{"guid": "ussr:b84f997a-3d17-42de-a6ee-f7c0e0a4fc78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2020 z 9. 3. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 321/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-03-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b84f997a-3d17-42de-a6ee-f7c0e0a4fc78", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 321/2020-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2021\nv senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti AXPEL MADE\ns. r. o., Hasičský 913/26 Hrabůvka-Ostrava, Česká republika, a obchodnej spoločnosti\nTECHNOPACK-SLOVAKIA, s. r. o., Neresnícka cesta 48, Zvolen, obe zastúpené\nAdvokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Kpt. Jaroša 29, Trenčín,\nv mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Barbora Koncová, vo veci namietaného\nporušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R\n2/2019 z 24. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavným sťažnostiam obchodnej spoločnosti AXPEL MADE s. r. o. a obchodnej\nspoločnosti TECHNOPACK-SLOVAKIA, s. r. o., n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh konania po prijatí sťažností na ďalšie konanie\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 321/2020-24 z 19. augusta\n\n2020 prijal na ďalšie konanie ústavné sťažnosti\n\nobchodnej spoločnosti AXPEL MADE s. r. o., Hasičský 913/26 Hrabůvka-Ostrava, Česká\nrepublika (ďalej len „sťažovateľka 1“), a obchodnej spoločnosti TECHNOPACKSLOVAKIA, s. r. o., Neresnícka cesta 48, Zvolen (ďalej len „sťažovateľka 2“ ; ďalej spolu\naj „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 89/2020 z 10. marca 2020 spojil ústavnú\nsťažnosť sp. zn. Rvp 1631/2019 a ústavnú sťažnosť Rvp 1632/2019 na spoločné konanie.\nObe tieto ústavné sťažnosti sú obsahovo identické, odlišujú sa iba obchodným menom a\nsídlom sťažovateliek, požadovanou sumou náhrady trov konania a sumou finančného\nzadosťučinenia. Z tohto dôvodu sa nasledujúce odôvodnenie nálezu ústavného súdu\nvzťahuje rovnako na obidve sťažovateľky a ich ústavné sťažnosti.\n3. Z ústavných sťažností a príloh k nim priložených v podstatnom vyplýva, že\nsťažovateľky si ako veritelia v reštrukturalizačnom konaní dlžníka ‒ K'Food Distribution\ns. r. o. prihlásili svoje nezabezpečené pohľadávky súhrnnými prihláškami (sťažovateľka 1\npodaním zo 7. júla 2019 a sťažovateľka 2 podaním z 15. júla 2019). Okresný súd následne\nuznesením sp. zn. 2R/2/2019 z 24. júla 2019 rozhodol tak, že na podania sťažovateliek (ako\naj na prihlášky ďalších 15 veriteľov) sa neprihliada ako na prihlášky.\n4. Sťažovateľky s napadnutým rozhodnutím nesúhlasia a sú toho názoru, že aj\nnapriek chybnému uvedeniu identifikačného čísla osoby (ďalej len „IČO“) dlžníka\nnepredstavuje táto skutočnosť taký závažný dôvod, pre ktorý by sa na prihlášku sťažovateľa\n2\n\nnemalo prihliadať. Sťažovateľky k tomu uviedli, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) nepredpokladá nutnosť uvedenia IČO,\nani že musí byť správne, podľa sťažovateliek stačí vyplniť „kolónku“ vo formulári.\nSťažovateľky preto považujú výklad zákona, ktorý použil okresný súd v danom prípade,\nza príliš formalistický a v rozpore s účelom zákona. V tejto súvislosti sťažovateľky\npoukázali aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 135/2004.\n5. Sťažovateľky poukázali tiež na to, že správca im nepotvrdil prijatie ich prihlášok\nnapriek tomu, že ho o to v prihláškach požiadali, a nesplnil si ani povinnosť upovedomiť ich\no napadnutom rozhodnutí podľa § 30 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n6. Sťažovateľky uviedli, že sa nestotožňujú ani s tou časťou odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu, podľa ktorého sa na ich podania neprihliada ako na prihlášky z dôvodu, že\nv nich absentuje podpis. Sťažovateľky, odvolávajúc sa na právnu úpravu v § 24 ods. 1, § 25\nods. 3 a § 28 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-governmente“) a v § 197a ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii argumentujú, že okresný súd\n\n«nesprávne vyhodnotil\n\npovinnosť osoby oprávnenej na prihlásenie pohľadávky veriteľa, dokument - plnomocenstvo\npriložiť prostredníctvom zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej formy.\nV danom prípade totiž plnomocenstvo na základe ktorého sťažovateľ splnomocňuje svojho\nprávneho zástupcu na prihlásenie pohľadávky nie je dokumentom, ktorý by vyžadoval aspoň\n„úradné osvedčenie kópie podľa § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente“ a taktiež potrebu\nzaručenej konverzie nepredpokladá ani samotný ZoKR. Elektronické podanie sťažovateľa prihlásenie pohľadávky, ktoré ako prílohu obsahovalo plnomocenstvo udelené právnemu\nzástupcovi sťažovateľa, ktoré bolo podpísané elektronickým zaručeným podpisom musí mať\nv zmysle § 28 ods. 1 zákona o eGovernmente rovnaké účinky ako ktorékoľvek iné podanie či\nuž v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe z využitím zaručenej konverzie. Povinnosť\npredložiť plnomocenstvo prostredníctvom zaručenej elektronickej konverzie z listinnej\npodoby do elektronickej v súvislosti s prihlasovaním pohľadávky nevyplýva zo žiadneho\nzákonného ustanovenia.».\n3\n\n7. Sťažovateľky nadväzne na túto časť odôvodnenia ústavných sťažností prezentovali\nsvoj názor, že prílišným formalizmom výkladu zákona porušovateľ dospel k záveru, že sa\nneprihliada ako na prihlášky 16 veriteľov, s ktorých bolo 8 právne zastúpených.\nV predmetnej veci pritom na prihlášky nebolo prihliadané len z formálnych dôvodov, i keď\nsťažovateľ bol toho názoru, že porušovateľ nesprávnym výkladom nesprávne dospel\nk záveru, že predmetné prihlášky nespĺňajú vytýkané formálne náležitosti prihlášky.\nPohľadávky, ktoré si sťažovateľ do reštrukturalizácie prihlásil, pritom neboli spochybnené\nani čo sa týka právneho dôvodu, ani čo sa týka výšky. V demokratickej spoločnosti je\nneprípustné, aby len v dôsledku formálnych nedostatkov (ktorých existenciu okrem toho\nsťažovateľ namieta) bolo zmarené uplatnenie práva, pričom v danom prípade bolo toto\nprávo zmarené 16 rôznym subjektom.\n8. V uvedených súvislostiach sťažovateľky poukázali na nález ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 578/2015 z 1. júna 2016 a tiež na právny stav v oblasti prihlasovania pohľadávok,\nktorý je dlhodobo rešpektovaný zo strany správcov, ako aj súdov. Podľa ich názoru\nnapadnuté uznesenie narúša svojím obsahom doterajší stav, keď podľa znalostí\nsťažovateliek takýmto spôsobom rozhodnuté dosiaľ nebolo, a tým narúša závažným\nspôsobom aj princíp právnej istoty. Sťažovateľky vyslovili názor, že v takýchto prípadoch\nmusí byť rozhodnutie súdu náležite odôvodnené, avšak okresný súd opiera napadnuté\nrozhodnutie len o jedno rozhodnutie ústavného súdu, a to uznesenie sp. zn. II. ÚS 231/2018\nz 10. mája 2018. Sťažovateľky preto tvrdia, že okresný súd svojím uznesením porušil ich\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu, keď neprihliadal na ich podanie ako na prihlášku,\nnapriek tomu, že si ju sťažovateľky riadne prihlásili.\n9. Z uvedených dôvodov sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, toto uznesenie\nv častiach výroku VI a XIV zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby im\npriznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.\n10. K prijatým ústavným sťažnostiam sa na výzvu ústavného súdu z 21. septembra\n2020 vyjadril predseda okresného súdu podaním z 29. septembra 2020, v ktorom uviedol, že\n4\n\nsa v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom zákonného sudcu vo veci vedenej\nna okresnom súde pod sp. zn. 2/R/2/2019 s odkazom na svoje vyjadrenia v konaniach\npred ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 141/2019 a sp. zn. IV. ÚS 25/2020. Stanovisko\nzákonného sudcu k vyjadreniu priložené nebolo. Predseda okresného súdu poukázal tiež\nna to, že okresný súd uznesením zo 17. februára 2020 zastavil reštrukturalizačné konanie\na na majetok dlžníka vyhlásil konkurz, v ktorom si obidvaja sťažovatelia prihlásili svoje\npohľadávky.\nPredseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania o prijatých ústavných sťažnostiach.\n11. V stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu právna zástupkyňa v mene\nsťažovateľky 2 uviedla, že sa pridržiava tvrdení v ústavnej sťažnosti a žiada jej vyhovieť.\nZároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci. Vyjadrenie\nsťažovateľky 1 ani jej právnej zástupkyne nebolo ústavnému do rozhodovania senátu\no ústavných sťažnostiach doručené.\n12. Ústavný súd listom z 21. septembra 2020 upovedomil o prijatých ústavných\nsťažnostiach zúčastnenú osobu ‒ spoločnosť K'Food Distribution s. r. o. Zúčastnená osoba\nsa v lehote určenej ústavným súdom nevyjadrila.\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania v danej\nveci, pretože na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu je\nzrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n20. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať\nzastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom\nplnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho\noprávnenia.\n21. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon\nurobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí\nplnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.\n22. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je\npodpísaný konajúcou osobou...\n\n6\n\n23. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka... písomná forma je zachovaná vždy,\nak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným\nelektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.\n24. Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka na\n\nprávne\n\núkony\n\nuskutočnené\n\nelektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo\nzaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti\npodpisu nevyžaduje.\n25. Podľa § 92 ods. 1 Civilného sporového poriadku zástupcovi, ktorého si strana\nzvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.\n26. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\n27. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe\nbez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne\nnedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\npodania nevyzýva.\n28. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť\npodaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku\nneprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:\na) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,\nb) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu... alebo názov,\nidentifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,\nc) právny dôvod vzniku pohľadávky,\nd) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,\ne) celková suma pohľadávky,\nf) podpis.\n\n7\n\n29. Podľa § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje\ninak,\n\nna\n\nzačatie\n\nkonkurzného\n\nkonania,\n\nna\n\nkonkurzné\n\nkonanie,\n\nna\n\nzačatie\n\nreštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa\nprimerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n30. Podľa § 25 ods. 3 zákona o e-governmente prílohy k elektronickému podaniu sa\npripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len\nv listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne\nosvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý\nvznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2). Ak ide o prílohy, ktoré existujú v listinnej\npodobe a nie je ich možné zaručene konvertovať, ak sa ako prílohy prikladajú veci, ktoré\nnemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu alebo ak osobitný predpis výslovne\numožňuje aj pri elektronickej komunikácii predkladať prílohy v listinnej podobe, zasielajú\nsa osobitne a postupom podľa osobitného predpisu, ktorý predmetné konanie upravuje.\n31. Podľa § 28 ods. 1 zákona o e-governmente elektronické podanie, vrátane príloh,\nmá rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť,\nvyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa\nosobitného predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.\n32. Podľa § 82l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ak osobitný\npredpis neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu\ndoručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa\nk elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní\nalebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa\nnevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si\nmôže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné.\n\n8\n\nIII.\nJudikatúrne východiská ústavného súdu\n33. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n34. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n35. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\n9\n\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n36. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je garantovať každému prístup k súdnej ochrane.\nZákladné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení\npredpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní\npredpoklady ustanovené zákonom, súd je jej povinný umožniť stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú (IV. ÚS 342/2018).\n37. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,\nvyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie\nobmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo\nbolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú\nlegitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto\ncieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n38. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že medzi obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08). Obsah práva\nna súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení\npráva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené\nrelevantné konanie súdov a iných orgánov.\n\n10\n\n39. Uvedené východiská tvorili jeden zo základných rámcov pre posúdenie\nústavných sťažností a úlohou ústavného súdu bolo tiež posúdiť, či tieto východiská\nrešpektoval aj okresný súd pri rozhodovaní o predmetnej veci, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.\nIV.\nPrávne posúdenie vecí\n40. Jadrom oboch ústavných sťažností je sťažovateľkami namietané porušenie ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozhodnutím okresného súdu.\n41. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že vo\nveci povolenej reštrukturalizácie dlžníka ‒ K'Food Distribution s. r. o. okresný súd v bodoch\nVI a XIV výroku uznesenia rozhodol, že na podania sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2\ndoručené správcovi sa neprihliada ako na prihlášky.\n42. Okresný súd odôvodnil uvedené rozhodnutie v časti týkajúcej sa sťažovateliek\nzhodne v bode 16 odôvodnenia tak, že podania sťažovateliek neobsahujú základné\nnáležitosti prihlášky podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to\ni) neuvedením správneho IČO dlžníka a ii) absenciou podpisu na prihláškach, keďže nie sú\npodpísané oprávnenou osobou. V prvom prípade okresný súd nesprávne uvedené IČO\ndlžníka na prihláškach sťažovateliek vyhodnotil ako chýbajúcu základnú náležitosť\nprihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n43. Vo vzťahu k absencii podpisu na prihláškach okresný súd vyslovil, že doručené\nplnomocenstvá (poverenia) zástupcu veriteľa nie sú realizované prostredníctvom zaručenej\nkonverzie z listinnej podoby do elektronickej formy, pričom v podrobnostiach odkázal\nna predchádzajúci bod 15. V tomto bode odôvodnenia okresný súd poukázal na rozhodnutie\nústavného súdu sp. zn. II ÚS 231/2018 z 10. mája 2018, z ktorého citoval [„fotokópia\noriginálu plnomocenstva nemá\n\nrovnaké\n\nprávne účinky\n\nako originál listinného\n\nplnomocenstva, je možné túto skutočnosť aplikovať aj v elektronickom svete, kde obyčajný\nautorizovaný sken takisto nemá rovnaké právne účinky ako pôvodný elektronický dokument,\n11\n\nktorý je autorizovaný alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou\nkonverziou... Preto sa v prípadoch, ak bolo plnomocenstvo udelené v listinnej forme,\npre zachovanie právnych účinkov a jeho použiteľnosti na právne úkony vyžaduje zaručená\nkonverzia.\n\nPlnomocenstvo\n\nzaslané\n\nelektronickými\n\nprostriedkami\n\nso\n\nzaručeným\n\nelektronickým podpisom splnomocnenca (resp. autorizované len splnomocnencom)\npreukazuje iba autenticitu splnomocnenca, nie však samotného splnomocniteľa“] a uzavrel,\nže v tomto prípade priložené dokumenty (plnomocenstvá) nemajú právne účinky.\n44.\n\nSťažovateľky považujú celkovo (vo vzťahu k obidvom dôvodom) výklad\n\na aplikáciu dotknutých právnych predpisov okresným súdom za príliš formalistické\na negatívny výrok uznesenia v ich prípade za neopodstatnený.\n45. Ústavný súd poznamenáva, že reštrukturalizačné konanie ako zložito\nštruktúrovaný právny proces je v mnohých smeroch odlišný od štandardného\nindividuálneho uplatňovania práv na súde. Ide najmä o väčšie počty účastníkov (veriteľov),\nhromadné uplatňovanie práv a kolektívne uspokojovanie ich nárokov. To si vyžaduje\nvo zvýšenej miere formalizovať postupy jeho účastníkov. Osobitne to platí vo fáze\nprihlasovania pohľadávok. Obsah, spôsob a forma prihlasovania pohľadávok tu zohráva\ndôležitú úlohu, pretože iba riadnym prihlásením pohľadávky sa veriteľ stáva účastníkom\nreštrukturalizačného konania.\n46. Uvedenej povahe reštrukturalizačného konania zodpovedá aj koncepcia § 29\nods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Toto ustanovenie v písmene b) určuje\nidentifikačné znaky dlžníka, ktoré je treba vyplniť na predpísanom tlačive, menovite názov,\nsídlo a IČO dlžníka alebo iný identifikačný údaj dlžníka. Odhliadnuc od doslovného znenia\nz tohto ustanovenia, je zjavné, že jeho účelom je správne označiť dlžníka ako účastníka\nkonkrétneho reštrukturalizačného konania. Ústavný súd zo súhrnných prihlášok, ktoré mu\nboli predložené, zistil, že obsahujú správny názov a sídlo dlžníka.\n47. Vychádzajúc z účelu § 29 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nmožno považovať IČO dlžníka na prihláške pohľadávky za údaj fakultatívny. V týchto\nsúvislostiach ústavný súd už iba nad rámec uvádza, že podľa pokynov k vyplňovaniu\n\n12\n\npredpísaných tlačív, ktoré sú prílohou k vykonávacej vyhláške Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 665/2005 Z. z. k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii\nzverejnených na webovom sídle tohto ministerstva, „je tento údaj nepovinný, najmä\nz dôvodu rýchlejšieho spracovania prihlášky je však vhodné ho uviesť“.\n48. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach opakovane judikoval,\nže všeobecné súdy nemôžu k výkladu a aplikácii právnych predpisov a ich inštitútov\npristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť\nako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (napr.\nIV. ÚS 71/2013). Obdobne v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 833/2016 ústavný súd uviedol:\n„Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania\na prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný\nvýznam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého\nprocesu. Preto, hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho\npoužití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov...“).\n49. Ústavný súd po posúdení odôvodnenia výroku rozhodnutia okresného súdu\nv časti týkajúcej sa povinnosti sťažovateliek uviesť vo svojich prihláškach správne IČO\ndlžníka ako základnej náležitosti prihlášky pohľadávky dospel k záveru, že výklad\na aplikácia relevantného právneho predpisu okresným súdom nespĺňa v tomto prípade\nkritériá ústavnej konformnosti. Je zjavné, že okresný súd neprihliadal na účel ustanovenia\n§ 29 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a z tohto hľadiska sa zrejme ani\nnezaoberal otázkou, či údaje o dlžníkovi v prihláškach sťažovateliek nepostačujú\nna nezameniteľné určenie jeho identity.\n50. V prípade, že by išlo o jediný dôvod, pre ktorý okresný súd rozhodol\no neprihliadaní na prihlášky sťažovateliek, uvedené skutočnosti by potenciálne mohli viesť\nk vysloveniu porušenia ich v ústavných sťažnostiach označených práv aj vo výroku tohto\nnálezu ústavného súdu.\n\n13\n\n51. Sťažovateľky k dôvodu chýbajúcich podpisov na ich prihláškach okrem\npoukazovania na prílišný formalizmus okresného súdu navyše tvrdia, že prílohy\nelektronického podania majú rovnaké právne účinky ako podanie samotné (§ 28 ods. 1\nzákona e-governmente) a zaručená konverzia prílohy je potrebná iba v prípade, ak osobitný\npredpis vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii (§ 25 ods. 3 zákona egovernmente).\n52. Ústavný súd z fotokópií súhrnných prihlášok nezabezpečených pohľadávok\noboch sťažovateliek predložených správcom v predmetnom reštrukturalizačnom konaní\nzistil, že v prihláške sťažovateľky 1 v časti „Ďalšie dôležité skutočnosti“ je zoznam príloh\nk prihláške zahrňujúcich plnomocenstvo a ďalšie dokumenty (faktúry, objednávky, dodacie\nlisty). Obdobne v prihláške sťažovateľky 2 sú ako prílohy uvedené plnomocenstvo\na faktúry. Na prihláškach oboch sťažovateliek sú kolónky č. 50 s nadpisom „Podpis\nveriteľa“ ponechané prázdne.\n53. Ústavný súd pripúšťa, že obsah ústavných sťažností v spojení s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia (chýbajúce náležitostí) vytvára zdanie, že v tejto veci ide iba\no „formality“ (v pejoratívnom zmysle slova). Tento obraz o predmetnej veci nepriamo\npodporil aj okresný súd, keď jeho predseda vo svojom vyjadrení iba odkázal na stanovisko\nzákonného sudcu predložené ústavnému súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 141/2019 a sp. zn.\nIV. ÚS 25/2020. V nich sa rozhodovalo o ústavných sťažnostiach iných veriteľov\ndotknutých napadnutým rozhodnutím a ústavný súd v nálezoch vyslovil porušenie ich práv\npre nadmerný formalizmus (okresný súd veriteľom vytkol použitie nesprávneho tlačiva).\nV aktuálne preskúmavanej veci však podľa názoru ústavného súdu zohráva podstatnú úlohu\nposúdenie chýbajúceho podpisu na prihláškach sťažovateliek, teda nielen formálnych, ale\ni obsahových náležitostí podaní prihlášok.\n54. Ústavný súd konštatuje, že splnomocnenie je jednostranný právny úkon\nzastúpenej strany (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým sa súdu (alebo inej tretej\nosobe) preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah, čo je notorieta.\nBez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným\nsubjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného [pozri napr.\n14\n\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Cdo 100/2019, 3 Cdo 249/2018].\n55.\n\nZákon explicitne vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne,\n\na to buď v listinnej alebo elektronickej podobe (§ 92 ods. 1 a § 125 ods. 1 CSP). Vzhľadom\nna význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka opodstatnená. Ďalšou\nzákonnou náležitosťou je vlastnoručný popis splnomocniteľa na plnomocenstve v listinnej\npodobe (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo zaručený elektronický podpis v prípade\nsplnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka).\n56. Sťažovateľky, odvolávajúc sa na relevantnú právnu úpravu (pozri bod 6),\nprezentujú ako jeden zo svojich hlavných argumentov, že žiadna zo zákonných noriem\nvzťahujúcich sa na ich vec nevyžaduje osobitnú alebo ďalšiu autorizáciu plnomocenstva,\na to aj/najmä vtedy, ak tvorí jednu z príloh k prihláške pohľadávok podpísanej zaručeným\nelektronickým podpisom.\n57. Ústavný súd sa s uvedeným tvrdením sťažovateliek nestotožňuje. Skutočnosť,\nže zákon o konkurze a reštrukturalizácii ani zákon o e-governmente osobitne a výslovne\nneupravujú spôsob preukazovania zastúpenia účastníka konania, vyplýva z faktu, že ich\npredmet právnej úpravy je špecifický (riešenie úpadku a reštrukturalizáciu, resp. technické\npravidlá elektronickej komunikácie). V danej veci je však nevyhnutné aplikovať všeobecne\nplatnú právnu úpravu právnych úkonov týkajúcich sa zastúpenia (§ 31 ods. 1 a 4 a § 40 ods.\n3 a 4 Občianskeho zákonníka) vrátane predkladania plnomocenstva súdu (§ 92 ods. 1 a\n§ 125 ods. 1 CSP).\n\nInými slovami, plnomocenstvo ako súčasť podania na súd má\n\ndiametrálne iný význam než prílohy súvisiace už s vecou samou (faktúry, dodacie listy\na pod.),\n\npretože\n\nplnomocenstvom\n\nsa\n\npreukazuje\n\nsúdu\n\nsamotná\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nza účastníka/stranu konania bude konať zástupca, teda ide o posúdenie procesných\npodmienok súdneho konania. To platí všeobecne, ale aj v posudzovanej veci.\n58. Plnomocenstvá v predmetnej veci boli vyhotovené v listinnej podobe\na okresnému súdu boli predložené ich kópie (skeny) v elektronickej podobe bez zaručenej\nkonverzie a bez zaručeného elektronického podpisu sťažovateliek ako splnomocniteľov.\n\n15\n\nNa tom nič nemení fakt, že podania prihlášok boli ako celok autorizované zaručeným\nelektronickým\n\npodpisom\n\nadvokáta\n\nvystupujúceho\n\nv\n\npolohe\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateliek.\n59. Okresný súd po zistení uvedených skutočností v súlade s § 29 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii uznesením rozhodol, že na podania sťažovateliek sa\nneprihliada ako na prihlášky. Toto rozhodnutie stručne odôvodnil aj tým, že podania\nsťažovateliek nie sú podpísané oprávnenými osobami, a teda podaniam chýbajú základné\nnáležitosti. Okresný súd v podrobnostiach odkázal na časť odôvodnenia rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. II ÚS 231/2018 z 10. mája 2018 (bod 43) a prostredníctvom tohto\ntextu uzavrel, že predložené elektronické kópie plnomocenstva bez zaručenej konverzie,\nresp. autorizované iba splnomocnencom, nie splnomocniteľom, nemajú príslušné právne\núčinky.\n60. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti, už zaznamenal, že\notázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní sa stáva\nv intenciách povinného elektronického doručovania do schránok súdov v praxi čoraz\naktuálnejšou. Vo svojich rozhodnutiach sa opakovane vyjadril k otázke autenticity\nplnomocenstva pri elektronickej komunikácii. V uznesení sp. zn. III. ÚS 271/2018 uviedol:\n„Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona eGovernmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany (účastníka konania) sa\npreukazuje\n\nbuď\n\nsplnomocnením\n\nako\n\nelektronickým\n\ndokumentom\n\nautorizovaným\n\nsplnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže\ntento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného\nsplnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom\npreukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia\nsplnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len\nautenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.“ (mutatis\nmutandis I. ÚS 353/2018, III. ÚS 422/2018, IV. ÚS 342/2018, I. ÚS 180/2019). K vecne\nzhodným záverom dospel aj najvyšší súd, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 100/2019,\n3 Cdo 249/2018.\n\n16\n\n61. Ústavný súd v záujme komplexnosti a presvedčivosti tohto nálezu posúdil\naj postup okresného súdu pri rozhodovaní v namietanej veci. Okresný súd chýbajúci podpis\nna prihláškach sťažovateliek odvodil z nedoručenia plnomocenstiev v náležitej podobe\na priloženým dokumentom nepriznal právne účinky. Z kontextu predchádzajúcich bodov\nvyplýva, že z procesnoprávneho hľadiska ide o (odstrániteľný) nedostatok procesnej\npodmienky v konaní a súd by mal urobiť vhodné opatrenie na jeho odstránenie podľa § 161\nods. 3 CSP. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach prípadu, keďže nedostatky\nvykazovali neautorizované elektronické podania, okresný súd nebol povinný takúto výzvu\npodľa § 125 ods. 2 CSP iniciovať.\n62. Ústavný súd na základe uvedených skutočností v posudzovanej veci konštatuje,\nže pokiaľ okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o neprihliadaní na podania\nsťažovateliek ako na prihlášky pohľadávok z dôvodu, že podania realizoval ich právny\nzástupca bez toho, aby bolo súdu preukázané jeho oprávnenie konať v ich mene, a teda\npodania neobsahovali jednu zo základných náležitostí – podpis, napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu nijako nevybočuje z rámca relevantných právnych predpisov, ktoré v tejto\nveci aplikoval.\n63. Zároveň ústavný súd nezistil medzi výkladom a aplikáciou zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii a zákona o e-governmente v napadnutom rozhodnutí uskutočnenými\nokresným súdom a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\nprávom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľky namietajú, žiadnu príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd mal\nvyhovieť ústavným sťažnostiam sťažovateliek.\n64. Zo\n\nvšetkých\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\nústavný\n\nsúd\n\nústavným\n\nsťažnostiam\n\nsťažovateliek nevyhovel. Vzhľadom na to už neprichádzalo do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateliek uplatnených v petite ich sťažností (zrušenie časti uznesenia\nokresného súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie finančného zadosťučinenia\na náhrady trov konania).\n\n17\n\n65. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2021\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "právny úkon-forma", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "plnomocenstvo, splnomocnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13f96c43-622f-4dca-80f9-177a8b64ffa3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.141.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 141/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 141/2019 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.141.2019.1"}, {"guid": "ussr:1a2d7a0c-48ad-4344-94bb-c0306a337d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.25.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 25/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 25/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.25.2020.2"}, {"guid": "ussr:38cddf4f-efaf-4b7b-9c57-a2d83b542894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.89.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.89.2020.1"}, {"guid": "ussr:87cfb7ca-04f9-48ee-8025-25d6cb4a92fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 180/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 180/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1"}, {"guid": "ussr:c857b38e-f2df-408b-b1e0-c50b5374f415", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.422.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.422.2018.1"}, {"guid": "ussr:cd820c16-14e4-4391-a338-297316c28550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 353/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1"}, {"guid": "ussr:496e039b-2ca3-4e04-91c4-8bd693e0008c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1"}, {"guid": "ussr:a03d561b-938e-486e-8e0a-c75775621c78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c389954-aadb-4c49-a24e-e8eeb7afe92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1"}, {"guid": "ussr:f6861b6d-ee2c-40d3-a53d-374a1f07ee82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 833/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2"}, {"guid": "ussr:8fe1c9a9-64c8-4841-87ea-fe9220c77dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2015 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}