{"guid": "ussr:79baac6f-3702-4c1b-ad66-f133b47ee18a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2020 z 17. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 595/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79baac6f-3702-4c1b-ad66-f133b47ee18a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 595/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou\n\nJurek, advokátska kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Pavel Jurek, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 5 C 37/2018-110\nz 12. apríla 2019, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 150/2019\nzo 16. októbra 2019\n\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 9 Cdo 50/2020 z 27. mája 2020 a takto\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n6. augusta 2020 doručená v elektronickej podobe ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nTopoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 37/2018-110 z 12. apríla 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Co 150/2019 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „namietané\nuznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Cdo 50/2020 z 27. mája 2020 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou\nokresnému súdu domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej v dôsledku\npracovného úrazu. Okresný súd 28. augusta 2018 vydal platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu\npodaného odporu zo strany žalovaného zrušený. Následne okresný súd uznesením\nz 15. januára 2019 konanie v časti o zaplatenie úrazových dávok zastavil. Dôvodom bola\nskutočnosť, že sťažovateľom uplatnené úrazové dávky sú v právomoci Sociálnej poisťovne.\nPredmetom konania pred okresným súdom zostal iba nárok sťažovateľa na náhradu vecnej\nškody spôsobenej pracovným úrazom v sume 500 € s príslušenstvom. Sťažovateľ podaním\nz 5. apríla 2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu plnenia nároku sťažovateľa\npoisťovňou na základe jeho povinného zmluvného poistenia.\nOkresný súd napadnutým uznesením z 12. apríla 2019 konanie zastavil a priznal\nžalovanému\n\nnárok\n\nna\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania\n\nv rozsahu\n\n100\n\n%,\n\nodôvodňujúc\n\nto tým, že sťažovateľ procesne zavinil zastavenie konania. Výrok uznesenia okresného súdu\n2\n\nz 12. apríla 2019 o trovách konania napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol\nkrajský súd namietaným uznesením tak, že potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu\na žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nSťažovateľ podal proti namietanému uzneseniu krajského súdu dovolanie.\nNapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľa ako neprípustné\nodmietnuté a žalovanému priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ po podrobnom opise skutkového stavu namieta\npostup okresného súdu, ktorý napriek tomu, že zo strany sťažovateľa nešlo o bezdôvodné\nspäťvzatie žaloby, konanie zastavil a, vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia, náhradu\ntrov konania priznal žalovanému. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho nárok bol dôvodný\na okresný súd ho priznal tým, že vydal platobný rozkaz. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o nároku na náhradu trov konania v rozpore s § 256 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a s princípom\nspravodlivosti. Posudzovaný prípad je vzhľadom na priebeh pracovného úrazu aj dôvodom\nhodným osobitného zreteľa, čo však okresný súd neakceptoval. Podľa sťažovateľa došlo\nv posudzovanej veci napadnutým uznesením okresného súdu k zásahu do jeho základného\npráva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Trovy konania v danom prípade vznikli\nporušením právnej povinnosti okresného súdu, ktorý nemal vydať platobný rozkaz,\nale bezodkladne po zistení nedostatku svojej právomoci mal konanie zastaviť.\n4. Porušenie označených práv sťažovateľ namieta aj v súvislosti s rozhodnutiami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré napriek pochybeniam okresného súdu\njeho rozhodnutie potvrdili, resp. odmietli dovolanie. Podľa sťažovateľa je odôvodnenie\nnamietaného uznesenia krajského súdu strohé a „mimoriadne absurdné.“. Vo vzťahu\nk namietanej arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým dovolací súd\ndovolanie odmietol „z dôvodu, že dovolanie smeruje proti výroku uznesenia odvolacieho\nsúdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, pričom podľa názoru dovolacieho\nsúdu nejde o rozhodnutie súdu vo veci samej, ale iba o rozhodnutie súdu procesné“,\npoukazuje sťažovateľ na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 387/2019, ktorého odôvodnenie\nv značnej časti cituje v ústavnej sťažnosti. Podľa sťažovateľa zo záverov označeného nálezu\n3\n\nústavného súdu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu v otázke nároku na náhradu trov\nkonania je rozhodnutím konečným a z tohto dôvodu je ho možné považovať za rozhodnutie\npreskúmateľné\n\nv dovolacom\n\nkonaní\n\nz dôvodu\n\nzmätočnosti\n\nako\n\nrozhodnutie,\n\nktorým sa konanie končí. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti prezentuje názor, že najvyšší súd\n„interpretoval právne normy v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom\nspravodlivosti ako aj v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne\nakceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií.“.\n5. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu č. k. 5 C 37/2018-110 z 12. apríla 2019 (v petite\nnesprávne uvádza dátum vydania rozhodnutia ako „16.10.2019“, správne má byť\n12. apríla 2019, pozn.), namietaným uznesením krajského súdu zo 16. októbra 2019\na napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu z 27. mája 2020, zrušil označené rozhodnutia\nvšeobecných súdov a vrátil im vec na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiada o náhradu trov\nkonania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej\n5\n\nmoci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012,\nIII. ÚS 288/2016, II. 59/2019). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým okresný súd rozhodol o nároku\nžalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré je aj svojvoľné a nedostatočne\nodôvodnené, namietaným uznesením krajského súdu (potvrdzujúcim uznesenie okresného\nsúdu o trovách konania) a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým dovolanie\nsťažovateľa odmietol.\n\n6\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n16. Pri posudzovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu\npri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní\nsvojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 523/2014,\nIII. ÚS 514/2017). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(IV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018, II. ÚS 273/2019).\n17. Sťažovateľ mohol proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 12. apríla 2019\npodať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.\nÚstavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci boli naplnené ústavné\npodmienky pre aktiváciu princípu subsidiarity, z ktorého vychádza svojou právnou\nkonštrukciou čl. 127 ods. 1 ústavy, keďže krajský súd disponoval právomocou poskytnúť\nna základe odvolania ochranu sťažovateľom označených práv v rámci odvolacieho konania.\n18. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu\nrozhodnúť o tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu. Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie.\n7\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu\n19. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia\ntohto písomného\n\nvyhotovenia\n\nsťažovateľovi;\n\nak\n\nsa\n\nrozhodnutie\n\ndoručuje\n\nlen jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia\ntohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný\nprostriedok,\n\nlehota\n\nna\n\npodanie\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n20. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie\nje jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota\nje dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia\nalebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie\ntejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej\noneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania sťažnosti\npo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie\ntejto lehoty odpustiť (napr. II. ÚS 695/2014, III. ÚS 589/2017, I. ÚS 122/2019).\n21. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie\nlehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\nvšak v každom prípade predpokladajú riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.\nO riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť v prípade,\n8\n\nže je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného právneho\nzastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému právna\núprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. V opačnom prípade\nby sa totiž pripustila možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na podanie ústavnej\nsťažnosti (napr. II. ÚS 232/2019).\n22. O tento prípad ide aj vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom podal dovolanie, ktoré smerovalo proti výroku uznesenia krajského\nsúdu o náhrade trov konania, nie teda proti výroku, ktorým sa konanie skončilo\n(takým bol výrok o zastavení konania vo veci samej). V zmysle § 420 CSP je prípustné\ndovolanie\n\nproti každému\n\nrozhodnutiu\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nvo\n\nveci\n\nsamej\n\nalebo ktorým sa konanie končí (za tam stanovených ďalších podmienok, pozn.). Ústavný\nsúd si je vedomý toho, aj keď to sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol, že vo vzťahu\nk namietanému uzneseniu krajského súdu odvíja sťažovateľ lehotu na jej podanie\nod právoplatnosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie\nodmietnuté, a preto je z hľadiska zachovania lehoty potrebné, aby ústavný súd pri svojom\nrozhodovaní zobral do úvahy dôvody odmietnutia dovolania.\n23. Ústavný súd musí konštatovať (pozri ďalej bod 29 tohto uznesenia, pozn.),\nže sťažovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok, teda dovolanie, proti namietanému\nuzneseniu krajského súdu, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o trovách konania, hoci\nzákon (predtým Občiansky súdny poriadok a ani teraz platný Civilný sporový poriadok)\nmožnosť podať tento mimoriadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu\nnepripúšťa. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania\ndomáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať\nv konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom.\n24. V prípade sťažovateľa nemožno hovoriť o riadnom vyčerpaní opravného\nprostriedku, a preto nemožno lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu,\nkeď bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom\n\n9\n\nopravnom prostriedku, ale od momentu, keď namietané uznesenie krajského súdu\nnadobudlo právoplatnosť.\n25. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že namietané uznesenie krajského súdu bolo\nsťažovateľovi doručené 13. novembra 2019. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému\nsúdu doručená 6. augusta 2020, teda celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov\nvo vzťahu k uvedenému namietanému uzneseniu krajského súdu.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nnamieta porušenie svojich označených práv namietaným uznesením krajského súdu,\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako podanú oneskorene.\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n27. Sťažovateľ v podanom dovolaní zotrval na argumentoch, ktoré použil\naj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Najvyšší súd napadnutým\nrozhodnutím dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne neprípustné v súlade\ns § 447 písm. c) CSP.\n28. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom najvyšší súd uviedol:\n„Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie\nvo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ\nvyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma\nprimárne,\n\nči\n\nide\n\no rozhodnutia\n\nv ňom\n\nuvedené;\n\nk preskúmaniu\n\nopodstatnenosti\n\nargumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/\nCSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému\nv tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí,\n10\n\nje z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné,\nči k dovolateľom\n\nnamietanej\n\nprocesnej\n\nvade,\n\nktorú\n\nvšak\n\nv dovolaní\n\nžalobca\n\nuznesenia\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\n(teda sťažovateľ, pozn.) nešpecifikoval... došlo alebo nedošlo.\nDovolanie\n\nžalobcu\n\nsmeruje\n\nproti\n\nvýroku\n\nktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Uvedené uznesenie nepredstavuje\nrozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ale (iba) rozhodnutie procesné. Nejde\nani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko pod takýmto pojmom treba rozumieť\ntaké rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého sa skončí samotné konanie o veci\n(vymedzenej v sporovom konaní žalobcu) bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu\nna odvolacom\n\nsúde\n\n(napr.\n\nuznesenie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\no odmietnutí\n\nodvolania\n\nproti rozsudku súdu prvej inštancie; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený\nrozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavené... K tomu pozri tiež uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 6Cdo/160/2017 (prijatý\nako judikát R 73/2018).\nŽalobca ďalej prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa jeho obsahu, (bod 2 textu)\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia\nje v takomto prípade prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.\nPretože v § 357 písm. m/ CSP je uvedené uzneseniu o nároku na náhradu trov\nkonania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu\no trovách konania...“\n29. Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia rozhodnutia o dovolaní, ktorým najvyšší\nsúd dovolanie sťažovateľa odmietol, ústavný súd konštatuje, že dovolanie sťažovateľa bolo\nodmietnuté z dôvodu, že bolo neúplné, keďže dovolacie dôvody neboli vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť\nk meritórnemu posúdeniu jeho výhrad proti namietanému uzneseniu krajského súdu,\na zároveň aj z dôvodu, že prípustnosť dovolania, odkazujúc na judikatúru najvyššieho súdu\na ústavného súdu, proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania je v zmysle Civilného\nsporového poriadku vylúčená.\n11\n\n30. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver najvyššieho súdu (na rozdiel\nod názoru sťažovateľa) za ústavne plne udržateľný. V súvislosti s argumentáciou\nsťažovateľa nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 387/2019 ústavný súd dodáva,\nže v tam vedenej veci vychádzal ústavný súd z iných podstatných skutočností,\nktoré nie sú na aktuálne posudzovanú ústavnú sťažnosť aplikovateľné. V okolnostiach\nposudzovanej veci nemožno napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu považovať\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva\nna spravodlivý súdny proces. Zhodnotenie neprípustnosti dovolania najvyšším súdom\nnevybočuje\n\nz ústavnoprávnych\n\nlimitov\n\nkvality odôvodenia\n\nrozhodnutia.\n\nUvedené\n\nskutočnosti takto neumožňujú prijať záver o porušení označeného základného práva\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.\n31. Ústavný súd citlivo vníma okolnosti daného prípadu, avšak vzhľadom\nna konkrétny procesný stav nemá inú možnosť ako ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n32. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sociálna poisťovňa", "práca, pracovný pomer-pracovný úraz", "žaloba-späťvzatie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1"}, {"guid": "ussr:18f9d6be-0e48-4ac0-81c1-ef317737e40a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.232.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 232/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.232.2019.1"}, {"guid": "ussr:c85491f8-5643-476c-8b2e-7e278cf8a866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2019 z 3. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2019.1"}, {"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}, {"guid": "ussr:d98087f0-6834-4c7f-a489-4239e9779c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.589.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 589/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 589/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.589.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79"}, {"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "b703071d-b9b1-4cd5-b2b9-93bc47e4debc:ee9bc546-9e85-40cf-bc6c-dde83a7c7ebf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4618201698.1", "spisova_znacka": "25Co/150/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/150/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4618201698.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f3929f87-735b-4314-9be3-a73f0b696dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.393.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 393/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 393/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.393.2025.1"}, {"guid": "ussr:e11cc629-cf02-4778-905b-c768af1dfe87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.122.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.122.2025.1"}, {"guid": "ussr:7cb7b78d-7290-49ed-a0b1-f43416a0bd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1"}]}