{"guid": "ussr:eb13578c-a689-46c2-8a75-f9bd992bba5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2021 z 2. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júna 2021, sp. zn. II. ÚS 294/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb13578c-a689-46c2-8a75-f9bd992bba5f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 294/2021-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne\nJany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky spoločnosti\n,\n,\n, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou HUSAR AND\nPARTNERS S. R. O., Vojenská 14, Košice, IČO 53 519 141, proti uzneseniu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 17 Co 82/2019-851 zo 16. decembra 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. apríla 2021 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a základného práva vyjadriť\nsa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 Co 82/2019-851\nzo 16. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej v konaní\no vydanie bezdôvodného obohatenia vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 Ca 17/2017. V procesnom postavení žalobkyne bola\norganizácia kolektívnej správy\n(ďalej aj „žalobkyňa“\nalebo\n). Žalobkyňa v uvedenom konaní požadovala od sťažovateľky vydanie\nbezdôvodného obohatenia za používanie audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov\npri káblovej retransmisii.\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 16 Ca 17/2017-585 z 5. decembra 2018 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) žalobu\nzamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné\nbremeno, pokiaľ ide o preukázanie skutočného rozsahu ňou zastupovaných, kolektívne\nspravovaných práv, t. j. ktorých konkrétnych nositeľov práv a ktoré konkrétne predmety ochrany\nskutočne\nzastupuje. Zároveň okresný súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa\nnepreukázala, že by sťažovateľka káblovou retransmisiou uskutočňovanou v danom období šírila\nkonkrétne audiovizuálne diela a záznamy žalobkyňou spravovaných práv producentov. Bez takého\npoužitia diel totiž nemohol vzniknúť uplatnený nárok nositeľom práv, prípadne zastupovaným\nžalobkyňou, a preto ani žalobkyňa ako ich nepriama zástupkyňa nemá nárok, ktorý by mohla\nproti žalovanej sťažovateľke úspešne uplatniť. Okresný súd sa stotožnil s tvrdeniami sťažovateľky\no charaktere predloženého sadzobníka organizácie kolektívnej správy, resp. že na preukázanie\nvýšky nároku nestačí len jeho predloženie. Okresný súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobkyne,\nže predložené oprávnenie udelené jej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo kultúry“) je bez ďalšieho preukázaním oprávnenia na zastupovanie\nproducentov audiovizuálnych diel a záznamov.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že okresný súd porušil\njej právo na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“)], že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav\nv dôsledku toho, že nevykonal relevantne navrhnuté dôkazy [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP], že okresný\nsúd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam\n[§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], a napokon, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\n[§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].\n4. Krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že v časti odvolacie námietky\nvyhodnotil ako nedôvodné a v časti námietkam vyhovel.\nK jednotlivým námietkam, na podklade ktorých krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu,\nv napadnutom uznesení v stručnosti uviedol nasledujúce skutočnosti.\nK odvolaciemu dôvodu o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu uviedol:\n«... preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací\nsúd k záveru, že v písomnom odôvodnení rozsudku absentuje jasné a výstižné vysvetlenie, ako súd\nposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako vyhodnotil označené dôkazy\na chýbajú úvahy súdu, na základe čoho dospel k názoru, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať\nplatnými zmluvami uzavretými s nositeľmi práv podľa Autorského zákona, že je aktívne\nlegitimovaný v ich mene uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia rovnajúceho\nsa licenčnej odmene a z akých skutočností vyvodil, že takéto zastupovanie nositeľov práv žalobcovi\nzo zákona (Autorského zákona) priamo nevyplýva; zostalo tiež nevysvetlené, z ktorého zákonného\nustanovenia vyplýva OKS povinnosť v spore o vyplatenie primeranej odmeny za káblovú\nretransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu,\nktorý je originálom audiovizuálneho diela podľa § 146 ods. 2 písm. d) Autorského zákona a použitie\ndiela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou podľa § 146 ods. 2 písm. f) Autorského\nzákona preukázať, že používateľ káblovou retransmisiou uskutočňovanou v rozhodnom období šíril\n\n2\n\nkonkrétne audiovizuálne diela a záznamy a z čoho vyvodil, že bez takéhoto „rozpisu“ nie je možné\nžalobe o takýchto nárokoch vyhovieť»\nK odvolaciemu dôvodu o nedostatočne zistenom skutkovom stave uviedol: „Súd prvej inštancie\nvyhodnotil iba listiny preukazujúce právne postavenie žalobcu a žalovaného; oprávnenie na výkon\nkolektívnej správy práv podľa Autorského zákona udelené žalobcovi Ministerstvom kultúry SR\nhodnotil iba z formálnych hľadísk, či bolo vydané oprávneným orgánom, nehodnotil ho však\nz obsahovej stránky... súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo neprijal vysvetlenie k obsahu\na rozsahu oprávnenia žalobcu poskytnuté Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako orgánom\noprávneným podľa § 148 ods. 1 AZ na jeho vydanie.“\nZároveň krajský súd v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom poukázal na to, že okresný súd\nsa žiadnym spôsobom nevyjadril k žalobkyňou predloženej dohode s\nani nevysvetlil, z akých dôvodov na túto dohodu\nneprihliadal, rovnako nevyhodnotil listinný dôkaz – vyhlásenie organizácií kolektívnej správy\nz 12. decembra 2016.\nNa záver tejto časti krajský súd konštatoval, že „... ak súd prvej inštancie nevyhodnotil\nvšetky dôkazy predložené stranami sporu, skutkový stav nemohol zistiť správne a odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. obstojí.“.\nPokiaľ ide o odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd rozsiahlo v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia predostrel svoj pohľad na prejednávaný spor (body 4.6.10 až 4.6.36).\nVo svojich úvahách vychádzal z jednotlivých ustanovení zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon\n(ďalej len „autorský zákon“) a z jeho dôvodovej správy, zo smernice č. 2004/26/EÚ\nz 26. februára 2014, smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004,\nstanoviska ministerstva kultúry zo 6. decembra 2016 a z 31. augusta 2020, ako aj judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu.\nV závere krajský súd uviedol, ako má v ďalšom konaní okresný súd postupovať: „V ďalšom konaní\nsúd prvej inštancie vyhodnotí stranami sporu predkladané dôkazy z hľadiska ich významu,\npravdivosti a presvedčivosti a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti\na svoj názor o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, o dôvodnosti nároku a pasívnej vecnej legitimácii\nžalovaného odôvodní zrozumiteľne a presvedčivo s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia,\nz ktorých ich vyvodil; keďže súd prvej inštancie doteraz dôkazy predkladané stranami sporu vôbec\nnehodnotil, z tohto dôvodu ani nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam (odvolací súd\nvyhodnotil použitie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. za oprávnené)\nani k správnym právnym záverom; odvolacím súdom predložený výklad ustanovení zákona\nč. 185/2015 Z. z. nie je (zatiaľ) podporený výkladom najvyššej súdnej autority a reflektuje súdom\nprvej inštancie zistený skutkový stav, z tohto dôvodu je možné ho považovať za právny názor\nodvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C. s. p. pre súd prvej inštancie v tejto konkrétnej\nveci viazaný, ibaže by došlo v ďalšom konaní k zmene skutkového stavu; správne zistený skutkový\nstav, prípadne rozhodnutie vyšších súdnych autorít, môže viesť k iným právnym záverom,\nktoré však musia byť náležite odôvodnené.\n\n3\n\n... v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k názoru, že základ nároku je daný, bude sa musieť\nvysporiadať aj s výškou bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom; svoje rozhodnutie súd\nprvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.\n... sa vysporiada aj s argumentáciou intervenienta na strane žalovaného prednesenou\npo jeho vstupe do konania; súd prvej inštancie posúdi, či intervenient ako organizácia kolektívnej\nsprávy zastupujúca aj autorov audiovizuálnych diel je oprávnený vzniesť námietku na preukázanie\nsplnenia zákonných podmienok podľa § 86 ods. 1 AZ; v prípade námietky žalobcu proti vstupu\nintervenienta do konania bude potrebné najskôr rozhodnúť o prípustnosti vstupu intervenienta\ndo konania“\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentovala v niekoľkých líniách. Vytýkala porušenie\nprocesných práv a zároveň namietala spôsob výkladu § 86 Autorského zákona, ústavnoprávnu\nneprijateľnosť výkladu v otázke dôkazného bremena a napokon neakceptovateľné ústavnoprávne\ndôsledky právnych názorov krajského súdu vyslovených v napadnutom uznesení.\n6. K porušeniu procesných pravidiel sťažovateľka namietala, že krajský súd v značnej miere založil\nsvoje rozhodnutie na stanovisku ministerstva kultúry z 31. augusta 2020 (výklad § 86 Autorského\nzákona), ktoré však sťažovateľke nebolo doručené ani nebola vyzvaná na vyjadrenie sa k nemu.\nTýmto postupom došlo k porušeniu princípu spravodlivého konania, princípu kontradiktórnosti,\nrovnosti účastníkov konania, ako aj práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom.\nNavyše v čase vydania napadnutého uznesenia toto stanovisko z dôvodu nesprávnosti\nbolo samotným ministerstvom kultúry stiahnuté z jeho webovej stránky.\nSťažovateľka zároveň uviedla, že pokiaľ krajský súd svoje závery zdôvodňoval aj medzinárodnými\nzmluvami medzi žalobkyňou a zahraničnou organizáciou a výročnými správami žalobkyne,\nktoré mali byť uverejnené na jej webovej stránke, sťažovateľka sa nemala možnosť vyjadriť\nani k týmto skutočnostiam, pretože tieto informácie sa na webovej stránke nenachádzajú.\nNapokon výročné správy žalobkyne neboli ako dôkaz vôbec navrhované ani sa v spise\nnenachádzajú. Krajský súd v rozpore s § 384 ods. 4 CSP nezákonným spôsobom doplnil v rámci\nodvolacieho konania dokazovanie za súčasného porušenia § 385 ods. 1 CSP (nenariadil\npojednávanie, ak bolo potrebné doplniť dokazovanie) a zároveň nevykonal dôkazy riadnym\nspôsobom.\n7. K výkladu § 86 Autorského zákona uskutočnenému krajským súdom sťažovateľka uviedla:\n„... je arbitrárny a svojvoľný ( je v priamom rozpore s textom ust. § 86 ods. 1 AZ ). Z uvedeného\ndôvodu zo strany odvolacieho súdu došlo k takému spôsobu výkladu ust. § 86 ods. 1 AZ,\nktorý je svojvoľný (arbitrárny) a ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenie a zjavný omyl\nv posudzovaní obsahu jednoduchej a zrozumiteľnej právnej úpravy. Uvedený arbitrárny výklad\nje však pre súd I. inštancie záväzný a zmeniť ho môže iba rozhodnutie vyššej súdnej autority.“\n8. Podľa sťažovateľky z napadnutého uznesenia krajského súdu „nepriamo vyplýva právny názor\nodvolacieho súdu o tom, že žalobca nemusí preukazovať koho zastupuje, a ani to, že sťažovateľ\n\n4\n\nv rozhodnom období použil predmety ochrany ku ktorým žalobca údajne vykonáva majetkové\npráva“.\n9. Vo vzťahu k dôsledkom rozhodnutia krajského súdu pre prax sťažovateľka zhrnula postup\nkrajského súdu, ktorým odôvodňovala porušenie svojich práv, a vyjadrila názor, že dôsledky\nnapadnutého uznesenia sú neprijateľné a ústavnoprávne neakceptovateľné.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n10. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s aplikovaným výkladom\n§ 86 Autorského zákona a tvrdenie o porušení práv nedodržaním procesného postupu v rámci\nodvolacieho konania krajským súdom Sťažovateľka požiadavku zrušenia kasačného rozhodnutia\nkrajského súdu odôvodňuje tým, že vzhľadom na právnu záväznosť vyslovených nesprávnych\nprávnych záverov pre súd prvej inštancie je existencia napadnutého uznesenia z ústavného hľadiska\nneprijateľná.\n11. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd po rozhodnutí vo veci\nsp. zn. II. ÚS 105/09 mutatis mutandis zastáva názor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax\nv minulosti\nspravidla\nnepripúšťala\npreskúmavanie\nrozhodnutí\nodvolacieho\nsúdu,\nktorými boli zrušené v odvolacom konaní rozsudky prvostupňových súdov, s poukazom\nna to, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je „konečným“ rozhodnutím vo veci\na sťažovateľka má v každom prípade možnosť domáhať sa na ústavnom súde ochrany základných\npráv a slobôd podaním ústavnej sťažnosti proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktoré vzíde z konania nasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, je namieste\nna tomto názore zotrvať, avšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam\núčastníkov civilného sporového konania nie bezvýhradne (m. m. III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019,\nIII. ÚS 400/2020).\n12. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich rozhodnutí,\nktorými bolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného charakteru. Odmietnutím\npreskúmania ústavnosti postupu odvolacieho súdu a napravenia jeho pochybenia tohto druhu\nby bol totiž účastník vystavený v nasledujúcom konaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným\nnásledkom aplikácie záväzného právneho názoru, ktorý je poznačený porušením ústavne\nprocesných práv. Nebola by účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám\nfyzických osôb a právnických osôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť\na následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím akceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí\npostihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013).\n13. Takto formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach\nsp. zn. II. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019)\nsi pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal,\nči právny názor vyslovený odvolacím súdom v napadnutom uznesení kladie v celej jeho šírke\nna ďalšie rozhodovanie v sťažovateľkinej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených\n5\n\npráv sťažovateľky, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho\nrozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n14. Vychádzajúc z týchto úvah, posudzoval ústavný súd napadnuté uznesenie krajského súdu\npredovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia, pretože i uznesenie\nodvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne nekončí, musí spĺňať požiadavky\nplynúce z viacerých čiastkových aspektov základného práva na súdnu ochranu či práva\nna spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa prvoinštančné\nrozhodnutie zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musí dosahovať\ntakú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ v ustanoveniach nielen procesného,\nale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu v odôvodnení. Nerešpektovanie najmä\ntýchto požiadaviek by pri neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí\nvšeobecných súdov vo veci samej už nebolo napraviteľné. Ústavný súd zároveň skúmal, či postup\nodvolacieho súdu má pre sťažovateľku v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavnosúdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n15. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade,\nkeď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami\nalebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,\ntreba takéto rozhodnutie považovať za nesúladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 6\nods. 1 dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru\nracionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu\n„posudzovať“ hodnotenie dôkazov, resp. hodnotenie skutkového stavu ako správne zisteného\nvšeobecným súdom.\n16. Uznesenie krajského súdu z hľadiska jeho odôvodnenia spĺňa ústavnoprávne požiadavky,\nktoré sú naň kladené. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval\nodvolanie žalobkyne za dôvodné, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutia okresného\nsúdu.\nPorušenie zákona, resp. jeho nesprávny výklad nemajú automaticky za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces. Na to, aby bol konštatovaný zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces, musí pochybenie súdu presahovať intenzitu „nezákonnosti“. Musí ísť\no také závažné chyby, v dôsledku ktorých už nebude existovať garancia, že daný proces vyústi\n(resp. má potenciál vyústiť) do spravodlivého usporiadania vzťahov medzi jeho stranami\n(IV. ÚS 79/2020, III. ÚS 400/2020).\nKu skutkovým záverom vyplývajúcim z napadnutého uznesenia krajského súdu,\ns ktorými sa sťažovateľka nestotožňuje, ústavný súd prízvukuje, že nie je tzv. skutkovým súdom,\n\n6\n\nteda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci,\na taktiež, že nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\nVo vzťahu k procesným pochybeniam krajského súdu ústavný súd predostiera, že nie je jeho úlohou\nperfekcionisticky „prerábať“ konanie, a to aj keby k nemu urobeným čiastkovým procesným\núkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)\nkonania, a preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup\npriečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku,\na prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne)\nhodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania\nnezaloží (m. m. I. ÚS 76/2015). Ústavný súd na jednej strane súhlasí so sťažovateľkou,\nže v odvolacom konaní došlo k procesným pochybeniam, avšak vzhľadom na skutočnosť,\nže konanie pokračuje pred súdom prvej inštancie, nepovažoval za nevyhnutné na tomto základe\nnapadnuté uznesenie rušiť.\n17. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala záväznosťou právnych názorov vyplývajúcich\nz napadnutého uznesenia, ústavný súd bez potreby opätovného citovania zdôrazňuje tú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorej vyplývajú záväzné pokyny pre ďalšie konanie\nna okresnom súde – body 7.3.1 až 7.3.3.\nVo veci sťažovateľky nejde o prípad vyslovenia takého záväzného právneho názoru odvolacím\nsúdom, ktorým by bolo vopred záväzne predurčené rozhodnutie okresného súdu o merite\nprávnej veci sťažovateľky spôsobom, ktorý by v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho\nústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia mal neodstrániteľné následky.\nZ uvedeného teda vyplýva, že okresný súd je oprávnený v ďalšom konaní vec korigovať\nsám v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 CSP (porovnaj IV. ÚS 79/2020,\nbod 20.1).\n18. S prihliadnutím na uvedené nejde o prípad napĺňajúci predpoklady odôvodňujúce výnimočne\npreskúmať rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je konečnej povahy.\nPretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv\nsťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne v ústavnoprávne\nrelevantnej intenzite, odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2021\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "autorské právo", "rozhodnutie-záväznosť", "právna istota"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/82/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3051576d-8705-4203-a072-cec2fd9b0e92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:a57daa4a-f4ff-4f05-8365-ca1110271682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "158480f9-667c-4068-bd5a-f83ea26ffd00:67992ee0-e673-4aad-bf3a-69a675acd381", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3515202847.2", "spisova_znacka": "17Co/82/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/82/2019 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3515202847.2"}, {"guid": "505526a5-bff7-4191-9ae0-5310eaf97a36:61fd2b79-be5c-4a94-a859-21f9bc9404c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Ca/17/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 16Ca/17/2017 z 14. 2. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2019-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/505526a5-bff7-4191-9ae0-5310eaf97a36:61fd2b79-be5c-4a94-a859-21f9bc9404c9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9a8f7e5-02ff-4c5b-ad41-b1df40005db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1"}, {"guid": "ussr:2efdd2fa-8da2-49c4-a35b-141475ff6305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.222.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 222/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 222/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.222.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b74aeb9-46c8-41b9-bc78-5e91443f7be5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2022.1"}, {"guid": "ussr:261c0567-caf6-42f3-aeb2-7e4cf898c27c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.327.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.327.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b5ce6cb-d551-4885-aef1-60805d2435f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.326.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.326.2021.1"}]}