{"guid": "ussr:1cbe7b63-a661-4375-b78d-68474973cf8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.414.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 414/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 414/2020 z 27. 4. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. apríla 2021, sp. zn. III. ÚS 414/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.414.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2021-04-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1cbe7b63-a661-4375-b78d-68474973cf8f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.414.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.414.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.414.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 414/2020-68\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom, Námestie SNP 75/26, Zvolen, proti postupu\nOkresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2013 a postupu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/46/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2013 a postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/46/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v celkovej sume 2 500 eur,\nktoré s ú mu p o v i n n é zaplatiť Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici\nspoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n3. Sťažovateľovi\np r i z n á v a náhradu\ntrov\nprávneho\nzastúpenia\n1 059,79 eur,\nktoré s ú p o v i n n é Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici zaplatiť spoločne\na nerozdielne právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. januára 2020 a doplnenou\n20. decembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)\na práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2013 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/46/2019. Sťažovateľ navrhuje priznať primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 7 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu\nz 3. septembra 2010 vzatý do väzby. Väzba mu začala plynúť 1. septembra 2010. Okresný súd\nrozhodnutím z 11. mája 2011 oslobodil sťažovateľa spod obžaloby, pretože nebolo dokázané,\nže spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, a prepustil sťažovateľa ihneď na slobodu. Sťažovateľ\nsa tak 253 dní nezákonne nachádzal vo väzbe. Sťažovateľ podal 18. februára 2013 na okresnom\nsúde žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej sume 17 498,80 eur\nza nezákonnú väzbu.\n3. Okresný súd na pojednávaní konanom 23. mája 2014 rozhodol o odročení pojednávania\nna neurčito z dôvodu náhleho ochorenia advokátskej koncipientky právneho zástupcu sťažovateľa\na kolízii pojednávaní v trestných veciach. Pojednávanie sa následne uskutočnilo 10. mája 2016,\nna ktorom okresný súd uložil žalovanej Slovenskej republike povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy v celkovej sume 7 500 eur s príslušenstvom (ďalej len „prvý rozsudok\nokresného súdu“). Žalovaná podala proti prvému rozsudku okresného súdu odvolanie. Sťažovateľ\nsa k odvolaniu žalovanej vyjadril 17. augusta 2016. Okresný súd 7. apríla 2017 predložil vec\nkrajskému súdu na rozhodnutie. Na odvolanie žalovanej krajský súd uznesením z 31. júla 2018\nzrušil prvý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\nz dôvodu, že sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ktorým odôvodňoval\nnevyhnutnosť priznať mu nemajetkovú ujmu, a že okresný súd v tomto smere nevykonal riadne\ndokazovanie a vychádzal len z tvrdení sťažovateľa. Krajský súd tak rozhodnutie okresného súdu\nvyhodnotil ako svojvoľné, nepodložené žiadnymi relevantnými objektívnymi dôkazmi a v dôsledku\ntoho absolútne nepreskúmateľné.\n4. Okresný súd rozsudkom zo 6. novembra 2018 (ďalej len „druhý rozsudok okresného súdu“)\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej sume\n6 385, 57 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaná podala 13. decembra 2018 odvolanie.\nOkresný súd 22. februára 2019 predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd\nna odvolanie žalovanej rozsudkom č. k. 12Co/46/2019-223 z 13. februára 2020 rozsudok okresného\nsúdu vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že okresný súd nepostupoval\nv intenciách naznačených odvolacím súdom a opätovne rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej\nujmy sťažovateľovi bez toho, aby sťažovateľ ako žalobca predložil ďalšie dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktorými odôvodňoval nevyhnutnosť priznať mu nemajetkovú ujmu, a bez toho,\naby okresný súd v tomto smere vykonal dokazovanie. Sťažovateľ napadol rozsudok súdu\n\n2\n\ndovolaním. Vec sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky a je vedená\npod sp. zn. 8Cdo/196/2020.\n5. Sťažovateľ 28. januára 2020 podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.\nPodpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť uviedol, že podanú sťažnosť na prieťahy\nv konaní považuje za dôvodnú. Podľa podpredsedu krajského súdu subjektívne prieťahy na strane\nsudcu zistené neboli a prieťahy v konaní boli odstránene, keď krajský súd vo veci rozhodol\nrozsudkom 13. februára 2020.\nII.\n6. Proti napadnutému postupu podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) konanie na okresnom súde a krajskom súde trvalo od roku 2013 skoro viac než 7 rokov,\nb) zbytočné prieťahy spôsobil okresný súd tým, že medzi pojednávaniami uplynuli 2 roky,\na tiež aj krajský súd, ktorý na základe opakovane podaného odvolania o sťažovateľovej veci\nrozhodoval takmer 1 rok,\nc) krajský súd tak v sťažovateľovej veci už druhýkrát rozhodoval ako odvolací súd,\nd) postup všeobecných súdov nebol efektívny, pretože medzi jednotlivými procesnými úkonmi\nopakovane vznikali značné časové medzery,\ne) pre sťažovateľa má uvedená vec enormný význam, keďže v dôsledku nezákonnej väzby\nbol od rodiny odlúčený 253 dní,\nf) sťažovateľ podal 28. januára 2020 sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského súdu.\n7. Podľa sťažovateľa došlo postupom okresného súdu\njeho základných práv označených v záhlaví tohto nálezu.\n\na krajského súdu\n\nk porušeniu\n\nIII.\n8. Ústavný súd 25. februára 2021 doručil okresnému súdu ústavnú sťažnosť sťažovateľa spolu\ns výzvou na vyjadrenie k prijatej ústavnej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi\ndoručenej ústavnému súdu 1. marca 2021 uviedla, že žiadosti ústavného súdu nie je možné\nvyhovieť, pretože spis okresného súdu bol 19. augusta 2020 predložený na najvyšší súd pre účely\nrozhodnutia o dovolaní.\n9. Podpredsedníčka krajského súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa uviedla, že konanie vedené\nna krajskom súde pod sp. zn. 12Co/46/2019 je potrebné považovať za pokračovanie odvolacieho\nkonania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 12Co/123/2017 na základe odvolania podaného\nžalovanou proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu z 10. mája 2016. V tomto konaní bola\nvec krajskému súdu predložená 7. apríla 2017. Krajský súd v poradí prvý rozsudok okresného súdu\n31. júla 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po rozhodnutí okresného\nsúdu zo 6. novembra 2018 bola sťažovateľova vec na základe odvolania podaného žalovanou\npredložená na rozhodnutie krajskému súdu ako odvolaciemu súdu 22. februára 2019. Sudca\nspravodajca senátu 12Co Mgr. Martin Štubniak listom z 9. októbra 2019 informoval sťažovateľa,\nže jeho vec bude rozhodnutá koncom roka 2019, resp. začiatkom roka 2020 vzhľadom na enormnú\nzáťaž senátu. Krajský súd 23. januára 2020 nariadil pojednávanie na 13. február 2020,\nna ktorom rozhodol vo veci sťažovateľa. Dňa 30. marca 2020 bol spis expedovaný na okresný súd.\nPodľa vyjadrenia podpredsedníčky krajského súdu sa okresný súd dôsledne neriadil pokynmi\n\n3\n\na závermi uvedenými v zrušujúcom uznesení krajského súdu. Samotná dĺžka konania tak bola\novplyvnená nevyhnutnosťou oboznámiť sa najmä so skutkovým a právnym stavom v danej veci,\npristúpiť k nariadeniu pojednávania, vykonať a zopakovať dokazovanie a vo veci rozhodnúť.\nK dĺžke odvolacieho konania prispeli aj objektívne okolnosti súvisiace s tým, že vzhľadom\nna enormnú záťaž z rokoch 2016 až 2018 súvisiacu s veľkým počtom napadnutých vecí senátu\n12Co nebolo možné vybavovanie vecí v rámci kalendárneho roka ich nápadu.\n10. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj sudca Mgr. Martin Štubniak, ktorý uviedol, že na krajskom\nsúde pôsobí od 1. januára 2019 a po jeho nástupe mu bolo pridelených 63 nerozhodnutých vecí plus\ntzv. bežný nápad. Vec sťažovateľa napadla na krajský súd 22. februára 2019. Listom\nz 9. októbra 2019 sťažovateľovi odpovedal, že v jeho veci bude rozhodované koncom roka 2019,\nresp. začiatkom roka 2020, nepoznajúc v tom čase podrobne obsah dotknutého spisu. Vo veci\nbolo rozhodnuté 13. februára 2020. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ako člen senátu\n12Co nerozhodoval vo veci od roku 2013, ako uvádza sťažovateľ, a odmieta, že by naťahoval\nnapadnuté konanie, resp. úmyselne spôsoboval prieťahy v konaní.\n11. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že:\na) z vyjadrenia predsedu krajského súdu vyplýva, že nepovažuje vec, o ktorej všeobecné súdy\nrozhodovali, za právne či skutkovo zložitú,\nb) podľa názoru krajského súdu bez toho, aby sťažovateľ bližšie konkretizoval a objektivizoval svoj\nuplatňovaný nárok, nemôže byť v konaní vo veci samej úspešný. Podľa sťažovateľa však táto\nskutočnosť nemôže mať dopad na to, či bude jeho vec prejednaná v primeranej lehote alebo nie,\nc) všeobecný súd musí konať aj vtedy, ak sú strany sporu (účastníci) nečinné. Prípadná nečinnosť\nalebo nevyužitie procesných práv, ktorými tá-ktorá strana sporu disponuje, nemôže odôvodniť\nnečinnosť všeobecného súdu,\nd) organizačné problémy súdov nie je možné preniesť na strany sporu tak, aby následne utrpeli\nujmu spočívajúcu v porušení ich základných práv,\ne) rozhodnutím vo veci samej na základe sťažnosti predsedovi krajského súdu nedošlo\nk odstráneniu porušenia základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov z hľadiska\nústavnoprávneho rozmeru,\nf) dĺžka konania pred všeobecnými súdmi presahuje rámec toho, čo sa ešte považuje za primerané\na ústavne konformné. To, že medzičasom bola vec právoplatne rozhodnutá, nemení nič\nna tom, že k porušeniu základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov došlo.\nIV.\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce\ntak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).\n\n4\n\n13. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie\n(I. ÚS 96/2019).\n14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená\na neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom)\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ\nna neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\n16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom napadnutého konania bol nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonnú väzbu, ktoré tvorí bežnú a štandardnú agendu\nrozhodovania všeobecných súdov. Ústavný súd nezistil, že by išlo o konanie po právnej a faktickej\nstránke zložité, a túto skutočnosť neuvádzali ani predsedovia súdov, ktorých postup bol ústavnou\nsťažnosťou napadnutý.\n17. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných\nprieťahov v súdnom konaní ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa nijakým spôsobom nepodieľal\nna vzniknutých prieťahoch. Sťažovateľ urgoval nečinnosť krajského súdu u predsedu krajského\nsúdu 28. januára 2020.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil postup okresného súdu a krajského súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom vychádzal z ústavnej sťažnosti a jej príloh.\n19. Ústavný súd v činnosti okresného súdu zistil opakované obdobia dlhodobej nečinnosti,\na to od 6. septembra 2013 do 23. mája 2014 (od podania vyjadrenia sťažovateľa k replike žalovanej\ndo uskutočnenia pojednávania) v celkovej dĺžke 8 mesiacov a 17 dní, obdobie od 23. mája 2014\ndo 10. mája 2016 (od odročenia pojednávania do uskutočnenia hlavného pojednávania) v celkovej\ndĺžke 23 mesiacov a 17 dní a obdobie od 17. augusta 2016 do 7. apríla 2017 (od podania vyjadrenia\nsťažovateľa k odvolaniu žalovanej do predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní)\nv celkovej dĺžke 7 mesiacov a 21 dní.\n20. Ústavný súd tiež konštatuje, že prvý rozsudok okresného súdu bol krajským súdom zrušený\nz dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ktorého dôsledkom bolo opätovné predlžovanie konania.\nTakáto činnosť súdu je činnosťou nesústredenou a neefektívnou, ktorú je potrebné hodnotiť\nako zbytočné prieťahy, ktoré negatívne prispeli k celkovej dĺžke konania.\n\n5\n\n21. Čo sa týka postupu krajského súdu, z predloženej chronológie úkonov krajského súdu\nv uvedenej veci vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 12Co/46/2019 je opakované konanie\npred odvolacím súdom. Toto odvolacie konanie je potrebné považovať za rozhodovanie o jednej\na tej istej veci ako v konaní pod sp. zn. 12Co/123/2017, ktoré bolo vedené na základe odvolania\npodaného žalovanou proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu z 10. mája 2016\n(III. ÚS 306/2010, IV. ÚS 347/2010, I. ÚS 530/2016). Ústavný súd zistil, že na obdobie konania\nkrajského súdu dopadá časový úsek od 7. apríla 2017 do rozhodnutia krajského súdu o odvolaní\n31. júla 2018, ktoré trvalo viac ako 1 rok a tri mesiace. O tom istom predmete konania konal\nkrajský súd aj v období od predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nproti druhému rozsudku okresného súdu (22. február 2019) do rozhodnutia krajského súdu\no odvolaní (13. február 2020), ktoré trvalo takmer 1 rok. Formálne síce ide o v poradí druhé\nodvolacie konanie, ale v zmysle už uvedenej judikatúry ústavného súdu je to odvolací proces\naktivovaný opätovne o tom istom predmete konania s relevanciou pre posúdenie včasnosti\nvybavenia veci. Samotný fakt, že odvolací súd sa z hľadiska rozhodovania vrátil k už skôr\nposudzovanej veci, opodstatňuje vyššie nároky na jej včasné vybavenie. Okolnosti veci\nnenasvedčujú, že by odvolací súd pritom musel vykonávať nejaké zložité úkony. Jeho závery boli\nzaložené v podstate na nepreukázaní nároku. V okolnostiach prípadu sťažovateľa je celková doba\nvybavovania veci zo strany odvolacieho súdu (o tom istom predmete konania) dosahujúca takmer\n28 mesiacov už neprimeraná. Aj krajské súdy musia zohľadňovať ústavnoprávny rozmer vybavenia\nveci z jej časového hľadiska, čo v danej veci predstavuje konanie od roku 2013.\n22. Obrane podpredsedníčky krajského súdu spočívajúcej v argumentácii o vysokom nápade vecí\nsenátu 12Co od roku 2016 ústavný súd rozumie, no nemohol ju akceptovať. Z ustálenej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal\no odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(m. m. I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n23. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\na krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.\n24. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv celkovej sume 7 000 eur, čo zodpovedá sume 1 000 eur za rok trvania konania pred všeobecnými\nsúdmi. Dôvodom, pre ktorý žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\nje dlhotrvajúca právna neistota týkajúca sa požadovaného nároku v konaní pred všeobecnými\nsúdmi. Zároveň uvádza, že priznaním primeraného finančného zadosťučinenia by sa zavŕšila\nochrana jeho základného práva, ktoré bolo porušené. Sťažovateľ výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnil tým, že táto suma podľa jeho názoru zodpovedá aktuálnej rozhodovacej\npraxi ústavného súdu, ako aj ESĽP.\n6\n\n25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n26. Ústavný súd vzhľadom na svoje zistenia o priebehu napadnutého konania dospel k názoru,\nže len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie pre sťažovateľa. Ústavný súd\npreto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie.\n27. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, a zároveň sa riadil úvahou,\nže cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej\nz dôvodu porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou. Pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliadal ústavný\nsúd hlavne na to, že ide o kompenzačné konanie, ktoré trvalo viac ako sedem rokov, pričom\ntieto konania sa posudzujú prísnejšie, a preto je takáto dĺžka konania neakceptovateľná.\nS prihliadnutím tiež na ostatné okolnosti prípadu (správanie sťažovateľa, obdobia opakovanej\nbezdôvodnej dlhodobej nečinnosti, ktoré spoločne predstavujú viac ako 5 rokov z celkovej dĺžky\nkonania, a význam veci pre sťažovateľa) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia pre sťažovateľa vo výške 2 500 eur, z ktorej je mu vzhľadom na podiel\nna prieťahoch Okresný súd Zvolen povinný zaplatiť 2 000 eur a Krajský súd v Banskej Bystrici 500\neur.\n28. Ústavný súd nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu.\nVI.\n29. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a\nods. 1 písm. a) a c), § 13a ods. 2, § 13a ods. 5, § 15 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky].\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá\nsume 177 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), odmena vo výške jednej\npolovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\nzodpovedá sume 88,50 eur (§ 13a ods. 5 v nadväznosti na § 13a ods. 2 vyhlášky) a sadzba\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2020 zodpovedá sume 10,62 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 zodpovedá\nsume 181,17 eur (§ 13a ods. 2 a 5) a sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 je v sume 10,87 eur.\n\n7\n\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume\n1 059,79 eur, a to za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom a podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu), jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020 v sume 88,50 eur (nahliadnutie do súdneho spisu na najvyššom súde).\nÚstavný súd uznal tento úkon z dôvodu, že advokát bol ustanovený, sťažovateľ vo výkone trestu\nnedisponoval potrebnými podkladmi a advokát bol vyzvaný na doplnenie ústavnej sťažnosti.\nÚstavný súd priznal aj režijný paušál v sume trikrát po 10,62 eur a náhradu za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2021 v sume 177 eur (replika), režijný paušál v sume 10,87 eur, náhradu\nza stratu času v sume 247,80 eur (cesta Zvolen – Sučany a späť, Zvolen – Bratislava a späť),\nnáhradu cestovného v sume 145,26 eur a náhradu hotových výdavkov v sume 4,50 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. apríla 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/131/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "12Co/46/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eee22bb1-4be6-477a-a928-800a16911531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2"}, {"guid": "ussr:b524d028-2ae1-47f0-8659-896466d427d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2016.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:53f32651-dd6e-45b9-b94d-8b91c50d990d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2010 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53f32651-dd6e-45b9-b94d-8b91c50d990d"}, {"guid": "ussr:cc31805e-411a-407c-8f27-24e01f03163f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 347/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 347/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc31805e-411a-407c-8f27-24e01f03163f"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "cb5362d8-c1f4-4c20-b9a9-db3bcf8b251e:a9725799-2035-41bf-a313-a19027c00397", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117225167.1", "spisova_znacka": "12Co/46/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/46/2019 z 16. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117225167.1"}], "citovane_v": []}