{"guid": "ussr:ae1774c2-7de6-4e7d-94b2-68e8f0723aeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.561.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 561/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 561/2020 z 16. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2021, sp. zn. II. ÚS 561/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.561.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2021-06-16", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae1774c2-7de6-4e7d-94b2-68e8f0723aeb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.561.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.561.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.561.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 561/2020-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného JUDr. Mariánom Bacákom,\nadvokátom, Komenského 2663/13, Snina, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 2 Cob 44/2015 z 26. októbra 2016 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 2 Obdo 36/2017 z 28. novembra 2019 takto\nrozhodol:\n\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2020 doručená\nústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Cob 44/2015 z 26. októbra 2016 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Obdo 36/2017 z 28. novembra 2019.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní o zaplatenie sumy\n110 171,01 eur s príslušenstvom, kde žalovaným je spoločnosť\n,\n(ďalej aj „žalovaná spoločnosť“). Sťažovateľ\nsvoju žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozsudku krajského súdu z 1. júla 2002\nv inej právnej veci vedenej pod sp. zn. 43 Cb 15/98 potvrdeného rozsudkom najvyššieho súdu\nč. k. 4 Obo 148/03 z 22. apríla 2004, ktorým vo veci konajúce súdy rozhodli o neplatnosti\nkúpnopredajných zmlúv o prevode akcií spoločnosti a prinavrátili vlastníctvo k akciám\nsťažovateľovi a\nspätne k 3. marcu 1998, sa títo akcionári stali aktívne\nlegitimovaní na podanie žaloby o vyplatenie dividend. Sťažovateľovi a\nako vlastníkom akcií vznikol podľa názoru sťažovateľa až týmto okamihom súdne vymáhateľný\nnárok na vyplatenie dividend (ktoré boli vyplatené štatutárom spoločnosti, ktorí akcie „nadobudli“\npráve na základe týchto absolútne neplatných zmlúv, pozn.), preto sa predmetnou žalobou\nsťažovateľ v napadnutom konaní domáhal vyplatenia žalovanej sumy (dividendy, pozn.)\nod spoločnosti.\n\n3. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) rozhodol svojím rozsudkom\nč. k. 6 Cb 32/2009 z 24. februára 2015 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným nárok\nnemožno priznať. Svoj záver o premlčaní nároku sťažovateľa okresný súd odôvodnil\ntým, že konštatoval, že dividendy boli vyplatené 22. mája 1998 a žaloba sťažovateľa bola doručená\nOkresnému súdu Humenné až 21. apríla 2008 (bod 5 odôvodnenia rozsudku).\n\n4. Sťažovateľ proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, v ktorom namietal, že okresný\nsúd neurčil začiatok plynutia premlčacej lehoty a ani sa nezaoberal úmyselným konaním\nžalovaného v súvislosti s plynutím premlčacej lehoty. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok potvrdil ako vecne správny, keď konštatoval,\nže základným dôvodom, pre ktorý došlo k zamietnutiu žaloby, bola skutočnosť, že nárok\nje premlčaný. Z vykonaného dokazovania malo vyplynúť, že „premlčacia doba začala plynúť\n30. deň odo dňa predmetného valného zhromaždenia, teda od 24. 5. 1998 a uplynula 24. 5. 2002,\nak teda bola žaloba podaná v roku 2008, bola tak podaná po uplynutí premlčacej lehoty“ (bod 15\nodôvodnenia napadnutého rozsudku).\n\n5. Sťažovateľ proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie, ktorého prípustnosť založil\nna dôvode podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením odmietol\nako procesne neprípustné. K namietanému dôvodu prípustnosti podľa § 420 písm. f) CSP uviedol,\nže skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu\nnie je možné považovať za zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 56\nodôvodnenia napadnutého uznesenia). Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, uviedol, že z dovolania je možné identifikovať otázku týkajúcu sa odklonu od rozhodovacej\npraxe, či práva na dividendy majú iba akcionári zapísaní v zozname spravovanom Centrálnym\n\n2\n\ndepozitárom CP, a to od momentu registrácie v uvedenom depozitári, a táto skutočnosť má vplyv\nna plynutie premlčacej doby uplatneného nároku v tomto spore (bod 61 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia). Následne poukázal na to, že má ísť o odklon od rozsudku najvyššieho\nsúdu č. k. 2 Obo 50/2009 z 9. decembra 2009, pričom nejde o dovolacie rozhodnutie,\nale rozhodnutie najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu. Poukázal však na iné rozhodnutie\nnajvyššieho súdu č. k. 3 Obdo 52/2010 z 24. apríla 2012, ktoré sa zaoberalo otázkou začiatku\nplynutia premlčacej doby, a stanovil, že platí objektívne hľadisko, teda premlčanie podľa § 391\nods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Obchodný zákonník“) začalo plynúť, keď sťažovateľ mohol objektívne uplatniť\nsvoje právo na dividendu (splatnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania\nvalného zhromaždenia), a nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu akcií na účet\npôvodného majiteľa z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov.\nV tejto súvislosti tiež uviedol, že označené rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 3 Obdo 52/2010\nz 24. apríla 2012 bolo predmetom ústavnoprávneho prieskumu (IV. ÚS 402/2013 z 26. júna 2013)\na ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, z čoho najvyšší súd vyvodil, že nedošlo k porušeniu\nústavnoprávnych princípov a práv sťažovateľa v súvislosti s tam uvedeným právnym posúdením\npremlčania.\n\n6. Najvyšší súd zároveň identifikoval ďalšiu sťažovateľom formulovanú právnu otázku\nako namietaný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, a to právnu otázku,\nči vznesenie námietky premlčania možno posúdiť aj ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi\n(bod 66 odôvodnenia napadnutého uznesenia). V nadväznosti na uvedený dôvod prípustnosti\ndovolania najvyšší súd zdôraznil, že sťažovateľ uviedol len jedno rozhodnutie dovolacieho súdu\n(č. k. 4 Cdo 171/2012 z 26. júla 2012) a neuviedol, v čom je napadnuté rozhodnutie nesprávne\na ako malo byť správne posúdené. Najvyšší súd uzavrel, že ide o rozhodnutie občianskoprávneho\nsenátu, pričom posudzovaná vec je obchodnoprávnej povahy a hmotnoprávna námietka týkajúca\nsa otázky premlčania bola v označenom rozhodnutí uznesením odmietnutá, pretože neboli splnené\nprocesné podmienky prípustnosti dovolania v tejto časti, preto možno konštatovať, že dovolací súd\nsa tvrdenou otázkou nezaoberal. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd konštatoval, že námietka\nsťažovateľa nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia\ndovolacích dôvodov.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že vo veci konajúce súdy nezohľadnili podľa neho rozhodné\nprávne skutočnosti a okolnosti prípadu dôležité pre začiatok a beh premlčacej doby na uplatnenie\njeho práv na výplatu dividendy. Podstatnou skutočnosťou bolo, že sťažovateľ sa žalobou domohol\ndeklarovania neplatnosti prevodu akcií (v konaní č. k. 43 Cb 15/98 z 1. júla 2002, rozsudok\nprávoplatný 23. júna 2004 pozn.), na základe ktorého sa stal vlastníkom akcií spätne\nk 3. marcu 1998 (obdobne aj\n, pozn.). V tejto súvislosti tvrdil, že svoju žalobu\nna výplatu dividend nemohol s úspechom podať skôr, ako bol vykonaný zápis Centrálnym\n3\n\ndepozitárom CP, pretože takúto žalobu môže podať úspešne len akcionár, a ním sa stal až po zápise\n(14. februára 2005) so spätnými účinkami k 3. marcu 1998. Tvrdil, že začiatok premlčacej doby\nsa mal odvíjať odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Podľa názoru sťažovateľa nemožno\nzamieňať vznik práva samotného zo vznikom nároku. Ďalšou podľa neho podstatnou skutočnosťou\nbolo, že akcie získali štatutári žalovaného, ktorí boli už pri nadobúdaní vlastníckeho práva k akciám\nnedobromyseľní a konali s úmyslom poškodiť sťažovateľa a\nako akcionárov.\nV uvedenom, ako aj vo vznesení námietky premlčania nedobromyseľnými nadobúdateľmi videl\nkonanie, resp. výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré v konaní aj poukazoval.\nSťažovateľ vo veci konajúcim súdom vyčíta, že sa dostatočne nevysporiadali s jeho námietkou,\nže vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, pričom posúdenie\npremlčania považoval za kľúčovú otázku a rozhodujúcu. Tvrdí, že súdy sa nezaoberali osobitými\nokolnosťami veci dôležitými pre určenie začiatku a plynutia premlčacej doby. Krajský súd\nsa nedostatočnosťou odôvodenia v tomto smere nezaoberal vôbec a najvyšší súd v súvislosti\ns touto vadou zakladajúcou okrem iného podľa názoru sťažovateľa aj dôvod prípustnosti\nsvojho dovolania podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že sa krajský súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami a právnymi\nskutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie o veci, s čím sťažovateľ nesúhlasí. Pokiaľ najvyšší súd\nv súvislosti so začiatkom premlčacej doby poukazoval na rozhodnutie č. k. 3 Obdo 52/2010\nz 24. apríla 2013, sťažovateľ namieta, že označené uznesenie nespĺňa parametre ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, keďže nebolo publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“). Najvyšším súdom\nuvedené rozhodnutie v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP v spojení s čl. 47 písm. c) rokovacieho poriadku\nnajvyššieho súdu (č. 291/2006 Z. z.) nemá osobitný význam, vyjadruje len názor členov senátu\nv individuálnej veci, na rozdiel od neaplikovaného právneho názoru vyjadreného v rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 86/2004 publikovaného v zbierke pod č. 5/2008,\nktoré analogicky dopadá a rieši situáciu, resp. postavenie sťažovateľa v súvislosti s premlčaním\nnároku. Tým, že sa najvyšší súd odklonil od uvedeného rozhodnutia publikovaného v zbierke\na, naopak, poukazoval na nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu bez toho, aby tento odklon\nargumentačne a rozumne zdôvodnil, dopustil sa arbitrárnosti a porušenia jeho označených práv.\nVychádzajúc zo svojej sťažnostnej argumentácie, sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým\nrozsudkom a napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho označených práv. Napadnuté\nrozhodnutia súdov v jeho veci považuje za ústavne neakceptovateľné.\n\n8. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 561/2020-20 z 15. decembra 2020 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n9. Následne ústavný súd 18. decembra 2020 vyzval krajský a najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti. V ten istý deň zároveň upovedomil zúčastnenú osobu obchodnú spoločnosť\n(v procesnom postavení žalovanej v základnom konaní, pozn.), o práve\nvyjadriť sa k prijatej sťažnosti.\n\n4\n\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Vyjadrenie krajského súdu spolu aj so zberným spisom bolo ústavnému súdu doručené\n15. januára 2021. Krajský súd vo svojom vyjadrení odkázal na vyjadrenie zákonného sudcu\nv predmetnej veci, s ktorým sa stotožnil a prejav nespokojnosti sťažovateľa nepovažoval\nza relevantný. V závere vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zákonný\nsudca v pripojenom vyjadrení v podstatnom uviedol, že súd konal v medziach svojej právomoci,\njeho úvahy napísané v dôvodoch rozhodnutia vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, majúce\noporu v obsahu spisového materiálu.\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n11. Vyjadrenie najvyššieho súdu spolu aj so zberným spisom bolo ústavnému súdu doručené\n20. januára 2021. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol, že kľúčovou bola otázka\npremlčania nároku. V súvislosti so sťažovateľom označeným rozhodnutím najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Obo 50/2009 zdôraznil, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom jedine rozhodnutia\ndovolacieho súdu môžu predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ako aj uviedol\nv bode 61 odôvodnenia napadnutého uznesenia. K označenému rozhodnutiu dodal,\nže v ňom sa neriešila právna otázka významná pre rozhodnutie v predmetnom spore, ale otázka\naktívnej legitimácie subjektu, ktorý je zapísaný v zozname akcionárov vedenom Centrálnym\ndepozitárom CP na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.\nPokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 86/2004, najvyšší súd konštatoval,\nže predmetné rozhodnutie nerieši právnu otázku týkajúcu sa posudzovaného sporu, ale len otázku,\nkedy sa môže neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dovolať len akcionár. Zároveň\nv tejto súvislosti odkázal na bod 62 odôvodnenia napadnutého uznesenia. V súvislosti\ns aplikovaným riešením otázky premlčania a stanovenia počiatku premlčacej doby\npodľa rozhodnutia č. k. 3 Obdo 52/2010 z 24. apríla 2012 najvyšší súd uviedol, že ústavnú\nsúladnosť v ňom vyslovených úvah posudzoval už ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 402/2013\nz 26. júna 2013. Pokiaľ ide o otázku posúdenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi,\nsťažovateľ účelovo a klamlivo uviedol, že predmetná otázka bola posudzovaná v uznesení\nč. k. 4 Cdo 171/2012 z 26. júla 2012, pričom namietaným nesprávnym posúdením sa súd\nv označenej veci pre neprípustnosť dovolania (§ 238 Občianskeho súdneho poriadku) nemohol\nzaoberať. V závere svojho vyjadrenia najvyšší súd navrhol sťažnosti nevyhovieť a vyslovil súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.\n\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom\nnevyužila a na výzvu ústavného súdu ani následne nereagovala.\n\n5\n\nIII.4. Replika sťažovateľa:\n13. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku krajského súdu a najvyššieho súdu vyjadril\npodaním doručeným 3. februára 2021. V podstatnom uviedol, že najvyšší súd sa k otázke ústavnej\nakceptovateľnosti a neudržateľnosti napádaných rozhodnutí vlastne nevyjadril. Poukázal\niba na správnosť právneho názoru všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, s ktorými sa stotožnil. Najvyšší súd ďalej vyjadril názor,\nže neexistuje žiadna vada zmätočnosti v konaní pred všeobecnými súdmi. Sťažovateľ sa s názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje a naďalej je presvedčený, že v okolnostiach veci došlo k porušeniu\njeho označených práv, pretože vyvodené skutkové a právne závery všeobecných súdov konajúcich\nv jeho veci boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne. V závere vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že zásadne\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09).\nÚstavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci\nten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav\n(II. ÚS 348/08).\n\n16. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n6\n\n17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa tvrdí, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n18. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať\nz toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\n(obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n\n19. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté rozhodnutia\nvšeobecných súdov.\n\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n20. Najvyšší súd k vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP podľa názoru sťažovateľa\nspočívajúcej v arbitrárnom posúdení premlčania a nepreskúmateľnosti odôvodnenia ako takého\nv kontexte jeho argumentácie uviedol, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedli rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom odôvodnili svoje\núvahy a aplikovali relevantné predpisy na danú vec. Primerane vysvetlili, z akých úvah vychádzali\npri posudzovaní otázky vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade a začiatku plynutia premlčacej doby.\nVyjadril súhlas s vysloveným názorom, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla\nobjektívna možnosť podať žalobu (bod 50 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n\n21. Tento kľúčový záver považuje ústavný súd za prijateľný a riadne odôvodnený. Z odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v okolnostiach posudzovanej veci premlčacia doba začala\nplynúť 30 dní od valného zhromaždenia konaného 24. apríla 1998, pričom uviedol, že premlčacia\ndoba na výplatu dividend (žalovaný nárok) sa posudzuje podľa § 397 Obchodného zákonníka, teda\npremlčacia doba je štvorročná. Vyslovil názor, že sťažovateľ si mohol svoje právo na výplatu\ndividend uplatniť žalobou na plnenie a podmienkou úspechu v takomto konaní\nnie je ani skutočnosť, aby musel byť sťažovateľ najskôr úspešný v žalobe o určenie neplatnosti\nzmlúv, ktorých sa žalobou z 9. marca 1998 domáhal a v konaní aj uspel. Následne konštatoval,\nže predmetná žaloba bola podaná na Okresnom súde Humenné 21. apríla 2008, preto je nesporné,\nže nároky sťažovateľa boli už v tom čase premlčané a súd musel prihliadnuť na vznesenú námietku\npremlčania. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal iného posúdenia s poukazom na § 3 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie uviedol, že sťažovateľom\n7\n\nuvádzané porušenie jeho práv nie je sankcionované predĺžením premlčacej doby na dobu 10 rokov,\nako sa on mylne domnieva (pozri bod 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Krajský súd\nv odôvodnení svojho napadnutého rozsudku len konštatoval správnosť dôvodov uvedených\nv rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie uviedol, že základným dôvodom, pre ktorý došlo\nk zamietnutiu žaloby, bola tá skutočnosť, že nárok žalobcu je premlčaný,\nbez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v odvolaní (pozri bod 14 a 15\nodôvodnenia napadnutého rozsudku).\n\n22. Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v spojení\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu dáva dostatočne konzistentné a ústavne\nkonformné odpovede na sťažovateľom uplatnenú argumentáciu týkajúcu sa údajnej nemožnosti\npodať žalobu na plnenie. Aj v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít žaloba na plnenie\nmá prednosť pred žalobou určovacou. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v rámci konania\no žalobe na plnenie by konajúci súd ako prejudiciálnu otázku musel riešiť, či je žalobca aktívne\nvecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, a to najmä vzhľadom na jeho tvrdenie\no neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k akciám. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dospel k záveru o objektívnom začiatku plynutia premlčacej doby, čím de facto\nreagoval na argumentáciu sťažovateľa, keď odmietol sťažovateľovu konštrukciu o údajnej\nnemožnosti podať žalobu na plnenie. Je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že žaloba o určení\nvlastníckeho práva k akciám má len deklaratórne účinky. Vychádzajúc z uvedeného, záver\nnajvyššieho súdu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v spojení s odôvodnením rozsudku súdu\nprvej inštancie je dostatočné, možno považovať v okolnostiach veci za ústavne konformný,\na preto záver o odmietnutí dovolania v tejto časti za prijateľný.\n\n23. Pokiaľ ide o dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP\na ich vymedzenie, ústavný súd poukazuje na závery uvedené v náleze sp. zn. I. ÚS 51/2020,\nale aj na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8 Cdo 54/2018, z ktorých vyplýva,\nže dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí,\nnie už tým, pod ktorú procesnú situáciu uvedenú v § 421 CSP ju podradí.\n\n24. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že najvyšší súd, vychádzajúc z obsahu dovolania,\nidentifikoval dve zásadné právne otázky, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v sťažovateľovej\nveci. V súvislosti s otázkou začatia plynutia premlčacej doby a odklonu od právneho názoru\nuvedeného v rozhodnutí označenom sťažovateľom uviedol, že ide o odvolacie rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, a nie dovolacie, a to aj napriek skutočnosti, že sťažovateľom označené\nrozhodnutie č. k. 2 Obo 50/2009 z 9. decembra 2009 bolo publikované v zbierke 7/2010 pod č. 7.\nK tomu poukázal na judikát R 71/2018 vymedzujúci, čo možno považovať za ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu, pričom označené rozhodnutie nespadá ani do jednej\nz tam vymenovaných kategórií. Najvyšší súd dodal, že argumentácia inými rozhodnutiami\nmôže byť relevantná ako podporná argumentácia, ale nemôže byť spôsobilá vyvolať dovolací\nprieskum právnych záverov.\n\n8\n\n25. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že záver\nnajvyššieho súdu týkajúci sa irelevantnosti namietaného odklonu možno podľa názoru ústavného\nsúdu považovať v okolnostiach posudzovanej veci za ústavne udržateľný, pretože v princípe platí,\nže neskoršie rozhodnutie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, ktorým dôjde k prekonaniu\nskoršieho právneho názoru najvyššieho súdu (ako súdu odvolacieho, pozn.) v rovnakej právnej\notázke, možno považovať za prekonanie doterajšej rozhodovacej praxe. Pokiaľ najvyšší súd\npri riešení nastolenej otázky odkázal na neskoršie hoci aj nepublikované rozhodnutie najvyššieho\nsúdu (sp. zn. 3 Obdo 52/2010) ako súdu dovolacieho, ktoré sa zaoberalo spornou otázkou, kedy\nzačína plynúť premlčacia doba na výplatu dividend, k označenému rozhodnutiu je potrebné dodať,\nže toto rozhodnutie skutočne bolo predmetom ústavnoprávneho prieskumu v konaní pred ústavným\nsúdom tak, ako to najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol. Ústavná sťažnosť\nproti označenému rozhodnutiu bola odmietnutá uznesením č. k. IV. ÚS 402/2013 z 26. júna 2013.\n\n26. Ústavný súd preto dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti tej časti odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorou sťažovateľ namietal odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu pri posúdení nastolenej právnej otázky o začatí plynutia premlčacej doby na výplatu dividend.\n\n27. Pokiaľ ide o dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP v otázke,\nči vznesenie námietky premlčania možno posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,\nnajvyšší súd konštatoval, že sťažovateľ v dovolaní poukázal iba na jedno rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, pričom v ňom nedošlo k meritórnemu prieskumu uvedenej otázky z dôvodu neprípustnosti\ndovolania v tej časti a navyše išlo o rozhodnutie občianskoprávneho senátu. Zároveň\ntiež konštatoval, že sťažovateľ nevymedzil, v čom je napadnuté rozhodnutie nesprávne\na ako by malo byť správne posúdené. Z uvedeného dôvodu nepristúpil k meritórnemu zaujatiu\nstanoviska k nastolenej otázke.\n\n28. Ústavný súd v súvislosti s právomocou najvyššieho súdu a zákonným vymedzením povinnosti\nsťažovateľa vymedziť právnu otázku majúcu význam pre rozhodnutie poukazuje na závery uvedené\nvo veci sp. zn. I. ÚS 51/2020, ktoré sú aktuálne aj v tejto veci. Vzhľadom na vágnu a nekonkrétnu\nnámietku sťažovateľa o rozpore vznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi ústavný súd\nkonštatuje, že vymedzenie právnej otázky a odôvodnenie, v čom spočíva rozpor s dobrými mravmi,\nnie je možné považovať za dostatočné. Podľa názoru ústavného súdu nemožno suplovať\nnedostatočné vymedzenie spornej otázky argumentáciou, že ide o otázku, na ktorú sa prihliada\nex offo.\n\n29. Ústavný súd tak konštatuje, že najvyšší súd sa položenou otázkou sťažovateľa odmietol\nzaoberať z dôvodov, ktoré sú ústavne akceptovateľné.\n\n9\n\n30. Vychádzajúc z uvedených zistení a úvah, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd\nsa zaoberal všetkými namietanými dôvodmi prípustnosti dovolania a svoje závery riadne odôvodnil.\nÚstavný súd preto konštatuje, že nezistil dôvody, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili\nzávery najvyššieho súdu v napadnutom uznesení, a teda v okolnostiach posudzovanej veci došlo\nk poskytnutiu súdnej ochrany ústavne súladným spôsobom.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n31. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil pnutie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ns označenými právami sťažovateľa, pretože poskytol dostatočné a zrozumiteľné odpovede\nna sťažovateľom nastolené dovolacie námietky, aktivácia princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať aj napadnutý rozsudok krajského\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej udržateľnosti.\n\n32. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2021\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dobré mravy (boni mores)", "akcia, akcionár", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "premlčanie-premlčanie v obchodnom práve", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "dobré mravy (boni mores)", "premlčanie-premlčanie v obchodnom práve", "arbitrárnosť", "akcia, akcionár", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "obchodná spoločnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:6e0b970e-2ca2-4434-8482-f07ece8d97ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 402/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e0b970e-2ca2-4434-8482-f07ece8d97ef"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ddde776b-a984-489e-b7ae-9bbce9dcbd65:d66646a7-36dc-4f56-98de-1980a9858a05", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "spisova_znacka": "2Cob/44/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/44/2015 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2"}, {"guid": "065cfee0-6535-4997-b64f-7698cd2ccae6:898a2955-0959-4db1-844d-d765d9a9374a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/32/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Cb/32/2009 z 24. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2015-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/065cfee0-6535-4997-b64f-7698cd2ccae6:898a2955-0959-4db1-844d-d765d9a9374a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b834af2-5aef-4e4f-a2e7-fe41a14ed808", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.125.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.125.2021.1"}, {"guid": "58a5e6f8-be9d-4089-ad15-3dc93fe79987:3a3ecd4f-ee34-44dc-99cb-aaab3b59f80d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8117208339.3", "spisova_znacka": "1Obdo/11/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/11/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8117208339.3"}]}