{"guid": "ussr:aa73b678-b7af-405d-82de-35ffe890ff46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.587.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 587/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 587/2020 z 17. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 587/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.587.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa73b678-b7af-405d-82de-35ffe890ff46", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.587.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.587.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.587.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 587/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o.,\n\nPodzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Peružek,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7 C 82/2014\nz 19. januára 2017, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 229/2017\nz 29. januára 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 57/2020 z 18. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Peružek, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 7 C 82/2014 z 19. januára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“),\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 229/2017\nz 29. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 57/2020\nz 18. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 7 C 82/2014 sa žalobcovia ako dedičia, ktorí sa stali oprávnenými z pohľadávky\nna vrátenie pôžičky, proti sťažovateľovi v procesnom postavení žalovaného domáhali\nzaplatenia peňažného plnenia spolu s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým rozsudkom\nrozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade žalovanú sumu spolu\ns príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne v 1. rade.\nDruhým výrokom okresný súd konanie vo vzťahu k žalobcom v 2 a 3. rade zastavil a tretím\nvýrokom uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania\nv pomere 100 %.\n3. Po podaní odvolania sťažovateľom proti 1. a 3. výroku napadnutého rozsudku\nokresného súdu krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil prvoinštančné rozhodnutie\nv napadnutých výrokoch 1 a 3, pričom žalobkyni v 1. rade priznal proti sťažovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dovolanie sťažovateľa, ktorým napadol\nprávoplatný rozsudok krajského súdu, najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol podľa\n§ 447 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“).\n\n2\n\n4. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho\nprocesných práv ako strany v konaní, pretože k jeho výsluchu došlo prostredníctvom\ndožiadaného súdu, čo považuje za nezákonné. Sťažovateľ považuje za rozporný so zákonom\ni postup, keď okresný súd nevyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávania „o najmenej\n90 dní“, o ktoré žiadal z dôvodu zabezpečenia „radnej prípravy na pojednávanie a to\nz dôvodu potreby zaťaženia svedkov a spisového materiálu, keď sa nachádza vo výkone\ntrestu a tento proces si vyžadoval určitý čas...“. Procesné práva sťažovateľa boli podľa neho\nporušené i tým, že mu zo strany okresného súdu nebol prezentovaný predbežný právny\nnázor súdu, a tiež, že v konaní nebol „prezentovaný žiadny relevantný dôkaz, od ktorého by\nbolo možné odvodiť dôvodnosť podanej žaloby“. Sťažovateľ argumentuje, že okresný súd\nnevykonal ním navrhnuté dôkazy a spochybňuje závery dokazovania.\n5. „Sťažovateľ napadnutým rozhodnutiam vytýka, že sú neodôvodnené a arbitrárne\na že okresný súd ústavne nesúladným výkladom zasiahol do jeho základného práva na\nsúdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v takej miere, že jemu odoprel právo\nna prístup k súdu a na meritórne súdne rozhodnutie. Uvedený nezákonný postup potom\nprevzali aj krajský ako aj Najvyšší súd SR.“\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 57/2020-577 zo\ndňa 18. 06. 2020, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 229/2017-428 zo dňa\n29. 01. 2019 ako aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7 C 82/2014 zo dňa\n19. 01. 2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 57/2020-577 zo\ndňa 18. 06. 2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 229/2017-428 zo dňa\n29. 01. 2019 ako aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7 C 82/2014 zo dňa\n19. 01. 2017 sa zrušujú a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.\n\n3\n\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,24 Eur,\nktorú sú povinní vyplatiť Okresný súd Dunajská Streda, Krajský súd Trnava a Najvyšší súd\nSR spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\n\n4\n\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn.\n7 C 82/2014 z 19. januára 2017 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 Co 229/2017\nz 29. januára 2019\n13. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\n\n5\n\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n15. Ústavný súd poukazuje na to, že v prípade oboch napadnutých rozsudkov\n(okresného súdu i krajského súdu) mal sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok, ktorý\nmu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.\n16. Proti rozsudku okresného súdu z 19. januára 2017 mohol podať odvolanie,\no ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti\nvyplýva, že proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie podal a rozhodol o ňom\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 11 Co 229/2017 z 29. januára 2019. Právomoc krajského\nsúdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného\nsúdu.\n17. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co 229/2017 z 29. januára 2019 mohol\npodať sťažovateľ dovolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ dovolanie, pričom jeho prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP.\n18. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Cdo 57/2020 z 18. júna 2020 dovolanie\nodmietol ako procesne neprípustné. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože argumentácia\nuplatnená v ústavnej sťažnosti je totožná s argumentáciu uvedenou v dovolaní, pričom je\npotrebné konštatovať, že najvyšší súd sa dovolaním sťažovateľa a v ňom uvedenými\ndôvodmi vysporiadal (pozri bod 26 tohto uznesenia).\n\n6\n\n19. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu, ako i proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 57/2020\nz 18. júna 2020\n20. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n21. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n22. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\n\n7\n\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n23. Z týchto právnych názorov ústavný súd vychádzal aj pri predbežnom prerokovaní\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa.\n24. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že ústavná sťažnosť je vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odôvodnená veľmi všeobecne, keď sťažovateľ\nnamieta jeho „neodôvodnenosť a arbitrárnosť“.\n25. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani\nnemožno bez ďalšieho považovať za porušenie ním označeného základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy\nstratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného\ndovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný\nsporový poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol\nznamenať odoprenie prístupu sťažovateľov k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n26. Ústavný súd bez potreby citácie odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu vzhľadom na všeobecný charakter argumentácie sťažovateľa uplatnenej v ústavnej\nsťažnosti dospel k záveru, že najvyšší súd odmietnutie dovolania primeraným spôsobom\nodôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd\npri preskúmavaní napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania,\npozn.), t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj\n\n8\n\nvysporiadal s jednotlivými námietkami sťažovateľa uplatnenými v dovolaní, pričom dospel\nk záveru, že tvrdenia sťažovateľa o existencii tzv. vady zmätočnosti sa nepreukázali,\na na základe uvedeného odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 447 písm. c) ako\nneprípustné.\n27. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o ich porušení.\n28. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "e085bfa9-76d5-429f-a9ab-5a2413c1de19:f16ff196-942d-4020-aa51-85d1a81e022b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/229/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/229/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e085bfa9-76d5-429f-a9ab-5a2413c1de19:f16ff196-942d-4020-aa51-85d1a81e022b"}], "citovane_v": []}