{"guid": "ussr:2698a9b6-8672-49ef-8052-6831ea9c7c03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.486.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 486/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 486/2018 z 15. 4. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2021, sp. zn. III. ÚS 486/2018, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.486.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2021-04-15", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2698a9b6-8672-49ef-8052-6831ea9c7c03", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.486.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.486.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.486.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 486/2018-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Štefánikova 15,\nBratislava, proti (i) rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Csp/24/2017 z 12. júla 2017 a (ii)\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/220/2017 z 29. novembra 2017 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. marca 2018 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rozhodnutiami\nvšeobecných súdov v civilnom spore. Sťažovateľka žiada napadnuté rozhodnutia zrušiť s tým, že\nvec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Vo februári 2008 uzavrel právny predchodca sťažovateľky (banka) ako veriteľ so žalovanou ako\ndlžníčkou zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré\nobsahovali rozhodcovskú doložku. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru,\n12. októbra 2009 došlo k predčasnej splatnosti úveru a 17. októbra 2011 podala banka\nna rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhala zaplatenia zostatku úveru.\nRozhodcovský súd návrhu vyhovel rozsudkom zo 7. júna 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť\n26. augusta 2013. Pohľadávka banky bola následne viacnásobne postúpená na základe zmlúv\no postúpení pohľadávok.\n\n3. Jedným z právnym predchodcov sťažovateľky bol 31. mája 2015 podaný návrh na vykonanie\nexekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Uznesením okresného súdu z 22. júna 2015 bola\nzamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, čo súd odôvodnil tým, že\nrozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Na odvolanie právneho\npredchodcu sťažovateľky bolo uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením krajského súdu\nz 30. septembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. januára 2016. Následne uznesením\nokresného súdu zo 7. marca 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2016, bolo exekučné\nkonanie zastavené.\n4. Sťažovateľka sa následne žalobou podanou na okresnom súde 10. mája 2017 domáhala\nna základe zmluvy o úvere z februára 2008 proti žalovanej zaplatenia zostatku úveru\ns príslušenstvom. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľky zamietol. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že už došlo k uplynutiu premlčacej doby na vymáhanie pohľadávky,\npričom na premlčanie bol povinný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“) prihliadnuť aj bez námietky žalovanej. Súd\nvychádzal z toho, že najneskôr 13. novembra 2009 začala plynúť premlčacia lehota a plynula až\ndo 16. októbra 2011, keďže 17. októbra 2011 podaním žaloby na rozhodcovský súd došlo\nk prerušeniu jej plynutia. Premlčacia lehota potom opätovne začala plynúť 14. januára 2016, dňom\nnasledujúcim právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, keď žalobcovi muselo byť zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilý byť\npodkladom exekúcie. Opätovne došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty až podaním žaloby\nna súd 10. mája 2017. Z toho okresný súd dospel k záveru, že nárok sťažovateľky sa uplynutím\ntrojročnej doby ako celok premlčal.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľka odvolala a argumentovala tým, že premlčacia doba\nspočívala až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, a nie do právoplatnosti uznesenia\no zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu napadnutým\nrozsudkom potvrdil. Dospel však k inému právnemu názoru, podľa ktorého pokiaľ v exekučnom\nkonaní bol rozhodcovský rozsudok označený za nulitný z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy, premlčacia doba v priebehu rozhodcovského a následného exekučného konania vôbec\nnespočívala. Správnosť tohto názoru dokumentoval odkazom na ďalšie rozhodnutia krajských\nsúdov v obdobných veciach a odkazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2017.\nKrajský súd teda dospel k záveru, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby\nnespočíva, ak je nárok uplatnený na rozhodcovskom súde, ktorý bol dojednaný v doložke, ktorá je\nako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.\nIII.\n6. Sťažovateľka nesúhlasí so závermi všeobecných súdov. Rozhodnutie krajského súdu považuje\nza arbitrárne, keďže nebola ústavne konformne interpretovaná kogentná norma § 112 Občianskeho\nzákonníka. Podľa sťažovateľky ústavne konformný je výklad, podľa ktorého premlčacia doba počas\nrozhodcovského konania spočívala. Záver krajského súdu považuje za absurdný, keďže vedie\nk tomu, že akýkoľvek veriteľ by musel dlžníka, s ktorým si dohodol rozhodcovskú doložku, žalovať\nnielen na rozhodcovskom, ale aj všeobecnom súde, ktorý skúma príslušnosť rozhodcovského súdu\n\n2\n\nlen na námietku žalovaného. Za rovnako arbitrárne sťažovateľka považuje napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu.\n7. Krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti odkázal na odôvodnenie rozhodnutia.\nOkresný súd uviedol, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o arbitrárnosti rozhodnutia, pričom\npoukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2017 a to, že ústavný súd\no neústavnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa rozhodol až po jeho rozhodnutí.\nIV.\n8. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí\npreskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je arbitrárny alebo ústavne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav\n(II. ÚS 348/08). Ústavný súd za protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je\núplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 352/06). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že rozhodnutie vnútroštátneho\nsúdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak\nsú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho\nsúdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy\na Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).\n9. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda ústavnú nekonformnosť dvoch samostatných\nprávnych názorov všeobecných súdov. Na strane jednej je to rozhodnutie okresného súdu, pre ktoré\nbolo z hľadiska spočívania premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka podstatné\nrozlíšenie účinkov uznesenia súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenia poverenia\nna vykonanie exekúcie a uznesenia o zastavení exekučného konania. Na strane druhej ide o právny\nnázor krajského súdu, podľa ktorého pokiaľ v exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok\noznačený za nulitný z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, premlčacia doba v priebehu\nrozhodcovského a následného exekučného konania vôbec podľa § 112 Občianskeho zákonníka\nnespočívala.\nIV.1. K právnemu názoru okresného súdu:\n10. Zákonné právo v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku stanovuje, že súd pred vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom\nspore preskúma, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi\npredpismi, a ak dospeje k záveru, že táto podmienka nie je splnená, žiadosť o udelenie poverenia\nzamietne. K tomuto rozhodnutiu došlo aj v prípade sťažovateľky, keďže exekučný súd návrh\nprávneho predchodcu sťažovateľky, ktorý bol podaný 31. mája 2015, uznesením z 22. júna 2015\nzamietol, pričom toto uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 13. januára 2016. Zákonné právo ďalej v § 44 ods. 4 Exekučného poriadku stanovuje,\n\n3\n\nže ak je právoplatné uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta, súd exekučné\nkonanie zastaví. K tomu došlo právoplatnosťou ďalšieho uznesenia 17. mája 2016.\n11. V konaní nebolo sporné, že trojročná premlčacia doba plynula od 13. novembra 2009\ndo 16. októbra 2011. Pre okresný súd nebolo sporné, že plynutie premlčacej doby bolo prerušené\nod 17. októbra 2011 do 14. januára 2016 a následne premlčacia doba plynula od 15. januára 2016\ndo 9. mája 2017. Podľa sťažovateľky je tento názor ústavne nekonformný, keďže k opätovnému\nzačatiu plynutia premlčacej doby nemalo dôjsť 15. januára 2016, ale až 17. mája 2016, čo by pri\npodaní žaloby na okresnom súde 9. mája 2017 nemalo za následok uplynutie trojročnej premlčacej\ndoby. Podľa právneho názoru okresného súdu premlčacia doba prestala spočívať potom, ako\nnadobudlo právoplatnosť rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n12. Z hľadiska sťažovateľkou namietaného porušenia základných práv je podstatné, či tento názor\nokresného súdu je svojvoľný pre zjavné pochybenie alebo omyl v posudzovaní obsahu\naplikovaných právnych noriem. V tomto prípade ide o aplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu\na v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania\nneplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného\npríslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa odôvodnenia okresného súdu\ndo nespočívania premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka nepatrí obdobie po\nprávoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda\npremlčacia doba znova začala plynúť 14. januára 2016, a nie ako tvrdila sťažovateľka 18. mája\n2016 potom, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení exekučného konania. Právny\nnázor okresného súdu bol zdôvodnený stroho tak, že sťažovateľke muselo byť už právoplatnosťou\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nie je\nspôsobilým exekučným titulom.\n13. Právny názor okresného súdu, i keď stroho odôvodnený, nemožno považovať za taký, že by\njeho základom bol arbitrárny právny výklad. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ\nprávoplatne priznané právo uplatní návrhom na výkon rozhodnutia, premlčacia doba neplynie\nod tohto uplatnenia po dobu tohto konania. Je zrejmé, že okresný súd svoj právny názor postavil\nna tom, že toto uplatnenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie\npoverenia, a nie až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, a to z toho\ndôvodu, že už právoplatným zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia muselo byť sťažovateľke\nzrejmé, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na exekúciu jej pohľadávky. Z tohto\nvýkladu okresného súdu je zrejmé, že okresný súd sa s otázkou premlčania vysporiadal výkladom,\nv ktorom zdôraznil vedomosť sťažovateľky, že ňou predložený rozhodcovský rozsudok nemôže byť\npodkladom pre exekúciu. Takýto výklad je v súlade s účelom premlčania ako inštitútu, ktorý má\nviesť k včasnému uplatneniu občianskoprávnych nárokov tak, aby bola umožnená efektívna\nprocesná obrana dlžníka, osobitne spotrebiteľa. Okresný súd sa pri svojej právnej úvahe musel\nvyrovnať s pomerne nekonzistentnou úpravou vtedy platného Exekučného poriadku, ktorý\nrozlišoval medzi zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 3\nExekučného poriadku), a z pohľadu ústavného zjavne nadbytočným ďalším rozhodovaním\no zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku). Pri výklade § 112\nObčianskeho zákonníka okresný súd nezdôraznil formálne skončenie exekučného konania, ale\n4\n\nmateriálnu vedomosť sťažovateľky o tom, že ňou predložený exekučný titul nie je spôsobilý\nna exekúciu. Výklad okresného súdu sa neobmedzuje len na gramatickú metódu, no sleduje účel\nnormy obsiahnutej v § 112 Občianskeho zákonníka. Preto ho nemožno považovať za arbitrárny.\n14. V tejto súvislosti treba poznamenať, že okresný súd v súvislosti s výkladom, ku ktorému dospel,\nodhliadal od ďalších skutočností, ktorými sa v spotrebiteľskom spore mal zaoberať a ktoré mohli\nviesť k zisteniu toho, že sťažovateľkou uplatnená pohľadávka je premlčaná. Okresný súd celkom\nbez právneho posúdenia ponechal skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť\n26. augusta 2013 a k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo až 2. marca 2015. Rovnako sa\nokresný súd nezaoberal tým, že predmetom nároku sťažovateľky bolo splatenie zosplatneného\núveru, ktorý bol pôvodne splatný v splátkach, čo odôvodňuje použitie § 103 druhej vety\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorej ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý\ndlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n15. Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že aj pri odhliadnutí od tvrdenej nesprávnosti a ústavnej\nnekonformnosti právneho názoru okresného súdu by nebolo možné dospieť k tomu, že pohľadávka\nsťažovateľky nie je premlčaná. Pohľadávka sa stala splatnou najneskôr v novembri 2009,\nna rozhodcovskom súde bola uplatnená od októbra 2011 do augusta 2013 a v exekučnom konaní\nod marca 2015 do januára, resp. mája 2016, pričom žaloba bola na okresnom súde podaná 10. mája\n2017. V období od splatnosti pohľadávky v novembri 2009 do jej uplatnenia na súde v máji 2017\npohľadávka viac ako 50 mesiacov nebola predmetom žiadneho konania, počas ktorého podľa § 112\nObčianskeho zákonníka spočíva premlčacia doba.\n16. Záver okresného súdu o premlčaní pohľadávky sťažovateľky nie je výsledkom arbitrárneho\nprávneho názoru, ktorý by mal za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a obsahovo zhodného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom k následku\nv majetkovej sfére sťažovateľky v podobe nepriznania na súde uplatneného práva došlo v dôsledku\nústavne konformného použitia inštitútu premlčania, ktorý pre účely vyrovnania záujmov veriteľa\na dlžníka v prospech právnej istoty konštruuje nemožnosť priznania premlčaného práva v súdnom\nkonaní. Preto ani nedošlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nIV.2. K právnemu názoru krajského súdu:\n17. Záver všeobecných súdov o premlčaní nároku sťažovateľky nie je následkom porušenia jej\nzákladných práv. S ohľadom na to, že sťažovateľka poukazovala na ústavnú nekonformnosť\nprávneho názoru v rozhodnutí krajského súdu, treba uviesť, že základné práva na súdnu ochranu sú\nzamerané na výsledok, ktorým je konečné rozhodnutie všeobecných súdov, ktoré musí zodpovedať\npožiadavke spravodlivosti konania ako celku (II. ÚS 155/08). Obdobne z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok zo 4. júna 2002) vyplýva,\nže Európsky súd pre ľudské práva overuje, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. K tomu treba uviesť, že záver všeobecných súdov o zamietnutí\nžaloby sťažovateľky pre premlčanie jej nároku zodpovedá skutkovým okolnostiam veci, čo je\nzrejmé už z napadnutého rozhodnutia okresného súdu.\n18. S ohľadom na to, že konanie pred všeobecnými súdmi bolo zakončené napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu, bolo nevyhnutné vyjadriť sa aj k jeho rozhodujúcemu právnemu\nnázoru. Potreba vysporiadať sa s ním vyplynula i z toho, že tento názor sa v argumentácii\n\n5\n\nnapadnutého rozhodnutia objavil bez toho, aby bol použitý v predchádzajúcej argumentácii, či už\nokresného súdu alebo žalovanej.\n19. Hoci sťažovateľka v odvolaní spochybňovala právny záver okresného súdu, krajský súd dospel\nk záveru, podľa ktorého pokiaľ v exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok označený\nza nulitný z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, premlčacia doba v priebehu\nrozhodcovského a následného exekučného konania vôbec nespočívala. Išlo o výklad kogentnej\nnormy § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo\nna súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba\nod tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Právny predchodca sťažovateľky si právo voči\nžalovanej uplatnil na rozhodcovskom súde a následne v exekučnom konaní. V prvom konaní\nvychádzal z platnosti písomne uzavretej rozhodcovskej doložky a v druhom konaní\nz vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Premlčacia doba po dobu trvania týchto konaní podľa\nkrajského súdu neplynula, keďže ak bol rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní označený\nza nulitný pre jej neplatnosť, premlčacia doba v priebehu týchto konaní vôbec nespočívala. Tomuto\nzáveru krajského súdu nepredchádza žiadna bližšia argumentácia okrem odkazov na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Predovšetkým však chýba argumentácia vo vzťahu k samotnému zneniu § 112\nObčianskeho zákonníka a zdôvodnenie toho, prečo iným príslušným orgánom nebol medzi stranami\ndojednaný rozhodcovský súd.\n20. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou dojednaných obchodných podmienok medzi\nstranami, nastolila subjektívny stav právnej istoty a právny predchodca sťažovateľky dôvodne\nvychádzal z tohto dojednania, keď si právo proti žalovanej uplatnil na rozhodcovskom súde. V čase\ntohto jeho úkonu nemal žiaden dôvod na to, aby rozumne predpokladal opak, ktorý spočíval\nv neskoršom posúdení neplatnosti rozhodcovskej doložky. Bolo by v rozpore s právnou istotou\nnastolenou stranami uzavretou zmluvou, aby sťažovateľka neplatnosť rozhodcovskej doložky\npredpokladala a konala v protiklade s ňou tak, že by si právo zo zmluvy uplatnila na súde.\nSťažovateľka dôvodne vychádzala z nespochybneného zmluvného dojednania a nárok si uplatnila\nna inom na základe zmluvy príslušnom orgáne. Stotožnenie sa so správnosťou záveru, že dojednaný\na dovtedy, čo sa týka právomoci nespochybnený rozhodcovský súd, nie je iným príslušným\norgánom podľa § 112 Občianskeho zákonníka, by nevyhnutne viedlo nielen k tomu, že by\nsťažovateľka musela konať neracionálnym spôsobom, ale aj k popretiu zmyslu § 112 Občianskeho\nzákonníka, ktorého účelom je ochrana oprávnenej osoby pred plynutím premlčacej doby v prípade\nriadneho uplatnenia nároku v konaní, ktoré neviedlo k jeho právoplatnému priznaniu alebo\nk skutočnému vymoženiu. Preto tento výklad popiera účel a význam aplikovaného zákonného\nustanovenia, čo vedie k jeho rozporu so základnými právami sťažovateľky.\n21. Aj napriek tomu treba záver konania pred všeobecnými súdmi vnímať v jeho celku, ktorého\nurčujúcim prvkom bolo ústavne konformné zamietnutie žaloby sťažovateľky na základe ústavne\nkonformne aplikovaného zákonného práva okresným súdom. Preto v tejto súvislosti nie je dôvod\nna konštatovanie porušenia sťažovateľkou uvedených základných práv.\nIV.3. K namietanému porušeniu princípu právnej istoty:\n22. Sťažovateľka sa porušenia tvrdených základných práv domáhala v spojení s princípom právnej\nistoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, a to s ohľadom na to, že po skončení konania na všeobecných\nsúdoch ústavný súd dospel v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 11/2016 k záveru, že v spore aplikovaný\n6\n\n§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nPodľa sťažovateľky preto použitím tohto ustanovenia v napadnutých rozhodnutiach došlo\nk porušeniu základných práv sťažovateľky. Tento argument sťažovateľky nie je správny, keďže\npodľa § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nprávoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý\ncelkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté inak ako\npodaním ústavnej sťažnosti. Všeobecné súdy v čase aplikácie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa\nsprávne vychádzali z predpokladu jeho súladu s ústavou. Aplikácia ustanovenia zákona, pri ktorom\nbol neskôr konštatovaný jeho nesúlad s ústavou, sama osebe nemôže viesť ku konštatovaniu\nporušenia základných práv v konaní o ústavnej sťažnosti, keďže práve opačný prístup by bol\nv rozpore s princípom právnej istoty v horizontálnom vzťahu sťažovateľky a žalovanej tak, ako\nvyplýva z čl. 1 ods. 1 ústavy.\n23. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k odôvodneniu rozhodnutia odlišné stanovisko\nsudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "žaloba-zamietnutie", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučné konanie", "zmluva-zmluva o úvere", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:2c53ff78-c094-4f6a-a474-b01238b8d702", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 572/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c53ff78-c094-4f6a-a474-b01238b8d702"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "3f5c1197-87d7-4594-8dab-8bb6bedf0370:42f8511b-69a9-414b-a63a-2cb90dc33226", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7813208312.1", "spisova_znacka": "6Co/220/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/220/2017 z 19. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7813208312.1"}, {"guid": "39152e73-3ad5-4193-9c30-de94bf67b83b:19d1ddd3-2581-4752-a09f-8dc7deb749c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/24/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Csp/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/39152e73-3ad5-4193-9c30-de94bf67b83b:19d1ddd3-2581-4752-a09f-8dc7deb749c2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:602bee64-c0b9-4ac4-b414-e14a7560c1bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.640.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2025 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.640.2025.1"}, {"guid": "ussr:cf25cb2e-40d8-4194-9106-afb1cc4743d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.459.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2022 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.459.2022.1"}, {"guid": "95ee9f08-29a7-4e22-b7a5-9df6993787de:42453ced-cebd-4f1c-9935-0cf17718b1bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4116213414.3", "spisova_znacka": "2Cdo/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/5/2023 z 15. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4116213414.3"}]}