{"guid": "ussr:e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2021 z 28. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. II. ÚS 53/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 53/2021-35\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Československej obchodnej banky, a. s.,\nŽižkova 11, Bratislava, IČO 36 854 140, zastúpenej advokátskou kanceláriou Mgr. Marcel Drgon,\nadvokát s. r. o., Jesenského 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel\nDrgon, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 197/2018\nz 27. novembra 2019 takto\nrozhodol:\n\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 197/2018 z 27. novembra 2019\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 197/2018 z 27. novembra 2019\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n450,29 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2020 doručená\nústavná sťažnosť sťažovateľky, zastúpenej advokátskou kanceláriou Mgr. Marcel Drgon, advokát\ns. r. o., Jesenského 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Drgon, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Cdo 197/2018\nz 27. novembra 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ústavný súd oboznamuje, že sa proti nej špecifikovaní\nžalobcovia domáhali žalobou podanou Okresnému súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“)\nzaplatenia sumy 79,10 eur (ďalej len „špecifikovaná suma“) s príslušenstvom z titulu vydania\nbezdôvodného obohatenia získaného plnením z časti neplatného právneho úkonu – zmluvy\no poskytnutí úveru uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a sťažovateľkou ako veriteľom,\nkonkrétne plnením neprijateľnej (a teda neplatnej) zmluvnej podmienky uvedenej v predmetnej\nzmluve, na základe ktorej žalobcovia sťažovateľke hradili počas trvania označenej zmluvy\n(od 25. mája 2011 do 15. júna 2013) mesačný poplatok za vedenie úveru. Okresný súd rozsudkom\nz 22. decembra 2014 žalobe vyhovel a zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcom špecifikovanú\nsumu s príslušenstvom, pričom zmluvnú podmienku zakotvenú v dotknutej zmluve o poskytnutí\núveru, v zmysle ktorej bol dlžník zaviazaný hradiť banke mesačný poplatok za vedenie úveru, určil\nza neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Okresný súd právny záver svojho rozhodnutia odôvodnil\npoukazom na to, že predmetná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolaniu sťažovateľky, ktorým\nnapadla prvostupňový rozsudok okresného súdu, Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nnevyhovel a svojím rozsudkom z 24. augusta 2017 napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil. Dovolanie, ktoré sťažovateľka proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uplatnila, bolo\nnamietaným uznesením najvyššieho súdu odmietnuté.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti dôvodí, že prípustnosť podaného dovolania, ktorým napadla\nodvolacie rozhodnutie, odôvodnila poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého je dovolenie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená. Uvádza tiež, že v podanom dovolaní v intenciách § 432 ods. 1 CSP\nargumentovala, že zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nPodľa jej vyjadrenia ako otázku zásadného právneho významu mala formulovať otázku\nneprijateľnosti (neplatnosti) zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za vedenie\núverového účtu. Napokon dodáva, že v podanom dovolaní vymedzila aj dôvody, pre ktoré\ns ohľadom na skutkové okolnosti svojej veci považovala posúdenie označenej otázky odvolacím\n\n2\n\nsúdom za nesprávne. Na tomto mieste vysvetľuje, že uviedla dva dôvody nesprávnosti posúdenia\nuvedenej otázky odvolacím súdom, a to že označená zmluvná podmienka v zmluve o úvere\nnepredstavuje zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože spĺňa podmienky zákonnej výnimky podľa\n§ 53 ods. 1 druhej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), a to vzhľadom na to, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka\nprimeranosti ceny, pričom táto zmluvná podmienka bola vyjadrená jasne, určito a zrozumiteľne.\nPodľa vyjadrenia sťažovateľky ako druhý dôvod v dovolaní uviedla, že predmetná zmluvná\npodmienka zakotvená v zmluve o úvere nie je neprijateľná, keďže nespôsobuje nijakým spôsobom\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n\n4. Sťažovateľka poukazuje na odôvodnenie namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo\njej dovolanie odmietnuté a v ktorom dovolací súd konštatoval, že v dovolaní absentuje zákonom\npožadovaná náležitosť, a to formulácia právnej otázky, ktorú podľa mienky najvyššieho súdu\nv uplatnenom dovolaní nevymedzila spôsobom predpísaným § 432 ods. 2 CSP. S uvedeným\ntvrdením dovolacieho súdu sa nestotožňuje a je toho názoru, že jej dovolanie obsahovalo všetky\nzákonom predpísané náležitosti vrátane riadnej formulácie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že najvyšší\nsúd jej svojím nesprávnym, arbitrárnym a ústavne nekonformným rozhodnutím odňal právo\nna prístup k súdu a porušil zásadu zákazu odopretia spravodlivosti, teda zasiahol do jej základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takisto dopĺňa, že jej odôvodnenie namietaného uznesenia\nnajvyššieho súdu nedáva ako dovolateľke dostatočnú a primeranú odpoveď na otázku, prečo ňou\nuplatnené dovolanie nespĺňa podmienky ustanovené zákonom.\n\n5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,\naby rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu, označené rozhodnutie zrušil a vrátil vec sťažovateľky najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a priznal jej tiež náhradu trov konania.\n\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 53/2021-18 z 11. februára 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v celom rozsahu na ďalšie konanie. V súvislosti s vecným prerokovaním ústavnej\nsťažnosti 23. februára 2021 vyzval ústavný súd predsedu najvyššieho súdu na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v súlade s § 126 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) po prijatí ústavnej sťažnosti\n\n3\n\nsťažovateľky na ďalšie konanie upovedomil o ústavnej sťažnosti aj zúčastnené osoby (\na\n– žalobcov v základnom konaní vedenom vo veci\nsťažovateľky pred všeobecnými súdmi) a poskytol im možnosť sa k ústavnej sťažnosti vyjadriť.\nZúčastnené osoby možnosť zaujať k ústavnej sťažnosti svoje stanovisko nevyužili.\n\n7. Na výzvu ústavného súdu reagovala podpredsedníčka najvyššieho súdu podaním č. Cpj 47/2021\nz 8. marca 2021, súčasťou ktorého bolo stanovisko predsedníčky občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu č. KP 3/2021-94, v ktorom táto navrhla ústavnú sťažnosť ako nedôvodnú\n„zamietnuť“. Svoj návrh zdôvodnila tvrdením, že najvyšší súd vo veci sťažovateľky postupoval\nv súlade s procesnými ustanoveniami i predchádzajúcou praxou dovolacích senátov najvyššieho\nsúdu, keďže sťažovateľka v podanom dovolaní neuviedla konkrétnu právnu otázku, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú odvolací súd posúdil nesprávne. Namietané\nuznesenie najvyššieho súdu označila za ústavne udržateľné, podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo\nodôvodnené.\n\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n8. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 28. apríla 2021, pričom v ňom zotrval na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti\na konštatoval, že najvyšší súd vo svojom stanovisku v podstate iba zopakoval odôvodnenie\nprezentované v samotnom namietanom uznesení.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde (berúc do úvahy aj predchádzajúce\nstanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy, účinnej do 31. decembra 2020) vec prejednal\na rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08). Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je\ni zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov. Súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci\nmajú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej\nprávnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované,\n4\n\nale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak\núčastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v opravnom\nkonaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05). Právo\nna prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces a tvorí jeho\nesenciálny prvok [III. ÚS 875/2016 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n,,ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35\na 36].\n\n11. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam\nzo strany štátu (m. m. III. ÚS 275/2018). Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421 CSP, ktoré\nvymedzujú prípady, keď je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok.\n\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n\n13. Ústavný súd po posúdení veci sťažovateľky dospel k záveru, že v namietanom uznesení\nnajvyššieho súdu došlo k arbitrárnemu posúdeniu prípustnosti dovolania, s čím je spojený aj\nnedostatok jeho odôvodnenia.\n\n14. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa doterajšej judikatúry\nústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny\nnesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý\nnemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať\nv takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho\nzákladu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.\nArbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené\ns nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie\npredstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces\n(I. ÚS 115/2020).\n\n5\n\n15. Z obsahu namietaného uznesenia vyplýva, že dôvodom na odmietnutie dovolania sťažovateľky\nbola skutočnosť, že v ňom podľa názoru najvyššieho súdu nebol dovolací dôvod vymedzený\nspôsobom uvedeným v ustanoveniach § 432 CSP, podľa ktorých možno dovolanie odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Najvyšší súd v rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia interpretoval dotknuté ustanovenia Civilného sporového poriadku a vysvetlil pojem\nprávneho posúdenia veci, kde uviedol, že právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu,\npri ktorej súd rieši právne otázky, kde táto činnosť spočíva v podradení zisteného skutkového stavu\npríslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho\nvzťahu. Najvyšší súd vysvetlil, že nesprávnosť právneho posúdenia nemožno vymedziť\nnesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou\npoužitie právnej normy na daný prípad alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom\nna zistený skutkový stav. Podľa názoru najvyššieho súdu argumentácia označeného charakteru\nv dovolaní sťažovateľky absentovala. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že\nsťažovateľka, z ktorej dovolania síce vyplýva, že nesúhlasí s právnym názorom súdu v otázke\nprávneho posúdenia neprijateľnosti (neplatnosti) zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve\no poplatku za vedenie úveru, nevymedzila právnu otázku spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.\n\n16. Podľa mienky najvyššieho súdu teda dovolanie sťažovateľky, v ktorom prezentovala svoj\nnesúhlas s právnym názorom súdu v otázke testu nekalosti zmluvného dojednania spotrebiteľskej\nzmluvy o poplatku za vedenie úveru, neobsahovalo argumentačné námietky spochybňujúce\nsprávnosť postupu súdu pri použití konkrétnej právnej normy.\n\n17. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s obsahom dovolania sťažovateľky, aby posúdil, či je\ntvrdenie najvyššieho súdu o úplnej absencii kvalifikovaných argumentačných námietok v dovolaní\nsťažovateľky opodstatnené.\n\n18. Z obsahu odôvodnenia dovolania sťažovateľky je zrejmé, že s odkazom na ustanovenia § 421\nods. 1 CSP ako právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá\npodľa sťažovateľky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, formulovala\nsťažovateľka otázku posúdenia neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvného dojednania (zmluvnej\npodmienky) o poplatku za vedenie úveru v spotrebiteľskej zmluve.\n\n19. Z dovolania takisto vyplýva, že ako právne posúdenie, ktoré kvalifikovala sťažovateľka ako\nnesprávne, prezentovala sťažovateľka tieto časti argumentácie odvolacieho rozhodnutia\na prvostupňového rozsudku okresného súdu, na ktorý sa krajský súd ako na vecne správny odvolal:\n- Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka vyjadrujúca finančný záväzok spotrebiteľa\nza plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.\n\n6\n\nPráve poplatky za vedenie či správu úveru (tzv. mesačné paušály) je potrebné považovať\nza neprijateľné zmluvné podmienky, keďže predstavujú plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa,\na konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce\nspotrebiteľa.\n- Podľa názoru konajúceho súdu je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek\núkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, ale naopak\nsú uvedené úkony vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Súdna prax už zaujala stanovisko,\nže dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných potrieb\nsamotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka.\n- Poplatky za vedenie a správu úverového účtu sú neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to\nnapokon posúdil výslovným zákazom zakotveným v zákonnej norme – v zákone č. 132/2013 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) – aj samotný zákonodarca.\n- Vo vzťahu k § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa, pričom to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,\njasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, konajúci súd\nuvádza: V posudzovanej veci bol poplatok za vedenie úveru v zmluve dojednaný prostredníctvom\nodkazu na sadzobník banky, do ktorého podoby nemohli žalobcovia ako spotrebitelia žiadnym\nspôsobom zasiahnuť, čo podľa názoru súdu spôsobuje absolútnu neurčitosť, nejasnosť\na nezrozumiteľnosť, preto v posudzovanom prípade zákonné požiadavky stanovené v § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktoré vyžadujú pre uplatnenie výnimky kumulatívne splnenie kritérií, nie\nsú naplnené. Takisto nemožno poplatok za správu úveru považovať za podmienku, ktorá sa týka\nhlavného predmetu plnenia.\n\n20. Ústavný súd ďalej zistil, že dovolanie sťažovateľky obsahuje pomerne rozsiahlu pasáž, v ktorej\nsťažovateľka prezentuje vlastnú argumentáciu smerujúcu k spochybneniu správnosti právneho\nposúdenia vykonaného odvolacím súdom. V rámci nej sťažovateľka najprv vo všeobecnosti uvádza,\nže dotknutá zmluvná podmienka nepredstavuje podľa jej názoru podmienku neprijateľnú, a to\nz dvoch dôvodov. V prvom rade preto, že spĺňa podmienky zákonnej výnimky v zmysle § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to z toho dôvodu, že\nide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka primeranosti ceny, pričom predmetná podmienka bola\nvyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. V druhom rade preto, že táto zmluvná podmienka\nnespôsobuje nijakým spôsobom značnú nerovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.\n\n21. Sťažovateľka po všeobecnom vymedzení dvoch dôvodov, pre ktoré hodnotí spornú zmluvnú\npodmienku ako prijateľnú, predostiera podrobnejšie argumenty, ktorými bližšie vysvetľuje toto\nsvoje stanovisko.\n\n7\n\n22. V prípade prvého formulovaného dôvodu (že dotknutá zmluvná podmienka spĺňa kritériá\npre zákonnú výnimku vymedzenú príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka) poukazuje\nsťažovateľka na špecifikovanú smernicu regulujúcu všeobecnú úpravu ochrany spotrebiteľa\nv Európskej únii, ktorá v prípade tzv. adhéznej spotrebiteľskej zmluvy vyníma z testu nekalosti\ndefiníciu hlavného predmetu zmluvy, primeranosť ceny a dodávanej protihodnoty a ktorá bola\ndo slovenského právneho poriadku transponovaná práve prostredníctvom citovaného § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Sťažovateľka v nadväznosti na uvedené dôvodí, že dotknutá zmluvná\npodmienka o poplatku za vedenie úveru nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, keďže sa\ntýka primeranosti ceny, pričom je zároveň vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. V uvedenom\nkontexte spochybňuje správnosť záveru odvolacieho súdu, ktorý posudzovanú zmluvnú podmienku\nvyhodnotil ako dojednanie vyjadrené neurčito, nejasne a nezrozumiteľne z dôvodu, že toto\ndojednanie odkazovalo na sadzobník poplatkov sťažovateľky, tzn. predpis, do ktorého tvorby\na výslednej podoby nemohli žalobcovia ako spotrebitelia žiadnym spôsobom zasiahnuť. Je toho\nnázoru, že si odvolací súd nesprávne vyložil pojmy určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť, ktoré sa ako\ntaké vzťahujú na náležitosti prejavu vôle, nie však na skutočnosť, či žalobcovia ako spotrebitelia\nmohli alebo nemohli zasiahnuť do tvorby samotnej zmluvy o úvere, resp. ktorýchkoľvek jej častí,\nvrátane sadzobníka poplatkov, pretože v prípade, ak by žalobcovia takúto možnosť mali, nešlo by\ntypovo o tzv. adhéznu spotrebiteľskú zmluvu, ale o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia,\nktoré sú taktiež ex lege z prieskumu nekalosti vylúčené. V nadväznosti na uvedené predkladá\ninterpretáciu pojmov určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť, v rámci ktorej odkazuje na judikatúru\nNajvyššieho súdu Českej republiky, ktorá nepovažuje dohodu zmluvných strán o poplatku\nza správu úveru za neurčitú len preto, že neobsahuje taxatívny výpočet činností, za ktoré je poplatok\ndohodnutý. Pri výklade požiadavky zrozumiteľnosti cenového dojednania odkazuje\nna špecifikovanú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a v nadväznosti na to konštatuje, že\nposudzované zmluvné dojednanie požadované podmienky spĺňalo, pretože jeho znenie bolo\npre žalobcov ako spotrebiteľov pochopiteľné nielen na úrovni formálnej a gramatickej, ale aj\nvo vzťahu ku konkrétnemu dosahu a ekonomickým dôsledkom tejto zmluvnej podmienky, tzn.\nvo vzťahu ku skutočnosti, že žalobcovia budú na základe uvedeného dojednania povinní počas\ntrvania úverovej zmluvy hradiť sťažovateľke za vedenie úveru paušálny mesačný poplatok.\nSťažovateľka napokon argumentáciu o splnení kritérií pre uplatnenie zákonnej výnimky uzatvára\nvýkladom pojmu cenové dojednanie, kde poukazuje na to, že cenovou dohodou sú nepochybne aj\ndojednania v úverových zmluvách o poplatkoch za vedenie, správu a evidenciu úveru. Podľa jej\nnázoru treba totiž úver chápať ako bankový produkt predstavujúci komplex plnení, kde jednotlivé\nbankové poplatky predstavujú časť viaczložkovej ceny celého komplexu plnení. Sťažovateľka\nna tomto mieste kvalifikuje ako irelevantný právny názor odvolacieho súdu o tom, že sporný\npoplatok za vedenie úveru nemá pre žalobcov ako spotrebiteľov žiadny preukázateľný prínos,\nneposkytuje mu žiadnu protihodnotu a slúži výlučne záujmom veriteľa. Sťažovateľka, odvolávajúc\nsa na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, vysvetľuje, že z ekonomického hľadiska každá\ncena odráža náklady predajcu a jeho maržu, nie je preto neobvyklé ani nelegitímne, aby náklady\núverového veriteľa na správu úveru kryl príslušný poplatok ako súčasť plnenia. Otázka, či klient\ndostane za konkrétny poplatok konkrétnu službu, je otázkou primeranosti, ktorá, ak ide o cenové\ndojednanie, nepodlieha testu nekalosti.\n\n8\n\n23. Vo vzťahu k druhej argumentačnej línii, ktorú sťažovateľka v dovolaní predostiera, zároveň\nuvádza, že ju ponúka ako alternatívne stanovisko v prípade, že sa dovolací súd nestotožní\ns jej tvrdením, že posudzovaná zmluvná podmienka spĺňa kritériá zákonnej výnimky. Je toho\nnázoru, že uvedené zmluvné dojednanie o poplatku za vedenie úveru nespôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov.\nNa tomto mieste dôvodí, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a nemožno ju chápať ako\nobranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa podľa sťažovateľky\nnikdy neznamenala ochranu pred jeho vlastnými ekonomickými (i neuváženými) rozhodnutiami,\npri ktorých dal spotrebiteľ prednosť ponúkanému tovaru alebo službe pred svojimi peniazmi,\nznamenala totiž predovšetkým ochranu pred neúplnými a nepravdivými informáciami\nvyplývajúcimi z informačnej asymetrie medzi obchodníkom a spotrebiteľom a tiež ochranu slobody\njeho vôle, pokiaľ nemohlo dôjsť k jej vyjadreniu kvôli štandardným (predformulovaným)\nzmluvným podmienkam obchodníka (nie pri podmienkach individuálne dohodnutých).\nSťažovateľka zdôrazňuje, že žalobcovia mali pred uzavretím zmluvy o úvere k dispozícii všetky\njednoznačne, určito a zrozumiteľne formulované informácie zahŕňajúce návrh zmluvy, obchodné\npodmienky sťažovateľky a jej sadzobník poplatkov, ktoré boli nevyhnutné pre posúdenie\npotenciálne významných ekonomických dôsledkov uzavretia zmluvy pre ich finančné záväzky.\nĎalej uvádza, že vedenie úverového účtu predstavuje reálnu službu poskytovanú bankou svojim\nklientom s konkrétnym obsahom a tým súčasne aj plnenie (protihodnotu) v ich prospech, pričom nie\nje potrebné len pre interné (účtovné) potreby banky. Predmetná zmluvná podmienka tak slúži podľa\njej názoru rovnocenne obom zmluvným stranám. V nadväznosti na to podrobne prezentuje súbor\nčinností spadajúcich pod pojem správa úveru. Pripomína, že dojednanie poplatku za správu úveru\nbolo až do 10. júna 2013, keď nadobudol účinnosť zákon o bankách, legitímne a súladné s vtedy\nplatnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V závere svoju argumentáciu\ndopĺňa tvrdením, že právne závery odvolacieho súdu o neprijateľnosti zmluvného dojednania\npoplatku za vedenie úveru vychádzajú takmer v celom rozsahu z odôvodnenia rozsudku nemeckého\nSpolkového súdneho dvora sp. zn. XI ZR 388/10 zo 7. júna 2011, ktorý tak na území Slovenskej\nrepubliky, ako aj na území iných členských štátov Európskej únie vzbudil veľkú mediálnu\npozornosť a viedol k viacerým súdnym sporom o prípustnosť účtovania označeného druhu\nbankových poplatkov, pričom niektoré súdy preberali odôvodnenie citovaného rozsudku i napriek\ntomu, že jeho aplikáciu a právne závery v ňom uvedené nie je možné v slovenskom právnom\nprostredí vôbec použiť vzhľadom na úplne odlišné znenie nemeckých právnych predpisov. Podľa\nsťažovateľky právne závery označeného rozsudku sú v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a čl. 4 ods. 2 už spomínanej smernice.\n\n24. Ústavný súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom dovolania sťažovateľky je celkom\nzrejmé a nespochybniteľné, že právnou normou, ktorá je v hre a ktorej sa sťažovateľkou kritizované\nprávne posúdenie týka, je vlastne § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje generálnu\nklauzulu neprijateľných zmluvných podmienok. Ako správne poznamenal aj samotný okresný súd\nv prvostupňovom rozsudku (pozri s. 8 prvý odsek), je výpočet neprijateľných zmluvných\npodmienok zakotvený v ustanoveniach § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka iba demonštratívny, keď\nzákonodarca, uvedomujúc si nemožnosť taxatívne definovať všetky do úvahy prichádzajúce\n9\n\nsituácie, včlenil všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky do citovaného § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Predmetná generálna klauzula teda okrem toho, že plní\ndefiničný význam, má aj význam aplikačný, keď sú testu nekalosti za použitia generálnej klauzuly\npodrobované zmluvné podmienky, ktoré nespĺňajú charakter zmluvných podmienok demonštratívne\ndefinovaných v spomínaných ustanoveniach § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zakotvením\ngenerálnej klauzuly je tak vytvorený priestor pre samotné všeobecné súdy, aby existujúcu právnu\núpravu dotvorili vlastným výkladom.\n\n25. Aj v posudzovanom prípade sťažovateľky nešlo pred všeobecnými súdmi (prvostupňovým\na odvolacím súdom) o nič iné ako o výklad § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka definujúceho\nneprijateľné zmluvné podmienky a tiež zákonné výnimky, ktoré testu nekalosti zmluvných\npodmienok nepodliehajú. Z obsahu odôvodnenia dovolania sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka\npri vymedzení dovolacieho dôvodu jasne popísala použitie konkrétnej právnej normy odvolacím\nsúdom (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré hodnotila ako nesprávne, resp. ako nesprávny\nvýklad a aplikáciu dotknutej právnej úpravy pri posúdení prijateľnosti zmluvných ustanovení\no poplatku za vedenie úveru v spotrebiteľskej zmluve (pozri bod 19 tohto nálezu), pričom\nv nadväznosti na to pripojila svoje právne úvahy, ktorými zdôvodnila vytýkanú nesprávnosť (pozri\nbod 20 až 23 tohto nálezu). I napriek uvedenému najvyšší súd pri posúdení prípustnosti dovolania\nsťažovateľky celkom nepochopiteľne konštatoval absenciu takejto argumentácie v dovolaní\nsťažovateľky, pričom tak urobil bez uvedenia konkrétnych dôvodov, iba po predchádzajúcej citácii\nvšeobecných interpretačných fráz.\n\n26. Ústavný súd uvádza, že zmyslom dovolania je okrem eliminovania zmätočných rozhodnutí\n(§ 420 v spojení s § 431 CSP) vytvárať jednotnú rozhodovaciu prax týkajúcu sa právnych otázok\n[nesprávne právne posúdenie veci v situáciách vymenovaných v § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP].\nStrany sporu, ako aj právnická obec očakáva odpovede na tieto právne otázky. Od najvyššieho súdu\nsa preto pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného podľa § 421 CSP oprávnene očakáva\ncitlivý a dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia dávajú odpoveď\nna dovolateľom nastolenú právnu otázku a či je takáto právna otázka dovolateľom kvalifikovane\nv dovolaní naformulovaná. Len tak je možné naplniť účel dovolania, ktorým je riešenie právnych\notázok, ktoré buď ešte neboli vyriešené, ktoré sú rozhodované rozdielne alebo pri ktorých sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Tým najvyšší súd napĺňa princíp právnej\nistoty. Naplnením tejto funkcie plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu (pozri Števček, M., Ficová,\nS., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1346).\n\n27. Ústavný súd uzatvára, že právna otázka bola sťažovateľkou v jej dovolaní vymedzená náležite\na dostatočne, a preto namietané uznesenie najvyššieho súdu neobstojí z hľadiska základného práva\nna prístup k súdu. Dospel tak k záveru, že namietané uznesenie nespĺňa atribúty ústavne\nakceptovateľného rozhodnutia súdu, pretože v ňom prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\n10\n\npísm. b) CSP, ako aj § 432 ods. 2 CSP bola najvyšším súdom posúdená ústavne nekonformným\nspôsobom. V dôsledku toho neposkytuje odôvodnenie namietaného uznesenia dostatok\nrelevantných dôvodov na najvyšším súdom prijatý záver o neprípustnosti dovolania sťažovateľky.\n\n28. Z uvedených dôvodov namietané uznesenie najvyššieho súdu porušuje základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\nV.\nZrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto rozhodnutie zruší. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie\noznačených práv sťažovateľky zaručených ústavou a dohovorom, tak ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu), v ktorom je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nVI.\nTrovy konania\n30. Sťažovateľka si uplatnila aj náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastúpením. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvychádzal z obsahu súdneho spisu. Zároveň vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 eur, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 177 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 10,62 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 eur za jeden úkon uskutočnený\nv roku 2020; za dva úkony právnych služieb (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti) predstavuje sumu 375,24 eur. Za tretí úkon právnej služby, a to vyjadrenie k stanovisku\nnajvyššieho súdu, ústavný súd odmenu nepriznal, pretože toto neobsahovalo žiadne informácie,\nktoré by prispeli k objasneniu veci. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov. Ústavný súd teda priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 450,29 eur (bod 3\nvýroku rozhodnutia).\n\n11\n\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "zmluva-neplatnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "úver-zmluva o úvere", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/197/2018", "guid": "2404a230-dca8-4ed1-aec2-60aa88fa6c98:5c512a51-e336-40c8-ae53-de2db34b6fdf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:c8b43390-bb66-45e1-ab59-4ab4adcae52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "2404a230-dca8-4ed1-aec2-60aa88fa6c98:5c512a51-e336-40c8-ae53-de2db34b6fdf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1", "spisova_znacka": "5Cdo/197/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f7be524c-ee0c-4525-957f-e4888d93dd45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 589/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 589/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.589.2021.1"}, {"guid": "ae6c3581-b096-4bbe-9b60-3c4162c49bd5:4ab05772-0719-4cd9-b8dc-9bc99f752fcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1", "spisova_znacka": "5Cdo/141/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/141/2025 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1"}, {"guid": "49a1c6b3-01d1-4544-824c-e90f08c681c6:7d11fa62-a179-4363-b914-24991461c511", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4124208239.1", "spisova_znacka": "3CdoPr/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/12/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4124208239.1"}, {"guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "4Cdo/126/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1"}, {"guid": "9822cf98-92f0-4338-a488-01527f28c92e:184888f8-594a-4449-968f-d5fc39b22cb2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8323201998.2", "spisova_znacka": "20Co/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/6/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8323201998.2"}, {"guid": "5c6644c4-3681-4e86-9acb-120c31b8a6ca:fc556726-fceb-4345-97f5-5c4e8c29b3a9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8723212576.1", "spisova_znacka": "27Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 27Co/39/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8723212576.1"}, {"guid": "ab92aa85-910e-4a3c-be7e-272a85415dbc:28753072-e462-47dc-9b13-538ca89260bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8525200609.1", "spisova_znacka": "9Co/19/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/19/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8525200609.1"}, {"guid": "7d06b98c-a896-47cf-815d-0b0204f6df57:443d8092-eb20-429f-96fa-ac324c824423", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/2/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1"}, {"guid": "39d694b9-9ea7-4664-a7ae-d1aa119144e4:840614ef-d1a1-4b36-bc42-08487122204d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8325200514.1", "spisova_znacka": "9Co/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/4/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8325200514.1"}]}