{"guid": "ussr:316e9602-9348-436e-a2f4-40c7775f98bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2020 z 30. 3. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 46/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2021-03-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/316e9602-9348-436e-a2f4-40c7775f98bf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 46/2020-71\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s. r. o.,\nDunajská 15/A, Bratislava, IČO 36 718 432, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Viliam Karas, PhD., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 7 Cdo 169/2016 zo 14. júna 2018 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo 169/2016 zo 14. júna 2018\nb o l o p o r u š e n é základné právo\n, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 169/2016 zo 14. júna 2018\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 196/2018-1204 z 9. októbra 2019 z r u š u j e .\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\nvo výške 616,80 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 18. októbra 2018 riadne a včas doručená ústavná sťažnosť v zmysle čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením\nč. k. III. ÚS 46/2020-43 zo 4. februára 2020 prijal na ďalšie konania, pričom nevyhovel návrhu\nna pozastavenie vykonateľnosti rozhodnutia. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7 Cdo 169/2016 zo 14. júna 2018 tým, že nepostúpil vec\nna rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu, napriek tomu, že jeho právny názor je odlišný\nod právneho názoru, ktorý už v obdobných veciach bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že predmetom konania v prejednávanej\nveci je reštitučný nárok sťažovateľky uplatnený v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení\nvlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva\nk niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon o cirkevných reštitúciách“), ktorý si sťažovateľka\nuplatnila voči povinnej osobe. S ohľadom na skutočnosť, že povinná osoba nevyhovela\nsťažovateľke v plnom rozsahu, táto uplatnila svoj nárok na súde. Okresný súd Komárno\n(ďalej len ,,okresný súd“) rozsudkom č. k. 9 C 172/2006-628 zo 17. apríla 2012 v znení opravného\nuznesenia č. k. 9 C 172/2006-671 z 8. júna 2012 rozhodol tak, že sťažovateľke vyhovel a zaviazal\npovinnú osobu i na navrátenie tých nehnuteľností, ktoré v katastri nehnuteľností síce neboli vedené\nako poľnohospodárska pôda, ale podľa tvrdenia sťažovateľky reálny stav zistený ohliadkou\nza účasti geodeta bol taký, že tieto nehnuteľnosti charakterom i funkciou boli poľnohospodárskou\npôdou, ktorá mala byť predmetom vydania v zmysle zákona o cirkevných reštitúciách.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala povinná osoba odvolanie, na základe ktorého Krajský súd\nv Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom č. k. 25 Co 215/2012 z 29. januára 2014 v časti\ntýkajúcej sa vydania sporných ostatných plôch, vodných plôch a zastavaných plôch a nádvorí\nrozsudok okresného súdu č. k. 9 C 172/2006-628 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 172/2006 z 9. marca 2015 zastavil konanie proti dvom\nparcelám, ktoré nemali charakter poľnohospodárskej pôdy, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\nSťažovateľka proti tomuto rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol opäť\nkrajský súd rozsudkom č. k. 25Co 459/2015-1024 z 20. apríla 2016 tak, že zmenil rozsudok\nokresného súdu č. k. 9 C 172/2006 z 9. marca 2015 a zaviazal povinnú osobu navrátiť vlastnícke\nprávo k sporným nehnuteľnostiam sťažovateľke, keďže považoval za preukázané,\nže i keď sú tieto nehnuteľností vedené v katastri nehnuteľností ako pozemky určené na iný účel,\nv skutočnosti sú poľnohospodárskou pôdou alebo slúžia poľnohospodárskej výrobe a v minulosti\n\n2\n\nboli súčasťou hospodárskej usadlosti v zmysle § 2 zákona o cirkevných reštitúciách. Svoj právny\nnázor založil odvolací súd najmä na argumentácii, že reštitučné právne predpisy sú orgány štátu\npovinné vykladať vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie\nmajetkových krívd z minulosti.\n5. Rozsudok krajského súdu napadla povinná osoba dovolaním na najvyššom súde. Najvyšší súd\nnapádaným uznesením rozsudok odvolacieho súdu zrušil pre nesprávne právne posúdenie\na vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že podľa názoru najvyššieho súdu v danom\nprípade bolo rozhodnutie odvolacieho súdu a ním prezentovaný výklad v prospech reštituentov\nv priamom rozpore s textom zákona o cirkevných reštitúciách. Podľa najvyššieho súdu z textu\nzákona o cirkevných reštitúciách priamo a jednoznačne vyplýva, že právo na navrátenie\nvlastníckeho práva sa vzťahuje len na niektoré, teda nie všetky nehnuteľnosti odňaté cirkvám\nv rozhodnom období, a najvyšší súd zastáva názor, že predmetom navrátenia vlastníctva\npodľa ustanovení zákona o cirkevných reštitúciách nie je iná než poľnohospodárska pôda,\nktorej legálna definícia je uvedená v § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní\npoľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy“) a výlučne stavby\nzodpovedajúce tam (v zákone) uvedeným kritériám (bez pozemkov). Uvedený právny názor\nnajvyššieho súdu bol odlišným od názoru vyjadreného v niekoľkých rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu predchádzajúcich napádanému uzneseniu, v zmysle ktorého pre posúdenie, či určitá\nnehnuteľnosť má byť predmetom navrátenia vlastníctva, nie je výlučným kritériom charakter\nnehnuteľnosti (pôdy či stavby) evidovaný v katastri nehnuteľností v čase podania výzvy,\nresp. v čase vydania. Túto predchádzajúcu judikatúru najvyšší súd v napádanom uznesení\nnezmienil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podanej proti napadnutému uzneseniu namieta, že napadnutým\nuznesením dovolacieho súdu boli porušené jej ústavné práva, a to najmä právo na spravodlivý\nsúdny proces a súdnu ochranu a právo na súdnu ochranu vlastníckeho práva,\na to tým, že napadnutým uznesením došlo k zmene konštantnej judikatúry súdov Slovenskej\nrepubliky, a tiež tým, že dovolací súd uložil sťažovateľke povinnosti nad rámec zákona,\nkeď v napádanom uznesení uviedol, že sťažovateľka mohla (mala) dosiahnuť súlad\nmedzi faktickým stavom a zápisom v katastri nehnuteľností konaním podľa ustanovení zákona\no ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy .\n7. Sťažovateľka uvádza, že k namietanému porušeniu jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo\nneodôvodneným odklonom od doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, najvyššieho súdu,\nako aj ústavného súdu bez toho, aby konajúci senát najvyššieho súdu predložil vec v zmysle\nustanovenia § 48 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) na rozhodnutie veľkému senátu.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka ďalej uvádza, že napádaným uznesením bolo porušené i jej právo vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\ntým, že v dôsledku napádaného uznesenia povinná osoba nemá povinnosť vydať sťažovateľke\nsporné nehnuteľnosti, ktoré by jej v prípade, ak by sa najvyšší súd pridŕžal pri výklade ustanovení\nzákona o cirkevných reštitúciách doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe súdov v obdobných\nveciach, vydané boli.\n9. S ohľadom na uvedené zásahy do jej práv sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,\nže ,,uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/169/2016 zo dňa 14.06.2018\nboli porušené základné ľudské práva sťažovateľky, a to základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky základné právo vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky, právo na pokojné užívanie majetku\npodľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a aby uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/169/2016 zo dňa 14.06.2018\nzrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na nové konanie. Zároveň sťažovateľka žiada priznať\njej trovy konania“.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n10. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení č. KP 3/2020-108 zo 4. marca 2020 uviedol, že z napádaného\nuznesenia sa stal judikát R 75/2019. Zároveň namieta, že ústavná sťažnosť bola podaná predčasne\ns ohľadom na to, že ide kasačné rozhodnutie, a taktiež vyjadril presvedčenie, že napádané uznesenie\nnevykazuje znaky svojvôle, resp. nie je nedostatočne odôvodnené, keďže senát najvyššieho súdu\ndostatočne vyčerpávajúco svoj právny názor odôvodil.\n11. Povinná osoba dala v svojom vyjadrení z 20. februára 2020 do pozornosti ústavného súdu\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 180/2017 v obdobnej veci a spochybnila, či v danom\nprípade išlo o odklon od predchádzajúcej judikatúry. Ústavný sud po preskúmaní uvedeného\nrozhodnutia však zistil, že v danej veci došlo ku kasácii rozhodnutí z dôvodu\nich nepreskúmateľnosti.\n12. Sťažovateľka sa v replike z 20. marca 2021 vyjadrila najmä k možnosti ústavného súdu zrušiť\nkasačné rozhodnutie najvyššieho súdu, a teda k prípustnosti ústavnej sťažnosti. Taktiež poukázala\nna skutočnosť, že zverejnenie napádaného uznesenia v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky nemá vplyv na prieskum ústavného súdu.\nVo vzťahu k vyjadreniu povinnej osoby vymedzila, že spornou otázkou, ktorá predstavuje odklon\nod predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov vrátane súdu najvyššieho, je, či pri navracaní\npoľnohospodárskej pôdy, ako aj lesnej pôdy a stavieb má súd vychádzať výlučne zo stavu\nnehnuteľností evidovaného v katastri nehnuteľností alebo z preukázaného skutočného stavu.\nZdôraznila, že súdna prax až do prijatia napádaného rozhodnutia dlhodobo zastávala názor,\nže rozhodujúci je skutočný stav nehnuteľnosti. Uvedený záver súdnych autorít vychádza z toho,\nže evidovaný stav nie je nemenný ani trvalý a že údaje katastra sú záväzné len dovtedy, dokým\nnie je vyvrátená ich hodnovernosť.\n\n4\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nVzťah zákonných a ústavných procesných práv\n13. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že senát najvyššieho súdu napriek tomu,\nže mal odlišný právny názor od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu týkajúci sa rozsahu a charakteru vydávaných nehnuteľností v zmysle ustanovení\nzákona o cirkevných reštitúciách, nepostúpil vec veľkému senátu na prejednanie a rozhodnutie,\nčím mal porušiť právo sťažovateľky na súdnu ochranu. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní\nnie je stanoviť, ktorý z hmotnoprávnych názorov je vecne správny.\n14. Ústavný súd sa v súvislosti s porušením čl. 46 ods. 1 ústavy vyslovil (I. ÚS 336/2019),\nže nie každé porušenie zákonných procesných predpisov je i porušením ústavného práva na súdnu\nochranu.\nAvšak porušenia takých noriem, ktoré podľa procesných právnych predpisov predstavujú vadu\nnapĺňajúcu tzv. zmätočné dôvody prípustnosti dovolania, spravidla bude znamenať i porušenie\nústavnoprávnych noriem. Ústavný text upravujúci právo na súdnu ochranu povýšil na ústavnú\núroveň ochranu pred porušením tých procesných práv, ktoré v civilnom procese predstavujú takú\nzávažnú vadu konania, ktorá spôsobuje úplne znehodnotenie časti konania, ktorá takouto vadou trpí.\nDonedávna používaný zákonný pojem odňatia možnosti konať pred súdom sa prekrýva s ústavným\nprávom na prístup k súdu. Právo na zákonným spôsobom obsadený súd má prienik so základným\nprávom na zákonného sudcu (porov. II. ÚS 136/08). Ústavný súd musí najobozretnejšie posudzovať\ntie námietky, ktoré sa týkajú zmätočných vád.\nLen pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ústavnú ochranu môžu požívať aj iné, než zmätočné vady\ncivilného procesu.\n15. Ústavný súd už v ranných časoch aplikácie ústavnej sťažnosti konštatoval (IV. ÚS 77/02),\nže do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky. Uvedenú právnu vetu je však vždy potrebné aplikovať obozretne\na nevykladať ju bez kontextu, izolovane. Ak by sa potvrdilo, že najvyšší súd mal v predmetnej veci\naplikovať § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku, znamenalo by to, že najvyšší súd\nnerozhodoval podľa zásadnej, rozhodujúcej právnej normy s dôsledkami pre ústavné právo\nna súdnu ochranu a právo na zákonného sudcu (porov. tiež II. ÚS 332/2018).\n16. Ústavný súd Českej republiky pri odchýlení se od právního názoru vrcholného soudu za situace,\nkdy nebyla věc předložena velkému (rozšířenému) senátu, konštatuje, že ide o porušení ústavního\npráva na zákonného soudce. Podle zásady minimalizace zásahů do moci soudní se pak ÚS\nani nevyjadřuje k samotnému meritu sporné právní otázky. (Bobek; Kühn a kol. Judikatura a právní\nargumentace. Auditorium 2013, s. 127, tiež nález ÚS ČR č. k. II. ÚS 566/05 z 20. 9. 2006).\n17. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom každý môže\nlegitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n\n5\n\n18. Podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak senát najvyššieho súdu pri svojom\nrozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru,\nktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\nPodľa § 48 ods. 2 Civilného sporového poriadku veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich\nsudcov. Predsedom veľkého senátu je predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Členmi\nveľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu\npodľa odseku 1, a traja sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.\nPodľa § 48 ods. 3 Civilného sporového poriadku právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého\nsenátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom\nrozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu\npodľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Podľa § 48\nods. 4 Civilného sporového poriadku veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko\nministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\nprípadne ďalších subjektov.\n19. Dovolanie je podľa ústavného súdu (II. ÚS 89/2018, bod 30) priesečníkom medzi hodnotou\njednotnej, práve a len najvyšším súdom pre celé územie zveľaďovanej interpretácie práva,\ns tým, že účelom § 421 Civilného sporového poriadku je tvorba, ustaľovanie a presadzovanie\nustálenej rozhodovacej praxe a hodnotou ochrany individuálnej pozície účastníkov konania,\nresp. ochrany individuálnej spravodlivosti strán sporu. Tieto hodnoty (normatívnosť\na individuálnosť) sú rovnocenné, nastavené textom zákona. Najvyšší súd je pri rozhodovaní\no dovolaní súdom, ktorý okrem rozhodovania o právach a povinnostiach účastníkov konania, „súdi\nsúdy“ s dôsledkami pre účastníkov konaní súčasných i budúcich. Uvedené platí tak pre dovolanie\ntýkajúce sa právneho posúdenia veci (§ 421 Civilného sporového poriadku), ako aj pre dovolanie\nz dôvodu zmätočnosti (§ 420 Civilného sporového poriadku). Rozhodnutím o dovolaní\nsa cez interpretáciu vdychuje život právnym normám s dôsledkami pre celé územie Slovenskej\nrepubliky (I. ÚS 336/2019).\n20. Najvyšší súd ostáva najvyšším napriek tomu, že ústavný súd je nadaný právomocou rušiť\njeho rozhodnutia. Najvyšším je z dôvodu, že má pôsobnosť vzťahujúcu sa na celé územie\nSlovenskej republiky, je svorníkom všeobecných súdov s výnimkou súdov správnych,\ninštitucionálne (§ 48 ods. 1 CSP, § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) je poverený úlohou zjednocovať\njudikatúru súdov všeobecných.\nÚstavný súd rešpektuje rozhodovací priestor najvyššieho súdu (II. ÚS 398/08) vrátane\njeho kompetencie ústavne konformným spôsobom vymedziť si prípustnosť a spôsob rozhodovania\no dovolaní, no len pokiaľ neprekročí ústavné štandardy.\n21. Každý dovolateľ si v konaní pred najvyšším súdom želá uspieť, a to najmä s ohľadom\nna skutočnosť, že najvyšší súd požíva medzi všeobecnými súdmi najvyššiu autoritu. A najvyšší súd\nby mal mať ambíciu interpretáciou zákonov formovať náš právny poriadok. Z týchto dôvodov\npriťahuje dovolanie najmä vo vzťahu k jeho zjednocovacej funkcii pozornosť tak právnickej\nodbornej spisby (Sedlačko, F. Veľký senát Najvyššieho súdu SR versus R - zbierka. In: Bulletin\nSlovenskej advokácie, 9/2019, s. 6., Matejová, J.: (Ne)Správne stanovisko?; Justičná revue, 72,\n2020, č. 3, s. 348 - 354., Matejová, J.: Zmysel ďalšej existencie zjednocujúcich stanovísk\n\n6\n\na všeobecne k nástrojom zjednocovania judikatúry, In: Bulletin Slovenskej advokácie, 6/2020,\ns. 29; Majchrák, T.: Problematická pôsobnosť veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, Bulletin\nadvokácie, 12/2020, s. 7 a nasl., Gyarfas, J.: Zakladá nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nodňatie možnosti konať pred súdom? https://www.lexforum.sk/512) ako i samotnej justície.\nÚstavný súd sa už systémovo vyjadruje k ústavným kontúram dovolania (I. ÚS 336/2019,\nI. ÚS 51/2020, I. ÚS 115/2020).\n22. Ústavný súd už uviedol, že v prejednávanej veci je podstatou tvrdenie sťažovateľky, že senát\nnajvyššieho súdu v konaní o dovolaní nepostúpil vec veľkému senátu napriek tomu, že mal právny\nnázor odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho\nsúdu, čím mal porušiť právo sťažovateľky na súdnu ochranu.\n23. Na počiatku sporu v danej veci sa okresný súd priklonil k užšiemu výkladu vymedzenia,\nčo možno považovať za poľnohospodársku pôdu v zmysle zákona o cirkevnej reštitúcií, zatiaľ\nčo krajský súd zmeňujúcim rozsudkom presadil výklad širší. Najvyšší súd následne ustálil,\nže vo veci bolo potrebné aplikovať užší z možných výkladov a rozsudok krajského súdu zrušil.\n24. Predmetom konania o ústavnej sťažnosti je zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu,\nkeď sťažovateľka žiada o kasáciu kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Ústavný súd\npodotýka, že už opakovane pripustil preskúmanie kasačného rozhodnutia, ak išlo o rozhodnutie,\nktoré je spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa garantovaných ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(IV. ÚS 195/2010). S ohľadom na predmet konania, ktorým je otázka, či mal v predmetnej veci\nrozhodovať veľký senát, je potrebné, aby ústavný súd preskúmal i rozhodnutie, po ktorom konanie\npokračuje na nižších súdoch, keďže odpoveď na uvedenú otázku mohla mať zásadný vplyv\nna obsah rozhodnutia najvyššieho súdu, a ako taká bola spôsobilá zasiahnuť do práva sťažovateľky\nna zákonného sudcu.\n25. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné uviesť, že v napadnutom rozhodnutí\nsp. zn. 7Cdo 169/2016 (R 75/2019) vyjadril najvyšší súd právny názor, že spôsobilým predmetom\nnavrátenia vlastníctva v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o cirkevných reštitúciách nie je iná než tá\npoľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje\nustanovenie § 2 písm. b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,\npričom je potrebné vychádzať výlučne z charakteru, tak ako je evidovaný v katastri nehnuteľností.\nObdobne spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. b) o cirkevných\nreštitúciách sú výlučne stavby zodpovedajúce zákonom uvedeným kritériám (bez pozemkov).\n26. Ústavný súd však konštatuje, že najvyšší súd už v skoršom rozhodnutí (napr. 4 Cdo 238/2013\nz 28. júla 2014) odobril právny názor, že pri navracaní na základe reštitučného nároku je navrátenie\nprípustné i v prípade, ak medzičasom pôda zmenila svoje charakter. ,,Odvolací súd dospel k záveru,\nže je nesporné, že pozemky (pozn. ktoré mali byť predmetom reštitúcie) pôvodne tvorili lesný pôdny\nfond, ale na základe žiadosti fyzických osôb, kupujúcich M. a J., boli tieto rozhodnutím Okresného\núradu v K., odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vyňaté z lesného\npôdneho fondu a preradené do kultúry zastavané plochy.“\nNajvyšší súd k tomu uviedol: «Ak potom odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu\ndospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť spĺňa podmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 161/2005 Z. z., podľa ktorého vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,\n\n7\n\nktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a ustanovenie\n§ 6 cit. zákona nemožno na prejednávanú vec aplikovať, bolo potrebné jeho rozhodnutie považovať\nza vecne správne, a to bez potreby osobitne vykladať pojem „lesný pozemok“ v zmysle zákona\nč. 61/1977 Zb., resp. zákona č. 326/2005 Z. z.»\n27. Najvyšší súd v rozhodnutí citovanom v bode 26 uplatnil širší výklad v prospech reštituentov,\npričom pre podstatu spornej právnej otázky nie je významné, že v danom prípade išlo o pozemky\nlesné, teda nie poľnohospodársku pôdu. Podstata spočíva, tak ako to vymedzila i sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti, v otázke, či na účely vydania je potrebné vychádzať striktne z charakteru\nnehnuteľností (poľnohospodárskej, lesnej), tak ako je v okamihu rozhodovania evidovaná v katastri\nnehnuteľnosti, alebo je potrebné vziať do úvahy faktický charakter nehnuteľnosti (či už aktuálny\nalebo minulý).\n28. Najvyšší súd v napádanom uznesení predchádzajúcu judikatúru nezmieňuje napriek\ntomu, že v rozhodnutí odvolacieho súdu bola v rámci argumentácie sťažovateľky uvedená.\n29. Ústavný súd sa najprv musí vysporiadať s otázkou inštitucionálnej úpravy veľkého senátu,\na potom vymedzí vzťah veľkého senátu k právnej pozícii účastníkov dovolacieho konania.\nNajvyšší súd, veľký senát, z hľadiska ústavne inštitucionálneho.\n30. Ústavný text v č. 143 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2021 stanovuje, že sústavu súdov\ntvoria ,,Najvyšší súd, Najvyšší správny súd a ostatné súdy“. Z kategórie všeobecných súdov\ntak ústava výslovne pozná len ,,Najvyšší súd a Najvyšší správny súd“.\n31. Ústavný súd pripomína, že nevyhnutnosť najvyššieho súdu spočíva najmä v tom, že justícia\npotrebuje strešný súd, ktorého rozhodnutia majú celoštátny význam. Bez najvyššieho súdu\nby vznikala partikulárna interpretácia práva. Na najvyššom súde sa cestami opravných prostriedkov\nstretávajú najrozmanitejšie, ale aj najpodobnejšie veci zo všetkých všeobecných súdov.\nRozhodovacia činnosť najvyššieho súdu nie je len obyčajným, technickým zjednocovaním,\nnie je len voľbou medzi interpretáciami ponúknutými nižšími súdmi, resp. účastníkmi.\nZjednocovanie judikatúry najvyšším súdom je koncepčným a dômyselným udávaním tónu\nv judikatúre. Najvyšší súd nesie ústavnú inštitucionálnu zodpovednosť za výklad podústavného\npráva. Činnosť najvyššieho súdu má v tomto zmysle neprehliadnuteľné ústavnoprávne črty\n(čl. 1 a čl. 12 ústavy).\n32. Ústavný súd dodáva, že samotná koncepcia civilného procesu podporuje harmonizáciu\njudikatúry. Už v Slovníku verejného práva československého sa pod heslom „Najvyšší súd ČSR“\nuvádza: „O stálost, nikoli ztrnulost judikatury postaráno jest u nejvyššího soudu plně se osvědčující\ninstitucí „evidenční kanceláře“, jejímž úkolem jest soustavně kontrolovati právní shodu rozhodnutí\nnejvyššího soudu s jeho prejudikaturou. Za tím účelem jde každé rozhodnutí, než se vypraví,\ndo „evidenční kanceláře“, podrobuje se přezkumu ve směru právní zhody s prejudikaturou\na shledanou pochybnost jest hlásiti presidiu, jež právní otázku různě rozřešenou odkáže do pléna,\nsloženého z 11 členů včítaje předsedu. Zodpovědení právní otázky jest pro všechny senáty\nzávazným. Evidenční kancelář sestavuje podle rozhodnutí nejvyššího soudu ve věcech trestních\ni civilních právní zásady v nich vyslovené a rozepisuje je na evidenční lístky, ktorých členové\ngrémia nejvyššího sodu užívají ku seznámení se stavem judikatury NS. Důležitejší z těchto\n\n8\n\ntzv. právních vět dodávány jsou na požádání jednotlivým členům grémia NS. Rozhodnutí NS\nve věcech civilích a trestních vydávána jsou ve Sbírce rozhodnutí nejvyšších stolic soudních\nrepubliky Čsl., kterou řídí s příkazu presidia\n.“ (In: Popelka, A. Nejvyšší\nsoud, Slovník veřejného práva československého. Svazek II. Praha : Eurolex Bohemia, 2000,\ns. 825 ‒ 826).\n33. Je na každom procesnom systéme a správaní jeho účastníkov, koľko vecí napadne na najvyšší\nsúd. Aktuálne je na Najvyššom súde Slovenskej republiky činných deväť „C“ senátov. Aby ostal\nnajvyšší súd jediným, resp. aby nebol každý senát malým najvyšší súdom, zákon stanovuje,\nže o veci, ktorá splní zákonom ustanovené podmienky, rozhodne väčší počet sudcov najvyššieho\nsúdu v tzv. veľkom senáte, pričom rozhodnutie veľkého senátu je záväzné pre celý najvyšší súd.\n«Velký senát, tak jak je konstruovaný na Slovensku i v České Republice, má zajistit, aby senáty\nNejvyššího soudu rozhodovaly jednotně, vzájemně konzistentně... Nejistota ohledně názoru\nNejvyššího soudu by se následně negativně odrážela v nejistotě celé soudní soustavy. Velký\nsenát tak slouží jako rozhodující hlas, určitý „soud v soudu a mezi jeho senáty“, schopný\nve sporných otázkách stanovit společný jednotný názor celého soudu, resp. jeho kolegia» (porovnaj\nKadlec, O. Role velkých senátů v rozhodování vrcholných soudů České republiky, Wolters Kluwer,\nPraha 2019, str. 207 – 208).\n34. Ústavný súd podotýka, že konštruovanie mechanizmu veľkého senátu nie je bezdôvodné,\nnaopak, dôvodov, pre ktoré zákon ukladá zjednocovanie veľkému senátu, je viacero. Podstatnou\nvlastnosťou veľkého senátu je jeho zloženie z väčšieho počtu sudcov z viacerých senátov súdu.\nVeľký senát tak môže pri rozhodovaní zúročiť názory a znalosti viacerých sudcov a zároveň\nzastúpením väčšieho počtu sudcov reprezentuje názor väčšej časti súdu, než je len jeden „obyčajný“\ntrojčlenný či päťčlenným senát. V dôsledku toho rozhodnutia veľkého senátu zabezpečujú určitú\nkontinuitu a stabilitu v rozhodovaní celého súdu. Druhou, nepochybne nie menej významnou\nvlastnosťou veľkého senátu, je väčšia transparentnosť zmien v judikatúre. No a napokon\nrozhodovanie vo veľkom senáte prináša do procesu zjednocovania väčšiu mieru diskusie o právnom\nprobléme, ako to vyplýva z § 48 ods. 1 poslednej vety a ods. 4 Civilného sporového poriadku\n(porovnaj Kadlec, O. Role velkých senátů v rozhodování vrcholných soudů České republiky,\nWolters Kluwer, Praha 2019, str. s. 204 – 209).\nNajvyšší súd, veľký senát z pohľadu subjektívnych ústavných práv.\n35. Ústavný súd už uviedol, že rozhodovanie v zákonom stanovenej formácií najvyššieho súdu patrí\ndo rozsahu základného práva na zákonného sudcu a základného práva na súdnu ochranu:\n,,Za situácie, keď senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospeje k právnemu názoru,\nktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho\nsúdu, pričom v danej právnej otázke neexistuje v čase rozhodovania stanovisko veľkého senátu...\nje jeho zákonnou povinnosťou postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.\nSkutočnosť, že existuje publikované stanovisko k danej právnej otázke, ktoré však vychádza\nz odlišného znenia zákona umožňujúceho (aj) rozdielny výklad, neoprávňuje senát nepostúpiť vec\nveľkému senátu.“. (právna veta II. ÚS 332/2018, pozn. po kasácii ústavným súdom nálezom,\nnajvyšší súd uznesením č. k. 3Cdo/257/2018 z 23. mája 2019 postúpil vec veľkému senátu,\nktorý o veci ešte nerozhodol).\n\n9\n\nObdobný názor zástava i český ústavný súd (napr. IV. ÚS 738/09, II. ÚS 566/05) vo vzťahu\nk veľmi podobnej právnej úprave veľkého senátu (§ 20 zákona 6/2002 Sb. o soudech, soudcích,\npřísedících a státní správě soudu).\n36. V ustanoveniach Civilného sporového poriadku nie je výslovne uvedené, že účastník\ndovolacieho konania má subjektívne právo na rozhodnutie prijaté veľkým senátom. No ústavný súd\npripomína, že vo všeobecnosti nie každá inštitucionálna povinnosť orgánov moci má koreláciu\nv subjektívnych právach jednotlivcov. Na druhej strane zo skutočnosti, že sa dá s vysokou mierou\nurčitosti objektívne stanoviť, že určitý právny názor je odlišný od právneho názoru,\nktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, v spojení so skutočnosťou,\nže právny názor sa bezprostredne týka právnej pozície účastníka konania a že o veci má rozhodnúť\nsúd odlišne obsadený súd (veľký senát), vyplýva, že dovolateľ má na základe § 48\nods. 1 CSP subjektívne právo na rozhodnutie veľkým senátom.\nPod objektivitou má ústavný súd na mysli to, že v množine rozhodnutí najvyššieho súdu je možné\npomerne spoľahlivo určiť, či bolo v minulosti prijaté odlišné rozhodnutie. Diskrécia trojčlenného\nsenátu je v tomto smere limitovaná.\n37. Odborná právna teória potvrdzuje, že pre podobu, štýl judikatúry vrcholných súdov\nnie je dôležité len ich uspôsobenie stanovením právomocí súdu či individuálne uvažovanie\njednotlivých sudcov, ale aj vnútorné inštitucionálne nastavenie daného súdu. Rozdielne obsadený\nsúd môže rozhodnúť odlišne.\nSkutočnosť, že vec nebola, resp. bola predložená na rozhodnutie veľkému senátu,\nmá teda preukázateľne bezprostredný vplyv na to, ako súd rozhodne. (porov. Kadlec,\nO.: Role velkých senátů v rozhodování vrcholných soudů České republiky, Wolters Kluwer, Praha\n2019, s. 2).\n38. Ústavný súd tu pripomína nie nepodobnú právnu úpravu predbežných otázok týkajúcich\nsa súladu zákona s ústavnou normou či predbežnej otázky predkladanej Súdnemu dvoru Európskej\núnie, v zmysle ktorej taktiež pri aktivovaní uvedených inštitútov dochádza k zmene súdu – resp.\nútvaru, ktorý rozhoduje.\n39. Akokoľvek za určitých okolností, odmietnutie predloženia veci súdom rozhodujúcim v poslednej\ninštancii inému súdu môže porušiť princíp spravodlivého súdneho procesu tak ako je zadefinovaný\nv čl. 6 Dohovoru, osobitne ak takéto odmietnutie bolo svojvoľné; pozri Dotta v. Italy (dec.),\nno. 38399/97, 7 September 1999, a Predil Anstalt S.A. v. Italy (dec.), no. 31993/96, 8 June 1999\n(Coëme and others v. Belgicko, sťažnosť č. 32492/96, rozsudok z 22. júna 2000, bod 114).\nPodmienky aplikácie § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n40. Aby mohol ústavný súd posúdiť, či najvyšší súd porušil práva sťažovateľky, musel\npredovšetkým preskúmať, či v posudzovanej veci boli splnené podmienky pre aplikovanie\n§ 48 ods. 1 CSP, keďže senát najvyššieho súdu v napadnutom uznesení túto otázku nezmieňuje.\n41. Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci sú hodné pozornosti nasledujúce skutočnosti.\nNajvyšší súd vybral napádané uznesenie na uverejnenie do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Týmto krokom, i keď iným spôsobom zjednocovania,\n\n10\n\nnaznačil, že obdobné veci z hmotnoprávneho hľadiska vyžadujú zjednotenie, a ovplyvnil\ntak rozhodovanie všeobecných súdov v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre\n(sp. zn. 25Co/182/2019), ktorý v bodoch 13.3 až 13.5 uviedol: „Odvolací súd riadiac sa judikátom\nR 75/2019, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za opodstatnený\n(platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi\njudikátom). Z rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo predmetom tohto judikátu\n(7Cdo 169/2016), totiž jednoznačne vyplýva, že právny záver odvolacieho súdu prezentovaný\nv ostatnom rozhodnutí je nesprávny, a spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva\npodľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 161/2005 Z .z. nie je iná než poľnohospodárska pôda definovaná\nv § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. a stavby (bez pozemkov) podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 161/2005 Z. z... Je pravdou, že pred vydaním tohto rozhodnutia (7Cdo 169/2016) súdna prax\nzastávala názor, že v prípade, ak bola neoprávnene štátom odňatá hospodárska usadlosť, táto\nsa na základe reštitučného nároku vracia pôvodnému vlastníkovi ako celok. Takto bolo rozhodnuté\nnapr. vo veciach 4 Cdo 238/2013 z 28. 07. 2014, rozsudok NS SR sp. zn. M-Sždov 13/2002. Prijatím\ntohto rozhodnutia do Zbierky súdnych rozhodnutí, bola dovtedajšia súdna prax prekonaná.“\n42. Ústavný súd však zároveň zaznamenal, že samotný najvyšší súd rozpor v judikatúre nepripúšťa,\nkeď v rozhodnutí č. k. 3Cdo 228/2018 z 26. septembra 2019 bode 32 v súvislosti s tvrdením\nžalobkyne, že odvolací súd sa odklonil od právnych záverov vyjadrených v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu sp. zn. M-Sždov 13/2002, 4 Cdo 238/2013 a 4 Cdo 247/2009, uvádza:\n«V rozhodnutí sp. zn. M-Sždov 13/2002 najvyšší súd konštatoval, že zákon o pôde pri rozhodovaní\nsprávneho orgánu o vydaní alebo nevydaní pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu\norgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemok označený v katastri nehnuteľností.\nV súvislosti s tým treba pripomenúť, že spor o interpretáciu právnej normy (poznámka dovolacieho\nsúdu: rovnako aj judikatórny odklon) je daný vtedy, keď sú v najmenej dvoch rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom interpretujú rovnakú právnu\nnormu (rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia 1 VCdo 4/2017). Treba\npreto zdôrazniť, že v rozhodnutí sp. zn. M-Sždov 13/2002 najvyšší súd aplikoval a interpretoval\nustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pôde), ďalej zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon), nie však zákona č. 161/2005 Z. z.\nRozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 238/2013 založil najvyšší súd na posúdení správnosti procesného\npostupu súdov a riešenia otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu,\nako aj správnosti posúdenia, či ide o poľnohospodárske stavby a napokon na vyriešení otázky,\nči možno vydať pozemky (pôvodne tvoriace lesný pôdny fond), ktoré boli vyňaté na základe žiadosti\nfyzických osôb z lesného pôdneho fondu a preradené do kultúry „zastavané plochy“. Z uvedeného\nje zrejmé, že v predmetnom rozhodnutí najvyšší súd síce aplikoval a interpretoval ustanovenia\nzákona č. 161/2005 Z. z., rozhodoval však (v porovnaní s daným sporom žalobkyne a žalovaného)\nna podklade odlišných skutkových a právnych okolností. Rozhodnutím sp. zn. 4 Cdo 247/2009\nnajvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vzhľadom na procesnú vadu zmätočnosti, ktorá sa v širšom\nzmysle týkala neperfektnosti písomnej výzvy na vydanie nehnuteľností. Obiter dictum\ntohto rozhodnutia predstavuje konštatovanie najvyššieho súdu, že v reštitučných veciach má súd\n\n11\n\nvoliť prístup ústretový voči oprávnenej osobe. V danom prípade je zo spisu zrejmé, že súdy\ntakto k sporu pristupovali.»\n43. K uvedenému môže ústavný súd len uviesť, že skonštatovanie existencie odklonu\nod iného rozhodnutia si nevyžaduje dokonalú skutkovú zhodu. Judikatúrnym odklonom je potrebné\nrozumieť zmenu už raz zaujatého výkladu určitého právneho predpisu (Bobek, Kühn\na kol. Judikatura a právní argumentace. Auditórium 2013, s. 148 ‒ 149).\nPrávny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššej súdnej autority má nepochybne ten dosah,\nže pre všeobecné súdy sa stáva vodidlom pri rozhodovaní v ďalších prípadoch a u účastníkov\nkonania ovplyvňuje ich právnu argumentáciu v sporoch. Z tohto hľadiska potom nie je významné,\nči právny názor bol vyslovený ako nosný dôvod pre rozhodnutie vo veci, alebo len ako obiter\ndictum alebo v iných súvislostiach, ani o aké rozhodnutie išlo (kasačné, potvrdzujúce, rozhodnutie\no odmietnutí).\nVo všetkých uvedených prípadoch totiž pretrváva povinnosť najvyššieho súdu udržiavať jednotnú\njudikatúru. (porovnaj vyššie citované Bobek, Kühn a kol. Judikatura a právní argumentace. s. 129).\n44. Ústavný súd, naopak, konštatuje, že všetky v bode 42 citované rozhodnutia riešili otázku,\nči ustanovenia zákona o cirkevných reštitúciách je potrebné vykladať širšie – v prospech\nreštituentov, alebo užšie, pridŕžajúc sa doslovne textu zákona.\nA práve toto je nosným právnym názorom, od ktorého sa najvyšší súd v napádanom rozhodnutí\nodchýlil. Osobitne v uvedenom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 238/2013 najvyšší súd konštatoval\n(bod 26), že v reštitučných veciach má súd voliť prístup ústretový voči oprávnenej osobe\na pri posudzovaní charakteru vydávanej pôdy nie je viazaný výlučne evidenciou katastra\nnehnuteľností. Ak sa následne v napadnutom rozhodnutí senát najvyššieho súdu rozhodol prikloniť\nk doslovnému výkladu, odklonil sa tak od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti iného senátu.\n45. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu\nv predmetnej veci existovalo rozhodnutie s odlišným právnym názorom, a preto sa konajúci senát\nmal obrátiť na základe § 48 ods. 1 CSP na veľký senát. Tým, že najvyšší súd nepostúpil predmetnú\nvec veľkému senátu, neaplikoval vo veci relevantnú právnu normu (porov. tiež Maslák, M. Glosa\nk uzneseniu Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 4/2017 z 18. 12. 2017, Súkromné\nprávo 3/2018), ktorej neaplikovanie sa z hľadiska procesného práva rovná vade zmätočnosti,\nčím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu (bod 1 výroku nálezu).\nSkutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nezmienil východiskové rozhodnutie\nsp. zn. 4 Cdo 238/2013 a nevysporiadal sa s ním, zaťažuje ústavnou sťažnosťou napadnuté\nuznesenie i svojvôľou zakázanou čl. 46 ods. 1 ústavy.\n46. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie ruší a vracia vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\n(§ 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nRozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 196/2018-1204 z 9. októbra 2019,\nktorý bol medzičasom vydaný, stráca právny podklad (bod 2 výroku nálezu), a preto nevybočuje\nod viazanosti ústavného súdu rozsahom sťažnosti. Napádaným uznesením zrušený rozsudok\nkrajského súdu „obživne“ a má byť predmetom opätovného prieskumu zo strany najvyššieho súdu.\nÚstavný súd podotýka, že sťažovateľka včas oznámila krajskému súdu skutočnosť podania ústavnej\nsťažnosti na ústavný súd a navrhla prerušenie konania, ale krajský súd jeho návrh neakceptoval.\n\n12\n\nSťažovateľka teda konala procesne zodpovedne a ústavný súd zrušením tohto rozhodnutia chce\nzamedziť procesným problémom v ďalšom konaní.\n47. Ústavný súd dodáva, že najvyšší súd v napádanom uznesení vyjadril svoj právny názor\nprvýkrát, takže jednoznačne tu boli splnené podmienky pre postup v zmysle § 48 ods. 1 CSP\naj podľa výkladu veľmi sporného rozhodnutia veľkého senátu 1VCdo/3/2019 (porov. Majchrák, T.\nProblematická pôsobnosť veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, Bulletin advokácie, 12/2020, s. 9).\n48. Civilistická právna teória sa zaoberá otázkou, či má dôjsť k uplatneniu inštitútu veľkého senátu\ni v prípade, ak je východiskové rozhodnutie ojedinelé, a právna otázka je predmetom polemík\nz hľadiska rozhodovacej činnosti i teórie. V predmetnej veci však tento problém podľa ústavného\nsúdu nevyvstáva, pretože reštitúcia je veľmi špecifickou oblasťou práva, reštitúcia je dočasným\ntranzitívnym opatrením, a nie konštantnou témou súkromného práva. Od prijatia zákona prešlo\nuž 15 rokov, a tak už nemožno otáľať so stabilizovaním otázky, ktorá sa už zreteľne vyprofilovala\ndo dvoch opozičných identifikovateľných pozícií.\n49. Ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky napriek skutočnosti, že judikatúra\nbola medzičasom zjednotená prostredníctvom § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov a krajský súd v následnom konaní už vydal nové\nrozhodnutie č. k. 25Co 196/2018-1204 v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu\n(porov. bod 6). V prerokúvanej veci však podstata netkvie v tom, či bola judikatúra zjednotená,\nale či bola zjednotená ústavne konformným spôsobom. Ústavný súd teda nemohol postupovať inak\nnež kasačne, pretože v konkrétnej veci bolo zasiahnuté do subjektívneho práva sťažovateľky.\nNajvyšší súd nezadosťučinil svojej zákonnej povinnosti aktivovať veľký senát, teda legitímny,\nzákonom predvídaný spôsob rozhodnutia, pričom táto nesplnená povinnosť časovo predchádzala\nneskoršiemu mimoprocesnému zjednoteniu uverejnením v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“). Zjednotenie\nformou uverejnenia v zbierke nemôže nahrádzať zjednocovanie veľkým senátom, povinnosť\naktivovať veľký senát nemožno týmto mimoprocesným zjednotením obchádzať. V danom prípade\nbolo jediným legitímnym spôsobom zjednotenia rozhodnutie veľkého senátu. Na uvedenom názore\nústavného súdu nič nemení rozhodnutie vo veci sp. zn. 5 Cdo 27/2017.\n50. Napokon ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o skutočnosť, že v danej veci pristúpil ku kasácii\nkasácie, vychádzal z toho, že ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravných prostriedkov\nskonštruovaná dodatočne, „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich celej šírke\na rozmanitosti (II. ÚS 50/2015). Ak spočíva neústavnosť v kasačnom rozhodnutí, ktoré už neskôr\nnemožno procesne napadnúť, je nutné zrušiť aj kasačné rozhodnutie (porov. ilustratívny príklad\nII. ÚS 398/08 a polemiku v časopise Súkromné právo 10-11/2015). Z uvedeného teda vyplýva,\nže ústavný súd sa nezaoberal namietaným porušením základného práva na ochranu vlastníctva.\nNapriek značnému prieniku čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nebolo nutné osobitne\nrozhodovať vo vzťahu k dohovoru, zvlášť z toho hľadiska, že dohovor nepozná explicitne právo\nna zákonného sudcu. Ústavný súd sa nevyjadruje k hmotnoprávnej stránke veci.\n\n13\n\nV.\nTrovy konania\n51. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 616,80 eur.\n52. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3 vyhlášky)\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 eur a hodnota\nrežijného paušálu je 9,21 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu\ntrov konania za 2 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu) a jeden úkon v roku 2020 (vyjadrenie k stanovisku okresného\nsúdu).\n53. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyni sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. marca 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "reštitúcia", "občianske súdne konanie", "cirkvi a náboženské spoločnosti-majetok cirkví", "reštitúcia-reštitučné zákonodárstvo", "dovolanie-dovolacie konanie", "judikatúra-zjednocovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/169/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "25Co/196/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2"}, {"guid": "ussr:f16dd63c-6532-48cd-8b33-20233efd7d84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "a22f6671-9ddb-44cd-b32d-0d932fdb34a2:fdfeb2b9-6f60-4c8c-9d6e-b6bd8092f3f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/257/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1"}, {"guid": "19101a47-d5bf-40d2-957b-6dc6fcbe067b:aefbade1-8cad-437c-bc63-381242e839b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4207203855.1", "spisova_znacka": "2Cdo/180/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/180/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4207203855.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}, {"guid": "1c392287-699b-45a0-bd69-31657e8833b2:5d666624-9ebc-414a-847c-b3fabd52b2b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/182/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/182/2019 z 8. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1c392287-699b-45a0-bd69-31657e8833b2:5d666624-9ebc-414a-847c-b3fabd52b2b3"}, {"guid": "bf49816c-0f5d-454b-bbf2-0e04d3d2d9a0:30fe9c3b-3f07-4976-82e3-288f5a6734ff", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317217851.1", "spisova_znacka": "25Co/196/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/196/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317217851.1"}, {"guid": "a2ba401c-fa94-4c0a-91c3-06744e0f6927:9432a48e-d6b4-4eb1-b7ae-8cd3c51185f0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4206210189.4", "spisova_znacka": "25Co/459/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/459/2015 z 19. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4206210189.4"}, {"guid": "7709a862-e53d-47a7-8858-478855650ef3:3f4d44c4-c6d2-4356-9882-f22c6af2bcde", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4206210189.3", "spisova_znacka": "25Co/215/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/215/2012 z 28. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4206210189.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7811bc44-04a9-4047-97c7-2526b217bb60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.61.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2024 z 11. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.61.2024.2"}, {"guid": "ussr:8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2"}, {"guid": "ussr:1553edbe-1f19-4d7f-a510-5fdd597a7218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:afc2e60c-a536-4eee-a31a-a250c3686249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2"}, {"guid": "ussr:44e3fe7e-13df-4402-ad9f-4621c927463e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.39.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.39.2021.2"}, {"guid": "f386ade9-1f8f-4991-b992-c8501532478c:a32ad081-9330-45bd-bb15-8cfedce18096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2", "spisova_znacka": "1VCdo/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/3/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2"}, {"guid": "b9b17c09-687a-4d88-92aa-16cec7af1928:df508b11-b993-4821-a271-1d1f0d39b7cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.1"}, {"guid": "8491ca50-3026-48c9-bf8e-6bbfe48c295a:ba1a9daf-d85a-43c9-9a50-dd76abb3b952", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4407203111.2", "spisova_znacka": "2Cdo/179/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/179/2021 z 12. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4407203111.2"}, {"guid": "12cddea9-0160-4574-a413-4de3de619298:cbc05516-e1e5-486b-ac16-7b9690341c18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4207202273.2", "spisova_znacka": "6Cdo/59/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/59/2020 z 28. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4207202273.2"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:5742a6c1-6550-470c-ae6d-eaa5b0e2986f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "8db42a5c-988e-4baf-a626-b9eff6d9fd59:c0999302-b87d-4b1f-9634-3fc5a8faf375", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200021.1", "spisova_znacka": "4Sfk/51/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/51/2023 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200021.1"}, {"guid": "76a6ae20-cce0-4728-a59a-29c1faf64d25:e8fe047b-512e-4d88-9ca6-2620bb6b5905", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200588.1", "spisova_znacka": "2Sfk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/22/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200588.1"}, {"guid": "82adf8f4-f82a-4271-b151-99398c586e8e:05514e9e-89fa-4cdb-a5ce-3522c64f3f2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200117.1", "spisova_znacka": "1Sfk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/22/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200117.1"}, {"guid": "54a9138e-99c9-4994-a05d-865e4044e119:17f988f4-8199-4f98-8a5b-45f0eb2bbd24", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200397.1", "spisova_znacka": "1Sfk/22/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/22/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200397.1"}, {"guid": "6d89eda3-3c7c-426d-9b9c-eb69729e3405:d14eb9f4-50c6-4f66-bb76-bfca90027c0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200127.1", "spisova_znacka": "3Sfk/7/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/7/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200127.1"}, {"guid": "fb2578ea-85a3-4a5b-90c4-d4d04d320922:94d2d52d-f98c-4760-a098-ea4bb816dcee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200149.1", "spisova_znacka": "8Sfk/7/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/7/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200149.1"}, {"guid": "4e999302-350b-470d-b955-ce66b03693ed:801b9915-1e9f-4102-ab97-cdd05c163f16", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200121.1", "spisova_znacka": "4Sfk/27/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/27/2022 z 24. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200121.1"}, {"guid": "4bbf91ae-8bd7-4c90-acb9-a57fb976539b:bff893ca-8f50-45d3-9626-6ba6378ac0d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200301.1", "spisova_znacka": "4Sfk/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/6/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200301.1"}, {"guid": "2f37635e-66d8-4cba-b07e-09f97c68a657:cb045e3e-c4e8-4886-931e-77ceb58991f6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4206209928.19", "spisova_znacka": "8Co/69/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/69/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4206209928.19"}, {"guid": "1c392287-699b-45a0-bd69-31657e8833b2:d560e4b8-0a76-4ddd-8534-d54085865dc0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4307204531.2", "spisova_znacka": "25Co/182/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/182/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4307204531.2"}, {"guid": "1c392287-699b-45a0-bd69-31657e8833b2:0356c2f6-4063-4c77-9099-746e33d30fe2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4307204531.2", "spisova_znacka": "25Co/182/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/182/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4307204531.2"}]}