{"guid": "ussr:a617ac7c-2153-4dba-a1d0-f5d8483fe59c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.573.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 573/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 573/2020 z 31. 3. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. II. ÚS 573/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.573.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-03-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a617ac7c-2153-4dba-a1d0-f5d8483fe59c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.573.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.573.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.573.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 573/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Jany Laššákovej v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou FELŠÖCI & Partners,\ns. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Ján Felšöci,\nproti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 81/2004 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 81/2004 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 81/2004\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 5 000 eur, ktoré jej j e Okresný súd\nBratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 450,28 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 81/2004. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume\n12 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva nasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde 22. marca 2004 domáhala proti žalovanému\nv 1. rade\na žalovanému v 2. rade\n(ďalej\nspolu len „žalovaní“) určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.\nKonanie sa pred súdom prvej inštancie skončilo vydaním meritórneho rozsudku z 13. októbra 2016\ntak, že žalobe sťažovateľky bolo vyhovené, avšak uvedené rozhodnutie do dňa podania ústavnej\nsťažnosti nie je právoplatné. Proti rozsudku okresného súdu bolo 28. decembra 2016 podané v mene\nžalovaného v 1. rade\nodvolanie zo strany advokáta\n.\nKrajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bola vec vrátená 8. augusta 2018\nbez prerokovania veci na okresný súd s pokynom, aby okresný súd odstránil nedostatok právneho\nzastupovania žalovaných v záhlaví rozsudku. Okresný súd napokon 24. septembra 2020 vydal\nopravné uznesenie a spis bol 3. novembra 2020 predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej uvádza, že napadnuté konanie sťažovateľka iniciovala a je pre ňu podstatné z dôvodu,\nže záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa sťažovateľka\nv napadnutom konaní domáha, bráni postihnutiu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade\n, ktoré sú jeho jediným exekučne postihnuteľným majetkom. K uvedenému\nzáveru o neplatnosti záložnej zmluvy môže súčasne dospieť jedine súd právoplatným rozsudkom,\nna základe ktorého následne rozhodne aj kataster nehnuteľností o výmaze záložného práva\nk dotknutým nehnuteľnostiam a tieto sa tak stanú exekučne postihnuteľnými na uspokojenie\njudikovaných pohľadávok sťažovateľky.\n5. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že o jej žalobe podanej okresnému súdu 22. marca 2004\nnie je ani v roku 2020, t. j. po viac ako 16 rokoch od jej podania, právoplatne rozhodnuté.\n6. Sťažovateľka ďalej uviedla, že odvolanie žalovaného v 1. rade\nby malo\nbyť odvolacím súdom odmietnuté z dôvodu, že nebolo podané oprávnenou osobou, pretože advokát\n, ktorý ho podal, ho podával v mene žalovaného v 1. rade bez splnomocnenia.\nV napadnutom konaní bolo ním doložené len splnomocnenie udelené žalovaným v 2. rade,\naj to k inej spisovej značke a\nsa písomne v napadnutom konaní 30. júna 2020 vyjadril,\nže žiadneho zo žalovaných nezastupuje a spoluprácu ukončil pred piatimi rokmi. Uvedená\nskutočnosť vyplýva aj z opravného uznesenia okresného súdu z 24. septembra 2020. Z uvedeného\nje tak podľa sťažovateľky zrejmé, že vo veci nejde o procesne náročné rozhodnutie a táto situácia\n\n2\n\nmohla byť okresnému súdu zrejmá už pri podaní odvolania v roku 2016, a teda mal vykonať opravu\nrozsudku bezodkladne, nie po uplynutí štyroch rokov.\n7. Sťažovateľka argumentuje, že okresný súd minimálne 12 rokov nekonal efektívne,\nbez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, keď nezabezpečil také opatrenia, aby sa najmä\npojednávania uskutočnili plynulo, pravidelne a riadnym prerokovaním veci a aby mohla byť vec\nriadne a včas predložená odvolaciemu súdu.\n8. Sťažovateľka zastáva názor, že v prípade napadnutého konania nejde o právne ani fakticky\nzložitú vec, keďže nebolo potrebné vypočúvať viacerých svedkov, ale v podstate len strany sporu,\nani oboznamovať množstvo listín a vo fáze konania po podaní odvolania bolo potrebné len preveriť\nzastúpenie žalovaných. Sťažovateľka ďalej uviedla, že svojím správaním neprispela k neprimeranej\ndĺžke konania, hoci navrhovala jeho prerušenie, no zároveň aj pokračovanie v konaní, a jej právny\nzástupca sa konania riadne zúčastňoval. Vo vzťahu k hodnoteniu tretieho kritéria, postupu súdu,\npodľa mienky sťažovateľky vypovedá samotná dĺžka neskončeného súdneho konania v trvaní\n16 rokov, malý počet a význam úkonov súdu, z čoho je možné súdiť, že napadnuté konanie\nvykazuje prieťahy v konaní, ktoré vznikali na strane okresného súdu. V kontexte 16 rokov\ntrvajúceho konania možno podľa sťažovateľky hovoriť aj o odmietnutí spravodlivosti.\n9. Sťažovateľka upovedomila ústavný súd, že podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť\nna prieťahy v napadnutom konaní, ktorá bola listom z 5. októbra 2020 vyhodnotená ako dôvodná.\n10. Na základe uvedených dôvodov sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Okresný súd k sťažnosti uviedol, že v predmetnej veci bolo konanie dvakrát prerušené,\na to v období od júla 2007 do augusta 2008 (správne má byť od júla 2008 do augusta 2009, pozn.)\na v období od februára 2014 do júna 2016. Zároveň poukázal na niekoľkonásobné odročenie\npojednávaní z dôvodov na strane sporových strán. K veci sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa,\nktorá poukázala na to, že od 14. decembra 2015 do 6. januára 2017 bola práceneschopná. Dodatkom\nč. 5 k rozvrhu práce na rok 2016 bol 29. februára 2016 zastavený nápad v súdnom oddelení 14C,\n14Cpr, 14Csr z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti a k tomuto istému dňu boli všetky\nnevybavené veci so stavom k 29. februáru 2016 prerozdelené. Dodatkom č. 1 k rozvrhu práce\nna rok 2017 bolo s účinnosťou od 11. januára 2017 zaktívnené súdne oddelenie 14C, 14Csr, 14Csp,\n14P a spisy spätne pridelené. Odkazujúc na chronológiu vo veci vykonaných procesných úkonov,\ntiež uviedla, že k odročovaniu pojednávaní prispeli aj strany sporu.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n12. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla:\n3\n\na) nesporným faktom je, že ide o vec začatú na podklade žaloby sťažovateľky podanej ešte\n22. marca 2004, konanie o ktorej nebolo do aktuálneho roka 2021, t. j. ani po 17 rokoch právoplatne\nskončené. Tento základný fakt nemožno napraviť ani ospravedlniť správaním strán sporu,\nale extrémnym prieťahom na strane konajúceho súdu. Na tomto podklade je to predovšetkým súd,\nktorému zákon i medzinárodné predpisy ukladajú konať v primeranej lehote bez prieťahov, t. j. mal\naj nad rámec úkonov strán sporu prijať také opatrenia, aby rozhodol bez prieťahov, čo sa vo veci\nnestalo,\nb) nejde o odborne náročnú vec a táto vec bola rozhodnutá de facto na dvoch pojednávaniach, ktoré\nsa riadne uskutočnili – 24. januára 2007 a následne až 13. októbra 2016, keď došlo k vyhláseniu\nrozsudku súdom prvej inštancie,\nc) od roku 2016 nedošlo k rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorému bola vec riadne predložená až 3. novembra 2020, teda po 4 rokoch od podania\nodvolania,\nd) pokiaľ ide o prispenie strán sporu k odročovaniu pojednávaní, okresný súd v tejto veci nariadil\ncelkovo 20 pojednávaní, avšak vec bola de facto prerokovaná len na dvoch už uvedených\npojednávaniach uskutočnených v rozmedzí 9 rokov. Poukázala na snahu mariť pojednávania\nzo strany žalovaných a ich právneho zástupcu s motívom predlžovania konania pre účel marenia\nnárokov sťažovateľky. Úspech exekučného konania, v ktorom dodnes nie je vymožená ani len časť\nvymáhanej sumy, je pritom závislá od meritórneho rozhodnutia v napadnutom konaní.\nVýlučne z dôvodu avizovanej neprítomnosti žalovaných (a teda nie z dôvodov na vlastnej strane)\nsťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaniach konaných 8. októbra 2010\na 30. mája 2011, čo však neznamená, že nemala záujem vo veci konať, avšak usúdila, že súd zjavne\npri ospravedlnenej neprítomnosti žalovaných konať nebude, ako sa ukázala prax v tejto veci,\nd) súd sám oznámil sťažovateľke, že odročuje pojednávania nariadené na 25. január 2012,\n10. apríl 2013, 12. jún 2013 a 25. október 2013, výlučne kvôli čomu sa sťažovateľka na ne\nnedostavila, čím nie je pravdou, že by sa tieto nekonali pre neprítomnosť žalobkyne,\ne) sťažovateľka, resp. jej právny zástupca sa zúčastnili pojednávaní nariadených na 24. január 2007,\n30. apríl 2010, 2. marec 2011, 21. október 2011, výsluchu žalovaného v 1. rade v ÚVTOS a ÚVV\nLeopoldov 18. apríla 2013, ďalej pojednávaní 28. februára 2014, 23. júna 2016 a 13. októbra 2016,\nz ktorých však reálne len na dvoch (24. januára 2007 a 13. októbra 2016) došlo k riadnemu\nprejednaniu veci a napokon 13. októbra 2016 aj k rozhodnutiu vo veci samej,\nf) súd mal prijať dostatočné opatrenia na to, aby konal v primeranej lehote, a nemal tolerovať\nnekonečné ospravedlnenia a neprítomnosti žalovaných, pričom neuložil ani jediné poriadkové\nopatrenie a vykonal celkovo až 20 zjavne neefektívnych pojednávaní,\ng) na základe uvedených dôvodov je jej ústavná sťažnosť dôvodná.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľky tvorí námietka, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, ktoré nie je ani po 17 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené, došlo\nk vzniku zbytočných prieťahov takej intenzity, ktoré odôvodňujú vyslovenie porušenia základného\n4\n\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu\nk označeným právam v zásade identické.\n17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci sa\nprávna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej lehote) je naplnené až právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, na ktorom sa\nosoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. II. ÚS 26/95,\nI. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98).\n18. V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia, pretože síce už\nbolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi doručené, resp. nenadobudlo\nprávoplatnosť. Je preto potrebné skúmať aj dĺžku konania, ktoré nebolo právoplatne skončené, hoci\nprípadne už mohlo byť vo veci rozhodnuté (rozsudky ESĽP vo veciach Zarembová proti Slovenskej\nrepublike z 23. 11. 2010, bod 19, Sirotňák proti Slovenskej republike z 23. 12. 2010, bod 28,\nBubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011, bod 18).\n19. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu\nprávnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť\nprávoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto\nzabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\n5\n\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n21. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych prieťahov (prieťahy,\nktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú význam, pretože ani právne\nči skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje podstatnú časť\nľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou\nspravodlivosťou“ (pozri nález sp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka\nkonania počítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01,\nI. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019).\n22. Európsky súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch konštatoval, že vo výnimočných\nprípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované za zásah do práva na prístup\nk súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého obdobia môže\npredstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti\nGrécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n23. Ústavný súd mal v danom prípade za úlohu zhodnotiť primeranosť dĺžky konania, ktoré začalo\n22. marca 2004 a do dnešného dňa nebolo právoplatne ukončené. Z ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky, jej príloh, ako aj chronológie vo veci vykonaných procesných úkonov doručenej\nústavnému súdu okresným súdom ústavný súd zistil, že meritórne rozhodnutie bolo okresným\nsúdom prijaté 13. októbra 2016, no toto rozhodnutie nie je v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatné. Po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v mene žalovaného v 1. rade\nzo strany advokáta\nbola vec krajským súdom vrátená\n8. augusta 2018 bez jej prerokovania na okresný súd s pokynom, aby okresný súd odstránil\nnedostatok právneho zastupovania žalovaných v záhlaví rozsudku. Okresný súd 24. septembra 2020\nvydal opravné uznesenie a spis bol 3. novembra 2020 predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní. Viac než 17 rokov trvajúce konanie je možné považovať už prima facie za extrémne\ndlhé a samo osebe je dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to bez potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania.\nVzhľadom na takúto extrémnu dĺžku konania nepovažoval ústavný súd za potrebné hodnotiť ani\ntri východiskové kritériá pre posúdenie toho, či v danom prípade došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2\nústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda zložitosť veci, správanie účastníka\nkonania a postup súdu.\n24. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v dvoch obdobiach\n(od júla 2008 do augusta 2009 a od februára 2014 do mája 2016) prerušené, a to uzneseniami\nz 22. júla 2008 a z 28. februára 2014. V tejto súvislosti je len na okraj potrebné uviesť, že aj keď\nbolo konanie prerušené na základe návrhu sťažovateľky, fakultatívne prerušenie konania nezbavuje\nokresný súd povinnosti konať efektívne a zvažovať aj možnosti vykonať iné vhodné opatrenia\nna odstránenie existujúcej prekážky v konaní (m. m. I. ÚS 142/04).\n25. Pokiaľ ide o argumentáciu okresného súdu ospravedlňujúcu dĺžku konania (bod 11 nálezu),\nústavný súd len v stručnosti konštatuje, že sa plne stotožňuje s vyjadrením sťažovateľky, na ktoré\nodkazuje (bod 12 nálezu). Ústavný súd je pri posudzovaní porušenia práva na prerokovanie veci\n6\n\nbez zbytočných prieťahov povinný zohľadňovať celú dĺžku konania. Ústavný súd dáva za pravdu\nsťažovateľke, že už samotná skutočnosť, že okresný súd prijal meritórne rozhodnutie až po viac\nako 12 rokoch od začatia konania a následne mu trvalo ďalšie 4 roky, kým vec riadne predložil\nna rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, svedčí o tom, že činnosť súdu prvej inštancie nebola\nefektívna, resp. sústredená.\n26. K obrane zákonnej sudkyne, ktorá poukazuje na svoju dlhodobú práceneschopnosť v období\nod 14. decembra 2015 do 6. januára 2017, ústavný súd uvádza, že jednak táto okolnosť nemala\nrozhodujúci podiel na celkovej dĺžke napadnutého konania a zároveň podľa stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú\nv zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis\nmutandis III. ÚS 14/00, I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02). Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým\nsúdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,\na teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,\nnemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov\nsúdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).\n27. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia dospel k záveru, že vzhľadom na doterajšiu\ncelkovú dĺžku konania, ktorá je z ústavného hľadiska celkom zjavne neakceptovateľná, došlo\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny,\nako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1\ntohto nálezu).\n28. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu právoplatne skončené, prikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) okresnému súdu v napadnutom konaní\nkonať bez zbytočných prieťahov (výrok 2 nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa,\nje povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n31. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur,\nktoré odôvodnila tým, že už viac ako 16 rokov od podania žaloby nie je v jej veci právoplatne\nrozhodnuté, čím je vystavená neustálej psychickej záťaži zo stále prebiehajúceho konania, ktorým\n\n7\n\nsa musí zaoberať, radiť sa o potrebných krokoch, vec právne analyzovať, čo je spojené\naj s neustálym vynakladaním nákladov. Od právoplatného rozhodnutia v tejto veci pritom závisia\naj ďalšie kroky, a to výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, ako aj vymoženie pohľadávky\nv exekučnom konaní. Uvedený stav spôsobuje sťažovateľke ujmu, keďže jej znemožňuje domôcť sa\nsvojho nároku proti žalovanému v 1. rade\n, ktorý zriadeným záložným\nprávom znemožňuje sťažovateľke uspokojiť jej pohľadávku z jeho jediného hodnotného\na postihnuteľného majetku. V neposlednom rade poukazuje aj na to, že hodnota nehnuteľností\nzabezpečených záložným právom sa plynutím času znižuje, čo sťažovateľke tiež spôsobuje\nnenáležitú ujmu.\n32. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n33. Podľa názoru ústavného súdu neskončenie konania právoplatným rozhodnutím za obdobie viac\nnež 17 rokov de facto znamená odopretie spravodlivosti, a preto je bez pochybností namieste\npriznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n34. Ústavný súd vzal do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku konania (viac než 17 rokov) a skutočnosť,\nže konanie stále nie je právoplatne skončené, zároveň však prihliadol na obdobie v trvaní približne\n3 rokov, keď bolo napadnuté konanie prerušené na základe návrhu sťažovateľky. Ústavný súd vzal\nďalej do úvahy predmet konania, ktorého faktická ani právna komplikovanosť nebola preukázaná,\na tiež signifikantný význam napadnutého konania pre sťažovateľku, ktorý je nepochybný.\nZohľadnil, že sťažovateľke v zásade nemožno vyčítať, že by sa svojím konaním významnejšie\npodieľala na celkovej dĺžke konania, no zároveň vzal do úvahy aj v celku indiferentný prístup\nsťažovateľky k priebehu napadnutého konania, keď nevyužila jednoduché a prístupné prostriedky,\nktoré mohli viesť k tomu, aby v jej veci okresný súd konal a rozhodol. Sťažnosť predsedovi súdu na\nprieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov podala až 17. septembra 2020, teda tesne pred podaním\nústavnej sťažnosti. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 5 000 eur\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (výrok 3 nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 450,28 eur.\n8\n\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. Sťažovateľke\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2020\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Keďže advokát je aj\nplatcom dane z pridanej hodnoty, trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 eur sa v danom prípade\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke\nako náhradu trov právneho zastúpenia, súc viazaný jej návrhom, preto predstavovala\nsumu 450,28 eur vrátane 20 % DPH.\n37. Za úkon právnej služby, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu, ústavný súd nárok na náhradu\ntrov nepriznal, keďže sťažovateľka si nárok na náhradu trov konania za tento úkon neuplatnila\na ústavný súd bol v tomto smere viazaný jej návrhom.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. marca 2021\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-extrémne", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-extrémne", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/81/2004", "guid": "9504793b-08d9-44ea-a3a3-822a7d201b01:6e711a03-5ec2-44ea-a0b9-f9923ac896e8", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:0a307e68-0248-4680-8cd6-0d972c5fc289", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a307e68-0248-4680-8cd6-0d972c5fc289"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:7ec8ad26-2fca-4e7c-8152-3fbe94db3f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/00 z 1. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-01", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:e6ce6b1d-35e2-4454-a561-eef7eef41ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-19", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1"}, {"guid": "ussr:d97b2c8f-a34f-4743-905c-07bb66d63164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.55.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/97 z 27. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-27", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.55.1997.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "ussr:62e8537c-12c9-4b00-b763-35a53d89307d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/96 z 2. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-02", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.1996.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}