{"guid": "ussr:e7538b2b-62dd-44d9-8ec8-09591444b1c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.100.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2021 z 23. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2021, sp. zn. II. ÚS 100/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.100.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2021-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7538b2b-62dd-44d9-8ec8-09591444b1c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.100.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.100.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.100.2021.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 100/2021-41\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára\n(sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Ficeková,\nadvokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Barbora\nFiceková, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 124/2012\ntakto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 124/2012\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e\nOkresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 680,74\neur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 11. decembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 124/2012\n(ďalej len „namietané konanie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nkonať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu náhradu trov konania\na primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, a túto požiadavku odôvodňuje\nneprimeranou dĺžkou namietaného konania a s tým súvisiacimi pocitmi bezmocnosti a právnej\nneistoty.\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní rozhoduje\no návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh na začatie konania bol\nokresnému súdu doručený 25. júna 2012. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci\nsťažovateľa meritórne rozhodnuté.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, že konanie v jeho veci prebieha už viac ako\nosem rokov, pričom dosiaľ nie je právoplatne ukončené. Poukazuje na to, že vo veci už bolo vydané\njedno meritórne rozhodnutie 2. mája 2017, toto však bolo z dôvodu zásadných vád zrušené\nrozhodnutím odvolacieho súdu z 26. októbra 2018. Argumentuje, že v jeho prípade nejde o natoľko\nskutkovo alebo právne zložitú vec, kde by táto zložitosť mohla úplne ospravedlniť doterajšiu\nneprimeranú dĺžku namietaného konania. Zároveň dôvodí, že svojím správaním ako účastník\nkonania k zbytočnému predĺženiu konania nijako neprispel, keďže pri realizácii procesných\núkonoch konania vždy dostatočne spolupracoval. Naopak, podľa presvedčenia sťažovateľa\ndôvodom doterajšej neprimeranej dĺžky konania sú zbytočné prieťahy v konaní spôsobené\nneefektívnym postupom okresného súdu. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti dodáva, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd rozhodol v jeho veci aj bez jeho osobného vypočutia.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 100/2021-13 z 25. februára 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v celom rozsahu na ďalšie konanie. V súvislosti s vecným prerokovaním ústavnej\nsťažnosti 10. marca 2021 vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu na vyjadrenie sa k vecnej\n\n2\n\nstránke ústavnej sťažnosti a k ďalším súvisiacim špecifikovaným okolnostiam, takisto požiadal\no zaslanie súdneho spisu sp. zn. 10 C 124/2012.\n\n5. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním č. k. Spr. 43/21 z 19. apríla\n2021, súčasťou ktorého boli aj vyjadrenie zákonnej sudkyne a chronologický prehľad úkonov\nnamietaného konania.\n\n6. Predseda okresného súdu vo svojom podaní poukázal na chronologický prehľad úkonov\nnamietaného konania, ktorý podľa jeho názoru nasvedčuje tomu, že okresný súd vo veci\nsťažovateľa priebežne konal, tiež uviedol, že konanie bolo pred okresným súdom ukončené\nvydaním meritórneho rozhodnutia 9. marca 2021. Navrhol ústavnému súdu, aby pri posúdení veci\nzohľadnil jednak skutočnosť, že v úvodnej etape konania v rokoch 2012, 2013 a 2014 bolo\npojednávanie opakovane odročené na základe žiadosti sporových strán na účel mimosúdneho\nvyporiadania veci, ako aj okolnosť opatrení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\ntýkajúcich sa pandémie ochorenia COVID-19, ktoré bránili riadnemu prerokovaniu veci. Predseda\nokresného súdu v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby ústavný súd upustil od ústneho prejednania\nveci.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n7. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným\nústavnému súdu 14. mája 2021. Zotrvala v ňom na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti, znovu\nzdôraznila, že prvé meritórne rozhodnutie okresného súdu z roku 2017 bolo z dôvodu jeho vecnej\nnesprávnosti zrušené, čím okresný súd fakticky spôsobil oddialenie momentu nastolenia právnej\nistoty.\n\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia\nústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že\nod ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle ustálenej judikatúry\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04), ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu.\n\n3\n\n10. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o posudzovanie zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že\nobdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto\nproblematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa\nnepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Zároveň uvádza, že z vyžiadaného súdneho spisu zistil,\nže vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo spojené z určitým, aj keď nie veľmi\nrozsiahlym časovým obdobím. Uvedená okolnosť signalizuje určitý stupeň skutkovej zložitosti, táto\nvšak nemôže celkom ospravedlniť zbytočné predĺženie konania ovplyvnené negatívnym\nokolnosťami spojenými s vlastným postupom okresného súdu (pozri bod 13, 14 a 15 odôvodnenia\nnálezu).\n\n11. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľala osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti podľa ústavného súdu možno\nakceptovať obranu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení, že k predĺženiu namietaného konania\nprispel aj samotný sťažovateľ. Ústavný súd totiž z predloženého spisového materiálu zistil viaceré\nmomenty pasivity sťažovateľa ako účastníka konania, ktorými aj samotný sťažovateľ sťažil postup\nokresného súdu v namietanom konaní. V konkrétnosti ide o prípady neúčasti sťažovateľa\nna určených termínoch pojednávania, ktoré sa stali dôvodom jeho odročenia (3. október 2012 –\npojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti oboch strán; 29. november 2013 –\nsťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil; 21. február 2014 – pojednávanie odročené z dôvodu\nneúčasti sťažovateľa, ktorý bol následne na ďalší termín pojednávania predvolaný pod hrozbou\nporiadkovej pokuty; 23. apríl 2019 – pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti\noboch strán).\n\n12. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v namietanom konaní,\npričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní\nmôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n\n13. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil, že v posudzovanej veci bol\nnávrh sťažovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na okresnom súde\npodaný 26. júna 2012. Ústavný súd po komplexnom preštudovaní predmetného spisového materiálu\ndospel k čiastkovým záverom, a to že je doterajší priebeh namietaného konania pred okresným\nsúdom poznačený tak obdobím nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívnym postupom.\n\n4\n\n14. Obdobie pasivity okresného súdu, v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom\nbránila zákonná prekážka, bolo identifikované v úseku konania od 8. decembra 2015, keď vykonal\nokresný súd pojednávanie, ktoré odročil na neurčito na účel vykonania dokazovania a z dôvodu\nzmeny zákonného sudcu, do 19. januára 2017, keď vykonal vo veci sťažovateľa pojednávanie.\nV danom období okresný súd okrem toho, že adresoval iba opakovanú výzvu odporkyni, nevykonal\niný procesný úkon a ani žiadne pojednávanie, na základe čoho kvalifikoval ústavný súd nečinnosť\nokresného súdu v označenom úseku rozsahom približne desiatich mesiacov. Na druhej strane\nústavný súd uvádza, že akceptuje obranu okresného súdu, v ktorej tento poukázal na narušenie\nplynulosti postupu okresného súdu v namietanom konaní v špecifikovanom období konania, ktoré\nbolo spôsobené objektívnou okolnosťou – nevyhnutnými opatreniami na zabránenie šírenia\npandémie choroby COVID-19. Predĺženie namietaného konania bolo v príslušnom úseku konania\nspôsobené objektívnou okolnosťou stojacou mimo činnosť a pomery okresného súdu, a preto ho\npodľa ústavného súdu nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.\n\n15. Ústavný súd takisto poukazuje na neefektívny postup okresného súdu, ktorý potvrdzuje\nuznesenie nadriadeného súdu, Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2018, ktorým bol zrušený\nrozsudok okresného súdu z 2. mája 2017 a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie, a to\nz dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces). Takisto ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti\nokresný súd, aj keď v zásade s výnimkou jedného prípadu priebežne konal, postupoval\nv namietanom konaní nesústredene, a teda neefektívne, keďže sa v jeho postupe objavili početné\nopakované odročenia pojednávania z dôvodu doplnenia dokazovania, nepodarilo sa mu teda\ndokazovanie skoncentrovať tak, aby zabezpečil vydanie meritórneho rozhodnutia v primeranej\ndobe.\n\n16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka namietaného konania\nokresného súdu je neprimeraná a že neefektívnym postupom, ako i jedným obdobím neodôvodnenej\nnečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže\nprikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci\nkonal.\n\n5\n\n18. Vec sťažovateľa bola ku dňu rozhodovania ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti meritórne\nukončená vydaním rozsudku z 9. marca 2021, preto ústavný súd pre okresný súd príkaz konať\nneformuloval.\n\n19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa\n§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže\npriznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Podľa § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,\nv ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nv zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným\nsúdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n\n20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume\n7 000 eur, ktoré odôvodňuje pocitmi bezmocnosti a právnej neistoty. Pri určení primeraného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na konštatované\nzbytočné prieťahy spôsobené neefektívnym postupom, ako i neodôvodnenou nečinnosťou\nokresného súdu a neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu v namietanom konaní, ale tiež\ns prihliadnutím na momenty pasivity pričítateľné na vrub sťažovateľovi ako účastníkovi konania,\nmajúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 1 500 eur za primerané finančné\nzadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).\n\nVI.\nTrovy konania\n21. Sťažovateľ si uplatnil aj náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastúpením. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 eur, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020\n\n6\n\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 10,62 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 eur za jeden úkon uskutočnený\nv roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie\nk stanovisku okresného súdu, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2020, ktorá bola 1 087 eur, keďže išlo o úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2021. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2021\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 181,17 eur. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 10,87 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 192,04 eur za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2021. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, uvedená suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov. Ústavný súd teda priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 680,74 eur (bod 3\nvýroku rozhodnutia).\n\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2021\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "rozsudok-zrušenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "rozsudok-zrušenie", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/124/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}], "citovane_v": []}