{"guid": "ussr:83b074ce-5a33-4593-bf7d-23bc42b1f8c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2020 z 28. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 360/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83b074ce-5a33-4593-bf7d-23bc42b1f8c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 360/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\n,\n,\n, proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov\nč. k. 14C/48/2012-448 z 8. júna 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. 14C/48/2012-448 z 8. júna 2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Trebišov č. k. 14C/48/2012-448 z 8. júna 2020 s a z r u š u j e\na v e c s a v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 375,24 eur\na zaplatiť ich advokátovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. augusta 2020 domáha\nvyslovenia\nporušenia\nsvojho\nzákladného\npráva\nna\nsúdnu\nochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 14C/48/2012-448\nz 8. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil\nporušenie jeho v tomto bode označených práv, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby mu boli priznané trovy konania.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v konaní\npred okresným súdom sp. zn. 14C/48/2012 o náhradu škody v pozícii žalobcu. V tomto konaní\nbolo sťažovateľovi uznesením okresného súdu č. k. 14C/48/2012-366 z 13. marca 2019 priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Nálezom ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 169/2019-33 z 13. februára 2020 bolo konštatované, že v konaní okresného súdu\nsp. zn. 14C/48/2012 boli porušené základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie 3 000 eur. Napadnutým\nrozhodnutím z 8. júna 2020 okresný súd následne odňal sťažovateľovi oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov v plnom rozsahu, pretože podľa jeho názoru sa vyplatením finančného\nzadosťučinenia 3 000 eur, ku ktorému došlo 28. mája 2020, pomery sťažovateľa zmenili\ntakým spôsobom, že oslobodenie od súdneho poplatku aktuálne nie je opodstatnené\n(bod 7 napadnutého uznesenia).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. IV. ÚS 289/03\nz 31. augusta 2004, podľa ktorého pokiaľ súdy neoslobodia od súdneho poplatku niekoho,\nkto by mal byť oslobodený, porušujú tým právo na prístup k súdu. Zdôrazňuje, že pri odňatí\noslobodenia od súdnych poplatkov okresný súd vôbec neskúmal jeho aktuálne majetkové pomery\na rozhodol iba na tom základe, že mu bolo priznané a vyplatené finančné zadosťučinenie 3 000 eur\nza porušenie základného práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.\nTáto jednorazová platba nemá vplyv na jeho celkové majetkové pomery. Napadnutému rozhodnutiu\nvytýka svojvôľu a vníma ho ako „pomstu“ voči sťažovateľovi, že uspel so svojou predchádzajúcou\nústavou sťažnosťou. Považuje za scestné, aby porušenie jeho základného práva na prejednanie\njeho veci v primeranej lehote okresným súdom mu bolo následne okresným súdom dávané\nna ťarchu tým, že mu je odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukazuje tiež na potrebu\nďalšieho znaleckého dokazovania v danej veci, ktoré vyvolá povinnosť zložiť preddavky\nna znalečné. Argumentuje tým, že hoci mu nebol zamedzený prístup k súdu v absolútnom slova\nzmysle, napadnuté rozhodnutie ohrozuje riadne uplatňovanie jeho práv v súdnom konaní,\npretože tieto preddavky na znalečné nebude môcť zaplatiť.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n4. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril okresný súd listom č. k. 1SprV/399/2020-21 z 8. októbra 2020,\nv ktorom uviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovať správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZa dôvod na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov považuje vyplatenie finančného\nzadosťučinenia 3 000 eur sťažovateľovi. Toto odňatie oslobodenia však nemalo vplyv\nna ďalší procesný postup súdu, lebo napriek tomu, že sťažovateľ nezložil preddavok na znalečné,\nokresný súd vo veci ďalej konal, znalca ustanovil a následne vo veci rozhodne. Vo veci samej\nrozhodne aj o trovách konania vrátane trov znaleckého dokazovania, s ktorými sa bude musieť\nvysporiadať napriek tomu, že neboli pokryté preddavkom. Okresný súd súhlasil s tým, aby ústavný\nsúd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n2\n\n5. Okresný\n\nsúd\n\nk svojmu vyjadreniu pripojil aj vyjadrenie zákonnej sudkyne\nč. k. 1SprV/399/2020 zo 7. októbra 2020, v ktorom zákonná sudkyňa\npoprela, že by jej rozhodnutie bolo možné považovať za „pomstu“ sťažovateľovi a jej postup\nv konaní za scestný. Podľa jej názoru pri rozhodovaní o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov\nnie je podstatný zdroj nadobudnutia finančných prostriedkov, ale disponovanie dostatočnou\nfinančnou sumou. Priznané finančné zadosťučinenie mohol sťažovateľ použiť na preukázanie\nsvojho tvrdenia v konaní vo veci samej, a to predložením súkromného znaleckého posudku.\nZdôraznila, že sťažovateľovi okresný súd neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu,\na preto nie je možné konštatovať, že by sťažovateľovi uprel právo na spravodlivý proces.\nV rozhodnutí o veci samej sa zároveň súd vysporiada aj s trovami dôkazu.\n6. Vo svojej replike zo 7. decembra 2020 sťažovateľ zotrval na sťažnostnej argumentácii.\nPripomenul, že napáda zrušenie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu,\na nie iba pokiaľ ide o preddavok na znalečné.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Medzi základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je podstatný rozdiel. Uvedené porušenie oboch základných práv\npreto ústavný súd skúma spoločne.\n8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo každého, aby sa v jeho veci rozhodlo\npodľa príslušnej zákonnej úpravy, ktorá je správnym spôsobom vyložená a aplikovaná.\nKaždý ma teda právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako\no takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nby zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 88/07). Ústavný súd\npreto musel ďalej skúmať, či sú závery, ktoré prijal vo veci okresný súd, ústavne udržateľné.\n9. Podstatou veci, ktorú riešil okresný súd, je záver okresného súdu, podľa ktorého vyplatené\nfinančné zadosťučinenie, ktoré bolo sťažovateľovi priznané ústavným súdom pre porušenie\njeho základných práv, odôvodňuje odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi,\npretože sa tým menia jeho majetkové pomery. S týmto záverom sa ústavný súd v žiadnom prípade\nnestotožňuje.\n10. Finančné zadosťučinenie má povahu peňažnej kompenzácie za porušenie základných práv\nsťažovateľa, ktoré ústavný súd priznáva v situácii, keď nápravu a dôsledky tohto porušenia\nnie je možné dosiahnuť inak. Ide teda o poskytnutú náhradu za už porušené právo\n(ujmu na základných právach) a jej vyplatením sa len kompenzuje toto porušenie,\npretože je to slušné a iný spôsob nápravy nie je k dispozícii, resp. nie je pre plné odškodnenie\nsťažovateľa postačujúci. Nie je preto možné súhlasiť so záverom, že by sa vyplatením finančného\nzadosťučinenia menili majetkové pomery sťažovateľa, pretože vyplatené finančné zadosťučinenie\n3\n\nmá celkom iný charakter – ide o relutárne odškodnenie morálnej ujmy, a teda primárne\nide o satisfakciu. Kompenzuje ujmu, ktorú sťažovateľovi spôsobil (zásadne) štát.\n11. Inými slovami možno povedať, že po vyplatení finančného zadosťučinenia\nby mal byť sťažovateľ, ktorého ujma na základných právach bola takto odškodnená,\nv podstate v rovnakej alebo porovnateľnej situácii, akoby k ujme na jeho základných právach\nnedošlo, a teda by nebolo čo v takom prípade finančným zadosťučinením kompenzovať.\nMedzi oboma týmito situáciami sťažovateľa nie je podstatný rozdiel, a preto na finančné\nzadosťučinenie pre účely rozhodovania o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\na odnímaní tohto oslobodenia nie je možné prihliadať. Všeobecný súd môže preto nepriznať\nalebo odňať oslobodenie od súdnych poplatkov, len pokiaľ by to odôvodňovali sťažovateľove\nmajetkové pomery bez zohľadnenia vyplateného finančného zadosťučinenia.\n12. Nie sú preto správne úvahy okresného súdu, že by mal vyplatené finančné zadosťučinenie\nsťažovateľ využiť na uplatňovanie svojich práv v konaní pred okresným súdom, určitým spôsobom\nho investovať (do súkromného znaleckého posudku) a pod. Štát nesmie sťažovateľovi vnucovať\nsvoju predstavu, ako treba s touto čiastkou morálnej satisfakcie naložiť.\n13. Navyše, porušovateľom základných práv sťažovateľa bol okresný súd (teda štát).\nNemôže mať preto štát ako príjemca súdnych poplatkov žiadnu ďalšiu výhodu\nz toho, že bol sťažovateľovi nútený poskytnúť náhradu za utrpenú ujmu na jeho právach,\nktorou výhodou je úhrada súdnych poplatkov a trov dokazovania vrátane preddavkov na trovy\ndôkazu.\n14. Rovnaký záver vyplýva aj z princípu, podľa ktorého nikomu nemôže byť spôsobená ujma\nna právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody (čl. 12 ods. 4 ústavy).\n15. Navyše treba zohľadniť aj potrebu, aby súd zachoval nielen svoju nestrannosť, ale aj zdanie\nsvojej nestrannosti. Nestrannosť súdu a sudcu okrem iného znamená nielen to, že súd je objektívne\nnestranný, ale že sa aj ako nestranný musí javiť. Keďže v konaní o ústavnej sťažnosti vystupoval\nokresný súd ako porušovateľ základných práv sťažovateľa, a teda sa dostal do určitého „napätého“\nvzťahu k sťažovateľovi, je potreba zachovania nestrannosti sudcu a zdania jeho nestrannosti\n(aby sa ako nestranný aj javil) o to väčšia a vyžaduje si obzvlášť starostlivý prístup. Ústavný súd\npritom netvrdí, že by úspech v konaní o ústavnej sťažnosti voči súdu mal predstavovať zároveň\ndôvod pre zaujatosť toho-ktorého sudcu, pričom je vedený predstavou o profesionálnom prístupe\nsudcov k riešeniu ako sporov, tak aj ústavných sťažností pred ústavným súdom, avšak zhoršovanie\npostavenia sťažovateľa v ďalšom konaní (ktoré navyše nie je dôvodné) by zdanie nestrannosti\nmohlo neželaným spôsobom naštrbiť.\n16. Z týchto dôvodov ústavný súd odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodnené\nvyplateným finančným zadosťučinením priznaným ústavným súdom pre porušenie sťažovateľových\nzákladných práv považuje za ústavný zásah do základných práv sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tom nič nemení ďalší postup okresného súdu,\nkeď tento neuložil sťažovateľovi povinnosť platiť preddavok na trovy dôkazu,\npretože pre takúto úľavu po odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov viac niet miesta.\n\n4\n\n17. Keďže sťažovateľ dôvodne namieta, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktoré má zároveň dopad na základné práva sťažovateľa, ústavný súd vyslovil\nporušenie základných práv sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrobku nálezu).\n18. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti ústavný súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie\n(bod 2 výroku nálezu).\n19. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu v prípade, ak bude chcieť odňať\nsťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, aby preskúmal majetkové pomery\nsťažovateľa, pričom nebude prihliadať na finančné zadosťučinenie vyplatené okresným súdom\nna príkaz ústavného súdu [§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].\nV.\nTrovy konania\n20. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n21. Výšku trov určil ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\npodľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené v roku 2020 po 177 eur, spolu 354 eur, dvakrát\nrežijný paušál po 10,62 eur, spolu 21,24 eur, spolu 375,24 eur. Replika sťažovateľa obsahovo\nkopíruje sťažnostnú argumentáciu, preto z pohľadu účelnosti trov konania ústavný súd náhradu trov\nza tento úkon nepriznal. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "súd-procesný postup", "zadosťučinenie-priznanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/48/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00a47148-2bde-48fd-91ca-645f33c1363d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.169.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/2019 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.169.2019.2"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6e2a61b7-fc89-4f06-bbeb-30a047ad469f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 688/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 688/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1"}]}