{"guid": "ussr:a06b9a6f-8da2-47c2-9244-aa618e809b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2021 z 28. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. II. ÚS 342/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a06b9a6f-8da2-47c2-9244-aa618e809b8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 342/2021-72\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa mesto Košice, Trieda 48/A, Košice, IČO\n00 691 135, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r. o., Werferova 1,\nKošice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Tokár, proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020 takto\nrozhodol:\n\n1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n576,12 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 10. februára 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto nálezu (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu“). Navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ\nsa zároveň domáha, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku až\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Svoje tvrdenie odôvodňuje predovšetkým tým, že najvyšší súd\n- založil napadnutý rozsudok na skutkových záveroch, ktoré sú v extrémnom rozpore s obsahom\nlistín a ďalších dôkazov, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva,\n- nerešpektoval právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. III. ÚS 196/2017-65\nz 12. septembra 2017 (ďalej len „skorší nález“) v časti týkajúcej sa vytýkaného svojvoľného\na nelogického vyhodnotenia skutkového stavu a arbitrárnych záverov vyjadrených v jeho\npredchádzajúcom rozsudku č. k. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016, ktorý ústavný súd skorším nálezom\nzrušil,\n- napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a svojím nesprávnym procesným postupom\nznemožnil sťažovateľovi realizovať jeho procesné práva garantované ústavou a dohovorom.\n\n3. Z dôvodu prehľadnosti a úplnosti ústavný súd stručne zrekapituluje doterajší priebeh konania\nvo veci sťažovateľa.\n\n4. Obec Sokoľany (ďalej aj „obec“) sa návrhom z 23. apríla 1997 podľa § 52 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej rady č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom do 31. decembra 2001\ndomáhala na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálnom odbore (ďalej len „okresný úrad“)\nvydania rozhodnutia o zmene priebehu hranice mesta Košice a obce Sokoľany spočívajúcej\nvo vrátení časti územia z katastra mesta Košice do katastra obce Sokoľany. Podľa tvrdenia obce\nSokoľany bola v minulosti zmena priebehu hranice území, ku ktorej došlo s účinnosťou\nod 1. januára 1981, síce odsúhlasená príslušnými orgánmi, ale bola vykonaná bez súhlasu obce.\n\n5. Podstatou správneho konania bolo posúdenie otázky, či obec Hutníky (tá pozostávala z dvoch\nkatastrálnych území k. ú. Bočiar a k. ú. Sokoľany) ako právny predchodca obce Sokoľany (obec\nSokoľany v danom čase neexistovala, pozn.) vyslovila súhlas s pričlenením časti územia obce\nHutníky k mestu Košice z oboch častí katastrálnych území, t. j. aj z katastrálneho územia Sokoľany,\nalebo iba z katastrálneho územia Bočiar. V priebehu súdneho konania nebolo sporné, že takýto\nsúhlas bol obcou Hutníky vyslovený vo vzťahu k pričleneniu časti katastrálneho územia Bočiar.\nSporným bolo iba to, či bol súhlas vyslovený aj vo vzťahu k časti katastrálneho územia Sokoľany.\n\n2\n\n6. Okresný úrad prvýkrát rozhodol o tomto návrhu rozhodnutím č. k. H-2/97/d-BJ z 20. októbra\n2004 tak, že návrh zamietol. Toto rozhodnutie vyústilo do využitia opravných prostriedkov,\nsprávnych žalôb (presne špecifikovaných v bode 2. odôvodenia uznesenia č. k. III. ÚS 196/2017-17\nz 21. marca 2017 o prijatí skoršej sťažnosti sťažovateľa, pozn.). Každé z rozhodnutí sa líšilo\nv jedinom – v názore, či obyvatelia obce Hutníky skutočne vyslovili súhlas s odčlenením častí\nz oboch svojich častí katastrálnych území v prospech mesta Košice.\n\n7. Okresný úrad naposledy rozhodnutím č. k. OU-KS-KOI-H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013 (ďalej\nlen „posledné rozhodnutie okresného úradu“) návrhu obce Sokoľany vyhovel (teda jeho\nrozhodnutím bolo ustálené, že obec Sokoľany súhlas k odčleneniu spornej časti katastrálneho\núzemia nedala). Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2 Sp 59/2013\nz 25. marca 2014 posledné rozhodnutie okresného úradu zrušil. Tento rozsudok krajského súdu bol\nvšak uznesením najvyššieho súdu č. k. 4 Sžr 75/2014 z 10. septembra 2015 zrušený pre formálnu\nchybu v označení aplikovaného právneho predpisu a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie\nkonanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 Sp 59/2013 z 1. decembra 2015 vo veci opätovne rozhodol\ntak, že posledné rozhodnutie okresného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.\nRozsudkom najvyššieho súdu č. k. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016 bol tento rozsudok krajského súdu\nna základe odvolania obce zmenený tak, že posledné rozhodnutie okresného úradu bolo potvrdené.\n\n8. Sťažovateľ sa následne obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd, ktorý skorším nálezom\nvyslovil porušenie totožných práv (aké sú predmetom predloženej sťažnosti, pozn.) rozsudkom\nnajvyššieho súdu č. k. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd\nv odôvodnení svojho skoršieho nálezu dospel k záveru, že najvyšší súd arbitrárnym, ústavne\nneakceptovateľným spôsobom vyložil obsah vôle obyvateľov obce Hutníky pri posúdení kľúčovej\notázky, či v okolnostiach veci sporným uznesením plenárneho zasadania miestneho národného\nvýboru v Hutníkoch (uznesením č. 18/1979 zo 16. augusta 1979) bolo prijatá územná zmena aj\nkatastrálneho územia Sokoľany. Ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd formalisticky a nelogicky\nposúdil prejav vôle. Argumentačne ozrejmil najvyššiemu súdu, v čom spočíva nelogickosť prijatých\nzáverov, čím vyvrátil ich správnosť ako aj ich ústavnú udržateľnosť, vytkol mu selektívny prístup\npri hodnotení rozhodných skutočností plynúcich z vykonaného dokazovania, keď ignoroval\nskutočnosť, že súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované odčleňované územia\nobce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (vrátane k. ú. Sokoľany) aj s presnou\nšpecifikáciou výmery, ako aj skutočnosť, že sa nevysporiadal ani s prílohou prerokovaného\nmateriálu, slovným popisom priebehu hranice okresov odčleňovaného územia. Na základe\nuvedených zistení ústavný súd dospel k presvedčeniu o svojvôli najvyššieho súdu pri hodnotení\nvôle obyvateľov obce Hutníky, keďže prijatý záver nevyplýval z podkladov a samotný obsah vôle\nzohľadnený nebol. Inými slovami, ústavný súd vytkol najvyššiemu súdu, že nepristupoval\nk hodnoteniu vôle v celej svojej komplexnosti tak, ako vyplynul s dôkazov, ktoré tvoria obsah\nadministratívneho a súdneho spisu (pozri skorší nález, s. 19 až 22).\n\n3\n\n9. Najvyšší súd po vrátení veci ústavným súdom rozhodol uznesením č. k. 4 Sžr 16/2017\nz 10. apríla 2018 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 2 Sp 59/2013 z 1. decembra 2015\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia mu nariadil doplniť dokazovanie\nvýsluchom žijúcich osôb, ktoré sa zúčastnili plenárneho zasadnutia miestneho národného výboru\nHutníky 16. augusta 1979. Krajský súd po doplnení dokazovania rozhodol rozsudkom\nč. k. 6 S 65/2018-76 z 9. apríla 2019 tak, že posledné rozhodnutie okresného úradu opätovne zrušil\na vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Na základe odvolania rozhodoval najvyšší súd, ktorý\nnapadnutým rozsudkom opätovne zmenil odvolaním napadnutý rozsudok krajského tak, že\nposledné rozhodnutie okresného úradu potvrdil.\n\n10. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 342/2021-14 z 29. júna 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v celom rozsahu a zároveň vyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu.\n\n11. Následne ústavný súd 7. júla 2021 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej\nústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nV ten istý deň zároveň upovedomil zúčastnené osoby Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny\nodbor a obec Sokoľany o práve vyjadriť sa k prijatej sťažnosti.\n\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n12. Vyjadrenie najvyššieho súdu č. k. KP 3/2020-341 z 20. júla 2021 spolu so súdnym spisom boli\nústavnému súdu doručené 27. júla 2021. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci a v podstatnom uviedol, že «dôvody svojho\nrozhodnutia podrobne uviedol v bodoch 59-132 písomného odôvodnenia rozsudku... vychádzal\nz obsahu preskúmavaného rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie č. OU-KS-KOI-H-2/97/dBJ zo dňa 25. októbra 2013, pripojeného administratívneho spisu odporcu, súdneho spisu a zo\nzáverov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra\n2017. Riadne a podrobne sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania...\nNajvyšší súd dospel k záveru, že pojem „absencia/mlčanie“ vo význame neuvedenia územia\n(terajšej obce Sokoľany) do uznesenia č. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky by podľa\nustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napr. 88/1954) bolo možné pokladať za prejav vôle pléna\nobce so začlenením územia Sokolian do okresu Košice – mesto, len v tom prípade, ak by bolo\nmožné s určitosťou usudzovať, že uznesením bola prejavená vôľa určitého – uvedeného obsahu.\nVzhľadom na vykonané dokazovanie senát najvyššieho súdu k požadovanej určitosti obsahu vôle\nnedospel. Diskutovaný pojem kataster Hutníky – Bočiar /VSŽ/ je podľa názoru najvyššieho súdu\nmožné vyložiť z hľadiska obsahu vôle obyvateľov obce Hutníky len tak, že išlo o tú časť obce\nHutníky, ktorá tvorila pôvodne chotár obce Bočiar. A to bez katastrálneho územia Sokoľany.».\n4\n\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby – Okresného úradu Košice-okolie, katastrálneho odboru:\n13. Zúčastnená osoba na výzvu ústavného súdu reagovala elektronicky prostredníctvom mailu\ndoručeného 8. júla 2021, ktorým potvrdila prijatie podania a pridelenie čísla konania sp. zn.\nVR 29935/2021. Napriek uvedenému svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti v lehote určenej\nústavným súdom nevyužila a neurobila tak ani do prijatia tohto nálezu.\nII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby – obec Sokoľany:\n14. Zúčastnená osoba prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila ústavnému súdu 21. júla\n2021 podanie označené ako „Vyjadrenie sa zúčastnenej osoby – Obce Sokoľany, k ústavnej\nsťažnosti“. V podstatnom uviedla, že podanú sťažnosť považuje za zneužitie práva. Zdôraznila, že\n„akékoľvek hlasovanie poslancov MNV o presune sporného územia, z k. ú. Sokoľany pod Mesto\nKošice absentuje“. V ďalšom argumentačne zotrvala na správnosti záverov najvyššieho súdu, preto\nvýhrady a námietky sťažovateľa považovala za neopodstatnené.\nII.4. Replika sťažovateľa:\n15. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril podaním doručeným\n4. augusta 2021. V podstatnom uviedol, že „pri posudzovaní obsahu uznesenia č. 18/1979 zo dňa\n16. 8. 1979 je potrebné postupovať komplexne a prihliadnuť na všetky dokumenty a obsah návrhu,\nktorý je prejednávaný a o ktorom bolo rozhodované, pričom je nesporné, že návrh obsahoval\ni tabuľku orientačných plošných údajov zmien hraníc okresov zo dňa 6. augusta 1979, z ktorých\njednoznačne vyplynulo, že z k. ú. Sokoľany sa odčleňuje 706 ha a z k. ú. Bočiar 248 ha pre okres\nKošice - mesto, teda že územná zmeny sa týka oboch kat. území obce Hutníky“. Poukázal na to, že\nz obsahu dôvodovej správy aj samotného „Návrhu územných zmien ONV Košice - vidiek, odbor\nvnútorných vecí č. Vnútr. 152/1979 zo dňa 19. 2. 1979“, ktorý je súčasťou administratívneho spisu\na bol predmetom rokovania „MNV v Hutníkoch“ ako podkladový materiál sporného uznesenia, je\nnepochybné, čo bolo predmetom návrhu územných zmien. Z týchto materiálov, z tabuľky\norientačných zmien, ako aj z popisu priebehu hranice okresov jednoznačne vyplýva rozsah\nodčleňovaných katastrálnych území ako k. ú. Bočiar, tak aj k. ú. Sokoľany. Pokiaľ ide o dobové\noznačenie katastrálneho územia, na ktoré poukazuje najvyšší súd, sťažovateľ uvádza, že tento bol\nprevzatý práve z týchto podkladových materiálov, z ktorých nesporne vyplýva rozsah zmien\ntýkajúci sa aj k. ú. Sokoľany, pričom aj samotný text sporného uznesenia na tieto materiály\nodkazuje. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania, sťažovateľ výsluchom samotných poslancov, ktorí\nsa zúčastnili predmetného hlasovania, poukázal na to, že ich vôľa bola prejavená a je inkorporovaná\nv samotnom spornom uznesení. Spochybnil aj hodnovernosť svedectiev osôb, ktoré boli členmi\nplenárneho zasadnutia, ktorú po vyše štyridsiatich rokoch považoval za nanajvýš otáznu. V závere\nsvojho vyjadrenia zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n17. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09).\nÚstavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci\nten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav\n(II. ÚS 348/08).\n\n18. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n19. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa tvrdí,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu\nochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n\n20. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne\nnapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n\n6\n\n21. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté rozhodnutie\nvšeobecného súdu.\n\n22. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, súdneho spisu,\nústavnej sťažnosti a jej príloh, ako aj vychádzajúc z obsahu skorších rozhodnutí všeobecných súdov\nv predmetnej veci, a v neposlednom rade aj z obsahu skoršieho nálezu predovšetkým konštatuje, že\nz celého obsahu skoršieho nálezu ústavného súdu nemožno usudzovať najvyšším súdom\nprezentovaný a tvrdený názor, že z neho mala vyplynúť požiadavka dôkladného zistenia stavu veci\nvykonaním ďalšieho dokazovania, ktoré najvyšší súd nariadil vo svojom zrušujúcom uznesení\nč. k. 4 Sžr 16/2017 z 10. apríla 2018 (pozri bod 9.10 odôvodnenia označeného uznesenia\nnajvyššieho súdu, rovnako bod 27 a 88 odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\npozn.). Uvedený právny názor mal slúžiť ako nosný dôvod zrušenia odvolaním napadnutého\nrozsudku krajského súdu najvyšším súdom. Až absurdne v kontexte obsahu skoršieho nálezu\nvyznieva potom príkaz najvyššieho súdu ustáliť z vykonaných svedeckých výpovedí účastníkov\nplenárneho zasadnutí obce Hutníky (po štyridsiatich rokoch, údajne to malo vyplynúť zo záverov\nústavného súdu) odpoveď na otázku, o čom vlastne hlasovali v spornom uznesení, a to za existencie\nzápisnice a ostatných podkladov prerokovaného materiálu, ktoré sú už obsahom administratívneho\nspisu a ktoré bolo a je možné bez väčších problémov logicky komplexne vyhodnotiť. Naopak,\nz obsahu skoršieho nálezu vyplynula povinnosť najvyššieho súdu komplexne posúdiť obsah vôle\nna základe už vykonaného dokazovania a obsahu administratívneho spisu, absencia ktorého\nposúdenia bola skutočným dôvodom zrušenia sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\n(č. k. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016) ústavným súdom. Najvyšší súd totiž pri hodnotení prejavu vôle\npostupoval formalisticky a vychádzal výlučne len z použitej formulácie „kataster Hutníky –\nBočiar /VSŽ/“ pričom ignoroval (opomenul vyhodnotiť relevantné argumenty sťažovateľa, ktorý\npoukazoval na obsah konkrétnych listín administratívneho spisu), arbitrárne a nelogicky\ninterpretoval bod sporného uznesenia „A“ a bod „B“ tak, že sa vzájomne vylučujú. Na základe\nuvedeného je potrebné urobiť záver, že najvyšší súd dezinterpretoval obsah skoršieho nálezu\nústavného súdu, zrušil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodu údajnej potreby\nvykonať ďalšie dokazovanie. Ústavný súd na to poukazuje najmä z dôvodu, že najvyšší súd aj\nv napadnutom rozsudku uvedené prezentoval ako fakt.\n\n23. V nadväznosti na uvedené ústavný súd upriamil svoju pozornosť na nosnú časť odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, ktorá viedla najvyšší súd k záveru, že neuvedenie územia (terajšej obce\nSokoľany) do uznesenia č. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky spôsobuje ten následok, že\núzemná zmena sa netýkala časti k. ú. Sokoľany. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd svoj\nopačný záver (poslanci MNV Hutníky rozhodli aj o územnej zmene týkajúcej sa k. ú. Sokoľany,\npozn.) založil na „širšej interpretácii“, keď uviedol, že «Nie je možné, stotožniť sa s názorom\nkrajského súdu, že predmetné uznesenie zo dňa 16. augusta 1979 č. 18/1979 v bode „A“ je možné\nvykladať širšie, práve s poukazom na zamýšľaný zámer územných zmien a nahradiť tak\nrozhodujúcu vôľu osôb - poslancov MNV Hutníky, do ktorých výhradnej právomoci patrilo\n\n7\n\no navrhnutých zmenách hlasovať a o nich rozhodnúť.“ (bod 118 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\nNajvyšší súd ďalej uviedol:\n«119. Práve naopak uznesenie mestského zastupiteľstva /podľa názoru najvyššieho súdu obdobne\ni pléna MNVZ, aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu SR, na ktorú poukázal\nprávny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred krajským súdom dňa 2. apríla 2019 - Uznesenie\nÚstavného súdu SR II. ÚS 922/2016-13 zo dňa 15. decembra 2016 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. značka 4 Obdo/49/2014, 4 Obdo/69/2014 zo dňa 25. augusta 2015, je\nprejavom vôle osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva a je\ninkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne meniť ani\ndopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva ako svedkov.\n120. Najvyšší súd sa stotožňuje s uvedeným záverom a to v súlade s vysloveným názorom ústavného\nsúdu v tejto veci ho aplikuje aj na predmetné uznesenie plenárneho zasadnutia MNV a to vo vzťahu\nk bodu „A“ predmetného uznesenia 18/1979. Uvedený záver podporuje aj príloha k Návrhu na\nurčenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 19. februára 1979, číslo:\nVnútr. 35/1979; 152/1979 označená ako prehľadná tabuľka, ktorá definovala jednotlivé územia,\nktorých sa mali navrhované zmeny dotknúť. V prípade Obce Hutníky bol návrh predložený zvlášť\npre obec označenú v dobových listinách ako Bočiar - Hutníky a zvlášť pre obec označenú ako\nSokoľany- Hutníky (viď Prehľadná tabuľka, blana č. Vnútr. 1414/79). Z tohto návrhu je zrejmé, že\nobec Hutníky bola pre návrh úprav hraníc rozdelená zvlášť pre úpravy územia Bočiar a pre chotár\nSokoľany. Označenie obsiahnuté v uznesení pléna MNV Hutníky ako územie v katastri Hutníky Bočiar korešponduje aj s Návrhom zmien a Prehľadnou tabuľkou, o ktorých plenárne zasadnutie\nrozhodlo. Je preto logický záver, že ak plénum MNV súhlasilo so zmenami, ktoré sa týkali\nrozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar i VSŽ) a začlenením do územia okresu\nKošice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA\nKošice, nerozhodli aj o inom území.\n121. Pojem kataster je synonymom pojmu územie aj chotár, jedná sa o súhrn pozemkov patriacich\nk územiu obce. Hutníky sa skladali z dvoch pôvodných obci Bočiar a Sokoľany. Každá obec má svoj\nchotár, svoje územie, svoje polia a v tomto prípade aj svoj kataster. Kataster pôvodnej obce Bočiar\na k. ú. Sokoľany tvorili spolu obec Hutníky. Obec Hutníky tvorili dve katastrálne územia a to\nkatastrálne územie Bočiar a katastrálne územie Sokoľany. Je teda zrejmé a to aj z výpovedí\nsvedkov, že v danom prípade plénum rozhodovalo o území, ktoré patrilo pôvodne obci Bočiar.\nRovnako aj z obsahu svedeckých výpovedí, ktoré sú doslovne obsahom zvukového záznamu\nz pojednávania na Krajskom súde v Košiciach v tejto veci zo dňa 2. apríla 2019, je podľa názoru\nnajvyššieho súdu (čiastočne na rozdiel od skrátenej verzie výpovedí svedkov obsiahnutých\nv zápisnici z pojednávania pred krajským súdom zo dňa 2. apríla 2019) nesporné, že chotár terajšej\nobce Sokoľany nebol súčasťou zmien, o ktorých hlasovali poslanci na plenárnom zasadnutí. Pokiaľ\nby bol, muselo by plénum MNV rozhodnúť a uviesť v uznesení akú časť z katastrálneho územia\nSokoľany pričleňuje do okresu Košice-mesto z pôvodne navrhnutej rozlohy 706 ha. Takéto\nrozhodnutie plénum MNV Hutníky na svojom zasadnutí neprijalo, neschválilo ho a ani o ňom podľa\nzachovaných listín nerozhodovalo ani sa o ňom nehlasovalo.\n\n8\n\n122. Najvyšší súd s poukazom aj na reštitučný charakter predmetného konania, považuje závery\nprvostupňového súdu o tom. že poslanci MNV Hutníky hlasovali „s vedomím“, že tieto zmeny sa\ntýkajú aj obce Sokoľany, za právne neudržateľný. Rozhodnutie krajského súdu považuje za\nsvojvoľné, arbitrárne a vecne nesprávne rozhodnutie, nemajúce základ v skutkovom stave a ani\nv elementárnej logike.\n123. Najvyšší súd SR s poukazom na závery nálezu Ústavného súdu SR vydaného v tomto konaní\nuzatvára, že prejav vôle je potrebné vykladať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol uskutočnený.\nSkutočná vôľa nesmie byť umelo uvádzaná do súladu s potrebným/zamýšľaným výsledkom tak, ako\nto opakovane zrealizoval krajský súd. Len navonok prejavenej vôli v dostupnej a vnímateľnej forme\nmožno priznať právnu relevanciu.\n124. Absenciu/mlčanie vo význame neuvedenia územia (terajšej obce Sokoľany) do uznesenia\nč. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky by podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napr.\nR88/1954) bolo možné pokladať za prejav vôle pléna so začlenením územia Sokolian do okresu\nKošice - mesto len v tom prípade, ak by bolo možné s určitosťou usudzovať, že uznesením bola\nprejavená vôľa určitého - uvedeného obsahu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedenú\njudikatúru senát najvyššieho súdu k požadovanej určitosti nedospel a to aj s poukazom na vyššie\nuvedené skutočnosti. Pojem kataster Hutníky - Bočiar je teda podľa najvyššieho súdu možné vyložiť\nlen tak, že išlo o tú časť obce Hutníky, ktorá tvorila pôvodne chotár obce Bočiar.\n126. K bodu „B“ uznesenia číslo 18/1979 Pléna MNV Hutníky zo dňa 16. augusta 1979 dospel\nopakovane Najvyšší súd SR k zhodnému záveru, ktorý prezentoval aj Ústavný súd vo svojom náleze\na to, že Bod „B“ uznesenia o územných zmenách hovorí, že do okresu Košice - mesto nemá byť\nvčlenená celá obec Hutníky. K tomuto záveru dospel aj krajský súd a účastníci tento záver vo\nsvojich podaniach nespochybnili. Uvedený záver je obsiahnutý aj v predmetnom Návrhu na str. 4,\nč. bl. Vnútr. 5794 Dôvodovej správy v časti Závery, ktorý je citovaný vyššie.\n127. Z vykonaného dokazovania ako aj z obsahu administratívneho spisu odporcu je teda možné\nuzavrieť a prisvedčiť krajskému súdu v súlade s logickým výkladom ústavného súdu, že plenárne\nzasadnutie MNV Hutníky v bode „B“ nesúhlasilo, aby bola obec Hutníky ako celok územne\nvčlenená do okresu Košice-mesto a to v zmysle predloženého návrhu.\n128. Pokiaľ sa týka procesných námietok vzťahujúcich sa k správnemu konaniu, ktoré ale neboli\nv odvolaní ďalšieho účastníka namietané, odvolací súd zdôrazňuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil\nso závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení predmetného rozsudku, že nie je možné vytýkať\nodporcovi, že predmetné správne konanie nezastavil, a to z dôvodov uvedených v rozsudku\nkrajského súdu.\n129. V tomto prípade odvolací súd z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutia odporcu,\nrovnako ani z obsahu zrealizovaných svedeckých výpovedí preživších svedkov prítomných alebo\nzainteresovaných na posudzovanom rokovaní pléna MNV Hutníky nezistil, že by pred rozhodnutím\nplenárneho zasadnutia národného výboru bola uvedená otázka predložená na prerokovanie\nobčanom podľa § 40 citovaného zákona.\n130. Najvyšší súd má za preukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice Obce Sokoľany\n(v rozhodujúcom období katastrálneho územia Sokoľany v Obci Hutníky) nebol daný v súlade so\nzákonom, a to orgánom, do ktorého právomoci podľa zákona účinného v rozhodujúcom čase,\n\n9\n\nrozhodovanie patrilo. Súhlas nebol preukázateľne zrealizovaný Obcou Hutníky, resp. plenárnym\nzasadnutím MNV, ani jej obyvateľmi. Existencia takéhoto rozhodnutia absentuje a podľa názoru\nnajvyššieho súdu neobstojí ani názor krajského súdu, že je to v dôsledku „nešťastne formulovaného\nvýroku“. Práve naopak z predmetnej zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky zo dňa\n18. augusta 1979 vyplýva, že plénum MNV svojim uznesením č. 18/1979 v bode „A“ súhlasí len\ns bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc\no územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ.) a začlenením do územia okresu Košice - mesto\nrešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. V bode\n„B“ nesúhlasí, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu\nuvedeného pod č. Vnútr. 152/1979).\n131. Najvyšší súd je na základe vyššie uvedeného toho názoru, ktorý vyplýva z listín nachádzajúcich\nsa v pripojenom administratívnom spise, ako aj zo skutkového stavu veci zisteného odporcom, že\nsúhlas obce Hutníky, alebo jej obyvateľov na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia\nSokoľany, nebol v roku 1979 daný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme\nrozhodnutia bol prijatý. Uvedené znamená, že bola kumulatívne splnená aj posledná zákonná\npodmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona- teda zmena priebehu hranice sa\nvykonala v obci Hutníky v časti k. ú. Sokoľany bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Odporca preto\nvydal preskúmavané rozhodnutie č. k. OU-KS-KOI-H- 2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade\nso zákonom.»\n\n24. Ústavný súd k takto koncipovanému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia konštatuje, že\nkrajský súd nezaložil svoje rozhodnutie len na širšej interpretácii prejavu vôle, ako sa to snaží\npredostrieť najvyšší súd.\n\n25. Krajský súd v odôvodnení rozsudku komplexne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré\nboli obsahom administratívneho spisu, keď konštatoval, že zo zápisnice z plenárneho zasadnutia,\nna ktorom bolo sporné uznesenie odsúhlasené, vyplýva, že „predsedníčka MNV oboznámila\na vysvetlila obsah navrhovaných zmien (uvedené je aj súčasťou zápisnice k spornému uzneseniu,\nako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku bod 109) s návrhom ONV Košice vidiek číslo 152/79\nvnút. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice vidiek – Košice mesto. Zároveň načrtla, aké táto zmena\nbude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec“ (myslí sa tým Hutníky, pozn.). Uvedené\nv kontexte ostatných podkladov, ktoré tvorili súčasť prerokovaného materiálu, teda dôvodovej\nsprávy, smerného plánu HSA Košice, grafickej časti materiálu, výkazu zmien, vyčíslených aj\nvo vzťahu ku k. ú Sokoľany, slovného popisu priebehu hranice (kde sa aj rovnako spomína sporný\npojem kataster Hutníky – Bočiar /VSŽ/, a ktoré boli aj k dispozícii na nahliadnutie) dáva podklad\npre ústavnokonformný záver, že plenárne zasadnutie MNV obce Hutníky skutočne vyslovilo súhlas\naj s navrhovanými zmenami k. ú. Sokoľany. Ústavný súd už v skoršom náleze vyslovil, že nie je\nmožné vychádzať len zo znenia dobového názvu, ktorý nezodpovedal ani už v tom čase realite,\npretože katastrálne územie s takým názvom neexistovalo. Existovala len Obec Hutníky, ktorá sa\nskladala z dvoch k. ú. Bočiar a Sokoľany. Ak obec vyslovila súhlas s návrhom v časti „A“, ktorý\nbol predkladaný na hlasovanie plenárneho zasadnutia, vyslovila tým súhlas v celom rozsahu, keďže\nzo súčastí prerokovaného materiálu bolo nepochybné, že navrhnutá územná zmena sa týkala oboch\n10\n\nkatastrov obce Hutníky v presne špecifikovanej výmere. V opačnom prípade by zápisnica musela\nobsahovať nesúhlas s časťou návrhu „A“ tak, ako bol v zápisnici zaznamenaný nesúhlas vo vzťahu\nk návrhu „B“.\n\n26. Ústavný súd preto považuje opätovnú argumentáciu najvyššieho súdu za prejav opakovanej\nsvojvôle a nihilizáciu už vysloveného záväzného právneho názoru ústavného súdu jeho\nnerešpektovaním. Pokiaľ najvyšší súd poukazuje na závery uvedené v uznesení ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 922/2016-13 z 15. decembra 2016 v kontexte záverov uvedených v rozsudku\nnajvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 49/2014, 4 Obdo 69/2014 z 25. augusta 2015, o ktoré sa opiera aj\nv odôvodnení svojho napadnutého rozsudku, ústavný súd po oboznámení sa s obsahom týchto\nrozhodnutí konštatuje, že právne hodnotenie prejavu vôle vychádzalo z odlišnej skutkovej situácie\n(v dotknutom rozhodnutí orgánu obce úplne absentoval prejav vôle s uzatvorením zmluvy\no zabezpečení prevádzky, pozn.), preto konštatuje, že najvyšším súdom citovaná právna veta je\nvytrhnutá z kontextu, a preto právny záver je v okolnostiach posudzovanej veci najvyšším súdom\nmylne interpretovaný a aplikovaný. V prejedávanom prípade nebolo sporné, či bola vôľa s územnou\nzmenou prejavená, sporným momentom bol len obsah prejavenej vôle obyvateľov obce Hutníky\nv spornom uznesení, a to z dôvodu použitia nepresného dobového označenia, ktoré samo osebe\nnemalo výpovednú hodnotu, avšak výpovednú hodnotu malo v spojení s celým prerokovaným\nmateriálom, na ktorý výslovne odkazovalo (pozri s. 17 a 18 odôvodnenia skoršieho nálezu).\nRozhodne teda nie je možné tvrdiť, že ide o rozširujúcu interpretáciu prejavenej vôle, ale\nnachádzanie skutočného obsahu prejavenej vôle. Vychádzajúc z uvedeného, je možné učiniť záver,\nže najvyšší súd opätovne v rozpore so záväzným právnym názorom ústavného súdu sa zameral\nna formalistické posúdenie prejavu vôle a odmietol posúdiť obsah prejavenej vôle v spornom\nuznesení (rovnako to konštatoval ústavný súd vo svojom skoršom náleze). Takýto postup\nnajvyššieho súdu považuje ústavný súd za bezprecedentný prejav opakovanej arbitrárnosti nesúcej\nvšetky pojmové znaky hrubej svojvôle bez relevantných argumentov, ktorý je v právnom štáte\nneospravedlniteľný.\n\n27. Rovnako v tejto súvislosti ústavný súd považuje za arbitrárny a ničím nepodložený právny záver\nnajvyššieho súdu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie senát k požadovanej určitosti prejavenej\nvôle nedospel (z dôvodu neuvedenia územia terajšej časti obce Sokoľany), a to aj s poukazom\nna judikatúru (R 88/1954). Tento záver je nielen nesprávny, ale aj v zjavnom v rozpore s obsahom\nsúdneho, ako aj administratívneho spisu.\n\n28. Ústavný súd tak jednoznačne dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\ndošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa (bod 1 výroku nálezu). Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku\nnálezu).\n\n29. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktorého nerešpektovanie\n11\n\nbez relevantného odôvodnenia je samo osebe dôvodom na opätovné zrušenie rozhodnutia\nbez ďalšieho. Najvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\nIV.\nTrovy konania\n30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny zástupca sťažovateľa si nárok\nna náhradu trov konania uplatnil.\n\n31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri úkony\nprávnej služby. Za úkony uskutočnené v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby) patrí odmena\nv sume trikrát po 181,17 eur a režijný paušál v sume trikrát po 10,87 eur.\n\n32. Ústavný súd priznal náhradu trov konania v celkom v sume 576,12 eur (bod 3 výroku nálezu).\n\n33. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n\n34. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "majetok-majetok obce", "vôľa, prejav vôle", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "obec-majetok obce", "vlastníctvo", "kataster nehnuteľností", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sžr/3/2019", "guid": "2e40a672-6dfc-43f4-b6ea-f6ab5bc34662:e288851a-4b5c-42b7-b4f0-ee71c281a11f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:26d50743-1b60-4fd6-8eaa-fcf1860f70cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2"}, {"guid": "ussr:7fb5ca93-c24e-48f0-9b2a-adfb7a9e9e85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 922/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ca5d423f-696d-4ffc-893b-a2f023155eba:23d49c44-7907-46d2-ac87-d3e956e0f322", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2", "spisova_znacka": "2Sp/59/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/59/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2"}], "citovane_v": []}