{"guid": "ussr:f273b69c-ea7c-4363-9611-1c32e115aa10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2021 z 16. 12. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. decembra 2021, sp. zn. II. ÚS 367/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-12-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f273b69c-ea7c-4363-9611-1c32e115aa10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 367/2021-107\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Jany Laššákovej v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody v Ilave, zastúpeného advokátskou kanceláriou PARA advokáti, s. r. o., IČO 47 258\n969, Gagarinova 10/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marek Para, proti\npostupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021\na uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a právo podľa čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021\nz r u š u j e v časti výrokov vzťahujúcich sa na osobu sťažovateľa\na vec mu\nv zrušenej časti v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n576,12 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. marca 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života\npodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\ns poukazom na čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a to postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1Tost 1/2021\nz 28. januára 2021, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti predĺženiu lehoty\njeho väzby do 1. apríla 2021, a postupom a uznesením najvyššieho súdu č. k. 2TdoVS 1/2021\nz 28. januára 2021, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí námietky\nzaujatosti uplatnenej proti predsedovi senátu 1T najvyššieho súdu. Táto ústavná sťažnosť vedená\npod sp. zn. Rvp 418/2021 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý je podľa\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do\n31. decembra 2021 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2021“) členom druhého senátu ústavného súdu\n[čl. II bod 3 písm. b) rozvrhu práce na rok 2021].\n2. Sťažovateľ sa druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. mája 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru, práva na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2\ndohovoru s poukazom na čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 charty, ako aj práva na rešpektovanie\nrodinného a súkromného života podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru, a to postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021, ktorým bola lehota jeho väzby predĺžená do\n1. septembra 2021. V poradí druhá ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1119/2021 bola\npridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je podľa rozvrhu práce na rok 2021\nčlenom druhého senátu ústavného súdu [čl. II bod 3 písm. a) rozvrhu práce na rok 2021].\n3. Podaním doručeným ústavnému súdu 27. mája 2021 vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti\nproti sudcovi Ivanovi Fiačanovi. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 399/2021-13 z 29. júna\n2021 bolo o vznesenej námietke rozhodnuté tak, že sudca Ivan Fiačan nie je z rozhodovania vo veci\nsp. zn. Rvp 418/2021 vylúčený. Uznesenie o námietke zaujatosti nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.\n4. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 46/2021-6 zo 16. júna 2021 boli ústavné sťažnosti\nsťažovateľa vedené pod sp. zn. Rvp 418/2021 a sp. zn. Rvp 1119/2021 spojené na spoločné\nkonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 418/2021. Uvedené uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.\n5. Uznesením č. k. II. ÚS 367/2021-55 zo 14. júla 2021 prijal ústavný súd ústavné sťažnosti\nsťažovateľa na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1\na 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 2 dohovoru postupom\n2\n\na uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nč. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021“). Vo zvyšnej časti ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietol.\n6. Sťažovateľ sa v poradí treťou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júla 2021\ndomáha vyslovenia porušenia svojich práv na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nústavy a podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, porušenia základného práva na obhajobu spolu s právom\nna podrobné oboznámenie s povahou a dôvodmi obvinenia a s právom vyjadriť sa k obvineniu\npodľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného\nomeškania podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, porušenie základného práva na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru s poukazom na čl. 47 charty, a to postupom\na uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 Tost 31/2021 zo 16. júna 2021, ktorým bola zamietnutá\nsťažnosť podaná sťažovateľom proti zamietnutiu jeho žiadosti o prepustenie z väzby s alternatívou\njej nahradenia miernejšími prostriedkami. V poradí tretia ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.\nRvp 1481/2021 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je podľa\nrozvrhu práce na rok 2021 členom tretieho ústavného súdu [čl. II bod 3 písm. a) rozvrhu práce na\nrok 2021].\n7. Uznesením č. k. III. ÚS 492/2021-19 zo 16. septembra 2021 prijal ústavný súd v poradí tretiu\nústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nodmietol.\n8. Uznesením č. k. PLs. ÚS 53/2021-7 z 29. septembra 2021 ústavný súd spojil na spoločné konanie\nveci vedené pod sp. zn. II. ÚS 367/2021 (Rvp 418/2021 a Rvp 1119/2021) a sp. zn.\nIII. ÚS 492/2021 (Rvp 1481/2021) s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn.\nII. ÚS 367/2021. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho\nprijatia ústavným súdom.\n9. Zo spojených ústavných sťažností, v rozsahu v akom boli prijaté na ďalšie konanie, z ich príloh\na napadnutých uznesení najvyššieho súdu vyplýva nasledovný stav veci:\n10. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru\nBratislava (ďalej len vyšetrovateľ“) ČVS:PPZ-349/NKA-BA3-2019 z 3. júla 2020 (ďalej len\n„uznesenie o vznesení obvinenia č. 1“) bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo sťažovateľovi\nvznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti\nformou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona. Sťažovateľ bol 3. júla 2020 v čase 22.45 h vyšetrovateľom zadržaný. V nadväznosti na\nnávrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „prokurátor“) na jeho vzatie do väzby bol sťažovateľ uznesením sudcu pre prípravné\nkonanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) č. k.\nBB-4Tp/14/2020 z 5. júla 2020 prepustený zo zadržania.\n11. Na základe sťažnosti prokurátora rozhodol najvyšší súd uznesením č. k. 3Tost 30/2020 z 9. júla\n2020 tak, že zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie č. k. BB-4Tp /14/2020 z 5. júla 2020\n\n3\n\nv časti výroku, ktorým bol sťažovateľ prepustený zo zadržania, a výrokom II rozhodol o vzatí\nsťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Základná\nlehota sťažovateľovej väzby v prípravnom konaní v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Trestného\nporiadku v znení platnom a účinnom v rozhodnom období predstavovala sedem mesiacov.\n12. Sudca pre prípravné konanie JUDr. Michal Truban 29. septembra 2020 oznámil svoju zaujatosť\npre pomer k veci. Senát najvyššieho súdu ho uznesením č. k. 4Ndt/24/2020 zo 6. októbra 2020\nvylúčil z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci.\n13. Po doručení žiadosti spoluobvineného\no prepustenie z väzby oznámil vylúčený\nsudca pre prípravné konanie JUDr. Michal Truban predsedovi špecializovaného trestného súdu, že\nbol rozhodnutím najvyššieho súdu vylúčený, a preto predkladá vec vedenú pod sp. zn. 4Tp/14/2020\nna pridelenie zákonnému sudcovi. Predseda špecializovaného trestného súdu v spise vyznačil\npridelenie veci zákonnému sudcovi JUDr. Jánovi Buvalovi, ktorý bol službukonajúcim sudcom\nv čase podania žiadosti obvineného\no prepustenie z väzby v súlade s ustanovením\noddielu VII bodu 10 rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2020.\n14. Prokurátor podal 29. decembra 2020 na špecializovanom trestnom súde návrh na predĺženie\nlehoty väzby sťažovateľa a ďalšieho obvineného\n. Zákonným sudcom pre prípravné\nkonanie sa tak aj vo vzťahu k sťažovateľovi stal JUDr. Ján Buvala, a to v súlade s ustanovením\noddielu VII bodu 5 rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2020.\n15. Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. 4T/14/2020 z 12. januára 2021 predĺžil lehotu väzby\nsťažovateľa do 1. apríla 2021 a súčasne ju nenahradil miernejším prostriedkom. Vo veci rozhodoval\nsudca pre prípravné konanie JUDr. Ján Buvala. Sťažovateľ podal proti uzneseniu špecializovaného\ntrestného súdu sťažnosť. Uznesením najvyššieho súdu č. k. 1Tost/1/2021 z 28. januára 2021 bola\nsťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o predĺžení lehoty trvania väzby zamietnutá.\n16. Prokurátor podal 2. marca 2021 na špecializovanom trestnom súde návrh na ďalšie predĺženie\nlehoty väzby sťažovateľa, a to do 1. novembra 2021. Tento návrh sa vzťahoval spolu na šiestich\nobvinených, pričom pri jednom z nich,\n, navrhol rozhodnúť aj o zmene\ndôvodov väzby podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku (rozšírenie aj o dôvod tzv. „preventívnej\nväzby“). Návrh na predĺženie lehoty trvania väzby vo vzťahu k dvom osobám (zo šiestich) vzal\nprokurátor 12. marca 2021 späť, a to z dôvodu úmrtia väzobne stíhaného\na prepustenia obvineného\nz väzby.\n17. Uznesením sudcu pre prípravné konanie JUDr. Romana Púchovského č. k. 3Tp/3/2020\nz 15. marca 2021 bolo vo výroku vzťahujúcom sa na osobu sťažovateľa rozhodnuté o predĺžení\nlehoty jeho väzby do 1. júla 2021 a súčasne o nenahradení väzby miernejším prostriedkom.\n18. Senát najvyššieho súdu napadnutým uznesením č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 na\npodklade sťažnosti podanej prokurátorom aj obvinenými zrušil uznesenie o ďalšom predĺžení lehoty\nväzby obvinených a vo vzťahu k osobe sťažovateľa predĺžil lehotu trvania väzby do 1. septembra\n2021. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi a obhajobe doručené 8. apríla 2021.\n19. Uznesením vyšetrovateľa ČVS:PPZ-349/NKA-BA3-2019 z 28. apríla 2021 bolo začaté trestné\nstíhanie a súčasne bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 233 ods. 1 písm. a)\na b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia č. 2“)\n4\n\nna skutkovom základe konštatovanom v predmetnom uznesení. Uznesenie o vznesení obvinenia\nč. 2 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením prokurátora č. k. VII/3 Gv 106/19/1000-815\nzo 17. júna 2021, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti vzneseniu obvinenia. Sťažovateľ\npoukazuje na to, že obvinenie bolo predmetným uznesením vznesené ako spolupáchateľom aj\na\n, a to pre ten istý (ďalší) pokračovací skutok s rovnakou\nprávnou kvalifikáciou.\n20. Medzitým v priebehu konania (3. mája 2021) podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu\nžiadosť o prepustenie z väzby s alternatívnym návrhom na jej nahradenie miernejšími\nprostriedkami, ktorej prokurátor stanoviskom č. k. VII/3 Gv 106/19/1000-789 z 13. mája 2021\nnevyhovel a predložil ju spolu s vyšetrovacím spisom sudcovi pre prípravné konanie\nšpecializovaného trestného súdu.\n21. Uznesením sudcu pre prípravné konanie č. k. 4 Tp 14/2020 z 27. mája 2021 bolo rozhodnuté\no zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby a nenahradení väzby (ďalej len „uznesenie o zamietnutí\nprepustenia z väzby“). Prostredníctvom obhajcu podal sťažovateľ proti uzneseniu o zamietnutí\nprepustenia z väzby sťažnosť. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021\nzo 16. júna 2021 bola sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí prepustenia z väzby podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zamietnutá ako nedôvodná.\n22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že 3. augusta 2021 podal prokurátor na sťažovateľa pod sp. zn.\nVII/3 Gv 106/19/1000-876 na špecializovanom trestnom súde podľa § 234 ods. 1 Trestného\nporiadku obžalobu, ktorá bola náhodným výberom pridelená senátu 9T pod sp. zn. 9T/10/2021.\nUznesením č. k. 9T 10/2021 z 18. augusta 2021 špecializovaný trestný súd rozhodol o ponechaní\nsťažovateľa vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd\nnásledne uznesením č. k. 5Tost 47/2021 z 30. augusta 2021 sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu\nšpecializovaného trestného súdu o ponechaní vo väzbe zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n23. V rozsahu, v akom boli ústavné sťažnosti sťažovateľa prijaté na ďalšie konanie, sťažovateľ\nargumentuje nasledovným:\n24. Porušenie práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 3\ndohovoru s poukazom na čl. 47 ods. 2 charty napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 namieta z dôvodu porušenia pravidiel pri výbere zákonného\nsudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o opätovnom predĺžení lehoty väzby sťažovateľa,\nabsencie transparentnosti týchto pravidiel v rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu a taktiež\ntým, že najvyšší súd sa s jeho námietkou nezákonnosti sudcu pre prípravné konanie náležite\nnevysporiadal. Pokiaľ prokurátor podal návrh na predĺženie lehoty trvania väzby šiestich\nobvinených spolu s návrhom na zmenu dôvodov väzby jedného z nich (\n), mal byť\nv súlade s bodom 8 oddielu V Rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2021 v znení\núčinnom od 1. marca 2021 (ďalej aj „rozvrh práce“) sudcom príslušným pre prípravné konanie\nv otázke predĺženia lehoty väzby všetkých v návrhu uvedených obvinených a v otázke zmeny\ndôvodov väzby jedného z nich JUDr. Peter Pulman, ktorý v minulosti rozhodoval o prvom úkone\nobvineného\n. Na uvedené určenie sudcu pre prípravné konanie nemohli mať vplyv\n5\n\nnásledné udalosti, a to úmrtie jedného obvineného (\n) a prepustenie jedného\nobvineného (\n). Najvyšší súd sa však argumentáciou sťažovateľa a odkazom na bod 8\nrozvrhu práce vôbec nezaoberal.\n25. Porušenie čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 dohovoru, ako aj čl. 48 ods. 1 charty uznesením najvyššieho\nsúdu č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 odôvodňuje sťažovateľ tým, že najvyšší súd ako súd\nsťažnostný nerozhodoval nezaujato, nezávisle a nestranne, s prihliadnutím len na zákon a na\nobjektívne výsledky dokazovania. Svojím konštatovaním v odôvodnení rozhodnutia «S ohľadom na\nsilu dôkaznej situácie je pre osobu obvineného v prípade jeho prepustenia na slobodu ,,kolúzne“\nkonanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu“ a „Je potrebné si uvedomiť, že\nkauza Dobytkár patrí k najväčšej korupčnej kauze v dejinách Slovenska ako to viackrát bolo\nzmieňované aj médiami», mal najvyšší súd prejaviť názor o vine sťažovateľa ešte pred tým, ako\nbola jeho vina ustálená meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čím mal podľa sťažovateľa porušiť\nprezumpciu neviny, tak ako ju garantuje dohovor a charta.\n26. Porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1\na 4 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021\nsťažovateľ namieta z dôvodu absencie jednoznačných a transparentných pravidiel pri výbere\nzákonného sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby, a taktiež tým, že najvyšší súd ignoroval relevantnú právnu úpravu a náležite sa\nnevysporiadal s porušením sťažovateľovho práva na zákonného sudcu pre prípravné konanie.\nSťažovateľ tvrdí, že o žiadosti o jeho prepustenie z väzby rozhodoval nezákonne a svojvoľne\nurčený sudca pre prípravné konanie JUDr. Ján Buvala. Sťažovateľ je presvedčený, že v rozvrhu\npráce špecializovaného trestného súdu v znení platnom na rok 2020 absentovali transparentné,\nzrozumiteľné a jednoznačné pravidlá pre určenie nastupujúceho zákonného sudcu pre prípravné\nkonanie v prípadoch vylúčenia pôvodne určeného sudcu pre prípravné konanie z dôvodu jeho\nzaujatosti. Podľa sťažovateľovho tvrdenia mal vylúčeného sudcu JUDr. Michala Trubana nahradiť\nJUDr. Peter Pulman, ktorý bol jeho zástupcom v rozpise služieb č. Spr 225/19, ktorý bol súčasťou\nrozvrhu práce platného v čase od 22. júna 2020 do 12. októbra 2020, t. j. v čase nápadu návrhu\nprokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby (3. júla 2020). Najvyšší súd v napadnutom uznesení\nč. k. 2Tost/31/2021 zo 16. júna 2021 pritom vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu sa po vylúčení\nJUDr. Michala Trubana 6. októbra 2020 uvedené nástupníctvo neuplatnilo. V súvislosti s porušením\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru sťažovateľ\nnavyše poukazuje na skutočnosť, že jeho argumenty o zásahu do práva na zákonného sudcu boli\nv napadnutom uznesení odmietnuté s odvolaním na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Tost 1/2021\nz 28. januára 2021 napriek skutočnosti, že sťažovateľ uvádzal aj argumenty, viažuce sa na\npredlžovanie väzby JUDr. Romanom Púchovským 23. marca 2021, ktorý podľa názoru sťažovateľa\nnemohol rozhodovať ako tzv. „väčšinový sudca“.\n27. Sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti v časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie,\nnavrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených základných práv a slobôd\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021, aby ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenia najvyššieho súdu v časti týkajúcej sa sťažovateľa a v rozsahu zrušenia ich vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal\n\n6\n\nnajvyššiemu súdu prepustiť sťažovateľa z väzby a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\nIII.\nVyjadrenie špecializovaného trestného súdu, najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie špecializovaného trestného súdu:\n28. Ústavný súd vyzval špecializovaný trestný súd, aby sa vyjadril najmä k námietke sťažovateľa\no porušení jeho práva na zákonného sudcu, tak ako je špecifikovaná v bode 24 tohto uznesenia.\nŠpecializovaný trestný súd podaním doručeným ústavnému súdu 13. septembra 2021 uviedol, že pri\naplikácii rozvrhu práce je potrebné častokrát reagovať na viaceré, niekedy veľmi ťažko\npredvídateľné situácie, spočívajúce v kombinácii viacerých faktorov. Ako však vyplýva z bodov 1\na 2 oddielu V rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2021, ktorý sa venuje\npravidlám vykonávania úkonov v prípravnom konaní, pri určovaní zákonného sudcu sa\npredovšetkým uplatňuje priorizácia tzv. „väčšinových sudcov“. To znamená, že „skupinovým\nveciam“ sa má venovať ten sudca, ktorý sa venuje „väčšine zo skupiny“, a zároveň ten sudca, ktorý\nje v tejto skupine sudcom vzhľadom na vývoj veci „chronologicky najstarším“. Sťažovateľom\nuvedený článok 8 (a aj článok 9) oddielu V možno gramaticky vyložiť tak, že ide o výnimku z tohto\nväčšinového princípu. Predseda špecializovaného trestného súdu vyjadril očakávanie, že tieto\nčlánky upravujúce výnimku z väčšinového princípu budú v budúcnosti z rozvrhu práce vynechané,\naby sa tak posilnil tzv. väčšinový princíp.\n29. Sudca JUDr. Roman Púchovský, ktorý v prípade sťažovateľa (a ďalších obvinených)\nrozhodoval o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby, bol určený ako sudca väčšinový podľa\nbodu 7 oddielu V rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu ako sudca „logický\na vysvetliteľný“ a „nie dosadený“. Skutočnosť, že návrh na predĺženie lehoty väzby a zmenu\ndôvodov väzby obvineného\nbol vzatý späť, znamená, že o obvinenom\nsa nekonalo, a preto podľa rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu odpadá dôvod\naplikácie sťažovateľom uvádzaného bodu 8. Za týchto okolností podľa špecializovaného trestného\nsúdu sa neaplikácia bodu 8 netýka sťažovateľa, ale len obvineného\n. Formalistické\nprelamovanie logiky postupu sudcu, ktorý zjavne nevykazuje znaky ani svojvôle, ani nedostatku\nkoncentrácie sa na prácu, nepovažuje špecializovaný trestný súd za dôvod umožňujúci vyslovenie\nporušenia práv, ktorého sa sťažovateľ domáha.\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n30. Najvyšší súd, ktorý je odporcom v konaní pred ústavným súdom, sa k sťažnostiam v rozsahu,\nv akom boli prijaté na ďalšie konanie, vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 22. septembra\n2021. Podľa najvyššieho súdu z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia špecializovaného\ntrestného súdu č. k. 3Tp/3/2020 z 15. marca 2021 vyplýva, že predmetom rozhodovania bol návrh\nprokurátora na predĺženie lehoty väzby obvinených bez toho, aby súčasne obsahoval návrh na\nzmenu dôvodov väzby. Keďže návrh na zmenu dôvodov väzby obvineného\nnebol\npredmetom rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 4Tost 14/2021, určenie zákonného sudcu pre\nprípravné konanie podľa bodu 8 oddielu V rozvrhu práce neprichádza do úvahy. Predseda senátu 4T\n\n7\n\nv tejto súvislosti odkázal na strany 41 ‒ 42 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nč. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021.\n31. Námietku porušenia zásady prezumpcie neviny hodnotí najvyšší súd ako neopodstatnenú.\nSťažovateľ napáda len parciálnu formuláciu súdu obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia, ktorá má\nhodnotiaci charakter, pričom tento hodnotiaci záver nie je definitívny a zodpovedá príslušnému\nštádiu konania a charakteru trestnej činnosti. Z odôvodnenia zvyšnej časti napadnutého uznesenia\nnie je možné učiniť záver o prezumovaní viny sťažovateľa, a teda táto problematická veta (nie\ncelkom obozretne formulovaná) je primerane vyvážená predchádzajúcim textom odôvodnenia\nformulovanej v podobe neprejudikujúcej vinu obvineného. Z textu namietanej vety je zrejmé, že\nsúd hodlal akcentovať „silu dôkaznej situácie“, a nie prezumovať budúce odsúdenie sťažovateľa.\nOdôvodnenie preto možno považovať za ústavnej konformné a zlučiteľné s obsahom garancií\nposkytovaných čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru.\n32. V podaní doručenom ústavnému súdu 13. októbra 2021 najvyšší súd doplnil vyjadrenie k časti\nústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu č. k. 2Tost/31/2021 zo 16. júna 2021 v rozsahu,\nv akom bola prijatá na ďalšie konanie. Najvyšší súd zdôraznil, že sťažovateľ opakuje námietku\nporušenia základného práva na zákonného sudcu priam pravidelne, tak ako si ju uplatňoval aj pri\npredchádzajúcich rozhodovaniach o väzbe. Touto námietkou sa zaoberal nielen zákonný sudca už\nvo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 12. januára 2021 (č. k. 4Tp 14/2020, pozn.), ale aj\nnajvyšší súd v rozhodnutí č. k. 1Tost 1/2021 z 28. januára 2021, kde boli dôvody určenia\nzákonného sudcu pre prípravné konanie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlené, a preto na nich\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení odkázal.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n33. Sťažovateľ v replike doručenej ústavnému súdu 4. októbra 2021 konštatoval, že skutočnosť, že\nnávrh na zmenu dôvodov väzby obvineného\nnebol predmetom rozhodovania vo\nveci vedenej pod sp. zn. 4Tost/14/2021, nikdy nebola spornou. Spornou bola otázka pridelenia veci\na v tejto otázke ani sudca pre prípravné konanie, ani sťažnostný súd nevyslovil názor, že by\nnásledné (t. j. až po pridelení veci realizované) čiastočné späťvzatie návrhu prokurátora\nkonvalidovalo nesprávne určenie sudcu pre prípravné konanie a umožnilo neuplatnenie bodu 8\noddielu V rozvrhu práce, ktorého aplikácia sa nevyhnutne viaže na čas nápadu veci a pridelenia\nsudcovi pre prípravné konanie. Vo vyjadrení najvyššieho súdu preto podľa sťažovateľa absentuje\njednak vysporiadanie sa s otázkou rozhodujúceho momentu pre pridelenie trestnej veci, ale tiež\ns otázkou nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.\n34. Sťažovateľ zdôraznil, že sudca pre prípravné konanie sa vyjadril jednoznačne, že späťvzatie\nnávrhov prokurátora ohľadom obvineného\na\nnemalo vplyv\nna určenie príslušného sudcu pre prípravné konanie. Za okamih relevantný pre určenie zákonného\nsudcu pre prípravné konanie je podľa sťažovateľa nutné označiť práve podanie návrhu procesnej\nstrany, v tomto prípade prokurátora, na príslušnom súde. Ak konkrétne ustanovenie rozvrhu práce\nurčuje pre viacerých obvinených pravidlá pre výber konkrétneho zákonného sudcu pre prípravné\nkonanie, tak sa každý z obvinených vrátane sťažovateľa môže domáhať svojho práva na zákonného\nsudcu, prípadne namietať porušenie tohto práva.\n\n8\n\n35. K namietanému porušeniu princípu prezumpcie neviny v odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 sťažovateľ uviedol, že namietanú\nformuláciu najvyššieho súdu považuje za konkrétnu, cielenú, vedomú a vôľovú, pričom nie je\nmožné súhlasiť ani len s určitou formou opomenutia bežnej miery opatrnosti či vyvážením v inej\nčasti rozhodnutia sťažnostného súdu.\n36. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia uvedených základných práv a slobôd napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 (uznesenie o predĺžení lehoty\nväzby do 1. septembra 2021) a č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021 (uznesenie o zamietnutí\nsťažnosti proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby),\nzrušenia napadnutých uznesení, ich vrátenia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, prepustenia\nsťažovateľa z väzby a náhrady trov právneho zastúpenia.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n37. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, jej prílohami a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci samej.\n38. Podstatu námietok sťažovateľa v rozsahu, v akom boli ústavné sťažnosti sťažovateľa prijaté na\nďalšie konanie, tvorí námietka porušenia princípu prezumpcie neviny v odôvodnení jedného\nz napadnutých uznesení najvyššieho súdu a porušenie základného práva na zákonného sudcu\nv prípravnom konaní v spojení s právom na náležité odôvodnenie napadnutých uznesení\nnajvyššieho súdu pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa.\nIV.1. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny uznesením najvyššieho súdu č. k.\n4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 (čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 dohovoru, čl. 48 ods. 1 charty):\n39. Zásada prezumpcie neviny predstavuje jednu z vedúcich zásad, na ktorých je založené trestné\nkonanie (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku). Vychádza zo všeobecného princípu „praesumptio boni\nviri“, podľa ktorého sa občan zásadne považuje za dobrého a spravodlivého až do okamihu, keď sa\npreukáže opak. Význam tejto zásady v trestnom procese potvrdzuje aj jej ukotvenie v ústave\na v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“), ktorého judikatúru ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje,\nzvykne chápať obsah uvedenej zásady v dvoch rovinách. V prvom prípade ide o uplatňovanie\nzásady in dubio pro reo, predstavujúcej podľa ESĽP špecifický výraz zásady prezumpcie neviny,\nktoré uplatňovanie si vyžaduje, aby sudcovia rozhodujúci vec obvineného nevychádzali z vopred\nprijatého presvedčenia, že obvinený spáchal trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu, pričom\nuplatňovanie prezumpcie neviny v uvedenej rovine presahuje do práva na nestranný súd. Druhú\nrovinu napĺňania zásady prezumpcie neviny judikatúra ESĽP prezentuje v požiadavke, aby sa\norgány verejnej moci, či už orgány činné v trestnom konaní a súdy alebo aj iní verejní činitelia,\nzdržali nevhodných vyjadrení smerovaných k osobe obvineného, ktoré odrážajú názor o vine\nobvineného ešte predtým, než bola jeho vina preukázaná zákonným spôsobom – právoplatným\nodsudzujúcim rozsudkom (II. ÚS 168/2020).\n9\n\n40. Napadnutým uznesením č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 najvyšší súd rozhodol\no sťažnostiach prokurátora a obvinených (vrátane sťažovateľa) proti uzneseniu špecializovaného\ntrestného súdu č. k. 3Tp/3/2020 z 15. marca 2021 o predĺžení lehoty väzby. Vo vzťahu k osobe\nsťažovateľa najvyšší súd zrušil výrok o predĺžení lehoty väzby do 1. júla 2021 a nahradil ho\nvýrokom, ktorým predĺžil lehotu väzby sťažovateľa do 1. septembra 2021.\n41. V súvislosti s namietaným porušením zásady prezumpcie neviny sťažovateľ argumentoval\ndvoma výrokmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca\n2021. Najvyšší súd konštatoval, že «s ohľadom na silu dôkaznej situácie je pre osobu obvineného\nv prípade jeho prepustenia na slobodu „kolúzne“ konanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť\ndlhoročnému trestu», a takisto uviedol, že „je potrebné si uvedomiť, že kauza Dobytkár patrí\nk najväčšej korupčnej kauze v dejinách Slovenska ako to viackrát bolo zmieňované aj médiami“.\n42. V prvom rade ústavný súd uvádza, že jednotlivé výroky nie je možné vytrhávať z kontextu\ncelého rozhodnutia a je potrebné ich vnímať ako súčasť súvislého celku. Výrok, ktorým najvyšší\nsúd upozorňuje (na str. 32 napadnutého uznesenia), že kauza Dobytkár, v rámci ktorej sú trestne\nstíhaní obvinení (vrátane sťažovateľa, pozn.), je najväčšou korupčnou kauzou v dejinách Slovenska,\nje potrebné vnímať v súvislosti s predchádzajúcimi tvrdeniami. Najvyšší súd v nich zdôrazňuje\nnevyhnutnosť komplexného prístupu posudzovania danej trestnej veci, keď nie je možné\nposudzovať a hodnotiť priebeh vyšetrovania, rozsah a obsah zabezpečených dôkazov individuálne,\nale je potrebné ich vnímať v ich logickej postupnosti a nadväznosti v kontexte celej trestnej\nčinnosti, ktorá je predmetom trestného konania. Skutočnosť, že daný výrok doplnil najvyšší súd\no poznámku, že uvedené bolo viackrát zmieňované aj médiami, nemožno vykladať tak, že by\nrozhodnutie najvyššieho súdu nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní či v obsahu spisu. Týmto\nvýrokom najvyšší súd zdôraznil rozsiahlosť trestnej činnosti, z ktorej sú obvinení podozriví, no\nnedá sa z neho vyvodiť záver o tvrdenej sťažovateľovej vine, a preto nie je ani v rozpore so zásadou\nprezumpcie neviny.\n43. Dôvodom prijatia ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie zásady\nprezumpcie neviny na ďalšie konanie bol však výrok najvyššieho súdu «S ohľadom na silu\ndôkaznej situácie je pre osobu obvineného v prípade jeho prepustenia na slobodu „kolúzne“\nkonanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu», ktorý už na prvý pohľad má\npotenciál vzbudiť pochybnosti o jeho možnom napätí so zásadou prezumpcie neviny v trestnom\nkonaní sťažovateľa. Jeho možnú problematickosť vnímal ústavný súd aj v tom ohľade, že bol\nformulovaný ako samostatný hodnotiaci záver najvyššieho súdu, teda nešlo o prevzatú formuláciu\nz predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvej inštancie alebo podaní orgánov činných v trestnom\nkonaní.\n44. Hlavným účelom zásady prezumpcie neviny je chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym\nrozhodnutím alebo inými výrokmi príslušných úradných osôb („State officials“), ktoré sa rovnajú\nvysloveniu jeho viny bez toho, aby bola táto predtým preukázaná v súlade so zákonom (rozsudok\nESĽP vo veci Rushiti v. Rakúsko z 21. 3. 2000, č. 28389/95, § 31). K jej porušeniu dôjde, ak\nvýroky príslušnej úradnej osoby („public official“), ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného\nčinu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte predtým, ako bola jej vina preukázaná\nv súlade so zákonom. Postačuje, dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania, tiež\nargumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (napr. Daktaras\n\n10\n\nv. Litva, rozsudok z 10. 10. 2000, sťažnosť č. 42095/98, § 41 a obdobne Allenet de Ribemont\nv. Francúzsko, rozsudok z 10. 2. 1995, sťažnosť č. 15175/89, § 35).\n45. Európsky súd pre ľudské práva preto aj vo veci Daktaras v. Litva zdôraznil význam výberu slov\nzo strany úradných osôb v ich výrokoch predtým, ako bola obvinená osoba súdená a uznaná vinnou\nzo spáchania trestného činu (§ 41). Je však potrebné rozlišovať medzi výrokmi, že niekto je iba\npodozrivý zo spáchania trestného činu, a jasnými vyhláseniami (urobenými ešte predtým, ako bola\ntáto osoba právoplatne odsúdená), že sa dotyčná osoba dopustila trestného činu. Zatiaľ čo prvá\nkategória výrokov bola v rôznych situáciách posudzovaných ESĽP považovaná za prijateľné alebo\nnezávadné výroky, druhá kategória podľa ESĽP porušuje prezumpciu neviny (rozsudky ESĽP\nvo veci Leutscher v. Holandsko, rozsudok z 26. 3. 1996, sťažnosť č. 17314/90; Borovský\nv. Slovensko, rozsudok z 2. 6. 2009, sťažnosť č. 24528/00; Petyo Petkov v. Bulharsko, rozsudok\nz 7. 1. 2010, sťažnosť č. 32130/03). Skutočnosť, či namietané výroky úradnej osoby porušujú\nprezumpciu neviny, má byť posudzovaná v kontexte osobitných okolností, za akých boli tieto\nvýroky urobené (Daktaras v. Litva, § 43; Adolf v. Rakúsko, rozsudok z 26. 3. 1982, séria A,\nsťažnosť č. 49, § 36 – § 41).\n46. K porušeniu prezumpcie neviny dôjde, ak súdne rozhodnutie týkajúce sa osoby obvinenej\nz trestného činu obsahuje názor, že je vinná, skôr než jej bola vina dokázaná zákonným spôsobom.\nV tejto súvislosti nemôže ani nedostatok úmyslu, porušenie zásady prezumpcie neviny podľa čl. 6\nods. 2 dohovoru, vylúčiť (Avaz Zeynalov v. Azerbajdžan, rozsudok z 22. 4. 2021, sťažnosti\nč. 37816/12 a č. 25260/14, §69). V citovanom prípade ESĽP vyhodnotil výrok odvolacieho súdu\nrozhodujúceho o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, ktorý uviedol: „stupeň nebezpečnosti trestného\nčinu spáchaného sťažovateľom“, za taký, ktorým odvolací súd porušil prezumpciu neviny podľa\nčl. 6 ods. 2 dohovoru, pretože tento výrok adresoval sťažovateľa ako páchateľa trestného činu bez\nakejkoľvek výhrady alebo pochybnosti. Napriek tomu, že ostatné časti rozhodnutia hovorili\no sťažovateľovi ako o obvinenom, spôsob, akým bol tento výrok odvolacieho súdu formulovaný,\npodľa ESĽP predstavoval riziko, že čitateľ nebude mať žiadne pochybnosti o tom, že sťažovateľ\nuvedený trestný čin spáchal (§ 69 a 70 rozsudku Avaz Zeynalov v. Azerbajdžan).\n47. Podobne aj v trestnej veci sťažovateľa najvyšší súd rozhodoval ako súd sťažnostný o ďalšom\ntrvaní väzby sťažovateľa. Úmyslom uvedeného výroku, ktorý je vyhodnotením aktuálneho stavu\ndôkaznej situácie, bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zdôrazniť, že nebezpečenstvo kolúzneho\nsprávania sťažovateľa je na základe prokurátorom predložených dôkazov a tvrdení vysoko reálne.\nAvšak formulácia, že sťažovateľ nemá inú možnosť, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu, len sa\nkolúzne správať, vyvoláva v nezaujatom čitateľovi jednoznačnú predstavu o vine sťažovateľa. Preto\nústavný súd dospel k záveru, že tento výrok je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a právo\nsťažovateľa podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru a podľa čl. 48 ods. 1 charty (k aplikácii charty pozri napr.\nrozsudok z 19. 9. 2018, Emil Milev, C-310/18 PPU, ECLI:EU:C:2018:732, bod 40) vo veci boli\nporušené (bod 1 výroku nálezu).\n48. Porušenie princípu prezumpcie neviny v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu však nemôže automaticky vyústiť do záveru o nezákonnosti samotnej väzby sťažovateľa,\npokiaľ je rozhodnutie o väzbe sťažovateľa ústavne udržateľné z pohľadu existencie dôvodov väzby\n(materiálnych aj formálnych), čo v súvislosti s napadnutým uznesením sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti ani nenamietal. V konflikte s právom na spravodlivý proces by uvedené porušenie zásady\n\n11\n\nprezumpcie neviny bolo, ak by sa rozhodovalo v merite veci, t. j. o samotnej vine sťažovateľa.\nV danom prípade vzal ústavný súd do úvahy aj skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého uznesenia,\ns výnimkou predmetného sporného neobozretne formulovaného výroku, neobsahuje žiadne ďalšie\nsporné formulácie, ktoré by mohli naznačovať, že konajúci súd je presvedčený o vine sťažovateľa\nalebo z ktorých by ústavný súd mohol dospieť k záveru o zaujatosti rozhodujúceho senátu k osobe\nsťažovateľa.\n49. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru ústavný súd uvádza, že\ntoto ustanovenie dohovoru garantuje právo osoby, ktorá bola pozbavená osobnej slobody, byť\nihneď predvedená pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej\nprávomoci a právo byť súdená v primeranej lehote alebo prepustená počas konania. To však\nnezodpovedá procesnej situácii sťažovateľa ani obsahu jeho námietky o porušení princípu\nprezumpcie neviny, s ktorým porušenie tohto práva spája. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti\nv časti namietajúcej porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n50. Na druhej strane je potrebné uviesť, že porušenie princípu prezumpcie neviny zo strany senátu\nnajvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o väzbe sťažovateľa, má svoje konzekvencie vo vzťahu\nk otázke nestrannosti sudcov uvedeného senátu v ďalšej fáze trestného konania, t. j. ak by senát\nv uvedenom zložení rozhodoval o potenciálnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nšpecializovaného trestného súdu v merite veci.\n51. V súvislosti s možnou účasťou zákonného sudcu na procesných úkonoch predchádzajúcich\nrozhodovaniu v merite veci ESĽP vyslovil princíp, podľa ktorého skutočnosť, že sudca (či už\nprvostupňového súdu alebo súdu odvolacieho) v priebehu konania participoval na procesnom\nrozhodovaní prípravného konania, vrátane rozhodovania o väzbe, nemôže sama osebe spochybniť\njeho nestrannosť, pokiaľ, samozrejme, neexistujú určité osobité okolnosti, ktoré by mohli viesť\nk opačnému záveru (Hauschildt v. Dánsko, rozsudok z 24. 5. 1989, sťažnosť č. 10486/83).\n52. Za takéto zvláštne okolnosti považuje ESĽP aj skutočnosť, že zákonný sudca rozhodujúci\nv merite veci v predchádzajúcom väzobnom rozhodovaní použil formulácie signalizujúce\nprejudikovanie viny, teda porušenie princípu prezumpcie neviny voči obvinenému (Nešťák\nv. Slovensko, rozsudok ESĽP z 27. 2. 2007, sťažnosť č. 65559/01; Mironenko a Martenko\nv. Ukrajina, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2009, sťažnosť č. 4785/02).\n53. Vzhľadom na uvedené je preto žiaduce, aby súdy konajúce a rozhodujúce v ďalšom priebehu\ntrestného konania zohľadnili výrok ústavného súdu o porušení princípu prezumpcie neviny vo\nvzťahu k sťažovateľovi vyslovený týmto nálezom a aby o vine sťažovateľa v merite veci\nrozhodoval súd, ktorý nebude ani z hľadiska objektívnej stránky posudzovania nestrannosti\na nezaujatosti vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť vo vzťahu k uvedenej judikatúre ESĽP\na judikatúre ústavného súdu. Toto konštatovanie sa vzhľadom na vyslovené porušenie princípu\nprezumpcie neviny vzťahuje najmä na senát najvyššieho súdu, ktorý bude v budúcnosti rozhodovať\no potenciálnom opravnom prostriedku sťažovateľa v merite veci.\n\n12\n\nIV.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa na zákonného sudcu a náležité\nodôvodnenie rozhodnutia uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021\n(čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru, čl. 47 ods. 2 charty):\n54. Sťažovateľ tiež namieta porušenie pravidiel pri výbere zákonného sudcu pre prípravné konanie,\nktorý rozhodoval o opätovnom predĺžení jeho väzby, a to postupom a uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021. Sťažovateľ tvrdí, že boli porušené pravidlá rozvrhu práce\nšpecializovaného trestného súdu na rok 2021 v znení účinnom od 1. marca 2021, tieto navyše nie sú\ntransparentné a najvyšší súd sa v napadnutom uznesení s touto námietkou vôbec nevysporiadal.\n55. Prokurátor podal 2. marca 2021 na špecializovanom trestnom súde návrh na predĺženie lehoty\ntrvania väzby vo vzťahu k šiestim obvineným (\n,\n,\n,\n, sťažovateľ a\n) spolu s návrhom na zmenu dôvodov väzby\nk jednému z nich (\n). Vzhľadom na úmrtie obvineného\na prepustenie obvineného\nna slobodu vzal prokurátor 12. marca 2021 návrh v časti\ntýkajúcej sa týchto dvoch obvinených späť.\n56. Podľa oddielu V bodu 7 rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2021 v znení\núčinnom od 1. marca 2021: „Ak dôjde službukonajúcemu sudcovi pre prípravné konanie návrh na\npredĺženie lehoty trvania väzby a tento bude obsahovať mená obvinených, u ktorých už bol urobený\nprvý úkon viacerými sudcami pre prípravné konanie, o tomto návrhu rozhodne ten sudca pre\nprípravné konanie, ktorý v minulosti rozhodoval o prvom úkone u najväčšieho počtu obvinených\nuvedených v predloženom návrhu. V prípade, že viacerí sudcovia rozhodovali o rovnakom počte\nobvinených, rozhodne ten sudca pre prípravné konanie, ktorý v minulosti rozhodoval o väzbe\nniektorého z obvinených ako prvý.“ Toto pravidlo rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na\nrok 2021 možno teda nazvať aj pravidlom tzv. „väčšinového sudcu“.\n57. Podľa oddielu V bodu 8 rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2021: „Ak dôjde\nslužbukonajúcemu sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty trvania väzby a bude\nobsahovať mená obvinených, u ktorých už bol urobený prvý úkon viacerými sudcami pre prípravné\nkonanie a súčasťou návrhu bude aj návrh na zmenu dôvodov väzby u jedného z obvinených,\nu ktorého už bol urobený prvý úkon, o týchto návrhoch rozhodne ten sudca pre prípravné konanie,\nktorý v minulosti rozhodoval o prvom úkone obvineného, ktorého sa dotýka návrh na predĺženie\nväzby a návrh na zmenu dôvodov väzby.“\n58. V prípade aplikácie tzv. väčšinového princípu podľa oddielu V bodu 7 rozvrhu práce by bol\nzákonným sudcom pre prípravné konanie pre rozhodnutie o návrhu prokurátora sudca JUDr. Roman\nPúchovský, ktorý vykonal prvý úkon voči trom zo šiestich obvinených uvedených v návrhu (\n,\na\n), tak ako to najvyšší súd v napadnutom uznesení\nč. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 vysvetlil (str. 42 napadnutého uznesenia).\n59. V prípade aplikácie výnimky z väčšinového princípu, t. j. ustanovenia oddielu V bodu 8 rozvrhu\npráce, by bol zákonným sudcom pre prípravné konanie pre rozhodnutie o návrhu prokurátora sudca\nJUDr. Peter Pulman, ktorý v minulosti rozhodoval o prvom úkone obvineného\n, na\nktorého sa vzťahoval návrh na predĺženie lehoty väzby, ako aj návrh na zmenu dôvodov väzby.\n60. V danej trestnej veci sťažovateľa o návrhu prokurátora rozhodoval JUDr. Roman Púchovský,\nktorý na jeho námietku, ktorú vzniesol pri svojom výsluchu 12. marca 2021, reagoval\n13\n\nkonštatovaním, že bol určený v súlade s rozvrhom práce špecializovaného trestného súdu na rok\n2021 oddielu V bodu 7 ako sudca väčšinový, keďže rozhodoval ako prvý o troch obvinených. Bod 8\ntýkajúci sa návrhu na rozšírenie dôvodov väzby u obvineného\nnebol riešený\nz dôvodu, že vec bola riešená podľa bodu 7. Čo sa týka späťvzatia návrhu, to podľa vyjadrenia\nsudcu JUDr. Romana Púchovského nemá vplyv na pridelenie veci sudcovi pre prípravné konanie.\nUvedené vyplýva zo zápisnice o výsluchu obvinených sp. zn. 3Tp/3/2020 spísanej 12. a 15. marca\n2021 (str. 3 a 9 zápisnice).\n61. Najvyšší súd v napadnutom uznesení č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 na túto námietku\nsťažovateľa reagoval na str. 41 a 42 odôvodnenia. Zopakoval konštatovanie sudcu JUDr. Romana\nPúchovského (bod 60), citoval ustanovenia bodov 5 až 7 oddielu V rozvrhu práce špecializovaného\ntrestného súdu na rok 2021, uviedol, že bod 8 oddielu V rozvrhu práce sa týka predĺženia lehoty\nväzby a návrhu na zmenu dôvodov väzby, a vysvetlil, prečo je sudca JUDr. Roman Púchovský\nsudcom väčšinovým, určeným podľa oddielu V bodu 7 rozvrhu práce. Zdôraznil pritom, že\nv posudzovanej veci rozhoduje o sťažnosti prokurátora proti prepusteniu obvineného\nz väzby na slobodu a o nepredĺžení lehoty trvania väzby do 1. novembra 2021\na o sťažnostiach obvinených\n, sťažovateľa a\n.\n62. V zmysle relevantných námietok sťažovateľa bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či mal\nbyť zákonným sudcom pre prípravné konanie, ktorý mal rozhodnúť o návrhu prokurátora, sudca\nväčšinový, alebo bolo potrebné aplikovať bod 8 rozvrhu práce, ako argumentuje sťažovateľ. V tejto\nsúvislosti je nevyhnutné identifikovať okamih, ktorý je pre určenie zákonného sudcu pre prípravné\nkonanie v zmysle citovaných ustanovení rozvrhu práce rozhodujúci, a zároveň sa vysporiadať\ns tým, či mohlo neskoršie späťvzatie časti návrhu prokurátora ovplyvniť určenie zákonného sudcu.\n63. Po preskúmaní relevantných ustanovení rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok\n2021 ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenie oddielu V bodu 7, ktorý upravuje tzv. väčšinový\nprincíp pri určovaní sudcu pre prípravné konanie, je pravidlom všeobecným a ustanovenie oddielu\nV bodu 8 je výnimkou z tohto pravidla. Uvedené napokon potvrdil aj sám špecializovaný trestný\nsúd vo svojom stanovisku. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť argumentácia použitá sudcom\nJUDr. Romanom Púchovským, že sa neaplikoval bod 8, lebo sa postupovalo podľa bodu 7. Platný\nrozvrh práce neponúka možnosť alternatívnej aplikácie bodu 7 alebo bodu 8. Nevyplýva to\nz gramatického znenia ani významu posudzovaných ustanovení.\n64. V zmysle relevantných ustanovení rozvrhu práce je samotný obsah návrhu tou podstatnou\nskutočnosťou, ktorá ovplyvňuje spôsob určenia sudcu pre prípravné konanie. Všetky ustanovenia\noddielu V rozvrhu práce odkazujú na návrh alebo žiadosť, pričom sudca, ktorý o predmetnej\nžiadosti či návrhu má rozhodnúť, je buď sudca, ktorý už vo veci obvineného rozhodoval skôr, alebo\nslužbukonajúci sudca. Z uvedeného, ale aj zo znenia, „ak dôjde službukonajúcemu sudcovi pre\nprípravné konanie návrh“, možno celkom logicky usudzovať, že rozhodujúcim momentom pre\nurčenie zákonného sudcu pre prípravné konanie v zmysle rozvrhu práce špecializovaného trestného\nsúdu na rok 2021 v znení účinnom od 1. marca 2021 je moment doručenia návrhu, žiadosti, t. j.\nprocesného úkonu strany, príslušnému súdu.\n65. V zmysle § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonným sudcom je sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\n14\n\npráce na konanie a rozhodovanie o prerokovávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými\nsudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu\nv osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a rozvrhom práce.\n66. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že za zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy zásadne treba považovať toho, kto bol určený na prerokovávanie veci v súlade\ns rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp.\nagendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci\nnásledne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup\npredsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami právnych\npredpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka\nsúdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02, III. ÚS 90/02,\nIII. ÚS 295/08, III. ÚS 277/2010).\n67. Z uvedeného vyplýva, že osoba zákonného sudcu určeného na základe ustanovení zákona\na rozvrhu práce môže byť po pridelení veci zmenená opätovne len na základe dôvodov, ktoré\npredvída právny predpis alebo samotný rozvrh práce. Späťvzatie časti návrhu, o ktorom sa má\nrozhodovať, ktoré nasleduje niekoľko dní po podaní samotného návrhu, však takouto skutočnosťou\nani podľa zákona, ani podľa ustanovení rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu nie je.\n68. Nie je sporným, že návrh prokurátora na predĺženie väzby sťažovateľa a ďalších piatich\nobvinených obsahoval aj návrh na zmenu dôvodov väzby jedného z nich (obv.\n),\nrovnako ako skutočnosť, že sa z dôvodu neskoršieho späťvzatia časti návrhu zo strany prokurátora\no zmene dôvodov väzby napokon nerozhodovalo. Sudca JUDr. Roman Púchovský v zápisnici\no výsluchu sťažovateľa skonštatoval, že následné späťvzatie návrhu prokurátora v časti týkajúcej sa\nobv.\nnemalo vplyv na určenie zákonného sudcu pre prípravné konanie.\nVychádzajúc z týchto okolností však ani sudca pre prípravné konanie JUDr. Roman Púchovský, ani\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení nedali sťažovateľovi odpoveď na relevantnú námietku\ntýkajúcu sa určenia zákonného sudcu a neaplikovania bodu 8 oddielu V rozvrhu práce. Argument,\nže návrh na zmenu dôvodov väzby nebol predmetom rozhodovania najvyššieho súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. 4Tost 14/2021, ktorý vo vyjadrení uviedol najvyšší súd, nemôže obstáť, pretože\nnemá žiadnu súvislosť s určením zákonného sudcu pre prípravné konanie na špecializovanom\ntrestnom súde, ktorý je súdom prvého stupňa.\n69. Úvaha špecializovaného trestného súdu, ktorú uviedol vo svojom stanovisku a v zmysle ktorej,\nak sa nekonalo o obvinenom\n, odpadá dôvod aplikácie sťažovateľom\nuvádzaného bodu 8 rozvrhu práce a sudca určený podľa bodu 8 by v takejto situácii (nekonanie\no zmene dôvodov väzby) eventuálne postúpil vec tzv. väčšinovému sudcovi, by bola udržateľná, ak\nby z platného rozvrhu práce vyplývalo, že sudca pre prípravné konanie sa určuje na základe toho, čo\nje predmetom rozhodovania alebo čo je obsahom návrhu v čase rozhodovania. Uvedené pravidlo\nvšak z platného rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu nevyplýva.\n70. Konštatovanie, že tým obvineným, ktorý by v danej situácii mohol namietať porušenie práva na\nzákonného sudcu, je len obvinený\n, nemožno považovať za správne. Ak sa pravidlo\nurčenia zákonného sudcu pre prípravné konanie podľa konkrétneho ustanovenia rozvrhu práce\nvzťahuje na viacerých obvinených, každý z týchto obvinených môže namietať porušenie tohto\nzákladného práva, ak sa v zmysle rozvrhu práce nepostupovalo.\n15\n\n71. Ústavný súd si je vedomý, že rozvrh práce nemôže vopred predvídať každú eventualitu\nskutkových okolností, ktoré môžu byť rozhodujúce pre určenie zákonného sudcu pre prípravné\nkonanie, a že môže nastať situácia, na ktorú je potrebné určité pravidlo rozvrhu práce aplikovať\nanalogicky. V tomto prípade však nejde o situáciu, s ktorou by rozvrh práce nepočítal. Skutkové\nokolnosti, ktoré vo väzobnej veci sťažovateľa existovali, naplnili hypotézu normy ‒ pravidla\nobsiahnutého v konkrétnom ustanovení rozvrhu práce, ktoré ale nebolo v prípade sťažovateľa\naplikované, a to bez náležitého vysvetlenia sťažnostného súdu v napadnutom uznesení.\n72. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a k porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nústavy a podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru.\n73. Vo vzťahu k sťažovateľom označenému právu podľa čl. 47 ods. 2 charty ústavný súd uvádza, že\ntento článok charty upravuje základné právo na spravodlivé súdne konanie, a teda jeho normatívne\nvyjadrenie je identické s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa čl. 52 ods. 3 charty v rozsahu, v akom táto\ncharta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Dohovore o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv\nustanovených v uvedenom dohovore (m. m. III. ÚS 4/2018). Ústavný súd vo svojej konštantnej\njudikatúre opakovane zdôraznil, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie\nsú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny\nobvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na\nktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutím o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani čl. 6 ods. 1 dohovoru (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu\na právo na spravodlivý proces), teda ani práva podľa čl. 47 ods. 2 charty, keďže túto oblasť ochrany\npráv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru (m. m.\nIII. ÚS 622/2016). Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia práva podľa\nčl. 47 ods. 2 charty nevyhovel. K rovnakému záveru dospel ústavný súd aj vo vzťahu\nk sťažovateľom označenému čl. 5 ods. 3 dohovoru, ktorý nie je aplikovateľný za danej procesnej\nsituácie na námietku sťažovateľa o porušení základného práva na zákonného sudcu, keďže túto\nprocesnú záruku pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby garantuje čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod\n4 výroku nálezu).\n74. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 v časti výrokov\nvzťahujúcich sa na sťažovateľa (bod 2 výroku nálezu).\n75. Ústavný súd taktiež rozhodol o vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie podľa čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde. V tomto konaní, resp.\npostupe je najvyšší súd viazaný rozhodnutím a právnym názorom ústavného súdu (§ 134 zákona\no ústavnom súde). Vzhľadom na to, že rozhodnutie špecializovaného trestného súdu č. k.\n3Tp/3/2020 z 15. marca 2021 predstavovalo zásah do osobnej slobody sťažovateľa, ktorý nebol\nsúladný s jeho základnými právami, iné rozhodnutie najvyššieho súdu po vrátení veci ako zrušenie\noznačeného uznesenia špecializovaného trestného súdu podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku bez\nvrátenia veci špecializovanému trestnému súdu neprichádza do úvahy. Zrušenie tohto rozhodnutia\nje nevyhnutným predpokladom na to, aby si sťažovateľ mohol podľa podústavného práva uplatniť\n\n16\n\nprípadné ďalšie nároky z dôvodu nezákonného pozbavenia osobnej slobody (m. m.\nIII. ÚS 523/2021, bod 28). Vzhľadom na viazanosť rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti (§ 45\na § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 140 ústavy) nerozhodol ústavný súd sám\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, a to\nz dôvodu, že sťažovateľ sa ho vo svojich ústavných sťažnostiach spojených na predmetné spoločné\nkonanie nedomáhal.\n76. Pokiaľ ide o príkaz prepustiť obvineného z väzby na slobodu, prihliadol ústavný súd na\nskutočnosť, že podaním obžaloby 3. augusta 2021 prešlo trestné konanie vedené proti sťažovateľovi\ndo ďalšej fázy, do fázy konania pred súdom. V zmysle § 238 ods. 2 Trestného poriadku je od\nmomentu podania obžaloby príslušným na rozhodovanie o všetkých otázkach súvisiacich s trestným\nkonaním vrátane pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa väzbou senát špecializovaného trestného\nsúdu, ktorému bola obžaloba pridelená v súlade s rozvrhom práce. Tento senát uznesením č. k.\n9T/10/2021 z 18. augusta 2021 rozhodol podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku o ponechaní\nsťažovateľa vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie\nbolo potvrdené uznesením najvyššieho súdu č. k. 5 Tost 47/2021 z 30. augusta 2021, ktorým bola\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažovateľova sťažnosť proti uzneseniu\nšpecializovaného trestného súdu o ponechaní sťažovateľa vo väzbe z 18. augusta 2021. Zmienené\nuznesenie špecializovaného trestného súdu č. k. 9T/10/2021 z 18. augusta 2021 v spojení\ns uznesením najvyššieho súdu č. k. 5 Tost 47/2021 z 30. augusta 2021 neboli predmetom ústavného\nprieskumu v tomto konaní o sťažovateľovej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n77. Senát špecializovaného trestného súdu príslušný na rozhodovanie o sťažovateľovej trestnej veci\npo podaní obžaloby, prípadne príslušný senát najvyššieho súdu rozhodujúci o opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu špecializovaného trestného súdu o sťažovateľovej väzbe, sa budú musieť\nv ďalšom konaní vysporiadať s konzekvenciami vyplývajúcimi z tohto nálezu ústavného súdu\na zohľadniť výrok o porušení sťažovateľových práv, v kontexte skutočnosti, že zrušením uznesenia\nnajvyššieho súdu č. k. 4Tost 14/2021 z 23. marca 2021 a zrušením uznesenia špecializovaného\ntrestného súdu č. k. 3Tp 3/2020 z 15. marca 2021 (bod 75 nálezu) vo vzťahu k sťažovateľovi\nde iure zaniká právny titul jeho pozbavenia osobnej slobody v období od 2. apríla 2021\ndo 18. augusta 2021.\nIV.3. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa na zákonného sudcu a riadne odôvodnenie\nrozhodnutia uznesením najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021 zo 16. júna 2021 (čl. 17 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru):\n78. Sťažovateľ opakovane namieta, že zákonným sudcom pre prípravné konanie v jeho trestnej veci\nsa po vylúčení sudcu JUDr. Michala Trubana nemal stať JUDr. Ján Buvala, ale JUDr. Peter Pulman,\nhoc tentokrát argumentuje tým, že pri určení nového sudcu pre prípravné konanie sa malo\npostupovať podľa rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie, ktorý je súčasťou rozvrhu práce\nšpecializovaného trestného súdu. Námietkou nesprávneho určenia zákonného sudcu v prípravnom\nkonaní po vylúčení sudcu JUDr. Michala Trubana sa zaoberal najvyšší súd v uznesení č. k.\n1Tost 1/2021 z 28. januára 2021, ktoré bolo predmetom prieskumu aj zo strany ústavného súdu\n(na základe ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súd ako prvá v poradí 1. marca\n2021, Rvp 418/2021). Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 367/2021-55\n\n17\n\nzo 14. júla 2021 (body 47 až 58 uznesenia) ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti tejto námietky\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n79. Podľa oddielu VII bodu 10 rozvrhu práce: „V prípade, ak sudca pre prípravné konanie, ktorý sa\nstal zákonným sudcom obvineného na základe dodržiavania pravidiel uvedených v oddiely VII.\nnemôže rozhodnúť o ďalšom návrhu alebo žiadosti, najmä z dôvodu práceneschopnosti, dovolenky\nalebo zákonnej prekážky, rozhodne o návrhu alebo žiadosti ten sudca pre prípravné konanie, ktorý\nje službukonajúcim sudcom pre prípravné konanie v čase podania návrhu alebo žiadosti, o ktorej\ntreba rozhodnúť. V prípade, že sa prekážka vyskytne v čase, kedy má byť nariadený úkon vykonaný,\nrozhoduje službukonajúci sudca pre prípravné konanie.“ Rozvrh práce špecializovaného trestného\nsúdu na rok 2020 v oddiele VII upravuje pravidlá vykonávania úkonov v prípravnom konaní.\n80. Podľa oddielu VII bodu 5 rozvrhu práce: „Ak dôjde službukonajúcemu sudcovi pre prípravné\nkonanie návrh na predĺženie lehoty trvania väzby a tento bude obsahovať mená obvinených,\no ktorých doposiaľ nebol urobený prvý úkon a zároveň mená obvinených, u ktorých už bol urobený\nprvý úkon, o návrhu rozhodne ten sudca pre prípravné konanie alebo senát, ktorý vykonal prvý\núkon.“\n81. Ústavný súd odkazuje na svoju argumentáciu v uznesení č. k. II. ÚS 367/2021-55 zo 14. júla\n2021 (body 47 až 58 uznesenia) a pre úplnosť opakuje, že evidentne prvým úkonom vo veci\nsťažovateľa bolo uznesenie o jeho prepustení zo zadržania, o ktorom rozhodol sudca pre prípravné\nkonanie JUDr. Michal Truban. To isté uznesenie sudcu pre prípravné konanie JUDr. Michala\nTrubana bolo prvým úkonom vo veci obvineného\n, ktorým bol vzatý do väzby. Následne\nbol tento „spoločný“ sudca pre prípravné konanie sťažovateľa a ďalšieho obvineného\nvylúčený z vykonávania úkonov v tomto trestnom konaní. Za tejto situácie podal obvinený\nžiadosť o prepustenie z väzby. Rozvrh práce na túto situáciu reflektuje v citovanom\nustanovení oddielu VII bodu 10, podľa ktorého sa novým sudcom pre prípravné konanie pre\nobvineného\nstal sudca JUDr. Ján Buvala, keďže bol službukonajúcim sudcom v čase\npodania návrhu obvineného\nna prepustenie z väzby. O následne doručenom návrhu\nprokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby na oboch obvinených (sťažovateľa aj\n)\npotom podľa pravidla upraveného v oddiele VII bodu 5 rozvrhu práce rozhodoval sudca pre\nprípravné konanie JUDr. Ján Buvala. Situáciu, ktorá procesne nastala, možno stotožniť so situáciou,\nktorú predvída ustanovenie oddielu VII bodu 5, a preto spôsob, akým špecializovaný trestný súd\na najvyšší súd aplikovali pravidlo oddielu VII bodu 5 na situáciu sťažovateľa, považuje ústavný súd\nza ústavne konformný. Po vylúčení sudcu JUDr. Michala Trubana bola v praktickej rovine prvým\núkonom vo veci žiadosť obvineného\no prepustenie z väzby, keď bol službukonajúcim\nsudcom JUDr. Ján Buvala, pričom sťažovateľ takúto žiadosť nepodal.\n82. Ústavný súd v uznesení č. k. II. ÚS 367/2021-55 zo 14. júla 2021 (bod 58) konštatoval, že\nv prípade sťažovateľa bol zákonný sudca pre prípravné konanie určený aplikáciou priameho\npravidla upraveného v platnom rozvrhu práce bez toho, aby bol výber sudcu ovplyvnený ad hoc\nzásahom predsedu súdu, prípadne iného súdneho úradníka. Tento postup bol teda v súlade\nso zákonom a najvyšší súd sa v napadnutom uznesení č. k. 1Tost 1/2021 z 28. januára 2021 s touto\nnámietkou sťažovateľa riadne vysporiadal, keď logicky a ústavne súladným spôsobom ešte raz\nsťažovateľovi vysvetlil, ako k zmene zákonného sudcu pre prípravné konanie došlo a ktoré\nustanovenia rozvrhu práce boli na konkrétnu situáciu sťažovateľa aplikované.\n\n18\n\n83. Postup najvyššieho súdu, ktorý vzhľadom na totožnosť námietky zákonného sudcu opakovane\nvznesenej sťažovateľom odkázal na odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1Tost 1/2021\nz 28. januára 2021, ktoré aproboval v tomto konaní aj ústavný súd, nemožno považovať za\nporušenie sťažovateľom označených základných práv a slobôd, a preto ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu č. k. 2Tost 31/2021\nzo 16. júna 2021 ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n84. Nad rámec uvedeného ústavný súd rovnako ako v uznesení č. k. II. ÚS 367/2021-55 zo 14. júla\n2021 (bod 57) uvádza, že podľa rozvrhu práce špecializovaného trestného súdu na rok 2020 (štvrtý\nodsek II. oddielu): „Rozpis služieb sudcov zároveň obsahuje mená zastupujúcich sudcov, ktorí\nv prípade prekážky brániacej sudcovi pre prípravné konanie s nariadenou pracovnou pohotovosťou\nvykonávať jednotlivé úkony počas pracovnej pohotovosti preberú za nich výkon služby alebo tak\nisto nastúpia do výkonu služby popri službukonajúcom sudcovi, ak by tento z objektívnych príčin\nnestihol plniť svoje povinnosti.“ Tu je potrebné zdôrazniť, že rozpis služieb slúži na určenie\nzástupcu sudcu pre prípravné konanie s nariadenou pracovnou pohotovosťou, teda o prevzatie\nslužby pracovnej pohotovosti alebo nastúpenie do pracovnej pohotovosti popri sudcovi\ns nariadenou pracovnou pohotovosťou. Nejde o nahradenie sudcu pre prípravné konanie ako takého\n(tzv. „nástupníckeho sudcu pre prípravné konanie“, ako ho sťažovateľ nazýva). V prípade\nsťažovateľa však nešlo o zastúpenie sudcu JUDr. Michala Trubana ako sudcu pre prípravné\nkonanie, ktorý mal v danom čase nariadenú pracovnú pohotovosť, ale o jeho nahradenie ako sudcu\npre prípravné konanie, ktorý bol z konania vylúčený, t. j. nastala u neho zákonná prekážka.\nSťažovateľ svojou argumentáciou zlieva dohromady dva oddelené postupy, pričom jeden je určený\nna zastúpenie sudcu počas pracovnej pohotovosti a druhý na nahradenie zákonného sudcu\nv prípravnom konaní, ak nastanú skutočnosti predvídané rozvrhom práce. Skutočnosť, že sa touto\nnámietkou v konkrétnosti najvyšší súd v napadnutom uznesení nevysporiadal osobitne, nepovažuje\nústavný súd za relevantnú z pohľadu možného porušenia základného práva na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, pretože náležité vysvetlenie postupu, akým k určeniu zákonného sudcu pre prípravné\nkonanie došlo, sťažovateľ od najvyššieho súdu dostal (bod 82).\nV.\nTrovy konania\n85. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 576,12 eur.\n86. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby podľa § 11 ods. 3 vyhlášky uskutočnený v roku\n2021 je 181,17 eur a hodnota režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 10,87 eur. Vzhľadom\nna výsledok konania pred ústavným súdom, v ktorom bol sťažovateľ úspešný v jednej z troch\nústavných sťažností spojených na spoločné konanie, vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov\nkonania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2021 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti 24. mája 2021 a replika sťažovateľa).\n\n19\n\n87. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-námietka zaujatosti", "trestné konanie-prípravné", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "sudca-zákonný", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "súd-rozvrh práce", "väzba-kolúzna", "sudca-zákonný", "väzba-preventívna", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Tost/14/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09a70fdc-1158-4ffd-9d90-7334d810fbd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.523.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 523/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 523/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.523.2021.2"}, {"guid": "ussr:1a9676ae-6e0a-48d1-b5a8-1217358751de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.399.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.399.2021.1"}, {"guid": "ussr:dc8911bc-7385-47d7-a1dc-1a7ff8071e4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.168.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.168.2020.1"}, {"guid": "ussr:73bef4d7-dc6e-4480-abeb-60c284735e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2"}, {"guid": "ussr:2d1c8394-c33a-4a0d-a087-08cd15d32dfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 622/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 622/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1"}, {"guid": "ussr:71985fdf-d49b-4a36-b6d0-2531b425cd78", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/2010 z 16. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71985fdf-d49b-4a36-b6d0-2531b425cd78"}, {"guid": "ussr:65b075b0-36df-4e82-acb3-7170c9d1cd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 295/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65b075b0-36df-4e82-acb3-7170c9d1cd5c"}, {"guid": "ussr:8a0bbd7f-77de-4ac5-90aa-fcecb106df70", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/02 z 17. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a0bbd7f-77de-4ac5-90aa-fcecb106df70"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5430c4a7-5cde-40b1-99ea-b40418578ddf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.543.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 543/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.543.2026.1"}, {"guid": "ussr:6eb14b04-de65-440d-ae00-f12e499d6f7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.182.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.182.2026.2"}, {"guid": "ussr:96ddcf7f-0669-468c-bd50-6f1d1a272764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:4b1e7c63-6e9a-468f-b2e7-410055cd5ecb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2"}, {"guid": "ussr:6ec097ce-eb36-4a92-af72-851aef5f4e32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1"}, {"guid": "ussr:f3abfe7b-aaff-46c7-9b74-770be2797ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PLs.US.53.2021.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 53/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 53/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PLs.US.53.2021.1"}, {"guid": "ussr:a85dd81c-d279-4c61-9325-040a1fcbcc22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1"}]}