{"guid": "ussr:2e437df8-16e6-4844-b5d2-bec426e45d8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.565.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 565/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 565/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 565/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.565.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e437df8-16e6-4844-b5d2-bec426e45d8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.565.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.565.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.565.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 565/2020-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu\n\nPetra\n\nMolnára\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nPoľnohospodárskeho družstva Mlynica, Mlynica 78, IČO 00 199 761, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, Námestie sv. Egídia 11/6, Poprad, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 16/2020 z 24. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Mlynica o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra\n2020 doručená ústavná sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Mlynica, Mlynica 78, IČO\n00 199 761 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom,\nNámestie sv. Egídia 11/6, Poprad, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 16/2020\nz 24. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžalovaného bol stranou v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 20 Cb 41/2013 o zaplatenie sumy 10 417,36 € s príslušenstvom. Okresný\nsúd rozsudkom sp. zn. 20 Cb 41/2013 z 3. februára 2014 rozhodol prvým výrokom\no povinnosti sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 6 123, 94 € a druhým výrokom žalobu\nv prevyšujúcej časti zamietol. Po podaní odvolania žalobcu proti druhému – zamietajúcemu\nvýroku prvoinštančného rozsudku Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením sp. zn. 2 Cbo 68/2014 z 25. júna 2015 napadnutý zamietajúci výrok zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 20 Cb 41/2013 z 24. marca 2017 uložil\nsťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 293,42 € spolu s príslušenstvom\na žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Po podaní odvolania\nsťažovateľom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 Cbo 26/2018 z 19. marca 2019\n(ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“) tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nč. k. 20 Cb 41/2013-204 z 24. marca 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\n\n2\n\nč. k. 20 Cb 41/2013-272 z 13. apríla 2018 (ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov štátu)\na rozhodol:\n„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.066,26 eur s 8,75 % úrokmi\nz omeškania ročne od 31. 8. 2012 do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy\n6.123,94 eur od 31. 8. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nŠtátu, v mene ktorého koná Okresný súd Poprad priznáva proti žalobcovi nárok na\nnáhradu trov v rozsahu 11,78 % a proti žalovanému v rozsahu 88,22 %.\nŽalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n76,44 %.“\n4. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ústavný súd zistil, že ešte pred jeho\nvydaním krajský súd preskúmal na základe podaného odvolania rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 20 Cb 41/2013 z 30. septembra 2015, ktorý uznesením sp. zn. 2 Cob 95/2015\nz 9. júna 2016 zrušil (druhýkrát) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nZ uvedeného vyplýva, že odvolací súd meritórne posudzoval právnu vec sťažovateľa spolu\ntrikrát.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Dovolací súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol a žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje svoje dovolacie námietky a cituje\nz odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu jeho právnu argumentáciu viažucu\nsa k jednotlivým dovolacím námietkam.\n7. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uvádza, že ho\npovažuje za „rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru“.\n\n3\n\n8. Sťažovateľ uvádza, že nesúhlasí so záverom dovolacieho súdu, že v predmetnom\ndovolacom konaní mohol preskúmavať len prípadne nedostatky dovolaním napadnutého\nrozsudku č. k. 2 Cob 26/2018-297 z 19. marca 2019, a nie ním vytýkané nesprávnosti,\nktorých sa mal odvolací sud dopustiť pri vydaní uznesenia z 25. júna 2015. Tento právny\nzáver podľa názoru sťažovateľa narúša princíp právnej istoty a nezmeniteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí.\n9. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta tú časť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, v ktorej dovolací súd uvádza, že „výška odplaty 53.- eur ha\nvyplývala z listinných dôkazov predložených stranami sporu...“ s odôvodnením, že záver\ndovolacieho súdu nevychádza z objektívnych dôkazov preukazujúcich zistenie výšky\nobvyklej ceny, pretože na takéto dôkazy neodkazuje a samotná skutočnosť, že by sťažovateľ\npredmetnú sumu bol na účel mimosúdneho riešenia veci ochotný akceptovať, preto nie je\ndôkazom jej obvyklosti. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že vada spočívajúca\nv tvrdení o existencii dôkazu o obvyklej cene napriek jeho neexistencii je vadou procesnou,\nktorú podaným dovolaním uplatnil a pokiaľ by v konaní existoval dôkaz o obvyklej cene\na súdy by na tento dôkaz poukázali, tak by v konaní namietal nesprávnosť jeho právneho\nposúdenia. Keďže ale sťažovateľ tvrdí, že takýto dôkaz neexistuje a súdy ho iba\nvyabstrahovali z jeho vyjadrení v priebehu pojednávaní, tak nie je na mieste vytýkať, že\nsťažovateľ ako dovolací dôvod neuplatnil nesprávnosť právneho posúdenia veci, pretože to\nbol práve procesný postup súdov, ktorým k nedostatkom v napadnutom konaní došlo.\n10. Sťažovateľ poukazuje na absenciu odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu v súvislosti s námietkou ustálenia okamihu, od kedy mu vznikla\npovinnosť platiť úrok z omeškania, a uvádza, že nesúhlasí so záverom dovolacieho súdu\no neprípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania, pokiaľ ide o právne\nposúdenie veci, ktoré priamo vylučuje § 421 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n11. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho v bode 1 označených\nzákladných práv podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru napadnutým\n\n4\n\nuznesením najvyššieho súdu, ktoré považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, pričom\npoužitý výklad právnych noriem považuje za ústavne nekonformný. Sťažovateľ považuje\ni samotný postup dovolacieho súdu za „ústavne nonkonformný a teda protiprávny“.\n12. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. základné právo Sťažovateľa na súdnu (a inú právnu) ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a základné právo na súdnu (a inú právnu) ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 Obdo 16/2020 zo dňa 24. 6. 2020 porušené boli;\n2. uznesenie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 3 Obdo 16/2020 zo dňa 24. 6. 2020 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie;\n3. sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 450,29 Eur,\nktorú je Najvyšší sud SR povinný uhradiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa, do\njedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n20. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n21. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou,\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n7\n\n22. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné\ngarancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť\npredovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať\no podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n23. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho a dovolacieho), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(III. ÚS 209/04).\n24. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n\n8\n\n25. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n26. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n27. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľa.\n28. Ústavný súd podrobil prieskumu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\nz odôvodnenia ktorého vyplýva, že sťažovateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania\nz § 420 písm. f) CSP, pričom „vadu zmätočnosti videl v:\n- nezákonnosti postupu krajského súdu pri vydaní uznesenia z 25. júna 2015,\nč. k. 2 Cob/68/2014-108, keďže o skutkovom základe nároku a jeho právnom posúdení bolo\nuž právoplatne rozhodnuté;\n- priznaní nároku žalobcovi bez toho, aby mal preukázanú obvyklú cenu. resp. túto\nsám stanovil na 53,- eur/ha bez DPH vychádzajúc z mimosúdnej korešpondencie strán, čím\ndošlo k narušeniu kontradiktórnosti konania a namiesto žalobcu vyhľadal obvyklú cenu\nplnenia odkazujúc na ustanovenie § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka;\n- nesprávnom ustálení začiatku lehoty na priznanie úrokov z omeškania od dátumu\nsplatnosti žalobcom nesprávne vystavenej faktúry;\n\n9\n\n- nesprávnom právnom posúdení nároku na náhradu trov konania, keď krajský súd\nmal aplikovať princíp zavinenia, resp. princíp závislosti výšky plnenia od rozhodnutia\nsúdu.“.\n29. Dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu\nk námietke dovolateľa o nezákonnosti postupu krajského súdu pri vydaní uznesenia sp. zn.\n2 Cbo 68/2014 z 25. júna 2015 uviedol, že v predmetnom dovolacom konaní môže\npreskúmavať len prípadné nedostatky dovolaním napadnutého rozsudku sp. zn.\n2 Cbo 26/2018 z 19. marca 2019, keďže nesprávnosti namietané dovolateľom, ktorých sa\nmal odvolací súd dopustiť pri vydaní uznesenia z 25. júna 2015, boli uplatnené po uplynutí\ndvojmesačnej lehoty stanovenej v § 427 ods. 1 CSP.\n30. V súvislosti s druhou dovolacou námietkou o priznaní nároku žalobcovi bez toho,\naby mal odvolací súd preukázanú obvyklú cenu, resp. že túto sám stanovil na 53 €/ha bez\nDPH, a teda i namietanom porušení princípu kontradiktórnosti konania najvyšší súd\nuviedol, že tvrdenie dovolateľa o nesprávnom určení výšky odplaty nemôže obstáť, keďže\nvýška odplaty 53 €/ha vyplývala z listinných dôkazov predložených stranami sporu, pričom\nna pojednávaní uskutočnenom 17. decembra 2013 uviedol žalobca, že žaluje výkon za sumu\n53 €/ha, a na predmetnom pojednávaní aj sťažovateľ výslovne uviedol, že žiadal žalobcu\nupraviť cenu na 53 €/ha podľa údajov od ostatných kombajnistov. Z uvedeného dôvodu\ndovolací súd konštatoval, že nemohlo dôjsť k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania.\nK nesúhlasu dovolateľa so spôsobom určenia ceny diela odvolacím súdom najvyšší súd\nuvádza, že „ide o otázku výkladu ustanovení § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného\nzákonníka a teda otázku právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Nesprávne právne\nposúdenie veci predstavuje samostatný dovolací dôvod (k tomu viď § 432 C. s. p.), ktorý\nvšak žalovaný v podanom dovolaní neuplatnil, keďže uplatnil výučné dovolací dôvod podľa\n§ 431 C. s. p. spočívajúci v existencii vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/\nC. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci pritom procesnú vadu zmätočnosti nezakladá\n(k tomu viď judikát č. R 24/2017). Predmetnou argumentáciou sa tak dovolací súd pri\nviazanosti dovolacími dôvodmi (k lomu viď § 440 (C. s. p.) nemohol zaoberať.“.\n\n10\n\n31. Podobným spôsobom sa dovolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\nvysporiadal i s námietkou dovolateľa týkajúcou sa nesprávneho ustálenia okamihu, od kedy\nbol povinný platiť úrok z omeškania. Najvyšší súd uviedol, že i pri tejto námietke „môže ísť\nnanajvýš o nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktoré sa týka výkladu ustanovení § 340,\n§ 365 a § 369 Obchodného zákonníka, a nie o procesnú vadu zmätočnosti podľa\nustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k výkladu\nvyššie uvedených zákonných ustanovení však argumentácia dovolateľa nesmerovala.“.\n32. V súvislosti s námietkami sťažovateľa proti výroku krajského súdu o trovách\nkonania dovolací súd uvádza, že dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 431 CSP\nspočívajúci v existencii vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f) CSP, ktorá sa mala\nprejaviť v nesprávnom právnom posúdení nároku na náhradu trov konania. Dovolací súd\nopätovne poukazuje na judikát R 24/2017 a zároveň na to, že prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu o trovách konania – pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci – priamo\nvylučuje znenie § 421 ods. 2 CSP, a zároveň dopĺňa, že dovolanie proti rozhodnutiu\no trovách konania „nie je prípustné len podľa § 421 C. s. p., ale aj podľa § 420 C. s. p.\n(k tomu v podrobnostiach viď 3 CdoGp/2/2016 a 3 Obdo/19/2018)“.\n33. Dovolací súd uvádza, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté\nnamietanou vadou zmätočnosti, uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP. Preto dovolanie\nsťažovateľa odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné.\n34. V nadväznosti na uvedené a citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok\n\n11\n\nvýslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať\nodoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n35. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľa primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho\nzáver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého\nuznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho\nsúdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal\noporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa\nústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal so všetkými dovolacími\nnámietkami sťažovateľa, poukázal na svoju viazanosť dovolacími dôvodmi a vysvetlil,\nprečo sa časťou argumentácie sťažovateľa nemohol zaoberať [namietané právne posúdenie\npri uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP], vyjadril sa k namietanému\nporušeniu kontradiktórnosti konania pred odvolacím súdom i k ostatným podmienkam\ndovolacieho konania. Právne závery, ktoré viedli najvyšší súd v konečnom dôsledku\nk odmietnutiu dovolania, majú oporu nielen v aplikovaných ustanoveniach Civilného\nsporového poriadku, ale i v judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia priamo poukazuje.\n36. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n37. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n12\n\n38. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "db6e4cfe-a6a8-404e-bd5a-4f47efb2dfe0:95bc1adf-98ad-4888-9967-45b78e81d10a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1", "spisova_znacka": "3CdoGp/2/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoGp/2/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1"}, {"guid": "43f4881d-de0f-4d86-9c16-14fba87676eb:896ff1d4-06f7-4a56-9f81-a8cf4743c2d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/68/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/68/2014 z 25. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43f4881d-de0f-4d86-9c16-14fba87676eb:896ff1d4-06f7-4a56-9f81-a8cf4743c2d9"}, {"guid": "1c457eae-228e-4c13-99ad-25c9a62cf182:16da3ef7-66c4-4e49-a401-acf50e1e5bfe", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/41/2013", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 20Cb/41/2013 z 3. 6. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-06-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1c457eae-228e-4c13-99ad-25c9a62cf182:16da3ef7-66c4-4e49-a401-acf50e1e5bfe"}], "citovane_v": []}