{"guid": "ussr:ed0180ea-b4db-4435-864f-47782ab81ab5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.348.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2021 z 16. 9. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. septembra 2021, sp. zn. III. ÚS 348/2021, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.348.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-09-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ed0180ea-b4db-4435-864f-47782ab81ab5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.348.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.348.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.348.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 348/2021-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom,\nŠtúrova 20, Košice, proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 5Tdo/66/2014 (následne sp. zn. 5Tdo/67/2015 a aktuálne sp. zn. 5Tdo/41/2021) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tdo/66/2014\n(následne sp. zn. 5Tdo/67/2015 a aktuálne sp. zn. 5Tdo/41/2021) b o l o p o r u š e n é základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n691,34 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 348/2021-13 z 3. júna 2021 prijal v celom rozsahu\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5Tdo/66/2014, ktoré bolo následne vedené pod sp. zn. 5Tdo/67/2015\na aktuálne pod sp. zn. 5Tdo/41/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v jeho trestnej veci vydal Okresný súd Košice II\n(ďalej len „okresný súd“) 19. novembra 2012 rozsudok č. k. 4T/5/2009, ktorým bol uznaný vinným\nz prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Za to ho okresný súd odsúdil\nna trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu\nv trvaní dvoch rokov. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6To/114/2013 zrušil rozsudok prvostupňového súdu\nvo výroku o treste a uložil sťažovateľovi peňažný trest vo výmere 500 eur a pre prípad, že by výkon\npeňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5\nmesiacov. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal\nsťažovateľ dovolanie, keďže napadnuté rozhodnutie bolo podľa neho založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku. Najvyšší súd uznesením č. k. 5Tdo/66/2014\nz 13. novembra 2014 dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietol.\nÚstavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa nálezom č. k. II. ÚS 226/2015-25 z 1. júla 2015\nrozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 5Tdo/66/2014 z 13. novembra 2014 porušené boli. Zároveň ústavný súd uvedené uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ vytkol,\nže od zrušenia predmetného uznesenia najvyššieho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie nebol\nv jeho trestnej veci vykonaný žiaden ďalší úkon, najvyšší súd je teda už takmer 6 rokov nečinný.\n3. Sťažovateľ sa domnieva, že jeho právna vec nie je osobitne skutkovo a ani právne zložitá\nalebo akokoľvek sa vymykajúca bežnej rozhodovacej činnosti súdov. Zároveň vyjadril\npresvedčenie, že svojím správaním plynulosť priebehu konania nijako zásadnejšie negatívne\nneovplyvnil, a teda prieťahy v konaní nezapríčinil.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže najvyšší súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal najvyššiemu súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur,\nako aj náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n5. Najvyšší súd ako vyjadrenie k ústavnej sťažnosti predložil vyjadrenie riadiaceho predsedu\nsenátu, ktorý ústavnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby jej ústavný súd nevyhovel.\nPredseda senátu uviedol, že po vrátení veci na základe rozhodnutia ústavného súdu\nsi 24. augusta 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tdo/67/2015 vyžiadal spis okresného súdu,\nktorý mu bol predložený 16. septembra 2015. Dňa 30. septembra 2015 spis okresnému súdu\n2\n\nprípisom vrátil ako predčasne predložený s inštrukciou, aby okresný súd vyzval sťažovateľa\nna doplnenie podaného dovolania, pretože nespĺňalo jednu zo základných náležitostí,\na síce špecifikáciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku, o ktorý sa opieralo.\nV poučení tiež upozornil, že v opačnom prípade bude dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. e)\nTrestného poriadku odmietnuté.\n6. Predseda senátu poukázal na spisový materiál, z ktorého vyplýva, že 18. mája 2021 si zrejme\nsúdna tajomníčka okresného súdu uvedomila, že predmetný spis bol omylom založený do archívu,\npreto zákonná sudkyňa v nasledujúci deň 19. mája 2021 (teda po takmer šiestich rokoch)\nsťažovateľa vyzvala, aby v zmysle už uvedenej inštrukcie odstránil nedostatok dovolania\nz 13. augusta 2014. Sťažovateľ ešte v ten istý deň prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,\nže dovolanie podáva z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na základe\nčoho okresný súd 24. mája 2021 predložil doplnené dovolanie najvyššiemu súdu,\nktoré je toho času vedené pod sp. zn. 5Tdo/41/2021.\n7. Z popísanej chronológie postupu súdov je podľa predsedu senátu nesporné, že najvyšší súd,\nproti ktorého postupu sťažnosť smeruje, sa v dovolacom konaní zbytočných prieťahov nedopustil.\nNaopak, po vrátení veci ústavným súdom a opätovnom predložení spisového materiálu\nzo 16. septembra 2015 najvyšší súd vec vybavil prípisom z 30. septembra 2015. Až do opätovného\npredloženia veci z 24. mája 2021 tak na najvyššom súde neexistovalo konanie,\nv ktorom by sa mohol (čo i len teoreticky) dopustiť prieťahov. Ak teda k zbytočným prieťahom\nv konaní došlo (čomu naozaj nasvedčujú časové okolnosti prípadu), potom sa tak mohlo stať jedine\npred súdom prvého stupňa (ktorého postup ale sťažovateľ nenamietal) v súvislosti s úkonmi\npodľa § 376 Trestného poriadku.\n8. Predseda senátu poukázal aj na to, že postup sťažovateľa sa javí byť účelový, keďže v celom\npriebehu konania nevyvinul žiadnu aktivitu, aby na ním tvrdené prieťahy okresný súd či najvyšší\nsúd upozornil. Tiež zdôraznil, že dovolanie sťažovateľa z 13. augusta 2014 (až do jeho doplnenia\nz 19. mája 2021) skutočne neobsahuje žiadne vymedzenie dovolacieho dôvodu\ntak, ako to predpokladá § 374 ods. 2 Trestného poriadku, a nie je preto pravdivé jeho tvrdenie\nz 19. mája 2021, podľa ktorého tento dovolací dôvod „vyplýva z podaného dovolania“.\nII.2. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedol, že v čase podania ústavnej\nsťažnosti nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že najvyšší súd vrátil spis okresnému\nsúdu pre účely vyzvať sťažovateľa na doplnenie dovolania. Bol si vedomý len toho, že podal\nvo svojej trestnej veci dovolanie, o ktorom počas doby takmer šiestich rokov nebolo najvyšším\nsúdom rozhodnuté, preto logicky svoju ústavnú sťažnosť smeroval voči najvyššiemu súdu,\nktorý je jediný oprávnený o jeho dovolaní rozhodnúť.\n10. Aj po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia najvyššieho súdu je sťažovateľ presvedčený,\nže za zbytočné prieťahy v dovolacom konaní je zodpovedný najvyšší súd. Jednak tým, že súdny\nspis vrátil okresnému súdu, ak nie bezdôvodne, tak prehnane formalisticky, ale aj tým,\nže sa vôbec nezaujímal o to, prečo okresný súd jeho inštrukciu nevybavil ani za takmer šesť rokov.\n\n3\n\n11. Aj keď najvyšší súd vo svojom vyjadrení upozorňuje, že dovolanie sťažovateľa neobsahuje\nžiadne vymedzenie dovolacieho dôvodu, tak ako to predpokladá § 374 ods. 2 Trestného poriadku,\njeho tvrdenie nie je podľa sťažovateľa pravdivé. Zrejme uniklo pozornosti najvyššieho súdu,\nže vo štvrtom odseku dovolania sťažovateľ doslovne uviedol: „Proti uvedenému rozsudku\nkrajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podávam dovolanie, keďže rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.“ Ide o doslovný prepis dovolacieho\ndôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. V dovolaní síce nie je uvedené\nkonkrétne ustanovenie ani konkrétne písmeno ustanovenia, podľa názoru sťažovateľa\nale takáto povinnosť pre dovolateľa nevyplýva z ustanovenia § 374 ods. 2 Trestného poriadku\nani zo žiadneho iného ustanovenia Trestného poriadku.\n12. Postup\nnajvyššieho\nsúdu\nsa\njaví\nbyť\npodľa\nsťažovateľa\nnepochopiteľný\naj preto, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o jeho dovolaní v konaní vedenom\npod sp. zn. 5Tdo/66/2014 nevrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený,\na aj keď dovolanie sťažovateľa napokon odmietol, neurobil tak z dôvodu jeho neúplnosti.\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej\nveci, pretože na základe ústavnej sťažnosti, vyjadrenia najvyššieho súdu, repliky sťažovateľa\na predložených súdnych spisov je zrejmé, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom k porušeniu označených práv\nmalo dôjsť postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n16. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd skúma vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru\nprejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania\na napokon aj postup konajúceho súdu.\n17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že vec sťažovateľa\nnemožno považovať za zložitú či akokoľvek sa vymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti súdov,\npreto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.\n18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže v predmetnom dovolacom konaní sťažovateľ neprispel k jeho predĺženiu. Na druhej strane\nje však potrebné poukázať na to, že sa značnú dobu (po vrátení veci ústavným súdom najvyššiemu\nsúdu v roku 2015) nezaujímal o priebeh konania, neurgoval rozhodnutie o dovolaní, či nepodal\npredsedovi pri nečinnosti najvyššieho súdu ani prípadne sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.\n4\n\nÚstavný súd rešpektuje judikatúru ESĽP (pozri napríklad rozsudky vo veci Ištván, Ištvánová\nproti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012), z ktorej vyplýva\nzáver, že sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno\npovažovať za efektívny právny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci (vrátenie spisu najvyšším súdom\nokresnému súdu, ktorý ho omylom založil do archívu) by takáto aktivita sťažovateľa nepochybne\nviedla k náprave predmetného omylu, a tým aj k skoršiemu rozhodnutiu o jeho dovolaní.\nPočas konania si teda sťažovateľ riadne nestrážil svoje práva [vigilantibus iura (obdobne\npozri aj III. ÚS 382/08 a III. ÚS 254/09, I. ÚS 780/2014, I. ÚS 148/2016)], o to zvlášť,\nak bol riadne zastúpený osobou práva znalou (t. j. advokátom). Ústavný súd tieto skutočnosti\npreto zohľadnil pri určení konečnej výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.\n19. Napokon ústavný súd hodnotil postup najvyššieho súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v priebehu dovolacieho konania, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, z vyjadrenia\nnajvyššieho súdu, repliky sťažovateľa a z predložených súdnych spisov. Najvyšší súd postupoval\npodľa názoru ústavného súdu neefektívne a príliš formalisticky, keď vrátil spis okresnému súdu\nako predčasne predložený s inštrukciou, aby okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie\npodaného dovolania. Nie je totiž pravdivé tvrdenie najvyššieho súdu, že dovolanie sťažovateľa\nz 13. augusta 2014 neobsahuje žiadne vymedzenie dovolacieho dôvodu tak, ako to predpokladá\n§ 374 ods. 2 Trestného poriadku. Vo štvrtom odseku dovolania sťažovateľ uviedol,\nže proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podáva dovolanie,\nkeďže „rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku“.\nIde o doslovný prepis dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nV dovolaní síce nie je uvedené konkrétne ustanovenie ani konkrétne písmeno ustanovenia,\navšak podľa § 374 ods. 2 Trestného poriadku v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania\npodľa § 371, čo bolo splnené. Navyše, je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri predchádzajúcom\nrozhodovaní o tom istom dovolaní sťažovateľa z 13. augusta 2014 v konaní vedenom\npod sp. zn. 5Tdo/66/2014 najvyšší súd nepovažoval za potrebné vrátiť spis okresnému súdu\nako predčasne predložený (hoci išlo o to isté dovolanie, v ktorom malo následne pri opakovanom\nrozhodovaní podľa najvyššieho súdu chýbať vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s Trestným\nporiadkom) a o dovolaní rozhodol, a aj keď dovolanie napokon odmietol, neurobil tak z dôvodu,\nže neobsahovalo predmetnú zákonnú náležitosť.\n20. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu\nmôže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom,\naby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n21. K náprave situácie týkajúcej sa dlhodobej nečinnosti v napadnutom konaní došlo až v súvislosti\ns konaním na ústavnom súde, keď po podaní ústavnej sťažnosti okresný súd splnil inštrukciu\nnajvyššieho súdu a predložil mu doplnené dovolanie v máji 2021, teda po cca piatich rokoch\na ôsmich mesiacoch. Následne najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením z 26. júla 2021.\n22. Ústavný súd si uvedomuje, že k vzniknutej situácii podstatne prispel aj okresný súd,\nktorý pochybil pri vybavovaní inštrukcie najvyššieho súdu a omylom založil spis do archívu.\n\n5\n\n23. Za daných okolností bolo úlohou ústavného súdu určiť subjekt zodpovedný za vzniknuté\nprieťahy v napadnutom konaní. Ako je už uvedené, najvyšší súd postupoval neefektívne a príliš\nformalisticky a hoci nemohol pochybenie okresného súdu predpokladať, nebyť jeho neefektívnej\nčinnosti, nedošlo by ani k uvedenému pochybeniu okresného súdu. Keďže sa teda zbytočné\nprieťahy primárne odvíjali od neefektívnej činnosti najvyššieho súdu a pochybenie okresného súdu\nvyplynulo výlučne z jeho omylu, možno za týchto okolností uzavrieť, že za ne nesie zodpovednosť\naj najvyšší súd. Navyše, sťažovateľ v čase podania ústavnej sťažnosti pri označení porušovateľa\njeho práv nemal vedomosť o tom, že najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu pre účely vyzvania\nsťažovateľa na doplnenie dovolania. Bol si vedomý len toho, že po rozhodnutí ústavného súdu bola\nvec vrátená najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, preto logicky svoju ústavnú sťažnosť smeroval\nvoči najvyššiemu súdu, a nemal prečo za porušovateľa označovať aj okresný súd. Uvedené\nvšak neodporuje argumentom prezentovaným v bode 18 týkajúcim sa aktivity sťažovateľa,\nčo ale môže ovplyvniť len rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia, nie však rozhodnutie\no subjekte zodpovednom za vzniknuté prieťahy.\n24. Ústavný súd pri ustaľovaní zodpovedného subjektu prihliadal aj na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej predovšetkým štát zodpovedá za prieťahy spôsobené jeho orgánmi, a to tak orgánmi,\nktoré konanie vedú, ako aj orgánmi, ktoré poskytujú znalecký posudok alebo poskytujú inú činnosť\npri dokazovaní (napr. Allenet de Ribemont v. Francúzsko, séria A, č. 308, alebo Martins Moreira\nv. Portugalsko, séria A, č. 143). Ústavný súd nemá pochybnosti, že v konaní o dovolaní sťažovateľa\ndošlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. Skutočnosť, že v dovolacom konaní je činným okresný\nsúd i najvyšší súd a sťažovateľ označil za porušovateľa iba najvyšší súd, nemôže v konečnom\ndôsledku viesť k odopretiu poskytnutia ústavno-súdnej ochrany namietaným subjektívnym právam\nsťažovateľa, obzvlášť ak ústavný súd identifikoval nedostatky aj v postupe najvyššieho súdu.\nVzhľadom na okolnosti danej veci, uvedomujúc si svoju povinnosť poskytnúť ochranu právam\nsťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n26. Hoci ústavný súd zistil, že postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa, neprikázal mu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov v zmysle\nčl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, pretože o dovolaní sťažovateľa už bolo v čase rozhodovania\nústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti rozhodnuté, a to uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 5Tdo/41/2021 z 26. júla 2021, pričom vykonávanie ďalších úkonov v danej veci je už úlohou\nokresného súdu.\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 7 000 eur, čo odôvodnil celkovou dĺžkou napadnutého konania, vzniknutými prieťahmi\na s nimi spojenou nemajetkovou ujmou, pocitom právnej neistoty a sklamania z neprimeranej dĺžky\nkonania.\n6\n\n29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti\naplikovaných\nESĽP,\nktorý\nspravodlivé\nfinančné\nzadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, neefektívny postup najvyššieho súdu,\nberúc do úvahy predmet konania na najvyššom súde, správanie a aktivitu sťažovateľa (bod 18),\nskutočnosť, že už o dovolaní bolo rozhodnuté, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 1 000 eur pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie.\nVo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval\nza primeranú, návrhu sťažovateľa nevyhovel.\nIV.\nTrovy konania\n32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n34. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 691,34 eur\nz dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2021\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa) v hodnote\npo 181,17 eur vrátane troch režijných paušálov v hodnote po 10,87 eur. Uvedené sumy sa zvyšujú\no daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom\ntejto dane.\n35. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. septembra 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie konanie", "prieťahy v konaní", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/66/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Tdo/67/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Tdo/41/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d362e43-71ce-47b8-8fd2-22cf90efca9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.148.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 148/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.148.2016.2"}, {"guid": "ussr:c577eb0b-5681-4191-b156-04556ac53bf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.226.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.226.2015.2"}, {"guid": "ussr:b7cfb1b5-6959-40b0-959b-45d9acb1c437", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.780.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 780/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 780/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.780.2014.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4"}, {"guid": "ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 382/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/08 z 20. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}