{"guid": "ussr:faa203bb-1a76-4244-b9aa-fa0dcea866b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 598/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 598/2020 z 17. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 598/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/faa203bb-1a76-4244-b9aa-fa0dcea866b0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 598/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nSlovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,\nRačianska 71, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 68/2020 z 18. augusta 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej\n\nMinisterstvom\n\nspravodlivosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nSlovenskej\n\nktorou\n\nrepubliky,\n\nnamietala\n\nporušenie\n\nRačianska\n\n71,\n\nBratislava\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 1 Cdo 68/2020 z 18. augusta 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný\nsúd“) sa v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 299/2014 žalobca domáhal proti sťažovateľke\nnáhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov z titulu rozhodnutia o vznesení obvinenia a rozhodnutia o zadržaní\na vzatí obvineného do väzby. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 C 299/2014\nzo 17. februára 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bola sťažovateľka zaviazaná\nzaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ako aj nemajetkovú ujmu.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Žiline\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Co 163/2016 z 31. mája 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Najvyšší súd\nz dôvodu kumulácie dovolacích dôvodov uskutočnil dovolací prieskum len vo vzťahu\nk § 420 písm. f) CSP a uznesením sp. zn. 1 Cdo 157/2017 z 31. augusta 2018\n(ďalej len „prvé uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie ako procesne neprípustné\nodmietol. Proti prvému uzneseniu najvyššieho súdu podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 444/2019 z 26. februára 2020 vyslovil porušenie práv\nsťažovateľky a prvé uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd napadnutým uznesením (v poradí druhým) dovolanie [§ 421\nods. 1 písm. b) CSP] sťažovateľky podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n\n2\n\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že „... splnila všetky podmienky\nna to, aby dovolací\n\nsúd\n\npristúpil\n\nk\n\nriadnemu\n\nposúdeniu\n\npodaného\n\ndovolania.“.\n\nSťažovateľka zároveň uviedla, že namietala nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne\nto, „... či správanie a konanie obvineného zakladá existenciu zavinenia na vzatí\ndo preventívnej väzby.“. Dovolanie sťažovateľka odôvodnila tým, že „odvolací súd\nnesprávne posúdil otázku existencie zavinenia žalobcu na jeho vzatí do väzby,\nteda že v danej veci na vec neaplikoval znenie § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z.“.\n4. Porušenie práv sťažovateľka odôvodnila striktným, formalistickým posúdením\nprípustnosti dovolania, a preto navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol\nnálezom: „Základné práva sťažovateľky na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom\na uznesením Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 1Cdo 68/2020 zo dňa 18.08.2020, ktorým bolo\nodmietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co 163/2016\nzo dňa 31.05.2016, porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 68/2020 zo dňa 18.08.2020,\nktorým bolo dovolanie odmietnuté, Ústavný súd SR zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a predbežné prerokovanie\nústavnej sťažnosti\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n7. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n9. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť. Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\n4\n\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade\nidentické (m. m. IV. ÚS 147/08).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Predmetom predbežného prerokovania bolo preskúmanie sťažovateľkou\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu. Podstatu argumentácie sťažovateľky tvorí tvrdenie o formalistickom\nposúdení prípustnosti a na to nadväzujúce odmietnutie dovolania.\n13. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa, je jej zjavná neopodstatnenosť. O zjavnú\nneopodstatnenosť\n\nsťažnosti\n\nide,\n\nkeď\n\nnamietaným\n\npostupom\n\norgánu\n\nštátu\n\nalebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov\n(I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom,\nktoré\n\nmôžu\n\nzakladať\n\nzáver\n\no\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti,\n\nnesporne\n\npatrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08,\nIII. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať\ntaký návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže v konkrétnej veci uskutočniť dovolacie konanie,\n5\n\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu (aj keď toto posúdenie najvyšším súdom je z hľadiska jeho ústavnej\nudržateľnosti preskúmateľné ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti ako v tomto\nprípade). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\n(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou\n\ninštanciou\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo\n\nprávomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. IV. ÚS 33/2020, II. ÚS 450/2017).\n15. K sťažovateľkou namietanej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP najvyšší súd v napadnutom uznesení zdôraznil mimoriadny význam obsahu pojmu\n„právna otázka“ a tiež spôsobu, akým dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje\nv dovolaní. Zároveň poukázal na to, že v prípade absencie vymedzenia právnej otázky\na nekonkretizovania\n\npodstaty\n\nprávnej\n\notázky\n\nnemôže\n\nani k posudzovaniu\n\nvšetkých\n\nprocesnoprávnych\n\na\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\npristúpiť\n\nhmotnoprávnych\n\notázok,\n\nktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd, inak by uskutočnil procesne\nneprípustný svojvoľný dovolací prieskum priečiaci sa nielen novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania, ale aj cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP.\nNajvyšší súd zároveň v napadnutom uznesení uviedol: „Dovolací súd si plne\nuvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ\nby sa pri posudzovaní\n\ndovolania\n\nuplatňoval\n\nprílišný\n\nformalizmus.\n\nV rozpore\n\ns týmito princípmi ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú\nistú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana\nvyvodzuje prípustnosť svojho dovolania.“ Vo vzťahu k nastolenej právnej otázke\nsťažovateľky konkrétne najvyšší súd uviedol: „Dovolateľka uviedla, že správanie\nobvineného (žalobcu) bolo pri zadržiavaní agresívne, tento kládol aktívny odpor, pričom\nsa v tom čase nachádzal v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia\nslobody, ako aj to, že žalobca už bol nepodmienečne odsúdený za obdobný trestný čin. Mala\nteda za to, že väzbu si spôsobil vlastným zavinením. Dovolací súd však poukazuje\nna to, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z toho, že nebolo možné jednoznačne vidieť\nvlastné zavinenie väzby (žalobcom), a to len preto a z dôvodov, že šlo o osobu už trestanú\nalebo preto, že žalobca kládol aktívny odpor pri zadržiavam. V súvislosti so zadržaním, súd\n6\n\nprvej inštancie (s čím sa stotožnil i odvolací súd) uviedol, že nebolo preukázané,\nže by si žalobca sám zavinil zadržanie a vzatie do väzby. Žalobca od začiatku tvrdil,\nže je nevinný, a to, že sa dopustil už predtým obdobného trestného činu nemôže znamenať,\nže si väzbu zavinil sám tak, ako to predpokladá ustanovenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003\nZ. z. Súdy nižšej inštancie tiež vychádzali z inštitútu prezumpcie neviny, a to že žalobca\nkládol odpor pri zadržiavaní súvisí so spôsobom zadržania, pri ktorom sa použili\ndonucovacie prostriedky, a keďže sa cítil nevinný (a v konečnom dôsledku nevinný aj bol),\ntak sa zatknutiu prirodzene bránil... Z vykonaného dokazovania tak mali súdy\nza preukázané,\n\nže\n\npredpoklad\n\nnezákonného\n\nrozhodnutia\n\no\n\nväzbe\n\nsplnený\n\nbol, nakoľko žalobca bol rozhodnutím o väzbe vzatý do väzby, bol oslobodený\nspod obžaloby a väzbu si nezavinil sám... Dovolateľka sa de facto domáha opätovného\nprávneho posúdenia ňou tvrdeného skutkového stavu v jej prospech.“\n16. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone.\n17. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky z dôvodu podľa § 447 písm. f)\nCSP. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným a vyčerpávajúcim\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť\nako také, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. Právny názor\nnajvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený\ndostatočným spôsobom a presvedčivo.\n18. Nesúhlas sťažovateľky s týmito závermi najvyššieho súdu v ústavnej sťažnosti\na nerešpektovanie ňou prezentovaného výkladu príslušných zákonných ustanovení\nspomínaných zákonov ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu jej označených práv.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu jasné, zrozumiteľné,\na preto aj legitímne a ústavne akceptovateľné.\n\n7\n\n19. Ústavný súd opakovane pripomína v súlade so svojou konštantnou judikatúrou,\nže nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd\nnie je oprávnený\n\nposudzovať\n\nprávne\n\nnázory\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\na\n\npreskúmavať\n\nani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06). V tomto prípade však o takýto prípad zjavne nešlo.\n20. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a sťažovateľkou namietaným porušením základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto jej ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba5a6c5e-038e-4991-b0aa-98b97d1c4127", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.444.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.444.2019.1"}, {"guid": "ussr:3800ad79-b22a-4c14-87db-ca2714b3ef49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1"}, {"guid": "ussr:e852dedf-a38a-49b1-a960-524b2018c6b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "13495cfd-4d84-4b63-a973-c5df3c3bdd8c:aae49caf-a4a3-4f51-ab6d-8e36bf3a5a3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5714215406.1", "spisova_znacka": "1Cdo/68/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/68/2020 z 17. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5714215406.1"}, {"guid": "38608a45-1fac-4780-ae23-83fd49c91b3f:dc5454e0-5f13-43ae-baeb-27676df1bb2b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8513202901.1", "spisova_znacka": "5Co/163/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/163/2016 z 22. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8513202901.1"}], "citovane_v": []}