{"guid": "ussr:493bf325-21e4-47b4-8cca-a367c43b8ff4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.192.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 192/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 192/2021 z 16. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2021, sp. zn. II. ÚS 192/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.192.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2021-06-16", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/493bf325-21e4-47b4-8cca-a367c43b8ff4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.192.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.192.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.192.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 192/2021-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateliek JUDr. Jaroslavy Fúrovej,\n,\n, a JUDr. Viery Nevedelovej,\n,\n, zastúpených advokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15,\nBratislava, a o ústavnej sťažnosti sťažovateľky JUDr. Jany Zemkovej, PhD.,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Právne centrum s. r. o.,\nMýtna 42, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Bystrický, PhD., proti\npostupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľkám JUDr. Jaroslave Fúrovej\na JUDr. Viere Nevedelovej trovy konania 450,29 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi JUDr.\nMartinovi Bezákovi, PhD., Klincová 15, Bratislava, a sťažovateľke JUDr. Jane Zemkovej, PhD.,\ntrovy konania 450,29 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi advokátskej kancelárii Právne\ncentrum s. r. o., Mýtna 42, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 10. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Jaroslavy Fúrovej (ďalej aj\n„prvá sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 a v konaní, do ktorého bola jej vec\nvylúčená na samostatné konanie uznesením okresného súdu č. k. 4 C 20/2014-226 zo 17. júla 2019\n(ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Ústavnému súdu bola 23. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Jany Zemkovej, PhD.,\n(ďalej aj „druhá sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nUznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 53/2020-7 z 9. septembra 2020 boli ústavné sťažnosti\nprvej sťažovateľky a druhej sťažovateľky spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn.\nRvp 1547/2020.\n3. Dňa 22. júla 2020 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť JUDr. Viery Nevedelovej\n(ďalej len „tretia sťažovateľka“, spoločne s prvou sťažovateľkou a druhou sťažovateľkou ďalej aj\n„sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedená pod\nsp. zn. Rvp 1654/2020. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 1/2021-8 z 20. januára 2021 boli\nústavné sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1654/2020 a sp. zn. Rvp 1547/2020 spojené na spoločné\nkonanie vedené pod sp. zn. Rvp 1547/2020.\n4. Okrem konštatovania porušenia základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného v napadnutom konaní sa sťažovateľky domáhajú,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 a v konaní,\ndo ktorého bola vec sťažovateliek vylúčená na samostatné konanie uznesením okresného súdu č. k.\n4 C 20/2014-226 zo 17. júla 2019, konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľkám\nfinančné zadosťučinenie každej v sume 11 750 eur a náhradu trov konania na účet ich právnych\nzástupcov.\n5. Uznesením č. k. II. ÚS 192/2021 z 15. apríla 2021 ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateliek\nv časti, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 prijal\nna ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ústavné sťažnosti odmietol.\n6. Z ústavných sťažností a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva nasledovný stav veci:\n\n2\n\n7. Z takmer identického obsahu ústavných sťažností sťažovateliek vyplýva, že žalobou podanou\nna okresnom súde 29. januára 2014 sa sťažovateľky spolu s ďalšími žalobcami domáhali, aby\nokresný súd „uložil žalovanej Slovenskej republike povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov úroky\nz omeškania zo sumy 104.566 eur vo výške 9 % ročne od 09.02.2011 až do zaplatenia tejto sumy,\nktorá bola každému zo žalobcov priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n29.11.2010, č. k. 25C/1/2010-148, právoplatným dňa 05.02.2011 a vykonateľným dňa 08.02.2011,\na tiež povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania“.\n8. Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh doterajšieho konania:\n- 29. januára 2014 – podaná žaloba,\n- 19. februára 2014 – uznesenie, výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe,\n- 3. apríla 2014 – vyjadrenie žalovaného k žalobe,\n- 12. augusta 2014 – výzva žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku (súdny poplatok zaplatený\n2. septembra 2014 JUDr. Zemkovovou, 28. augusta 2014 JUDr. Fúrovou a 27. augusta 2014 JUDr.\nNevedelovou),\n- 11. mája 2015 – predvolanie na pojednávanie na 25. jún 2015,\n- 5. júna 2015 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní JUDr. Eleny Závadskej,\n- 5. júna 2015 – ospravedlnenie neúčasti všetkých žalobcov na nariadenom pojednávaní,\n- 17. júna 2015 – ospravedlnenie neúčasti JUDr. Fúrovej na pojednávaní a súhlas s prerokovaním\nveci v jej neprítomnosti,\n- 25. júna 2015 – pojednávanie odročené na 28. september 2015,\n- 8. júla 2015 – žalobcom doručovaná zápisnica z pojednávania a výzva na vyjadrenie k zmenenej\nargumentácii žalovaného,\n- 26. júna 2015 – uznesením vyrubený doplatok súdneho poplatku 1 575 eur,\n- 15. júla 2015 – odvolanie žalobcov proti uzneseniu o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho\npoplatku,\n- 4. septembra 2015 – uznesenie o zrušení uznesenia z 26. júna 2015,\n- 8. septembra 2015 – uznesenie o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku 400,50 eur,\n- 18. septembra 2015 – vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného,\n- 18. septembra 2015 – odvolanie žalobcov proti uzneseniu z 8. septembra 2015,\n- 23. septembra 2015 – zrušené pojednávanie nariadené na 28. september 2015 z dôvodu\npráceneschopnosti sudkyne,\n- 24. septembra 2015 – žiadosť JUDr. Reiffovej o vrátenie omylom zaplateného poplatku vo výške\n400,50 eur 14. septembra 2015,\n- 2. októbra 2015 – predloženie spisu na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“),\n- 13. novembra 2015 – spis doručený predsedovi krajského súdu s oznámením skutočností\nvzbudzujúcich pochybnosť o nezaujatosti sudkýň JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Zuzany\nMališovej,\n- 20. apríla 2016 – predloženie spisu predsedom súdu na rozhodnutie podľa § 15 ods. 1 štvrtej vety\nObčianskeho súdneho poriadku,\n- 18. mája 2016 – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\no tom, že predsedníčka senátu najvyššieho súdu JUDr. Edita Bakošová nie je vylúčená\nz prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Nc 4/2016,\n\n3\n\n- 23. júna 2016 – uznesenie najvyššieho súdu o tom, že sudkyne krajského súdu JUDr. Podmajerská\na JUDr. Mališová nie sú vylúčené z prerokovávania a rozhodovania vecí vedených na krajskom\nsúde pod sp. zn. 7 Co 586/2015, 7 Co 587/2015, 7 Co 588/2015, 7 Co 589/2015, 7 Co 590/2015,\n7 Co 591/2015, 7 Co 592/2015, 7 Co 593/2015,\n- 13. júla 2016 – spis vrátený z najvyššieho súdu pridelený Mgr. Unčovskej,\n- 26. júla 2016 – oznámenie Mgr. Unčovskej o svojom vylúčení z rozhodovania veci z dôvodu, že\npredmetný spor rozhodovala na súde nižšej inštancie,\n- 24. augusta 2016 – uznesenie o vylúčení sudkyne Mgr. Unčovskej,\n- 27. decembra 2016 – uznesenie krajského súdu o zrušení uznesení okresného súdu z 8. septembra\n2015, 1. februára 2017 doručované stranám,\n- 31. januára 2017 – spis vrátený okresnému súdu,\n- 18. októbra 2017 – uznesenie o vrátení súdneho poplatku 400,50 eur žalobkyni v 6. rade JUDr.\nMarianne Reiffovej,\n- 6. novembra 2017 – uznesenie o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku 789 eur,\n- 27. novembra 2017 – zaplatený súdny poplatok JUDr. Fúrovou, 24. novembra 2017 JUDr.\nNevedelovou, 23. novembra 2017 JUDr. Zemkovou,\n- 24. apríla 2018 – oznámenie skutočností JUDr. Martinou Líškovou, pre ktoré je vylúčená\nz prerokovávania a rozhodovania sporu,\n- 7. mája 2018 – žiadosť žalobcov o odstránenie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní,\n- 9. mája 2018 – uznesenie o nevylúčení JUDr. Líškovej z prerokovávania a rozhodovania veci,\n- 11. decembra 2018 – vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Jane Janics\nBajánkovej,\n- 20. decembra 2018 – oznámenie zákonnej sudkyne o skutočnostiach pre vylúčenie z prerokovania\na rozhodnutia veci,\n- 12. februára 2019 – uznesenie o vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovania a rozhodovania veci\nžalobkyne vo 4. rade a jej nevylúčení u ostatných žalobcov,\n- 17. júla 2019 – uznesenie o vylúčení žalobcov v 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. rade na samostatné\nkonanie,\n- 10. februára 2020 – vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Miroslave\nSaxovej,\n- 13. marca 2020 – sťažnosť žalobkyne vo 4. rade proti uzneseniu o vylúčení veci žalobcov 1., 2.,\n3., 5., 6., 7. a 8. rade na samostatné konanie,\n- 2. júla 2020 – uznesenie o zrušení uznesenia zo 17. júla 2019,\n- 23. júla 2020 – žiadosť prvej a tretej sťažovateľky o bezodkladné rozhodnutie súdu vo veci samej,\n- 10. augusta 2020 – oznámenie súdu adresované žalobkyni vo 4. rade o tom, že súd nebude\nrozhodovať o jej sťažnosti proti uzneseniu zo 17. júla 2019,\n- 4. septembra 2020 – predloženie veci na postup podľa § 51 ods. 4 písm. d) zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\n- 18. septembra 2020 – nariadené pojednávanie na 3. november 2020,\n- 18. septembra 2020 – uznesenie o spojení vecí sp. zn. 10 C 46/2020 a sp. zn. 4 C 20/2014\nna spoločné konanie,\n- 23. októbra 2020 – ospravedlnenie druhej sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní,\n- 26. októbra 2020 – ospravedlnenie JUDr. Eleny Závadskej a JUDr. Haragaša z neúčasti\nna pojednávaní,\n4\n\n- 27. októbra 2020 – ospravedlnenie JUDr. Evy Babiakovej, CSc., z neúčasti na pojednávaní,\n- 28. októbra 2020 – pojednávanie z dôvodu epidemiologickej situácie zrušené, nariadený nový\ntermín pojednávania na 3. december 2020,\n- 13. novembra 2020 – ospravedlnenie JUDr. Haragaša z neúčasti na pojednávaní,\n- 23. novembra 2020 – ospravedlnenie JUDr. Evy Babiakovej, CSc., z neúčasti na pojednávaní,\n- 1. decembra 2020 – ospravedlnenie druhej sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní,\n- 1. decembra 2020 – ospravedlnenie JUDr. Eleny Kováčovej z neúčasti na pojednávaní,\n- 3. decembra 2020 – hlavné pojednávanie – vyhlásený rozsudok,\n- 22. decembra 2020 – odvolanie žalovanej,\n- 27. januára 2021 – odvolanie doručované žalobcom s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n9. Proti postupu okresnému súdu v napadnutom konaní podali sťažovateľky ústavné sťažnosti,\nv ktorých argumentujú:\na) Predmetom napadnutého konania je súdna ochrana poskytovaná nároku, ktorý sťažovateľkám\nvznikol preto, že boli zo strany štátu diskriminované, čo vyplýva z rozsudku okresného súdu č. k.\n25 C 1/2010-148 z 29. novembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. februára 2011. Ide teda\no konanie, ktoré podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) patrí do množiny\nprivilegovaných konaní, akými sú napríklad pracovnoprávne spory, veci osobného stavu alebo\nsociálneho zabezpečenia. Sťažovateľky uviedli, že toto konanie má z tohto dôvodu pre ne zvýšený\nvýznam, a preto mu mal okresný súd venovať osobitnú starostlivosť, čo sa však nestalo. Práve\nnaopak, keďže predmetné konanie vyplýva zo sporu sťažovateliek a ďalších sudcov najvyššieho\nsúdu so štátom, ktorý bol rozsiahlo medializovaný a politizovaný, vďaka čomu vzbudzoval\nu verejnosti negatívne vášne, sťažovateľky sa nazdávajú, že okresný súd vo veci účelovo nekonal,\naby sa tak vyhol prípadnej kritike verejnosti a niektorých politikov.\nb) Sťažovateľky uviedli, že stav, keď konanie nie je viac ako šesť a pol roka ukončené\nprávoplatným rozhodnutím súdu, je zapríčinený výlučne iba nečinnosťou alebo úplne neefektívnou\nčinnosťou okresného súdu. Okresný súd nariadil vo veci prvé a zároveň posledné pojednávanie\nna 25. jún 2015, teda až rok a pol potom, ako sťažovateľky podali svoju žalobu. Napriek tomu, že\nsťažovateľky a ostatní žalobcovia výslovne požiadali okresný súd, aby túto právne nenáročnú vec\nprerokoval a rozhodol v ich neprítomnosti na základe obsahu nimi urobených písomných podaní,\nokresný súd úplne zbytočne odročil, aby dal žalobcom možnosť vyjadriť sa k argumentácii\nžalovanej, o ktorú nestáli. Následne 26. júna 2015, teda deň po zbytočne odročenom pojednávaní,\nokresný súd nesprávne vyrubil každému zo žalobcov doplatok súdneho poplatku, ktorý žalobcovia\nzaplatili na základe výzvy súdu ešte 12. augusta 2014. Okresný súd sa od tohto dňa až\ndo 6. novembra 2017, keď na základe záväzného právneho názoru krajského súdu konečne vyrubil\nsťažovateľkám a ostatným žalobcom doplatok súdneho poplatku v správnej výške, venoval výlučne\nriešeniu vo svojej podstate triviálnej otázke procesného charakteru, v akej výške sú žalobcovia\npovinní platiť za podanie žaloby súdny poplatok, teda otázke, ktorú je všeobecný súd povinný\nvyriešiť ihneď na začiatku konania. Na úplnej neefektívnosti tohto postupu okresného súdu nemôže\nzmeniť nič ani skutočnosť, že vec sa od 2. októbra 2015 do 31. januára 2017 nachádzala\nna krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaniach žalobcov proti nesprávne vyrubenému doplatku\n\n5\n\nsúdneho poplatku za podanie žaloby, pretože je celkom zjavné, že nebyť omylu okresného súdu\nv aplikácii prostého podústavného práva sa odvolacie konanie vôbec nemuselo uskutočniť.\nSťažovateľky v tejto súvislosti poukázali na rozsudok ESĽP vo veci Bock proti Nemecku\nč. 11118/84 z 31. marca 1989, v ktorom ESĽP vyslovil záver, že omyl súdu pri aplikácii práva,\nktorý vedie k predĺženiu konania zapríčineného potrebou viesť odvolacie konanie s cieľom jeho\nnápravy, je potrebné vziať do úvahy pri hodnotení primeranosti relevantného obdobia podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Ani potom, ako žalobcovia zaplatili vyrubený doplatok súdneho poplatku\nza podanie žaloby, nevykonal okresný súd vo veci jediný úkon, ktorý by účinne smeroval\nk meritórnemu rozhodnutiu veci sťažovateliek. Okrem toho, že vec sťažovateliek bola v dôsledku\nzmien v rozvrhu práce okresného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie postupne dvom\nnovým sudcom (JUDr. Martine Líškovej a Mgr. Jane Janics Bajánkovej) a na základe vylúčenia\nostatného zákonného sudcu Mgr. Jany Janics Bajánkovej pre zaujatosť aj na samostatné konanie,\nktoré dosiaľ nebolo pod samostatnou spisovou značkou pridelené na prerokovanie a rozhodnutie\nkonkrétnemu sudcovi, nedošlo do dňa podania týchto ústavných sťažností vo veci sťažovateliek\nk žiadnej zmene.\nc) Vzhľadom na uvedené okolnosti sťažovateľky skonštatovali, že okresný súd postupoval\nefektívne jedine v období od podania žaloby do 19. februára 2014, keď vyzval žalovanú\nna vyjadrenie vo veci. Od tohto momentu až do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti bol okresný\nsúd podľa mienky sťažovateliek buď úplne nečinný alebo postupoval výslovne neefektívne.\nOkresný súd tak v napadnutom konaní spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní viac ako šiestich rokov\na vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá predstavuje šesť a pol roka, počas\nktorých sú sťažovateľky v stave pretrvávajúcej právnej neistoty, nemožno takéto zbytočné prieťahy\nničím ospravedlniť.\nd) Sťažovateľky zdôraznili, že svojím správaním v predmetnom konaní žiadnym spôsobom\nneprispeli k jeho predlžovaniu, práve naopak, žiadali okresný súd, aby bezodkladne odstránil svoju\nnečinnosť.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n10. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní\nvybavil sťažnosť prvej a tretej sťažovateľky ako dôvodnú, a to v období od 5. septembra 2014\ndo 23. marca 2015, od 2. februára 2017 do 17. októbra 2017 a od 29. mája 2018 do 19. decembra\n2018, pretože súd v uvedenom období nekonal. Okresný súd poukázal na to, že odo dňa vybavenia\nsťažnosti na prieťahy, t. j. od 24. augusta 2020, súd koná v predmetnej veci priebežne a vo veci\nrozhodol rozsudkom 3. decembra 2020. V súčasnosti okresný súd realizuje procesné úkony\nv súvislosti s podaným odvolaním žalovanej proti rozsudku. K vzniknutým prieťahom okresný súd\nuviedol, že k nim došlo z objektívnych príčin bez subjektívneho zavinenia súčasnej zákonnej\nsudkyne JUDr. Miroslavy Saxovej, ktorej bola predmetná vec pridelená na vybavenie až\n10. februára 2020, a pôvodne pridelenej sudkyne, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti\npredchádzajúcej, ako aj súčasnej zákonnej sudkyne, ako aj nadmernej zaťaženosti vyššieho súdneho\núradníka a spisovej kancelárie, pričom nezanedbateľným faktorom vplývajúcim na celkovú dĺžku\n\n6\n\nkonania je fluktuácia zamestnancov súdu, a to na všetkých pracovných pozíciách vrátane sudcov,\nv čoho dôsledku opakovane dochádza k prerozdeľovaniu spisov z oddelenia odchádzajúcich sudcov\nmedzi sudcov, ktorí zotrvávajú v pôsobení na tunajšom súde, a ich následnému preťažovaniu\nnutnosťou vybavovania aj spisov, ktoré im pôvodne nepatrili. Vo vzťahu k obdobiu už uvedenej\nnečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní poukázal na skutočnosť, že ide o nečinnosť, ktorá\nsúvisí s fyzickou nemožnosťou sudcu vybavovať všetky mu pridelené veci priebežne z dôvodu, že\nvzhľadom na ich celkový počet nie je možné ani určiť termín pojednávania vo všetkých\nnerozhodnutých veciach súčasne v jednom období. Za uvedenú situáciu je podľa názoru\npredsedníčky súdu v plnej miere zodpovedná Slovenská republika, ktorá dlhodobo napriek\nupozorneniam na nedostatočné personálne obsadenie súdu a množstvo nevybavených vecí\nadresovaných Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\nspravodlivosti“) nerieši objektívnu situáciu okresného súdu, čo sa prejavuje aj na nízkej\ndôveryhodnosti nielen v tunajší súd, ale v súdnu moc všeobecne, a v nadväznosti na to žiada\nústavný súd, aby konštatoval objektívnu zodpovednosť Slovenskej republiky za stav na okresnom\nsúde. Zdôraznil, že za súčasného personálneho stavu okresného súdu je iluzórne domnievať sa, že je\nmožné od akéhokoľvek sudcu tohto súdu požadovať vybavenie veci v lehotách, ktoré budú\nkonformné s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľkami uplatnenú výšku\nfinančného zadosťučinenia 11 750 eur považuje za neprimeranú, ktorá v takomto rozsahu nielenže\nnebola preukázaná žiadnymi výnimočnými okolnosťami, ale ani odôvodnená. Zároveň žiada, aby\nústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že tunajší súd s výnimkou už uvedeného obdobia\nnečinnosti vo veci priebežne koná.\n11. K veci sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorá poukázala na chronologický priebeh konania\nod jej pridelenia dodatkom č. 2 k rozvrhu práce na rok 2020 s účinnosťou od 10. februára 2020,\nz ktorého vyplýva, že vo veci konala plynulo, bez prieťahov a v záujme jej urýchleného rozhodnutia\n(10 mesiacov po pridelení veci s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu uskutočnenia procesných\núkonov a rozhodnutí v rámci prípravy pojednávania a cca 4 mesiace po podaní ústavných sťažností)\na z obsahu ústavných sťažností je zrejmé, že sa týkajú predovšetkým obdobia, keď nebola zákonnou\nsudkyňou vo veci.\nIII.2. Replika sťažovateliek:\n12. Druhá sťažovateľka vo svojej replike zotrvala na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a ďalej\nuviedla:\na) Ani výrazná zaťaženosť okresného súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom na to, aby v právne\njednoduchej veci, ktorou predmetná vec nesporne je, trvalo súdne konanie len do rozhodnutia súdu\nprvého stupňa viac než šesť rokov a desať mesiacov.\nb) Na základe priebežne zverejňovaných zoznamov súdnych pojednávaní vedených na okresnom\nsúde na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti je druhá sťažovateľka presvedčená, že senát\n4 C nerozhodoval pridelené veci v priebehu rokov 2014 až 2020 podľa poradia nápadu, ale\nselektívne, bez rešpektovania poradia, v akom žaloby napádali na okresný súd, v čom vidí druhá\nsťažovateľka porušenie ňou označených práv.\n13. Prvá a druhá sťažovateľka vo svojej replike uviedli:\na) Svojou ústavnou sťažnosťou namietajú nečinnosť alebo neefektívny postup v období\nod 19. februára 2014 do 22. júla 2020, keď podali ústavnú sťažnosť, a nespochybňujú, že sudkyňa\n7\n\nJUDr. Miroslava Saxová konala v ich veci od 24. augusta 2020, keď predseda okresného súdu\nkonštatoval v ich veci zbytočné prieťahy, bez zbytočných prieťahov.\nb) Dlhodobá personálna poddimenzovanosť okresného súdu neospravedlňuje zjavne excesívne\nprieťahy, ktorými napadnuté konanie trpí z objektívnych či subjektívnych dôvodov na strane\nokresného súdu.\nc) Zbytočné prieťahy, ktorými vec sťažovateliek trpí, neboli spôsobené len objektívnymi dôvodmi\nna strane okresného súdu, ale najmä čisto subjektívnymi dôvodmi na strane sudcov okresného súdu,\nktorým bola táto vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie a ktorí zbytočne odročili pojednávanie\nvo veci alebo dlhodobo nevedeli vyriešiť triviálnu otázku platenia súdneho poplatku za podanie\nžaloby, v dôsledku čoho musela byť vec úplne zbytočne predložená krajskému súdu na rozhodnutie\no opravnom prostriedku.\nd) V súvislosti s námietkou okresného súdu o uplatnenej neprimeranej výške finančného\nzadosťučinenia uviedli, že túto materiálnu satisfakciu za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom\ndo základných práv a slobôd nemožno preukazovať dôkazmi, tak ako je to pri skutočnej\n(materiálnej) škode, ale výška, v akej ústavný súd prizná finančné zadosťučinenie, záleží len\nna jeho odôvodnenej úvahe, aký charakter, intenzitu a trvanie mal zásah do základných práv\na slobôd, ktoré sťažovateľky vo svojej ústavnej sťažnosti označili. Sťažovateľky v IV. časti svojej\nústavnej sťažnosti uviedli skutočnosti vypovedajúce o excesívnosti zásahu okresného súdu do ich\npráv a poukázali na ustálenú judikatúru ESĽP, ktorá prilieha na okolnosti ich veci a v plnom\nrozsahu opodstatňuje priznanie finančného zadosťučinenia v nimi uplatnenej výške.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n15. Podstatou ústavných sťažností sťažovateliek je tvrdenie, že v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, keďže napadnuté konanie nie je ani šesť a pol roka od podania žaloby\nukončené právoplatným rozhodnutím súdu a tento stav je zapríčinený výlučne iba nečinnosťou\nalebo neefektívnou činnosťou okresného súdu, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\n\n8\n\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019).\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný\nsúd aj v danom prípade.\n19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nrozhodovanie o zaplatení úrokov z omeškania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti\nokresných súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Ústavný súd nezistil ani žiadne\ntaké okolnosti, na základe ktorých by bolo možné napadnuté konanie posúdiť ako zložité\npo skutkovej stránke. V súvislosti s posúdením predmetu konania a jeho významu pre sťažovateľky\ntieto argumentovali tým, že ústavná sťažnosť sa týka súdnej ochrany poskytovanej nároku, ktorý\nsťažovateľkám vznikol preto, že boli zo strany štátu diskriminované, a z tohto dôvodu má\nnapadnuté konanie pre ne zvýšený význam. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že predmetom\nnapadnutého konania nie je náhrada nemajetkovej ujmy, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté\nrozsudkom okresného súdu č. k. 25 C 1/2010-148 z 29. novembra 2010, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 5. februára 2011, ale len rozhodovanie o príslušenstve – úroku z omeškania\nz predmetnej pohľadávky, ktorú žalovaný riadne a včas neuspokojil. Predmet napadnutého konania\ntak spočíva na skutkovom a právnom základe, ktorý je odlišný od skutkového a právneho základu,\nz ktorého vychádzali tzv. antidiskriminačné žaloby, teda žaloby, ktorými sa sudcovia domáhali\nurčenia, že ich odmeňovanie je (v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu) v rozpore so zásadou\nrovnakého zaobchádzania a spravidla aj zaplatenia náhrady ujmy spôsobenej im porušením zásady\nrovnakého zaobchádzania pri ich odmeňovaní. Keďže predmetom konania je samostatný nárok\nvyplývajúci z povahy právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (§ 517 ods. 1 a § 121 ods. 3\nObčianskeho zákonníka), dospel ústavný súd k záveru, že predmet konania nezakladá časovú\nprioritu prerokovania predmetnej veci. Z ústavných sťažností a predloženého súdneho spisu sp. zn.\n4 C 20/2014 nevyplýva v okolnostiach prerokovávanej veci ani osobitný význam tejto veci pre\nsťažovateľky, a to napriek tomu, že sťažovateľky prezentovali opačný názor.\n20. Správanie sťažovateliek ako strán sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri\nrozhodovaní, či v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu označených práv sťažovateľa. V preskúmavanom konaní ústavný súd nezistil žiadne\nokolnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateliek v súvislosti s doterajšou dĺžkou\nkonania v ich veci.\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol\npostup okresného súdu v napadnutom konaní.\n\n9\n\n22. Záver o tom, či dĺžka konania je alebo nie je ešte primeraná, možno formulovať vždy\ns prihliadnutím na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri\nposudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či\ns prihliadnutím na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, teda či sú pričítateľné\nvšeobecnému súdu (III. ÚS 188/2020).\n23. Posudzované konanie sa začalo podaním žaloby 29. januára 2014 a okresný súd meritórne, hoci\nzatiaľ neprávoplatne, rozhodol rozsudkom 3. decembra 2020 tak, že žalobe sťažovateliek a ďalších\nžalobcov vyhovel. Napadnuté konanie do času podania ústavných sťažností trvalo na súde prvej\ninštancie šesť a pol roka. Z doterajšieho priebehu konania, ktorý ústavný súd zistil z predloženého\nsúdneho spisu, vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznamenaný jeho\nnečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou spočívajúcou v nesústredenom postupe pri vyrubovaní\nsúdneho poplatku. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol neodôvodnene nečinný v období\nod zaplatenia súdneho poplatku žalobcami 5. septembra 2014 do pojednávania, ktoré bolo\nnariadené na 25. jún 2015 (viac ako 9 a pol mesiaca), a od 31. januára 2017, keď bol spis vrátený\nokresnému súdu krajským súdom, do 18. októbra 2017 (takmer 9 mesiacov), keď vydal uznesenie\no vrátení súdneho poplatku 400,50 eur žalobkyni v 6. rade JUDr. Marianne Reiffovej. Ďalšie\nobdobie nečinnosti v trvaní cca 19 mesiacov, počas ktorého okresný súd nevykonával procesné\núkony smerujúce k prerokovaniu veci, nasledovalo po zaplatení dorubeného súdneho poplatku\nžalobcami koncom novembra 2017 do 17. júla 2019, keď okresný súd vydal uznesenie o vylúčení\nžalobcov v 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. rade na samostatné konanie potom, ako uznesením z 12. februára\n2019 bola zákonná sudkyňa Mgr. Jana Janics Bajánková, ktorej bola vec pridelená na prerokovanie\na rozhodnutie, vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci žalobkyne vo 4. rade. Okresný súd bol\nnásledne po vydaní uznesenia zo 17. júla 2019 naďalej nečinný až do 2. júla 2020, keď vydal\nuznesenie o zrušení uznesenia zo 17. júla 2019. Ako neefektívny je potrebný hodnotiť postup\nokresného súdu v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku – doplatku za návrh na začatie konania.\nUznesenia z 25. júna 2015, ktorými boli žalobcovia zaviazaní na zaplatenie súdneho poplatku\nvo výške 1 575 eur, boli zrušené uznesením okresného súdu zo 4. septembra 2015. Následne\nokresný súd vydal uznesenia z 8. septembra 2015, ktorými zaviazal žalobcov na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 400,50 eur, ktoré však boli uznesením krajského súdu z 27. decembra 2016\nzrušené, a následne okresný súd konečne rozhodol o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 789 eur uznesením zo 6. novembra 2017. Uvedeným neefektívnym postupom\nokresného súdu spojeným s potrebou predloženia veci na rozhodnutie krajskému súdu nepochybne\ndošlo k významnému predĺženiu konania, a tým aj k vzniku zbytočných prieťahov. Po pridelení\nveci na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Miroslave Saxovej (10. februára 2020)\nvšak už okresnému súdu zbytočné prieťahy v konaní vyčítať nemožno, keďže postupoval v podstate\nplynulo a vo veci meritórne rozhodol na pojednávaní 3. decembra 2020.\n24. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí a personálnou\npoddimenzovanosťou okresného súdu – túto ústavný súd nemôže akceptovať, aj keď citlivo vníma\na reflektuje kapacitné (personálne a iné) problémy výkonu súdnictva, ktoré sú na niektorých súdoch\nvýrazné a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný súd musí poukázať na svoju judikatúru,\npodľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov\n\n10\n\nna účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo\nslobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017,\nI. ÚS 28/2020).\n25. Rovnako tak opakované zmeny zákonného sudcu, ktoré spomaľujú konanie z dôvodu, že nový\nsudca sa musí s vecou oboznámiť, štát nezbavujú jeho povinnosti týkajúcej sa primeranej lehoty\n(rozsudok ESĽP vo veci Lechner a Hess proti Rakúsku z 23. 4. 1987). Opakované prideľovanie\npredmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie a rozhodnutie teda nemožno považovať za\nrelevantnú procesnú aktivitu všeobecného súdu, pričom táto aktivita je dôsledkom iných, s konaním\nbezprostredne nesúvisiacich skutočností – napr. personálne zmeny na okresnom súde,\npráceneschopnosť zákonného sudcu a pod. (II. ÚS 444/2014, III. ÚS 119/2019).\n26. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania, zistenú nečinnosť\na neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\n28. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 20/2014 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n29. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha\n30. Sťažovateľky sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume po 11 750 eur, ktoré\nodôvodňujú tým, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu v ich veci je takej\nexcesívnej povahy, že nepostačuje, aby ústavný súd tento stav reštituoval prostým konštatovaním\nporušenia práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľky považujú\nza spravodlivé a primerané, aby im ústavný súd priznal za každý jeden rok trvania konania pred\nokresným súdom finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur a pripočítal ďalších 2 000 eur, o ktoré\nsa navyšuje primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že k porušeniu ústavou a dohovorom\nchránených práv došlo v konaní, ktorého predmet je pre sťažovateľky významný, keďže ide o nárok\nvyplývajúci z ich diskriminácie, ku ktorej došlo zo strany štátu.\n11\n\n31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Priznanie finančného zadosťučinenia ako náhrady\nnemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch,\nkeď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť (I. ÚS 15/02). Právo\nna poskytnutie finančného zadosťučinenia je fakultatívne a má povahu sekundárnej kompenzácie.\nPrimárna kompenzácia je už samotné deklarovanie porušenia jej práv, ako aj príkaz okresnému\nsúdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 58/02).\n32. Sťažovateľ musí uplatniť požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie a musí odôvodniť,\nz akých dôvodov požaduje toto zadosťučinenie (I. ÚS 143/02). Cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody (III. ÚS 75/01).\n33. Pri posudzovaní návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy\nkonkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku napadnutého konania, obdobie\nnečinnosti a neefektívny postup okresného súdu, ale aj charakter predmetu konania a jeho význam\npre sťažovateľky, teda to, čo bolo v hre, resp. v stávke „at stake“ pre sťažovateľky (k tomu pozri aj\nbod 17 tohto nálezu). Ústavný súd tiež prihliadol na argumenty okresného súdu, že sťažovateľky\nnávrh na priznanie finančného zadosťučinenia riadne neodôvodnili, keďže neuviedli konkrétne\ndôvody, z akých sa priznania finančného zadosťučinenia domáhajú. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že sťažovateľky v rámci „odôvodnenia“ návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia\nlen poukázali na „excesívnu povahu“ zistenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu\nv napadnutom konaní, ktorá je však reflektovaná v prvom výroku tohto nálezu. Zo skutočností\nuvedených sťažovateľkami nemožno zistiť, v čom by mala spočívať ich nemajetková ujma za\nzistené zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. Inými slovami, sťažovateľky ani len netvrdili\nexistenciu požadovanej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť s porušením práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, dospel ústavný\nsúd k záveru, že v danom prípade priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou\nprotihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy, neprichádza do úvahy. Výrok o porušení označených\npráv a príkaz na konanie bez prieťahov v okolnostiach danej veci, na odstránenie zistených porušení\nústavy a dohovoru je postačujúci, a preto ústavný súd tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu\ntrov konania v sume 450,29 eur, pokiaľ ide o prvú a tretiu sťažovateľku, a v sume 450,29 eur,\npokiaľ ide o druhú sťažovateľku.\n35. Pri výpočte trov právneho zastúpenia prvej a tretej sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 (177 eur) po znížení o 50 %\n\n12\n\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 88,50 eur a hodnota režijného paušálu je\n10,62 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu).\nTieto trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 eur, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej\nhodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal prvej\na tretej sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 450,29 €\nvrátane 20 % DPH. Za úkon právnej služby, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu, ústavný súd\nnárok na náhradu trov nepriznal, keďže prvá a tretia sťažovateľka si nárok na náhradu trov konania\nza tento úkon neuplatnili a ústavný súd bol v tomto smere viazaný ich návrhom.\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia druhej sťažovateľky ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur.\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Keďže advokát je\naj platcom dane z pridanej hodnoty, trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 eur sa v danom\nprípade podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal\ndruhej sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 450,29 eur\nvrátane 20 % DPH. Ústavný súd nepriznal druhej sťažovateľke nárok na náhradu trov konania za\njeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu)\nvzhľadom na to, že podanie neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by druhá sťažovateľka\npodporila záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnym\nzástupcom sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeným v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "úrok z omeškania", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/20/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1324fa29-a4b6-4e0e-b32f-cdd6e2f86820", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2020.1"}, {"guid": "ussr:4a1cb813-d551-4d8a-8451-da31946c25d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.188.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2020 z 13. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.188.2020.2"}, {"guid": "ussr:61605822-b4fd-4c11-9eff-4a0c0d13095b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:557d6821-241a-4cd8-8927-a6af6dfb0829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:557d6821-241a-4cd8-8927-a6af6dfb0829"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:d010d44b-f6a3-46cb-b35e-fe061aa7c0ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/02 z 20. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d010d44b-f6a3-46cb-b35e-fe061aa7c0ba"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b5cbb4ac-7215-4b5b-8d2d-6dcecd866112", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 58/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/02 z 16. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5cbb4ac-7215-4b5b-8d2d-6dcecd866112"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "1d711885-842c-4796-9a01-dc3fc7f777a8:ba701c74-5163-47d4-a1bb-ced6870d31d0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4204123927.7", "spisova_znacka": "7Co/586/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/586/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4204123927.7"}, {"guid": "85c4083a-92a6-4db2-a39a-171c4dd1d5f5:f0875a8b-9801-4cae-a57e-c7fa27ff4ba1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5114219090.1", "spisova_znacka": "7Co/590/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/590/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5114219090.1"}], "citovane_v": []}