{"guid": "ussr:9ae0d7ad-9381-4c82-a9ac-4fbf96ad7b55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2021 z 21. 4. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. II. ÚS 34/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ae0d7ad-9381-4c82-a9ac-4fbf96ad7b55", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.34.2021.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 34/2021-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho\nv konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Steiner & Associates s. r. o., Plávková 2, Košice, IČO 36 864 081, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Pavel Šteiner, proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Tpo 64/2020 a jeho uzneseniu č. k. 8 Tpo 64/2020 z 29. októbra 2020\nv spojení s konaním vedeným Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 5 Tp 53/2020\na jeho uznesením č. k. 5 Tp 53/2020 z 12. októbra 2020 takto\nrozhodol:\n\n1. Postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 64/2020\na jeho uznesením č. k. 8 Tpo 64/2020 z 29. októbra 2020 v spojení s konaním vedeným Okresným\nsúdom Košice II pod sp. zn. 5 Tp 53/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 Tpo 64/2020 z 29. októbra 2020 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Košiciach\n\nj e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 680,74 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti sťažovateľa vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu bola 24. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8 Tpo 64/2020 (ďalej aj „napadnutý postup“) a jeho uznesením\nč. k. 8 Tpo 64/2020 z 29. októbra 2020 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) v spojení s konaním\nvedeným Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Tp 53/2020\na jeho uznesením č. k. 5 Tp 53/2020 z 12. októbra 2020 .\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 34/2021 z 28. januára 2021 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy. Vo zvyšnej časti\nústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie\npre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.\nUznesením č. k. 5 Tp 53/2020 z 12. októbra 2020 okresný súd rozhodol podľa § 72 ods. 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)\ntak, že sťažovateľa z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzal do väzby\na podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu nenahradil dohľadom probačného\na mediačného úradníka nad sťažovateľom.\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu zahlásil sťažovateľ priamo do zápisnice o výsluchu\nsťažnosť.\nDňa 19. októbra 2020 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené písomné vyhotovenie predmetného\nuznesenia okresného súdu.\nDňa 22. októbra 2020 obhajca sťažovateľa doručil do podateľne okresného súdu doplnenie\npísomného odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby.\nKrajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol, pričom v odôvodnení tohto uznesenia\nkrajský súd okrem iného uviedol, že proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ\n„zahlásil sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu dňa 12. 10. 2020, ktorú bližšie písomne,\nani ústne neodôvodnil.“.\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že napriek skutočnosti, že odôvodnenie\nsťažnosti bolo preukázateľne doručené do podateľne okresného súdu 22. októbra 2020 a okresný\nsúd mal sedem dní na jeho predloženie krajskému súdu (odo dňa doručenia odôvodnenia sťažnosti\naž do vydania predmetného uznesenia krajského súdu z 29. októbra 2020), okresný súd\nsi túto povinnosť nesplnil a odôvodnenie sťažnosti krajskému súdu nepredložil.\nDňa 11. novembra 2020 sa obhajca sťažovateľa telefonicky informoval u tajomníčky príslušnej\nkancelárie okresného súdu o dôvodoch nezaevidovania odôvodnenia sťažnosti v súdnom spise\na jeho nepredloženia krajskému súdu, pričom táto obhajcu sťažovateľa informovala, že uvedené\nbolo spôsobené technickým problémom v podateľni. V dôsledku pochybenia okresného súdu\ntak krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa nemal odôvodnenie sťažnosti\nvôbec k dispozícii.\n\n5. Sťažovateľ namieta, že v dôsledku pochybenia okresného súdu krajský súd pri rozhodovaní\no jeho sťažnosti zohľadnil len argumenty obhajcu sťažovateľa obsiahnuté v jeho konečnom návrhu\npri výsluchu sťažovateľa pred okresným súdom a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s odlišnou\na podrobnejšou sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v odôvodnení sťažnosti\nz 22. októbra 2020. Podľa názoru sťažovateľa boli v odôvodnení sťažnosti predložené\ntaké argumenty, ktoré boli spôsobilé privodiť zásadné prehodnotenie tých skutkových a právnych\nokolností, ktoré okresný súd bral do úvahy pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby.\nOdôvodnenie sťažnosti založil obhajca na tom, že neboli naplnené materiálne podmienky na vzatie\ndo väzby, pretože dosiaľ zistené skutočnosti nenasvedčujú, že by skutok, ktorý sa sťažovateľovi\nkladie za vinu, spáchal sťažovateľ. Sťažovateľ sa k spáchanému skutku nepriznal, nenašla\nsa vražedná zbraň ani priamy svedok incidentu a v predmetnom trestnom konaní neexistuje žiaden\nprávne relevantný dôkaz dôvodne preukazujúci spáchanie skutku sťažovateľom. Jediným dôkazom,\nktorým bol sťažovateľ usvedčovaný zo spáchania trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené\nobvinenie, boli výpovede svedkov, v ktorých je závažný rozpor. Závery okresného súdu\n(s ktorými sa stotožnil aj krajský súd) preukazujúce dostatočne odôvodnený záver, že predmetný\nskutok spáchal sťažovateľ, boli podľa názoru sťažovateľa konštatované len formálne\na boli postavené výlučne na rozporných a nedôveryhodných výpovediach svedkov.\n\n6. Pretože si podľa sťažovateľa okresný súd nesplnil svoje povinnosti v súvislosti s realizáciou\njeho práva na spravodlivé súdne konanie a nepredložil odôvodnenie sťažnosti krajskému súdu,\nkrajský súd rozhodol bez toho, aby sa s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v odôvodnení\nsťažnosti oboznámil, čo malo zásadný vplyv na vecnú stránku rozhodnutia. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti poukázal na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 76/2011 zo 14. septembra 2011,\nv ktorom ústavný súd vo vzťahu k obdobnej situácii (nezaloženie písomného odôvodnenia sťažnosti\nproti väzobnému rozhodnutiu okresným súdom do súdneho spisu a jeho nepredloženie krajskému\nsúdu) v podstatnom konštatoval: „... okresný súd svojim postupom zmaril uplatnenie práva\n3\n\nsťažovateľky na to, aby krajský súd prihliadol pri rozhodovaní o sťažnosti na jej argumenty.\nPrichodí konštatovať, že hoci krajský súd zo subjektívneho hľadiska nezavinil skutočnosť,\nže sa o dôvodoch sťažnosti nedozvedel a že na nich nemohol prihliadať, nič to nemení\nna tom, že z objektívneho hľadiska právo sťažovateľky podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy porušil.“\nSťažovateľ poukázal aj na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 483/2011 z 22. februára 2012,\nktorým ústavný súd rovnako vyslovil porušenie práv sťažovateľa z dôvodu, že sa krajský súd\nopomenul zaoberať argumentmi sťažovateľa uvedenými v písomnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nokresného súdu o vzatí do väzby.\nPre úplnosť poukázal sťažovateľ tiež na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 104/2012\nz 25. apríla 2012, v ktorom ústavný súd síce konštatoval, že krajský súd pochybil,\nkeď pri rozhodovaní o sťažnosti nezohľadnil sťažovateľom dodatočne zaslané písomné\nodôvodnenie jeho sťažnosti zahlásenej do zápisnice o výsluchu, avšak toto pochybenie nenadobudlo\ntakú intenzitu, ktorou by zasiahlo do ústavou chránených práv sťažovateľa, keďže obsah\nargumentácie obhajkyne sťažovateľa predloženej v konaní pred okresným súdom a v konaní\no jeho sťažnosti pred krajským súdom bol v podstate identický, a teda sťažnostná argumentácia\nnebola pre krajský súd novou. V súvislosti s uvedeným právnym záverom ústavného súdu\nvyjadreným v jeho náleze č. k. II. ÚS 104/2012 z 25. apríla 2012 sťažovateľ uviedol, že obsah\njeho argumentácie predloženej v rámci výsluchu pred okresným súdom v konečnom návrhu obhajcu\nz 12. októbra 2020 nebol totožný s obsahom argumentácie sťažovateľa v odôvodnení sťažnosti\nz 22. októbra 2020, preto porušenie jeho práv (na rozdiel od situácie, ktorou sa ústavný súd zaoberal\nv rámci konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS 104/2012) nadobudlo takú intenzitu, ktorou sa zasiahlo\ndo jeho ústavou chránených práv.\n\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že označené\nzákladné práva sťažovateľa boli porušené napadnutým postupom a rozhodnutím krajského súdu\n(v spojení s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 5 Tp 53/2020), napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s príkazom neodkladne prepustiť\nsťažovateľa z väzby na slobodu a uložil krajskému súdu povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania.\n\n8. Dňa 2. decembra 2020 bolo ústavnému súdu doručené sťažovateľovo doplnenie podania spolu\ns prílohami, z obsahu ktorého vyplýva, že 27. novembra 2020 bol jeho právnemu zástupcovi\ndoručený list okresného súdu č. k. Spr. 283/2020 z 27. novembra 2020, v ktorom predseda\nokresného súdu v podstatnom uviedol:\n«... podanie „Doplnenie písomného odôvodnenia sťažnosti proti Uzneseniu o vzatí do väzby\nzo dňa 12.10.2020“ nebolo žurnalizované do spisu a predložené odvolaciemu súdu. Uvedená\nskutočnosť, že elektronické podanie nebolo podateľňou Okresného súdu Košice II spracované\nbez zbytočného odkladu bolo spôsobené enormným preťažením podateľne elektronickými\npodaniami zaslanými do Ústredného portálu verejnej správy, ktoré k danému dňu boli v počte\ncca 8.500 podaní. Vaše podanie bolo následne spracované po upozornení asistentky trestného\núseku zamestnankyňami podateľne dňa 11.11.2020. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať\n4\n\nna enormné zaťaženie zamestnankýň podateľne Okresného súdu Košice II elektronickými\npodaniami, aj v súvislosti s vzniknutou pandemickou situáciou na území Slovenskej republiky,\nktoré bez navýšenia personálnych kapacít spôsobuje takéto problémy, pričom táto situácia trvá\nv podstate od marca 2020.»\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa\n\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n\n9. V podaní doručenom ústavnému súdu 9. marca 2021 predseda okresného súdu v podstatnom\nuviedol, že predmetné väzobné rozhodnutie okresného súdu bolo v písomnej forme doručené\nsťažovateľovi 15. októbra 2020 a jeho obhajcovi 19. októbra 2020. Dňa 22. októbra 2020\nbol príslušný spisový materiál spolu s predkladacou správou odstúpený krajskému súdu\nna sťažnostné konanie. Do tohto dátumu nebolo okresnému súdu doručené písomné odôvodnenie\nsťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, ktorú podal sťažovateľ 12. októbra 2020. Sťažovateľ\na aj jeho obhajca boli prítomní pri vyhlásení väzobného rozhodnutia, ktoré sudkyňa pre prípravné\nkonanie podrobne odôvodnila, takže obidvaja boli oboznámení s výsledkom konania o návrhu\nna vzatie do väzby, ako aj úvahami okresného súdu, ktoré smerovali k akceptovaniu návrhu\nna vzatie do väzby. Podľa názoru predsedu okresného súdu preto neprichádza do úvahy\nkonštatovanie sťažovateľa, že nemal možnosť oboznámiť sa s dôvodmi vyhláseného uznesenia,\na teda účinne napadnúť právny názor okresného súdu.\nNadväzujúc na uvedené, predseda okresného súdu uviedol, že v predmetnej veci bola sťažovateľom\ndaná sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená ako dôvodná listom z 27. novembra 2020\n(Spr. 283/2020), pretože podanie „Doplnenie písomného odôvodnenia sťažnosti proti Uzneseniu\no vzatí do väzby zo dňa 12.10.2020“, ktoré bolo doručené do podateľne okresného súdu\n22. októbra 2020, nebolo žurnalizované do spisu a predložené krajskému súdu. Skutočnosť,\nže elektronické podanie nebolo podateľňou okresného súdu spracované bez zbytočného odkladu,\nbola spôsobená enormným preťažením podateľne elektronickými podaniami zaslanými\ndo Ústredného portálu verejnej správy, ktoré k danému dňu boli v počte približne 8500 podaní.\nPodanie bolo následne spracované po upozornení asistentky trestného úseku na základe emailového\nupozornenia obhajcu zamestnankyňami podateľne 11. novembra 2020. V tejto súvislosti predseda\nokresného súdu poukázal na enormné zaťaženie zamestnankýň podateľne okresného súdu\nelektronickými podaniami, najmä podaniami v exekučných veciach aj v súvislosti s vzniknutou\npandemickou situáciou na území Slovenskej republiky, ktoré bez navýšenia personálnych kapacít\nspôsobuje takéto problémy, pričom táto situácia trvá v podstate od marca 2020. Podľa názoru\npredsedu okresného súdu napriek pochybeniu zo strany okresného súdu, ktoré bolo spôsobené\nľudským opomenutím, nepredloženie písomného odôvodnenia sťažnosti nemohlo mať vplyv\nna rozhodnutie odvolacieho súdu.\n\n5\n\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n\n10. V podaní doručenom ústavnému súdu 8. marca 2021 predsedníčka krajského súdu v podstatnom\nuviedla, že postup krajského súdu v napadnutom konaní bol v súlade so zákonom, daným postupom\nneboli porušené žiadne zásady trestného konania a neboli porušené ani žiadne ľudské práva\na základné slobody sťažovateľa. Krajský súd rozhodol o celej predloženej sťažnosti sťažovateľa,\npričom pred samotným rozhodnutím preskúmal konanie, ktoré predchádzalo podaniu návrhu\nna vzatie sťažovateľa do väzby, ako aj konanie uskutočnené pred sudcom pre prípravné konanie\na nezistil žiadne pochybenia, ktoré by znamenali zásah do ústavou garantovaných práv a slobôd\nobvineného.\nNadväzujúc na uvedené, predsedníčka krajského súdu uviedla, že pokiaľ nebolo rozhodnuté\no dôvodoch, ktoré podal obhajca sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa\ndo väzby, tak len z dôvodu, že tieto neboli predložené krajskému súdu v riadnom procesnom\npostupe, ako na to poukazuje aj sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti, pričom krajský súd nemá\nmožnosti, aby jednoznačne pomenoval príčinu, ktorá vyvolala daný stav. Z uvedeného logicky\nvyplýva, že objektívne senát krajského súdu nemohol o daných dôvodoch sťažnosti obhajcu\nrozhodnúť, a teda nemožno postupu a ani rozhodnutiu krajského súdu vytýkať žiadne porušenie\noznačených ústavných práv, keďže objektívne neboli a nemohli byť porušené tie sťažovateľom\noznačené ľudské práva a základné slobody, ktoré uviedol vo svojej ústavnej sťažnosti.\nSám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti konštatuje, že krajský súd z objektívneho hľadiska nezavinil\nsťažovateľom opísaný stav, keďže sa krajský súd nedozvedel o odôvodnení sťažnosti,\na preto na tieto dôvody nemohol prihliadať, avšak zároveň je potrebné vysloviť dôrazný nesúhlas\ns následne sformulovaným záverom sťažovateľa, že tento stav nič nemení na skutočnosti,\nže z objektívneho hľadiska bolo právo sťažovateľa porušené tým, že krajský súd nezobral do úvahy\nargumenty obvineného pri svojom rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu.\nUvedený záver je zavádzajúci a snažiaci sa vyvodiť zodpovednosť za niečo, čo nebolo objektívne\nmožné ovplyvniť zo strany krajského súdu. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru predsedníčky\nkrajského súdu ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti krajskému súdu nedôvodná\na neopodstatnená.\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n\n11. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom ústavnému súdu\n22. marca 2021 k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu v podstatnom uviedol, že nesúhlasí\nso závermi krajského súdu, pričom trvá na tom, že krajský súd svojím rozhodnutím a postupom,\nktorý mu predchádzal, objektívne porušil práva sťažovateľa. Záver o porušení označených\nústavných práv zo strany krajského súdu za obdobných skutkových okolností pritom už v minulosti\nkonštatoval ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 76/2011. Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ\nargumentáciu krajského súdu za nedôvodnú a v rozpore s judikatúrou ústavného súdu.\n\n6\n\nPokiaľ ide o vyjadrenie okresného súdu, právny zástupca sťažovateľa uviedol, že tvrdenia\nokresného súdu považuje za nepravdivé, resp. za pravdu skresľujúce, keďže obsahom zápisnice\nokresného súdu z 12. októbra 2020 nie je bližšie zdôvodnenie uznesenia o vzatí sťažovateľa\ndo väzby. Sťažovateľ ani jeho ustanovený obhajca nemali možnosť podrobne sa oboznámiť\ns dôvodmi vydaného uznesenia o vzatí sťažovateľa do väzby a účinne tak napadnúť právny názor\nokresného súdu. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť o jej písomné odôvodnenie\naž po doručení písomného vyhotovenia predmetného uznesenia okresného súdu,\nktoré bolo ustanovenému obhajcovi sťažovateľa doručené 19. októbra 2020. Napriek tomu,\nže sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu doručil 22. októbra 2020 (t. j. v lehote 3 dní odo dňa\ndoručenia písomného vyhotovenia uznesenia okresného súdu o vzatí do väzby) elektronicky\ndo podateľne okresného súdu doplnenie písomného odôvodnenia sťažnosti, okresný súd\nho nepredložil krajskému súdu, hoci na to mal minimálne sedem dní. Okresný súd vo svojom\nvyjadrení potvrdil, že uvedená skutočnosť, že elektronické podanie nebolo podateľňou okresného\nsúdu spracované bez zbytočného odkladu, bola spôsobená enormným preťažením podateľne\nelektronickými podaniami. Napriek tomu, že okresný súd uznal svoje pochybenie, uviedol,\nže nepredloženie písomného odôvodnenia sťažnosti nemohlo mať vplyv na rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Sťažovateľ sa nestotožnil s týmto názorom okresného súdu a zastáva názor,\nže nedoručenie odôvodnenia jeho sťažnosti krajskému súdu mohlo mať vplyv na rozhodnutie\nkrajského súdu, pretože v odôvodnení sťažnosti boli podľa názoru sťažovateľa predložené\ntaké argumenty, ktoré boli spôsobilé privodiť zásadné prehodnotenie tých skutkových a právnych\nokolností, ktoré okresný súd bral do úvahy pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby.\nV dôsledku nečinnosti okresného súdu nemal krajský súd odôvodnenie sťažnosti vôbec k dispozícii\na z tohto dôvodu v odôvodnení svojho rozhodnutia nezohľadnil a nijako sa nevysporiadal\ns argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v odôvodnení sťažnosti. Krajský súd preto rozhodol\no zamietnutí sťažnosti bez relevantných podkladov a skutočných dôvodov, ktoré uviedol sťažovateľ\nv odôvodnení svojej sťažnosti, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.\nV rámci repliky právny zástupca sťažovateľa zároveň doplnil aj petit ústavnej sťažnosti o návrh,\naby ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia\nústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní dospel k záveru, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n13. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy je založená na tvrdení sťažovateľa, že okresný\nsúd si nesplnil dôsledne svoje povinnosti, keďže nepredložil odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa\nkrajskému súdu, v dôsledku čoho krajský súd rozhodol bez toho, aby sa s argumentáciou\nsťažovateľa uvedenou v odôvodnení sťažnosti oboznámil.\n7\n\n14. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a doplnenia, ako aj z vyjadrení\nokresného súdu a krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že je nespochybniteľným faktom,\nže 22. októbra 2020 obhajca sťažovateľa doručil do podateľne okresného súdu predmetné doplnenie\npísomného odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby.\nToto podanie bolo okresným súdom spracované až 11. novembra 2020, a teda krajský súd\n29. októbra 2020 rozhodol napadnutým uznesením o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\nokresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby bez toho, aby sa s argumentáciou sťažovateľa\nuvedenou v predmetnom doplnení písomného odôvodnenia sťažnosti oboznámil.\nOkresný súd nepredloženie odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa krajskému súdu odôvodnil\npreťažením podateľne okresného súdu elektronickými podaniami zaslanými do Ústredného portálu\nverejnej správy.\nKrajský súd namieta, že zo strany krajského súdu nebolo objektívne možné ovplyvniť\nnepredloženie odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa okresným súdom krajskému súdu.\n\n15. Z práva na spravodlivý proces vyplýva o. i. aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán, pričom aj pri rozhodovaní všeobecného súdu o väzbe\nmusia byť dodržané základné princípy spravodlivého súdneho konania.\n\n16. Okresný súd si teda nesplnil svoju povinnosť v súvislosti s realizáciou práva sťažovateľa\nna spravodlivé súdne konanie pri rozhodovaní o väzbe. V dôsledku nedoručenia odôvodnenia\nsťažnosti sťažovateľa sa krajský súd nezaoberal argumentmi, ktorými odôvodňoval sťažnosť\npodanú proti pre neho nepriaznivému uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby. Pochybenie\nokresného súdu sa prejavilo v tom, že predmetné podanie sťažovateľa (doplnenie písomného\nodôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby),\nktoré bolo okresnému súdu doručené 22. októbra 2020, nebolo vôbec založené do spisu\na predložené krajskému súdu pred jeho rozhodovaním o predmetnej sťažnosti sťažovateľa.\nToto podanie sťažovateľa bolo okresným súdom spracované až 11. novembra 2020,\nteda oneskorene, keďže krajský súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa ešte 29. októbra 2020.\nBerúc do úvahy, že neverejné zasadnutie krajského súdu, na ktorom sa rozhodlo o predmetnej\nsťažnosti sťažovateľa, sa konalo až 7 dní po doručení predmetného podania sťažovateľa,\nako aj vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd a krajský súd sídlia v rovnakom meste, ba dokonca\nv rovnakej budove, možno konštatovať, že v danom konkrétnom prípade nič nebránilo okresnému\nsúdu predmetné podanie sťažovateľa predložiť krajskému súdu včas. Zároveň bolo povinnosťou\nokresného súdu postupovať s čo najväčším urýchlením, lebo len tak bolo možné dosiahnuť\nrealizáciu práva na urýchlené rozhodnutie o väzbe a práva na to, aby krajský súd poznal\nargumentáciu sťažovateľa (II. ÚS 76/2011).\nNa uvedenom závere nič nemení ani prípadné preťaženie podateľne okresného súdu,\nktorým argumentoval predseda okresného súdu, keďže povinnosťou okresného súdu\nbolo v takomto prípade prijať všetky potrebné opatrenia, aby (vzhľadom na požiadavku\nurýchleného rozhodovania o väzbe) minimálne podania, ktoré sa týkajú väzobných vecí,\nboli podateľňou okresného súdu spracované neodkladne.\n8\n\n17. Možno tak zhrnúť, že okresný súd svojím postupom zmaril uplatnenie práva\nsťažovateľa na to, aby krajský súd prihliadol pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa\nna jeho argumenty, keďže predmetné podanie sťažovateľa nepredložil včas krajskému súdu,\nhoci tak mal a mohol urobiť.\nÚstavný súd zároveň konštatuje, že aj keď krajský súd zo subjektívneho hľadiska nezavinil,\nže sa o dôvodoch sťažnosti sťažovateľa nedozvedel a nemohol na ne prihliadať, z objektívneho\nhľadiska základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy porušil (II. ÚS 76/2011).\n\n18. Postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 64/2020 a jeho uznesením\nč. k. 8 Tpo 64/2020 z 29. októbra 2020 v spojení s konaním vedeným okresným súdom\npod sp. zn. 5 Tp 53/2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\n\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\n20. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy napadnutým postupom a uznesením krajského súdu v spojení s konaním\nvedeným okresným súdom, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť\naj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku nálezu).\n\n21. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\nV.\nK ostatným požiadavkám sťažovateľa\n\n22. Sťažovateľ taktiež požaduje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu neodkladne ho prepustiť\nz väzby na slobodu.\n\n23. Podľa názoru ústavného súdu vyslovené porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy spočívajúce v tom, že okresný súd nepredložil\n\n9\n\nodôvodnenie sťažnosti sťažovateľa krajskému súdu, v dôsledku čoho krajský súd rozhodol\nbez toho, aby sa s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v odôvodnení sťažnosti oboznámil, samo\nosebe\nv\nposudzovanom\nprípade\nneznamená\nnedôvodnosť\nväzby\nsťažovateľa,\nkeďže túto rozhodujúcu otázku musí posúdiť krajský súd po oboznámení sa s argumentáciou\nsťažovateľa uvedenou v predmetnom odôvodnení sťažnosti.\n\n24. Porušenie procesných garancií, ktoré musia byť pri rozhodovaní o väzbe dodržané, nemusí\nmať automaticky za následok prepustenie obvineného z väzby na slobodu, pretože samo osebe\nnemôže spochybniť zákonnosť väzby samotnej vrátane jej právneho titulu (súdneho rozhodnutia,\no ktoré sa trvanie väzby opiera). Ústavný súd teda rozlišuje medzi zákonnosťou a ústavnou\nkonformnosťou väzby samotnej a zákonnosťou a ústavnou konformnosťou procesného postupu\nsúdu pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu (porovnaj napr. II. ÚS 318/2018\na tam uvedenú judikatúru).\n\n25. V aktuálne posudzovanej veci je podstatné, že zrušením ústavnou sťažnosťou napadnutého\nuznesenia krajského súdu nie je žiadnym spôsobom dotknutý právny titul väzby\nsťažovateľa, ktorým je v súčasnej dobe uznesenie sudcu pre prípravné konanie okresného súdu\nč. k. 5 Tp 53/2020 z 12. októbra 2020 o vzatí sťažovateľa do väzby.\n\n26. Zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu sa konanie o sťažnosti sťažovateľa\nproti predmetnému uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby vracia do stavu\npo vydaní predmetného uznesenia okresného súdu. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného\nsúdu o vzatí sťažovateľa do väzby pritom nemá odkladný účinok (§ 83 Trestného poriadku).\n\n27. Uvedené skutočnosti boli dôvodom, ktorý umožnil ústavnému súdu rozhodnúť o vrátení veci\nkrajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou zaoberať sa aj argumentáciou\nsťažovateľa uvedenou v odôvodnení sťažnosti a opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa\nproti predmetnému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na povahu a účel rozhodovania o väzbe\nbude krajský súd prirodzene musieť brať zreteľ aj na prípadnú zmenu skutočností relevantných\npre jeho rozhodnutie, ku ktorej mohlo dôjsť v období po vydaní napadnutého rozhodnutia,\nktoré bolo ústavným súdom zrušené, a vychádzať zo stavu aktuálneho ku dňu jeho opätovného\nrozhodovania. Krajský súd sa teda neobmedzí na prieskum predmetného uznesenia okresného súdu\nv spätnej chronológii zodpovedajúcej času jeho vydania, ale komplexne preskúma aktuálnosť\ndôvodov väzby sťažovateľa v momente svojho rozhodovania, vychádzajúc z aktuálneho stavu veci\n(II. US 428/2020).\n\n28. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa na vydanie príkazu\nkrajskému súdu, aby sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu (bod 4 výroku nálezu).\n\n10\n\n29. Pokiaľ ide o sťažovateľom požadované primerané finančné zadosťučinenie, ústavný súd\nsťažovateľovi požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, keďže v okolnostiach\ndanej veci považoval vyslovenie porušenia jeho práv, zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie za dostačujúcu satisfakciu.\n\nVI.\nTrovy konania\n\n30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov konania,\nktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom.\n\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n32. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi.\nÚstavný súd vo veci sťažovateľa viedol jedno konanie na základe jednej ústavnej sťažnosti podanej\nsťažovateľom. Ústavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov.\n\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby\nv roku 2020 [prevzatie a príprava zastúpenia; podanie ústavnej sťažnosti (spolu s jej doplnením)]\na jeden úkon právnej služby v roku 2021 (replika sťažovateľa). Ústavný súd k tomu spresňuje,\nže doplnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľom ústavný súd na účely trov konania posudzoval\nvzhľadom na obsah doplnenia spolu s ústavnou sťažnosťou ako jeden úkon právnej služby.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020\nje v sume 177 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 10,62 eur.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021\nje v sume 181,17 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 10,87 eur.\n\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 680,74 eur, a to za dva úkony\nprávnej služby v roku 2020 spolu v sume 354 eur (2 úkony × 177 eur) a dvakrát režijný paušál\nspolu v sume 21,24 eur (2 × 10,62 eur) a jeden úkon právnej služby v roku 2021 v sume 181,17 eur\na jeden režijný paušál v sume 10,87 eur, pričom výsledná suma 567,28 eur bola navýšená o daň\nz pridanej hodnoty (113,46 eur = 20 % × 567,28 eur), keďže právny zástupca sťažovateľa\n\n11\n\nje platcom dane z pridanej hodnoty. Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu\n680,74 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\n36. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. apríla 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-väzba v prípravnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Tpo/64/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "5Tp/53/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2"}, {"guid": "ussr:b22b63db-18c9-46e2-bcab-c0f6b3734261", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b22b63db-18c9-46e2-bcab-c0f6b3734261"}, {"guid": "ussr:ed53d4f7-89f6-4583-ab78-26e0a725c579", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2011 z 22. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed53d4f7-89f6-4583-ab78-26e0a725c579"}, {"guid": "ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:279584b6-e8e9-4f49-b5ea-1fd3f61b7141", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.107.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.107.2024.2"}, {"guid": "ussr:0b7f286a-3c73-4f47-a17a-8c5219f7a4e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.509.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.509.2023.2"}, {"guid": "ussr:e2030e43-f2ae-4b82-a6f0-a1c73151835b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.50.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.50.2023.2"}]}