{"guid": "ussr:9705684c-c79e-4476-a4eb-f1ade464911d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.367.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 367/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 367/2020 z 27. 1. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. III. ÚS 367/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.367.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9705684c-c79e-4476-a4eb-f1ade464911d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.367.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.367.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.367.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 367/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2021 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou C&T\n\nAdvokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ing.\nMiroslav Compeľ, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 8 C 338/2013-297 zo 17. januára 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením\nOkresného súdu Kežmarok č. k. 8 C 338/2013-297 zo 17. januára 2020 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 8 C 338/2013-297 zo 17. januára 2020\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu ‒ obchodnej spoločnosti C&T Advokáti s. r. o.,\nFedinova 3b, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 367/2020-15 z 22. septembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\nuznesením Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 338/2013-297\nzo 17. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Vo zvyšnej časti, v ktorej sťažovateľ\nnamietal porušenie uvedeného základného práva uznesením okresného súdu č. k. 8 C\n338/2013-286 z 26. augusta 2019, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n2. Sťažovateľ v rámci opisu skutkového stavu v ústavnej sťažnosti uviedol:\n«1. Dňa 11.06.2010 vydal Okresný súd Kežmarok rozsudok č.k. 5C/624/1998-382,\nktorým rozhodol, že zamieta návrh sťažovateľa v celom rozsahu. Dňa 20.12.2011 odvolací\nKrajský súd v Prešove svojim rozsudkom č.k. 5Co/138/2010, 5Co/139/2010, 5Co/140/2010,\n5Co/141/2010, 5Co/142/2010 zrušil prvostupňový rozsudok v časti jeho prvého petitu\na v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolaním\nz 20.3.2012 sťažovateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove č.k.\n2\n\n5Co/138/2010, 5Co/139/2010, 5Co/140/2010, 5Co/141/2010, 5Co/142/2010 z 20.12.2011.\nDovolací súd uznesením č.k. 4Cdo 235/2012 z 28.5.2013 zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a tiež i prvostupňový rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok\nna ďalšie konanie. Okresný súd Kežmarok, po prečíslovaní veci a po zmene zákonného\nsudcu, rozsudkom sp. zn. 8C 338/2013-141 z 3.11.2016 žalobu zamietol. V reakcii\nna odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. k. 7Co/30/2017-226\nz 26.4.2018 prvostupňový rozsudok vo veci potvrdil a v časti výroku o trovách konania\nvo vzťahu sťažovateľa ako žalobcu a žalovanej v 2. rade zrušil a v rozsahu zrušenia vec\nvrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2. Dňa 26.7.2018 sťažovateľ podal proti novému rozhodnutiu Krajského súdu\nv Prešove dovolanie. Výzvou... z 3.8.2018 vtedy konajúca sudkyňa... sťažovateľovi vyrubila\npoplatok za podané dovolanie vo výške 199,- € (dôkaz č. 1). Sťažovateľ podaním z 9.8.2018\nsúd s poukazom na „Spoločnú poznámku k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16“, zák. č. 71/1992\nZb. požiadal, aby svoju výzvu zrušil, keďže požadovaný poplatok už raz zaplatil (dôkaz č. 2).\n3. Výzvou z 10.5.2019 súd sťažovateľovi vyrubil poplatok za ním podané\ndovolanie vo výške 398,- € (dôkaz č. 3). Podaním z 29.5.2019 sťažovateľ opakovane\npoukázal na dôvody podľa \"Spoločnej poznámky k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16\",\nzák. č. 71/1992 Zb...\n4. Ďalšou výzvou Okresného súdu Kežmarok z 23.7.2019... súd sťažovateľa\npod hrozbou zastavenia dovolacieho konania vyzval, aby obratom uhradil súdny poplatok\n(dôkaz č. 5). V zmysle tejto výzvy súd sťažovateľovi uložil povinnosť pri úhrade súdneho\npoplatku za dovolanie postupovať podľa bodu 12. prípisu NS SR. Citovaný prípis NS SR súd\npriložil k citovanej výzve... Sťažovateľ zistil, že bod 12 výzvy znie: „Nakoľko žalobca už raz\nzaplatil poplatok za podané dovolanie, na základe ktorého bol rozsudok odvolacieho súdu\nzrušený, ale v nesprávnej výške (len za jeden z uplatnených nárokov v dovolaní), úlohou\nsúdu prvej inštancie bude vyzvať dovolateľa na doplatenie súdneho poplatku z dovolania\npodľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 ZoSP“...»\n3. Uznesením č. k. 8 C 338/2013-286 z 26. augusta 2019 okresný súd zastavil\ndovolacie konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie. Proti\n\n3\n\nuvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd\nnapadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n4. Sťažovateľ k namietanému porušeniu svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny uviedol v ústavnej sťažnosti túto argumentáciu:\n„6. Podľa § 13, ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku\nnemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal\nsplatným. Sťažovateľ konštatuje, že od 20.3.2012, kedy vo veci podal prvé dovolanie nijak\nnezmenil petit žaloby a určite ho nijak ani nerozšíril. Sťažovateľ tiež tvrdí, že poplatok za\ndovolanie vo výške 597,- € mu Okresný súd Kežmarok vyrubil neoprávnene, pretože nie je\npravdivé tvrdenie, že súd má spoplatňovať každú vetu uplatneného petitu samostatným\npoplatkom. Tvrdí tiež, že pokiaľ i po podaní dovolania z 12.3.2012 mal miesto vyrubeného\npoplatku uhradiť 597,- € a nie 199,- €, i v takom prípade právo súdu vyrubiť mu doplatok k\npoplatku za ním podané dovolanie zaniklo uplynutím troch rokov od konca kalendárneho\nroku, kedy sa tento poplatok stal splatným. Tvrdí tiež, že s ohľadom na § 13, ods. 1 zák. č.\n71/1992 Zb., súd zastavil konanie bez toho, aby na takýto postup existoval zákonný dôvod,\npretože k 26.7.2018, kedy sťažovateľ podal opakované dovolanie, právo Okresného súdu\nKežmarok dovyrubiť poplatok za dovolanie podané dňa 12.3.2012 zaniklo dňa 1.1.2016. V\ntomto prípade je predovšetkým z prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrejmé, že\nOkresný súd Kežmarok nevyruboval nový poplatok za dovolanie podané dňa 26.07.2018,\nale dovyruboval súdny poplatok za dovolanie z 12.03.2012. Takto je preukázané, že\nneoprávneným zastavením konania pod zámienkou neuhradeného poplatku za konanie\nOkresný súd Kežmarok odňal dovolateľovi právo na prístup k súdu.\n7. Okrem vyššie uvedeného, máme za to, že Okresný súd Kežmarok nesprávne\nrozhodol o zastavení konania aj z dôvodu v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992\nZb., podľa ktorého nemožno zastaviť konanie, ak súd už začal vo veci konať. Máme za to, že\nustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. sa môže uplatniť aj v rámci dovolacieho\nkonania a ak súd prvej inštancie v dovolacom konaní po výzve na zaplatenie poplatku\nza dovolanie koná, nemôže súčasne následne zastaviť dovolacie konanie. V dovolacom\nkonaní na základe dovolania zo dňa 26.07.2018 Okresný súd Kežmarok ako súd prvej\ninštancie začal o dovolaní sťažovateľa preukázateľne konať, keď jednak zaslal dovolanie\n\n4\n\nsťažovateľa žalovaným na vyjadrenie a jednak zaslal ich vyjadrenie sťažovateľovi na ďalšie\nvyjadrenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd konal v rámci dovolacieho konania\no dovolaní sťažovateľa a až následne došlo z jeho strany k zastaveniu dovolacieho konania.\nMáme za to, že dané dovolacie konanie tak nemohlo byť zastavené aj s poukazom\nna ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. a aj preto Okresný súd Kežmarok\nodňal sťažovateľovi právo na prístup k súdu.“\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna prístup k súdu v zmysle\n\nčl. 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36, ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/338/2013 o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/30/2017-226\nz 26.4.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C\n338/2013-141 z 3.11.2016 porušené bolo.\nÚstavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C/338/2013-286\nz 26.8.2019, ako aj uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C/338/2013-297\nz 17.01.2020 a prikazuje Okresnému súdu Kežmarok postúpiť dovolanie sťažovateľa\nbezodkladne súdu dovolaciemu.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nodškodnenie\n\nnemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- €.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nprávo\n\nna náhradu trov konania vo výške 450,29 €.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnených osôb\n6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 25/20 zo 4. novembra 2020\ndoručeným ústavnému súdu 6. novembra 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka\nokresného súdu, v ktorom argumentovala:\n«Podľa obsahu spisu sp. zn. 8C 388/2013 výzvou zo dňa 10.05.2019 tunajší súd\nv súlade s pokynom dovolacieho súdu v prípise zo dňa 25.10.2018 riadne vyzval dovolateľa\n(sťažovateľa) na doplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 398 eur v lehote 10 dní\n\n5\n\nod doručenia výzvy (3 nároky x 199 eur = 597 eur, znížených o žalobcom už zaplatených\n199 eur). Keďže dovolateľ (sťažovateľ) doplatok súdneho poplatku za dovolanie\nv stanovenej lehote nezaplatil, čo sťažovateľ nečiní v rámci konania o ústavnej sťažnosti\nsporným, súdny úradník v súlade s § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch a pokynom\ndovolacieho súdu uznesením č. k. 8C 338/2013-286 zo dňa 26.08.2019 dovolacie konanie\nzastavil.\nPreto pokiaľ sťažovateľ v sťažností tvrdí, že tunajší súd mu za druhé dovolanie\ndovyrubil súdny poplatok vo výške 398 eur neoprávnene, keď „spoplatnil každú vetu\nuplatneného petitu žaloby samostatným poplatkom“, Okresný súd Kežmarok s poukazom\nna rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C 338/2013-141 zo dňa 03.11.2016 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co 30/2017- 226 zo dňa 26.04.2018, na pokyn\ndovolacieho súdu zo dňa 25.10.2018 vyslovený v prípise zo dňa 25.10.2018 a jeho\nodôvodnenie toto tvrdenie sťažovateľa považuje za neopodstatnené.\nPokiaľ sťažovateľ tvrdí, že výzvou zo dňa 10.05.2019 ho Okresný súd Kežmarok\nvyzval na doplatenie súdneho poplatku za dovolanie po zániku práva súdu vyrubiť mu\ndoplatok súdneho poplatku za dovolanie, Okresný súd Kežmarok uvádza, že podľa\nspoločnej poznámky k položkám 1,3,6,7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16 Sadzobníka súdnych\npoplatkov ako prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch, ak bol rozsudok zrušený v dôsledku\no. i. aj dovolania, poplatok z dovolania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Ak\nteda sťažovateľ súdny poplatok za prvé dovolanie, v dôsledku ktorého bol rozsudok zrušený,\nsúdny poplatok nezaplatil v celej jeho výške, je povinný súdny poplatok doplatiť a súd je\noprávnený mu ho vyrubiť. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch dovolacie\nkonanie začína podaním dovolania. Podaním každého dovolania začína nové dovolacie\nkonanie a dovolateľovi vzniká nová povinnosť zaplatiť poplatok za dovolanie v celej výške.\nTakúto povinnosť dovolateľ nemá iba v prípade, že súdny poplatok zaplatil už za\npredchádzajúce dovolanie, v dôsledku ktorého bol rozsudok zrušený.\nPokiaľ sťažovateľ ďalej poukazuje na § 10 ods. 2 písm. a) Zákona osudných\npoplatkoch, podľa ktorého súd pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie nezastaví, ak už\nzačal konať vo veci samej, dávame do pozornosti ust. § 419 a nasl. Civilného sporového\nporiadku, podľa ktorých Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie nie je oprávnený\nkonať v dovolacom konaní vo veci samej.\n\n6\n\nVzhľadom na uvedené Okresný súd Kežmarok sťažnosť sťažovateľa považuje\nza nedôvodnú.»\n7. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko\naj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 13. novembra 2020\nuviedol:\n„... súd očividne porušil § 419 CSP a nasledujúce, keď v rámci dovolacieho konania\nsvojvoľne konal, keďže podľa svojho vlastného vyjadrenia konať oprávnený nebol.\nArgumentácia Okresného súdu Kežmarok je navyše v tejto súvislosti neopodstatnená,\nnakoľko je zrejmé, že po predložení dovolania sťažovateľa Najvyššiemu súdu SR, konal aj\nNajvyšší súd SR ako dovolací a vrátil dovolanie a spis prípisom zo dňa 25.10.2018, a teda\nuž len z tohto dôvodu nemohlo zákonne dôjsť k zastaveniu konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku.\n... súd sa nijak nevyjadril k otázke, že súdny poplatok sťažovateľovi vyrubil v stave\nprekludovania svojho práva poplatok vyrubiť. Súd pritom nijak nespochybnil okolnosť, že\nk žiadnemu rozšíreniu žaloby v druhom dovolacom konaní nedošlo.“\n9. Sťažovateľ tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami, ako aj s obsahom predloženého súdneho spisu dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Ústavný súd prípisom č. k. III. ÚS 367/2020-25 z 1. októbra 2020 podľa § 126\nzákona o ústavnom súde upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa zúčastnenú\nosobu, a to\n\n,\n\n, s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10\n\ndní od doručenia tohto prípisu. Tejto zúčastnenej osobe bol predmetný prípis doručený\n9. októbra 2020 a ústavný súd konštatuje, že nevyužila možnosť vyjadriť sa v konaní\npred ústavným súdom.\n7\n\n12. Ústavný súd prípisom č. k. III. ÚS 367/2020-27 z 1. októbra 2020 podľa § 126\nzákona o ústavnom súde upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa zúčastnenú\nosobu, a to\n\n,\n\n, s možnosťou vyjadriť sa k nej\n\nv lehote 10 dní od doručenia tohto prípisu. Tejto zúčastnenej osobe bol predmetný prípis\ndoručený 12. októbra 2020, pričom k ústavnej sťažnosti sa vyjadrila podaním z 19. októbra\n2020 doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2020, v ktorom uviedla, že „vo veci sa\nuskutočnilo počas 22 rokov konania priveľa úkonov na to, aby som si ich mohla všetky\npamätať, domnievam sa ale, že v častiach, ktoré sa ma týkajú, je sťažnosť pravdivá“.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n8\n\n18. Podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť\npo uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.\n19. Podľa spoločnej poznámky k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch, ak bol\nrozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania, dovolania alebo kasačnej\nsťažnosti, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, obnovy\nkonania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok\nzaplatil.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n20. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nk porušeniu ktorého malo dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola\nzamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.\n21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n\n9\n\n22. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n24. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\n10\n\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n25. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n26. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 ústavy. Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže\nvyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov\naplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať\nporušenie základného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu\nje založená v prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v\nrozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov.\n27. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\n\n11\n\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n28. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej\nochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\n29. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj\nprávo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má\npozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej\nprávnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne\ngarantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\npre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n30. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu\nústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť\nz doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto\nz týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného\nsúdu.\n\n12\n\n31. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:\n„Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa nemožno stotožňovať s názorom\ndovolateľa, podľa ktorého súdny poplatok za dovolanie nemožno vyrubiť z dôvodu uplynutia\nlehoty v zmysle § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. V zmysle vyššie uvedených\nustanovení zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatok za dovolanie je splatný\npodaním dovolania. V prejednávanej veci bolo dovolanie podané dňa 27. 07.2018 (č. l. 240\nspisu), a teda podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch možno doplatok\npoplatku vyrubiť do troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným\n(konkrétne do konca roka 2021). Rovnako sa nemožno stotožňovať s názorom dovolateľa, že\ndovolacie konanie nemožno zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku z dôvodu\nustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Súd má za to, že predmetné\nustanovenie, ako to vyplýva aj z jeho gramatického výkladu, sa vzťahuje na konanie súdu\nvo veci samej a nie na úkony prvoinštančného súdu súvisiace s doručovaním dovolania\npri podanom dovolaní.“\n32. Okresný súd vo svojej argumentácii opomenul tú skutočnosť, že v danej veci\nbolo zo strany sťažovateľa podané už druhé dovolanie, pričom podľa spoločnej poznámky\nk položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona\no súdnych poplatkoch sťažovateľ súdny poplatok z druhého dovolania neplatí, keďže ho už\nraz zaplatil (za dovolanie z 20. marca 2012). Okresný súd (v súlade s pokynom dovolacieho\nsúdu) dospel k záveru, že sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za prvé dovolanie (na základe\nktorého došlo k zrušeniu rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie) v nesprávnej výške,\nvyzval ho na doplatenie súdneho poplatku, avšak nekorektne počíta lehotu v zmysle § 13\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch od podania druhého dovolania, opomínajúc uvedenú\nspoločnú poznámku k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16 Sadzobníka súdnych\npoplatkov zákona o súdnych poplatkoch. Aj z pokynu dovolacieho súdu, na základe ktorého\nokresný súd konal, vyplýva, že ide o „doplatenie súdneho poplatku za dovolanie“, teda\nza prvé dovolanie z 20. marca 2012. Pri správnej interpretácii príslušných ustanovení\nzákona o súdnych poplatkoch je lehotu v zmysle § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch\npotrebné počítať od podania prvého dovolania, keďže ide o doplatok poplatku za toto\ndovolanie. Sťažovateľ na výzvu súdu riadne zaplatil súdny poplatok za prvé dovolanie,\n\n13\n\nna základe ktorého došlo k zrušeniu rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie. Ak následne\nsúd dospel k záveru, že súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške a účelovo počíta\nlehotu v zmysle § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch pri vyrubovaní doplatku súdneho\npoplatku od podania druhého dovolania, tak takýto postup okresného súdu sa v okolnostiach\ndanej veci javí aj ako rozporný s princípom právnej istoty a s princípom spravodlivosti.\n33. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne\nneudržateľné, keďže ním nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu, a to tak, že zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu\no zastavení dovolacieho konania napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jej\nzamietnutie, čím odňal sťažovateľovi právo na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu\ndenegationis iustitiae.\n34. Na základe uvedených záverov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým\nuznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nZrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n35. Napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, preto ústavný súd napadnuté\nuznesenie okresného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133\nods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n36. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n14\n\n37. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n38. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa (proti\nuzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom), rešpektujúc právny názor\nústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí a majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je\nosobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n39. Ústavný súd nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom vychádzal z toho, že\npo vyslovení porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu sa náprava\ndosiahne zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu, vrátením veci na ďalšie konanie\na tým, že okresný súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu (výrok\n4 nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\n\n15\n\nvykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)\nv hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy\nsa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je\nplatiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu doručené ústavnému súdu 13. novembra 2020, ústavný súd sťažovateľovi\nnepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel\nk bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. januára 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "dovolanie-dovolacie konanie", "konanie-zastavenie", "poplatok-nezaplatenie", "konanie-zastavenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "poplatok-nezaplatenie", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/338/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "f709d5c4-28e3-481d-b37b-a62fbf628c09:621dacb8-8ffe-42a6-84cd-ebc0568877ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112202358.1", "spisova_znacka": "7Co/30/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/30/2017 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112202358.1"}, {"guid": "3acbe4ea-9b12-49ed-b11e-809e8742ef76:55aa2751-95f0-4ffd-b3c0-37cc628d3b18", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8010899995.1", "spisova_znacka": "5Co/141/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/141/2010 z 19. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8010899995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a"}]}