{"guid": "ussr:01032219-dc12-4f33-8f6d-d05ed9c24a23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.372.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2020 z 4. 2. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. februára 2021, sp. zn. III. ÚS 372/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.372.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2021-02-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01032219-dc12-4f33-8f6d-d05ed9c24a23", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.372.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.372.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.372.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 372/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2021 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca)\na Martina\n\nVernarského\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, Svidník, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn.\n3 Er 458/2004 z 11. marca 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Svidník\nsp. zn. 3 Er 458/2004 z 11. marca 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. 3 Er 458/2004-22 z 11. marca 2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Svidník j e\n\npovinný\n\nnahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, Svidník,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 372/2020-11 z 8. októbra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde), ktorou namietal porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nSvidník (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. 3 Er 458/2004 z 11. marca 2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\nVec napadla ústavnému súdu 12. septembra 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c)\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec\n17. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3\na 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021\ndo 31. decembra 2021 schváleného 16. decembra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí\n\n2\n\nsenát ústavného súdu v zložení Robert Šorl (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka\na Martin Vernarský.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v procesnom\npostavení oprávneného v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pre vymoženie\npeňažnej čiastky v sume 3 319,39 € s príslušenstvom proti povinnému\n(ďalej len ,,povinný“ alebo „zúčastnená osoba“). Exekučné konanie bolo vedené\nna podklade právoplatného exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz okresného súdu\nč. k. 3 C 98/03-8 z 31. decembra 2003. V priebehu exekučného konania bol na majetok\npovinného vyhlásený konkurz (uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 OdK 36/2017\nz 26. júna 2017 bolo v Obchodnom vestníku 125/2017 pod č. K015190 zverejnené\n30. júna 2017). Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu z dôvodu,\nže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a súčasne rozhodol o trovách exekúcie tak,\nže priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie\nv rozsahu 100 %. Sťažovateľ so zastavením exekúcie nesúhlasí a v postupe okresného súdu\nvidí porušenie ním označených práv (bod 1 tohto rozhodnutia).\n2.1 Sťažovateľ predovšetkým poukazuje na § 166c ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), podľa ktorého oddlžením\nje nedotknutá pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením,\nprevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená\nv konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený\nkonkurz, pričom ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) zákona o konkurze tým nie je\ndotknuté. Argumentuje, že túto skutočnosť okresný súd nezisťoval, inak by exekúciu\nnezastavil, keďže správca si voči nemu uvedenú povinnosť nesplnil.\n2.2 Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,\naby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha\npohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje\nza nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor\npo odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému. Sťažovateľ konštatuje, že\nv prípade skupiny tzv. nedotknutých pohľadávok tieto nie sú účinkami vyhlásenia konkurzu\n3\n\nz hľadiska ich vymáhania v exekučnom konaní nijako dotknuté, a tak neexistuje žiaden\nzákonný dôvod, pre ktorý by malo byť exekučné konanie zastavené.\n3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal\ntakýto nález:\n„1. Právo sťažovateľa\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu\nSvidník, sp. zn. 3Er/458/2004 zo dňa 11.03.2019, porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Er/458/2004 zo dňa 11.03.2019\nústavný súd zrušuje.\n3. Okresný súd Svidník je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy\n2.500 Eur.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n4. Na podklade výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 453/2020\nz 28. októbra 2020 doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2020 vyjadril k ústavnej\nsťažnosti podpredseda okresného súdu, ktorý uviedol, že: „Z uznesenie Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 1OdK/36/2017 zo dňa 26.6.2017 bolo zistené, že na majetok povinného bol\nvyhlásený konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len\nv konkurze (§ 166a ZKR - pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol\nvyhlásený konkurz). Súd preto podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 57 ods. 2\nExekučného poriadku a § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu\nzastavil.“\nPoukázal, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z vyhlásenia\npovinného, že predmetom exekučného konania je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená\nlen v konkurze, resp. ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Podľa názoru okresného súdu\nsťažovateľ svoju pohľadávku „mal právo prihlásiť do konkurzu“, keďže zoznam\n\n4\n\nvyhlásených konkurzov je verejne prístupný v Obchodnom registri, ale aj na stránke\nRegistra úpadcov.\nUzavrel, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa považuje za nedôvodnú.\n5. Ústavný súd zaslal 20. októbra 2020 výzvu zúčastnenej osobe na prípadné\nvyjadrenie sa k podanej ústavnej sťažnosti a uzneseniu o prijatí ústavnej sťažnosti\nč. k. III. ÚS 372/2020-11 z 8. októbra 2020. Ústavnému súdu sa 23. októbra 2020 vrátila\nvýzva ako nedoručená.\n6. Následne ústavný súd zaslal 2. novembra 2020 výzvu právnemu zástupcovi\nsťažovateľa (doručená do jeho elektronickej schránky v rovnaký deň, pozn.), aby sa\nvyjadril, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie\npodpredsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprO 453/2020 z 28. októbra 2020 na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska k veci.\n6.1 Právny zástupca sťažovateľa sa na výzvu ústavnému súdu nevyjadril.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom\nsúde.\n5\n\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07) a ich\nprípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n13. Podľa § 57 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)\nexekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného\nzákona.\n14. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze na majetok podliehajúci konkurzu\nnemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie\nkonanie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,\naby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha\npohľadávka, ktorá\n\nmôže byť uspokojená iba\n\nv konkurze alebo sa považuje\n\nza nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor\npo odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.\n\n6\n\n15. Podľa § 166c ods. 1 písm. a) zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá\npohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo\nprechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze\nz dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz;\nustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho v záhlaví\noznačených práv napadnutým rozhodnutím okresného súdu. Sťažovateľ porušenie\noznačených práv odôvodňuje tým, že okresný súd zastavil exekúciu v rozpore so zákonom\no konkurze, keď rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok\npovinného bez toho, aby skúmal, či pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní nepatrí\ndo skupiny tzv. nedotknutých pohľadávok. Predmetom ústavnej sťažnosti je teda posúdenie\nsprávnej aplikácie ustanovení zákona o konkurze v kontexte Exekučného poriadku.\n17. Cieľom právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej\nmoci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane\nzákladných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred\ntýmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n18. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\n7\n\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n19. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018,\nI. ÚS 105/2020).\n20. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, IV. ÚS 292/04) je súčasťou základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Aj vo výkone rozhodnutia alebo\nv súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady\nustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného\nčlánku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť\nvýkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil\nnáhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme\nkonečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Preto pri postupe všeobecných\nsúdov treba dbať na to, aby účastníkom exekučného konania zabezpečili taký prístup\n\n8\n\nk súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných\na objektívne zdôvodniteľných okolností.\n21. V posudzovanej veci bol na majetok povinného vyhlásený konkurz uznesením\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 1 OdK 36/2017 z 26. júna 2017, ktoré bolo 30. júna 2017\nzverejnené v Obchodnom vestníku 125/2017 pod č. K015190. Povinný následne\n9. marca 2018 doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na jeho\nmajetok bol vyhlásený konkurz. Okresný súd napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil,\npričom napadnuté rozhodnutie postavil najmä na aplikácii § 167f ods. 2 zákona o konkurze.\nÚstavný súd však poukazuje, že takýto postup sa neuplatňuje automaticky na všetky\nexekučné konania, ale v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze sa týka iba tých\nexekučných konaní, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len\nv konkurze (§ 166a zákona o konkurze) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho\nkonkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b zákona o konkurze). Zákon o konkurze nespája\ns vyhlásením konkurzu zastavenie exekúcie v prípade, ak sa ňou vymáha pohľadávka, ktorá\nje nedotknutým dlhom dlžníka (§ 166c zákona o konkurze). V tomto prípade súdny\nexekútor iba obmedzí exekúciu tak, aby nepostihovala konkurznú podstatu.\n21.1 Skupinu nedotknutých pohľadávok tvoria pohľadávky, ktorých sa oddlženie\nnetýka. Keďže sú pohľadávky zachované v celom rozsahu, je právne irelevantné, či si\nsťažovateľ v konkurze svoju pohľadávku riadne prihlásil. Nemožno preto prisvedčiť\nlakonickému konštatovaniu okresného súdu, že sťažovateľ si mohol informáciu o vyhlásení\nkonkurzu sám dohľadať vo verejne dostupných registroch a prihlásiť si svoju pohľadávku\n(bod 4 tohto rozhodnutia).\n21.2 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd síce\naplikoval na vec relevantné ustanovenie správneho právneho predpisu (§ 167f ods. 2 zákon\no konkurze), avšak jeho interpretáciu nedotiahol do konca. Obrana okresného súdu založená\nna tom, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z vyhlásenia povinného, že\npredmetom exekučného konania je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze,\nresp. ktorá sa považuje za nevymáhateľnú (bod 4 tohto rozhodnutia), neobstojí. Okresný súd\nsa pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo konečným rozhodnutím v exekučnej\nveci, vôbec nezaoberal prípadným použitím § 166c zákona o konkurze. Pri skupine\n9\n\nnedotknutých pohľadávok má ich riadne prihlásenie v konkurze vplyv na možnosť\npomerného uspokojenia z rozvrhu výťažku. Samotné neprihlásenie však nemá za následok\nnevymáhateľnosť pohľadávky.\n21.3 I súdna prax, podľa ktorej súdny exekútor alebo povinný vo svojom podnete na\nzastavenie exekúcie oznamujú, že ide o nedotknutú pohľadávku, sa javí byť logicky\nnepravdepodobná, keďže v takom prípade by nenavrhovali zastavenie exekúcie.\nNaproti tomu okresný súd, ktorý zo svojej pozície rozhoduje o prípadnom konečnom osude\nexekúcie, má možnosť a aj povinnosť skúmať exekúciou postihnutú pohľadávku a nemôže\nna ňu rezignovať.\n21.4 Ústavný súd chápe, že § 167f ods. 2 zákona o konkurze môže sám osebe\nzvádzať k záveru, že po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania, avšak\ndané ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ďalších ustanovení zákona o konkurze,\npričom na systematickú roztrieštenosť citovanej právnej úpravy nemôže doplatiť spotrebiteľ\npráva (I. ÚS 105/2020). Pokiaľ sa teda okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok\npovinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú\ndôvody, ktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu,\nktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľovi možnosť\nefektívne vykonať exekučným titulom priznané právo. Okresný súd neskúmal naplnenie\npodmienky podľa § 166c ods. 1 písm. a) zákona o konkurze, teda či sťažovateľa ako\nveriteľa správca upovedomil o vyhlásení konkurzu. Sťažovateľ v exekúcii vymáhanú\npohľadávku do konkurzu neprihlásil (čo bolo jeho právo, nie sankcionovateľná povinnosť),\na zároveň v dôsledku skutkovo nedostatočne podloženej aplikácie § 166c ods. 1 písm. a)\na v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze došlo k zastaveniu exekúcie ohľadne tejto\nistej pohľadávky. Sťažovateľ bol teda de facto na podklade popísaných nedostatkov\nrozhodnutia okresného súdu konečným a nezvratným spôsobom zbavený právoplatne\na vykonateľne judikovanej pohľadávky, ktorú si riadne v procese exekúcie uplatňoval.\nTakéto rozhodnutie z hľadiska čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru neobstojí.\n22. Na základe uvedeného ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (výrok 1 tohto nálezu) a pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia okresného\n10\n\nsúdu (výrok 2 tohto nálezu), ktorému sa vec vráti na ďalšie konanie a rozhodovanie, čím sa\nvytvorí priestor pre odstránenie vytýkaných nedostatkov a nápravu porušenia práv v zmysle\nvýroku 1 tohto nálezu.\n23. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n24. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n25. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť vo veci, aplikujúc § 167f\nods. 1 a 2 v spojení s § 166c zákona o konkurze, majúc na zreteli potrebu skúmania\ncharakteru pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní.\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n\n11\n\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n29. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa\nzvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n31. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprípadu.\n32. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €,\nktorej výška je podľa jeho názoru primeraná. Mimo skutočnosti, že požadované finančné\nzadosťučinenie sťažovateľ označil ako „náhradu nemajetkovej ujmy“, neuviedol žiadne\ndôvody, ktorými by jeho priznanie odôvodnil. Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade\nuž samotné deklarovanie porušenia práv sťažovateľa je dostatočným zadosťučinením. Preto\nv tejto časti žiadosti sťažovateľa ústavný súd nevyhovel (výrok 4 tohto nálezu).\n\n12\n\nVI.\nTrovy konania\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n34. Vychádzajúc zo znenia odseku 3 komentovaného ustanovenia je rozhodnutie\no trovách zásadne na úvahe ústavného súdu (ústavný súd môže), pričom ústavný súd\nvychádza vo svojej praxi zo zásady úspechu. Preto v prípade úspechu účastníka\n(navrhovateľa v konaní) rozhoduje o povinnosti neúspešného účastníka, aby tomuto\nnahradil trovy. Keďže ústavný súd návrhu (ústavnej sťažnosti) vyhovel, čo sa týka\nvyslovenia porušenia základných práv a slobôd navrhovateľa (sťažovateľa), zrušil\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal mu aj právo\nna náhradu trov konania pred ústavným súdom napriek tomu, že v ústavnej sťažnosti si\nsťažovateľ neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Súdu v zásade nie je potrebné osobitne\npreukazovať výdavky, ktorých vynaloženie priamo upravuje osobitný právny predpis, napr.\ntarifná odmena a náhrady advokáta sťažovateľa. Keďže v konaní pred ústavným súdom je\nnevyhnutné (povinné) zastúpenie advokátom, ústavný súd v posudzovanej veci považoval\nza preukázané vykonanie dvoch právnych úkonov advokátom, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie samotnej ústavnej sťažnosti.\n35. Pri výpočte trov konania sťažovateľa ústavný súd vychádzal z ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n36. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €). Sadzba za náhradu\n\n13\n\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2019\nje v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Právny zástupca\nvykonal dva právne úkony v roku 2019 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti). Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto\npredstavuje sumu 346,26 € (výrok 3 tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "pohľadávka", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "pohľadávka", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/458/2004", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1df0a506-266a-465d-bc17-ce2e53f215a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2"}, {"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "c898df3a-33d9-467a-9e0e-4c325608839f:e1dc1add-c8ed-4765-a8cf-14617b9c158a", "ecli": null, "spisova_znacka": "1OdK/36/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 1OdK/36/2017 z 12. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-07-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c898df3a-33d9-467a-9e0e-4c325608839f:e1dc1add-c8ed-4765-a8cf-14617b9c158a"}], "citovane_v": []}