{"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 41/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-06-29", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 41/2021-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla\n(sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska 4,\nBratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sk/2/2018 z 24. apríla\n2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júla 2019 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na súdnu kontrolu rozhodnutí správnych orgánov\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom najvyššieho súdu. Sťažovateľ\nnavrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)\npriznaný starobný dôchodok 103,10 eur mesačne. Sociálna poisťovňa rozhodovala vo veci\nsťažovateľovho dôchodku už druhýkrát. Jej prvé rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi nepriznala\nžiaden dôchodok zo všeobecného systému, pretože už bol poberateľom výsluhového dôchodku\npodľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“), bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu\nz 27. januára 2016. V novom rozhodnutí postupovala Sociálna poisťovňa podľa pokynov\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého priznanie dávky z osobitného systému nebráni vzniku nároku\nna dôchodok zo všeobecného systému vo výške určenej podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod\n\nč. 416/1991 Zb. (ďalej len „dohovor o dávkach“). Sociálna poisťovňa s ohľadom na to vypočítala\nteoretickú výšku dôchodku, ktorá by sťažovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal\nvo všeobecnom systéme, a od tejto výšky odpočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu\npatrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme. Výslednú dávku teda skrátila, aplikujúc\nčl. 33 ods. 2 dohovoru o dávkach, podľa ktorého „ak má alebo ak by mala inak chránená osoba\nnárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho\nzabezpečenia za tú istú udalosť... môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť\nza určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je\nzastavená, nepresahuje druhú dávku“. Sťažovateľ toto rozhodnutie neúspešne napadol odvolaním\nu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (zamietnuté rozhodnutím z 8. decembra 2016),\nv ktorom spochybňoval spôsob určenia výšky starobného dôchodku a vyjadril nesúhlas s jeho\nkrátením podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru o dávkach.\n3. Sťažovateľ sa následne domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych\norgánov žalobou v správnom súdnictve. Tvrdil, že jednoznačne splnil podmienku trvania doby\npoistenia aj pre nárok na oveľa vyšší starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia.\nArgumentoval tým, že čl. 33 ods. 2 dohovoru o dávkach síce stanovuje možnosť vypočítané dávky\nkrátiť alebo zastaviť, ale tam použitá formulácia je nejednoznačná a umožňuje rôzne varianty\nriešenia. Sociálna poisťovňa toto krátenie vykonáva notoricky a automaticky najmä voči\nvyslúžilcom zo silových rezortov. Tvrdil, že zákonným predpokladom krátenia dávky podľa\ndohovoru o dávkach je prijatie vnútroštátneho predpisu, ktorý však v našom právnom poriadku\nprijatý nebol. Okrem toho by krátenie malo prichádzať do úvahy až za obdobie dôchodkového\npoistenia získaného po účinnosti dohovoru o dávkach pre Slovenskú republiku, t. j. od 25. októbra\n1991. Preto v jeho prípade možno dávku krátiť iba čiastočne a nemožno aplikovať čl. 33 ods. 2\ndohovoru o dávkach úplne. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/3/2017-41 z 20. júna 2017\nžalobu sťažovateľa zamietol. V reakcii na námietky sťažovateľa uviedol, že dohovor o dávkach má\ncharakter medzinárodnej zmluvy podľa čl. 154c ústavy, ktorá zakladá právo fyzických osôb\nna zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať\nosobitný zákon. Príslušné ustanovenia vrátane čl. 33 ods. 2 dohovoru o dávkach majú prednosť pred\nzákonom a sú priamo záväzné aj pre Sociálnu poisťovňu. K námietke, že dohovor o dávkach\nuvádza, že štát môže dávky krátiť, čo znamená, že tak urobiť nemusí, krajský súd uviedol, že ak by\nsprávne orgány nepristúpili ku kráteniu, bola by tá istá doba služby zohľadnená dvakrát aj pre\nvýsluhový dôchodok, aj pre starobný dôchodok. Okrem toho ich na aplikáciu čl. 33 ods. 2 dohovoru\no dávkach zaviazal aj najvyšší súd v prechádzajúcom kasačnom rozhodnutí.\n4. Na podklade kasačnej sťažnosti preskúmal rozhodnutie krajského súdu najvyšší súd, ktorý\nv zhode s krajským súdom uviedol, že ak by správne orgány nepristúpili ku kráteniu dávok,\nsťažovateľovi by bola tá istá doba služby zohľadnená dvakrát, čo je neprípustné. Kasačnú sťažnosť\nzamietol.\nIII.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že jeho starobný dôchodok mal byť stanovený podľa\nčl. 17 až 19 III. časti dohovoru o dávkach v spojení s čl. 30, avšak Sociálna poisťovňa na vec\naplikovala len čl. 33 dohovoru o dávkach. Sťažovateľ trvá na svojich výhradách uplatnených\nv konaní pred krajským súdom. Poukazuje na to, že aj keď má dohovor o dávkach prednosť pred\n2\n\nzákonom, výpočet krátenia nebol v súlade s týmto dohovorom. Ďalej uvádza, že nedokonalosť\na nejednoznačnosť právnej normy nemôže ísť na vrub a ťarchu občana, dôsledky nepodarených\nprávnych noriem musí znášať štát. Ten totiž chaos vytvoril a spôsobil. Poukazuje na to, že\nSlovenská republika je podľa čl. 1 ústavy právnym štátom. Najvyšší súd, krajský súd ani Sociálna\npoisťovňa neuviedli vo výroku svojich rozhodnutí prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho\npredpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre priznanie starobného dôchodku. Preto je potrebné\nich rozhodnutia zrušiť a vec im vrátiť na nové konanie. Podľa sťažovateľa je neakceptovateľné, že\nSociálna poisťovňa sťažovateľovi nezapočítala všetky odpracované roky a nepriznala mu dôchodok\nv adekvátnej výške. Dôkazy navrhované sťažovateľom správne orgány aj všeobecné súdy\nneakceptovali a ani ich nespomenuli. Sťažovateľ ďalej poukazuje na porušenie princípu verejnosti\nkonania, ktorý podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) musí byť\nzaručený aspoň na jednom stupni. V konaní dochádza k evidentnému nadržovaniu len jednej strane.\nRozsudok krajského súdu aj najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzajú\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ poukazuje na to, že z práva na spravodlivý\nproces vyplýva zákaz svojvôle pri rozhodovaní a tiež povinnosť súdu presvedčivo vyhodnotiť\ndokazovanie a svoje rozhodnutie odôvodniť.\n6. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti pripomenul, že v správnom súdnictve je\nrozhodovanie bez nariadenia pojednávania prípustné. Správny súd v zásade vychádza\nzo skutkového stavu, ako ho zistil orgán verejnej správy, a dokazovanie vykonáva len výnimočne,\nkeďže nedostatočné zistenie skutkového stavu je vždy dôvodom na zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia. Zo žaloby spísanej kvalifikovaným advokátom nevyplýva, že sťažovateľ žiadal\no nariadenie pojednávania, a žalovaná výslovne uviedla, že na nariadení pojednávania netrvá.\nKonanie o kasačnej sťažnosti sa uskutočňuje zásadne bez pojednávania, pretože kasačný súd nie je\nopravnou inštanciou, nerozhoduje vo veci samej, iba posudzuje, či rozhodnutie krajského súdu je\nv súlade so zákonom. Najvyšší súd ani krajský súd tak nemohli porušiť označené práva sťažovateľa.\nK hmotnoprávnym námietkam uviedol, že najvyšší súd výkladom záväzných právnych predpisov\njudikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj v prípadoch, ak vojakovi bol priznaný\nvýsluhový dôchodok a nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre\nvznik nároku na starobný dôchodok, a súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy\nstarobných dôchodkov, keďže dňom dovŕšenia dôchodkového veku poberateľa má výsluhový\ndôchodok rovnako ako starobný dôchodok charakter dávky v starobe. Závery najvyššieho súdu\nnepopierajú právo sťažovateľa na vyšší dôchodok ani nevylučujú súbeh výsluhového a starobného\ndôchodku. Zároveň pripomenul, že sťažovateľovi bol nárok na starobný dôchodok priznaný až\nod 18. septembra 2010, keďže oň požiadal 25. septembra 2013 a podľa § 112 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení sa dávka prizná tri roky spätne od uplatnenia. Odkázal na judikatúru ústavného\nsúdu v skutkovo rovnakých veciach (II. ÚS 389/2017, III. ÚS 17/2020, III. ÚS 551/2016)\na namietal, že hmotnoprávne námietky sú nepreskúmateľné ústavným súdom.\nIV.\nKrátenie starobného dôchodku podľa dohovoru o dávkach\n7. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že priznanie výsluhového dôchodku podľa\n§ 26 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok\nvzhľadom na zohľadnenie všetkých dôb poistenia tak vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme\n3\n\nsociálneho zabezpečenia (odsek 14). Ak poberateľ výsluhového dôchodku dovŕšil dôchodkový vek\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, tento výsluhový dôchodok má dňom\ndovŕšenia dôchodkového veku rovnako ako starobný dôchodok charakter dávky v starobe. Pri\nposudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia je preto\nmožné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru o dávkach (odsek 17). Pokiaľ by správne orgány\nnepristúpili ku kráteniu, bola by sťažovateľovi tá istá doba služby zohľadnená dvakrát, aj pre\nvýsluhový dôchodok, aj pre starobný dôchodok (odsek 19).\n8. Sťažovateľom nastolená problematika bola predmetom prieskumu ústavného súdu vo viacerých\nkonaniach, v ktorých bol vyslovený názor, že najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom\nvysvetlil, prečo považuje výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného pre odchod\ndo starobného dôchodku svojou povahou za starobný dôchodok. Rovnako považuje\nza akceptovateľnú aj metodiku krátenia starobného dôchodku v takomto prípade (uznesenie\nč. k. II. ÚS 389/2017-18, uznesenie č. k. I. ÚS 111/2018-23 a uznesenie č. k. I. ÚS 16/2016-22).\n9. K argumentácii, že krátenie starobného dôchodku výsluhových dôchodcov nie je výslovne\numožnené právnym predpisom, a preto k nemu nemožno dospieť judikatúrou všeobecných súdov,\nústavný súd už v uznesení č. k. IV. ÚS 624/2018-17 z 16. novembra 2018 uviedol, že je síce\npravdivá, ale celkom očividne a účelovo opomína fakt, že práve táto sťažovateľom spochybňovaná\njudikatúra všeobecných súdov umožnila započítať obdobie poistenia v osobitnom dôchodkovom\nsystéme (relevantné pre výsluhový dôchodok) do dĺžky poistenia vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia (relevantnom pre priznanie starobného dôchodku) aj poistencom, ktorým\nvznikol nárok na výsluhový dôchodok. Aj s poukazom na uvedené skutočnosti všeobecné súdy pri\nabsencii relevantnej právnej úpravy súčasne judikovali, že Sociálna poisťovňa môže pristúpiť\nk mechanizmu krátenia starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový\ndôchodok, a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru\ndoby služby policajta (resp. vojaka) k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Tento konkrétny\nmechanizmus krátenia odobril vo svojej judikatúre nielen najvyšší súd [napr. č. k. 9 So 108/2015\nz 28. februára 2017 alebo č. k. 9 So 214/2008 z 28. októbra 2009 (R 55/2011)], ale aj ústavný súd\n(napr. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS 270/2018). Účelový výklad ustanovení dohovoru o dávkach\nprezentovaný sťažovateľom opomína skutočnosť, že ochrana poskytovaná týmto dohovorom sa\nvzťahuje na všetkých dôchodcov, nielen na poberateľov starobného dôchodku, ktorí zároveň\npoberajú výsluhový dôchodok, a preto téza sťažovateľa, že za obdobie poistenia v osobitnom\ndôchodkovom systéme by mu mal byť priznaný nielen výsluhový dôchodok, ale aj starobný\ndôchodok v plnej výške, by potom v prípade jej aplikácie celkom zjavne a výrazne znevýhodňovala\nvšetkých ostatných dôchodcov, ktorým vznikol, resp. vznikne nárok len na starobný dôchodok.\n10. Podobné sú aj závery ústavného súdu vyjadrené v náleze č. k. PL. ÚS 16/2017-52 z 13. februára\n2019, ktorým nevyhovel návrhu najvyššieho súdu na vyslovenie nesúladu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona o sociálnom poistení (týkajúcich sa invalidného dôchodku). Podľa názoru ústavného súdu\nby riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu\nsubjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia, bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom\nsystému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé.\n\n4\n\n11. Ústavný súd konštatuje, že ani v sťažovateľovej veci nevzhliadol dôvod odkloniť sa od skôr\nprezentovaných názorov a vyhodnotil ústavnú sťažnosť v tejto časti ako nedôvodnú.\nOstatné námietky\n12. V zmysle čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti\na nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu všeobecné\nsúdy vyvodili. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie\nniektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n13. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd\nodpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď\nna všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nsporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že podľa jeho\nustálenej judikatúry, ktorá odráža zásadu riadneho výkonu spravodlivosti, by sa v rozsudkoch súdov\nmali primerane uvádzať dôvody, z ktorých vychádzajú. Rozsah, v akom sa uplatňuje táto povinnosť\nodôvodnenia, sa môže líšiť podľa povahy rozhodnutia a musí sa určovať na základe okolností\nprípadu. Aj keď čl. 6 ods. 1 dohovoru ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia,\nnemožno ho chápať tak, že si vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Odvolací súd tak\nmôže zamietnutím odvolania v zásade iba potvrdiť dôvody rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz\nproti Španielsku, rozsudok veľkej komory ESĽP z 21. januára 1999, č. 30544/96, bod 26 a tam\nodkazovaná judikatúra).\n14. V tejto súvislosti treba poukázať aj na povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou\nnie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom,\nktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda\norgánov inej ako súdnej sústavy (IV. ÚS 127/2012).\n15. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno hodnotiť izolovane, ale iba v kontexte\ns rozhodnutím krajského súdu a zároveň v kontexte s rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré mu\npredchádzali.\n\n5\n\n16. Sťažovateľovi bol od 1. januára 2000 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona\no sociálnom zabezpečení vojakov vo výške 359,98 eur mesačne, pričom mu bola zhodnotená doba\nslužobného pomeru od 1. septembra 1961 do 31. decembra 1999 so zaradením do I. a II. kategórie.\nSťažovateľ požiadal o starobný dôchodok 25. septembra 2013. Podmienky pre vznik nároku\nna starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) splnil 15. novembra\n1998 a tento nárok mu zostal zachovaný. Starobný dôchodok mu bol v zmysle § 112 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) priznaný tri roky spätne od uplatnenia, teda od 18. septembra 2010. O jeho nároku bolo\nrozhodnuté podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 v zmysle § 259 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení. Suma starobného dôchodku 108,20 eur, predstavuje rozdiel súm\n411,40598 eur (suma starobného dôchodku zodpovedajúca zamestnaniu) a 303,24977926 eur (suma\nstarobného dôchodku zodpovedajúca službe, ktorá už bola zhodnotená na určenie sumy\nvýsluhového dôchodku). Táto suma je vypočítaná ako súčin 411,50598 eur a koeficientu\n0,73710591, ten predstavuje podiel doby služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového\ndôchodku a úhrnu zamestnania vrátane doby služby. Najvyšší súd v odseku 19 svojho rozsudku\nkonštatoval, že správny orgán postupoval správne pri výpočte sumy starobného dôchodku\nsťažovateľa, ak vypočítal teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby\npoistenia získal vo všeobecnom systéme, a následne vypočítal teoretickú výšku dôchodku, ktorá by\nmu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme, a odpočítal ju od teoretickej výšky\ndôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia.\n17. Nemožno sa stotožniť s názorom sťažovateľa o svojvôli pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne,\nkrajského a najvyššieho súdu a o nedostatočnom odôvodnení ich rozhodnutí. Sťažovateľovi bol\nozrejmený právny základ jeho nároku na starobný dôchodok, ako aj spôsob jeho výpočtu, ktorý je,\nako už bolo uvedené, v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov a ústavného súdu.\n18. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, týkajúcej sa princípu verejnosti, ústnosti a prítomnosti\nna prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi, v súvislosti s ktorou\npoukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 231/2010-38 z 25. augusta 2010, treba konštatovať,\nže ako uvádza aj sťažovateľ, v citovanom náleze sa ústavný súd venoval povinnosti nariadiť ústne\npojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch.\nČo nie je sťažovateľov prípad, keďže jeho konanie nie je konaním trestného charakteru.\n19. Protiústavné a arbitrárne sú tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľný. Na základe\nuvedeného ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-ukladanie povinností len na základe zákona", "dôchodok-starobný", "medzinárodné právo-medzinárodná zmluva (dohovor)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-starobný", "sociálna poisťovňa", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:336817c8-42ab-48ca-8797-e90fbf572cae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.17.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 17/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.17.2020.1"}, {"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed79e6e3-5748-4875-95be-ccfb8fe64c32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 624/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 624/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1"}, {"guid": "ussr:0d87dcad-5356-409b-989a-f0256c9ed276", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1"}, {"guid": "ussr:edd13f2b-13c9-46b9-9ce1-cce839579750", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1"}, {"guid": "ussr:f921c861-6536-480f-8e00-31462152a11f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:b8c4dcb5-b2dc-4f8e-8264-c41061158c9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1"}, {"guid": "ussr:ad1891db-9cf7-48f9-97bd-5033904e87b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2016 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "16be508e-ae6f-4070-87c3-0c8ddf0e4d2b:3fe3d6ea-4023-4d5a-beca-36ef43db9cbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200017.1", "spisova_znacka": "9Sk/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/2/2018 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200017.1"}, {"guid": "0790c589-83bb-4d97-8c5c-51c30ea81ac3:8b074b6c-d3ac-413e-afaa-73343bb54e52", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4017200017.2", "spisova_znacka": "19Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/3/2017 z 19. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200017.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0b9952ff-aa38-433b-abd1-896cd256dd19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.212.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.212.2022.1"}, {"guid": "05dcdd5e-99ac-487f-ae2c-63d36eda1b2c:173ad462-b8cd-4526-b72b-d731619e6f7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/58/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/58/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1"}, {"guid": "d3236fc7-6ab7-4ef7-9cdc-5380738e93aa:747d8b7d-9475-423c-afa8-1a78e0c65bb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1", "spisova_znacka": "7Ssk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1"}, {"guid": "b8784f82-4354-497c-b954-d5b9afc725e8:6343af12-8277-4a71-9bdf-412c87ce4316", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200068.2", "spisova_znacka": "9Sk/27/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/27/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200068.2"}, {"guid": "d99d4c40-2e3a-4355-b4c7-034ec1016233:5239482a-8a84-4694-ad16-7dc5546f568d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201089.2", "spisova_znacka": "1So/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1So/1/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201089.2"}, {"guid": "4906ad39-ca83-427b-8f60-6ab006b83779:69fd17f3-2e3d-493f-a049-063efade7d86", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200163.1", "spisova_znacka": "ZA-24Sa/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-24Sa/5/2023 z 26. 8. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200163.1"}, {"guid": "6c5e7c16-f158-4a71-91d1-ff018478918e:a83586f3-fa8a-4588-a254-f19e88268ef7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6720204759.3", "spisova_znacka": "14Co/89/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/89/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6720204759.3"}, {"guid": "fd82c333-1419-40df-a397-91104b779b96:e174cdfa-8b38-4968-b0df-a978c182fd81", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6720204759.11", "spisova_znacka": "15C/43/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/43/2020 z 28. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6720204759.11"}]}