{"guid": "ussr:e77df235-d894-43b9-b190-07f2923cd164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.18.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2021 z 15. 4. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2021, sp. zn. II. ÚS 18/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.18.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2021-04-15", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e77df235-d894-43b9-b190-07f2923cd164", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.18.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.18.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.18.2021.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 18/2021-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára\n(sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, PhD.,\nadvokátom, M. Flengera 4, Nové Zámky, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 15 Co 256/2018 z 20. marca 2019 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 174/2019 z 28. mája 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 174/2019 z 28. mája 2020 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 174/2019 z 28. mája 2020\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n375,24 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. augusta 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 40 C 37/2018 z 3. septembra 2018 vo výroku o nároku\nna náhradu trov konania a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Co 256/2018 z 20. marca 2019 a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) č. k. 2 Cdo 174/2019 z 28. mája 2020. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenia najvyššieho súdu a krajského súdu, ako aj napadnuté uznesenie okresného\nsúdu vo výroku o náhrade trov konania a vrátil vec okresnému súdu v časti rozhodnutia o nároku na\nnáhradu trov na ďalšie konanie, priznal jej náhradu trov konania a primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 10 000 eur proti najvyššiemu súdu a 5 000 eur proti okresnému súdu\na krajskému súdu. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu doplnenie ústavnej sťažnosti\n21. septembra 2020.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 40 C 37/2018 sa žalobcovia domáhali proti sťažovateľke v procesnom postavení\nžalovanej vypratania nehnuteľnosti. Sťažovateľka so žalobou nesúhlasila, pretože považovala\nodstúpenie od nájomnej zmluvy za rozporné so zákonom, a tiež uviedla, že z bytu sa vysťahovala\npo tom, ako žalobcovia zabezpečili odpojenie bytu od dodávky elektriny a byt sa stal fakticky\nneobývateľný. Okresný súd prvým výrokom napadnutého uznesenia konanie zastavil z dôvodu\nspäťvzatia žaloby žalobcami, druhým výrokom vrátil žalobcom súdny poplatok a tretím výrokom\npriznal žalobcom spoločne a nerozdielne proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Okresný súd pritom vychádzal z toho, že sťažovateľka procesne zavinila zastavenie\nkonania, pretože sa z bytu, ktorého vypratania sa žalobcovia domáhali, dobrovoľne vysťahovala.\nSťažovateľka napadla výrok o náhrade trov konania odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že ho potvrdil a zároveň priznal žalobcom spoločne a nerozdielne\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n3. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského\nsúdu č. k. 15 Co 256/2018 z 20. marca 2019 a žalobcom priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Sťažovateľka uplatnila dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Zmätočnosť videla v tom, že jej nebolo doručené vyjadrenie\nžalobcov k jej odvolaniu. Napriek tomu, že ho žalobcovia doručili po uplynutí sudcovskej lehoty,\nodvolací súd ho bral do úvahy a priznal zaň žalobcom náhradu trov konania. Najvyšší súd odmietol\ndovolanie z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti a vyslovil záver, že potvrdzujúce rozhodnutie\n2\n\nodvolacieho súdu vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania nie je ani rozhodnutím vo veci samej\nani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Podľa názoru sťažovateľky právna kvalifikácia podľa ktorej proti uzneseniu krajského súdu\nnie je prípustné dovolanie, pretože nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí,\nale iba rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (najmä body 11 a 12 uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Cdo 174/2019) je v rozpore s doslovným znením zákona a predstavuje extrémne\nreštriktívny výklad právnej normy. Takéto odmietnutie dovolania podľa nej predstavuje odmietnutie\nspravodlivosti, a teda vážne porušenie základného práva na prístup k súdu. Sťažovateľka poukazuje\nna to, že na danú problematiku neexistuje jednotný názor najvyššieho súdu a dokonca ten istý senát\ndovolacieho súdu o nej rozhoduje v jednotlivých prípadoch odlišne, čo považuje za rozporné\ns princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípom právnej istoty. Sťažovateľka\ntiež poukazuje na závery ústavného súdu publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu\npod č. 74/2018, ako i na ďalší nález č. k. I. ÚS 387/2019 z 2. apríla 2020.\n\n5. Vo vzťahu k napadnutým uzneseniam okresného súdu a krajského súdu, ktorými bolo rozhodnuté\no náhrade trov konania, sťažovateľka namieta, že všeobecné súdy nesprávne vyhodnotili procesné\nzavinenie zastavenia konania sťažovateľkou, pretože neprihliadali na to, že žaloba bola zjavne\nnedôvodná, a v rámci prejudiciality mali posúdiť právny úkon, odstúpenie od nájomnej zmluvy,\nako neplatný, čo sa ale nestalo. Sťažovateľka uvádza, že sa z bytu odsťahovala\nnie preto, že by uznala právo žalobcov, ale následkom ich správania, keď zavinili odpojenie\ndodávky elektriny, čím znemožnili riadne užívanie bytu. Výklad procesného zavinenia zastavenia\nkonania je podľa nej v jej právnej veci extrémne formalistický a nespravodlivý. Namieta,\nže úplné ignorovanie správania žalobcov a dôvodnosti žaloby taktiež hrubo porušuje jej právo\nna spravodlivý proces.\n\n6. Sťažovateľka argumentuje, že k porušeniu jej označeného základného práva podľa ústavy\na listiny, ako i práva podľa dohovoru došlo i chybným a ústavne nekonformným postupom\nokresného súdu a krajského súdu, ktoré jej nedoručili vyjadrenie žalobcov k odvolaniu, pričom\nodvolací súd naň prihliadal a priznal zaň žalobcom i náhradu trov konania.\n\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 18/2021 z 21. januára 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nna ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, krajského súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. Dňa 11. februára 2021 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie najvyššieho súdu k ústavnej\nsťažnosti č. KP 3/2021-40, Cpj 18/2021 zo 4. februára 2021, v ktorom najvyšší súd oznámil,\nže ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania. Súčasťou vyjadrenia najvyššieho súdu je i stanovisko predsedníčky senátu\n2C k ústavnej sťažnosti, ktorá ju navrhuje odmietnuť ako nedôvodnú, keďže napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je „súladné s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\n(viď R 73/2018)“.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n9. Krajský súd sa podaním č. k. 1 SprV/47/2021 z 19. februára 2021 vyjadril k ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky, pričom poukázal na stanovisko predsedníčky senátu 15 Co, z ktorého okrem iného\nvyplýva, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania v prípade zastavenia\nkonania (v predmetnej právnej veci išlo o späťvzatie žaloby) súd skúma výhradne procesné dôvody\nzastavenia konania, preto je právne irelevantné, prečo sťažovateľka predmetnú nehnuteľnosť\nvypratala, pričom sa odvoláva na ustálenú súdnu prax. V súvislosti s argumentáciu sťažovateľky\ntýkajúcou sa skutočnosti, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalobcov k jej odvolaniu, predsedníčka\nsenátu uviedla, že „prípadná vedomosť sťažovateľky o vyjadrení žalobcov, resp. jej vyjadrenie\nk tomu, nemala vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu“, preto je toho názoru, že uvedený postup\nnemá za následok porušenie namietaných práv sťažovateľky, a taktiež to neznamená,\nže rozhodnutie krajského súdu je nesprávne. I v tomto prípade poukázala predsedníčka senátu\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú považuje za „rozpornú“, ako i na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 15/2008 a na „článok uverejnený dňa 15. 10. 2020 na stránke\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky“. Predsedníčka senátu 15 Co uviedla, že ústavnú\nsťažnosť považuje za nedôvodnú, pričom predseda súdu sa s jej vyjadrením stotožnil v celom\nrozsahu a netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n10. V písomnom podaní doručenom ústavnému súdu 24. februára 2021 zúčastnené osoby uviedli,\nže sa cítia konaním sťažovateľky dlhodobo „šikanovaní“. Zúčastnené osoby uvádzajú\npredovšetkým skutkové okolnosti právnej veci, v ktorej mali v konaní pred všeobecným súdom\nprocesné postavenie žalobcov. Zúčastnené osoby uvádzajú, že ich späťvzatie žaloby bolo reakciou\nna skutočnosť, že sťažovateľka ich byt opustila, pričom v konaní nebolo preukázané,\nže sa tak stalo po tom, čo mali žalobcovia odpojiť predmetný byt od dodávok elektrickej energie.\n\n4\n\n11. Namietané porušenia práva sťažovateľky na spravodlivý proces nedoručením ich vyjadrenia\nk odvolaniu sťažovateľky podaného proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým im bol priznaný\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, je vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého\nuznesenia krajského súdu podľa ich názoru irelevantný, keďže obsah vyjadrenia nemal žiaden vplyv\nna rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v zmysle už uvedeného vzhliadol len na skutočnosti\nvyplývajúce zo spisu súdu prvej inštancie, pričom v obsahu tohto vyjadrenia bolo len odcitované\nvyjadrenie, ktoré adresovali Mestskému úradu v Nových Zámkoch, ktorú skutočnosť\nnapokon konštatoval aj odvolací súd. Zúčastnené osoby uvádzajú, že z predkladacej správy súdu\nprvej inštancie odvolaciemu súdu z 18. októbra 2018 vyplýva, že odvolanie sťažovateľky\nim bolo zaslané 19. októbra 2018 s tým, že im bolo doručené len na vedomie bez výzvy\nna vyjadrenie 23. októbra 2018. Zúčastnené osoby poukazujú na skutočnosť, že obsahom\nich vyjadrenia a jeho prílohou bolo „Vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2018 adresované\nmajetkovoprávnemu odboru Mestského úradu Nové Zámky k číslu konania 3932-8841/2018/144/LŠ,\nktoré bolo ešte dňa 02. 10. 2018 zaslané súdu prvej inštancie samotnou sťažovateľkou ako príloha\njej odvolania zo dňa 02. 10. 2018 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 40\nC/37/2018-107 zo dňa 03. 09. 2018.“.\n\n12. Podľa názoru zúčastnených osôb právo sťažovateľky „na spravodlivý súdny proces“ porušené\nnebolo.\n\nIII.4. Replika sťažovateľky:\n\n13. Dňa 18. marca 2021 bola ústavnému súdu doručená replika sťažovateľky, ktorá poukázala\nna stručnosť vyjadrenia najvyššieho súdu k ústavnej sťažnosti, pričom zdôraznila nejednotnosť\nnajvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\no náhrade trov konania v časovej súslednosti a vyvodila záver, že vzhľadom na uvedené\nnemožno hovoriť „o ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu“.\n\n14. Vo vzťahu k vyjadreniu krajského súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že pomerne\nvýstižne odpovedá na obe jej kľúčové námietky, avšak vo všeobecnej rovine,\nbez toho, aby zohľadnil konkrétny skutkový, právny a procesný stav, čo považuje za chybu. Prístup\nkrajského súdu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania je podľa názoru sťažovateľky\nformalistický a bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností môže viesť až k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Sťažovateľka tiež uvádza, že vníma, že problematika doručovania vyjadrení\nstranám konania je živá a neustále sa vyvíja, vec je však opäť potrebné posúdiť v konkrétnostiach.\nSťažovateľka si je vedomá, že samotné porušenie procesných predpisov nemusí\nsamo osebe znamenať zásah do jej základných práva, ale podľa jej názoru v posudzovanej veci\nbola intenzita „zjavne príliš vysoká“.\n\n5\n\n15. V súvislosti s vyjadrením zúčastnených osôb k ústavnej sťažnosti považuje sťažovateľka\nza relevantnú tú časť, z ktorej vyplýva, že ich vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie malo „výrazne viac než nepodstatný význam“. I keď sa zúčastnené osoby\nnevyjadrili ku konaniu najvyššieho súdu, sťažovateľka zotrváva na svojom stanovisku, že najvyšší\nsúd sa dopustil odmietnutia spravodlivosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Z obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka zastáva názor, že došlo\nk porušeniu jej základných práv a slobôd jednak napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nktorým odmietol jej dovolanie, napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil\nrozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu.\n\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený\nstav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m.\nm. IV. ÚS 77/02).\n18. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n\n19. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že rozhodnutia všeobecných súdov môže preskúmavať,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n\n6\n\n20. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavy a listiny, ako aj práva\npodľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu:\n21. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s napadnutým uznesením najvyššieho súdu spočíva\nv jej tvrdení o nesprávnej aplikácii relevantných ustanovení Civilného sporového poriadku\nvo vzťahu k posudzovaniu prípustnosti dovolania proti uzneseniu krajského súdu o nároku\nna náhradu trov konania, pričom považuje za extrémne reštriktívny výklad právnej normy\ndovolacím súdom, podľa ktorého dovolanie v jej právnej veci nie je prípustné, pretože\nnejde o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, ale iba rozhodnutie o nároku\nna náhradu trov konania. Sťažovateľka poukazuje na to, že na danú problematiku neexistuje\njednotný názor najvyššieho súdu a dokonca ten istý senát dovolacieho súdu o nej rozhoduje\nv jednotlivých prípadoch odlišne, čo považuje za rozporné s princípom predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí a princípom právnej istoty. Sťažovateľka tiež poukazuje na závery ústavného súdu\npublikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 74/2018, ako i na ďalší nález\nč. k. I. ÚS 387/2019 z 2. apríla 2020.\n\n22. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n\n23. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená.\n\n24. Podľa § 421 ods. 2 dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n\n25. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku\nna náhradu trov konania.\n\n26. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n\n7\n\n27. Problematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku\nsa ústavný súd zaoberal už v uznesení č. k. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie\nč. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018,\ns. 1270), v ktorom vyslovil:\n«Ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zakotvuje prípustnosť\ndovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j.\nproti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce\nnemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej,\nale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym\n(hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne\nrozhodnutie) je svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete\nsporu končí, avšak pre účely posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP\ntakéto rozhodnutie nemožno zaradiť do skupiny rozhodnutí, „ktorým sa konanie končí“,\npretože pre tento účel je už zaradené do skupiny rozhodnutí „vo veci samej“.\nZa rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí,\nteda možno považovať\nrozhodnutie,\nktorým\nodvolací\nsúd\nrozhodol\no\nodvolaní\ninak ako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení\nodvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia\nžaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP)\na uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke,\nktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí, pričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu,\nktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom\nkonaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej\nprávnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.\nPodľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie\na ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci\nodvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke\nnároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku\nkončí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné\nv dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.»\n\n28. Ústavný súd považuje námietku sťažovateľky, že prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania najvyšší súd neposudzuje\njednotne, za dôvodnú. V uznesení č. k. 6 Cdo 160/2017 z 28. februára 2018 (R 73/2018) najvyšší\nsúd vyslovil, že „uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania nie je rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 420 CSP, i keď odvolací súd o náhrade trov\nkonania rozhodol samostatným uznesením vydaným až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej“, a z uvedeného dôvodu dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne\nneprípustné. V uznesení č. k. 2 Cdo 97/2017 z 31. mája 2018 najvyšší súd dospel k záveru,\nže dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je nielen prípustné, ale tiež dôvodné, a z uvedeného dôvodu\n\n8\n\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho konania a vec mu v rozsahu\nzrušenia vrátil na ďalšie konanie.\n\n29. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\nPrávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý\nv súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej\nrozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý spravodlivo.\n\n30. Bez potreby citácie z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel ústavný súd\npo jeho preskúmaní k záveru, že najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu neaplikoval § 420 písm. f) CSP,\npokiaľ ide o prípustnosť dovolania ústavne súladným spôsobom.\n\n31. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte\nje určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (II. ÚS 171/05).\nV tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu sa interpretácie\nprávnych predpisov, podľa ktorej ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa)\nhodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné\nprávne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\n\n32. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v právnej veci sťažovateľky natoľko odchýlil\nod ustanovení dotknutého právneho predpisu, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku\nčoho je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu neakceptovateľné a neudržateľné, čo viedlo ústavný\nsúd k vysloveniu záveru o jeho arbitrárnosti.\n\n33. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany najvyššieho súdu,\nktorá nezodpovedá právu sťažovateľky na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem\nv jej právnej veci ako významných súčastí práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ústavný\nsúd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavy a listiny, ako aj práva\npodľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu:\n34. Podstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu spočíva\nv tvrdení, že krajský súd (a pred ním i okresný súd) nesprávne posúdili procesné zavinenie\nzastavenia konania sťažovateľkou, pričom ich výklad procesného zavinenia zastavenia konania\n9\n\npovažuje za „extrémne formalistický a nespravodlivý“. Sťažovateľka tiež argumentuje, že postup\nvšeobecných súdov bol chybný a ústavne nekonformný, pretože jej nebolo doručené vyjadrenie\nžalobcov k odvolaniu, „pričom odvolací súd naň prihliadal a priznal zaň žalobcom i náhradu trov\nkonania“.\n\n35. Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno akceptovať,\naby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval\nústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného súdneho konania. Ústavný\nsúd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú možnosť\nnamietaný protiústavný stav napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09). Rovnako ústavný súd\nvo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že predpokladom na záver o porušení základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (ich namietané porušenie tvorí základ sťažovateľkou navrhovaného petitu, pozn.)\nje také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu\npred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými\nprostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Civilnom sporovom poriadku (m. m. I. ÚS 148/03,\nIII. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).\n\n36. V súlade s doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08), majúc na zreteli princíp\nminimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia\nktorých sú v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preskúmavané (IV. ÚS 303/04,\nIV. ÚS 64/2010), ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv\na slobôd, vychádza ústavný súd z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie sa otvára priestor\nna to, aby sa všeobecný súd v ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou uvedených práv,\npodoprených ústavnými princípmi, ktoré sú imanentnou súčasťou základných práv a slobôd.\n\n37. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka sa ochrany svojich základných práv\na slobôd môže domôcť pred najvyšším súdom v dovolacom konaní, ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa ústavy, listiny a práva\npodľa dohovoru napadnutým uznesením a postupom krajského súdu nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n38. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) ústavný súd zruší rozhodnutie\n\n10\n\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd\nústavnej sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n39. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu (predovšetkým dôvody\nuvedené v bodoch 27 až 32), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť\naj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec\nna ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n\n40. Pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky proti uzneseniu odvolacieho súdu bude povinnosťou\nnajvyššieho súdu predovšetkým náležite ho posúdiť, aplikovať relevantnú právnu úpravu ústavne\nkonformným spôsobom, a následne jasne a zrozumiteľne odôvodniť právne závery,\nku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n\n41. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n42. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n\n44. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n\n45. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody,\nje povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\n\n11\n\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania\naž do jeho zaplatenia.\n\n46. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie\nod najvyššieho súdu v sume 10 000 eur a od krajského súdu a okresného súdu v sume 5 000 eur\nsolidárne. Výšku finančného zadosťučinenia považuje za primeranú jednak preto, lebo zásah\ndo jej práva na spravodlivý proces bol «veľmi vážny, najmä zo strany najvyššieho súdu, a jednak\npreto, lebo súvisel s veľmi citlivou otázkou jej obydlia, i keď „len“ ako nájomkyne».\n47. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n48. Iba deklarovanie porušenia práv sťažovateľky nie je podľa názoru ústavného súdu\nv tomto prípade dostatočné, a to najmä vzhľadom na to, že najvyšší súd v rozpore s princípom\nlegitímnych očakávaní a princípom právnej istoty sťažovateľky aplikoval dotknutú právnu normu\nústavne nekonformným a neudržateľným spôsobom. Ústavný súd nespochybňuje význam riešenej\nprávnej veci sťažovateľky, avšak zároveň pripomína, že v posudzovanom prípade ide o riešenie\nprípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania,\nnie proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorej predmetom bolo vypratanie bytu (teda tzv. „citlivá\nvec“), preto s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti dospel k záveru, že konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke\nv sume 500 eur, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n\nVI.\nTrovy konania\n49. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n50. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n\n51. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2019, ktorá bola 1 062 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2020.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavovala\n\n12\n\nsumu 177 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 187,62 eur za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 eur.\nPokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu, krajského súdu\na zúčastnených osôb z 18. marca 2021, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové,\nresp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré by neboli obsiahnuté v samotnej ústavnej\nsťažnosti, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda priznal sťažovateľke náhradu\ntrov konania v sume 375,24 eur (bod 4 výroku nálezu).\n\n52. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2021\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "subsidiarita", "trovy konania", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "trovy konania", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/174/2019", "guid": "70f4ea1d-1fa6-4327-b7aa-c47c76e2867e:d4a56b55-db67-45ff-8f76-0caa2eb61dba", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "70f4ea1d-1fa6-4327-b7aa-c47c76e2867e:784c7712-3ca4-4210-af9c-878ddc6a1175", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4418200865.1", "spisova_znacka": "2Cdo/174/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/174/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4418200865.1"}, {"guid": "bdb58e3b-838b-4ed3-9b8d-15126da395a3:71e64dc5-8df7-4c6a-9887-6a2be0a6c449", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1", "spisova_znacka": "2Cdo/97/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1"}, {"guid": "fabe516a-e263-4dca-83be-b94328a1a877:500e871b-a857-41ed-8207-f68f4684e8cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/256/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/256/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fabe516a-e263-4dca-83be-b94328a1a877:500e871b-a857-41ed-8207-f68f4684e8cd"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5f4a36d-e987-4990-b5d6-aebd3c11f6c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.116.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.116.2023.2"}, {"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "ee413e0f-6721-4db2-b035-73c57e6c41be:0d19888c-0fb1-4551-9a74-492364722d3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6916202868.1", "spisova_znacka": "1Cdo/67/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6916202868.1"}, {"guid": "e5bd9cda-2371-4c72-8b23-0f83f5511130:3dc0a586-4a37-45cb-bf87-e3eed3c0ad87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4418200862.1", "spisova_znacka": "5Cdo/76/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/76/2021 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4418200862.1"}]}