{"guid": "ussr:82160e04-76d9-4af8-933e-6b80bbbacefb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.294.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 294/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 294/2021 z 14. 12. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2021, sp. zn. I. ÚS 294/2021, ECLI:SK:USSR:2021:1.US.294.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-12-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/82160e04-76d9-4af8-933e-6b80bbbacefb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.294.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.294.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.294.2021.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 294/2021-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Teodora\nTekela 23, Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Tost 16/2021\nz 30. marca 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 2. júna 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Tost 16/2021\nz 30. marca 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec\nvrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 294/2021-8 z 13. júla 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a pripojeného spisu najvyššieho súdu vyplýva,\nže sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 286 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný zákon“) a pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a ods. 4 písm. c)\nTrestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona. Sťažovateľ je trestne stíhaný\nväzobne z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom jeho väzba začala plynúť\n15. mája 2020 o 05.15 h.\n\n4. Sťažovateľ požiadal 18. februára 2021 o prepustenie z väzby na slobodu. Špecializovaný trestný\nsúd (ďalej len „špecializovaný súd“) uznesením č. k. 2 Tp 10/2020 zo 16. marca 2021 (ďalej len\n„uznesenie špecializovaného súdu“) rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť\nsťažovateľa zamietol. Proti označenému uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ\nsťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že výrok označeného\nuznesenia doplnil podľa § 194 ods. 3 Trestného poriadku tak, že väzbu sťažovateľa dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nenahradil.\n5. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením špecializovaného súdu\nč. k. 2 Tp 10/2020 z 25. júna 2021 prepustený z väzby na slobodu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že:\na) kolúzna väzba je nezákonná a neústavná, pretože súdy nevedia vôbec určiť, na koho by mal\nkolúzne pôsobiť,\nb) kolúzna väzba je založená iba na konštatovaní, že členovia zločineckej skupiny tzv.\nmali kolúzne konať, nie je však dostatočne konkrétne vymedzená vo vzťahu priamo k nemu,\nc) jeho väzba trvá neprimerane dlho,\nd) ) v danej veci neexistuje žiaden dôkaz o jeho spojení s predmetnou trestnou činnosťou.\n7. Z už uvedeného sťažovateľ vyvodzuje, že bolo porušené jeho základné právo na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľa a ústne pojednávanie\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je potrebné posudzovať\nv spojení s odôvodnením uznesenia špecializovaného súdu. Tzv. kolúzny dôvod väzby\nu sťažovateľa naďalej existuje, keď sa v napadnutom uznesení uvádza, že sťažovateľ sa mal snažiť\no zabezpečenie nepravdivého alibi, a tiež to, aké postavenie mal sťažovateľ zastávať v skupine\ntzv.\na že medzi bežnú prax danej skupiny malo patriť aj ovplyvňovanie svedkov,\npoškodených a spoluobvinených. Taktiež je potrebné zohľadniť, že sťažovateľ mal pre túto\nzločineckú skupinu spáchať zločin vydierania, i výpoveď svedka\n, podľa ktorého\nk jeho ovplyvneniu a k zmene jeho výpovede v prospech zločineckej skupiny tzv.\ndošlo\naž po získaní jeho procesne použiteľných výpovedí. Z uvedených dôvodov najvyšší súd navrhol\nústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ nevyužil možnosť reagovať na vyjadrenie najvyššieho súdu vo forme repliky.\n\n2\n\nIII.3. Ústne pojednávanie:\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní\núčastníkov a spisov predložených ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy napadnutým uznesením, pretože podľa jeho názoru neexistujú dôkazy, ktoré\nby ho spájali s trestnou činnosťou, tzv. kolúzna väzba je nedostatočne odôvodnená a taktiež\nvzhľadom na skutočnosť, že jeho väzba trvá neprimerane dlho.\n12. Ústavný súd konštantne judikuje, že väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody\na do práv obvineného. Keďže ide o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej\nústavnosti a zákonnosti (mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou\nvšeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (I. ÚS 187/09, rozsudok\nvo veci Toth proti Rakúsku z 12. 12. 1991, sťažnosť č. 11894/85, bod 67).\n13. Každé pozbavenie osobnej slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade\ns konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený\nosobnej slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca\nproti svojvôli (I. ÚS 165/02, I. ÚS 177/03, I. ÚS 115/07).\n14. Obsahom základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je aj oprávnenie trestne stíhanej osoby,\naby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti\nnahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu\ndo väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych\nskutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (III. ÚS 38/01, IV. ÚS 207/07, III. ÚS 115/08).\n15. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že súd rozhodujúci o pozbavení\nslobody nemusí dať odpoveď na každý argument osoby pozbavenej slobody. Tento súd však\nnesmie ignorovať konkrétne skutočnosti namietané touto osobou, ktoré by mohli spochybniť\nexistenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej slobody (pozri rozsudok vo veci Ilijkov\nproti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96, bod 94).\n16. Pokiaľ sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že neexistuje žiaden dôkaz o jeho spojení\ns trestnou činnosťou, teda v podstate to, že jeho trestné stíhanie ako také nie je dôvodné,\nnajvyšší súd odkázal na uznesenie špecializovaného súdu a na svoje predchádzajúce rozhodnutia\no sťažovateľovi, v ktorých je na základe výpovedí svedkov a obvinených (vo vzťahu\nk sťažovateľovi predovšetkým poškodeného\na svedkov\na\n, pozn.) opísané zoskupenie ľudí tvoriacich zločineckú skupinu tzv.\na spojenie\n\n3\n\nsťažovateľa s touto skupinou. Na uvedených záveroch sa podľa najvyššieho súdu medzičasom,\nteda po vykonaní ďalších dôkazov, nič podstatné nezmenilo.\n17. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predošlé rozhodnutia o väzbe sťažovateľovi boli\npodrobené aj ústavnoprávnemu prieskumu vrátane v podstate konštantnej a všeobecnej námietky\nsťažovateľa, že proti nemu neexistujú žiadne dôkazy, a ústavný súd opakovane dospel k záveru,\nže táto námietka v čase jeho rozhodovania nebola dôvodná (IV. ÚS 343/2020, I. ÚS 21/2021).\n18. Na záveroch o tom, že z vykonaného dokazovania (stále) v dostatočnej miere vyplýva\ndôvodnosť podozrenia, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky\ntrestných činov a sú dôvody na podozrenie, že tieto spáchal sťažovateľ, nemôže všeobecná\nargumentácia sťažovateľa o neexistencii akéhokoľvek dôkazu proti nemu nič zmeniť ani pri tomto\nrozhodovaní ústavného súdu.\n19. Vo vzťahu k dôvodom tzv. kolúznej väzby sťažovateľ namieta, že je založená iba\nna konštatovaní, že kolúzne konať mali tzv.\nnie však on sám, a tiež, že súdy nevedia\nurčiť, voči komu konkrétne by mohol a mal kolúzne konať.\n20. Najvyšší súd poukázal (s. 6 nasl.) na kolúznu činnosť tzv.\na na jej existenciu nielen\nv prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom a na kontakty tejto zločineckej skupiny na orgány\nčinné v trestnom konaní. Ďalej (s. 8 a nasl.) upriamil pozornosť na výpoveď svedka\no tom, ako potreboval od sťažovateľa potvrdenie, že sa v určitom čase nachádzal\nmimo územia Slovenskej republiky, čo mu mal sťažovateľ zabezpečiť za 500 eur pečiatkou do pasu\npotvrdzujúcou prechod hranice\nAj keď uvedené napokon nebolo realizované,\npodľa najvyššieho súdu to svedčí o postoji sťažovateľa k povinnostiam vo vzťahu k štátnym\norgánom a o jeho snahe kolúzne konať. V tomto kontexte odkázal najvyšší súd aj na samotné\nobvinenie sťažovateľa z fyzického ublíženia podriadenému členovi zločineckej skupiny, ktorý mal\nodmietnuť poslušnosť.\n21. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že najvyšší súd sa dostatočným a presvedčivým\nspôsobom vysporiadal s existenciou dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že označený väzobný dôvod\nnebol u sťažovateľa založený iba na odkaze na konanie zločineckej skupiny, ale aj s ohľadom\nna konkrétnu situáciu sťažovateľa.\n22. Pokiaľ ide o určenie, koho konkrétne by mal sťažovateľ ovplyvňovať, najvyšší súd odkázal\naj na incident z 30. októbra 2019 v priestoroch špecializovaného súdu, kde sa mal obvinený\n, ktorý mal byť priamym nadriadeným sťažovateľa v rámci skupiny, vyhrážať svedkovi\n, že ak bude vypovedať a spolupracovať, tak „ho nechá rozjebať“ s tým, že vie,\nkde býva on i jeho matka. Najvyšší súd poukázal aj na vyjadrenie svedka\n, ktorý\nuviedol, že k jeho ovplyvneniu a zmene výpovede v prospech zločineckej skupiny tzv.\ndošlo až po vykonaní procesne použiteľných výpovedí pred orgánmi činnými v trestnom konaní\nv nadväznosti na hrozby zo strany zločineckej skupiny proti nemu a členom jeho rodiny.\n23. Uvedené závery možno podľa názoru ústavného súdu považovať s ohľadom na námietky\nsťažovateľa za presvedčivé a z ústavnoprávneho pohľadu akceptovateľné.\n\n4\n\n24. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že jeho väzba trvá neprimerane dlho, túto svoju námietku\npred špecializovaným súdom formuloval v nadväznosti na skutočnosť, že vo veci boli podľa jeho\nnázoru vypočutí všetci svedkovia, a teda jeho väzba prestala byť dôvodná.\n25. K tomuto ústavný súd opätovne odkazuje na dôvody uvedené najvyšším súdom k samotnej\nexistencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré dávajú odpoveď\naj na túto námietku sťažovateľa (pozri bod 21 tohto nálezu).\n26. Vzhľadom na všetko už uvedené nebolo možné ústavnej sťažnosti vyhovieť.\nV.\nObiter dictum\n27. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť niekoľko úvah nad rámec predmetu konania, ktorý bol\nvymedzený sťažovateľom v jeho ústavnej sťažnosti (podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný\nsúd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak).\n28. Prezumpcia neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy (a tiež § 2 ods. 4 Trestného poriadku) sa vzťahuje\naj na konanie o väzbe a môže zohrávať dôležitú úlohu pre posúdenie jej ústavnoprávnej\nudržateľnosti podľa čl. 17 ústavy (porov. rozsudok vo veci Nešťák proti Slovensku\nz 27. februára 2007, sťažnosť č. 65559/01).\n29. Prezumpcia neviny bude v zmysle ustálenej judikatúry porušená, ak súdne rozhodnutie\nvo vzťahu k obvinenej osobe odráža názor o vine obvineného skôr, ako bola jeho vina preukázaná\nv príslušnom trestnom konaní. V tomto smere postačuje, ak odôvodnenie príslušného súdneho\nrozhodnutia obsahuje výrok či výroky, ktoré nasvedčujú tomu, že súd považuje obvineného\nza vinného (pozri tiež už citovaný Nešťák, bod 88 a tam citovaná judikatúra). Z prezumpcie neviny\nvyplýva, že žiadny štátny orgán (vrátane jeho ústavných činiteľov) nie je oprávnený vysloviť vinu\nči rozhodnúť o vine osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ešte predtým, ako ju vyslovil\npríslušný súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (PL. ÚS 12/98, III. ÚS 81/03).\n30. V uvedenom kontexte je potrebné robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú alebo vyjadrujú\nnázor, že dotknutá osoba je vinná, a výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia („a state\nof suspicion“). Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé boli považované Európskym\nsúdom pre ľudské práva za prijateľné alebo nezávadné (rozsudok vo veci Lutz proti Nemecku\nz k 25. 8. 1987, sťažnosť č. 9912/82, bod 62; tiež rozsudok vo veci Englert proti Nemecku\nz 25. 8. 1987, sťažnosť č. 10282/83, bod 39; a rozsudok vo veci Garycki proti Poľsku zo 6. 2. 2007,\nsťažnosť č. 14348/02, bod 67).\n31. Najvyšší súd v napadnutom uznesení po preskúmaní okolností prípadu sťažovateľa\na ich vyhodnotení uviedol (s. 10), že z „obsahu doposiaľ vykonaných dôkazov je zrejmé,\nže ovplyvňovanie svedkov poškodených, resp. spoluobvinených zo strany zločineckej skupiny bolo\nbežnou praxou, a preto pre tieto osoby vrátane obvineného\n(sťažovateľa, pozn.)\nv prípade prepustenia na slobodu je kolúzne konanie jedinou možnosťou ako sa vyhnúť\ndlhoročnému väzeniu“.\n32. Ústavný súd upriamuje pozornosť najvyššieho súdu na skutočnosť, že výsledkom trestného\nkonania vykonaného v súlade so zákonom, ako i ústavou môže (a nemusí) byť aj iné rozhodnutie,\nnež je odsudzujúci rozsudok. Ak je podľa súdu rozhodujúceho o väzbe jedinou možnosťou\n5\n\nkonkrétneho obvineného po prípadnom prepustení z väzby na slobodu kolúzne konať, teda pôsobiť\nna svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných\npre trestné stíhanie, inak mu bude v podstate nevyhnutne uložený dlhoročný nepodmienečný trestu\nodňatia slobody, tento súd môže u obvineného a všeobecne vo verejnosti vyvolať dojem, že pracuje\ns presvedčením o vine obvineného skôr, ako bola táto vina v príslušnom trestnom konaní\npreukázaná.\n33. Takéto výroky všeobecného súdu o obvinenom či obžalovanom môžu v končenom dôsledku\nspochybniť zákonnosť a ústavnosť konania o väzbe. Preto je dôležité, aby sa väzobné súdy\nneuchyľovali k podobným konštatovaniam, ktoré môžu byť v rozpore s právom obvineného\nna prezumpciu neviny.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2021\nRastislav Kaššák\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "súd-nestrannosť", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:030fa43b-f1ca-4fa6-96df-a1c5790c2f8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.21.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.21.2021.1"}, {"guid": "ussr:0f64e711-3817-4cf5-b3d8-449880d2008c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.343.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.343.2020.1"}, {"guid": "ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620"}, {"guid": "ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41"}, {"guid": "ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:8da116cb-da6a-4bff-882d-ab15fccfc258", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 81/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/03 z 19. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da116cb-da6a-4bff-882d-ab15fccfc258"}, {"guid": "ussr:772e3df7-2dfb-40d0-8f57-9a58e10802e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:772e3df7-2dfb-40d0-8f57-9a58e10802e5"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1"}, {"guid": "8bff46c6-0b96-43d0-babd-10a1f0f6564b:872ec8a5-96a6-422f-a456-0b27b1931ee9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Tp/10/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Tp/10/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8bff46c6-0b96-43d0-babd-10a1f0f6564b:872ec8a5-96a6-422f-a456-0b27b1931ee9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bebec563-269e-4480-af2e-b8fc242e5736", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.639.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 639/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 639/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.639.2022.1"}, {"guid": "ussr:57984f82-be4f-4310-baae-fe98f9cce4a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.486.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 486/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 486/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.486.2021.1"}]}