{"guid": "ussr:3d4818c4-085d-4e1e-bfd0-06b426ffa83d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2018 z 4. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. novembra 2020, sp. zn. PL. ÚS 9/2018, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-11-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3d4818c4-085d-4e1e-bfd0-06b426ffa83d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 9/2018-125\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2020\nv pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina\nVernarského prerokoval prijatý návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom a advokátom JUDr. Danielom\nLipšicom, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nUstanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\n\nzákony, n i e j e v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12\nods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nOdôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. marca 2018\ndoručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\nÚstavný súd preskúmal návrh a jeho prílohy a zistil, že návrh podala skupina len\n33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „skupina poslancov“ alebo\n„navrhovatelia“).\n2. Navrhovatelia uvádzajú, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“) vo svojom 6. volebnom období na 53. schôdzi 16. júna 2015 schválila vládny návrh\nzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „novela\nzákona o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení“). Novela zákona\no sociálnom poistení bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 140/2015 Z. z. a nadobudla účinnosť 1. júla 2015. Do zákona o sociálnom poistení sa\nzaviedol inštitút minimálneho dôchodku, ktorého cieľom je podľa dôvodovej správy\nzabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával\nzárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný\nna pomoc v hmotnej núdzi. Na tento účel sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok\nvyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom\nustanovené predpoklady tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré\nsa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima\npre jednu plnoletú fyzickú osobu.\n\n2\n\n3. Navrhovatelia ďalej argumentujú: «Na základe spoločnej správy výborov\nč. CRD-460/2015 (ČPT 1424a) zo dňa 5. mája 2015 o prerokovaní návrhu Novely ZoSP\n(ďalej len „Spoločná správa výborov“) bolo do Novely ZoSP pozmeňujúcim návrhom\nvložené Napadnuté ustanovenie (§ 82b ods. 2 ZoSP), podľa ktorého: „Suma minimálneho\ndôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ\npodľa osobitného predpisu sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku\npodľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len\nobdobie podľa odseku 4“»\nNavrhovatelia poukázali na odôvodnenie spoločnej správy výborov k napadnutému\nustanoveniu, podľa ktorej «Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie\núčasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do fondu starobného poistenia\nneplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov\nna starobné sporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené uplatniť aj\npri stanovení zásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených\npodmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa...\nPredloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje na možnosť vzniku morálneho\nhazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine poistencov sporiteľov. V prípade nižšie príjmovej skupiny sporiteľov by totiž po zavedení minimálneho\ndôchodku v podobe predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému stavu, kedy by z dôvodu\ndopadov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio manažérov spravujúcich fondy\nII. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov daňovníkov (v podobe garancie\nminimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade, že by riziková investičná\nstratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z II. piliera vyšší dôchodok než by mal, ak by\ndo II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny garantovaný dôchodok)...\nNavrhované zmeny prispievajú k posilneniu potreby aktívneho prístupu sporiteľa\nk svojim úsporám v II. pilieri, ako aj k motivácii dôchodkových správcovských spoločností\ndosahovať také zhodnotenie majetku vo fondoch II. piliera, ktoré by nielen v krátkodobom,\nale aj dlhodobom horizonte jasne porážalo úroveň inflácie a prinášalo sporiteľom reálny\nvýnos.».\n\n3\n\n4. Podľa navrhovateľov právo na minimálny dôchodok sa stalo súčasťou základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, a preto\nprístup občanov k právu na minimálny dôchodok musí byť garantovaný v súlade so zásadou\nrovnosti (čl. 12 ods. 1 ústavy), zásadou nediskriminácie (čl. 12 ods. 2 ústavy) a zákazom\nujmy na právach pre uplatňovanie základných práv (čl. 12 ods. 4 ústavy).\nPodľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenie „... spôsobuje, že právo\nna minimálny dôchodok bude občanom prístupné na základe nerovných a diskriminačných\npodmienok. Okrem toho Napadnuté ustanovenie spôsobí niektorým občanom ujmu na ich\npráve na minimálny dôchodok iba z tohto dôvodu, že uplatnili svoje základné právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe jedným zo zákonom aprobovaných spôsobov.\nPodľa nášho názoru na takéto rozdielne zaobchádzanie s dôchodcami iba preto, že sa\nrozhodli uplatniť svoje základné právo a nerovnosť však neexistuje žiaden legitímny\na ospravedlniteľný dôvod.“.\n5. Navrhovatelia rozpor napadnutého ustanovenia s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 ústavy odôvodnili najmä tým, že napadnuté ustanovenie diskriminuje občanov\nz dôvodu ich postavenia sporiteľa v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom\ndôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o starobnom dôchodkovom poistení“ alebo „II. pilier“).\nNavrhovatelia uviedli, že určujúcim kritériom pre vznik práva na minimálny dôchodok je\nvýlučne platenie zákonných odvodov zo mzdy a iných príjmov na dôchodkové poistenie\npočas zákonom stanoveného minimálneho obdobia, a to bez ohľadu na sumu týchto\nodvodov. Navrhovatelia zdôraznili, že na posúdenie súladu napadnutého ustanovenia\ns čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je nevyhnutné posúdiť, či napadnuté ustanovenie sleduje nejaký\nrozumne odôvodniteľný a legitímny cieľ, resp. či na zníženie minimálneho dôchodku\nz dôvodu účasti v II. pilieri existuje legitímny a ospravedlniteľný dôvod.\n6. Dôvody rozporu napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy navrhovatelia\nkonkretizovali takto: „(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom\na dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie\nz fondov Sociálnej poisťovne;\n\n4\n\n(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového poistenia;\n(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového poistenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky\npríjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“\n6.1 K argumentu v bode „(a)“ navrhovatelia uviedli: „... doplatok nie je financovaný\nz fondu starobného poistenia, ale zo Štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan\nplatiaci odvody na dôchodkové poistenie podieľa platením daní a poplatkov...\nPovedané inak, na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho\ndôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas\nsvojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný\ndôchodok sporil aj v II. pilieri podľa ZoSDS...\nKeďže teda sporitelia podľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných\nna financovanie minimálneho dôchodku (resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako\nosoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich\nminimálneho dôchodku zaobchádzať menej priaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi\npodľa ZoSDS nie sú...\nDoplatok do výšky minimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky\n(podobne ako napríklad prídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú\ntypické tým, že sú priznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy\nči miery prispievania poberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“\n6.2 K dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uviedli, že filozofickou\npodstatou minimálneho dôchodku je určiť minimálnu príjmovú hranicu pre všetky osoby\nbez rozdielu. Podľa názoru navrhovateľov «Ak je teda dôvodom a cieľom zavedenia\nminimálneho dôchodku „zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného\nživota vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako\njednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi“ (viď dôvodová správa k Novele ZoSP všeobecná časť), potom je a musí byť úplne irelevantné, či poistenec zároveň bol alebo\nnebol sporiteľom podľa ZoSDS...\n\n5\n\nZnížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie aj\nk situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje\núroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je\nnaplnený.».\n6.3 V bode „(c)“ navrhovatelia dôvodia, že pokiaľ nárok na minimálny dôchodok\nnijakým spôsobom nezávisí od sumy zaplatených odvodov poistenca na starobné\ndôchodkové poistenie, „... potom nemôže byť legitímnym dôvodom zníženia minimálneho\ndôchodku skutočnosť, že osoba platila časť odvodov na dôchodkové zabezpečenie\ndo II. piliera.“.\n7. V ďalšej časti návrhu navrhovatelia poukázali na dôvody, na ktorých založil\nprezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) rozhodnutie č. 3535-2015-KPSR\nz 28. mája 2015, ktorým vrátil novelu zákona o sociálnom poistení.\nNavrhovatelia súhlasne s prezidentom argumentujú, že „deklarovaným cieľom\ninštitútu minimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom\ndefinovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb\nz pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri\ndôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej\nsituácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré\npredstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť\nna starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa\nodvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych\nobdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú\npenalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu\n(keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania,\npre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je\nneprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom\ns nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho\ndôchodku“.\n\n6\n\n8.\n\nNavrhovatelia\n\nďalej\n\npoukázali\n\nna\n\nuznesenie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. PL. ÚS 41/2015 z 15. februára 2017 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu“),\npodľa ktorého sa uplatňovaním účinnej právnej úpravy minimálneho dôchodku sformovali\nštyri skupiny dôchodcov, ktorí boli účastní II. piliera. Analýzou právnej úpravy vo vzťahu\nk uvedeným skupinám dôchodcov dospeli k záveru, že určitej skupine poberateľov\nstarobného dôchodku uplatňovanie napadnutého ustanovenia spôsobí zníženie mesačne\nvyplácaného starobného dôchodku (z I. piliera aj II. piliera) oproti sume vyplácanej\npoberateľom, ktorí boli dôchodkovo poistení len v I. pilieri.\n9. V súlade s uznesením ústavného súdu podrobili napadnuté ustanovenie\ntzv. diskriminačnému testu v súvislosti s rozporom napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 2\nústavy (body 53 – 58 návrhu). Napokon navrhovatelia uzavreli časť návrhu, ktorá sa\nzaoberá rozporom napadnutého ustanovenia s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1\na 2 ústavy tak, že „Zákonodarcom zamýšľaný cieľ napadnutej právnej úpravy je\nnelegitímny a ako základ pre odlišné zaobchádzanie analyzovaných dvoch skupín\npoberateľov starobných dôchodkov neospravedlniteľný. V prvom rade tu možno poukázať\nna právne ťažko uchopiteľné pojmy, ktorými sa navrhovateľ právnej úpravy snaží legálne\naprobované rozhodovanie dôchodkovo poistených fyzických osôb hodnotiť kategóriami\nmorálky. Tá síce (podobne ako právo) predstavuje normatívny systém, ale z hľadiska\naplikácie § 82b ods. 2 ZoSP je úplne iluzórna. Napadnuté ustanovenie vôbec nepredstavuje\nprávny základ pre uplatňovanie morálnych hľadísk v procese posudzovania nároku\nna starobný dôchodok. Naopak, všetkých poberateľov starobného dôchodku, ktorí si sporili\nv II. pilieri, kladie v spojení s dôvodovou správou do pozície morálnych hazardérov, ktorým\nsa nebudú ostatní daňovníci skladať na minimálny dôchodok.“.\n10. Vo vzťahu k rozporu napadnutého ustanovenia s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12\nods. 4 ústavy navrhovatelia uviedli: „Podľa platnej právnej úpravy sa občan môže\nrozhodnúť, či svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní\ntak, že bude iba poistencom Sociálnej poisťovne (I. pilier) alebo tak, že popri účasti\nv I. pilieri bude aj sporiteľom podľa ZoSDS (II. pilier). Starobné dôchodkové sporenie\n\n7\n\npodľa ZoSDS je oficiálnym a zákonom rozpoznaným systémom hmotného zabezpečenia\nv starobe rovnocenným s dôchodkovým poistením podľa ZoSP...\nAk sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme\nstarobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.“\nPodľa názoru navrhovateľov „Napadnuté ustanovenie teda v rozpore s ústavným\nzákazom podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zavádza (nepriaznivý) dôsledok\n(dopad) využitia základného práva občana podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nurčitým spôsobom (účasťou v obidvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia) na právo\ntoho istého občana na minimálny dôchodok v nezníženej výške.“.\n11. V závere návrhu navrhovatelia žiadali pozastaviť účinnosť napadnutého\nustanovenia a navrhli, aby ústavný súd na podklade uvedených záverov nálezom rozhodol,\nže napadnuté ustanovenie „nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 12 ods. 1,2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“.\nII.\nPriebeh konania\n12. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 9/2018 zo 6. júna 2018 prijal návrh\nnavrhovateľov na ďalšie konanie a zároveň nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého ustanovenia.\n13. Napadnuté ustanovenie a jeho súlad s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1, 2 a 4 ústavy už bol predmetom konania pred ústavným súdom. Vzhľadom na to,\nže plénum ústavného súdu pri hlasovaní o tomto predchádzajúcom návrhu nedosiahlo\nnadpolovičnú väčšinu, návrh bol uznesením sp. zn. PL. ÚS 41/2015 z 15. februára 2017\nzamietnutý [čl. 131 tretia veta ústavy, § 4 ods. 3 v čase podania návrhu platného a účinného\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n8\n\npredpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“)]. Keďže ústavný súd meritórne neskúmal\nsúlad napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy, predchádzajúce rozhodnutie\nústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci.\n14. V súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. si ústavný súd vyžiadal písomné\nstanovisko od národnej rady, keďže ide o orgán verejnej moci, ktorý vydal zákon\no sociálnom poistení obsahujúci napadnuté ustanovenie. Ústavný súd si zároveň vyžiadal\npísomné stanovisko vlády Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“), ktorá bola v konaní\no súlade právnych predpisov podľa § 37 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. vedľajším\núčastníkom konania pred ústavným súdom, ako aj stanovisko Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) .\nIII.\nVyjadrenia národnej rady, vlády, ministerstva a navrhovateľov\nIII.1 Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky\n15. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. októbra 2018 sa k návrhu skupiny\nposlancov prostredníctvom svojho predsedu vyjadrila národná rada ako odporca v konaní\npred ústavným súdom.\nNárodná rada súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.\n16. Predseda národnej rady vo svojom vyjadrení najskôr stručne zrekapituloval\nkonanie pred ústavným súdom o návrhu skupiny poslancov, stručne opísal legislatívny\npriebeh prijatia novely zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiace zavedenie inštitútu\nminimálneho dôchodku do právneho poriadku Slovenskej republiky. V ďalšej časti sa\nstručne vyjadril aj k nosným argumentom navrhovateľov.\n17. Predseda národnej rady vo svojom vyjadrení uviedol: „Systém sociálneho\npoistenia je založený na viacerých všeobecných zásadách, ktorými sú najmä 1) poistný\n\n9\n\nprincíp, 2) osobná participácia poistenca, 3) zohľadnenie tzv. zásluhovosti pri výpočte\ndôchodkovej dávky, 4) sociálna solidarita a 5) garancia štátu.\nOproti tomu, starobné dôchodkové sporenie, je podľa § 2 zákona o starobnom\ndôchodkovom sporení sporením, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením\nzabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Ide teda o systém\nsporenia, teda vytvárania si úspor, ktoré si sporiteľ ukladá na svojom osobnom\ndôchodkovom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.“\n18. K tvrdeniu navrhovateľov o porušovaní zásady rovnosti konštatoval, že\nzavedenie minimálneho dôchodku je zárukou príjmu pre všetkých, ktorí majú nárok na\npoberanie starobného, resp. invalidného dôchodku, „Tým, že ide o dôchodkovú dávku,\npodmienky nároku na ňu musia vychádzať z obdobných kritérií, aké platia pre vznik nároku\nna dôchodok.“.\n19. Pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že doplatok (suma medzi minimálnym\ndôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi nárok) je uhrádzaný z prostriedkov\nštátneho rozpočtu, a nie z fondov Sociálnej poisťovne, predseda národnej rady považoval\ntúto skutočnosť za irelevantnú, pričom poukázal na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého aj fondy Sociálnej poisťovne sú súčasťou verejných financií.\n20. K argumentu navrhovateľov o charaktere doplatku do sumy minimálneho\ndôchodku ako štátnej sociálnej dávky predseda národnej rady vo vyjadrení uviedol:\n„... štátna sociálna dávka je jej poberateľovi vyplácaná z dôvodu existencie určitého stavu\nu tohto poberateľa, kým dôchodok je vyplácaný až po splnení zákonných podmienok.\nCieľom doplatku starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku do výšky minimálneho\ndôchodku po dovŕšení dôchodkového veku nie je plošne chrániť životnú úroveň všetkých\ndôchodcov, čo potvrdzuje aj jednoznačná podmienka podľa § 82b ods. 3 písm. a) zákona\no sociálnom poistení, teda získanie minimálne 30 (kvalifikovaných) rokov obdobia\ndôchodkového poistenia poistenca a úhrn jeho dôchodkových príjmov nepresiahne hranicu\nna priznanie minimálneho dôchodku.“\n\n10\n\nPredseda národnej rady poznamenal, že minimálny dôchodok má jeho poberateľovi\nzabezpečiť príjem nad hranicou životného minima a aj jeho valorizácia je previazaná\nso zvyšovaním hranice životného minima.\n21. V závere vyjadrenia zdôraznil podmienku vzniku nároku na minimálny\ndôchodok, a to získanie 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia („Započítava sa\nteda obdobie dôchodkového poistenia, kedy osobný dôchodkový bod poistenca za príslušný\nkalendárny rok dosiahol hodnotu najmenej 0,241. Podľa § 82b ods. 1 písm. a) a b) zákona\no sociálnom poistení sa následne zvyšuje suma minimálneho dôchodku o 2 %, resp. 3 %\nza každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia.“), čím podľa názoru predsedu\nnárodnej rady je zohľadnený princíp zásluhovosti v mechanizme minimálneho dôchodku.\nIII.2 Vyjadrenie vlády Slovenskej republiky\n22. Podaním doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2018 (ďalej len „stanovisko\nvlády“) sa k návrhu navrhovateľov vyjadrila vláda v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky ako vedľajší účastník v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.\na súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Podľa názoru vlády je návrh\nnavrhovateľov nedôvodný.\n23. V úvode svojho stanoviska vláda vysvetlila svoj postoj k inštitútu minimálneho\ndôchodku vo vzťahu k základnému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti vláda uviedla: „... zavedenie minimálneho\ndôchodku nie je naplnením práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,\npri nespôsobilosti na prácu alebo pri strate živiteľa podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. Jeho\nzmyslom vo všeobecnosti je predchádzanie situácii, aby sa fyzická osoba, ktorá po celý život\npracovala, ocitla v starobe v hmotnej núdzi. Nemožno teda hovoriť o tom, že účelom\nminimálneho dôchodku je zabezpečenie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe\nv zmysle čl. 39 ods. 1 ústavy. Máme za to, že toto právo je (a bolo už pred prijatím\npredmetnej novely zákona o sociálnom poistení) garantované dôchodkom plynúcim\nz dvojpilierového dôchodkového systému, v ktorom dôchodkový príjem takéhoto dôchodcu\n\n11\n\nprimerane reflektuje obdobie dôchodkového poistenia a dosahované príjmy, z ktorých sa\nplatilo poistné na dôchodkové poistenie, vrátane povinných príspevkov na starobné\ndôchodkové sporenie.\nZ uvedeného vyplýva, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe nemusí\nnevyhnutne dosahovať štátom garantovanú minimálnu príjmovú úroveň, umožňujúcu\nzabezpečenie\n\nzákladných\n\nživotných\n\npodmienok.\n\nPoskytnutie\n\npomoci\n\nnevyhnutnej\n\nna zabezpečenie základných životných podmienok fyzickej osoby, ktorá sa ocitne v hmotnej\nnúdzi, je predmetom ďalšieho základného práva (čl. 39 ods. 2 ústavy) pôsobiaceho\nnezávisle od práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“\nVláda ako podporný argument vo vzťahu k sledovanému cieľu minimálneho\ndôchodku uviedla práve spôsob jeho financovania. Zdôraznila skutočnosť, že minimálny\ndôchodok financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu len podčiarkuje fakt, že nie je\nnástrojom na dosiahnutie primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe.\nPodľa názoru vlády „... je možné v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotviť\naj také právne normy práva sociálneho zabezpečenia, ktoré nevyhnutne neslúžia\nna vykonanie ústavou garantovaných práv uvedených v čl. 39 ústavy. Naopak, štát môže\nv záujme sledovania iného legitímneho cieľa, než aký sleduje ústavná garancia, ustanoviť\nprávne normy, ktoré neodporujú ústave, avšak ani nemajú ambíciu vykonávať práva v nej\ngarantované. Takým prípadom sú aj právne normy zakotvujúce inštitút minimálneho\ndôchodku.“.\n24. V ďalšej časti stanoviska vláda pripúšťa „fikciu, že právny výklad navrhovateľov\nje správny, a že teda právo na zvýšenie sumy starobného dôchodku... na sumu minimálneho\ndôchodku je súčasťou práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39\nods. 1 ústavy“, analyzuje návrh navrhovateľov a udáva argumenty na podporu svojich\npostojov.\n25. Vláda v stanovisku uviedla, že z dodatočných analýz vyplynulo, že v prípade\nnižšej príjmovej skupiny poistencov – sporiteľov by po zavedení minimálneho dôchodku\nv podobe predloženej do národnej rady mohlo dôjsť k takému stavu, keď by z dôvodu\nvplyvov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólia manažérov spravujúcich\n\n12\n\ndôchodkové fondy v rámci II. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov\ndaňovníkov (v podobe garancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade,\nže by riziková investičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera\nvyšší dôchodok, než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil, a zároveň vyšší než minimálny\ngarantovaný dôchodok). Vláda uviedla, že na zamedzenie vzniku takého stavu bol prijatý\npozmeňujúci návrh, podľa ktorého „... suma minimálneho dôchodku poistencovi sporiteľovi zníži podľa rovnakých zásad ako sa mu znižuje starobný dôchodok z I. piliera\nza obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (t. j. v II. pilieri). Skutočnosť, že\ndôvodom na krátenie dôchodku z I. piliera je to, že bolo odvedené nižšie poistné do I.\npiliera z dôvodu účasti v II. pilieri, je v tomto prípade irelevantná.“.\n26. Zákonodarcom použité prostriedky považuje vláda aj za primerané, a to z týchto\ndôvodov:\n«1. rozhodnutie vstúpiť do II. piliera (a počas otvorenia aj vystúpiť) je výlučne\nna vôli poistenca,\n2. napadnutým ustanovením nestrácajú poistenci sporitelia nárok na minimálny\ndôchodok ako taký, naopak, ich nárok zodpovedá ich „účasti“ v I. pilieri,\n3. dôchodkový príjem z II. piliera sa nezapočítava do úhrnu príjmov relevantných\npre vznik nároku na minimálny dôchodok (s výnimkou pozostalostných dôchodkov),\n4. spôsob krátenia sumy zvýšenia sumy starobného dôchodku do sumy minimálneho\ndôchodku je nastavený principiálne rovnako, ako je nastavený spôsob krátenia samotného\nzákladného I. pilierového starobného dôchodku,\n5. ak by sa poistenci – sporitelia ocitli v hmotnej núdzi, ich základné životné\npodmienky budú zabezpečené v zásade rovnako, akoby boli zabezpečené, ak by neboli\nv II. pilieri (rovnako to platí pre poistencov, ktorí nespĺňajú podmienku získania aspoň\n30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia).»\n27. Argument navrhovateľov o zdroji financovania minimálneho dôchodku považuje\nvláda za irelevantný. Rovnako nesúhlasí s tvrdením, že doplatok do sumy minimálneho\ndôchodku má charakter štátnej sociálnej dávky. Cieľom zavedenia inštitútu zvýšenia sumy\nstarobného dôchodku alebo invalidného dôchodku do sumy minimálneho dôchodku nebolo\n\n13\n\nplošne chrániť životnú úroveň všetkých dôchodcov, čo potvrdzuje aj návrh úpravy\nminimálneho dôchodku predložený do národnej rady (napr. vzhľadom na podmienku\ndosiahnutia aspoň 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia), a preto nemožno\nakceptovať snahu navrhovateľov asociovať charakter takéhoto zvýšenia sumy základného\ndôchodku s charakterom štátnych sociálnych dávok. Na druhej strane, ani štátne sociálne\ndávky nemusia byť vyplácané iba na základe solidarity bez akýchkoľvek podmienok, ktoré\nvytvárajú rôzne skupiny poberateľov týchto dávok. Zo zavedeného a uplatňovaného\ndvojpilierového dôchodkového systému (I. pilier – dávkovo definovaný, II. pilier –\npríspevkovo definovaný) vyplýva aj odlišný mechanizmus určovania dôchodkov\nv I. a II. pilieri (vrátane garantovania väčšej solidarity v I. pilieri), a tým aj odlišné\npostavenie poistencov – sporiteľov a poistencov – nesporiteľov. Ak si fyzická osoba uplatní\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe prostredníctvom voľby sporenia\nv II. pilieri, nie je podľa názoru vlády možné považovať za ujmu (diskrimináciu) jej odlišné\npostavenie v porovnaní s fyzickou osobou, ktorá si nezvolila II. pilier a ktorej právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa realizuje výlučne prostredníctvom I. piliera.\n28. Vláda vo svojom stanovisku zdôraznila, že v rámci pozmeňovacieho návrhu boli\nschválené vyvažujúce podmienky poistencov sporiteľov. Za najdôležitejšiu vyvažujúcu\npodmienku vláda považuje úpravu úhrnu dôchodkových príjmov, ktorý je jednou\nz podmienok ovplyvňujúcich nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy\ninvalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho\ndôchodku. Do tohto úhrnu sa totiž nezahŕňa starobný dôchodok a predčasný starobný\ndôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia, čo spôsobuje, že pri určitom\nvývoji výnosov v II. pilieri môže byť platná právna úprava minimálneho dôchodku dokonca\nvýhodnejšia ako pôvodná právna úprava predložená do národnej rady.\nVláda tiež zdôraznila, že poistenci – sporitelia neprichádzajú o nárok na zvýšenie\nsumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení\ndôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, toto sa im za obdobie účasti\nv systéme starobného dôchodkového sporenia len znižuje.\n\n14\n\n29. Vláda sa vo svojom stanovisku tiež stručne vyjadrila aj k argumentom\nnavrhovateľov, ktorými posudzovali legitimitu sledovaného cieľa napadnutého ustanovenia.\nVláda tvrdí, že pojem „morálny hazard“ je pojmom politickým, a nie právnym. V tejto\nsúvislosti vláda podrobila návrh kritike tak, že z jej pohľadu návrhu chýba relevantná\nprávna argumentácia zbavená tieňa politiky.\nV závere stanoviska vláda kritizovala výsledok diskriminačného testu, najmä v časti\nvyčlenenia porovnateľnej skupiny jednotlivcov a uviedla, že „... na jednej strane považuje\nza vyčlenenú porovnateľnú skupinu všetkých sporiteľov, keďže kvalifikačným kritériom tejto\nskupiny je voľba medzi piliermi. Na druhej strane sám uznáva... že minimálny dôchodok\novplyvní takto definovanú skupinu sporiteľov diferencovane, pričom právne účinky budú,\npozitívne, negatívne aj neutrálne. Nesprávne definovanie vyčlenenej porovnateľnej skupiny\nspôsobuje, že ďalšie roviny diskriminačného testu majú nesprávny základ a z toho\nvyplývajúci nesprávny výsledok.“.\nIII.3 Vyjadrenie navrhovateľov\n30.\n\nNavrhovatelia\n\nelektronickým\n\npodaním\n\ndoručili\n\n30.\n\njanuára\n\n2019\n\nvyjadrenie k stanovisku národnej rady z 15. októbra 2018 a zároveň k stanovisku vlády\nzo 7. novembra 2018. Vo vyjadrení zotrvali na podanom návrhu, ako aj na vykonaní\nverejného ústneho pojednávania.\nPrípisom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 29. októbra 2020, právny zástupca\nnavrhovateľov oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.\n31. Navrhovatelia nesúhlasia s názorom národnej rady, že zníženie minimálneho\ndôchodku je ospravedlniteľné pripodobnením k zásluhovosti dôchodkového systému.\nNavrhovatelia tvrdia, že každý, kto prispieval na dôchodkové poistenie predpísaný počet\nkvalifikovaných rokov, má nárok na minimálny dôchodok bez ohľadu na sumu, akú\ndo systému dôchodkového poistenia odviedol. V uvedenom navrhovatelia vidia absenciu\nprincípu zásluhovosti.\nPodľa názoru navrhovateľov je dôležité, z akých zdrojov sa minimálny dôchodok\nfinancuje, a preto považujú argument národnej rady („vo vzťahu k ustanoveniu\n\n15\n\nminimálneho dôchodku, jeho výšky, ako i k samotnému doplatku irelevantná, nakoľko aj\nfondy Sociálnej poisťovne sú súčasťou verejných financií podľa zákona č. 523/2004 Z. z.“)\nza „absurdný“. Navrhovatelia uviedli: „Na jednej strane NR SR tvrdí, že dôchodca –\nsporiteľ má mať nižší minimálny dôchodok práve preto, že odviedol menej (menšie\npercento) peňazí do fondov Sociálnej poisťovne. Na druhej strane NR SR tvrdí, že je\nbezpredmetné, že minimálny dôchodok sa nehradí z fondov Sociálnej poisťovne, ale zo\nštátneho rozpočtu. Do štátneho rozpočtu, ktorý je zdrojom financovania minimálneho\ndôchodku, však každý dôchodca prispieval rovnakou mierou.“\n32. Navrhovatelia napriek postoju národnej rady tvrdia, že „doplatok“ má charakter\nštátnej sociálnej dávky, pokiaľ je síce viazaný na odpracovanie určitej doby,\nresp. kvalifikovaných\n\nrokov,\n\navšak\n\nsuma\n\nodvedených\n\npríspevkov\n\ndo\n\nsystému\n\ndôchodkového poistenia nehrá žiadnu úlohu, a teda je irelevantné, či poistenec platil počas\nkvalifikovaných rokov minimálne alebo maximálne odvody. Navrhovatelia poukázali na to,\nže aj preto, že minimálny dôchodok má „charakter dávky“, absentuje pri nej princíp\nzásluhovosti podľa odvedených prostriedkov na dôchodkové poistenie.\n33. Ako reakciu na stanovisko národnej rady navrhovatelia tiež uviedli:\n„Protiústavnosť Napadnutého ustanovenia nespočíva v samotnom diferencovanom prístupe\nk poistencom, ale v tom, že na takýto diferencovaný prístup (rozdielne zaobchádzanie medzi\nsporiteľmi a nesporiteľmi) v prístupe k právu na minimálny dôchodok neexistuje žiaden\nlegitímny a ospravedlniteľný dôvod, nesleduje sa ním žiaden rozumne odôvodnený legitímny\ncieľ a takýto prístup je navyše v neprekonateľnom rozpore s princípmi logiky...“\n34. Vo vzťahu k stanovisku vlády navrhovatelia na úvod predniesli nesúhlas\ns argumentom vlády o tom, že právo na minimálny dôchodok nemožno zahrnúť\npod základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\nNavrhovatelia argumentujú, že pokiaľ čl. 39 ods. 3 ústavy stanovuje, že podrobnosti o práve\nna primerané hmotné zabezpečenie ustanoví zákon a týmto zákonom je zákon o sociálnom\npoistení, ktorého súčasťou je právo na minimálny dôchodok, potom je aj právo\n\n16\n\nna minimálny dôchodok súčasťou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\nNavrhovatelia zopakovali, že rozpor napadnutého ustanovenia s čl. 39 ods. 1 ústavy\nnenamietajú izolovane, ale v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy.\nNavrhovatelia kritizujú postoj vlády, ktorá v stanovisku uviedla, že cieľom zavedenia\ninštitútu minimálneho dôchodku nebolo naplnenie základného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe, a poukázali na protirečivosť tohto tvrdenia s dôvodovou správou,\nako aj so stanoviskom národnej rady. Navrhovatelia zároveň načrtli pochybnosť o existencii\n„dodatočných analýz“, na ktoré sa vo svojom stanovisku odvolávala vláda.\n35. K argumentácii vlády o nutnosti zavedenia mechanizmu zníženia doplatku\nk minimálnemu dôchodku (vo vzťahu k dôchodcovi – sporiteľovi), ktorý je obdobný\nmechanizmu zníženia starobného dôchodku z dôvodu účasti v II. pilieri, navrhovatelia\nuviedli: „Znižovanie starobného dôchodku u dôchodcu – sporiteľa je legitímne\na odôvodnené, lebo starobný dôchodok sa financuje z fondu Sociálnej poisťovne, do ktorého\ndôchodca – sporiteľ vzhľadom na svoju účasť v II. pilieri prispieval menej. Kompenzáciou\nza tento výpadok by mu mal byť práve dôchodok z II. piliera.\nNaproti tomu znižovanie doplatku do výšky minimálneho dôchodku pre dôchodcu –\nsporiteľa nemožno takto odôvodniť, pretože tento doplatok sa financuje zo štátneho\nrozpočtu, na tvorbe ktorého sa dôchodca – sporiteľ podieľal podľa rovnakých pravidiel ako\ndôchodca – nesporiteľ (najmä platením daní a poplatkov) a účasť dôchodcu – sporiteľa\nv II. pilieri nijakým spôsobom neznižuje mieru jeho participácie na tvorbe zdrojov\nfinancovania minimálneho dôchodku. Okrem toho, na rozdiel od starobného dôchodku\nvýpadok na doplatku do výšky minimálnom dôchodku nebude kompenzovaný dôchodkom\nz II. piliera, pretože doplatok do výšky minimálneho dôchodku sa vypláca až vtedy,\nkeď celkový nárok na starobný dôchodok (z I. a II. piliera) nedosahuje zákonodarcom\nstanovenú výšku minimálneho dôchodku.“\n36. Navrhovatelia, reagujúc na stanovisko vlády, zdôraznili negatívny politický\npostoj vlády k II. pilieru a zopakovali, že ani vláda, ani národná rada rozumne neodôvodnili,\nže legitímny cieľ sa dosiahne práve napadnutým ustanovením.\n\n17\n\n37.\n\nV závere\n\nvyjadrenia\n\nnavrhovatelia\n\nuviedli:\n\n„Právna\n\núprava\n\nzníženia\n\nminimálneho dôchodku obsiahnutá v Napadnutom ustanovení je s uvedeným názorom\nÚstavného súdu v priamom rozpore pretože:\n(a) zohľadňuje predošlé uplatnenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky určitým spôsobom (jedným z dvoch rovnocenných a právom\naprobovaných spôsobov);\n(b) premieta túto skutočnosť do nadobúdania a uplatňovania práva na minimálny\ndôchodok, pričom to robí takým spôsobom, že právna úprava nadobúdania a uplatňovania\npráva na minimálny dôchodok (v jeho nezníženej výške) je odlišná (menej priaznivá)\npre osoby, ktoré si uplatnili základné právo podľa 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\núčasťou v obidvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia než pre osoby, ktoré si toto\nzákladné právo uplatnili účasťou len v I. pilieri dôchodkového zabezpečenia.\nNapadnuté ustanovenie teda v rozpore s ústavným zákazom podľa čl. 12 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky zavádza (nepriaznivý) dôsledok (dopad) využitia základného\npráva občana podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy určitým spôsobom (účasťou v obidvoch pilieroch\ndôchodkového zabezpečenia) na právo toho istého občana na minimálny dôchodok\nv nezníženej výške.“\nIII.4 Stanovisko ministerstva\n38. Ústavný súd si podľa § 86 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“) vyžiadal aj stanovisko ministerstva\nako orgánu výkonnej moci, do pôsobnosti ktorého patrí aj dôchodkové zabezpečenie,\nk návrhu, ako aj k vyjadreniu vlády.\nMinisterstvo doručilo ústavnému súdu svoje stanovisko 29. júna 2020.\n39. Ministerstvo predovšetkým zdôraznilo, že podaním stanoviska nemá ambíciu\nprezentovať postoj, či napadnuté ustanovenie je alebo nie v súlade s označenými článkami\nústavy, ale prezentuje vývin právnej úpravy minimálneho dôchodku v nadväznosti\nna sledované ciele.\n\n18\n\nZavedenie inštitútu minimálneho dôchodku bolo prijaté ako sociálno-ekonomické\nopatrenie. Podľa ministerstva cieľ prijatia úpravy minimálneho dôchodku bol iný ako\nnaplnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a tomu zodpovedal aj spôsob\nfinancovania minimálneho dôchodku. Vo vzťahu k nerovnakému prístupu fyzických osôb\nk minimálnemu dôchodku ministerstvo uviedlo: „... pri koncipovaní právnej úpravy\nobsahujúcej nerovnaký prístup fyzických osôb k minimálnemu dôchodku Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vychádzalo z predpokladu, že existuje širší\npriestor pre realizáciu sociálno-ekonomickej politiky štátu súvisiacej s motiváciou\npoistencov vstupovať do systému starobného dôchodkového sporenia, ako by to bolo\npri realizácii sociálneho práva patriaceho do II. generácie základných práv garantovaných\nústavou.“ Účelom napadnutého ustanovenia bolo teda vytvoriť právne prostredie, ktoré by\nzachovalo princípy II. piliera a zároveň vytvorilo motivačný tlak na to, aby v II. pilieri boli\ntakí sporitelia, ktorí sa o svoje úspory aktívne zaujímajú a pre ktorých je to výhodné.\n40. V ďalšej časti stanoviska ministerstvo poukázalo na zákon č. 382/2019 Z. z.,\nktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „prvá novela“), a zákon č. 467/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony (spolu ďalej aj „novely“).\nV súvislosti s uvedenými novelami ministerstvo poukázalo na to, že ich prijatím\ndošlo k úplnému popretiu východísk minimálneho dôchodku z roku 2015. Novelami bola\npodmienka získania tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (30 rokov\ndôchodkového poistenia, keď osobný mzdový bod poistenca za príslušný kalendárny rok\ndosiahol hodnotu najmenej 0,241) odstránená.\nPosudzovanie hranice zárobku – kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia\nbolo administratívnou prekážkou pre rýchle prepočítanie a vyplatenie dôchodkov v kontexte\nprijatého zvýšenia minimálneho dôchodku podľa prvej novely. Ministerstvo uvádza:\n„Uvedené zmeny právnej úpravy minimálneho dôchodku jednoznačne destabilizovali\nvýchodiská, na ktorých bol tento inštitút postavený v roku 2015. Extrémny rozsah príjmovej\núrovne dôchodcov, ktorým vznikne nárok na minimálny dôchodok, a to tak na spodnej ako\naj na hornej hranici, zakladá tak významnú prevalenciu princípu solidarity nad princípom\n\n19\n\nzásluhovosti dôchodkového zabezpečenia v I. pilieri, že je otázne, či možno naďalej\npovažovať systém 1. piliera za poistný systém.“\nIII.5 Vyjadrenie navrhovateľov k stanovisku ministerstva\n41. Na stanovisko ministerstva reagoval právny zástupca navrhovateľov vyjadrením\ndoručeným ústavnému súdu 27. júla 2020. Navrhovatelia vo vyjadrení zotrvali na postojoch\nuvedených v návrhu a zopakovali, že neexistuje žiadny oprávnený dôvod, aby suma\nminimálneho dôchodku bola rozdielna pre osoby, ktoré toto právo realizujú len\nprostredníctvom I. piliera, v porovnaní s osobami, ktoré ho realizujú prostredníctvom oboch\npilierov. Navrhovatelia zároveň zdôraznili, že napriek úprave podmienok pre vznik nároku\nna minimálny dôchodok stále platí napadnuté ustanovenie, na základe ktorého sa\n„bez primeraného a ústavne akceptovateľného dôvodu zaobchádza rozdielne (diskriminuje)\nmedzi fyzickými osobami podľa toho, ktorým z dvoch zákonom aprobovaných\na rovnocenných spôsobov sa rozhodli realizovať svoje základné právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n42. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n43. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n44. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou\nväčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n\n20\n\n45. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nDo 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon\nč. 38/1993 Z. z.\n\nS účinnosťou\n\nod\n\n1.\n\nmarca\n\n2019\n\nje\n\ntýmto\n\nzákonom\n\nzákon\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n46. Podľa § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.\nPodľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n47. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych\npredpisov ústavný súd rozhoduje v pléne. Podľa § 7 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum\nrozhoduje v konaní o súlade právnych predpisov na základe návrhu rozhodnutia\npredloženého sudcom spravodajcom.\n48. Podľa § 88 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí nesúlad\npreskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia s predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vysloví tento\nnesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými ustanoveniami právneho predpisu vyššej\nprávnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie je preskúmavaný predpis nižšej právnej sily,\njeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia v súlade.\nReferenčné právne normy\n49. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\n50. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\n\n21\n\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n51. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n52. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nNavrhovateľmi napadnutá právna úprava\n53. Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma minimálneho dôchodku\npoberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného\npredpisu, sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6;\ndo obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie\npodľa odseku 4.\n54. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že od podania návrhu navrhovateľov\n(2. marca 2018) boli východiská právnej úpravy minimálneho dôchodku z roku 2015\nzmenené dvoma novelami, a to zákonom č. 382/2019 Z. z. a zákonom č. 467/2019 Z. z.,\nktorými sa menil a dopĺňal zákon o sociálnom poistení. Uvedenými novelami sa nanovo\nupravili podmienky nároku na minimálny dôchodok a upravila sa jeho suma. Na rozdiel\nod predchádzajúcej právnej úpravy (platnej a účinnej v čase podania návrhu, kde suma\nminimálneho dôchodku bola počítaná ako 136 % sumy životného minima) sa v súčasnosti\nsuma minimálneho dôchodku odvíja od priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky (základ tvorí 33 % priemernej mesačnej nominálnej\nmzdy v hospodárstve).\nNapadnuté ustanovenie novelami nebolo dotknuté, je stále platné a účinné, a teda\npodstata argumentácie navrhovateľov je aktuálna, a to aj napriek zmenám, ktoré sa dotkli\n§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ústavný súd preto pristúpil k prieskumu súladu\nnapadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy.\n\n22\n\nV.\nVlastný meritórny prieskum ústavného súdu\n55. Ťažiskom námietok navrhovateľov je, že napadnuté ustanovenie spôsobuje\nrozdielny prístup k dôchodcom sporiteľom a dôchodcom nesporiteľom, čo v konečnom\ndôsledku v prístupe k právu na primerané hmotné zabezpečenie (čl. 39 ods. 1 ústavy)\nznamená porušenie zákazu diskriminácie (čl. 12 ods. 2 ústavy). Navrhovatelia v návrhu tiež\nzdôraznili, že voľba občanov zabezpečiť si príjem v starobe prostredníctvom dôchodkového\nsporenia je možnosť daná štátom a pokiaľ štát túto voľbu pri posudzovaní sumy\nminimálneho dôchodku znevýhodňuje, dopúšťa sa porušenia zásady rovnosti (čl. 12 ods. 1\nústavy) a spôsobuje ujmu tej časti dôchodcov, ktorí sa rozhodli toto právo využiť (čl. 12\nods. 4 ústavy). Navrhovatelia kládli dôraz na spôsob financovania doplatku do sumy\nminimálneho dôchodku zo štátneho rozpočtu, čo podľa ich názoru len podčiarkuje rozdielny\nprístup k dôchodcom sporiteľom a dôchodcom nesporiteľom.\n56. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane uvádza, že hospodárske,\nsociálne a kultúrne práva a slobody „sú práva 2. generácie, ktorých podoba a obsah\nv podstatnej\n\nmiere\n\nzávisí\n\nod\n\nekonomických\n\na hospodárskych\n\nmožností\n\nštátu“\n\n(PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014), a je pre ne podstatné, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\nmožno „domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“, teda len\nv rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava\nposkytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými základnými\nprávami a slobodami) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite\na za akých podmienok ich bude garantovať.\nV tejto súvislosti však už ústavný súd vyslovil právny názor, že priestor pre voľnú\núvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať\nabsolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke\nochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva\nuž svojou povahou síce nabádajú na právnu úpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah),\nten však nesmie zasiahnuť samotnú podstatu týchto práv, ani sa dotknúť iných práv\nzakotvených v ústave a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný\n\n23\n\nsúd môže v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch,\nak dotknutá\n\nprávna\n\nnorma\n\nnerešpektuje\n\nkonkrétne\n\nústavné\n\ngarancie\n\nniektorého\n\nzo základných práv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 11/2013).\n57. Navrhovatelia predovšetkým napadli spôsob výpočtu doplatku do sumy\nminimálneho dôchodku, resp. iba tú časť výpočtu týkajúcu sa krátenia doplatku tých\ndôchodcov, ktorí sú okrem poberania prvopilierového dôchodku aj poberateľmi dôchodku\nz II. piliera. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že ide o rovnakú schému krátenia,\nktorá je zároveň uplatňovaná pri výpočte starobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 6 zákona\no sociálnom zabezpečení.\nPokiaľ zákonodarca zaviedol inštitút minimálneho dôchodku ako jeden z nástrojov\nsociálneho zabezpečenia, bolo nevyhnutné, aby zároveň určil jeho ciele a podmienky.\nV súlade s koncepciou sociálnej politiky štátu cieľom minimálneho dôchodku je, aby sa\ndôchodcovia nedostali s príjmom do sumy životného minima, ale naopak, aby sa v starobe\nneocitli v stave hmotnej núdze. Napriek uvedenému cieľu je nevyhnutné v záujme\nzachovania zásad určovania dôchodkov zohľadniť všetky okolnosti vplývajúce na sumu\npríjmu v starobe. Jednou z týchto okolností je bezpochyby aj možnosť každého jednotlivca\novplyvniť sumu svojho príjmu v starobe prostredníctvom II. piliera.\n58. Do účinnosti zákona č. 140/2015 Z. z., teda do zavedenia inštitútu minimálneho\ndôchodku do nášho právneho poriadku, mohol spôsob výpočtu starobného dôchodku\nu individuálneho žiadateľa viesť k výslednej sume, kvôli ktorej sa tento žiadateľ dostal\ndo stavu hmotnej núdze relevantnej z hľadiska zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Starobný dôchodok sa v tom čase, rovnako ako\nv súčasnosti vypočítaval ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty.\n59.\n\nSpôsob\n\nvýpočtu\n\nstarobného\n\ndôchodku\n\nodráža\n\nvýrazné,\n\npresvedčivé,\n\nkonzekventné a adresné uplatňovanie zásluhovosti u konkrétneho žiadateľa o priznanie\n\n24\n\nnároku na starobný dôchodok. Popísané kvality získava práve vďaka činiteľu priemerného\nosobného mzdového bodu, do výpočtu ktorého vstupujú vymeriavacie základy individuálnej\nfyzickej osoby odrážajúce jej zárobkové pomery, teda ohodnotenie hospodárskej aktivity,\nktorou prispela k úrovni výkonnosti národného hospodárstva.\n60. Zákon o sociálnom poistení zohľadňuje predchádzajúcu účasť poberateľa\nstarobného dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia tým, že starobný\ndôchodok vypočítaný ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty zníži podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Zníženie\nstarobného dôchodku vyplácaného z I. piliera dôchodkového zabezpečenia je odôvodnené\nnižšími príspevkami do tohto priebežného systému v ekonomicky aktívnej fáze života, ako\naj očakávaním, že zníženie bude kompenzované starobným dôchodkom vyplácaným\nz II. piliera (§ 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení).\n61. Zavedením kategórie minimálneho dôchodku pomáha zákonodarca žiadateľom\no starobný dôchodok, ktorým je kvôli nízkym zárobkovým pomerom počas ekonomicky\naktívnej fázy života priznaný nárok na starobný dôchodok v takej nízkej sume, že sa ocitnú\nv hmotnej núdzi. Poberateľov starobných dôchodkov, ktorí boli dôchodkovo poistení (a tým\nv zásade aj zárobkovo činní) aspoň 30 rokov, zákonodarca nepovažoval za správne\nponechať len na pomoc v hmotnej núdzi a garantovať im prostredníctvom štátneho\nsociálneho systému mesačný príjem kladúci ich na roveň tým, ktorí k úrovni národného\nhospodárstva prispievali nižšou mierou alebo neprispievali vôbec. Podľa zákonodarcu\nak individuálna zásluhovosť nezabezpečí únik poberateľa starobného dôchodku, ktorý bol\n30 rokov dôchodkovo poistený z hmotnej núdze, potom práve tridsaťročná ekonomická\naktivita odôvodňuje posilnenie solidarity spoločnosti, a to tak, že prostredníctvom štátneho\nrozpočtu sa poberateľovi zvýši suma vypočítaného starobného dôchodku na úroveň 136 %\nsumy životného minima, resp. po novelách 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy\nzamestnanca v hospodárstve.\n\n25\n\n62. Zároveň so zavedením minimálneho dôchodku zákonodarca zohľadnil\npri určovaní jeho sumy (teda takej sumy, ktorá sa prostredníctvom zvýšenia nízkeho\nstarobného dôchodku má dosiahnuť) skutočnosť, že poberateľ starobného dôchodku je\nalebo bol sporiteľom v II. pilieri.\n63. Uplatňovaním účinnej právnej úpravy minimálneho dôchodku sa sformovali štyri\nskupiny dôchodcov, ktorí boli účastní II. piliera. Porovnanie poberateľov starobných\ndôchodkov patriacich do jednej z týchto skupín s poberateľmi starobného dôchodku, ktorí\nneboli sporiteľmi podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je základom\npre rozhodnutie o návrhu navrhovateľov.\n64. Prvú skupinu tvoria poberatelia starobného dôchodku, ktorí z I. piliera výpočtom\npodľa § 66 ods. 1 a 6 zákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume\ndosahujúcej alebo prekračujúcej úroveň vypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona\no sociálnom poistení. Teda ich starobný dôchodok znížený z dôvodu účasti v II. pilieri\n(§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) dosiahne alebo presiahne úroveň minimálneho\ndôchodku zníženú z rovnakého dôvodu (§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Týmto\npoberateľom nevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku podľa § 82b zákona\no sociálnom poistení. Navyše budú poberať aj starobný dôchodok z II. piliera, ktorého suma\nzabezpečí, že ich celkový mesačný dôchodkový príjem dosiahne úroveň minimálneho\ndôchodku, ktorú štát garantuje dôchodcom – nesporiteľom (136 % sumy životného minima,\nresp. 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy).\n65. Druhú skupinu predstavujú dôchodcovia, ktorým (rovnako ako prvej skupine)\nnevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku z I. piliera, a to vďaka jeho sume\ndosahujúcej alebo presahujúcej úroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti\nv II. pilieri (§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Aj táto skupina dôchodcov bude\npoberať starobný dôchodok z II. piliera, ale v sume, ktorá bude mať za následok, že ich\ncelkový mesačný príjem nedosiahne 136 % sumy životného minima, resp. 33 % priemernej\nmesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, na ktorú majú nárok dôchodcovia\nv minulosti účastní len v I. pilieri.\n\n26\n\n66. Treťou skupinou sú poberatelia, ktorí z I. piliera výpočtom podľa § 66 ods. 1 a 6\nzákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume nedosahujúcej úroveň\nvypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Ich starobný dôchodok\nznížený z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) nedosiahne\núroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení), a preto im Sociálna poisťovňa z prostriedkov poskytnutých jej\nzo štátneho rozpočtu zvýši starobný dôchodok na úroveň minimálneho dôchodku zníženého\npodľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Títo poberatelia budú okrem toho poberať\nstarobný dôchodok z II. piliera v takej sume, ktorá spolu s minimálnym dôchodkom\npresiahne 136 % sumy životného minima, resp. 33 % priemernej mesačnej nominálnej\nmzdy zamestnanca v hospodárstve. Ide tu teda o poberateľov starobného dôchodku, ktorým\nsíce štát z dôvodu ich účasti v II. pilieri garantuje nižšiu úroveň minimálneho dôchodku,\nale po pripočítaní starobného dôchodku vyplácaného im z II. piliera bude ich celkový\nmesačný dôchodkový príjem presahovať úroveň minimálneho dôchodku, ktorú štát\ngarantuje dôchodcom – nesporiteľom (136 % sumy životného minima, 33 % priemernej\nmesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve).\n67. Napokon štvrtá skupina je tvorená poberateľmi, ktorí z I. piliera výpočtom\npodľa § 66 ods. 1 a 6 zákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume\nnedosahujúcej úroveň vypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona sociálnom poistení.\nIch starobný dôchodok znížený z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom\npoistení) nedosiahne úroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti v II. pilieri\n(§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa im z prostriedkov\nzo štátneho rozpočtu zvýši starobný dôchodok znížený podľa § 66 ods. 6 zákona\no sociálnom poistení na úroveň minimálneho dôchodku zníženého podľa § 82b ods. 2\nzákona o sociálnom poistení. Títo poberatelia budú okrem toho poberať starobný dôchodok\nz II. piliera v takej sume, ktorá spolu s minimálnym dôchodkom nedosiahne 136 % sumy\nživotného minima, resp. 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve. Ich celkový mesačný dôchodkový príjem tak bude nižší ako suma\nminimálneho dôchodku garantovaného štátom pre dôchodcu – nesporiteľa.\n\n27\n\n68. Analýza relevantnej právnej úpravy teda vedie k záveru, že § 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení spôsobuje druhej skupine a štvrtej skupine poberateľov starobného\ndôchodku zníženie sumy mesačne vyplácaného starobného dôchodku (z I. piliera\naj II. piliera) oproti sume vyplácanej poberateľom, ktorí boli dôchodkovo poistení len\nv I. pilieri.\nV.1 Aplikovateľnosť čl. 39 ods. 1 ústavy\n69. V rámci priestoru, ktorým zákonodarca disponuje pri regulácii zákonnej matérie\nstelesňujúcej tzv. sociálne práva, nemožno považovať predstavu o „primeranosti“\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy za konštantnú veličinu a determinant relevantnej zákonnej\nprávnej úpravy. Ak je primerané hmotné zabezpečenie v starobe stelesnené do podoby\ninštitútu ústavného „rangu“, potom je zákonodarca v záujme reálnosti povinný jeho zákonné\nstvárnenie priebežne modelovať v závislosti od ekonomickej kondície spoločnosti a z nej\nplynúceho\n\nočakávania\n\n„primeraného“\n\nsociálneho\n\nstatusu\n\njednotlivca,\n\nktorý\n\nsa\n\nna celospoločenskej ekonomickej prosperite svojou hospodárskou aktivitou dosiaľ podieľal,\nno v dôsledku uznanej sociálnej udalosti sa možnosti jeho aktívneho postoja obmedzili,\nresp. zanikli.\n70. Pre porovnanie čl. 39 ods. 2 ústavy je konkretizovaný v zákone o pomoci\nv hmotnej núdzi, ktorý pre posúdenie schopnosti fyzickej osoby zabezpečovať si základné\nživotné podmienky berie do úvahy aj pomery členov domácnosti (§ 3 zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi). Naproti tomu starobný dôchodok ako dôchodková dávka má osobný\ncharakter. Skúma teda výlučne kvalifikované pomery dotknutej osoby. Ak je účelom\nminimálneho dôchodku zaistiť, aby sa osoba, ktorá splnila podmienky vzniku nároku naň,\nnestala odkázanou na pomoc v hmotnej núdzi, nemôže byť minimálny dôchodok\ninkorporovaný do tej úrovne sociálneho systému, ktorá zabezpečuje základné životné\npodmienky osobám v hmotnej núdzi. Minimálny dôchodok je nerozlučne previazaný\ns právnym inštitútom starobného dôchodku. Platí to nielen z hľadiska legislatívnej techniky\na právneho jazyka (minimálny dôchodok po právno-technickej stránke spočíva len\n\n28\n\nvo zvýšení sumy starobného dôchodku), ale aj z nich rezultujúceho zámeru, ktorý\nzákonodarca zavedením minimálneho dôchodku sledoval.\n71. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle čl. 39 ústavy\nzabezpečuje dôchodkový systém, ktorý predstavuje súbor cieľov, nástrojov a metód,\nprostredníctvom ktorých štát zabezpečuje príjem ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.\nV roku 2003 prešiel dôchodkový systém Slovenskej republiky rozsiahlou reformou,\npo ktorej sa jednopilierový systém priebežného financovania s medzigeneračným\nprerozdelením zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch.\nDôchodkový systém založený na sociálnom poistení (I. pilier) sa spravuje\nvšeobecnými zásadami, ktorými sú poistný princíp, osobná participácia poistenca,\nzohľadnenie tzv. zásluhovosti, princíp solidarity a garancia štátu.\nOproti tomu v starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) ide o vytváranie úspor\nukladajúcich sa na osobnom dôchodkovom účte, ktorého cieľom je spolu s dôchodkovým\npoistením zabezpečiť relevantný príjem v starobe a pre prípad smrti.\n72. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe upravuje predovšetkým § 60 zákona\no sociálnom zabezpečení (v okolnostiach posúdenia napadnutého ustanovenia aj časť\nzákona o sociálnom zabezpečení upravujúcu invalidný dôchodok). Inštitút minimálneho\ndôchodku ako riešenie sociálnej situácie prichádza do úvahy až po akomsi „zlyhaní“\nprimárnych nástrojov na zabezpečenie dôstojnej staroby.\nÚstavný súd súhlasí s tvrdením navrhovateľov, že právo na minimálny dôchodok\nz hľadiska jeho vymedzenia a legislatívneho začlenenia sa stalo súčasťou základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy), i keď nie je primárnym\nnástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, keďže nárok na minimálny dôchodok vzniká až\npo splnení podmienok na priznanie starobného dôchodku, ako aj ďalších „nadstavbových“\npodmienok.\n73. Z uvedených dôvodov však možno uzavrieť, že právny inštitút zvýšenia sumy\nstarobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku\n\n29\n\nvyplácaného po dovŕšení\n\ndôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom\npoistení predstavuje legálny nástroj, ktorým zákonodarca modeluje podrobnosti\no základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri nespôsobilosti\nna prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\nV.2 Nesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy\n74. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n75. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n76. V posudzovanom prípade nemožno interpretovať a uplatniť čl. 12 ods. 1 prvú\nvetu ústavy izolovane, t. j. minimálne bez spojenia s čl. 12 ods. 2 ústavy, ktorý je jeho\nvšeobecným pozitívno-právnym vyjadrením formulujúcim vo vzťahu ku všetkým orgánom\nverejnej moci konkrétny právne relevantný zákaz – zákaz diskriminácie (PL. ÚS 16/08).\n77. Prvou vetou čl. 12 ods. 2 ústavy sa určujú dôvody, pre ktoré nemožno\ndiskriminovať (pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické či iné\nzmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,\nmajetok, rod alebo iné postavenie). Ide o jasné, presne vymedziteľné dôvody, avšak zároveň\ntreba dodať, že taxatívny výpočet prvej vety čl. 12 ods. 2 ústavy sa premieňa\nna demonštratívny výpočet de facto, a to z dôvodu abstraktnosti zákazu diskriminácie\npre „iné zmýšľanie“ a pre „iné postavenie“. Jednotlivé skutočnosti, ktoré môžu byť\ndôvodom prirodzenej nerovnosti ľudí a na ktoré sa viaže zákaz diskriminácie, sú tak\n\n30\n\nupravené napríklad v ústave a dávajú priestor na to, aby nikto nemohol byť z týchto\ndôvodov poškodzovaný, zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný (porovnaj PL. ÚS 37/95).\n78. V zásade pre všetky práva tzv. druhej generácie je podstatné, že sa ich\npodľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno „domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú“, teda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady,\nprostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor\n(v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie)\nna účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok bude garantovať\nhospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň\nzdôrazňuje, že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní\ntýchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým\nv ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava\nzaložená a ktoré chráni (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 12/2014). Ústavným princípom, ktorý\npredstavuje nespochybniteľný limit voľnosti zákonodarcu aj pri úprave sociálnych práv\n(a teda aj základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy), je princíp rovnosti zakotvený\nna všeobecnej úrovni práve v čl. 12 ústavy.\n79. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť\ndiskriminovaný z dôvodov vymenovaných v tomto ustanovení. Ústavný súd sa vo svojej\njudikatúre (PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 13/09) priklonil k rozhodovacej praxi Európskeho súdu\npre ľudské práva, v ktorej sa postupom času ustálil test slúžiaci posudzovaniu zákazu\ndiskriminácie. Test nachádza odpovede na tento okruh otázok:\na) či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny, hlavne vo väzbe\nalebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd,\nb) či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného\nneospravedlniteľného dôvodu,\nc) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a\nd) uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod\nospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny\nzásah.\n\n31\n\nTestovanie týchto otázok pritom nemusí byť striktne kaskádovité ako pri klasickom\nteste proporcionality (kladené zodpovedanie jednej otázky nie je striktne predpokladom\nna položenie\n\nďalšej\n\notázky,\n\nPL.\n\nÚS\n\n16/09),\n\npretože\n\nsa\n\ntu\n\nznačne\n\nprelínajú\n\njednotlivé parametre, napr. porovnateľnosť s otázkou statusu, kvalifikovaného kritéria\n(PL. ÚS 17/2014).\n80. Kritizovaná úprava obsiahnutá v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení\nv množine všetkých poberateľov starobného dôchodku, ktorí získali obdobie dôchodkového\npoistenia v rozsahu najmenej 30 rokov, formálne kreuje podmnožinu poberateľov,\nktorí zároveň sú alebo boli sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia. Aj títo\npoberatelia starobného dôchodku mali v produktívnom veku postavenie poistencov\nvykonávajúcich zárobkovú činnosť. Spĺňajú preto predstavu zákonodarcu o účele\nminimálneho dôchodku. Suma zvýšenia starobného dôchodku však u jednej skupiny osôb\nnapĺňajúcich účel minimálneho dôchodku bude odlišná. Kritériom odlíšenia je pritom jedna\nz dvoch právom aprobovaných foriem prispievania na budúci starobný dôchodok. Tým\ndošlo k vyčleneniu porovnateľnej skupiny jednotlivcov v spojitosti s výkonom základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\n81. Aj keď sociálne práva patria do tzv. druhej generácie ľudských práv so všetkými\nz toho plynúcimi dôsledkami, nemožno prehliadať ich silné prepojenie na ústavou chránenú\nhodnotu ľudskej dôstojnosti. Tá by sa bez náležitých zábezpek sociálneho statusu zo strany\nštátu stala iluzórnou. Kategória ľudskej dôstojnosti preto má vykazovať zásadný\ninterpretačný význam pri stanovovaní minimálneho štandardu konkrétneho základného\nsociálneho práva (WINTR, J. Komentář k čl. 30 Listiny. In: WAGNEROVÁ, E., ŠIMÍČEK,\nV., LANGÁŠEK, T., POSPÍŠIL, I. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář.\nPraha : Wolters Kluwer ČR, a. s., 2012, s. 629.).\n82. Starobným dôchodkom, ktorý predstavuje dávku dôchodkového zabezpečenia,\nzákonodarca aktívne vytvaroval hmotné zabezpečenie občana v starobe. Starobný dôchodok\ntakto prispieva k zachovaniu dôstojnosti jednotlivca, ktorý v ekonomicky aktívnom období\nsvojho života napomáhal dosahovaniu istej úrovne spoločenského bohatstva aj tým, že sám\n\n32\n\nsolidárne prispieval na starobné dôchodky iných a postupne kládol základy budúceho\nprávneho nároku na svoj vlastný starobný dôchodok. Teda sám aktívne a pre budúcnosť\nchránil svoju ľudskú dôstojnosť. Po ukončení hospodársky produktívnej etapy svojho života\nsa stáva odkázaným na systém, do ktorého ekonomicky prispieval. Ak sa mu v tej chvíli štát\notočí chrbtom, bude priamo atakovať jeho ľudskú dôstojnosť, lebo za realizáciu svojich\nzákladných ľudských práv (práv prvej generácie) nebude môcť prevziať náležitú\nzodpovednosť a materiálne ich sám garantovať.\n83. Evidentná súvislosť medzi postojom ekonomicky produktívnej fyzickej osoby\nk zodpovednosti za svoju budúcnosť v období, keď bude odkázaná, a úrovňou dôstojnosti\njej bytia v tomto období je podľa názoru ústavného súdu dostatočný dôvod, pre ktorý je\npotrebné pod ústavný pojem „iné postavenie“ podľa čl. 12 ods. 2 ústavy zaradiť aj\npostavenie občana v systéme dôchodkového zabezpečenia v období jeho ekonomicky\naktívneho života, a to z hľadiska toho, či sa na základe legálne aprobovanej voľby rozhodol\nlen pre poistný pilier alebo využil aj možnosť starobného dôchodkového sporenia (pilier\nsporivý). Inými slovami, ak fyzická osoba v produktívnej etape života využila legálne\nuznanú voľbu spôsobu prispievania na svoj budúci starobný dôchodok, má ústavne zaručené\nprávo na to, aby došlo k testovaniu legitimity a primeranosti takého zaobchádzania s ňou,\nktoré je odlišné oproti zaobchádzaniu s osobou, ktorá v produktívnej etape života využila\ninú (tiež dovolenú) voľbu.\n84. Aj druhý krok diskriminačného testu je v posudzovanej veci naplnený.\nK odlišnému zaobchádzaniu so skupinou poberateľov starobného dôchodku, ktorí boli\nsporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia, dochádza na základe\nkvalifikovaného kritéria, a to kritéria „iného postavenia“ podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.\n85. Tretia úroveň diskriminačného testu sa zakladá na skúmaní, či posudzované\nvyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine.\n86. Právna norma obsiahnutá v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyčleňuje\nskupinu poberateľov starobných dôchodkov, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri, z množiny\n\n33\n\nvšetkých poberateľov starobných dôchodkov. Zo štyroch skupín poberateľov starobného\ndôchodku vymedzených v bodoch 64 až 67 odôvodnenia ide o druhú skupinu (bod 65)\na štvrtú skupinu (bod 67). Poberateľom starobného dôchodku spadajúcim do týchto dvoch\nskupín totiž nevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku do sumy ustanovenej\nv § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že súčet starobného dôchodku\nz I. piliera a starobného dôchodku z II. piliera bude nižší ako suma podľa § 82b ods. 1\nzákona o sociálnom poistení. Niet pochýb, že navrhovateľmi napadnuté ustanovenie je\nanalyzovaným dvom skupinám poberateľov starobného dôchodku na príťaž. Štát totiž v ich\nprípade vyhodnotí ako primeranú (čl. 39 ods. 1 ústavy) nižšiu úroveň hmotného\nzabezpečenia v starobe, kým pri poberateľoch, ktorí prispievali len do I. piliera, štát\ngarantuje vyššiu úroveň primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe.\n87.\n\nNapokon,\n\nposledná\n\netapa\n\ndiskriminačného\n\ntestu\n\nsa\n\nkoncentruje\n\nna ospravedlniteľnosť odlišného zaobchádzania. Ide o to, či je ospravedlniteľný (legitímny)\ndôvod odlišnosti v zaobchádzaní, a ak áno, či je odlišné zaobchádzanie primerané.\n88. Podľa názoru ústavného súdu stanovením v podstate akéhokoľvek rozlišovacieho\nkritéria\n\ndochádza\n\nk vytváraniu\n\nskupín\n\nsubjektov\n\ns rozdielnymi\n\noprávneniami\n\na povinnosťami či rozdielnym postavením. Úlohou ústavného súdu pri ich prieskume je\nrozlíšiť, či ide o ústavne ospravedlniteľné a základným ústavným princípom zodpovedajúce\nodlišnosti alebo o arbitrárnu nerovnosť a diskrimináciu určitej skupiny osôb.\n89. Zavedenie inštitútu minimálneho dôchodku je v dôvodovej správe odôvodnené\ncieľom „zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával\nzárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný\nna pomoc v hmotnej núdzi“, pričom však modifikácia tohto inštitútu v napadnutom § 82b\nods. 2 zákona o sociálnom poistení sa do zákona doplnila v snahe vylúčiť „možnosť vzniku\nmorálneho hazardu“ spočívajúceho v tom, že sporitelia v II. pilieri by sa o svoju investičnú\nstratégiu nestarali kvôli istote minimálneho dôchodku a zákonodarca potom „považuje\nza amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov, skladali takýmto\ndôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume“.\n\n34\n\n90. Spojením oboch citovaných zdôvodnení možno uzavrieť, že v účinnej právnej\núprave zákonodarca vyjadril odlišnú predstavu o minimálnej úrovni dôchodkového príjmu\nu dvoch skupín poberateľov starobného dôchodku, ktorí „počas väčšiny svojho pracovného\nživota vykonávali zárobkovú činnosť“, ale jeden z nich bol a druhý nebol sporiteľom\nv II. pilieri.\n91. Zákonodarcom zamýšľaný cieľ napadnutej právnej úpravy je nelegitímny a ako\nzáklad pre odlišné zaobchádzanie analyzovaných dvoch skupín poberateľov starobných\ndôchodkov neospravedlniteľný. V prvom rade tu možno poukázať na právne ťažko\nuchopiteľné pojmy, ktorými sa navrhovateľ právnej úpravy snaží legálne aprobované\nrozhodovanie dôchodkovo poistených fyzických osôb hodnotiť kategóriami morálky.\nTá síce (podobne ako právo) predstavuje normatívny systém, ale z hľadiska aplikácie § 82b\nods. 2 zákona o sociálnom poistení je úplne iluzórna. Preskúmavaná právna úprava vôbec\nnepredstavuje právny základ pre uplatňovanie morálnych hľadísk v procese posudzovania\nnároku na starobný dôchodok. Naopak, všetkých poberateľov starobného dôchodku, ktorí si\nsporili v II. pilieri, kladie v spojení s dôvodovou správou do pozície morálnych hazardérov,\nktorým sa nebudú ostatní daňovníci skladať na minimálny dôchodok.\n92. Jedna vec je morálka, ústavný súd však musí prísne zotrvať na pozíciách\nskúmania predmetu prieskumu v rovine uplatňovania princípov, ktoré pozitívna právna\núprava vyjadruje a na ktorých je právna regulácia dôchodkového zabezpečenia postavená.\nIde o princípy zásluhovosti a solidarity. V prelínaní a dopĺňaní sa týchto dvoch kategórií sa\nrealizuje predstava zákonodarcu (štátu) o spravodlivosti pri garantovaní primeraného\nhmotného zabezpečenia v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy).\n93. Ústavne nesúladným spôsobom sú pri minimálnom dôchodku diferencovaní tí,\nktorí boli dôchodkovo poistení v I. pilieri, a tí, ktorí využili právo priznané zákonodarcom\na zvolili si okrem I. piliera aj sporivý pilier. Miera ich zásluh len vďaka uvedenej voľbe nie\nje odlišná. Ak občan pracoval pre spoločnosť, nemožno jeho prácu, z ktorej platil povinné\npoistné do I. piliera, ale aj do II. piliera, považovať za menej cennú v porovnaní s rovnakou\nprácou iného občana, ktorý z nej platil povinné poistné len do I. piliera. Výsledkom je\n\n35\n\npotom vyčleňovanie znižujúce dôstojnosť človeka, ktoré je morálne nevyhovujúce\n(BOBEK, M. Komentář k čl. 3 Listiny. In: WAGNEROVÁ, E., ŠIMÍČEK, V.,\nLANGÁŠEK, T., POSPÍŠIL, I. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář. Praha :\nWolters Kluwer ČR, a. s., 2012, s. 101.).\nV.3 Nesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy\n94. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n95. Ústavný súd judikoval (PL. ÚS 18/97), že čl. 12 ods. 4 ústavy vo všeobecnosti\nvylučuje možný dôsledok (dopad) využívania základných práv alebo slobôd fyzickými\nosobami alebo právnickými osobami na ich ďalšie práva. Ústavná norma v ňom obsiahnutá\nje adresovaná všetkým orgánom štátu (vrátane jeho zákonodarného orgánu) a ostatne\nmenovanému rovnako ukladá, aby pri právnej úprave takýchto práv vylúčil vznik\nakejkoľvek ujmy, ktorú by ich „nositelia“ mohli utrpieť v dôsledku toho, že si predtým\nuplatnili (uplatňovali) niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd. Prvá a základná\npožiadavka, ktorá z uvedeného ustanovenia pre zákonodarcu vyplýva, je, aby konkrétna\nprávna úprava práva (práv) nespájala, či dokonca nepodmieňovala ich nadobudnutie alebo\nvyužívanie s predošlým uplatnením alebo neuplatnením niektorého zo základných práv\nalebo slobôd.\n96. Voľba, či byť dôchodkovo poistený iba v I. pilieri alebo si aj sporiť v II. pilieri,\npredstavuje uplatnenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. Z hľadiska ústavnej\npodstaty uplatňovania čl. 39 ods. 1 ústavy sú obe tieto formy rovnocenné, lebo ich zákon\nvytvoril podľa predpisu obsiahnutého v čl. 51 ods. 1 ústavy.\n97. Napriek konštatovanej rovnocennosti sa však zákonodarca po tom, ako\nekonomicky aktívna osoba vstúpi do ústavne predpokladaného obdobia staroby, na ňu\npozerá prostredníctvom § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení odlišne, a to len\n\n36\n\nv závislosti od piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorý si v produktívnom období života\nzvolila. Ak využila priebežný pilier aj sporivý pilier, dostane sa jej napriek rovnakým\nzásluhám nižšej garancie minimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia v porovnaní\nso subjektom, ktorý využil iba priebežný pilier. Nižšia úroveň minimálneho dôchodku\nu poberateľov starobného dôchodku uvedených v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení\npritom nepredstavuje ani prirodzený dôsledok slobodnej voľby jedného z popísaných dvoch\nspôsobov dôchodkového zabezpečenia (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky vo veci sp. zn. II. ÚS 1749/08). Na práve na starobný dôchodok je preto u tejto\nskupiny subjektov spôsobená ujma, ktorá podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nie je dovolená.\n98. Na základe uvedených záverov ústavný súd konštatuje, že § 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy)\npri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1\nústavy.\nVI.\nVyhlásenie a účinky nálezu ústavného súdu\n99. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi\nprávnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,\nprípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú\npovinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich\ndo súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými\nspôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c),\naj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami\nvlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú\nplatnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n\n37\n\n100. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané\npodľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.\nPrávoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.\n101. Podľa § 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaní\no súlade právnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade\npredmetu referenda, v konaní o výklad ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti\nproti výsledku referenda, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní\no uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov sa vyhlasujú\nv zbierke zákonov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\n102. Podľa § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časť alebo jeho\nustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil,\nstrácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.\n103. Podľa § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde orgán verejnej moci, ktorý má uviesť\nprávny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, je viazaný právnym názorom\nvysloveným v náleze ústavného súdu. Ak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu\nv zbierke zákonov neuvedie právny predpis do súladu s právnym predpisom vyššej právnej\nsily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.\n104. Vychádzajúc z uvedených ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde, úlohou\nnárodnej rady bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky uviesť ustanovenie § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení\ndo súladu s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy.\nV tomto prípade je však náprava (uvedenie do súladu s ústavou) dosiahnutá\nsamotnými účinkami vyhlásenia nálezu ústavného súdu bez potreby ďalšieho legislatívneho\nzásahu. Náprava totiž spočíva v redukcii znenia zákona o napadnuté ústavne nesúladné\nustanovenie.\n\n38\n\n105. Napadnuté ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ktorého nesúlad\ns predmetnými referenčnými normami ústavný súd vyslovil, stráca podľa § 91 ods. 1 zákona\no ústavnom súde účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\na platnosť za podmienok ustanovených v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Znamená to,\nže obmedzenie vyjadrené v napadnutom ustanovení zaniká (pre nasledujúce obdobie) dňom\nvyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok\nV Košiciach 4. novembra 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n39", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "dôchodok", "sociálna starostlivosť", "dôchodok", "dôchodok-zvýšenie", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5cc4a710-6d79-4ec3-957e-9676d1ef5244", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 41/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 41/2015 z 9. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}], "citovane_v": [{"guid": "c536085a-7538-4002-b004-59dec3821bac:e3168784-cda5-4793-849b-3b8f3ebb0533", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100840.1", "spisova_znacka": "7Ssk/2/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/2/2026 z 28. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100840.1"}, {"guid": "5ddc2681-3d18-4b70-819b-8eb460e4b575:83cc344e-8f9d-4547-be5b-122c8f37b409", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100186.1", "spisova_znacka": "2Sas/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2Sas/3/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100186.1"}, {"guid": "8b035eae-f7eb-42ea-98e7-96775cce173d:485cb070-b3e5-4068-90a5-2056035ffe1c", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100840.1", "spisova_znacka": "2Sas/8/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2Sas/8/2024 z 16. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100840.1"}, {"guid": "0a659728-387c-4cc7-b62a-3b4237fd3a14:c2b9c9dc-4842-4df8-b842-270eaef8d5e1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100526.1", "spisova_znacka": "18Sas/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 18Sas/3/2023 z 19. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-07-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100526.1"}]}