadnil ani odvolací súd v rámci odvolacieho konania a neprihliadol na ňu ani súd\ndovolací, čím spoločným konaním zasiahli do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Konaním všeobecných súdov došlo k porušeniu zásady prezumpcie\nneviny, ako aj zásady náležitého zistenia skutkového stavu. Súdy sa nevysporiadali s množstvom\nnejasností vo výpovediach svedkov a poškodeného, nevykonali riadne dokazovanie formou\nznaleckého posudku a nevysporiadali sa riadnym odôvodnením s dôkazmi, ktoré odmietli vykonať\nnapriek tomu, že ich sťažovateľ opakovane navrhoval.\n36. Napokon sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže fotografie zranení poškodeného boli vyhotovené až s určitým časovým odstupom od skutku,\nku ktorému došlo 16. augusta 2016, pričom toto tvrdenie je podľa sťažovateľa v rozpore\ns vykonaným dokazovaním, keďže z výpovede poškodeného je zrejmé, že k vyhotoveniu\nfotodokumentácie došlo bezprostredne po skutku, a nie až následne. Časový údaj 21. august 2016\nuvedený na listinnom doklade fotodokumentácie ku zraneniam poškodeného je len údajom\no tom, kedy bola táto fotodokumentácia spracovaná do procesnej podoby, nie o tom, kedy boli fotky\nreálne vytvorené.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n37. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces (čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), porušenie základného práva sťažovateľa na rovnosť v konaní\n(čl. 47 ods. 3 ústavy) a základného práva na obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy) rozsudkom krajského\n\n7\n\nsúdu č. k. 3To/39/2018 zo 6. septembra 2018 a uznesením najvyššieho súdu č. k. 3Tdo/22/2019\nz 3. júla 2019.\n38. S ohľadom na skutočnosť, že krajský súd sa v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia\nv plnej miere stotožnil so závermi uvedenými v rozsudku okresného súdu č. k. 6T/128/2017\nzo 17. apríla 2018, ústavný súd sa oboznámil aj s relevantnými časťami odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu.\n\n39. V prvom rade ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ,\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, vymedzil predmet ústavnej sťažnosti pre ústavný\nsúd záväzným spôsobom v jej petite tak, že procesný postup krajského súdu ani najvyššieho súdu,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, nenamietal. S ohľadom na viazanosť ústavného\nsúdu sťažnostným petitom (napr. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011) preto ústavný súd\nupriamil svoju pozornosť iba na skúmanie ústavnej udržateľnosti napadnutých rozhodnutí.\n40. Ústavný súd s prihliadnutím na rekapitulované časti odôvodnení napadnutých rozhodnutí\nnajvyššieho súdu aj krajského súdu dospel k záveru, že nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné\nkonštatovať sťažovateľom namietané porušenie základných práv a práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu v intenciách sťažnostných námietok.\n41. Najvyšší súd sa vysporiadal s dôvodmi dovolania, pričom jeho argumentáciu ústavný súd\npovažuje za zrozumiteľnú, konzistentnú, nevykazujúcu známky svojvôle, arbitrárnosti\nči nedostatočnosti. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že najvyšší súd sa k časti dovolacích\nnámietok vyjadril iba poukázaním na správnosť, zákonnosť a dostatočnosť dôvodov uvádzaných\nv rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd neopomenul zaujať stanovisko k žiadnej z dovolacích\nnámietok, preto ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k jeho uzneseniu č. k. 3Tdo/22/2019 z 3. júla 2019\nposúdil ako zjavne neopodstatnenú.\n42. Obdobný záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,\nktorý sa rovnako v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa.\n43. Nad rámec citovanej argumentácie všeobecných súdov, ktorú ústavný súd považuje\nza dostačujúcu a s ktorou sa v podstatných záveroch stotožňuje, považuje ústavný súd za potrebné\nv intenciách námietok uvedených v ústavnej sťažnosti pripomenúť, že pokiaľ všeobecné súdy\nrešpektujú ústavné garancie obsiahnuté najmä v čl. 46 až čl. 50 ústavy, ústavný súd\nnie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi,\na to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011,\nIII. ÚS 230/2012, III. ÚS 373/2015).\n44. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd\nnerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie\nsúdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní\ndôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\n8\n\nproces (II. ÚS 78/05). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo účastníka\nkonania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(m. m. I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj\nprávny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní (II. ÚS 77/06).\n45. Ústavný súd tiež dodáva, že záver súdu o (väčšej) hodnovernosti niektorého z dôkazov,\nresp. niektorej výpovede, ktorý v prejednávanom prípade primerane vysvetlí, je prirodzeným\nvýsledkom procesu voľného hodnotenia dôkazov a sám osebe neindikuje možnosť vysloviť\nporušenie označených práv len z dôvodu, že sťažovateľ sa domnieva, že niektoré dôkazy mali\nbyť hodnotené rozdielne. Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa\nna to, že ústavnému súdu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy (výsluchy svedkov,\nznalecké dokazovanie a iné), resp. ich dostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci\nsamej. Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s právomocami ústavného\nsúdu, ale popieral by základnú zásadu ústnosti a základnú zásadu bezprostrednosti súdneho konania\n(III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012).\n46. Uvedené závery ústavný súd pripomína najmä vo vzťahu k časti ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ rozsiahlo napáda spôsob, akým všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach\nhodnotili vykonané dôkazy, znalecké posudky a vierohodnosť svedkov.\n47. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že konajúce súdy sa nevysporiadali v napadnutých rozhodnutiach\npochybeniami okresného súdu, ústavný súd nad rámec citovaných záverov krajského súdu\na najvyššieho súdu uvádza:\n48. K námietke sťažovateľa, že okresný súd pri vykonávaní dôkazov nepristupoval k obom znalcom\nfigurujúcim v konaní rovnako, keďže znalcovi\n, ktorý vypracoval\nznalecký posudok na základe objednávky sťažovateľa, nebolo umožnené zúčastniť sa už prvého\nhlavného pojednávania, na ktorom boli vypočúvaní sťažovateľ (obžalovaný), poškodený, svedok\na znalec\n, ktorý vo veci podal odborné vyjadrenie, ústavný súd\nuvádza, že z listinných dôkazov predložených sťažovateľom jednoznačne vyplýva, že znalecký\nposudok č. 04/2018 vypracovaný znalcom\nbol naozaj doručený\nokresnému súdu ešte pred termínom prvého hlavného pojednávania, a to v popoludňajších hodinách\n19. februára 2018 do mailovej schránky podateľne okresného súdu. Pokiaľ teda sťažovateľ\ndoručoval znalecký posudok dva pracovné dni pred termínom hlavného pojednávania, musel\nsi byť podľa názoru ústavného súdu vedomý rizika, ktoré so sebou nesie takto na poslednú chvíľu\npredkladaný dôkaz, a to aj s prihliadnutím na potrebnú dobu na prípravu na ústne pojednávanie\nvyplývajúcu okrem iného aj z § 247 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj s ohľadom na skutočnosť,\nže súd musí mať k dispozícii dostatočnú lehotu na to, aby mohol procesnými prostriedkami\nzabezpečiť účasť svedka alebo znalca na hlavnom pojednávaní. Zo sprievodnej dokumentácie\ndoručenej okresnému súdu 19. februára 2018 tiež žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sťažovateľ\nv rámci kontradiktórneho konania už pri doručení predmetného znaleckého posudku okresnému\nsúdu navrhoval znalca\nk veci aj vypočuť na hlavnom pojednávaní\nalebo že by jeho účasť na tomto pojednávaní zabezpečil.\n\n9\n\n49. Z pohľadu ústavného súdu je vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu\njeho základných práv a práv významné to, že okresný súd na základe výslovného návrhu\nna vypočutie znalca\npredneseného obhajcom sťažovateľa na pojednávaní\n22. februára 2018 znalca na konanie predvolal, riadne ho vypočul a s jeho tvrdeniami,\nako aj so závermi znaleckého posudku sa v odôvodnení svojho rozsudku riadne vysporiadal.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti tiež žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom malo negatívne\novplyvniť základné práva a práva sťažovateľa to, že k vypočutiu znalca\nnedošlo už na prvom hlavnom pojednávaní.\n50. Pokiaľ sťažovateľ namieta voči spôsobu, akým bol stíhaný skutok vymedzený v skutkovej vete\nobžaloby a následne vo výroku odsudzujúceho rozsudku, ústavný súd poukazuje na sťažovateľom\ncitovaný nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 509/2015 a konštatuje, že v prípade sťažovateľa\npožiadavka, aby bolo konanie sťažovateľa ako obžalovaného popísané nezameniteľným spôsobom,\nbola v danom prípade naplnená. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na závery najvyššieho\nsúdu vyslovené v napadnutom dovolacom uznesení, keď tento vo vzťahu k výkladu objektívnej\nstránky prečinu podľa § 323 Trestného zákona konštatoval, že pre vyvodenie trestnoprávnej\nzodpovednosti za uvedený trestný čin nie je podmienkou aj spôsobenie zranení alebo ublíženie\nna zdraví. Z uvedeného dôvodu nepovažuje ani ústavný súd skutočnosť, že v skutkovej vete\nboli „nadbytočne“ uvedené aj informácie o dôkaznom prostriedku, z ktorého orgány činné\nv trestnom konaní pri formulácii skutkovej vety vychádzali, za tak významnú procesnú chybu, ktorá\nby si vyžadovala intervenciu ústavného súdu z dôvodu porušenia základných práv a slobôd\nsťažovateľa. Obdobný záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k námietke o nesprávnom tvrdení\nkrajského súdu o tom, že fotodokumentácia zranení poškodeného nebola vyhotovená bezprostredne\npo skutku, ale až s časovým odstupom.\n51. Pokiaľ napokon sťažovateľ namietal, že okresný súd v konaní vypočúval\nv procesnom postavení znalca, ktoré mu neprislúcha, považuje ústavný súd nad rámec záverov\nkrajského súdu aj najvyššieho súdu za potrebné uviesť, že z obsahu sťažovateľom predloženej\nzápisnice z hlavného pojednávania konaného 22. februára 2018 nevyplýva, že by sťažovateľ\nalebo jeho obhajca prítomný na pojednávaní akýmkoľvek spôsobom namietali proti prítomnosti\npri vykonávaní úkonov na hlavnom pojednávaní z titulu jeho znaleckého\npôsobenia, ani žiadna námietka smerujúca voči výsluchu\nna hlavnom\npojednávaní v procesnom postavení znalca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na dostatočné\na presvedčivé závery prezentované v rozsudku krajského súdu rekapitulované v bode 7\ntohto uznesenia ústavného súdu.\n52. Napokon k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia odmietnutia sťažovateľom\nnavrhovaných dôkazov v konaní pred okresným súdom v rozsudku okresného súdu a krajského\nsúdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej konanie pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu obsahujú vo vzťahu k dôvodom nevykonania dôkazov navrhovaných\nsťažovateľom dostatočné a relevantné odôvodnenie a ústavný súd, súc limitovaný závermi\nprezentovanými v bodoch 43 až 45 odôvodnenia tohto uznesenia, uvedené dôvody nespochybňuje.\n\n10\n\n53. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti k záveru,\nže medzi napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov a obsahom označených základných práv\npodľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavnú sťažnosť preto ako celok odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z.\nz. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-znalecké dokazovanie", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "Ústavný súd Slovenskej republiky-vzťah k všeobecným súdom", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/39/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:ad53d98f-1d49-4de4-bbd8-0ee58ca59d12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.373.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.373.2015.1"}, {"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 230/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 230/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "a80c0000-c86f-4a4a-9944-c067f52d1578:650bb9d1-2d5a-49e2-8588-7e6e3f3165b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5817010286.1", "spisova_znacka": "3Tdo/22/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/22/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5817010286.1"}, {"guid": "bd9d08d6-0d79-46b9-b244-0a921c2db7c7:72b3a766-88b7-4e6c-b2d1-407715a0aae5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3518010075.1", "spisova_znacka": "3To/39/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/39/2018 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3518010075.1"}], "citovane_v": []}