{"guid": "ussr:672ac060-08a8-48ef-a1c1-ca24294dba70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2020 z 17. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 596/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/672ac060-08a8-48ef-a1c1-ca24294dba70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.596.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 596/2020-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Petrom Mešenecom, Prievozská 39, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžk 24/2018 z 18. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. septembra\n\n2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35\nods. 1 ústavy, základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania\na diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 ods. 1 ústavy a základného práva na zvýšenú\nochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky podľa čl. 38 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžk 24/2018 z 18. júna 2020\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na základe\npersonálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 478\nz 29. septembra 2011 (ďalej len „personálny rozkaz“) prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) z dôvodu, že na základe rozhodnutia lekárskej komisie\nstratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek prácu\nv Policajnom zbore. Proti personálnemu rozkazu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) svojím\nrozhodnutím sp. zn. SLV-PS-PK-213/2011 zo 14. decembra 2011 (ďalej len „prvé\nrozhodnutie ministerstva“) tak, že odvolanie zamietlo a napadnutý personálny rozkaz\npotvrdilo.\n2\n\nZákonnosť personálneho rozkazu a prvého rozhodnutia ministerstva navrhol\nsťažovateľ preskúmať súdom, a to žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nz 22. februára 2012 v rámci správneho súdnictva, prostredníctvom ktorej navrhol,\naby Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil napadnuté rozhodnutia\na vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. O žalobe sťažovateľa rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 5 S 73/2012 z 27. augusta 2013 (ďalej len „prvý rozsudok krajského\nsúdu“) tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.\nProti prvému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd\nsvojím rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 75/2013 z 26. júna 2014 (ďalej len „prvý rozsudok\nnajvyššieho súdu“) zmenil prvý rozsudok krajského súdu tak, že zrušil prvé rozhodnutie\nministerstva a vec vrátil ministerstvu vnútra na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval,\nže v prípade sťažovateľa neboli splnené zákonom stanovené podmienky na prepustenie\npolicajta zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.,\npretože vydaniu personálneho rozkazu ani vydaniu prvého rozhodnutia ministerstva\nnepredchádzalo skúmanie možnosti prevedenia, resp. preloženia sťažovateľa na inú funkciu\nv štátnej službe policajta.\n3. Ministerstvo vnútra vec sťažovateľa znovu prejednalo a rozhodnutím sp. zn. KMOLVS-21/2015/OPK zo 17. marca 2016 (ďalej len „druhé rozhodnutie ministerstva“)\nrozhodlo tak, že odvolanie sťažovateľa opäť zamietlo a napadnutý personálny rozkaz\npotvrdilo.\n\nPodľa\n\nuž predchádzalo\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\npreskúmanie\n\nmožnosti\n\ndruhému\n\nrozhodnutiu\n\nprevedenia,\n\nresp.\n\nministerstva\n\npreloženia\n\nsíce\n\nsťažovateľa\n\nna inú funkciu v štátnej službe, ale išlo len o čisto formálne preskúmanie bez akéhokoľvek\nvplyvu na skutočnosť, že personálny rozkaz a prvé rozhodnutie ministerstva boli nezákonné\na mali byť zrušené.\nSťažovateľ napadol druhé rozhodnutie ministerstva 15. júna 2016 správnou žalobou,\nktorá bola rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 135/2016 z 8. februára 2017\n(ďalej len „druhý rozsudok krajského súdu“) zamietnutá. Proti druhému rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorá bola napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu zamietnutá.\n\n3\n\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred správnymi\norgánmi a všeobecnými súdmi a namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\ndošlo k porušeniu jeho označených práv. Rozsiahlejšie poskytuje svoj vlastný právny\npohľad na vec a v prvom rade argumentuje tým, že rozhodnutím lekárskej komisie\nz 26. septembra 2011 bol uznaný za nespôsobilého na výkon štátnej služby policajta\nso zdravotnou klasifikáciou „D“, pričom však táto zdravotná klasifikácia bola sťažovateľovi\nurčená arbitrárne a bez akéhokoľvek náležitého a relevantného odôvodnenia. Podľa názoru\nsťažovateľa napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je nedostatočne odôvodnený a nedáva\nodpovede na všetky námietky sťažovateľa v jeho kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd\nsa vysporiadal len s jednou z námietok sťažovateľa, a to s námietkou, že v zmysle zákona\nč. 73/1998 Z. z. nebol sťažovateľ zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených\npolicajtov. S týmto právnym názorom však sťažovateľ nesúhlasí. Na relevantnú námietku\nsťažovateľa o nerešpektovaní právneho názoru vyjadreného vo svojom prvom rozsudku\nnajvyšší súd v napadnutom rozsudku „vôbec nereflektoval“. Týmto postupom najvyšší súd\nporušil právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou\npráva na spravodlivý súdny proces.\n5. V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 1 ústavy sťažovateľ vyjadril názor, že zdravotnú klasifikáciu\n„D“ je možné určiť v prieskumnom konaní len uchádzačovi o prijatie do služobného\npomeru policajta. V prípade policajta v stálej štátnej službe pri zmene alebo zhoršení\njeho zdravotného stavu je lekárska komisia povinná určiť zdravotnú klasifikáciu\n„C“ s presne stanovenými obmedzeniami výkonu služby. Služobný úrad policajta\nso zdravotným postihnutím zaradí do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,\npričom ho možno prepustiť za splnenia obidvoch materiálnych podmienok uvedených\nv § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. až po márnom uplynutí lehoty dvoch rokov\nzaradenia v zálohe. Pokiaľ by najvyšší súd reflektoval na námietku sťažovateľa o povinnosti\njeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, na čo poukázal v kasačnej\nsťažnosti, a druhý rozsudok krajského súdu zrušil, nepretrvával by podľa názoru\nsťažovateľa stav, keď boli porušené „jeho práva uvedené v tejto časti sťažnosti, najmä\njeho právo na slobodnú voľbu povolania, na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu\n4\n\nalebo právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu.“.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom takto:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nako aj právo sťažovateľa na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, právo\nsťažovateľa na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii\nv zamestnaní podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na zvýšenú ochranu zdravia\npri práci a osobitné pracovné podmienky podľa čl. 38 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom\nNajvyššieho súd Slovenskej republiky č. k. 2Sžk/24/2018 zo dňa 18.06.2020 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky č. k. 2Sžk/24/2018 zo dňa 18.06.2020\nzrušuje a vracia sa vec Najvyššiemu súd Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z.\n\nz.\n\no Ústavnom\n\nsúde\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu\nústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody,\n\nktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ,\n\na to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu\nverejnej moci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n\n6\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n15. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé\na uspokojujúce\n\npracovné\n\npodmienky.\n\nZákon\n\nim\n\nzabezpečuje\n\nnajmä\n\nochranu\n\nproti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.\nPodľa čl. 38 ods. 1 ústavy ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo\nna zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené ním označené práva. V rámci predostretej argumentácie\nprezentuje\n\nvýhrady\n\nproti\n\npostupu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na napadnutému\n\nrozsudku\n\nz 18. júna 2020, ktorý je podľa jeho názoru arbitrárny a nedostatočne odôvodnený.\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\n(I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05, IV. ÚS 339/2013). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 124\n7\n\nústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (III. ÚS 151/05, II. ÚS 134/09). Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019). Posúdenie veci všeobecným\nsúdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie niektorého základného práva\nalebo slobody (I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 272/09). O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možne uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIII.1 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n18. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným\n\nsúdom\n\npostupom\n\nustanoveným\n\nzákonom.\n\nZ\n\nuvedeného\n\ndôvodu\n\nv týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n19. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“), z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá\n8\n\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď\nna všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany.\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako\njudikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgidias v. Grécko,\nrozhodnutie ESĽP z 29. 5. 1997, Recueil III/1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami,\n\nargumentmi\n\na\n\nnávrhmi\n\nna\n\nvykonanie\n\ndôkazov\n\nstrán\n\ns výhradou,\n\nže majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko, rozhodnutie ESĽP z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n20. Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať ochrany svojich\npráv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 339/2013).\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie,\nči právne závery najvyššieho súdu, na ktorých založil napadnutý rozsudok, neboli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, či tento napadnutý rozsudok je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný a udržateľný a či zároveň ním nedošlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa.\n9\n\n22. Podľa § 192 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí\nzo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo\nzo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore\nalebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť\nna inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.\n23. Podľa § 195 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. zákaz prepustenia\nzo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodu, ak podľa rozhodnutia\nlekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať\nakúkoľvek funkciu v Policajnom zbore.\n24. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane\n(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n25. Ústavný súd sa oboznámil aj s odôvodnením druhého rozsudku krajského súdu,\nktorý,\n\nvychádzajúc\n\nz relevantných\n\nskutkových\n\nokolností\n\n(sťažovateľovi\n\nbola v prieskumnom konaní lekárskou komisiou uznaná zdravotná klasifikácia „D“, pozn.),\nv podstatnom pre posúdenie námietok sťažovateľa (body 15 až 19) uviedol:\n«Z citovaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že ak dôjde počas výkonu\nstálej štátnej služby k zmene zdravotného stavu policajta (zdravotná klasifikácia „A“ spôsobilý na výkon štátnej služby policajta), rozhoduje o určení jeho zdravotnej spôsobilosti\nna ďalší výkon štátnej služby v prieskumnom konaní príslušná lekárska komisia,\nktorá určí policajtovi zdravotnú klasifikáciu a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom\nštátnej služby.\nPokiaľ je policajtovi na základe posúdenia jeho zdravotného stavu určená zdravotná\nklasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby s obmedzením, určí lekárska komisia\n10\n\npotrebné obmedzenia výkonu štátnej služby. Policajta, ktorý podľa rozhodnutia lekárskej\nkomisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu,\nmožno podľa 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustiť zo služobného pomeru\nvždy len vtedy, ak ho nemožno previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe.\nAk ide o policajta v stálej štátnej službe, ktorého nemožno previesť alebo preložiť\nna inú funkciu, musí byť predtým po dobu dvoch rokov zaradený do zálohy pre prechodne\nnezaradených policajtov.\nAk bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej\nslužby policajta, ide o nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore.\nV takom prípade zákon podľa názoru krajského súdu neukladá služobným orgánom\npovinnosť zaradiť zdravotne nespôsobilého policajta v stálej štátnej službe do zálohy\npre prechodne\n\nnezaradených\n\npolicajtov\n\na\n\nnevyžaduje\n\nani\n\npreverovať,\n\nči ho nemožno previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol\nna ujmu jeho zdravia. Vyplýva to zo systematického výkladu § 192 ods. 1 písm. b/\nv nadväznosti na ustanovenia § 192 ods. 4 a § 43 ods. 1 písm. c/, ktoré viažu povinnosť\nskúmať možnosti prevedenia alebo preloženia policajta na inú funkciu v štátnej službe\na tiež zaradenie policajta v stálej štátnej službe do zálohy pre prechodne nezaradených\npolicajtov len na stratu spôsobilosti vykonávať zo zdravotných dôvodov doterajšiu funkciu,\nnie však na zdravotnú nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore.\nLogický výklad predmetných ustanovení nemôže viesť k inému udržateľnému záveru\nako je ten, že pokiaľ nie je policajt zdravotne spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu\nv policajnej štátnej službe, nemôže existovať iná funkcia v policajnej štátnej službe,\nna ktorú by ho bolo možné previesť alebo preložiť.\nS ohľadom na to, že žalobcovi bola v prieskumnom konaní zameranom na posúdenie\njeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby určená zdravotná klasifikácia\n„D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, bol podľa mienky krajského súdu\nnaplnený zákonný dôvod pre jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192\nods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého pre prepustenie policajta\nzo služobného pomeru postačuje, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo\nzo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore.\nPreskúmanie možnosti prevedenia alebo preloženia žalobcu na inú funkciu v štátnej službe,\n11\n\nktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, zákon celkom logicky ukladá len pre prípad\nstraty spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu, kedy sú otvorené možnosti pokračovania\nštátnej služby dotknutého policajta na inej funkcii.\nOdpoveď na otázku, či žalobcu možno alebo nemožno previesť alebo preložiť\nna inú funkciu v policajnej štátnej službe, ktorá by nebola na ujmu jeho zdravia,\nje teda podľa názoru krajského súdu obsiahnutá už v rozhodnutí lekárskej komisie,\nktorá mu určila zdravotnú klasifikáciu „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.\nV takom prípade sa policajtovi ďalšie možnosti výkonu štátnej služby uzatvárajú,\npretože nespĺňa obligatórnu podmienku trvania služobného pomeru, ktorou je zdravotná\nspôsobilosť podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.. To samozrejme neznamená,\nže by bolo akýmkoľvek spôsobom dotknuté právo žalobcu na prácu (§ 35 ods. 3 Ústavy SR),\nči iné oprávnenie súvisiace s jeho zdravotným stavom, nakoľko tieto-môže realizovať\nmimo policajného zboru.»\n26. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol:\n„Najvyšší súd poukazuje na znenie ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b) zákona,\nktoré pozostáva z dvoch situácií:\n1/ policajt podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných\ndôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v PZ;\n2/ policajt podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných\ndôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť\nna inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.\nUstanovenie § 192 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona predstavuje situáciu, kedy policajt\nnemôže vykonávať doterajšiu funkciu. Ide o prípad, kedy zdravotná klasifikácia nevylučuje\nvýkon štátnej služby, ale tento výkon je možný iba s obmedzeniami a úľavami\ntak, aby nezhoršil zdravotný stav policajta. Pokiaľ táto funkcia v PZ nie je, je daný dôvod\nprepustenia policajta zo služobného pomeru podľa tohto ustanovenia zákona. Ustanovenie\n§192 ods. 4 zákona upravuje, že policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť\nprepustený z dôvodu, že stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať\ndoterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe,\nktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Pri tejto situácii používa policajt ochranu,\n12\n\nktorou\n\nje\n\njeho\n\nzaradenie\n\ndo\n\nzálohy\n\npre\n\nprechodne\n\nnezaradených\n\npolicajtov,\n\nv ktorej môže zotrvať až dva roky.\nV predmetnom prípade posúdením lekárskej komisie stratil žalobca dlhodobo\nzo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v PZ (§ 192\nods. 1 písm. b/ bod 1), čo znamená, že žalobca nemôže vykonávať v PZ žiadnu funkciu.\nDlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je v kontraindikácii s akýmkoľvek výkonom štátnej\nslužby v PZ. Zákon vylučuje možnosť, že by žalobca v tomto prípade mohol štátnu službu\nvôbec vykonávať. Túto situáciu podporuje ustanovenie § 195 ods. 2 písm. b) zákona\no zákaze prepustenia zo služobného pomeru, ktorý sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodu,\nak podľa rozhodnutia lekárskej komisie policajt stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov\nspôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v PZ.\nV predmetnom prípade nebolo možné žalobcu zaradiť do zálohy pre prechodne\nnezaradených policajtov v stálej štátnej službe, nakoľko § 43 ods. 1 písm. c/ zákona sa viaže\nna zaradenie policajta v stálej štátnej službe do zálohy pre prechodne nezaradených\npolicajtov, len ak by stratil spôsobilosť vykonávať zo zdravotných dôvodov doterajšiu\nfunkciu, nie však na zdravotnú nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom\nzbore.“\n27. V súvislosti s namietaným tvrdením sťažovateľa o porušení označených práv\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve v súvislosti s jeho nedostatočným odôvodnením bolo podľa názoru ústavného\nsúdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale „len“ preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí\na postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné\na ukrátili ju na jej právach, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne\n\na\n\nprocesnoprávne\n\npredpisy\n\na\n\nv\n\nsúlade\n\nso\n\nzákonom\n\nrozhodli.\n\nTreba preto vziať do úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom,\nktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (I. ÚS 178/2014, II. ÚS 588/2016, II. ÚS 498/2018). Vzhľadom na tieto špecifiká\n\n13\n\nsprávneho súdnictva ústavný súd posudzoval aj dôvodnosť námietok sťažovateľa\nproti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu.\n28. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné\notázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd postupoval v medziach\nsvojej právomoci, jeho úvahy a závery (s prihliadnutím aj na argumentáciu krajského súdu)\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, rešpektujú zmysel a účel príslušných\nustanovení zákona č. 73/1998 Z. z., a preto ich možno aj z ústavného hľadiska považovať\nza udržateľné a právne akceptovateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť\nústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n29. Ústavný\n\nsúd\n\nv tejto\n\nsúvislosti\n\npoukazuje\n\naj\n\nna\n\nsvoju judikatúru,\n\npodľa ktorej postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu vyjadreného v čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n30. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\n\n14\n\nk záveru\n\no ich\n\nporušení,\n\na\n\npreto\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nv tejto\n\nčasti\n\nodmietol\n\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n31. Sťažovateľ tiež namieta porušenie základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo podľa neho dôjsť rozhodnutím najvyššieho\nsúdu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a napadnuté rozhodnutie\nnedostatočne odôvodnil.\n32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie\n(čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú, konštatuje, že v takom prípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu\nsťažovateľom označených základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 1 ústavy, a preto aj v tejto časti bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n33. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že síce citlivo vníma okolnosti\ndaného prípadu vedúceho k prepusteniu sťažovateľa zo štátnej služby policajta, avšak\nvzhľadom na konkrétny procesný stav nemá inú možnosť ako ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Najvyšší súd aj krajský súd postupovali v súlade\nso zákonom č. 73/1998 Z. z. a jeho ustanoveniami upravujúcimi zdravotnú spôsobilosť\npolicajta ako trvalú a obligatórnu podmienku trvania služobného pomeru, pričom,\nako to z priložených príloh vyplýva, sťažovateľovi bola už skôr určená zdravotná\nklasifikácia „D“, a to rozhodnutím lekárskej komisie z 13. septembra 2010. Rozhodnutie\nbolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené a bola mu predĺžená podporná doba.\nNapriek všetkému jeho zdravotný stav neskôr pri prieskumnom konaní v rozhodnej dobe\nneumožnil určenie inej, pre sťažovateľa výhodnejšej zdravotnej klasifikácie.\n\n15\n\n34. Pretože ústavná\n\nsťažnosť bola odmietnutá ako celok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zdravotný stav", "služobný pomer-policajta", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:52370643-f9e9-4bbf-a802-d9e8edb99bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.498.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.498.2018.1"}, {"guid": "ussr:99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": []}