{"guid": "ussr:09298536-f6d5-49c1-bee0-cd9c552f3a57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.359.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 359/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 359/2021 z 28. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. II. ÚS 359/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.359.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/09298536-f6d5-49c1-bee0-cd9c552f3a57", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.359.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.359.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.359.2021.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slove nskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 359/2021-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nJany Laššákovej a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Bajzova 2, Košice, proti\npostupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1/2011 a postupu Krajského\nsúdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 246/2018, sp. zn. 1 Co 90/2019, sp. zn.\n1 Co 306/2019 a sp. zn. 5 Co 46/2021 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1/2011 a postupom\nKrajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 246/2018 a sp. zn.\n1 Co 306/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 100 eur, ktoré mu j e Okresný súd\nKošice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 900 eur, ktoré mu j e Krajský súd\nv Košiciach p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach s ú p o v i n n é nahradiť sťažovateľovi\ntrovy konania spolu 460,90 eur z toho: 322,63 eur Okresný súd Košice II a 138,27 eur Krajský súd\nv Košiciach a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. mája 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecných súdov v konaniach označených v záhlaví tohto\nnálezu. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 46/2021 konať bez zbytočných prieťahov\na priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti, chronologického prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutých\nkonaniach poskytnutého okresným a krajským súdom a predloženého spisu okresného súdu vyplýva\nnasledovný stav veci:\n-\n\n4. januára 2011 podal sťažovateľ na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nžalobu, ktorou sa pôvodne domáhal neplatnosti právneho úkonu, darovacej zmluvy spísanej\nformou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 85/2009, Nz 7185/2009, NCRis 7355/2009\nz 9. marca 2009,\n\n-\n\n24. januára 2011 okresný súd doručoval sťažovateľovi výzvu na zaplatenie súdneho\npoplatku,\n\n-\n\n21. februára 2011 okresný súd doručoval sťažovateľovi a žalovanému procesné poučenie\na žalovanému tiež výzvu na vyjadrenie sa k žalobe,\n\n- 10. marca 2011 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade,\n- 10. mája 2011 okresný súd adresoval sťažovateľovi výzvu na vyjadrenie sa k vyjadreniu\nžalovaného v 2. rade,\n-\n\n31. mája 2011 sťažovateľ doručil súdu svoje písomné stanovisko,\n\n-\n\n13. júna 2011 okresný súd adresoval žalovaným výzvu na vyjadrenie sa k vyjadreniu\nsťažovateľa,\n\n-\n\n20. decembra 2011 bolo na okresnom súde uskutočnené hlavné pojednávanie, na ktorom bol\nvykonaný výsluch sporových strán a ktoré bolo odročené na neurčito pre účel nariadenia\nznaleckého dokazovania,\n\n-\n\n29. mája 2012 bolo na okresnom súde uskutočnené hlavné pojednávanie a okresný súd\nodročil ďalší termín pojednávania na neurčito s tým, že strany mali v lehote 15 dní oznámiť\nsúdu svoje otázky na znalca,\n\n-\n\n12. decembra 2012 okresný súd adresoval žalovaným výzvu na predloženie otázok\nna znalca,\n\n-\n\n5. marca 2013 bolo na okresnom súde uskutočnené pojednávanie a pre účel znaleckého\ndokazovania bolo opätovne odročené na neurčito,\n2\n\n- 20. marca 2013 okresný súd vydal uznesenie na odstránenie vád podania,\n-\n\n15. apríla 2013 sťažovateľ svojím podaním spresnil žalobný petit,\n\n-\n\n8. augusta 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,\n\n-\n\n4. novembra 2013 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,\n\n-\n\n22. novembra 2013 okresný súd zmenil uznesenie zo 4. novembra 2013 v osobe znalca,\n\n-\n\n8. januára 2014 okresný súd zmenil predchádzajúce uznesenia a ustanovil znalca\n,\n\n-\n\n12. septembra 2014 a 31. decembra 2014 bol ustanovený znalec okresným súdom urgovaný\nna predloženie znaleckého posudku,\n\n-\n\n30. apríla 2015 bola uznesením okresného súdu znalcovi za nedodanie znaleckého posudku\nuložená poriadková pokuta vo výške 100 eur. Z dôvodov chýb pri doručovaní uznesenia toto\nnadobudlo právoplatnosť až 1. septembra 2015,\n\n-\n\n9. októbra 2015 bol ustanovený znalec opakovane urgovaný na predloženie znaleckého\nposudku v lehote 5 dní,\n\n-\n\n23. marca 2016 bol ustanovený znalec vyzvaný na okamžité vrátenie spisového materiálu\npod hrozbou avizovania vzniknutej situácie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky,\n\n-\n\n19. augusta 2016 bola uznesením ustanovenému znalcovi uložená poriadková pokuta\nvo výške 2 000 eur, proti ktorej podal sťažnosť,\n\n-\n\n14. októbra 2016 bola uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2016,\nsťažnosť znalca zamietnutá,\n\n-\n\n19. mája 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že v konaní bude pokračovať\ns právnymi nástupcami po nebohej žalovanej v 1. rade\n,\n\n-\n\n4. júla 2017 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa o odročenie pojednávania nariadeného\nna 11. júl 2017 pre účel zabezpečenia súkromného znaleckého posudku,\n\n-\n\n17. októbra 2017 bol vypracovaný znalecký posudok pod č. 46/2017, ktorý sťažovateľ\npredložil v konaní na súde prvej inštancie,\n\n-\n\n24. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa sťažovateľa\npredložila návrh na zmenu žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na 23. január\n2018,\n\n-\n\n16. novembra 2017 okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby,\n\n-\n\n23. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. február 2018,\n\n-\n\n2. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok,\n\n-\n\n16. marca 2018 podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 2. rade,\n\n-\n\n1. júna 2018 sa sťažovateľ k podanému odvolaniu písomne vyjadril,\n\n3\n\n-\n\n29. júna 2018 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 2. rade krajskému\nsúdu,\n\n-\n\n8. apríla 2019 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli splnené\npodmienky na predloženie veci, konkrétne súd prvej inštancie predložil neúplný súdny spis,\na preto mu krajský súd prikázal doplniť spis o chýbajúcu časť a následne vec obratom\npredložiť odvolaciemu súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní,\n\n-\n\n9. mája 2019 súd prvej inštancie prípisom oznámil odvolaciemu súdu, že nie je možné\npredložiť úplný spis, keďže znalec spis nevydal, a z uvedeného dôvodu predkladá\nodvolaciemu súdu spis v rovnakom rozsahu,\n\n-\n\n2. júla 2019 bol spis opakovane vrátený okresnému súdu z rovnakého dôvodu. Uznesením\nč. k. 1 Co 90/2019 z 31. mája 2019 krajský súd opätovne vrátil vec súdu prvej inštancie\na zároveň mu uložil povinnosť zabezpečiť úplný súdny spis a v prípade, ak sa súdny spis\nzničil alebo stratil, vykonať rekonštrukciu spisu,\n\n-\n\n7. augusta 2019 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na predloženie\npodaní pre účely rekonštrukcie súdneho spisu,\n\n-\n\n7. novembra 2019 okresný súd vyhotovil zápisnicu z rekonštrukcie súdneho spisu\na 18. decembra 2019 opätovne predložil spis odvolaciemu súdu,\n\n-\n\n8. decembra 2020 krajský súd uznesením č. k. 1 Co 306/2019 z 3. decembra 2020 opätovne\nvrátil spis okresnému súdu pre účel vykonania opravy enunciátu rozsudku,\n\n-\n\n8. januára 2021 súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku č. k.\n19 C 1/2011 z 2. februára 2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. marca 2021,\n\n-\n\n29. marca 2021 bol spis znova predložený na rozhodnutie krajskému súdu,\n\n-\n\n15. júla 2021 bol krajským súdom verejne vyhlásený rozsudok.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n\n3. Proti postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach podal sťažovateľ túto\nústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Podanou žalobou sa sťažovateľ domáhal prvotne určenia neplatnosti darovacej zmluvy spísanej\nformou notárskej zápisnice, neskôr v nadväznosti na prijatie nového procesného predpisu,\nCivilného sporového poriadku, navrhol pripustenie zmeny žalobného návrhu a domáhal sa určenia,\nže sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej\n. Z hľadiska kritéria\nskutkovej a právnej zložitosti veci, ktorú ústavný súd skúma pri posudzovaní otázky existencie\nzbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa\nnázoru sťažovateľa nemožno považovať prerokovávanú vec za fakticky alebo právne zložitú.\nZákladom pre rozhodnutie súdu bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom súd disponoval\nznaleckým posudkom už v roku 2017. Spor o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva\npo nebohom, tvorí bežnú súčasť rozhodovacej praxe všeobecných súdov.\n\n4\n\nb) Sťažovateľ ďalej uviedol, že strany sporu svojím správaním nevytvorili prekážku brániacu súdu\nvo veci riadne konať.\nc) Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že k prieťahom vo veci dochádza výlučne v dôsledku\nnečinnosti súdu. Sťažovateľ už takmer desať rokov od podania žaloby čaká, že mu súd poskytne\núčinnú a efektívnu ochranu jeho práv, no dosiaľ sa tak nestalo. Sťažovateľ zastáva názor, že v jeho\nprávnej veci neexistovali objektívne prekážky, ktoré by mohli ospravedlniť dlhé obdobia nečinnosti\nsúdov.\nd) Pretože sťažovateľ sa nevie domôcť svojich práv, jeho právna neistota sa nepriaznivo odzrkadlila\nvo viere v súdnu ochranu a v základné princípy súdnej činnosti. Sťažovateľ považuje\nza neakceptovateľné, aby v právnom štáte už takmer desať rokov čakal na právoplatné rozhodnutie\nsúdu. Za relevantné pokladá sťažovateľ tiež uviesť, že počas rozhodovania súdu po piatich rokoch\nod podania žaloby zomrela žalovaná v 1. rade. Táto skutočnosť sťažila aj možnosť preskúmania\nduševného stavu žalovanej. Táto situácia by pritom nenastala, ak by súd rozhodoval promptne a bez\nprieťahov.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n4. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že v konaní ustanovený znalec\nspisový materiál, ktorý mu bol doručený pre účel vypracovania znaleckého posudku,\nstratil, resp. tento ani na základe výzvy súdu a uložených poriadkových opatrení nevrátil, na základe\nčoho bolo potrebné pristúpiť k rekonštrukcii predmetného spisu. Okresný súd zdôraznil skutkovú\nobťažnosť predmetného konania, keď pre rozhodnutie veci bolo nutné vykonať znalecké\ndokazovanie. Práve vykonanie, resp. zabezpečovanie znaleckého dokazovania prispelo značnou\nmierou k dĺžke predmetného konania. V konaní boli ustanovení až traja znalci, a to uzneseniami\nzo 4. novembra 2013, 22. novembra 2013 a 8. januára 2014. Prví dvaja ustanovení znalci odmietli\nz objektívnych dôvodov znalecký posudok vykonať a tretí znalec, ktorý mal znalecký posudok\npodať, spôsobil v konaní neprijateľné prieťahy a navyše zaslaný súdny spis súdu nevrátil. Súd proti\ntomuto znalcovi opakovane využil poriadkové opatrenia, keď mu opakovane udelil peňažnú sankciu\nvo výške 100 eur a 2 000 eur a navyše správanie znalca avizoval Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ktorému aj následne poskytol súčinnosť pri prešetrovaní postupu znalca.\nV uvedenom období teda išlo o prieťahy spôsobené znalcom, pričom súd využíval všetky zákonné\nmožnosti, aby ďalším prieťahom zo strany tohto znalca zabránil. V ďalšom období už súd prvej\ninštancie postupoval až do svojho rozhodnutia 2. februára 2018 plynulo. Po rozhodnutí veci sa spis\nopakovane, a to v obdobiach 29. júna 2018 do 8. apríla 2019, 9. mája 2019 do 2. júla 2019,\n18. decembra 2019 do 8. decembra 2020 a od 29. marca 2021 do súčasnosti nachádzal v dispozičnej\nsfére krajského súdu. Obdobia, keď sa spis nachádzal na krajskom súde, nemôžu byť podľa názoru\nokresného súdu pripísané na ťarchu súdnych osôb tunajšieho súdu. Okresný súd uviedol, že\nsťažovateľ tiež prispel k celkovej dĺžke konania, keď súdny poplatok za žalobu zaplatil až\nna základe výzvy súdu, hoci poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu na začatie konania.\nŽalobný petit bol upravený až 16. apríla 2013 na základe výzvy súdu z 20. marca 2013, teda viac\n5\n\nako 2 roky po podaní žaloby. Sťažovateľ cestou svojej právnej zástupkyne požiadal o odročenie\npojednávania určeného na 11. júl 2017 pre účel zabezpečenia súkromného znaleckého posudku.\nO odročenie požiadal 4. júla 2017, pričom pojednávanie bolo určené už 12. mája 2017, teda\nzabezpečenie tohto posudku bolo možné bez zmarenia termínu nariadeného pojednávania na 11. júl\n2017. A napokon na pojednávaní 24. októbra 2017 bola uplatnená zmena žaloby, čo sťažovateľ\nodôvodňuje „nadväznosťou na Civilný sporový poriadok”. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti\nCivilného sporového poriadku bola takáto zmena uplatnená s viac ako ročným oneskorením\npo nadobudnutí jeho účinnosti. Vzhľadom na všetky uvádzané objektívne okolností v súvislosti\nso správaním ustanoveného súdneho znalca, s poukazom tiež na obdobia, keď sa spis nachádzal\nmimo dispozičnej sféry tunajšieho súdu, ale i už uvedené správanie samotného sťažovateľa\npovažuje okresný súd žiadané finančné zadosťučinenie za neprimerané.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n5. Krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti zdôraznil, že sťažovateľ vo svojej\nargumentácii nepoukazuje na neefektívnosť procesných úkonov vykonaných v odvolacom konaní\na nevytýka ani, aby nimi došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Krajskému súdu\nvyčíta len dĺžku obdobia nečinnosti medzi jednotlivými procesnými úkonmi, resp. porušenie\nuvažovaných základných práv vidí v neprimeranej dĺžke konania od predloženia veci\nna rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že sa vo svojom\nprocesnom postupe dopustil zbytočných prieťahov. Poukázal na objektívnu prekážku, chýbajúcu\npodstatnú časť spisu, pre ktorú nebolo možné vec v odvolacom konaní prerokovať skôr. V tejto\nsúvislosti poukázal na to, že uvedený stav zavinil súdny znalec, ktorý nevrátil spis zaslaný mu\nna vypracovanie znaleckého posudku, a zdôraznil, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) iba prieťah, ktorý je možné pripísať štátu, môže viesť k záveru, že\nprimeraná lehota na prejednanie záležitosti nebola rešpektovaná. Krajský súd zastáva názor, že\nk riadnemu predloženiu veci na rozhodnutie o odvolaní došlo až po rekonštrukcii spisu súdom prvej\ninštancie a po oprave chyby v písaní jeho rozsudku, majúcej priamy dopad na jej spôsobilosť byť\nzáznamovou listinou, k čomu došlo až 29. marca 2021. Vychádzajúc z tohto predpokladu\na skutočnosti, že k rozhodnutiu vo veci medzičasom došlo (15. júla 2021), vyjadril presvedčenie, že\nobdobie trvajúce necelé 4 mesiace, v ktorom krajský súd reálne mohol vo veci rozhodnúť, nemožno\npovažovať za neprimerane dlhé s ohľadom na štatisticky vykazovanú priemernú dĺžku konania pred\nodvolacími súdmi v celoslovenskom meradle, zvlášť preto, že vec sťažovateľa nevykazuje znaky\nnaliehavosti.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) K okresným súdom tvrdenej zodpovednosti znalca za vzniknuté prieťahy uviedol, že znalec bol\nustanovený uznesením z 8. januára 2014 a spis prevzal 21. februára 2014. Lehota na vypracovanie\nznaleckého posudku bola stanovená na 40 dní od doručenia spisu, t. j. do 2. apríla 2014. Znalec bol\nvšak urgovaný na predloženie znaleckého posudku až 12. septembra 2014, teda keď už bol\nv omeškaní viac ako päť mesiacov. Následne bol opätovne urgovaný až 31. decembra 2014, teda\n\n6\n\nopäť s odstupom vyše troch mesiacov a znalcovi bola jedenkrát uložená poriadková pokuta, aj to\nlen vo výške 100 eur, až 30. apríla 2015, keď už bol v omeškaní s dodaním znaleckého posudku\nviac ako rok. Po uložení pokuty bol znalec ešte neefektívne opäť urgovaný 9. októbra 2015. Potom\nsúd vyzval znalca po uplynutí ďalších šiestich mesiacov 23. marca 2016 na vrátenie súdneho spisu.\nOd času, keď mal znalec vypracovať posudok a doručiť ho súdu, až po výzvu na vrátenie spisu\nuplynuli takmer dva roky. Tolerovanie pasivity znalca je podľa sťažovateľa aj v súlade s názorom\nústavného súdu hodnotené ako súčasť postupu súdu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty. V tomto smere sťažovateľ podotýka, že súd nevyužil poriadkové opatrenia proti znalcovi\nefektívne, a tým nepostupoval tak, aby zabezpečil plynulosť konania. Sťažovateľ namieta aj\ntvrdenie, že prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania. Sťažovateľ vždy promptne reagoval\nna výzvy súdu, nemaril termíny pojednávaní a nemožno mu pričítať na ťarchu uplatňovanie jeho\nprocesných práv. Sťažovateľ je oprávnený zmeniť žalobný návrh v priebehu konania a úprava\nžalobného návrhu prirodzene vyplynula z vykonaného dokazovania a zmeny právneho poriadku.\nSťažovateľ tým však nespôsobil prieťahy vo veci ani k nim žiadnym spôsobom neprispel. Čo sa\ntýka žiadosti o odročenie pojednávania, sťažovateľ zdôrazňuje, že predseda súdu sám pokladal\nnájdenie znalca a vypracovanie znaleckého posudku za zložité, a napokon z troch súdom\noslovených znalcov nevypracoval znalecký posudok ani jeden.\nb) Sťažovateľ je toho názoru, že prieťahy boli spôsobené aj odvolacím súdom. Senát 5 Co\nkrajského súdu vyslovil, že súd prvej inštancie mu predložil neúplný spis, a preto ho vyzval, aby\nspis doplnil a predložil mu úplný spisový materiál. Súd prvej inštancie pokyn odvolacieho súdu\nnerešpektoval a spis mu opäť predložil neúplný. Odvolací súd preto konštatoval, že ak sa spis\nz časti stratil alebo zničil, bude úlohou súdu prvej inštancie, aby vykonal jeho rekonštrukciu.\nPo vykonaní rekonštrukcie bola opäť vec predložená odvolaciemu súdu, ktorý však vec vrátil\nokresnému súdu z dôvodu opravy enunciátu rozsudku. Po vykonaní opravy odvolací súd vo veci\nnariadil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia. Popísaný postup krajského súdu nemožno\npokladať za plynulý a bezprieťahový. Už z rozsudku súdu prvej inštancie (bod 7) bolo zrejmé, že\nustanovený znalec súdny spis nevrátil, a preto súd pristúpil k jeho rekonštrukcii. Odvolací súd preto\nmohol mať už po prvom predložení veci preukázateľne vedomosť o tom, že spis nie je úplný,\na preto jeho pokyn, aby súd prvej inštancie predložil kompletný spis, bol absolútne neefektívnym.\nRovnako tak opätovné vrátenie veci v dôsledku opravy pisárskej chyby bolo neefektívnym, keďže\nodvolací súd namiesto toho, že vec trikrát vrátil prvoinštančnému súdu, tak mohol urobiť iba raz.\nc) Argumenty všeobecných súdov uvedené v predmetných podaniach nie sú spôsobilé ospravedlniť\nstav dlhotrvajúcej právnej neistoty sťažovateľa a vznik neodôvodnených prieťahov.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského\nsúdu v konaniach označených v záhlaví tohto nálezu, spočívajúcom v ich nečinnosti, v dôsledku\nčoho nie je konanie vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ani po viac\nako 10 rokoch od podania žaloby 4. novembra 2011 (správne má byť 4. januára 2011) právoplatne\nskončené.\n9. Ústavný súd konštatuje, že predmet tohto konania pred ústavným súdom bol vymedzený\nuznesením č. k. II. ÚS 359/2021-11 zo 6. júla 2021 o prijatí veci na ďalšie konanie tak, že\nnapadnuté konanie vedené na okresnom súde v zmysle petitu ústavnej sťažnosti bolo identifikované\nsp. zn. 9 C 1/2011, avšak zo zapožičaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že toto konanie\nje vedené pod sp. zn. 19 C 1/2011. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť vychádzajúcu z petitu\nústavnej sťažnosti je preto napadnuté konanie vedené na okresnom súde v tomto náleze označené\nsp. zn. 19 C 1/2011.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej\nistoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019).\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný\nsúd aj v danom prípade.\n13. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti spor\no určenie neplatnosti právneho úkonu, darovacej zmluvy, resp. určenie, že nehnuteľnosť patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi, je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá však za určitých okolností\nmôže vykazovať zvýšenú náročnosť najmä po skutkovej stránke. V tejto súvislosti vznikla v konaní\npotreba ustanovenia znalca na účel posúdenia zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Vzhľadom\nna to možno vec, ktorá bola predmetom napadnutého konania, považovať po skutkovej stránke\nza zložitejšiu. Na túto skutočnosť ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení výšky finančného\n8\n\nzadosťučinenia. Zároveň ústavný súd konštatuje, že ani prípadná právna a skutková zložitosť veci\nnemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu dĺžku rozhodovania všeobecných súdov vo veci\nsťažovateľa.\n14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný\nsúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri\nposudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n15. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu a krajského súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutých konaniach, pričom vychádzal z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia\nokresného súdu a krajského súdu, repliky sťažovateľa a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.\n19 C 1/2011. Zároveň ústavný súd pri posudzovaní tejto veci vychádzal aj zo svojej doterajšej\njudikatúry, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n16. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde ústavný súd konštatuje, že žaloba bola\nna súde podaná 4. januára 2011 a okresný súd meritórne rozhodol rozsudkom 2. februára 2018,\nktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu 15. júla 2021, čím bolo konanie právoplatne\nskončené. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania nepovažoval ústavný súd za potrebné\npodrobne skúmať postup okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia\nobčianskoprávna vec nesmie trvať takú dlhú dobu. Zo súdneho spisu v tejto veci ústavný súd zistil,\nže samotný priebeh napadnutého konania nebol poznačený výraznými obdobiami nečinnosti, ktoré\nby mali zásadný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania, napadnuté konanie ale vykazuje znaky\nvýrazne neefektívneho postupu okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd\npoukazuje na skutočnosť, že už prvé pojednávanie vykonané 20. decembra 2011 bolo odročené\nna neurčito pre účel nariadenia znaleckého dokazovania, no znalecké dokazovanie okresný súd\nnásledne nariadil až uznesením zo 4. novembra 2013, teda po takmer dvoch rokoch od avizovania\npotreby jeho vykonania. Neefektivitu postupu okresného súdu je nutné konštatovať aj vo vzťahu\nku skutočnosti, ktorá v konaní nastala, keď ustanovený znalec nevyhotovil znalecký posudok\na nevrátil okresnému súdu spis, ktorý mu bol na tento účel poskytnutý. Uznesením z 8. januára\n2014 okresný súd zmenil predchádzajúce uznesenia a ustanovil znalca\n, ktorému uložil predložiť znalecký posudok v lehote 40 dní od doručenia spisu, t. j.\ndo 2. apríla 2014. Okresný súd zaslal znalcovi urgenciu na predloženie znaleckého posudku až\n12. septembra 2014, teda keď už bol znalec v omeškaní s predložením znaleckého posudku viac ako\npäť mesiacov. Následne bol znalec opätovne urgovaný na jeho predloženie až 31. decembra 2014,\nteda opäť s odstupom vyše troch mesiacov. Okresný súd uložil znalcovi prvú poriadkovú pokutu\nvo výške 100 eur až 30. apríla 2015. Po uložení poriadkovej pokuty bol znalec ešte opäť zo strany\nsúdu urgovaný na predloženie znaleckého posudku 9. októbra 2015 a až po uplynutí ďalších šiestich\nmesiacov 23. marca 2016 súd vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu. Od času, keď mal znalec\nvypracovať posudok a doručiť ho súdu, až po výzvu na vrátenie spisu uplynuli takmer dva roky.\nZ postupu okresného súdu je zrejmé, že dostatočne razantne nevyužil poriadkové opatrenia, ktoré\nmal k dispozícii. Uloženie poriadkovej pokuty znalcovi vo výške 2 000 eur uznesením z 19. augusta\n2016 až v čase, keď znalec viac ako dva roky úplne ignoroval výzvy súdu na predloženie\n9\n\nznaleckého posudku a vrátenie súdneho spisu, sa nejaví ako efektívne. V danej súvislosti, ako na to\npoukázal aj sťažovateľ, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že „tolerovanie\npasivity znalca, ako aj ustanovenie súdneho znalca, ktorý nemal potrebnú odbornosť na podanie\nznaleckého posudku, je postupom súdu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty a ako taký\nspôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (II. ÚS 10/01, II. ÚS 235/02)“. Všeobecný súd vzhľadom\nna jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil\nten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,\nzodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon\nzveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 102\nCivilného sporového poriadku), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej\nprávomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní\nznaleckého posudku (III. ÚS 111/01). V tomto prípade neefektívny postup okresného súdu mal\nza následok vznik prieťahov v konaní aj v rámci fázy znaleckého dokazovania. Následne po tom,\nako nedošlo k vráteniu súdneho spisu znalcom, okresný súd po vydaní meritórneho rozhodnutia\nopakovane predložil krajskému súdu nekompletný spis (bez znalcom nevrátenej časti spisu č. l. 1 ‒\n83) a k samotnej rekonštrukcii spisu pristúpil až 7. novembra 2019 (po takmer 5 rokoch a 9\nmesiacoch od jeho doručenia znalcovi), a to na pokyn odvolacieho súdu, ktorý mu z toho dôvodu\ndvakrát vrátil vec bez prerokovania predloženého odvolania.\n17. V dôsledku uvedenej neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku\nzbytočných prieťahov v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Ústavný súd\nzároveň konštatuje, že už samotná celková dĺžka rozhodovania okresného súdu v trvaní viac ako\nsedem rokov je sama osebe celkom zjavne neprimeraná a je dostatočným dôvodom na vyslovenie\nporušenia označených práv sťažovateľa. Na základe posúdenia uvedených skutočností ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n18. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v napadnutých konaniach ústavný súd uvádza, že ak\nv dvoch konaniach (formálne označených inými spisovými značkami) ide o rozhodovanie o stále\ntom istom odvolaní proti tomu istému rozsudku, je, vychádzajúc z ústavným súdom konštantne\npresadzovanej materiálnej ochrany ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne) dve konania\nmateriálne ako to isté konanie, pričom aj ESĽP posudzuje konanie ako jeden celok, a prístup,\npri ktorom sa neposudzuje konanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje celková dĺžka konania,\npovažuje ESĽP za príliš formalistický, ktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(porov. III. ÚS 694/2016, č. 22/2017 ZNaU).\n19. Ústavný súd uvádza, že v prípade konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn.\n1 Co 246/2018, sp. zn. 1 Co 90/2019, sp. zn. 1 Co 306/2019 a sp. zn. 5 Co 46/2021 ide\no rozhodovanie o tom istom odvolaní proti tomu istému rozsudku okresného súdu, a preto aj pri\nposudzovaní dôvodnosti ústavnej sťažnosti je na tieto konania pred krajským súdom potrebné\nnazerať ako na jeden celok.\n20. Pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti vo vzťahu k postupu krajského súdu je\nrozhodujúce obdobie počínajúce 29. júnom 2018, keď bola vec prvýkrát predložená okresným\n\n10\n\nsúdom krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku okresného\nsúdu. Ústavný súd zistil, že krajský súd bol nečinný od 29. júna 2018 do 8. apríla 2019, keď vrátil\nvec súdu prvej inštancie na doplnenie predloženého spisu o jeho chýbajúcu časť. Krajskému súdu\nbol okresným súdom opätovne predložený spis po vykonaní jeho rekonštrukcie 18. decembra 2019\na krajský súd 8. decembra 2020 uznesením č. k. 1 Co 306/2019 z 3. decembra 2020 spis opätovne\nvrátil okresnému súdu pre účel vykonania opravy enunciátu rozsudku. V tomto období bol krajský\nsúd nečinný približne 12 mesiacov a jeho úkon (vrátenie spisu a výzvu na opravu rozsudku\nuznesením č. k. 1 Co 306/2019 z 3. decembra 2020) možno zároveň hodnotiť ako neefektívny,\nkeďže okresnému súdu bol vrátený spis z dôvodu opravy enunciátu rozsudku až pri jej v poradí\ntreťom predložení okresným súdom. Odvolací súd mal teda príležitosť vyzvať okresný súd\nna odstránenie vytýkanej vady rozsudku už v odvolacích konaniach sp. zn. 1 Co 246/2018 a sp. zn.\n1 Co 90/2019, no neurobil tak. Celková doba nečinnosti krajského súdu tak predstavovala približne\n21 mesiacov a krajský súd prispel k predĺženiu konania aj svojou už popísanou neefektívnou\nčinnosťou.\n21. Z uvedeného vyplýva, že o odvolaní žalovaného v 2. rade bolo krajským súdom rozhodnuté\npo viac ako 36 mesiacoch od predloženia veci krajskému súdu okresným súdom, počas ktorého bol\nkrajský súd nečinný, resp. konal neefektívne, pričom túto dobu nie je možné považovať\nza primeranú pre rozhodnutie o podanom odvolaní.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu\nv konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 246/2018 a sp. zn. 1 Co 306/2019 došlo k zbytočným\nprieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou a neefektívnou činnosťou krajského súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutých konaniach, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n23. Keďže v odvolacom konaní formálne označenom a vedenom pod sp. zn. 1 Co 90/2019 a sp. zn.\n5 Co 46/2021 ústavný súd zbytočné prieťahy neidentifikoval, v tejto časti ústavnej sťažnosti\nnevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu už\nprávoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu, ktorý zároveň doručil spis spolu s meritórnym\nrozhodnutím okresnému súdu, ústavný súd príkaz konať bez zbytočných prieťahov adresovaný\nkrajskému súdu, ktorého sa sťažovateľ domáhal, nevyslovil (bod 5 výroku tohto nálezu).\n26. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n\n11\n\n27. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 eur, ktoré\nodôvodnil právnou neistotou, ktorá sa nepriaznivo odzrkadlila v jeho viere v súdnu ochranu\na v základné princípy súdnej činnosti. Sťažovateľ považuje za neakceptovateľné, aby v právnom\nštáte už takmer desať rokov čakal na právoplatné rozhodnutie súdu.\n28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu\n30. Vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, predovšetkým na celkovú\ndĺžku napadnutých konaní, najmä neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu\na krajského súdu, ako aj okolnosť, že napadnuté konanie je v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 eur za primerané finančné\nzadosťučinenie pre sťažovateľa podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, pričom\nokresný súd je povinný z tejto sumy zaplatiť sťažovateľovi sumu 2 100 eur (bod 2 výroku tohto\nnálezu) a krajský súd je povinný sťažovateľovi zaplatiť sumu 900 eur (bod 3 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 460,90 eur, ktorú pomerne (70 % okresný súd, 30 % krajský súd) medzi\nporušovateľmi rozdelil.\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2021 je 181,17 eur a hodnota režijného paušálu je 10,87 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Uvedená\nsuma trov právneho zastúpenia 375,24 eur, keďže advokátka je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nbola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Výsledná suma, ktorú\nústavný súd priznal sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, súc viazaný jeho\nnávrhom, preto predstavovala sumu 460,90 eur vrátane 20 % DPH.\n33. Za úkon právnej služby, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu a krajského súdu, ústavný súd\nnárok na náhradu trov nepriznal, keďže sťažovateľ si nárok na náhradu trov konania za tento úkon\nneuplatnil a ústavný súd bol v tomto smere viazaný jeho návrhom.\n\n12\n\n34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/1/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "1Co/246/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "1Co/306/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:efa6c44a-d37e-4b48-b223-7e093226ca61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 694/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 694/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:95e790b8-c589-4e8e-b68d-b35097b27e64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 235/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95e790b8-c589-4e8e-b68d-b35097b27e64"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "24806c4a-5506-489d-87e8-3607d867ba6a:887e91ab-cfe9-4bcc-a6c9-98f622c1139a", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/46/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/46/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24806c4a-5506-489d-87e8-3607d867ba6a:887e91ab-cfe9-4bcc-a6c9-98f622c1139a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:43b7dd41-1159-49a2-89bf-d6ba2d6abd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.10.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.10.2025.2"}]}