{"guid": "ussr:16f92208-d435-4f3d-a978-8c15de2dd6d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 597/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2020 z 17. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 597/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16f92208-d435-4f3d-a978-8c15de2dd6d5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 597/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou SD LEGAL, s. r. o., Žriedlová 3, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Slavomír\n\nDubjel,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladných\n\npráv\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c),\nods. 2, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. septembra 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nOkresného\n\nriaditeľstva Policajného\n\nStará Ľubovňa,\n\nodboru\n\nzboru\n\nkriminálnej\n\nStará\n\npolície\n\nĽubovňa,\n\n(ďalej\n\nlen\n\noddelenia\n\nvyšetrovania\n\n„okresné\n\nriaditeľstvo“)\n\nČVS: ORP-174/VYS-SL-2020 z 22. júla 2020 vznesené obvinenie pre zločin vydierania\npodľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov, a to na tomto skutkovom základe:\n«od presne nezisteného dňa mesiaca december 2019 do 22.01.2020 v mieste\nbydliska... presne nezistený počet krát opakovane verbálne, ako aj fyzicky, útočil na svoju\nmanželku... s ktorou žil v spoločnej domácnosti, kde počas tohto obdobia po vzájomných\nhádkach, ktorých predmetom mali byť podnikateľské aktivity obvineného... a po oznámení\npoškodenej..., že sa s ním chce rozviesť, sa tejto vyhrážal, „že ju zničí, že túto vojnu prehrá\na že ju dá zavrieť“, následne dňa 02.02. 2020 v skorých ranných hodinách v mieste bydliska\nna adrese... po tom ako poškodená... otvorila dvere a odchádzala do práce, ju násilím\nvtlačil do bytu, kde do bytu vošiel s doposiaľ presne nestotožnenou osobou mužského\npohlavia, ktorá mala na hlave čiernu kuklu, kde následne, ako násilím vtlačil poškodenú\ndo bytu, ju obvinený hodil o dvere, tak ju začal rukami biť a udierať do oblasti hlavy\na tváre, kde poškodená sa snažila chrániť sa, pričom sa z bytu snažila dostať\n2\n\nvon cez vchodové dvere, avšak obvinený ju silno schytil a stiahol dnu, tak spadli na zem,\nkde obvinený spadol na zem a poškodená na neho, tak jej nohami zablokoval jej nohy\na rukami ju chytil okolo krku tak, že nemohla dýchať, nakoľko chcela kričať o pomoc,\nale nešlo to a tak obvinený povedal doposiaľ presne nestotožnenej osobe mužského pohlavia\nv kukle, ktorá tam stála, aby jej zalepila ústa, pričom použil slová „\n\n, zalep jej ústa“,\n\nčo táto osoba následne urobila, tak obvinený poškodenú zdvihol zo zeme, opätovne ju začal\nbiť rukami po hlave a tvári, pričom na ňu silno kričal, aby mu dala papiere ku právnikovi,\nčo má nachystané a tiež aj drogy, čo mu zobrala, načo mu poškodená uviedla, že tieto nemá\na že ich odovzdala polícii, načo ju opätovne začal silno biť rukami po hlave a po tvári,\naž jej začala z úst tiecť krv, tak sa znova opýtal na tie papiere a drogy, kde poškodená\nz obavy o svoj život mu papiere prichystané pre právnika na rozvod dala a čo sa týka drog\nmu uviedla, že tieto zničila, nato jej obvinený povedal „choď sa umyť, pozri ako vyzeráš\nty piča“, následne ju z chodby rukami strkal až do obývačky, kde ju prinútil, aby napísala\nlist, v ktorom musela uviesť, že sa vzdáva firmy... že deti, ktoré spolu majú bude dávať\nobvinenému, kedykoľvek bude chcieť, pričom, ak to nenapíše a nepodpíše, tak jej obvinený\npovedal, že „už sú zaplatení ľudia, ktorí ťa zakopú a už ťa nikdy nenájdu“, nato jej zobral\nkabelku, ktorú vysypal a z nej zobral mobilný telefón poškodenej, ako aj finančnú hotovosť\nv sume najmenej 700,- eur, pričom uvedeným konaním boli poškodenej spôsobené zranenia,\na to začervenanie periorbitálne vľavo na tvári a preaurikulárne začervenanie bez tržných\nrán, kde tieto zranenia si nevyžiadali liečenie ani práceneschopnosť, následne v presne\nnezistený deň koncom mesiaca február 2020, v presne nezistenom čase, keď bola poškodená\nna návšteve u svojej mamy, jej obvinený neustále vypisoval a chcel od nej, aby prišla domov\nod matky, pričom jej napísal v SMS správe, že ak do 5 minút nebude doma, tak bude volať\n(starú mamu poškodenej) a tiež jej napísal aj SMS správu v znení „tvoja mama\nto posrala“, potom v období mesiacov marec 2020 až do dňa 09.05.2020 jej vyčítal,\nže jej na ňom\n\nnezáleží,\n\npričom\n\nv\n\npresne\n\nnezistenom\n\ndni\n\npredmetného\n\nobdobia\n\npo tom, ako prišiel domov, začal na poškodenú vrieskať, trieskať dverami v mieste trvalého\nbydliska a tak otvoril okno a chcel vyskočiť z okna, pričom poškodená mu v tom stihla\nzabrániť, no nato ťahal poškodenú k oknu a chcel po nej, aby mu dokázala, ako ho ľúbi\na aby vyskočila z okna ona, kde poškodená tak neurobila, ale sa jej podarilo situáciu\nukľudniť, a jeho konanie voči poškodenej vyvrcholilo v dobe od 23.00 hod. dňa 15.07.2020\n3\n\ndo ranných hodín dňa 16.07.2020, počas ktorých musela byť poškodená pripojená\ncez aplikáciu Viber, aby obvinený mal možnosť vidieť, čo robí a po tom, ako mu poškodená\npovedala, že „stačí“, tak rozposlal rodinným príslušníkom poškodenej SMS správu v znení\n„dnes budete mať všetci moju krv na Vašich rukách“ a po tom, ako toto menovaná\nignorovala, tak jej napísal, či má volať do\n\n(starej matke poškodenej), kde uvedeným\n\nkonaním nútil poškodenú... aby táto napriek jej nesúhlasu ostala s obvineným v kontakte.»\n3. Na základe návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) na vzatie sťažovateľa do väzby rozhodol Okresný súd\nStará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 4 Tp 22/2020 z 27. júla 2020\ntak, že sťažovateľa z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vzal\ndo väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub ako náhradu\nväzby, podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku neprijal záruku ponúknutú matkou\nsťažovateľa na nahradenie väzby sťažovateľa, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľom\na podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal ponuku peňažnej záruky na nahradenie\nväzby, ktorú ponúkla matka sťažovateľa.\nProti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský\nsúd napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020 rozhodol\ntak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že pri odtlačku pečiatky\nokresného súdu o dátume a čase doručenia návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby\nnie je vyznačený čas doručenia tohto návrhu okresnému súdu, a teda sťažovateľ nemal\nmožnosť objektívne posúdiť a preveriť, či bol okresným súdom vypočutý včas\na či o jeho väzbe bolo rozhodnuté včas – v lehote 48 hodín. Podľa názoru sťažovateľa\nnevyznačenie konkrétneho času doručenia návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby\nkonajúcemu súdu je takou závažnou a podstatnou vadou, ktorá už sama osebe odôvodňuje\npotrebu konštatovania porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 3 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.\n4\n\nSťažovateľ zároveň namieta, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva, resp. príslušníci\nPolicajného zboru sťažovateľovi počas pobytu v cele policajného zaistenia celkovo dvakrát\nneumožnili hovoriť s jeho obhajcom bez prítomnosti tretej osoby, argumentujúc\ntým, že po odovzdaní zadržaného súdu je na návštevu zadržaného obhajcom potrebný\nsúhlas sudcu pre prípravné konanie. Sťažovateľ uvedený postup vyšetrovateľa vytýkal\nv rámci inštitútu žiadosti o preskúmanie postupu policajta, avšak prokurátor okresnej\nprokuratúry\n\nnápravu\n\nnevykonal.\n\nSťažovateľ\n\nzároveň\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nvytýka,\n\nže pred výsluchom sťažovateľa konaným na okresnom súde 27. júla 2020 s cieľom\nrozhodnutia o jeho väzbe bolo sťažovateľovi umožnené komunikovať s jeho obhajcami 15\nminút, čo podľa jeho názoru nemožno považovať za dostatočne dlhý čas. Podľa sťažovateľa\nkrajský súd porušil jeho právo na obhajobu v zmysle čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. právo\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 dohovoru, keďže síce správne skonštatoval,\nže na styk sťažovateľa s obhajcom nebol potrebný súhlas sudcu pre prípravné konanie,\navšak nevyvodil žiadne závery, ktorými by bolo učinené zadosť porušeniu práva\nsťažovateľa na obhajobu.\nSťažovateľ taktiež namieta, že sudkyňa pre prípravné konanie v zápisnici o výsluchu\nz 27. júla 2020 nesprávne uviedla, že poučila sťažovateľa o skutku, ktorý sa mu kladie\nza vinu, ako aj o právnej kvalifikácii skutku, čo bolo aj dôvodom, že sťažovateľ\nani jeho obhajcovia nepodpísali zápisnicu z uvedeného výsluchu. Podľa názoru sťažovateľa\ntým, že nebol sudkyňou pre prípravné konanie oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie\nza vinu, ako ani s právnou kvalifikáciou skutku, došlo k porušeniu jeho práva\npodľa čl. 5 ods. 2 dohovoru.\nSťažovateľ napokon namieta, že žiadal krajský súd, aby podľa § 302 Trestného\nporiadku umožnil jemu a jeho obhajcom účasť na neverejnom zasadnutí krajského súdu,\nna ktorom bude rozhodovať o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu o vzatí\ndo väzby, čomu krajský súd nevyhovel, čím podľa sťažovateľa pochybil a porušil rovnosť\nzbraní.\n\n5\n\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tpo/28/2020 porušil právo\nsťažovateľa\n\n... na slobodu a bezpečnosť, na zákonné a preskúmateľné\n\nväzobné rozhodnutie, na rozhodnutie o zákonnosti väzby v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom a s právom na obhajobu v zmysle čl. 17 ods. 1, Ústavy SR, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR,\nčl. 17 ods. 5 Ústavy SR ako aj právo na slobodu v zmysle čl. 5 ods. 1, písm. c/ Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 5 ods. 4/ Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tpo/28/2020 porušil právo\nsťažovateľa\n\n... byť vypočutý sudcom do 48 hodín od prevzatia sudcom\n\na právo, aby o jeho väzbe bolo rozhodnuté do 48 hodín od prevzatia sudcom podľa čl. 17\nods. 3 Ústavy SR ako aj podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n3. Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tpo/28/2020 porušil právo\nsťažovateľa\n\nbyť\n\noboznámený\n\ns\n\ndôvodmi\n\nsvojho\n\nzatknutia\n\na s každým obvinením proti nemu podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 12.08.2020 č. k. 3Tpo/28/2020-97.\n5. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje okamžité prepustenie sťažovateľa\n... na slobodu.\n6. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi\n\n...\n\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € v lehote do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n7. Sťažovateľovi\n\n... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 450,29 € vrátane DPH,\nktorú je povinný Krajský súd v Prešov zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\n.. lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“\n\n6\n\n6. Dňa 12. októbra 2020 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie podania\nsťažovateľa, v ktorom poukázal na skutočnosť, že k jeho zadržaniu 24. júla 2020\npredchádzajúcemu jeho vzatiu do väzby došlo v priestoroch Fakultnej nemocnice\nna psychiatrickom oddelení, kde bol sťažovateľ hospitalizovaný\npo neúspešnom pokuse o samovraždu 16. júla 2020, čo je dôležité z dôvodu, že v čase\nvykonávania úkonov trestného konania 24. júla 2020 a 25. júla 2020 bol sťažovateľ utlmený\nliekmi (najmä liekom Diazepam), ktoré mu boli podávané na psychiatrickom oddelení.\nA teda sťažovateľ bol „duchom prítomný“ až 26. júla 2020, keď mu ale nebol dvakrát\numožnený styk s obhajcom.\nSťažovateľ zároveň v rámci doplnenia podania poukázal na skutočnosť, že podaním\nadresovaným Úradu inšpekčnej služby sa domáhal preskúmania postupu vyšetrovateľa\n(opakované neumožnenie styku sťažovateľa s obhajcom 26. júla 2020), no tento orgán\nsa uvedeným\n\npodaním\n\nodmietol\n\nzaoberať\n\nz dôvodu\n\nnedostatku\n\nprávomoci,\n\nčo je podľa názoru sťažovateľa dôležité z dôvodu, že krajský súd v napadnutom uznesení\nuviedol, že porušenie práva na styk obvineného s obhajcom je dôvodom na vyvodenie\nzodpovednosti proti tomu, kto styk obvineného s obhajcom neumožnil.\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n13.1 Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy sa osobná sloboda zaručuje.\n13.2 Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n8\n\n13.3 Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu\nmožno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď\noboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch\nterorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú\nosobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia\nvypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.\n13.4 Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n14.1 Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov,\npokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie\nalebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán\npre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody\ndomnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku\npo jeho spáchaní.\n14.2 Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený\nbez meškania\n\na\n\nv\n\njazyku,\n\nktorému\n\nrozumie,\n\ns\n\ndôvodmi\n\nsvojho\n\nzatknutia\n\na s každým obvinením proti nemu.\n14.3 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený\nslobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť\nihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon\nsúdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas\nkonania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví\nna pojednávanie.\n\n9\n\n14.4 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene\nrozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f),\n§ 122 a nasl. zákona o ústavnom súde.\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 a 4 dohovoru\npostupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020,\npričom podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že\n- pri odtlačku pečiatky okresného súdu o dátume a čase doručenia návrhu na vzatie\nsťažovateľa do väzby nie je vyznačený čas doručenia tohto návrhu okresnému súdu,\n-\n\nvyšetrovateľ\n\nokresného\n\nriaditeľstva,\n\nresp.\n\npríslušníci Policajného zboru\n\nsťažovateľovi počas pobytu v cele policajného zaistenia celkovo dvakrát neumožnili\nhovoriť s jeho obhajcom bez prítomnosti tretej osoby,\n- sudkyňa pre prípravné konanie v zápisnici o výsluchu sťažovateľa z 27. júla 2020\nnesprávne uviedla, že poučila sťažovateľa o skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,\nako aj o právnej kvalifikácii skutku,\n- krajský súd nevyhovel sťažovateľovej žiadosti, aby podľa § 302 Trestného poriadku\numožnil sťažovateľovi a jeho obhajcom účasť na neverejnom zasadnutí krajského súdu,\nna ktorom bude rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu\no jeho vzatí do väzby.\n17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n10\n\n18. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru\n20.\n\nZ\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nvyplýva,\n\nže\n\nnamietané\n\nporušenie\n\njeho základného práva podľa čl. 17 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru\nodôvodňuje tým, že pri odtlačku pečiatky okresného súdu o dátume a čase doručenia návrhu\nna jeho vzatie do väzby nie je vyznačený čas doručenia tohto návrhu okresnému súdu,\na teda sťažovateľ nemal možnosť objektívne posúdiť a preveriť, či bol okresným súdom\nvypočutý včas a či o jeho väzbe bolo rozhodnuté včas, t. j. v lehote 48 hodín.\n21. V súvislosti s uvedenou sťažovateľovou námietkou ústavný súd konštatuje,\nže túto argumentáciu mohol sťažovateľ uplatniť v konaní pred okresným súdom a následne\nv konaní pred krajským súdom (v rámci sťažnosti proti predmetnému rozhodnutiu\nokresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby), o to viac v prípade, ak v konaní\npred všeobecnými súdmi bol zastúpený dvoma kvalifikovanými právnymi zástupcami.\nSťažovateľ zároveň v rámci ústavnej sťažnosti ani nenamieta, že by predmetnú\nargumentáciu v konaní pred všeobecnými súdmi uplatnil, avšak všeobecné súdy\nsa s ňou náležite nevysporiadali. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh tak vyplýva,\n11\n\nže sťažovateľ predmetnú námietku, ktorú uplatnil vo svojej ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu, v konaní pred všeobecnými súdmi relevantne vôbec nevzniesol.\nKeďže sťažovateľ nevyužil možnosť súdneho prieskumu tejto otázky v konaní\npred všeobecnými súdmi, tieto nemohli nahradiť jeho procesnú aktivitu svojou vlastnou.\n22. Ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\na nemôže nahrádzať úlohu všeobecných súdov. Zákon o ústavnom súde ako zákonnú\npodmienku ustanovuje, že pred podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nmusí sťažovateľ vyčerpať právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd. Ratio legis tohto ustanovenia pritom spočíva nielen\nv tom, aby príslušná vec bola posúdená v prvom rade tými orgánmi verejnej moci,\ndo ktorých právomoci takéto posúdenie prislúcha, ale tiež, aby prípadné pochybenia mohli\nbyť v rámci opravného konania pred orgánmi verejnej moci preskúmané a posúdené\nzákonom predvídaným spôsobom a v prípade potreby odstránené. Z toho vyplýva,\nže námietky, ktoré mohli byť uplatnené už v konaní pred všeobecným súdom,\nnemôžu byť úspešne uplatnené až v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n23. Podmienka vyčerpania procesných prostriedkov, ktoré zákon na ochranu práv\nsťažovateľom poskytuje, nemôže byť v nadväznosti na uvedené splnená iba ich formálnym\nuplatnením, ale na úspešné uplatnenie sťažnosti je nevyhnutné (ako conditio sine qua non)\naj ich vyčerpanie materiálne, a to pokiaľ ide o obsah a rozsah ich uplatnenia. Ústavnú\nsťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno redukovať na prostriedok nápravy,\nna základe ktorého by sa sťažovateľovi poskytla ďalšia možnosť obhajovať svoje práva\nv dôsledku svojho vlastného opomenutia a nečinnosti spočívajúcej v absencii tvrdení\nv riadnom konaní pred orgánmi verejnej moci. Akceptovaním námietok po prvýkrát\nprednesených až v konaní o ústavnej sťažnosti by sa ústavný súd stával ďalšou súdnou\ninštanciou, pred ktorou sa sťažovateľ snaží zreparovať, čo v predchádzajúcom konaní\nzanedbal, teda napraviť následky spôsobené vlastným zavinením, resp. zavinením\nsvojho právneho zástupcu.\n\n12\n\n24. Ústavný súd v spojitosti s tým poukazuje aj na zásadu zodpovednosti účastníka\nza ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (každý nech si stráži svoje práva),\nz ktorej vyplýva, že nedôslednú procesnú obranu sťažovateľa v riadnom konaní\npred orgánmi verejnej moci nemožno dodatočne nahrádzať prostredníctvom ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy.\n25. V súvislosti s uvedeným sa možno odvolať aj na ustálenú a všeobecne známu\njudikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej konanie o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy nemôže byť prostriedkom, ktorý by nahradzoval konanie pred príslušnými\norgánmi verejnej moci a ktorým by sa umožnilo prihliadnuť na nové skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na právoplatné rozhodnutie, proti ktorému ústavná\nsťažnosť smeruje, pritom ale neboli uplatnené vo veci samej. Nevyužitie možnosti uplatniť\nargumentáciu v konaní pred všeobecnými súdmi nemožno naprávať alebo nahrádzať\nústavnou sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom. V súlade s konštantnou judikatúrou\nústavného súdu v prípade, ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nuplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,\nale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc.\nInak povedané, právomoc ústavného súdu rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa\nnemožno založiť až jej uplatnením v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nv prípade, ak ju sťažovateľ mohol uplatniť v napadnutom konaní, pričom podľa platného\nprávneho poriadku o nej mohol a aj bol povinný meritórne rozhodnúť všeobecný súd,\nprípadne iný orgán verejnej moci. Ak takáto situácia nastane, treba preto podľa ustáleného\nnázoru ústavného súdu ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto námietky odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04,\nIV. ÚS 266/08, II. ÚS 462/2012, IV. ÚS 456/2013, IV. ÚS 597/2018 a i.).\n26. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 5\nods.\n\n3\n\ndohovoru\n\nnapadnutým\n\npostupom\n\n13\n\na\n\nrozhodnutím\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n27. Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa\npre úplnosť uvádza, že len od samotnej absencie uvedenia predmetného časového údaja\nv odtlačku pečiatky nemožno bez ďalšieho odvodzovať porušenie základného práva\npodľa čl. 17 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru. Sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti neuviedol žiadnu ústavnoprávne relevantnú skutočnosť spôsobilú vzbudiť reálnu\npochybnosť o oneskorenosti rozhodovania okresného súdu o návrhu na vzatie sťažovateľa\ndo väzby. Sťažovateľova argumentácia je tak fakticky len v rovine podozrení, dohadov\na hypotéz, že v jeho trestnej veci mohlo teoreticky dôjsť k porušeniu jeho základného práva\npodľa čl. 17 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.\nAkceptácii sťažovateľom použitej argumentácie tak okrem nedostatku právomoci\nústavného súdu bráni aj nesplnenie jeho povinnosti uniesť bremeno svojho tvrdenia\nvzťahujúceho sa na porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 3 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru. Uvedené by tak odôvodňovalo odmietnutie tejto časti ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\n28. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie čl. 5 ods. 4 dohovoru v kontexte\nargumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti, ústavný súd upriamuje pozornosť\nna ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\npodľa ktorej čl. 5 ods. 4 dohovoru nie je aplikovateľný na súdnu kontrolu zákonnosti\nobmedzenia osobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné\nrozhodovanie o vzatí do väzby), ale je aplikovateľný až na situáciu následnej súdnej\nkontroly zákonnosti obmedzenia osobnej slobody (t. j. na rozhodovanie o žiadosti väzobne\nstíhanej osoby o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jej ponechaní vo väzbe).\nNa prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby,\nteda čl. 5 ods. 4 dohovoru aplikovateľný nie je.\n14\n\n29. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým postupom,\nresp. napadnutým\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na\n\nnamietaným\n\nporušením\n\npráva\n\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného\nprerokovania v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým\npostupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 dohovoru\n30. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,\nči táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (napr. II. 59/2019, II. ÚS 194/2019).\n31. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť napadnutým postupom a rozhodnutím krajského súdu o sťažnosti\nproti rozhodnutiu okresného súdu o jeho vzatí do väzby ústavný súd v úvode poznamenáva,\nže nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\n\n15\n\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody.\n32. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020.\n33. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva,\nresp. príslušníci Policajného zboru sťažovateľovi počas pobytu v cele policajného zaistenia\ndvakrát neumožnili hovoriť s jeho obhajcom bez prítomnosti tretej osoby, čím bolo\nporušené právo sťažovateľa na obhajobu, krajský súd v napadnutom uznesení uviedol,\nže právo zadržaného obvineného hovoriť s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby vyplýva\npriamo z § 34 ods. 1 Trestného poriadku, a preto nie je potrebný v prípade zadržaného\nžiadať ďalší osobitný súhlas sudcu pre prípravné konanie. Nerešpektovanie tohto práva\nna obhajobu v prípade, ak sa preukáže, je preto pochybením toho, kto sťažovateľovi\nneumožnil hovoriť s obhajcom počas jeho zadržania. Nadväzujúc na uvedené, krajský súd,\nvychádzajúc zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa, konštatoval, že sudkyňa pre prípravné\nkonanie sťažovateľovi umožnila pred výsluchom na okresnom súde radiť sa s obhajcami\nbez prítomnosti tretej osoby. Navyše, obhajcovia sťažovateľa boli osobne prítomní počas\nvýsluchu sťažovateľa na okresnom riaditeľstve, na okresnom súde a boli osobne prítomní\naj počas výsluchu svedkyne poškodenej\na svedkyne\n\n, svedkyne\n\n.\n\n16\n\n34. V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd konštatuje,\nže je nesporné, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva, resp. príslušníci Policajného zboru\nsťažovateľovi počas pobytu v cele policajného zaistenia dvakrát neumožnili hovoriť\ns jeho obhajcom bez prítomnosti tretej osoby. Ústavný súd však súčasne zdôrazňuje,\nže pre rozhodnutie ústavného súdu, či v dôsledku uvedenej skutočnosti došlo alebo nedošlo\nv procese rozhodovania o väzbe sťažovateľa k neprípustnému zásahu do základného práva\nsťažovateľa na obhajobu, sú relevantnými konkrétne okolnosti preskúmavanej veci,\nna ktoré je v zmysle svojej judikatúry ústavný súd v každom jednotlivom prípade povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať (obdobne pozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07,\nII. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, III. ÚS 217/2016 a pod., ale vyplýva to aj z mnohých\nrozhodnutí ESĽP napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991, Annuaire,\nč. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie).\nInak povedané, v každej preskúmavanej veci je potrebné dôsledne vyhodnotiť\nindividuálne\n\nokolnosti\n\nsituácie,\n\naž\n\nna\n\nzáklade\n\nkomplexného\n\nzhodnotenia\n\nktorých možno následne dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo právo\nna obhajobu reálne zmarené.\n35. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledujúce skutočnosti rozhodujúce\npre komplexné posúdenie otázky, či v rámci procesu rozhodovania o väzbe sťažovateľa\nbolo jeho právo na obhajobu zmarené:\n- obhajcovia sťažovateľa boli osobne prítomní počas výsluchu sťažovateľa\nna okresnom riaditeľstve,\n- obhajcovia sťažovateľa boli osobne prítomní počas výsluchu svedkyne poškodenej\n, svedkyne\n\na svedkyne\n\n,\n\n- sťažovateľovi bolo umožnené radiť sa s obhajcami pred jeho výsluchom\nna okresnom súde,\n- v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku mal sťažovateľ možnosť radiť\nsa so svojimi obhajcami aj počas úkonov vykonávaných súdom, t. j. mal možnosť radiť\nsa so svojimi\n\nobhajcami\n\naj\n\npočas\n\npredmetného\n\nvýsluchu\n\nna\n\nokresnom\n\npričom sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ani nenamieta, že by mu to nebolo umožnené,\n\n17\n\nsúde,\n\n- po rozhodnutí okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby mal sťažovateľ\nv zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku možnosť radiť sa so svojimi obhajcami, čo sa týka\nprípravy a podania sťažnosti namietajúcej rozhodnutie okresného súdu o vzatí sťažovateľa\ndo väzby, pričom sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ani nenamieta, že by mu to nebolo\numožnené.\n36. Vyhodnotiac uvedené individuálne okolnosti, ústavný súd konštatuje,\nže v tomto konkrétnom prípade v rámci procesu rozhodovania o väzbe sťažovateľa\nnebolo právo sťažovateľa na obhajobu reálne zmarené.\nVychádzajúc z uvedených úvah, tak ústavný súd uzatvára, že v posudzovanom\nprípade špecifické skutkové okolnosti prípadu, na ktoré je v zmysle svojej judikatúry\nústavný súd v každom jednotlivom prípade povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať,\nnesvedčia v prospech vyslovenia porušenia práva sťažovateľa na obhajobu.\n37. Sťažovateľ taktiež namietal, že sudkyňa pre prípravné konanie v zápisnici\no výsluchu sťažovateľa z 27. júla 2020 nesprávne uviedla, že poučila sťažovateľa o skutku,\nktorý sa mu kladie za vinu, ako aj o právnej kvalifikácii skutku, čo bolo aj dôvodom,\nže sťažovateľ ani jeho obhajcovia nepodpísali zápisnicu z uvedeného výsluchu. V súvislosti\ns touto námietkou krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že pokiaľ sa preukáže,\nže sudkyňa pre prípravné konanie v zápisnici o výsluchu sťažovateľa v rozpore\nso skutočnosťou uviedla, že sťažovateľa oboznámila so skutkom, ktorý sa mu kladie\nza vinu, a právnou kvalifikáciou, potom je túto časť sťažnosti sťažovateľa potrebné\nposudzovať ako námietky proti zápisnici a je potrebné o týchto námietkach rozhodnúť\n(§ 60 Trestného poriadku). Vychádzajúc z obsahu zápisnice o predmetnom výsluchu\nsťažovateľa, je však zrejmé, že sťažovateľovi bol doručený návrh na vzatie do väzby,\na toto ani sťažovateľ nenamieta. Zároveň mu bolo vyšetrovateľom doručené uznesenie\no začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, pričom ďalšie oboznamovanie či čítanie\nobsahu týchto listín nie je povinnosťou sudcu pre prípravné konanie.\n\n18\n\n38. Z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny\nalebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy s dôsledkom porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 5 dohovoru. Právny záver krajského súdu nie je výsledkom svojvôle,\nkeďže má logickú podobu, kde argumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne\nzrozumiteľné. Krajským súdom prezentovaná interpretácia aplikovaných právnych noriem\nnijako nepopiera ich účel a zmysel a má teda z hľadiska ich ústavnej konformnosti\nakceptovateľnú podobu.\n39. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku, že krajský súd nevyhovel jeho žiadosti,\naby podľa § 302 Trestného poriadku umožnil sťažovateľovi a jeho obhajcom účasť\nna neverejnom zasadnutí krajského súdu, na ktorom bude rozhodovať o sťažnosti\nsťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o jeho vzatí do väzby, krajský súd\nv napadnutom uznesení uviedol, že rozhodoval a konal v súlade s § 192 ods. 3 Trestného\nporiadku na neverejnom zasadnutí, pričom ani obhajoba v pomerne rozsiahlom odôvodnení\nsťažnosti\n\nneuviedla\n\ntaké\n\nskutočnosti\n\nči\n\nneoznačila\n\ntaké\n\nkonkrétne\n\ndôkazy,\n\npre ktoré by bolo potrebné sťažovateľa vo veci v tomto štádiu konania dopočuť, prípadne\ntaké, ktorými by jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyvrátila\nvýpovede svedkýň\n\n.\n\n40. Krajský súd sťažovateľom označené práva neporušil, keďže pri rozhodovaní\no jeho väzbe konal v súlade s príslušným procesnoprávnym predpisom upravujúcim\nrozhodovanie o sťažnostiach proti väzobným rozhodnutiam.\nTotiž § 192 ods. 3 Trestného poriadku zakotvuje, že o sťažnosti proti uzneseniu\no vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na neverejnom zasadnutí do piatich\npracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Zároveň § 302 ods. 2 Trestného\nporiadku stanovuje, že pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda\nsenátu umožniť prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi účasť na neverejnom\nzasadnutí. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nie je právom obvineného,\nresp. jeho obhajcu zúčastniť sa na tomto neverejnom zasadnutí, a teda nie je povinnosťou,\n\n19\n\nale oprávnením predsedu senátu účasť týchto osôb umožniť. Krajský súd teda postupoval\nv súlade s príslušnou procesnoprávnou úpravou.\nSťažovateľom napadnutý postup krajského súdu tak nie je možné hodnotiť\nako taký, ktorý by bol v rozpore so znením, so zmyslom alebo s účelom relevantných\nustanovení Trestného poriadku, pričom ani sám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nnekonkretizoval ustanovenie Trestného poriadku, ktoré by krajský súd napadnutým\npostupom zjavne porušil alebo neprípustne „obišiel“.\n41. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím\nna svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práv\npodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 dohovoru napadnutým postupom a uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 Tpo 28/2020 zo 16. septembra 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\n42. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-podmienky väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1db60907-efe6-4c1a-9f33-11434e4a2a88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.194.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.194.2019.1"}, {"guid": "ussr:513b34af-19ad-4cc4-93fb-faa7b92f36ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1"}, {"guid": "ussr:0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:1d2ca66f-8666-4636-a687-b091d2482cff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 456/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 456/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d2ca66f-8666-4636-a687-b091d2482cff"}, {"guid": "ussr:3d738f55-69d3-4d7c-a0e8-d45f071622d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d738f55-69d3-4d7c-a0e8-d45f071622d0"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}], "citovane_v": []}