{"guid": "ussr:d79caf18-cb84-4b57-ad0a-37148edf60c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.403.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 403/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 403/2021 z 12. 11. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. novembra 2021, sp. zn. III. ÚS 403/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.403.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-11-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d79caf18-cb84-4b57-ad0a-37148edf60c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.403.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.403.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.403.2021.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 403/2021-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice,\nproti postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/60/2004\no námietkach sťažovateľky proti exekúcii takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/60/2004\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/60/2004 p r i k a z u j e konať\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 460,90 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. februára 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce\n\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/60/2004 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“). Sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 eur\na náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva nasledovný stav veci:\n3. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi 17. marca 2004 sa oprávnený\n(pôvodne\n, neskôr právny nástupca\n,\npozn.) domáhal voči sťažovateľke ako povinnej vymoženia 298 206 Sk (9 898,63 eur)\ns príslušenstvom na základe exekučných titulov ‒ platobných výmerov vydaných oprávneným\nč. 2260/2003, č. 2260/2003/A, č. 2260/2003/B z 11. novembra 2003, právoplatných\n4. decembra 2003 a vykonateľných 12. decembra 2003 (ďalej len „exekučné tituly“ alebo „platobné\nvýmery“). Súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n19. marca 2004. Okresný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie\n25. marca 2004.\n4. Okresnému súdu boli 14. júna 2018 súdnym exekútorom predložené na rozhodnutie námietky\npovinnej proti exekúcii (doručené súdnemu exekútorovi 11. júna 2018). Námietky povinnej boli\ndoplnené podaním doručeným súdnemu exekútorovi 21. júna 2018, okresnému súdu 25. júna 2018.\nSťažovateľka namietala, že platobné výmery jej neboli doručené, preto nemohli nadobudnúť\nprávoplatnosť a vykonateľnosť. Na týchto sa nachádza adresa povinnej\n, na ktorej povinná nebýva ani sa nezdržiava od roku 1992, kedy sa presťahovala\nna inú adresu, ktorá je zároveň miestom jej trvalého pobytu. Navyše, od 9. apríla 2001\ndo 25. novembra 2006 sa povinná zdržiavala v Spojených štátoch amerických, kde aj bola poistená,\npreto jej nemohla vzniknúť povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie aj voči oprávnenému.\nNamietala tiež premlčanie vymáhaného nároku. Zároveň uviedla, že upovedomenie o začatí\nexekúcie jej bolo doručené až po 14 rokoch, a to 6. júna 2018, keď sa dozvedela o existencii\nplatobných výmerov. Súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie na adresu,\nkde sa povinná nikdy nezdržiavala (\n), resp. na adresu,\nkde sa nezdržiavala (\n), a to napriek tomu, že súdny exekútor\nmal vedomosť o trvalom pobyte povinnej na adrese\n,\nna základe potvrdenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky z 1. júna 2004.\n5. Okresný súd uznesením z 12. marca 2019 námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel,\nkeď dospel k záveru, že povinná v spornom období platila zdravotné poistenie v zahraničí,\npreto je vylúčené, aby ho musela platiť aj na území Slovenskej republiky. Zároveň, vychádzajúc\nz § 21 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní zdravotného poistenia, o zriadení\na o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“), v exekúcii nie je možné pokračovať,\npretože trojročná lehota na výkon exekučných titulov uplynula 4. decembra 2006\n(t. j. tri roky po nadobudnutí právoplatnosti exekučných titulov).\n6. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený (odvolanie doručené okresnému súdu\n24. apríla 2019). O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nz 31. januára 2020 tak, že zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd konštatoval, že právo vymáhať poistné podľa § 21 ods. 3 zákona č. 273/2004 Z. z.\n2\n\nnie je premlčané, ak oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi\nv lehote troch rokov od právoplatnosti exekučných titulov. K premlčaniu vo veci sťažovateľky\npreto nedošlo. Vo vzťahu k okolnosti tvrdenej sťažovateľkou, že platobné výmery jej neboli riadne\ndoručené, sa okresný súd nezaoberal, nevykonal žiadne šetrenie. Krajský súd preto okresnému súdu\nuložil povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie správnosti vyznačenia právoplatnosti\na vykonateľnosti exekučných titulov.\n7. Okresný súd uznesením zo 17. mája 2021 námietkam povinnej vyhovel, keď dospel k záveru,\nže exekučné tituly neboli doručované zákonným spôsobom, a preto nemohli byť opatrené doložkou\nprávoplatnosti. Oprávnený nepostupoval správne, keď aplikoval fikciu doručenia\npodľa § 17b ods. 5 tretej vety zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\nzákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\ndo 30. apríla 2015.\n8. Okresný súd uznesením z 22. júna 2021 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov\nexekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2021.\n9. Povinná si podaním doručeným okresnému súdu 16. júla 2021 vyčíslila trovy exekučného\nkonania a požiadala o priznanie ich náhrady. Okresný súd uznesením z 20. septembra 2021 doplnil\nuznesenie z 22. júna 2021 o výrok III, ktorý znie: „III. Súd priznáva povinnej voči oprávnenému\nnárok na náhradu trov konania v pomere 100 % spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia\npovinnej v exekučnom konaní.“\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že v napadnutom konaní dochádza\nk zbytočným prieťahom zapríčineným okresným súdom, keďže tento je nečinný. Poverenie\nna vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi okresným súdom udelené 25. marca 2004.\nUpovedomenie o začatí exekúcie z 20. apríla 2004 bolo spolu s upovedomením o spôsobe\nvykonávania exekúcie zrážkami z dôchodku z 12. apríla 2018 doručené sťažovateľke\naž 6. júna 2018, teda 14 rokov po začatí exekučného konania, z čoho je podľa sťažovateľky zjavné,\nže napadnuté konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Sťažovateľka podala 8. júna 2018\nnámietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila podaním z 18. júna 2018. Okresný súd uznesením\nč. k. 10Er/60/2004 z 12. marca 2019 námietkam sťažovateľky proti exekúcii vyhovel.\nProti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie 24. apríla 2019. Sťažovateľka\nurgenciou zo 4. júna 2020 žiadala okresný súd o doručenie rozhodnutia o odvolaní. Sťažovateľke\nbolo 24. júna 2020 zaslané uznesenie krajského súdu č. k. 14CoE/141/2019 z 31. januára 2020.\nSťažovateľka 25. augusta 2020 opätovne urgovala vydanie rozhodnutia o námietkach. Exekučný\ntitul (platobný výmer vydaný\n) je nevykonateľný,\ntento bol sťažovateľke doručovaný na nesprávnu adresu. Okresný súd bol nečinný vo veci skúmania\nformálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu od vydania poverenia 25. marca 2004\ndo vydania uznesenia okresného súdu z 12. marca 2019, následne je opäť nečinný od rozhodnutia\nkrajského súdu z 13. januára 2020. Namietaná nečinnosť okresného súdu sa netýkala procesu\ndokazovania, ale jednoduchých základných procesných úkonov v súvislosti s doručovaním\npísomností určených sťažovateľke, resp. overovania si adresy sťažovateľky z verejných registrov.\n3\n\nVec preto nemožno označiť za zložitú. Sťažovateľka nenesie podiel na vzniku zbytočných\nprieťahov v konaní, nachádza sa v stave právnej neistoty viac ako 16 rokov. Vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu požaduje finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol chronologický prehľad úkonov v napadnutom\nkonaní. Poukázal tiež na nadmerné zaťaženie exekučného oddelenia, čo bolo spôsobené\nnadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy – zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení\nniektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku\nčoho bolo okresnému súdu doručených viac ako 42 000 upovedomení o zastavení starých exekúcií.\nVybavovanie starých exekúcií bolo pravidelne sledované a vyhodnocované Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, čo sa muselo prejaviť aj v plynulosti vybavovania\niných procesných návrhov exekučného konania.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n12. Sťažovateľka v replike uviedla, že považuje za neprípustné, aby samotný súd,\nako aj súdny exekútor čakali so začatím exekúcie viac ako 14 rokov. Súd vo veci vydal nezákonné\npoverenie dňa 25. marca 2004 a dosiaľ neuskutočnil nápravu. Počnúc 25. marcom 2004,\nkeď bolo vydané poverenie, bol okresný súd vo veci skúmania formálnej a materiálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu nečinný, a to až do vydania uznesenia z 12. marca 2019,\na následne je opäť nečinný od rozhodnutia odvolacieho súdu napriek tomu, že sťažovateľka podala\nviacero urgencií. Tohto času stále nedošlo k rozhodnutiu o výške trov konania. Štát\nnesie zodpovednosť nielen za organizovanie súdneho systému, ale aj za organizáciu práce sudcu.\nOtázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy nie sú v princípe ústavne významné\npre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní. Za primerané zadosťučinenie\npovažuje sumu 15 000 eur vzhľadom na pretrvávajúcu právnu neistotu, výšku vymáhanej\npohľadávky a že konanie má nepriaznivý vplyv na psychiku sťažovateľky.\n13. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti, pretože na základe podaní\núčastníkov a predloženého spisu okresného súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na tvrdení o nečinnosti\nokresného súdu v napadnutom konaní, keď okresný súd skúmal vykonateľnosť exekučných titulov\n4\n\naž po 14 rokoch od začatia konania, z jeho strany dochádza k nečinnosti pri rozhodovaní\no námietkach sťažovateľky proti exekúcii.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n16. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03), keďže nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04)\na ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov\nnevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny\nprávny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej\nzo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu\nv zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03, IV. ÚS 551/2013).\n17. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam tejto veci konštatuje, že špecifikom exekučného konania\n(napr. II. ÚS 349/2017, IV. ÚS 60/2018) je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“\nsúdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len na základe\nprocesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora, preto namietať\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu\nlen vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať.\n18. Ústavný súd uznesením z 22. júla 2021 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie\nv rozsahu namietaného porušenia označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nv štádiu rozhodovania o námietkach proti exekúcii (teda obdobie počínajúce 25. júnom 2018).\nPre úplnosť však ústavný súd vo vzťahu k namietanému obdobiu od udelenia poverenia\nna vykonanie exekúcie okresným súdom (marec 2004) do doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie sťažovateľke (jún 2018) uvádza, že vec sťažovateľky nebola v tomto štádiu v rukách\nokresného súdu, ktorý sťažovateľka označuje za porušovateľa (pričom za zásah do jej práv označuje\npostup okresného súdu), ale v rukách súdneho exekútora. Navyše, z ústavnej sťažnosti\na z pripojeného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa o existencii exekučných titulov\na o vedení napadnutého konania dozvedela až 6. júna 2018, keď jej bolo zo strany súdneho\nexekútora doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Je preto zrejmé, že obdobie od začatia\nexekučného konania do 6. júna 2018 nie je poznačené existenciou právnej neistoty sťažovateľky.\nSťažovateľka totiž v predmetnom období nemohla pociťovať právnu neistotu, ak o vedení exekúcie\nvoči jej osobe nemala žiadnu vedomosť.\n19. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd pristúpil ku skúmaniu vykonateľnosti exekučných\ntitulov až po 14 rokoch, k tomuto ústavný súd uvádza, že Exekučný poriadok neukladá exekučnému\nsúdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nz vlastnej iniciatívy skúmať správnosť doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je exekučný\n5\n\ntitul opatrený na to príslušným orgánom, keďže správnosť doložky sa prezumuje. Pochybnosti\no správnosti doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa prejavili v napadnutom konaní\naž pri podaní námietok povinnej proti exekúcii, teda v júni 2018. Okresnému súdu\ntak nemožno vyčítať, že sa skúmaním právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov\nnezaoberal 14 rokov.\n20. Pre rozhodnutie ústavného súdu tak bolo podstatným preskúmať štádium napadnutého konania,\npočas ktorého okresný súd rozhodoval o námietkach sťažovateľky (obdobie počínajúce\n25. júnom 2018, keď boli okresnému súdu zo strany súdneho exekútora doručené námietky\nsťažovateľky proti exekúcii spolu s ich doplnením).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného\nsúdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.\n22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, napadnuté konanie predstavuje exekučné konanie,\nexekučnými titulmi sú platobné výkazy vydané zdravotnou poisťovňou. Na základe podania\nnámietok proti exekúcii sťažovateľkou v konaní vznikla otázka posúdenia premlčania práva\nvymáhať pohľadávku priznanú oprávnenému exekučnými titulmi a správnosti vyznačenej doložky\nprávoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou boli exekučné tituly opatrené. Ústavný súd konštatuje,\nže obdobné konania patria k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Dĺžku konania\nneovplyvnila skutková či právna náročnosť prerokovávanej veci.\n23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka svojím správaním\nv napadnutom konaní prispela k vzniku prieťahov.\n24. Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil neodôvodnenú nečinnosť, ktorou sa vyznačovalo\nobdobie od 22. augusta 2018 (keď okresný súd už mal k dispozícii vyjadrenie oprávneného\nk námietkam povinnej) do 12. marca 2019 (keď okresný súd prvýkrát rozhodol o vyhovení\nnámietkam povinnej). Následne okresný súd bol nečinný, resp. konal neefektívne v období\nod 24. februára 2020 (keď mu bolo doručené uznesenie krajského súdu z 31. januára 2020 o zrušení\nuznesenia okresného súdu z 12. marca 2019) do 2. októbra 2020 (keď okresný súd vyzval\noprávneného na predloženie dôkazov v zmysle pokynu krajského súdu). Nečinnosť ústavný súd\nzistil tiež v období od 23. novembra 2020 (keď mal okresný súd k dispozícii stanovisko povinnej\nk vyjadreniu oprávneného a predloženým dôkazom) do 17. mája 2021 (keď okresný súd opätovne\nrozhodol o námietkach povinnej).\n25. Čiastočne možno na ťarchu okresného súdu pričítať aj konanie na krajskom súde v období\nod 10. septembra 2019 (predloženie veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní)\ndo 31. januára 2020 (rozhodnutie krajského súdu o odvolaní), pretože krajský súd uznesenie\nokresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie na účel vykonania\n\n6\n\ndokazovania a opätovného rozhodnutia o námietkach sťažovateľky, čo svedčí o neefektívnej\nčinnosti okresného súdu pri prvotnom rozhodovaní o námietkach povinnej.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní okresného\nsúdu došlo k zbytočným prieťahom dosahujúcim ústavnoprávnu intenzitu, ktoré boli spôsobené\nnečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu.\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n28. V čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky je exekúcia právoplatne\nzastavená, rozhodnuté je aj o nároku sťažovateľky na náhradu trov exekučného konania.\nOkresnému súdu zostáva ešte rozhodnúť o výške náhrady týchto trov. Vychádzajúc z uvedeného\na zo zistenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky,\nústavný súd prikázal, aby okresný súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výroku tohto nálezu). Sťažovateľka sa uloženia tejto povinnosti okresnému súdu\nnedomáhala, predmetné oprávnenie však ústavnému súd vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy\na § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde v záujme zabezpečenia účinnej ochrany základných\npráv a slobôd.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n30. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n15 000 eur, čo odôvodnila okolnosťami prípadu.\n31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n32. Po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu, najmä doterajšej dĺžky konania pred okresným\nsúdom o námietkach sťažovateľky proti exekúcii, konštatovanej neodôvodnenej nečinnosti\na neefektívnej činnosti okresného súdu, skutočnosti, že exekúcia je už právoplatne zastavená,\nkeď námietkam sťažovateľky bolo okresným súdom vyhovené, ústavný súd dospel k záveru,\nže deklarovanie porušenia sťažovateľkiných práv je pre ňu v danom prípade dostatočným\nzadosťučinením. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky v časti požadovaného finančného\nzadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 460,90 eur (bod 3 výroku nálezu).\n\n7\n\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov\nza\nposkytovanie\nprávnych\nslužieb\nv\nznení\nneskorších\npredpisov\n[§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 je 181,17 eur a hodnota režijného paušálu\nje 10,87 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu).\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta\nzvyšuje o 20 % DPH. Pokiaľ ide o repliku sťažovateľky z 5. októbra 2021, ústavný súd\nza tento úkon právnej služby náhradu trov nepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej\nneprinieslo nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr známe\nzo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu, sťažovateľka v ňom rekapituluje argumenty uvedené\nv ústavnej sťažnosti a v neposlednom rade v ňom uvádza tiež okolnosti, ktoré zjavne nemajú súvis\ns napadnutým konaním (napr. „... súd mal dostatok času na to, aby si zaobstaral potrebné dôkazy\nvrátane znaleckých posudkov...“, „... sťažovateľ sa pojednávaní riadne zúčastňoval...“).\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-námietky", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-námietky", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/60/2004", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5023b688-11c1-4cda-8ff0-3bcb6d33d1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1"}, {"guid": "ussr:8b88cbfb-3fa6-4f63-8572-9d3a70446e01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.349.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.349.2017.1"}, {"guid": "ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "3d87f04a-3191-4584-a537-f5504a3b5ace:443df1ee-5956-42ff-974c-c4044cc564a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/60/2004", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/60/2004 z 15. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2013-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d87f04a-3191-4584-a537-f5504a3b5ace:443df1ee-5956-42ff-974c-c4044cc564a9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eb967c33-7bfa-43be-846e-95fc8cbffbfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.190.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.190.2026.1"}, {"guid": "ussr:ab3a4f84-f7fb-45d4-9e07-0666bbd253a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.102.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.102.2025.2"}, {"guid": "ussr:ebd59121-b901-4173-94e5-3b98629a9834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.84.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.84.2025.1"}, {"guid": "ussr:6d3ea1cd-02e2-4b5a-897c-779683b69b7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.628.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 628/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 628/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.628.2024.1"}, {"guid": "ussr:d79bfe4d-e7e9-44a2-8783-814867c49a39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.360.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.360.2024.1"}, {"guid": "ussr:3f04b95b-0a05-47f5-ae76-a29b80c62b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.159.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.159.2023.2"}, {"guid": "ussr:e83c215d-0d4c-406d-a914-7dae81f0645b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.161.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.161.2023.1"}, {"guid": "ussr:71f3bf38-59a9-4b41-8a4e-0de4e451c9cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.115.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.115.2022.1"}]}