{"guid": "ussr:7253e2af-2068-4c79-b295-b4ea7042210d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2019 z 18. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. PL. ÚS 6/2019, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7253e2af-2068-4c79-b295-b4ea7042210d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 6/2019-78\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020\nv pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského prerokoval návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, PhD., Trojičné námestie 4,\nTrnava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. o súlade § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov s čl. 35 ods. 1 a 2, čl.\n46 ods. 1, čl. 51 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrhu\n\nskupiny\n\nnevyhovuje.\n\n32\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet konania a odôvodnenie návrhu skupiny poslancov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 31. októbra\n2018 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj\n„skupina poslancov“ alebo aj „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov [(ďalej len „predchádzajúci zákon o ústavnom súde“); teraz § 74\na nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa použije i na konania začaté\ndo 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára\n2019, zostávajú zachované (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)], o súlade § 12\nods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) s čl. 35\nods. 1 a 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy a o súlade § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9\na § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 46 ods. 1 ústavy.\n2. Skupina poslancov v úvode odôvodnenia návrhu na začatie konania poukazuje\nna to, že sporné ustanovenie § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike je upravené v druhej\nčasti zákona s názvom „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“. Je teda zrejmé, že\nhoci ide o regulované podnikanie, stále ide o podnikanie v trhovom hospodárstve, ktorého\nzákladné ústavne garantované princípy by mali byť rešpektované.\n2.1 Citujúc zákonné ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, v zmysle\nktorého môže odberateľ skončiť odber tepla na základe zákona alebo dohodou, je toho\nnázoru, že motivácie odberateľa na skončenie odberu tepla môžu byť rôzne. Jednou\nz pohnútok môže byť snaha o vybudovanie vlastnej domovej kotolne, rovnako ako aj výber\n2\n\nnového dodávateľa, ktorý v rámci funkčných trhových mechanizmov ponúka výhodnejšie\npodmienky na využívanie služby odberu tepelnej energie.\n2.2 Skončenie odberu tepla od doterajšieho dodávateľa je tak podľa navrhovateľa\nmožné považovať za nutnú podmienku na zmenu dodávateľa na úkor (resp. v prospech)\niného dodávateľa. Ak chce odberateľ zmeniť dodávateľa, zákon o tepelnej energetike\npodmieňuje takéto rozhodnutie nasledujúcimi podmienkami:\n„(i) dohodou s doterajším dodávateľom – a to iba za predpokladu, ak odberateľ\nuhradí doterajšiemu dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady (tzv. odpojovací\npoplatok) podľa § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Pritom podľa § 20 ods. 4 zákona\no tepelnej energetike podrobnosti o ekonomicky oprávnených nákladoch, t. j. ich rozsah\na spôsob ich výpočtu neustanovuje zákon, ale všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví;\n(ii) ukončením odberu tepla zo strany odberateľa – za podmienky, ak zabezpečí\ndodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má\ndoterajší dodávateľ tepla, a to v rámci procesu dohody s doterajším dodávateľom, podľa\n§ 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike:\n(iii) získaním kladného záväzného stanoviska obce vydaného podľa § 12 ods. 8\nv spojení s § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike o súlade výstavby domovej kotolne\ns koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky;\n(iv) získaním stavebného povolenia na výstavbu domovej kotolne podľa § 12 ods. 10\nzákona o tepelnej energetike. Špecifikom tohto povolenia je fakt, že doterajšiemu\ndodávateľovi garantuje osobitné zvýhodnené postavenie dotknutého orgánu v stavebnom\nkonaní, ktorého stanovisko je záväzné (okrem toho môže mať zároveň aj postavenie\núčastníka stavebného konania).“\n3. Podľa skupiny poslancov protiústavný stav je primárne spôsobený ustanovením\n§ 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, ktorý stanovuje, že pri výstavbe sústavy\ntepelných zariadení (napr. domovej kotolne) na vymedzenom území je dodávateľ v konaní\npodľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) dotknutým orgánom, ktorého\n\n3\n\nstanovisko je záväzné (do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 tomu tak\nnebolo, pozn.).\n3.1 Skupina poslancov poukazuje na to, že dodávateľ tepla má súčasne postavenie\núčastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných\nzariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla\nv centralizovanom zásobovaní teplom. Doterajší dodávateľ tepla tak môže svojím\nnegatívnym (záväzným) stanoviskom znemožniť uplatňovanie § 20 zákona o tepelnej\nenergetike napriek tomu, že odberateľ splnil všetky podmienky uvedené v tomto zákonnom\nustanovení. Negatívne stanovisko dodávateľa môže byť priamou prekážkou pre vstup iného\ndodávateľa (podnikajúci subjekt) do zmluvného vzťahu s odberateľom, ktorý je základom\nrealizácie práva na podnikanie. Navyše sa tým popiera zmysel celej druhej časti zákona\no tepelnej energetike, v ktorej sa jednoznačne uvádza, že aj v oblasti tepelnej energetiky\n„ide“ o podnikanie.\n3.2 Takýto model je podľa navrhovateľov zároveň v rozpore so základnými\nprocesnoprávnymi garanciami (vymedzenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy),\nkeďže zasahuje do práva na riadne a plnohodnotné správne konanie, čím dochádza\nk limitácii až odopretiu základných procesných práv odberateľov tepla, čo je\nv ústavnoprávnom kontexte problematickejšie o to viac, že de facto dochádza k zásahu\ndo roviny procesnoprávnej ochrany vlastníckeho práva.\n4. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania ďalej uvádza, že ustanovenia\nzákona o tepelnej energetike, ktoré sú vymedzené v I. časti tohto návrhu a vo vzájomných\nsúvislostiach s ohľadom na metodológiu systematického výkladu interpretované v II. časti\ntohto návrhu, už boli predmetom konania na ústavnom súde konkrétne v konaní vedenom\npod spisovou značkou PL. ÚS 42/2015.\n4.1 V predmetnom konaní skupina poslancov namietala nesúlad rovnakých\nustanovení zákona o tepelnej energetike s čl. 20 ods. 1 až 3 ústavy. Tomuto návrhu\n(resp. návrhu v tejto časti) ústavný súd nevyhovel.\n4.2 Navrhovatelia namietajú, že napriek tomu, že ústavný súd neidentifikoval rozpor\nustanovení zákona o tepelnej energetike, ktoré sú vymedzené v I. časti tohto návrhu, s čl. 20\nods. 1 až 3 ústavy, tzn. s vlastníckym právom, v bode č. 92 nálezu vo veci vedenej\n4\n\npod sp. zn. PL. ÚS 42/2015 konštatoval nasledujúce: „Ústavný súd je viazaný návrhom. Z\ntoho ústavný súd vyvodzuje, že navrhovatelia nepožiadali ústavný súd o prieskum súladu\nzákonnej úpravy so slobodou podnikania ani o prieskum napadnutých noriem zákona s\nochranou, aká sa zaručuje siedmym oddielom druhej hlavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy), ktorý\nprípadný prieskum pro futuro nevytvára prekážku res iudicata. Ústavný súd preto vykonal\nprieskum zákona o tepelnej energetike iba v rozsahu návrhu, ktorý sa obmedzuje na\nustanovenia čl. 20 ústavy, resp. čl. 1 dodatkového protokolu o základnom práve vlastniť\nmajetok.“\n4.3 Podľa navrhovateľov aj keď je problematika viazanosti ústavného súdu návrhom\nv konaniach podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (tzn. v konaniach o súlade zákona\ns ústavou) viac než polemická, o čom svedčí aj disentujúci názor sudkyne Marianny\nMochnáčovej v predmetom konaní, faktom ostáva, že ústavný súd v zmysle svojho nálezu\nv konaní sp. zn. PL. ÚS 42/2015 odmietol preskúmať nesúlad napadnutých ustanovení\nnad rámec návrhu skupiny poslancov a zároveň identifikoval dva iné potenciálne okruhy\nnesúladu s ústavou.\n4.4 Navrhovatelia zdôraznili, že v náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015 bolo zároveň\nexplicitne konštatované, že toto rozhodnutie nevytvára prekážku rozhodnutej veci\nza predpokladu, že bude ústavný súd posudzovať nesúlad predmetných ustanovení zákona\no tepelnej energetike s inými článkami ústavy. Podľa skupiny poslancov je tak\nv nadnesenom duchu možné dokonca konštatovať, že ústavný súd na takýto krok dokonca\nnabáda.\n5. K nesúladu ustanovení § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona\no tepelnej energetike s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy skupina\nposlancov uvádza, že vymedzený rámec referenčných ústavných noriem rešpektuje\na zohľadňuje právny záver ústavného súdu vymedzený v náleze sp. zn. PL ÚS 14/2014,\nv zmysle ktorého nie je možné/vhodné vytrhávať jednotlivé ustanovenia ústavy z kontextu\n(v tomto prípade ustanovenie čl. 35 ods. 1 ústavy) a interpretovať ich a aplikovať mimo\ndaný kontext (v tomto prípade v kontexte čl. 32 ods. 1, čl. 51 ods. 1, ale aj čl. 55 ods. 1\nústavy).\n\n5\n\n5.1 Navrhovatelia by podľa ich tvrdenia chceli v prvom rade uviesť, že percepcia\npráva na podnikanie prešla nielen signifikantným sociálnym, ale aj ústavno-právnym\nvývojom. Pôvodné obmedzenie tohto práva len do sféry fyzických osôb (nález sp. zn.\nPL. ÚS 13/97) bolo neskôr v dôsledku posunu v interpretácii zo strany ústavného súdu\nrozšírené aj na právnické osoby (nález sp. zn. PL. ÚS 14/2014).\n5.2 Uvedené je podľa navrhovateľov relevantné práve z toho dôvodu, že v zmysle § 1\nods. 1 písm. a) zákona o tepelnej energetike platí, že tento zákon upravuje podmienky\npodnikania v tepelnej energetike, pričom predmetom podnikania podľa tohto zákona je\nvýroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla (§ 1 ods. 2 zákona o tepelnej\nenergetike) a jedným z podnikateľských subjektov sú dodávatelia, ktorí sú definovaní buď\nako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla,\nvýrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia\npovinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľom [§ 2 písm. d) zákona o tepelnej\nenergetike].\n5.3 Jadrom a centrálnym bodom (tejto časti) návrhu je primárne zásah do práva\npodnikať, ktorým disponujú dodávatelia tepla. Tento zásah nastáva v dôsledku\nnerovnovážnej a nerovnakej pozície jednotlivých dodávateľov na trhu, keďže „aktívni“\ndodávatelia, tzn. subjekty, ktoré majú existujúce zmluvné vzťahy s odberateľmi, majú\nzároveň z tohto titulu konkurenčný náskok voči ostatným subjektom, ktoré sú síce držiteľmi\npovolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla, avšak ich prístup\nk odberateľom (tzn. prístup na trh) môže byť zo strany „aktívnych“ dodávateľov v dôsledku\nmechanizmu existujúcej právnej úpravy zablokovaný.\n5.4 Takýto právny stav považujú navrhovatelia za rozporný s ústavou a jej\nustanoveniami, ktoré sú vymedzené v tomto návrhu. Tento právny záver je kompatibilný aj\ns doterajšou rozhodovacou praxou ústavného súdu.\n5.5 V rámci výkladu a interpretácie čl. 35 ods. 1 ústavy sa podľa navrhovateľov\nustálil právny názor spočívajúci vtom, že prvým predpokladom uplatnenia práva podnikať\nje voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa: „Základom trhového\nhospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť\npravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je\nsúčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť,\n6\n\npretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu.“\n[nález sp. zn. II. ÚS 70/97]. V predmetnom náleze sp. zn. II. ÚS 70/97 je zároveň\nkonštatované, že „právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy\njednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako\ndôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny\nprostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 Ústavy.“.\n5.6 Skupina poslancov tvrdí, že verejný záujem na funkčnosti princípov trhového\nhospodárstva je v predmetnom prípade posilnený o to viac, o akú oblasť regulácie ide –\nmyslená je oblasť tepelnej energetiky, ktorá je a priori (vzhľadom na svoju povahu)\npredmetom verejného záujmu a štát by mal podľa názoru navrhovateľov aktívne vytvárať\nkonkurenčné prostredie v tejto oblasti, a nie naopak, tzn. vytvárať monopolné postavenie\nistej skupiny podnikateľov.\n5.7 Napadnutá právna úprava podľa navrhovateľov obsahuje viacero elementov\na prvkov (funkčne a vo vzájomnej súvislosti vymedzených v časti II tohto návrhu), ktoré\nna jednej strane poskytujú konkurenčnú výhodu jednej skupine podnikajúcich subjektov\na na strane druhej znevýhodňujú pozíciu druhej skupiny podnikajúcich subjektov, a to až\ndo tej miery, že – obrazne vyjadrené – prvá skupina má v rukách osud tej skupiny druhej.\nTakáto nerovnovážnosť je v rozpore s účelom práva podnikať, ktoré vníma ústavný súd\ntakto: „Účelom práva podnikať je poskytnúť každej oprávnenej osobe náležitú príležitosť\npokúsiť sa podnikať. Pre uskutočňovanie podnikania má zásadný význam individuálna\nspôsobilosť podnikať aspoň tak úspešne, aby sa osoba uplatňujúca právo podnikať udržala\nna\n\ntrhu,\n\naby\n\nv\n\nkonkurenčnom\n\nprostredí\n\nosvedčila\n\nsvoju\n\ndanosť\n\npodnikať.“\n\n(PL. ÚS 14/2014). Existencia konkurenčného vzťahu následne umožní zlacnenie výroby\ntepla u konečného spotrebiteľa.\n5.8 Keďže prístup k odberateľom je podmienený aj súhlasným stanoviskom\naktuálneho dodávateľa, tzn. zmena dodávateľa je podmienená súhlasným stanoviskom\naktuálneho dodávateľa, je možné konštatovať, že dochádza k výraznej deformácii trhového\nprostredia a tým eliminácii účelu práva na podnikanie. Takéto pokrivenie trhových\nmechanizmov v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje trhové hospodárstvo ako celok,\nčím sa (kauzálne) vytvára aj zásah do funkčných princípov trhovej ekonomiky (chránených\nčl. 55 ods. 1 ústavy).\n7\n\n5.9 Navrhovatelia uvádzajú, že uvedený záver bol naznačený aj v odlišnom\nstanovisku disentujúcich sudcov Lajosa Mészárosa a Rudolfa Tkáčika k nálezu vo veci\nsp. zn. PL. ÚS 42/2015, v ktorom konštatovali (v bode 3.7), že „vzniká tak dôvodná obava,\nže dodávatelia tepla ako podnikateľské subjekty budú pri vydávaní záväzného stanoviska\nuprednostňovať svoje súkromné podnikateľské záujmy, a nie striktne záujem verejný“.\n5.10 Hlavný problém, ktorý navrhovatelia v súvislosti s napadnutou právnou úpravou\nidentifikovali, nespočíva v tom, že existuje zákonný mechanizmus, ktorý reguluje prístup\nk odberateľom (de facto k zákazníkom), ale v tom, že tento zákonný mechanizmus\ninkorporuje do svojho procesu aj dotknutých dodávateľov a poskytuje im neprimerané\n„privilégiá,“ ktorými dokážu zneužívať svoju pozíciu na úkor ostatných podnikajúcich\nsubjektov. V takomto modeli je časť podnikajúcich subjektov de facto v pozícii kvázištátneho (správneho) orgánu, keďže spolurozhoduje o právach iných subjektov, ktoré sú\nnavyše jeho konkurenti na danom trhu. V tomto zmysle je právny rámec (s ktorým ráta\nčl. 35 ods. 2 ústavy) ústavne nekomfortný, keďže nie je ani nevyhnutný a ani primeraný.\n6. K nesúladu ustanovení § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona\no tepelnej energetike s čl. 46 ods. 1 ústavy skupina poslancov uvádza, že v náleze sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015 (pre kontext a relevantnosť tohto nálezu odkazujú navrhovatelia na časť III\ntohto návrhu) bolo v bode 93 konštatované, že „ochrana vlastníctva podľa právnych\nnázorov ústavného súdu implikuje hmotnoprávne aj procesnoprávne garancie. Procesná\nochrana vlastníctva sa nezabezpečuje iba pomocou základných práv zo siedmeho oddielu\ndruhej hlavy (čl. 46 až čl. 50, pozn.) ústavy, ale popri tom aj pomocou procesnoprávnej\nochrany implikovanej v čl. 20 ústavy.“.\n6.1 V ďalších bodoch tohto nálezu bola podľa navrhovateľov zo strany ústavného\nsúdu vylúčená možnosť nesúladu napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike\ns čl. 20 ods. 1 až 3 ústavy, avšak zároveň bola samotným súdom „pootvorená“ otázka\npotenciálneho nesúladu napadnutých ustanovení so základnými procesnými právami (bod\n99 nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015).\n6.2 Samotný ústavný súd pritom konštatoval, že (bod 95 nálezu ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 42/2015) „k procesnoprávnym zárukám ochrany vlastníctva ústavný súd radí\nriadne, plnohodnotné správne konanie“.\n8\n\n6.3 Ústavnoprávnu rovinu zásahu napadnutej právnej úpravy podľa navrhovateľov\nvystihla a opísala v odlišnom stanovisku sudkyňa Mochnáčová, v ktorom konštatovala\nnasledujúce: «Vychádzajúc z už uvedeného som toho názoru, že ustanovenie § 12 ods. 10\nzákona o tepelnej energetike v časti, v ktorej de facto podmieňuje splnenie podmienok pre\npovolenie výstavby vlastnej sústavy tepelných zariadení, napr. domovej kotolne, pozitívnym\nstanoviskom doterajšieho dodávateľa tepla, nevytvára ústavne súladné procesné podmienky\nochrany vlastníctva, pretože bez dostatku dôvodov poskytuje možnosť doterajšiemu\ndodávateľovi „vetovať“ získanie príslušného povolenia.» (záver odlišného stanoviska\nsudkyne Marianny Mochnáčovej k nálezu pléna ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015).\n6.4 Nadväzujúc na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 42/2015 vrátane\nodlišných stanovísk, navrhovatelia tvrdia, že nesúlad s čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v odňatí\nmožnosti procesných práv odberateľov v rámci správneho (stavebného) konania, keďže\nkonanie, resp. jeho výsledok nezávisí od nestranného a nezávislého štátneho (správneho)\norgánu, ale je determinované rozhodnutím súkromného subjektu, ktorý má navyše vlastný\nekonomický záujem na výsledku samotného konania, a tak bráni vytvoreniu konkurenčného\nvzťahu, resp. konkurenčného prostredia na trhu. Na základe uvedeného je možné dospieť\nk záveru, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore so základnými procesnými garanciami\nv zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.\n7. Na základe uvedenej argumentácie skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí jej návrhu na ďalšie konanie vydal tento nález: „Ustanovenia § 12 ods. 10 v\nspojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení\nneskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nUstanovenia § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 657/2004\nZ. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n\n9\n\nII.\nPriebeh konania\n8. Ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov na vyslovenie\nnesúladu napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike s označenými ustanoveniami\nústavy na neverejnom zasadnutí pléna 23. januára 2019 a uznesením č. k. PL. ÚS 6/2019-15\nho prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.\n9. Po prijatí návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu\nč. k. PL. ÚS 6/2019-15 z 23. januára 2019 si ústavný súd prípisom z 12. decembra 2018\npodľa § 39 ods. 1 predchádzajúceho zákona o ústavnom súde (teraz § 86 ods. 1 zákona\no ústavnom súde) vyžiadal písomné stanovisko k návrhu skupiny poslancov od Národnej\nrady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej aj\n„vláda“), za ktorú stanovisko predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ústavný súd zároveň podľa § 30 ods. 2\npredchádzajúceho zákona o ústavnom súde (teraz § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde)\núčastníkov konania vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania o prijatom návrhu.\n10. Skupina poslancov listom z 12. marca 2019, doručeným ústavnému súdu\n19. marca 2019, ako aj listom z 30. októbra 2020 oznámila, že v predmetnej veci trvá\nna ústnom pojednávaní; listom doručeným ústavnému súdu 12. novembra 2020 vyslovila\nsúhlas s upustením od verejného ústneho pojednávania, resp. uviedla, že na ústnom\npojednávaní netrvá.\n11. Vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti (ďalej aj „vláda zastúpená\nministerstvom spravodlivosti“) predložila svoje stanovisko k návrhu skupiny poslancov\npodaním č. 36968/2019/120 z 2. apríla 2019, doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2019.\n12. Národná rada sa k návrhu skupiny poslancov vyjadrila podaním č. PREDS150/2019, PREDS-655/2019 z 23. januára 2020, doručeným ústavnému súdu 31. januára\n10\n\n2020, v ktorom ústavnému súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatom návrhu. V prílohe národná rada v súlade s § 86 ods. 1 prvou\na druhou vetou zákona o ústavnom súde zaslala ústavnému súdu návrh napadnutého zákona\ns dôvodovou správou (tlač 819 z augusta 2004, tlač 988 z marca 2009 a tlač 831 z januára\n2014) a prepis rozpravy z 32. schôdze národnej rady 26. októbra 2004 (3. VO), prepis\nrozpravy z 39. schôdze národnej rady 18. a 19. júna 2009 (4. VO) a prepis rozpravy\nz 33. schôdze národnej rady z 19. a 20. marca 2014 (6. VO).\nIII.\nStanovisko vlády, stanovisko národnej rady a vyjadrenia k stanoviskám\nIII.1 Stanovisko vlády k návrhu skupiny poslancov\n13. Vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti, opakujúc dôvody návrhu,\nvo svojom stanovisku z 2. apríla 2019 poukazuje na to, že podstata argumentácie\nnavrhovateľov vychádza z návrhu v konaní z roku 2015 vedenom pod sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015. Podľa vlády navrhovatelia svoje podanie opierajú v zásade o identickú\nprávnu argumentáciu, ktorú však v tomto prípade smerujú proti porušeniu práva\nna podnikanie a porušeniu práva na súdnu ochranu. Bez ohľadu na to, v čom vidia\nnavrhovatelia nesúlad napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike s ústavou,\nv konečnom dôsledku sledujú rovnaký zámer ako v predchádzajúcom podaní v roku 2015,\na to zjednodušenie procesu výstavby sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území\n(napr. domových kotolní) s cieľom eliminovať vplyv dodávateľa tepla, resp. obmedziť\npráva dodávateľa v správnom konaní, v ktorom správne orgány vydávajú závažné\nstanoviská k navrhovanej sústave tepelných zariadení.\n14. K nesúladu § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona\no tepelnej energetike vláda v stanovisku zhŕňa argumenty návrhu, keď navrhovatelia\nnapádajú ustanovenia § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej\nenergetike, podľa ktorých pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území\nje dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko\n11\n\nje záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného\npredpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti\nna vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom\n(ďalej aj „CZT“). Navrhovatelia vidia porušenie svojho práva najmä v dvoch rovinách.\nV prvom rade poukazujú na postavenie dodávateľa (prevádzkovateľa systému CZT)\nv správnom konaní a následne na znemožnenie podnikania v odvetví tepelnej energetiky.\n15. K postaveniu dodávateľa v správnom konaní vláda zastúpená ministerstvom\nspravodlivosti, s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona uvádza, že záväzným\nstanoviskom dotknutého orgánu je „stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon\ndotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako\nzáväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise“ (§ 140b ods. 1 stavebného zákona).\n15.1 Podľa vlády zákonodarca označil za jedného z mnohých dotknutých orgánov aj\ndodávateľa, na ktorého vymedzenom území sa povoľuje výstavba sústavy tepelných\nzariadení (t. j. ďalšie teplárenské zariadenia). Konal tak pritom plne v intenciách § 140a ods.\n1 písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého je dotknutým orgánom vlastník sietí\na zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný\npredpis. Polemizovať možno pritom o správnosti použitia pojmu dodávateľ namiesto pojmu\ndržiteľ povolenia na rozvod tepla (v § 12 ods. 10), z obsahového hľadiska však ide o jednu\na tú istú osobu [dodávateľom je podľa § 2 písm. d) zákona o tepelnej energetike „fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla\na rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa\n§ 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi“].\n15.2 V tejto súvislosti vláda považuje za dôležité poukázať na to, že z už uvedených\nustanovení stavebného zákona, ale najmä z ustálenej rozhodovacej praxe súdov jednoznačne\nvyplýva, že dotknuté orgány sú pri výkone pôsobnosti dotknutých orgánov povinné\nsledovať výhradne len verejné záujmy, a to „v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej\nosobitným predpisom“ (§ 140b ods. 2 stavebného zákona).\n15.3 K tomu vláda cituje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) v rozsudku sp.. zn. 5 Sžp 21/2013, podľa ktorého „Postavenie\ndotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných\n12\n\nustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania\nnajmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne\npráva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že\ndotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej\nsféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu.\nVerejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý\nvšeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť o rešpektovať.“.\n15.4 Podľa vlády dodávateľ tepla (držiteľ povolenia na rozvod tepla) je preto\noprávnený vykonávať svoju pôsobnosť ako dotknutý orgán v stavebnom konaní len\nv rozsahu, v akom mu právo podávať záväzné stanoviská vyplýva z osobitného predpisu,\nt. j. len v rozsahu, v akom majú jeho stanoviská, vyjadrenia či súhlas záväznú povahu podľa\nzákona o tepelnej energetike. Ide pritom výlučne len o tieto prípady:\n- povoľovanou stavbou sa zasahuje do ochranných pásiem sústavy tepelných\nzariadení, ktorú dodávateľ prevádzkuje; zákon v tomto prípade podmieňuje stavebné práce\na iné zásahy v ochranných pásmach predchádzajúcim súhlasom držiteľa povolenia na\nrozvod tepla (§ 36 ods. 7 a 8 zákona o tepelnej energetike);\n- povoľovanou stavbou sa zasahuje priamo do zariadení tvoriacich sústavu tepelných\nzariadení; zákon vyžaduje súhlas dodávateľa s takýmito zásahmi (§ 22 ods. 3 zákona\no tepelnej energetike).\n15.5 V žiadnom inom prípade a zo žiadnych iných dôvodov nie je dodávateľ (držiteľ\npovolenia na rozvod tepla) oprávnený vykonávať pôsobnosť dotknutého orgánu\nv stavebnom konaní. Zákonodarca mu teda takéto postavenie priznal s cieľom ochrany\nbezpečnosti a prevádzkovej schopnosti infraštruktúry, prostredníctvom ktorej sú tepelnou\nenergiou zásobovaní viacerí odberatelia. Možno totiž odôvodnene predpokladať, že ak sa\npovoľovanou stavbou (napríklad domovej kotolne) zasiahne do technológie slúžiacej\nna zásobovanie verejnosti tepelnou energiou, môže tým byť ovplyvnená samotná\nbezpečnosť prevádzky teplárenskej infraštruktúry.\n15.6 Ďalej vláda poukazuje na skutočnosť, že v praxi vykonávajú pôsobnosť\ndotknutých orgánov v stavebnom konaní dva typy orgánov. Prevažne ide o orgány verejnej\nsprávy, v pôsobnosti ktorých je ochrana určitých verejných záujmov ako napríklad ochrana\nverejného zdravia, životného prostredia a pod. Za dotknuté orgány sú však považovaní aj\n13\n\nsamotní vlastníci, resp. prevádzkovatelia infraštruktúry slúžiacej verejnosti [§ 140a ods. 1\npísm. c) stavebného zákona], a to najmä z dôvodu, že tieto osoby majú zo svojej praktickej\nčinnosti najlepšie vedomosti o type, povahe, rozsahu a umiestnení infraštruktúry,\nza bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky ktorej spravidla aj zodpovedajú.\n15.7 Z tohto dôvodu je podľa vlády v postavení dotknutého orgánu s právom\npodávania záväzných stanovísk nielen príslušný dodávateľ tepla (držiteľ povolenia\nna rozvod tepla), ale aj prevádzkovatelia elektrizačných sústav [§ 43 ods. 14 zákona\nč. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o energetike“)] a plynárenských sietí (§ 79 ods. 6 zákona\no energetike), prevádzkovatelia verejných vodovodov a kanalizácií (§ 19 ods. 6 a § 27\nods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách\na o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov) či prevádzkovatelia elektronických komunikácií (§ 68 zákona\nč. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Ich\npôsobnosť ako dotknutých orgánov sa spravidla obmedzuje len na udeľovanie súhlasu\nna zásahy v ochranných pásmach a na samotných zariadeniach, t. j. rovnako ako v prípade\ndodávateľa tepla.\n15.8 Z už uvedených dôvodov považuje vláda argumenty navrhovateľov za účelové\ns cieľom znemožniť dodávateľom (držiteľom povolenia na rozvod tepla) posudzovať\nstavebné zámery zasahujúce do infraštruktúry, za ktorú nesú zodpovednosť. Účelové sú\nvšak aj tvrdenia o prekážke inštalácie bytovej alebo domovej kotolne len na báze\nnegatívneho záväzného stanoviska dodávateľa. V rámci koncentračnej zásady, ktorou sa\nspravuje stavebné konanie, podliehajú totiž aj záväzné stanoviská prevádzkovateľov\ninfraštruktúry prieskumu zo strany „nadriadených orgánov“ (§ 140b ods. 5 stavebného\nzákona).\n15.9 Podľa vlády z § 136 ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že ak vznikol rozpor\nv dôsledku záväzného stanoviska vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia,\nktorý je dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c), je na účely riešenia rozporov\nnadriadeným orgánom ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí vlastník sietí a zariadení.\nVo vzťahu k dodávateľom tepla je takýmto orgánom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky [(ďalej len „ministerstvo hospodárstva“); § 6 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z.\n14\n\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“)], ktoré v praxi riadne vykonáva pôsobnosť\n„nadriadeného orgánu“ voči dodávateľom tepla. V žiadnom prípade preto nemožno\nprisvedčiť argumentom navrhovateľov o schopnosti dodávateľov samotných zabrániť\npovoleniu výstavby novej sústavy tepelných zariadení.\n16. K namietanému zásahu do práva podnikať napadnutou právnou úpravou vláda\nzastúpená ministerstvom spravodlivosti uvádza, že podnikanie v sieťových odvetviach sa\nvyznačuje pomerne silnou monopolizáciou na relevantnom trhu prevádzky infraštruktúry,\nčo vyplýva jednak z objektívnej nemožnosti vybudovania paralelných sietí, ale\npredovšetkým z absencie verejného záujmu na ich budovaní. Aj z tohto dôvodu je\npodnikanie v sieťových odvetviach podrobené pomerne prísnej regulácii, ktorú\nv podmienkach Slovenskej republiky vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví\nna základe zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších\npredpisov.\n16.1 Vláda poukazuje na to, že úlohou regulátora je pritom spravodlivé rozdelenie\nzodpovednosti za úhradu relatívne vysokých nákladov vybudovania a prevádzky\ninfraštruktúry v sieťových odvetviach medzi jednotlivé skupiny užívateľov infraštruktúry.\nV odvetví tepelnej energetiky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schvaľuje individuálne\nkaždému prevádzkovateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady, ktoré možno zahrnúť\ndo ceny tovarov a služieb v sieťových odvetviach (§ 4 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví č. 248/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov). Užívateľ teplárenskej infraštruktúry (koncový\nodberateľ tepla) teda v cene odoberaného tepla uhrádza dodávateľovi nielen cenu tepla ako\nkomodity, ale aj pomernú časť nákladov na prevádzku, údržbu a opravy infraštruktúry\nslúžiacej na výrobu a distribúciu dodávaného tepla. V prípade, ak sa teplárenská\ninfraštruktúra alebo jej časť nachádza na nehnuteľnostiach vlastníkov odlišných\nod samotného prevádzkovateľa infraštruktúry, v cene odoberaného tepla musia odberatelia\ntepla uhradiť aj náklady vynaložené na zabezpečenie užívacieho práva k cudzím\nnehnuteľnostiam.\n\n15\n\n16.2 Na jednej strane teda pôsobí záujem štátu na stabilných a cenovo udržateľných\nekonomicky oprávnených nákladoch na výrobu a rozvod tepla (ako verejnoprospešná\nčinnosť) a na druhej strane záujem vlastníkov nehnuteľností o spravodlivú kompenzáciu\nza obmedzenie ich vlastníckeho práva. Z cenovej regulácie možno vyvodiť, že dodávateľ\ntepla má špecifické postavenie na trhu, ceny služieb totiž neurčuje svojvoľne, ale ide\no regulovanú cenotvorbu v súlade s vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.\n16.3 Samotná skutočnosť, že podnikanie v tepelnej energetike je zákonom\nregulované, nie je zásahom do práva podnikať. Vo všeobecnosti platí, že existujú sektory\nhospodárstva, prípadne predmety podnikania, ktoré z dôvodu verejného záujmu, resp.\nvšeobecnej prospešnosti pre spoločnosť sú regulované. Okrem toho, aj v súkromnej sfére sú\nvymedzené niektoré predmety podnikania, ktoré vyžadujú vyššiu mieru odbornosti alebo\nsplnenie zákonom ustanovených podmienok (odborná skúška, počet rokov praxe a pod.). To\nznamená, že reguláciu podnikania a určenie základných podmienok vstupu na trh nie je\nmožné považovať za protiústavné ani za obmedzovanie hospodárskej súťaže. V konečnom\ndôsledku je nesprávne vyvodiť z podania navrhovateľov záver, že v podmienkach\nSlovenskej republiky je nemožné podnikať v sektore energetiky a aktuálni dodávatelia\ndokážu zabrániť výstavbe tepelných zariadení (kotolní) paušálne na celom území\nSlovenskej republiky. Práve naopak, je známych mnoho príkladov, keď jednotlivé obce\nv súlade s koncepciou rozvoja obce povolili výstavbu tepelných zariadení a po splnení\nzákonom stanovených podmienok sa odberatelia odpojili od systému CZT.\n16.4 Zákon o tepelnej energetike taxatívne definuje podmienky vstupu na trh a tiež\npodmienky na výstavbu sústavy tepelných zariadení na určitom území. To, že zákon viaže\nvýstavbu tepelných zariadení okrem iného na dohodu s doterajším dodávateľom\na na záväzné stanovisko obce, nemožno považovať za obmedzenie podnikania, ale je to\nprejavom snahy zákonodarcu nastaviť vysoké štandardy pre podnikanie v energetike na účel\nnaplnenia cieľov vlády, čo sa týka kvality poskytovaných služieb, energetickej efektívnosti\na ochrany životného prostredia.\n16.5 Ako vláda už poukazuje, obec pri vydávaní záväzného stanoviska nepostupuje\nsvojvoľne a nerozhoduje výlučne na základe stanoviska aktuálneho dodávateľa.\nPri vydávaní záväzného stanoviska obec vychádza z koncepcie rozvoja obce v oblasti\ntepelnej energetiky, ktorá má význam nielen z hľadiska spracovania územno-plánovacej\n16\n\ndokumentácie (t. j. ako podklad pre rozhodovanie o využití územia a na vypracovanie\ndokumentácie stavieb), ale tiež ako podklad pre posudzovanie investičných zámerov\nžiadateľov o vydanie záväzného stanoviska obce. Uvedené totiž vyplýva zo samotného\noznačenia záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných\nzariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky (§ 12 ods. 8 zákona\no tepelnej energetike). Podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike „výstavbu sústavy\ntepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10\nMW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\n16.6 Vláda ďalej poukazuje na to, že navrhovatelia v bode 8 svojho podania taxatívne\nvymenúvajú podmienky, ktoré musí splniť odberateľ, keď zamýšľa zmeniť dodávateľa\ntepla. V tomto smere vláda považuje uvedenú argumentáciu navrhovateľov za zmätočnú,\nkeďže z návrhu nie je celkom jednoznačné, koho práva majú byť porušené označenými\nustanoveniami zákona o energetike. Navrhovatelia na jednej strane argumentujú\nnerovnosťou podmienok podnikania a vstupu na trh, na druhej strane však opakovane\npoukazujú na práva konečných odberateľov a nemožnosť odpojiť sa od systému CZT.\nUvedená argumentácia je značne rozporuplná, keďže ochrana práva na podnikanie v danom\nkontexte nemôže byť v záujme koncových odberateľov tepla. Koncoví odberatelia, aspoň\nv zmysle argumentačnej línie navrhovateľov, majú záujem na výstavbe vlastnej sústavy\ntepelných zariadení v bytových domoch, teda ich cieľom nie je využívanie zariadení\nna podnikateľské účely. Ak vychádzame zo základného zámeru navrhovateľov, a to\npodporiť výstavbu vlastného tepelného zariadenia odberateľmi, je výslovne účelové\nnasmerovať argumentáciu proti porušeniu práva na podnikanie.\n16.7 Podľa vlády ak by bol určený nesúlad napadnutých ustanovení s ústavou,\nprakticky by došlo k nekontrolovateľnému podnikaniu v tepelnej energetike. Následkom\nuvoľnenia podmienok vstupu na trh by mohla byť výstavba domových kotolní\nbez stanoviska súčasného dodávateľa (prevádzkovateľa systému CZT). Takýto stav by\nohrozil celkový systém CZT, postavenie koncových odberateľov by bolo neisté a vývoj\nceny neregulovateľný. Jedine prevádzkovateľ systému CZT je v postavení subjektu, ktorý\ndokáže relevantnými podkladmi vyhodnotiť dopad výstavby sústavy tepelných zariadení\n17\n\nna systém ako celok, preto je jeho participácia v predmetných správnych konaniach právne,\nako aj ekonomicky opodstatnená. V tomto smere nie je možné identifikovať zneužitie jeho\npostavenia ako podnikateľského subjektu, keďže vystupuje vo verejnom záujme.\n16.8 Na záver tejto časti vláda uvádza, že je v kompetencii správneho orgánu\nvyhodnotiť predložené materiály na výstavbu vlastnej sústavy tepelných zariadení\na na základe správnej úvahy rozhodnúť, či navrhovaná sústava je alebo nie je v súlade\ns koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Podľa rozhodovacej praxe\nústavného súdu porušenie práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy nemôže nastať\nrozhodnutím štátneho orgánu, ktorým uplatní svoju právomoc takým spôsobom, akým mu\nto zákon umožňuje (IV. ÚS 15/06). Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal\ntaké porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo\nnastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99,\nIII. ÚS 45/03).\n16.9 Na základe už uvedených skutočností vláda zastáva stanovisko, že napadnuté\nustanovenia zákona o tepelnej energetike sú v súlade s ústavou a nedochádza k porušovaniu\npráva na podnikanie.\n17. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti\nuvádza, že navrhovatelia ďalej namietajú nesúlad uvedených zákonných ustanovení s čl. 46\nods. 1 ústavy, ktoré má účastníkom konania garantovať domáhať sa svojich práv\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Podľa názoru navrhovateľov prezentovanom v bode 38 návrhu\nnesúlad s čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v odňatí možnosti procesných práv odberateľov\nv rámci správneho (stavebného) konania, keďže konanie, resp. jeho výsledok nezávisí\nod nestranného a nezávislého štátneho (správneho) orgánu, ale je determinované\nrozhodnutím súkromného subjektu, ktorý má navyše vlastný ekonomický záujem\nna výsledku samotného konania, a tak bráni vytvoreniu konkurenčného vzťahu,\nresp. konkurenčného prostredia na trhu.\n\n18\n\n17.1 S tvrdeniami navrhovateľov sa vláda nestotožňuje a poukazuje na nepochopenie\nproblematiky ochrany záujmov sledovaných osobitnými predpismi v rámci stavebného\nkonania zo strany navrhovateľov. V prvom rade je dôležité upozorniť na to, že záväzné\nstanovisko dodávateľa nepodmieňuje výsledok rozhodnutia stavebného úradu, ale je iba\njedným z podkladov, ktoré si správny orgán musí zaobstarať, aby v rámci elementárnej\nsprávnej úvahy mohol posúdiť návrh odberateľov na výstavbu vlastnej sústavy tepelných\nzariadení. Správny orgán tak koná v súlade s § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), keďže je\npovinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nVzhľadom na to, že podania odberateľov zasahujú do práv a právom chránených záujmov aj\niných fyzických a právnických osôb (napr. ostatní odberatelia systému CZT alebo\ndodávateľ), je povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť aj ich vyjadrenia, v opačnom\nprípade\n\nby\n\nmusel\n\nrozhodnúť\n\nlen\n\nna\n\nzáklade\n\npodkladov\n\ndoručených\n\nodberateľom/žiadateľom, ktorí sa chcú odpojiť od CZT. Práve týmto konaním by došlo\nk nedodržaniu zásady zakotvenej v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie skupina\nposlancov namieta.\n17.2 Ďalej vláda považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľov,\nv rámci ktorých navrhovatelia vidia konkurenčnú výhodu jednej skupiny dodávateľov, tým,\nže svojimi stanoviskami znevýhodňujú skupinu podnikateľov, ktorí majú záujem vstúpiť\nna trh. V nadväznosti na predchádzajúcu argumentáciu vláda dopĺňa, že podľa § 14 ods. 1\nsprávneho poriadku „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto\ntvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“.\n17.3 S poukazom na § 14 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého „Účastníkom\nkonania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva“, vláda uvádza, že\nopodstatnenosť dotknutého orgánu je teda aj podľa stavebného zákona a tiež podľa\nsprávneho poriadku odôvodnená.\n\n19\n\n17.4 Dodávateľ ako dotknutý orgán nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie\nstavebného povolenia z hľadiska svojich subjektívnych záujmov, ale výlučne len z hľadiska\nzákona o tepelnej energetike, resp. z hľadiska verejného záujmu.\n17.5 Svojvôľa dodávateľa ako dotknutého orgánu je tak podľa vlády vylúčená\nz dôvodu, že:\n- záväzné stanoviská môže podávať len v rozsahu pôsobnosti vyplývajúcej\nz osobitného predpisu;\n- pôsobnosť dotknutého orgánu musí byť vo verejnom záujme, „Dotknuté orgány\nv konaniach podľa stavebného zákona predkladajú... stanoviská, ktoré sa týkajú verejných\nzáujmov a nie ich subjektívnych práv. Nevystupujú ako nositelia alebo adresáti práv\na povinností, ktoré sú predmetom konania...“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Sžo 162/2009 z 1. júla 2010).\n17.6 Je úlohou stavebného úradu posúdiť záväzné stanovisko dodávateľa. V prípade\nrozporu\n\npostúpi\n\ntakéto\n\nzáväzné\n\nstanovisko\n\nnadriadenému\n\norgánu\n\n(ministerstvu\n\nhospodárstva) podľa stavebného zákona.\n17.7 Postavenie dotknutého orgánu má pritom akýkoľvek dodávateľ bez ohľadu\nna to, či ide o dodávateľa zo zdroja v centralizovanom zásobovaní alebo nie. Stanovisko,\nktoré takýto dodávateľ pre účely stavebného konania podáva, má povahu tzv. záväzného\nstanoviska podľa § 140b stavebného zákona.\n17.8 Dodávateľ zo zdroja v CZT má však takisto postavenie účastníka stavebného\nkonania, keďže je dotknutým subjektom. Postavenie účastníka konania mu však patrí len\nv stavebných konaniach, predmetom ktorých je výstavba sústavy tepelných zariadení alebo\nzmena a úprava v existujúcich sústavách tepelných zariadení, ktoré sa majú realizovať\nna vymedzenom území dodávateľa tepla. Dodávateľ zo zdroja tepla v CZT prevádzkuje\nna svojom vymedzenom území verejný rozvod tepla, pozostávajúci spravidla z príslušných\ntechnických zariadení.\n17.9 Pri výstavbe zdrojov tepla na vymedzenom území dodávateľa sú práva,\noprávnené záujmy a povinnosti dodávateľa nepochybne dotknuté, a tak je oprávnené\noznačiť dodávateľa za účastníka stavebného konania. Dodávateľ je pritom v postavení\núčastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, t. j. ako ďalšia\nosoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (t. j. v tomto prípade\n20\n\nz ustanovenia § 12 ods. 11 zákona o tepelnej energetike). Stavebné úrady sú preto povinné\ns takýmito dodávateľmi konať ako s účastníkmi stavebného konania.\n17.10 Tvrdenia navrhovateľov o ústavnej neudržateľnosti postavenia dodávateľov\ntepla ako dotknutých orgánov preto vláda považuje za irelevantné a takéto postavenie\ndodávateľov tepla za plne súladné s ústavnými princípmi a korešpondujúce so zavedenou\npraxou. Vláda sa domnieva, že vylúčením prevádzkovateľov teplárenskej infraštruktúry\nz komplexného posúdenia dopadov stavby na verejné záujmy by sa stavebníci domových\nkotolní (práve naopak) dostali do výhodnejšej pozície v porovnaní so stavebníkmi\nzasahujúcimi do infraštruktúry elektroenergetickej, plynárenskej alebo vodárenskej. Právo\nna výstavbu vlastnej sústavy tepelných zariadení nemožno vnímať absolútne, ale v kontexte\nzáujmov chránených stavebným zákonom a osobitnými predpismi (§ 126 ods. 1 stavebného\nzákona), komplexne posudzovanými v stavebnom konaní.\n17.11 Uvedené pochopiteľne nevylučuje prípadný exces dodávateľa tepla pri výkone\npôsobnosti dotknutého orgánu v stavebnom konaní, napríklad v podobe uplatňovania aj\niných požiadaviek v rámci výkonu pôsobnosti dotknutého orgánu než vyplývajú z verejného\nzáujmu. Ten je však preskúmateľný jednak v rámci koncentračnej zásady zo strany\n„nadriadeného orgánu“, ale tiež prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov v stavebnom konaní vrátane súdneho prieskumu. Hrozba zneužitia zákonného\noprávnenia ani samotná skúsenosť navrhovateľov nemôže sama osebe založiť rozpor\ns ústavou.\n17.12 Navyše, prípadné vyslovenie rozporu § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike\ns ústavou by z formálno-právneho hľadiska neviedlo k žiadnym právnym následkom, keďže\npostavenie dodávateľa (držiteľa povolenia na rozvod tepla) ako dotknutého orgánu\nv stavebnom konaní možno spoľahlivo vyvodiť aj z už uvedených ustanovení § 36 ods. 7\na 8 a § 22 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Formuláciu § 12 ods. 10 zákona o tepelnej\nenergetike je preto potrebné chápať len ako zdôraznenie postavenia dodávateľa tepla\nv rámci stavebného konania, t. j. ako vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia\núzemia [§ 140 ods. 1 písm. c) stavebného zákona].\n17.13 Na záver vláda poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu\nvo vzťahu k čl. 46 ústavy. Samotná skutočnosť, že účastník súdneho alebo správneho\nkonania nie je spokojný s výsledkom konania, či už z domnienky porušenia procesných práv\n21\n\nalebo preto, lebo jeho podaniu nebolo vyhovené, nezakladá porušenie práva na prístup\nk nestrannému a nezávislému súdu (iného orgánu). Obsah základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy tvorí predovšetkým ústavou garantovaná\nmožnosť každého na reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu\no veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie\nv súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov\nči právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,\nnadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07,\nIII. ÚS 26/08). Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (správneho orgánu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n17.14 Z už uvedených skutočností vláde vyplýva, že napadnuté ustanovenia zákona\no tepelnej energetike sú v plnom rozsahu v súlade s ústavou. Účastníci správneho konania\nmajú zákonom garantované právo na také rozhodnutie v správnom konaní, ktoré bude\nriadne odôvodnené na základe podkladov zabezpečených správnymi orgánmi. Účastníci\nkonania disponujú právom na odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu v rámci\nsprávneho konania a v prípade porušenia práva v správnom konaní sa môžu obrátiť\nna nezávislý a nestranný súd v rámci správneho súdnictva. Týmto spôsobom účastníci\nkonania môžu vyčerpať všetky možnosti správneho konania, ako aj súdnej ochrany, preto\nnavrhovateľmi napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike sú v súlade s čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy.\n\n22\n\n18. Na základe už uvedenej argumentácie vláda zastúpená ministerstvom\nspravodlivosti je toho názoru, že napadnutá právna úprava je v súlade s označenými\nustanoveniami ústavy, a navrhuje, aby ústavný súd návrhu skupiny poslancov nevyhovel.\nIII.2 Stanovisko národnej rady k návrhu skupiny poslancov\n19. Národná rada vo svojom stanovisku k návrhu skupiny poslancov z 23. januára\n2020 uvádza, že základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže sú\nvoľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov\nhospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné\nuplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy na trhu. Vstup na trh sa právne zabezpečuje\nv správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný\nprincíp umožňuje voľný vstup na trh, povoľovacie konanie má obmedzovací charakter\n(II. ÚS 70/97). „Vstup na trh“ nemožno stotožniť s absolútne neobmedzeným prístupom\nk zvolenej podnikateľskej činnosti rýdzo na základe vlastného uváženia a rozhodnutia,\nbez akýchkoľvek podmienok. V opačnom prípade by nemohli existovať napr. licencované\nživnosti ani slobodné povolania s predpísaným vzdelaním. Sú prejavom nevyhnutnosti,\nexistenčnej spätosti s odbornosťou. Rovnako tak existujú aj podnikateľské činnosti, ktoré si\nvyžadujú organizačné zabezpečenie, či už kapitálové, napríklad v prípade bánk, alebo\ns osobitne vybaveným a zabezpečeným priestorom, ako je to v prípade notárov, ktorí ex lege\nmusia mať kanceláriu vybavenú trezorom. V súlade s ústavou je určenie podmienok vstupu\nna trh, ak ustanovené podmienky nie sú očividne iracionálne alebo svojvoľné.\n19.1 Podľa národnej rady predpokladané ustanovenie podmienok a obmedzení podľa\nčl. 35 ods. 2 ústavy vyžaduje, aby takéto obmedzenia rešpektovali ústavné princípy a iné\nústavné normy. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012: „Práva garantované\nčl. 35 ods. 1 ústavy nie sú absolútne, čo vyplýva nielen zo skutočnosti, že sa ich možno\ndomáhať len v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy vykonávajú (čl. 51 ods. 1\nústavy, ale aj priamo z nadväzujúceho ustanovenia ústavy, t. j. z čl. 35 ods. 2 ústavy), podľa\nktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo\nčinností. Navyše, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podlieha aj\n23\n\nvšeobecným obmedzeniam ustanoveným pre všetky základné práva a slobody v čl. 13 ods. 2\naž 4 ústavy (PL. ÚS 22/06).“ Ústavný súd sa vo svojej judikatúre vyjadril aj k ústavným\nlimitom, ktoré obmedzujú možnosti zásahov do ústavou garantovaných práv a slobôd\nvšeobecne vrátane zásahov do práv garantovaných čl. 35 ods. 1 ústavy. Obmedzujúci zásah\ndo základných práv a slobôd musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie,\nresp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj do základného práva\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne\nakceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému\nlegitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného\ncieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane\n(spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom\n(PL. ÚS 67/07).\n19.2\n\nNavyše,\n\npožiadavka\n\nprimeranosti\n\n(proporcionality)\n\npri\n\nobmedzovaní\n\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nekladie na zákonodarcu nároky porovnateľné\ns obmedzovaním základných ľudských práv a politických práv. Pre zákonodarcu to prináša\nzväčšenie manévrovacieho priestoru pri právnej úprave inštitútov, ktorými udeľuje\nhospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam konkrétny obsah.\n19.3 Národná rada je toho názoru, že je vecou štátu, aby v záujme zabezpečenia\nsvojich funkcií alebo z iných dôvodov poskytol určitej skupine menej výhod ako inej. Ani\ntu však nesmie postupovať ľubovoľne.\n19.4 Pokiaľ zákon určuje prospech jednej skupiny, a zároveň tým ustanoví neúmerné\npovinnosti inej skupine, môže sa tak stať iba s odvolaním sa na verejné hodnoty. Ústavný\nsúd vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/02 konštatoval, že „zákonná úprava, ktorá zvýhodňuje určitú\nskupinu osôb, nemôže byť len z toho dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp\nrovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto zvýhodnenie, čo je jeho\ncieľom a medzi týmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah\nprimeranosti.“. V tomto rozhodnutí ústavný súd tiež konštatoval, že „v oblasti\nhospodárskych, sociálnych, kultúrnych a menšinových práv sú zásahy zvýhodnenia vo\nvyššie uvedených hraniciach primeranosti nielen akceptovateľné, ale niekedy aj\nnevyhnutné“.\n\n24\n\n19.5 Národná rada ďalej poukazuje na to, že práva a slobody, ktoré sú obsahom\ndruhej hlavy piateho oddielu ústavy, sú zaručené v limitoch ustanovených v čl. 51 ústavy,\npodľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až čl. 42 a čl. 44 až\nčl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\nZo vzájomnej spojitosti druhej hlavy piateho oddielu a čl. 51 ústavy vyplýva, že základné\nprávo alebo slobodu priznanú v tomto oddiele ústavy možno uplatniť len v rozsahu\nustanovenom zákonom. Znamená to, že zákonodarca má priestor pre voľnú úvahu\n(uváženie), v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok bude garantovať základné práva\na slobody upravené v druhej hlave piatom oddiele ústavy, t. j. za akých podmienok\nSlovenská republika prijme zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených\nv čl. 51 ústavy. Slovenská republika dosiaľ prijala celý rad zákonov, ktorými sa ustanovujú\npodmienky uplatnenia práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Právo\npodnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť ústava zaručuje každému.\n19.6 Napádané ustanovenia § 12 sa do právneho poriadku Slovenskej republiky\ndostali novelou zákona o tepelnej energetike č. 100/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 100/2014 Z. z.“), ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky 20. marca\n2014 a zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 23. apríla 2014 v čiastke č. 38.\nNadobudnutie účinnosti dotknutých ustanovení bolo ustanovené na 1. máj 2014. Právna\núprava bola prijatá v štandardnom legislatívnom procese. Úmysel zákonodarcu bol\npri konštruovaní predmetného ustanovenia naznačený v dôvodovej správe. Z osobitnej časti\ndôvodovej správy vyplýva, že „V § 12 sa doplňujú odseky 10 a 11, na základe ktorých bude\ndodávateľ tepla účastníkom stavebného konania podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov\npri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území a pri rekonštrukcii alebo\nmodernizácii, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Ustanovenie sa dopĺňa z toho\ndôvodu, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení\ndodávateľa tepla.“.\n19.7 Citujúc zákonné ustanovenie 140a ods. 1 písm. c) a § 126 ods. 1 stavebného\nzákona, národná rada je toho názoru, že postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa\nstavebného zákona vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona im prisudzuje\n25\n\nodlišné oprávnenia ako účastníkom konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý\norgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho\nprávnych povinnostiach. Dotknuté orgány sa pri posudzovaní a zabezpečovaní požiadaviek\nvyplývajúcich z osobitných predpisov (§ 140a ods. 3 stavebného zákona) aktívne zúčastňujú\nna konaní, kde okrem iného majú právo podávať záväzné stanoviská podľa § 140b\nstavebného zákona. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská\ntýkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých\nochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu\nsúkromnému, ide o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.\n19.8 S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 13/97, ktorý už uviedol, že\n„Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl. 55\nods. 2 ústavy, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava síce výslovne\nnezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak patrí k\nvšeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má\nprávny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.“, národná\nrada uvádza, že zákon o tepelnej energetike síce expressis verbis verejný záujem z neho\nvyplývajúci nedefinuje, avšak vzhľadom na obsah jednotlivých ustanovení možno uviesť, že\nverejným záujmom podľa tohto predpisu budú, okrem iného (§ 1 zákona č. 657/2004),\nnajmä spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení, ako aj\nprimerané zabezpečenie dodávky tepla na danom území. Možno totiž odôvodnene\npredpokladať, že ak sa povoľovanou stavbou (napr. domovej kotolne) zasiahne do\ntechnológie slúžiacej na zásobovanie verejnosti tepelnou energiou, môže tým byť\novplyvnená samotná bezpečnosť prevádzky teplárenskej infraštruktúry.\n19.9 Podľa národnej rady v prípade napádanej úpravy sa záväzným stanoviskom\ndotknutého orgánu výlučne sleduje, či sa povoľovanou stavbou zasahuje do ochranných\npásiem sústavy tepelných zariadení, ktorú dodávateľ prevádzkuje, alebo či sa povoľovanou\nstavbou zasahuje priamo do zariadení tvoriacich sústavu tepelných zariadení (§ 36 ods. 7 a 8\nzákona o tepelnej energetike). V žiadnom inom prípade a zo žiadnych iných dôvodov nie je\ndodávateľ oprávnený vykonávať pôsobnosť dotknutého orgánu v stavebnom konaní.\nJednoznačne sa tak sleduje zachovanie všeobecne prospešného stavu, čo možno\nbez pochybností považovať za verejný záujem.\n26\n\n19.10 Čo sa týka riešenia rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich\nzo záväzných stanovísk, tu sa postupuje podľa § 136 stavebného zákona, podľa ods. 3\nktorého ak vznikol rozpor v dôsledku záväzného stanoviska vlastníka sietí a zariadení\ntechnického vybavenia územia, ktorý je dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c),\nje na účely riešenia rozporov nadriadeným orgánom ministerstvo, do pôsobnosti ktorého\npatrí vlastník sietí a zariadení. Národná rada dodáva, že v oblasti tepelnej energetiky je\nnadriadeným orgánom ministerstvo hospodárstva, pričom v konaní pred správnym orgánom\nsa môže účastník konania takéhoto postupu domáhať.\n19.11 Podľa národnej rady v prípade podnikania v tepelnej energetike, i keď ide\no regulované podnikanie, stále ide o podnikanie v trhovom hospodárstve, ktorého základné\nprincípy by mali byť rešpektované. Samotná skutočnosť, že podnikanie v tepelnej\nenergetike je zákonom regulované, nie je zásahom do práva podnikať. Ako už bolo\nuvedené, podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu\nurčitých povolaní alebo činností. Zákon o tepelnej energetike taxatívne definuje podmienky\nvstupu na trh a tiež podmienky výstavby nových tepelných zariadení. Ide teda o prejav\nsnahy zákonodarcu nastaviť určité štandardy pre podnikanie v energetike. V stavebnom\nkonaní zase zákon jednoznačne ustanovuje postavenie dotknutých orgánov podľa § 140 ods.\n1 písm. c), pričom cieľom takého postavenia je ochrana verejného záujmu, teda záujmu\nv prospech všetkých občanov. V prípade nehájenia verejného záujmu existuje zákonný\nkontrolný mechanizmus, ktorým je možnosť domáhať sa preskúmania postupu\nna nadriadenom orgáne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie je\npotrebné podložiť objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\n19.12 Národná rada uzatvára, že podnikanie v sieťových odvetviach sa vyznačuje\nsilnou monopolizáciou na relevantnom trhu prevádzky infraštruktúry, čo vyplýva jednak\nz objektívnej nemožnosti budovania paralelných sietí, ale tiež z absencie verejného záujmu\nna ich budovaní. Zároveň sa zákonom sleduje aj nutnosť splnenia a dodržiavania\nbezpečnostných štandardov v oblasti tepelnej energetiky ako súčasti kritickej infraštruktúry,\nčo taktiež predstavuje legitímny cieľ navrhovanej úpravy. Aj z tohto dôvodu je podnikanie\nv sieťových odvetviach podrobené pomerne prísnej regulácii.\n20. Národná rada vo svojom stanovisku ústavnému súdu zároveň oznámila,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n27\n\nIII.3 Vyjadrenia k stanoviskám\n21. Stanovisko vlády bolo 10. apríla 2019 zaslané navrhovateľom a národnej rade.\nNavrhovatelia stanovisko vlády prevzali 17. apríla 2019 a národná rada 15. apríla 2019\ns tým, že majú možnosť sa k nemu vyjadriť. Stanovisko národnej rady bolo navrhovateľom\nzaslané 5. februára 2020 a nimi prevzaté 17. februára 2020. Vláda prevzala stanovisko\nnárodnej rady 17. apríla 2020. Písomnú odpoveď účastníci konania ani vláda nezaslali.\nIII.4 Neuskutočnenie ústneho pojednávania\n22. Navrhovatelia v návrhu na začatie konania, ako aj vo svojich podaniach\nz 12. marca 2019 a 30. októbra 2020 trvali na uskutočnení ústneho pojednávania. Preto\nústavný súd nariadil ústne pojednávanie v tejto veci na 18. november 2020. Keďže\nnavrhovatelia ústavnému súdu podaním z 12. novembra 2020 oznámili, že na nariadení\nústneho pojednávania netrvajú, ústavný súd nariadené ústne pojednávanie zrušil, od ústneho\npojednávania upustil a vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna.\nIV.\nZákladné východiská pre rozhodnutie ústavného súdu\nIV.1 Znenie napadnutej právnej úpravy a dotknutých ustanovení ústavy\n23. Podľa § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike na vydanie záväzného stanoviska\nobce podľa odseku 8 sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.\n23.1 Podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike pri výstavbe sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu\ndotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie\núčastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných\nzariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla\nv centralizovanom zásobovaní teplom.\n28\n\n24. Podľa § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike skončiť odber tepla môže\nodberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky\noprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení\ndodávateľa. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 10 % a menej ako\n60% tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber\ntepla len vtedy, ak zabezpečí dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie\nv podiele o 20 % vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. Ak dodávateľ tepla vo svojej\ndodávke tepla dodáva viac ako 60 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie,\nodberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla,\nvyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení\nobnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom.\n24.1 Podľa § 20 ods. 4 zákona o tepelnej energetike rozsah ekonomicky oprávnených\nnákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy\ntepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny\npredpis, ktorý vydá úrad.\n25. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n25.1 Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia\nvýkonu určitých povolaní alebo činností.\n26. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n27. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl.\n38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú.\n28. Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá\nna princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.\n29\n\nIV.2 Kľúčové námietky skupiny poslancov\n29. Skupina poslancov namieta ústavnoprávnu konformitu napadnutých ustanovení\nzákona o tepelnej energetike, ktoré upravujú (i) postavenie dodávateľa tepla ako dotknutého\norgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných zariadení\nna vymedzenom území a charakter stanovísk, ktoré dodávateľ tepla ako dotknutý orgán\nv uvedenom správnom konaní vydáva, a (ii) podmienky pre skončenie odberu tepla\nodberateľom tepla dohodou s dodávateľom tepla. Napadnutá právna úprava priznáva\ndodávateľovi tepla súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa\npovoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území\ndodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.\n30. Napadnutá právna úprava priznáva dodávateľom tepla v stavebnom konaní\ndvojaké postavenie, a to jednak (i) dotknutého orgánu a taktiež (ii) účastníka konania.\nDotknutým orgánom sa dodávatelia tepla stávajú, ak spĺňajú podmienky (§ 140a a § 140b\nstavebného zákona), pričom dané postavenie im vyplýva tak z § 12 ods. 10 zákona\no tepelnej energetike (pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je\ndodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je\nzáväzné), ako aj z § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona (vlastník sietí a zariadení\ntechnického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis).\nPostavenie dotknutého orgánu zaručuje, že stavebný úrad si musí vyžiadať záväzné\nstanovisko dotknutého orgánu v každom stavebnom konaní, resp. v zmysle zákona\no tepelnej energetike vždy v konaní, v ktorom sa povoľuje výstavba sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území dodávateľa. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu je\nzáväzné pre stavebný úrad (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 162/2009 upresňuje,\nže stanovisko dotknutého orgánu je len vtedy záväzné, ak háji verejnoprávne hodnoty).\nPodľa napadnutého ustanovenia § 12 ods. 10 druhej vety zákona o tepelnej energetike má\nvšak dodávateľ v niektorých stavebných konaniach (ak sa povoľuje výstavba sústavy\ntepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla\nv centralizovanom zásobovaní teplom) i postavenie účastníka konania, pričom ako účastník\n30\n\nkonania si už uplatňuje len klasické účastnícke práva, napr. zásah do vlastníctva, vecné\nbremená a pod.\n31. Ak chce odberateľ tepla skončiť odber tepla od dodávateľa (či už z dôvodu\nvybudovania vlastnej domovej kotolne alebo z dôvodu výberu nového dodávateľa),\nnapadnutá právna úprava požaduje splnenie nasledujúcich podmienok: (i) dodávateľ tepla\nako dotknutý orgán v konaní o výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území\npodľa osobitného predpisu [§ 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona], ktorého stanovisko\nje záväzné, vydá v uvedenom konaní kladné stanovisko ku skončeniu odberu tepla od neho\n(§ 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike), (ii) obec vydá záväzné stanovisko o súlade\npripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti\ntepelnej energetiky, a to v prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým\ninštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW (§ 12 ods. 9 v spojení\ns § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike), (iii) odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky\noprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení\ndodávateľa (§ 20 ods. 3 prvá veta zákona o tepelnej energetike), pričom rozsah ekonomicky\noprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa\nod sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne\nzáväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (§ 20 ods. 4\nzákona o tepelnej energetike), a (iv) odberateľ tepla zabezpečí dodávku tepla vyrobeného\nz obnoviteľných zdrojov energie v určitom podiele [v prípade ak súčasný dodávateľ tepla\nvo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 10 % a menej ako 60 % tepla vyrobeného\nz obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla\na v prípade ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 60 % tepla\nvyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla,\nvyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení\nobnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom (§ 20 ods. 3 druhá a tretia veta zákona\no tepelnej energetike)].\n32. Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným\nprávom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, s ústavným imperatívom ustanovenia\n31\n\npodmienok a obmedzení výkonu určitých povolaní alebo činností zákonom podľa čl. 35\nods. 2 ústavy, so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, s ústavným imperatívom domáhania sa uvedených základných práv len v medziach\nzákonov, ktoré ustanovenia ústavy uznávajúce tieto základné práva vykonávajú podľa čl. 51\nods. 1 ústavy, a s ústavnými princípmi sociálne a ekologicky orientovanej trhovej\nekonomiky podľa čl. 55 ods. 1 ústavy.\n33. Podľa skupiny poslancov protiústavný stav je primárne spôsobený ustanovením\n§ 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého pri výstavbe sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa stavebného zákona\ndotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné a dodávateľ tepla má súčasne\npostavenie účastníka konania podľa stavebného zákona, ak sa povoľuje výstavba sústavy\ntepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla\nv centralizovanom zásobovaní teplom. Podľa skupiny poslancov negatívne stanovisko\nsúčasného dodávateľa tepla, ktorý v predmetnom konaní môže uprednostniť svoj vlastný\nekonomický záujem na výsledku konania, je priamou prekážkou pre vstup iného dodávateľa\ndo zmluvného vzťahu s odberateľom, ktorý je základom realizácie práva na podnikanie.\nNapadnutá právna úprava je podľa skupiny poslancov zároveň v rozpore so základnými\nprocesnými garanciami práva na súdnu a inú právnu ochranu, keďže zasahuje do práva\nna riadne a plnohodnotné správne konanie, čím dochádza k limitácii až odopretiu\nzákladných\n\nprocesných\n\npráv\n\nodberateľov\n\ntepla,\n\nčím\n\ndochádza\n\naj\n\nk zásahu\n\ndo procesnoprávnej ochrany vlastníckeho práva. Z obsahu odôvodnenia návrhu na začatie\nkonania vyplýva, že napadnutá právna úprava podľa skupiny poslancov predstavuje ústavne\nneprípustný zásah do základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 2\nústavy potenciálnych nových dodávateľov tepla a v dôsledku tohto zásahu aj neprípustný\nzásah do ústavných princípov sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky podľa\nčl. 55 ods. 1 ústavy a ústavne neprípustný zásah do základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odberateľov tepla. Z dôvodu namietania nesúladu\nnapadnutej právnej úpravy so základným právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\na základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 skupina poslancov\nnamieta nesúlad napadnutej právnej úpravy aj s ústavným imperatívom domáhania sa\n32\n\nuvedených základných práv len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia ústavy uznávajúce\ntieto základné práva vykonávajú podľa čl. 51 ods. 1 ústavy.\n34. Nesúlad napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike so základným\nprávom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, s ústavným imperatívom ustanovenia\npodmienok a obmedzení výkonu určitých povolaní alebo činností zákonom podľa čl. 35 ods.\n2 ústavy, ústavným imperatívom domáhania sa tohto základného práva len v medziach\nzákonov, ktoré ustanovenie čl. 35 ods. 1 ústavy vykonávajú podľa čl. 51 ods. 1 ústavy,\na s ústavnými princípmi sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky podľa čl. 55\nods. 1 ústavy skupina poslancov namieta z dôvodov, že zákon o tepelnej energetike\nupravuje podmienky podnikania v tepelnej energetike, pričom predmetom podnikania podľa\ntohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla (§ 1 ods. 2 zákona\no tepelnej energetike) a jedným z podnikateľských subjektov sú dodávatelia, ktorí sú\ndefinovaní buď ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia\nna výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje\noznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľom [§ 2 písm. d) zákona\no tepelnej energetike]. Podľa skupiny poslancov k zásahu do základného práva podnikať\ndochádza v dôsledku nerovnovážnej a nerovnakej pozície jednotlivých dodávateľov tepla\nna trhu, keďže „aktívni“ dodávatelia, tzn. subjekty, ktoré majú existujúce zmluvné vzťahy\ns odberateľmi, majú zároveň z tohto titulu konkurenčný náskok voči ostatným subjektom,\nktoré sú síce držiteľmi povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod\ntepla, avšak ich prístup k odberateľom (tzn. prístup na trh) môže byť zo strany „aktívnych“\ndodávateľov v dôsledku mechanizmu, zavedeného napadnutou právnou úpravou,\nzablokovaný. Napadnutá právna úprava podľa skupiny poslancov namiesto toho, aby\nvytvárala konkurenčné prostredie v oblasti tepelnej energetiky, ktorá je vzhľadom na svoju\npovahu predmetom verejného záujmu, vytvára monopolné postavenie istej skupiny\npodnikateľov.\n35. Skupina poslancov tvrdí, že napadnutá právna úprava obsahuje viacero elementov\na prvkov, ktoré na jednej strane poskytujú konkurenčnú výhodu jednej skupine\npodnikajúcich subjektov a na strane druhej znevýhodňujú pozíciu druhej skupiny\n33\n\npodnikajúcich subjektov, a to až do tej miery, že prvá skupina má v rukách osud tej skupiny\ndruhej. Takáto nerovnovážnosť je podľa skupiny poslancov v rozpore s účelom základného\npráva podnikať. Podľa skupiny poslancov keďže prístup potenciálnych nových dodávateľov\ntepla k odberateľom je podmienený aj súhlasným stanoviskom súčasného dodávateľa tepla,\ntzn. zmena dodávateľa tepla je podmienená súhlasným stanoviskom súčasného dodávateľa\ntepla, dochádza k výraznej deformácii trhového prostredia, a tým eliminácii účelu\nzákladného práva podnikať. Takéto pokrivenie trhových mechanizmov negatívne\novplyvňuje trhové hospodárstvo ako celok, čím podľa skupiny poslancov dochádza k zásahu\ndo funkčných princípov trhovej ekonomiky chránených čl. 55 ods. 1 ústavy.\n36. Za hlavný problém protiústavnosti napadnutej právnej úpravy skupina poslancov\noznačuje skutočnosť, že zákonný mechanizmus skončenia odberu tepla na základe dohody\nodberateľa tepla so súčasným dodávateľom tepla, zavedený napadnutou právnou úpravou,\ninkorporuje do procesu skončenia odberu tepla aj dotknutých súčasných dodávateľov\na poskytuje im neprimerané privilégiá, ktorými môžu zneužívať svoju pozíciu na trhu\nv oblasti tepelnej energetiky na úkor ostatných podnikajúcich subjektov. Časť podnikajúcich\nsubjektov je tak v pozícii kvázi-štátneho (správneho) orgánu, keďže spolurozhoduje\no právach iných subjektov, ktoré sú navyše jeho konkurenti na danom trhu. Podľa skupiny\nposlancov napadnutá právna úprava nie je v tomto zmysle ani nevyhnutná a ani primeraná.\n37. Nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným právom na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy podľa skupiny poslancov spočíva v odňatí možnosti\nprocesných práv odberateľov tepla v rámci správneho (stavebného) konania, keďže konanie,\nresp. jeho výsledok, nezávisí od rozhodnutia nestranného a nezávislého štátneho\n(správneho) orgánu, ale je determinovaný rozhodnutím súkromného subjektu, ktorý má\nnavyše vlastný ekonomický záujem na výsledku samotného konania, a tak bráni vytvoreniu\nkonkurenčného vzťahu, resp. konkurenčného prostredia na trhu. Napadnutá právna úprava\nje preto podľa skupiny poslancov v rozpore so základnými procesnými garanciami podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n34\n\nV.\nVýchodiská a právne závery rozhodnutia ústavného súdu\n38. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sú ústavou zaručené základné práva\na slobody obmedziteľné za podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Podľa\nuvedených ustanovení ústavy základné práva a slobody možno obmedziť len zákonom,\npričom zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa\nmusí dbať na ich podstatu a zmysel a obmedzenia základných práv a slobôd možno použiť\nlen na ustanovený cieľ. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu obmedziť základné práva\na slobody možno len v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane\ndôležitého verejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí\nbyť vo vzťahu k sledovanému cieľu proporcionálne (PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 16/2018).\nNa každé obmedzenie základných práv a slobôd sa teda vzťahuje zásada (test)\nproporcionality.\n38.1 Test proporcionality uskutočňovaný v rámci ústavného prieskumu napadnutej\nprávnej úpravy je založený na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom je\njednak test existencie ústavou nevylúčeného a dostatočne dôležitého cieľa a tiež test\nracionálnej väzby medzi napadnutou právnou úpravou a ňou sledovaným cieľom (účelom),\nteda hľadisko vhodnosti. Druhým krokom je zisťovanie kritéria nevyhnutnosti,\nresp. potrebnosti, či použitia najmenej drastických, resp. šetrnejších prostriedkov\nk dosiahnutiu cieľa sledovaného napadnutou právnou úpravou. Napokon tretím krokom je\nhľadisko proporcionality v užšom zmysle slova, ktorého obsah tvorí porovnanie miery\nzásahov do ústavou chránených hodnôt vyvolané uplatnením napadnutej právnej úpravy\n(napr. PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09, m. m. PL. ÚS 19/09, m. m. PL. ÚS 23/06).\n39. Uvedený test proporcionality je testom určeným pre prvú generáciu ľudských\npráv (občianske a politické práva). Pre testovanie druhej generácie ľudských práv\n(hospodárske, sociálne a kultúrne práva), kam spadá aj základné právo podnikať podľa\nčl. 35 ods. 1 ústavy, existuje modifikovaný test proporcionality (PL. ÚS 12/2014,\nPL. ÚS 14/2014,\n\nPL.\n\nÚS\n\n16/2018).\n\nJe\n35\n\nvylúčené,\n\naby\n\nmetodológia\n\nprieskumu\n\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bola totožná s metodológiou prieskumu\nvyužívanou vo vzťahu k občianskym a politickým právam. Test proporcionality je,\nvychádzajúc z povahy hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, príliš „prísny“, pretože\nvýrazne obmedzuje zákonodarcu pri prijímaní právnej úpravy majúcej za cieľ regulovať túto\noblasť spoločenských vzťahov (PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 16/2018, obdobne aj Ústavný súd\nČeskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 1/08).\n40. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už konštatoval, že hospodárske, sociálne\na kultúrne práva sú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere\nzávisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu (PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014,\nPL. ÚS 16/2018). Hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sa možno domáhať len\nv medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy), teda len v rozsahu\nvyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje\nzákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv\na slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých\npodmienok ich bude garantovať. Otvára sa tak široký priestor pre zákonodarcu pri voľbe\nnajrôznejších riešení. Ústavný súd však už vyslovil právny názor, že priestor pre voľnú\núvahu poskytnutú ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať\nabsolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke\nochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva\nuž svojou povahou síce nabádajú na právnu úpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah),\nten však nesmie zasiahnuť samotnú podstatu týchto práv ani sa dotknúť iných práv\nzakotvených v ústave a medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách, ktorými je Slovenská republiky viazaná (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014).\n41. Právna úprava obmedzujúca hospodárske, sociálne a kultúrne práva nemusí byť\nstriktne/prísne proporcionálna k cieľu, ktorý sleduje, t. j. nemusí ísť o opatrenie\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné, ako je to pri právnej úprave obmedzujúcej\nobčianske a politické práva. V teste proporcionality pri hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych právach obstojí aj taká zákonná úprava, u ktorej možno zistiť sledovanie\nnejakého legitímneho cieľa a ktorá tak činí spôsobom, ktorý si možno predstaviť ako\n36\n\nrozumný prostriedok na jeho dosiahnutie, hoci nemusí ísť o prostriedok najlepší,\nnajvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. Požiadavka primeranosti (proporcionality)\npri obmedzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nekladie na zákonodarcu\nnároky porovnateľné s obmedzovaním občianskych a politických práv. Pre zákonodarcu to\nprináša zväčšenie manévrovacieho priestoru pri právnej úprave inštitútov, ktorými udeľuje\nhospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam konkrétny obsah (PL. ÚS 1/2012,\nPL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 16/2018).\n42. Ústavný súd štandardne vykladá ústavu s prihliadnutím na medzinárodné právo.\nVychádza pritom jednak z čl. 1 ods. 2 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika uznáva\na dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, a v okolnostiach tejto veci aj z čl. 154c\nods. 1 ústavy, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho\nporiadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv.\n43. Základné práva a slobody podľa ústavy je podľa ústavného súdu potrebné\nvykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach\na základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00, PL. ÚS 10/2014,\nPL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 1/2017). Ústavný súd tak vždy, pokiaľ to ústava svojím znením\nnevylučovala, prihliadal pri vymedzení obsahu základných práv a slobôd uznaných ústavou\naj na znenie týchto medzinárodných zmlúv a príslušnú judikatúru, ktorá sa na tieto\nmedzinárodné zmluvy vzťahuje (II. ÚS 55/98, PL. ÚS 10/2010, PL. ÚS 24/2014,\nPL. ÚS 1/2017).\n44. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri posudzovaní súladu napadnutej právnej\núpravy s označenými článkami ústavy pristúpil k preskúmaniu, či (i) postavenie dodávateľa\ntepla ako dotknutého orgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území a zároveň jeho postavenie ako účastníka tohto konania\na charakter stanovísk, ktoré dodávateľ tepla ako dotknutý orgán v uvedenom správnom\n37\n\nkonaní vydáva, a (ii) podmienky na skončenie odberu tepla odberateľom tepla dohodou\ns dodávateľom tepla podľa napadnutej právnej úpravy zasahujú do príslušných v návrhu\nskupiny poslancov označených základných práv, resp. ich obmedzujú a ak áno, či\nnapadnutou právnou úpravou zavedené obmedzenie označených základných práv spĺňa\nkritériá ústavne a medzinárodne konformného obmedzenia základných práv a slobôd,\nkonkrétne, či obmedzenie označených základných práv zavedené napadnutou právnou\núpravou je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu označených základných práv, sleduje\nlegitímny cieľ a rešpektuje zásadu proporcionality uplatňovanú pri obmedzení výkonu\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.\nV.1 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným\nprávom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy v spojení s ústavným imperatívom\nustanovenia podmienok a obmedzení výkonu určitých povolaní alebo činností\nzákonom podľa čl. 35 ods. 2 ústavy a ústavným imperatívom domáhania sa\nzákladného práva podnikať len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 35\nvykonávajú podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\n45. Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným\nprávom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy v spojení s ústavným imperatívom ustanovenia\npodmienok a obmedzení výkonu určitých povolaní alebo činností zákonom podľa čl. 35\nods. 2 ústavy a ústavným imperatívom domáhania sa uvedeného základného práva len\nv medziach zákonov, ktoré ustanovenie čl. 35 ods. 1 ústavy vykonávajú podľa čl. 51 ods. 1\nústavy.\n46. Ústavný súd už v náleze sp. zn. PL. ÚS 14/2014 konštatoval, že ustanovenie\nčl. 35 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať a aplikovať bez spojitosti s čl. 35 ods. 2,\nresp. čl. 51 ods. 1 ústavy, lebo takým vytrhnutím z ústavného kontextu sa zásadne mení\núčel, obsah aj rozsah ústavnej ochrany práva podnikať ako základného práva. Námietku\no porušení základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy je preto potrebné\npreskúmať v rozsahu celej k tomuto právu sa viažucej ústavnej úpravy, t. j. v spojitosti\ns čl. 35 ods. 2 ústavy a s čl. 51 ods. 1 ústavy, ktorým sa ustanovuje, že domáhať sa práv\n38\n\nuvedených v čl. 35 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n47. Každý právny inštitút slúži presnému a jednoznačnému účelu, ktorý vymedzuje\njeho medze, predurčuje spôsob a rozsah jeho použitia. Účelom ústavnej ochrany práva\npodnikať je umožniť každému, aby sa stal strojcom svojho životného šťastia v rozsahu\nvoľby spôsobu, akým bude zabezpečovať prostriedky na svoju ekonomickú existenciu.\nPomocou práva podnikať každý dostáva voľnú ruku pre rozhodovanie, či zdroj obživy bude\nzískavať „voľne“, svojimi znalosťami, zručnosťami, invenčnosťou, vlastnou ekonomickou\naktivitou nezávislou od možností, príležitostí a pokynov od zamestnávateľa alebo či zdroj\nobživy bude získavať závislou činnosťou s pomocou (účasťou) zamestnávateľa ako\nzamestnanec viazaný jeho rozhodnutiami a pokynmi. Podľa toho, či fyzická osoba túto\nmožnosť využije, sa ten, kto uplatní voľbu v prospech podnikania, stane subjektom ďalších\noprávnení implikovaných v slobode podnikania, a ten, kto sa rozhodne voľbu podnikania\nnevyužiť, sa stane zamestnancom a stratí ďalšie oprávnenia implikované v práve podnikať\n(PL. ÚS 14/2014).\n48. Účelom práva podnikať nie je zaručiť každému, kto podnikať chce, že bude\npodnikať, dokiaľ bude mať vôľu podnikať. Účelom práva podnikať je poskytnúť každej\noprávnenej osobe náležitú príležitosť pokúsiť sa podnikať. Pre uskutočňovanie podnikania\nmá zásadný význam individuálna spôsobilosť podnikať aspoň tak úspešne, aby sa osoba\nuplatňujúca právo podnikať udržala na trhu, aby v konkurenčnom prostredí osvedčila svoju\ndanosť podnikať. Ústavné záruky práva podnikať, ktoré zaťažujú štát, nesiahajú tak ďaleko,\naby štát znášal výdavky podnikania či aby znášal výdavky neúspechov v podnikaní\n(PL. ÚS 14/2014).\n49. Právo podnikať je zahrnuté do piateho oddielu druhej hlavy ústavy. Tým sa\npredurčujú základné vlastnosti tohto práva aj podmienky jeho uplatňovania, lebo základné\npráva a slobody prvej generácie sa zaručujú v ústavnom režime, aký nie je totožný\ns ústavnou ochranou základných práv a slobôd náležiacich do druhej generácie základných\npráv a slobôd. Základné práva z piateho oddielu druhej hlavy ústavy sú právami z druhej\n39\n\ngenerácie ľudských práv. Ide o základné práva usporiadané na tri podskupiny hospodárske,\nsociálne a kultúrne, zavedené oficiálne, medzinárodnými dohovormi o ľudských právach,\nktoré ich priznali. Začlenenie jednotlivých základných práv druhej generácie do týchto\npodskupín je skôr intuitívne ako jasne objektivizované. Ku kultúrnym právam možno\nzaradiť právo na vzdelanie, slobodu vedeckého bádania a umenia, právo na výsledky\ntvorivej duševnej činnosti a právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu, ktorým v ústave druhá\ngenerácia základných práv a slobôd preniká do tretej generácie ľudských práv, k právu\nna prístup ku kultúrnemu dedičstvu. Za „čisté“ hospodárske právo možno pravdepodobne\noznačiť iba slobodu podnikania. K základným právam na rozhraní medzi hospodárskymi\na sociálnymi právami možno priradiť právo na slobodnú voľbu povolania, právo na štrajk\na azda aj právo občanov na prácu. Prevažnú väčšinu základných práv druhej generácie\nmožno pokladať za sociálne práva (PL. ÚS 14/2014).\n50. V ochrane práva podnikať významnú úlohu plní zákon. Sloboda podnikania\nchráni podnikateľskú iniciatívu – slobodu získavať dobrá (PL. ÚS 14/2014), pričom právo\nna pokojné užívanie majetku chráni existenciu podniku ako materiálneho základu\npodnikania (PL. ÚS 23/06). Sloboda podnikania zaručuje dôležitú stránku utvárania\nvlastného života rozvoja osobnosti, a to sebarealizáciou cez podnikateľskú činnosť. Aj keď\nje sloboda podnikania slobodou, možno sa jej domáhať len prostredníctvom zákona,\nprikazuje to čl. 51 ods. 1 ústavy a tiež čl. 35 ods. 2 ústavy. Ústavodarca tak zdôraznil\nvýznam demokratickej vôle zákonodarcu pri formovaní obsahu práva na podnikanie\n(PL. ÚS 13/2012, PL. ÚS 14/2014).\n51. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva zaručené ústavou sa priznávajú v režime\nustanovenom čl. 51 ods. 1 ústavy, a preto podliehajú krytiu ústavným pozitívnym\nzáväzkom. Ústavný súd uznal tieto základné práva za také práva, s ktorými sa môže spojiť\npozitívna diskriminácia. V oblasti hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a menšinových\npráv sú zásahy zvýhodnenia vo vyššie uvedených hraniciach primeranosti nielen\nakceptovateľné, ale niekedy aj nevyhnutné, aby sa odstránili prirodzené nerovnosti medzi\nrôznymi skupinami ľudí. Potvrdzuje to aj samotná ústava, ktorá pri niektorých základných\nprávach priamo predpokladá zvýhodnenie niektorých skupín fyzických osôb (žien,\n40\n\nmladistvých, zdravotne postihnutých) a tomuto zvýhodneniu týmto dáva ústavný základ\n(PL. ÚS 10/02, PL. ÚS 14/2014).\n52. Ústavný súd najskôr rozhodol, že základné právo podnikať sa podľa ústavy\nzaručuje len fyzickým osobám (PL. ÚS 13/97). Neskôr základné právo podnikať priznal aj\nprávnickým osobám (PL. ÚS 37/99). Ústavný súd už viackrát konštatoval, že právo\npodnikať sa priznáva každej osobe a je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej\nčinnosti podľa uváženia (II. ÚS 70/97, I. ÚS 55/00, I. ÚS 56/00). Teda nielen fyzické osoby,\nale aj právnické osoby, patria k subjektom základného práva podnikať.\n53. Skupina poslancov v návrhu poukazuje na obmedzujúci zásah napadnutej právnej\núpravy do základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 2 a čl. 51\nods. 1 ústavy, keďže jej uplatnením dochádza k nastoleniu nerovnovážnej a nerovnakej\npozície jednotlivých dodávateľov tepla na trhu, keďže dodávatelia, ktorí majú existujúce\nzmluvné vzťahy s odberateľmi (súčasní dodávatelia), majú zároveň z tohto titulu\nkonkurenčný náskok voči ostatným subjektom, ktoré sú síce držiteľmi povolenia na výrobu\ntepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla, avšak ich prístup k odberateľom (tzn.\nprístup na trh) môže byť v dôsledku mechanizmu, zavedeného napadnutou právnou\núpravou, zablokovaný. Podľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava na jednej strane\nposkytuje konkurenčnú výhodu jednej skupine podnikajúcich subjektov (súčasným\ndodávateľom tepla) a na strane druhej znevýhodňuje pozíciu druhej skupiny podnikajúcich\nsubjektov (potenciálnych nových dodávateľov tepla). Zákonný mechanizmus skončenia\nodberu tepla na základe dohody odberateľa tepla so súčasným dodávateľom tepla, zavedený\nnapadnutou právnou úpravou, poskytuje súčasným dodávateľom tepla neprimerané\nprivilégiá, ktorými môžu zneužívať svoju pozíciu na trhu v oblasti tepelnej energetiky\nna úkor ostatných podnikajúcich subjektov. Napadnutá právna úprava tým zapríčiňuje\npokrivenie trhových mechanizmov a negatívne ovplyvňuje trhové hospodárstvo ako celok,\nčím podľa skupiny poslancov dochádza aj k zásahu do funkčných princípov trhovej\nekonomiky chránených čl. 55 ods. 1 ústavy.\n\n41\n\n54. Predpokladom uplatnenia základného práva podnikať je voľnosť vstupu\ndo podnikateľskej činnosti. Podľa ústavného súdu základom trhového hospodárstva a s ním\nspätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu\npre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného\nzákladného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom\nhospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy na trhu\n(PL. ÚS 14/2014). Vstup na trh sa právne zabezpečuje v správnom konaní založenom\nna registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný vstup\nna trh, povoľovacie konanie má obmedzovací charakter (II. ÚS 70/97). Vstup na trh\nnemožno stotožniť s absolútne neobmedzeným prístupom k zvolenej podnikateľskej\nčinnosti rýdzo na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, bez akýchkoľvek podmienok.\nV opačnom prípade by nemohli existovať licencované živnosti ani slobodné povolania\ns predpísaným vzdelaním, ktoré neexistujú ako prejav svojvôle zákonodarcu. Sú prejavom\nnevyhnutnosti, existenčnej spätosti s odbornosťou. Rovnako tak existujú podnikateľské\nčinnosti, aké si vyžadujú organizačné zabezpečenie, či už kapitálové, napríklad v prípade\nbánk, alebo s osobitne vybaveným a zabezpečeným priestorom, ako je to v prípade notárov,\nktorí ex lege musia mať kanceláriu vybavenú trezorom. V súlade s ústavou je určenie\npodmienok vstupu na trh, ak ustanovené podmienky nie sú očividne iracionálne alebo\nsvojvoľné (PL. ÚS 14/2014).\n55. Rovnakú kvalitu majú aj požiadavky na záruky poskytované štátom po vstupe\nna trh, počas uskutočňovania podnikateľských aktivít. Ani pôsobenie pri výkone\npodnikateľských aktivít sa ústavou nechráni v absolútnej podobe. Podmienky výkonu\npovolaní a činností, ktorými sa uskutočňuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť, možno podľa čl. 35 ods. 2 ústavy ustanoviť zákonom (PL. ÚS 14/2014).\n56. Vychádzajúc z vyhodnotenia testu proporcionality, napadnutá právna úprava tým,\nže zvýhodňuje súčasných dodávateľov tepla (dodávateľov, ktorí majú existujúce zmluvné\nvzťahy s odberateľmi) oproti ostatným fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú\ndržiteľmi povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla\n(potenciálnym novým dodávateľom tepla), keďže súčasným dodávateľom tepla priznáva\n42\n\npostavenie dotknutého orgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území, ktorého stanovisko k ukončeniu odberu tepla odberateľom\ntepla je pre stavebný úrad záväzné, poskytuje súčasným dodávateľom tepla konkurenčnú\nvýhodu oproti potenciálnym novým dodávateľom tepla, spôsobilú zabrániť týmto novým\ndodávateľom vstupu na trh v odvetví tepelného hospodárstva, čím zasahuje do ich\nzákladného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy. Napadnutá právna úprava nezavádza\nrovnaké pravidlá správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže v oblasti\ntepelnej energetiky.\n57.\n\nKeďže\n\nuplatňovaním\n\nnapadnutej\n\nprávnej\n\núpravy\n\ndochádza\n\nk zásahu\n\ndo základného práva podnikať, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu, či napadnutá právna\núprava spĺňa už uvedené podmienky ústavne a medzinárodnoprávne konformného\nobmedzenia výkonu tohto základného práva.\n58. V posudzovanej veci je nesporné, že predmetné obmedzenie výkonu základného\npráva podnikať, zavedené napadnutou právnou úpravou, spĺňa podmienku zákonnej úpravy\nmedzí základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 2 ústavy, keďže obmedzenie základného\npráva podnikať, ktoré zavádza, je ustanovené vo forme zákona a spĺňa aj ďalšie podmienky\nlegality (prístupnosť a dostatočná jasnosť, presnosť a predvídateľnosť právnej úpravy či\nmožnosť jednotlivcov náležite oboznámiť sa s obsahom príslušnej právnej úpravy,\nPL. ÚS 19/09, PL. ÚS 16/2018).\n59. Z údajov, ktorými disponuje ústavný súd, nevyplýva a navyše ani účastníci\nkonania pred ústavným súdom nepredniesli žiadne relevantné dôvody, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že zákonné obmedzenia základného práva podnikať, zavedené\nnapadnutou právnou úpravou, nerešpektujú podstatu tohto základného práva. Napadnutou\nprávnou\n\núpravou\n\nnedochádza\n\nk úplnému\n\nodopretiu\n\nzákladného\n\npráva\n\npodnikať\n\npotenciálnych nových dodávateľov tepla (fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú\ndržiteľmi povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla), ale\n„len“ k obmedzeniu výkonu tohto ich základného práva v prípade negatívneho stanoviska\nsúčasného dodávateľa tepla ako dotknutého orgánu v stavebnom konaní. Napadnutá právna\n43\n\núprava zužuje možnosť realizácie základného práva podnikať bez toho, aby zasahovala\ndo zmyslu a rozsahu, resp. obsahu tohto základného práva.\n59.1 Pokiaľ ide o záväznosť stanoviska v zmysle § 140b ods. 2 stavebného zákona,\njeho nemennosť nie je absolútna a ochrana v správnom konaní a následne i v správnom\nsúdnom konaní vo vzťahu k nemu je v zásade garantovaná ustanovením § 140b ods. 5\nstavebného zákona v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a ustanovením § 140b\nods. 6 stavebného zákona, v zmysle ktorého pri podaní odvolania proti rozhodnutiu\nstavebného úradu proti obsahu záväzného stanoviska odvolací stavebný orgán konanie\npreruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného\nna vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu\nk obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom\ndotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska.\nPočas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.\n59.2 Ústavný súd v súvislosti so zachovaním procesných práv dotknutých subjektov\npoukazuje aj na ustanovenia § 12 ods. 8 a 9 v spojení s ustanoveniami § 12 ods. 3 a 4\nzákona o tepelnej energetike, v zmysle ktorých obec nevydá (tzn. nemôže, resp. nesmie\nvydať) osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej\nčasti s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky (ďalej len „osvedčenie“)\nv prípade, ak sa výstavbou sústavy tepelných zariadení zníži odber tepla z existujúceho\núčinného centralizovaného zásobovania teplom a preukázateľne sa na základe energetického\nauditu podľa osobitného predpisu [(zákona č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní\nenergie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z.\no energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov)] a) zhorší vplyv na životné prostredie\nnajmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo zvýšením emisií\nskleníkových plynov, b) zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania\nteplom najmä zvýšením strát pri výrobe a rozvode tepla alebo c) zvýšia náklady za teplo\nkoncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného\ncentralizovaného zásobovania teplom, pričom pri žiadosti o vydanie osvedčenia na\nvymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom je\núčastníkom konania o vydanie osvedčenia osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie\n44\n\nosvedčenia, a dodávateľ na vymedzenom území. Z týchto ustanovení je zrejmé, že, a to aj\ns ohľadom na závery uvedené v bode 59, zákon zaručuje dotknutým subjektom\nplnohodnotné účastníctvo v správnom konaní, čím je im v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy\nzároveň zaručená aj súdna ochrana v konaní pred správnym súdom podľa príslušných\nustanovení Správneho súdneho poriadku.\n60. Pokiaľ ide o cieľ sledovaný napadnutou právnou úpravou, dôvodová správa\nk napadnutej právnej úprave uvádza, že zákon o tepelnej energetike sa doplnil o napadnutú\nprávnu úpravu z dôvodu, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických\nzariadení dodávateľa tepla. Národná rada v stanovisku uvádza, že vzhľadom na obsah\njednotlivých ustanovení zákona o tepelnej energetike „... verejným záujmom podľa tohto\npredpisu bude, okrem iného (§ 1 zákona č. 657/2004) najmä spoľahlivosť, bezpečnosť a\nprevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení ako aj primerané zabezpečenie dodávky\ntepla na danom území“. Napadnutá právna úprava podľa národnej rady má za cieľ\nzabezpečiť bezpečnosť prevádzky teplárenskej infraštruktúry.\n61. Bezpečnosť prevádzky tepelnej infraštruktúry a primerané zabezpečenie dodávky\ntepla na danom území možno nepochybne považovať za ústavou chránený legitímny cieľ\nsledovaný napadnutou právnou úpravou. Napadnutú právnu úpravu, ktorá síce obmedzuje\nzákladné právo podnikať tým, že obmedzuje prístup potenciálnych nových dodávateľov\ntepla na trh v odvetví tepelnej energetiky, ale ktorú možno považovať za opatrenie, ktoré\nsleduje legitímny cieľ, verejnoprospešný záujem, je tak potrebné preskúmať z pohľadu testu\nproporcionality uplatňovaného\n\npri obmedzení výkonu hospodárskych,\n\nsociálnych\n\na kultúrnych práv, ktorý požaduje, aby právny úprava obmedzujúca výkon uvedených\nzákladných práv predstavovala rozumný prostriedok na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý\nsleduje, pričom nemusí predstavovať prostriedok najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či\nnajmúdrejší a ani prostriedok nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného cieľa. V tomto\nkontexte je potrebné preskúmať, či obmedzenie vstupu na trh, ktoré napadnutá právna\núprava zavádza, nie je iracionálne alebo svojvoľné.\n\n45\n\n62. Napadnutú právnu úpravu nemožno považovať za iracionálne alebo svojvoľné\nobmedzenie vstupu potenciálnych nových dodávateľov tepla na trh v odvetví tepelnej\nenergetiky\n\nv záujme\n\nzabezpečenia\n\nbezpečnosti\n\nprevádzky\n\ntepelnej\n\ninfraštruktúry\n\na primeraného zabezpečenia dodávky tepla na danom území. Súčasný dodávateľ v pozícii\ndotknutého orgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných zariadení\nna vymedzenom území, ktorého stanovisko k ukončeniu odberu tepla odberateľom tepla je\npre stavebný úrad záväzné, je pri výkone pôsobnosti dotknutého orgánu povinný sledovať\nvýhradne len verejný záujem, a to v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným\npredpisom (§ 140b ods. 2 stavebného zákona). Súčasný dodávateľ tepla ako dotknutý orgán\nv konaniach podľa stavebného zákona má odlišné oprávnenia ako účastník konania najmä\ns ohľadom na skutočnosť, že v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva a právne\nzáujmy (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 21/2013 z 30. októbra 2014). Podľa\nuvedeného rozsudku súčasný dodávateľ tepla ako dotknutý orgán nepredkladá záväzné\nstanoviská týkajúce sa jeho subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov,\nktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Súčasný dodávateľ tepla je oprávnený\npodávať záväzné stanoviská len v presne vymedzených prípadoch, a to v prípade, ak (i)\npovoľovanou stavbou sa zasahuje do ochranných pásiem sústavy tepelných zariadení, ktorú\ndodávateľ prevádzkuje (zákon v tomto prípade podmieňuje stavebné práce a iné zásahy\nv ochranných pásmach predchádzajúcim súhlasom držiteľa povolenia na rozvod tepla, § 36\nods. 7 a 8 zákona o tepelnej energetike), (ii) povoľovanou stavbou sa zasahuje priamo\ndo zariadení tvoriacich sústavu tepelných zariadení (zákon vyžaduje súhlas dodávateľa\ns takýmito zásahmi, § 22 ods. 3 zákona o tepelnej energetike). V žiadnom inom prípade\na ku žiadnym iným skutočnostiam nie je súčasný dodávateľ tepla ako dotknutý orgán\noprávnený podať záväzné stanovisko. Zákonodarca mu teda postavenie dotknutého orgánu\nv stavebnom konaní priznal výlučne v záujme zabezpečenia bezpečnosti a prevádzkovej\nschopnosti tepelnej infraštruktúry, prostredníctvom ktorej sa má primerane zabezpečiť\ndodávka tepla na danom území. Skutočnosť, či záväzné stanovisko súčasného dodávateľa\ntepla ako dotknutého orgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území sa týka len posúdenia dosiahnutia uvedených cieľov, je\nnapokon predmetom prieskumu zo strany nadriadeného orgánu (§ 136 a § 140b ods. 5\nstavebného zákona), v posudzovanom prípade ministerstva hospodárstva [§ 6 písm. c)\n46\n\nzákona č. 575/2001 Z. z.], ktoré vykonáva pôsobnosť „nadriadeného orgánu“ voči\ndodávateľom tepla.\n63. K uvedenému názoru správneho súdu možno konštatovať, že v zmysle platnej\nprávnej úpravy zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona ani zákona o tepelnej energetike\nnemožno jednoznačne odvodiť záver, že dodávatelia ako dotknuté orgány by sa mali\nk stavebnému zámeru vyjadrovať len v rozsahu zásahu novej stavby do ochranného pásma\ntepelných rozvodov, resp. zásahu do samotnej sústavy tepelných zariadení dodávateľa.\n63.1 Takýto právny názor sa viazal na právny stav pred prijatím zákona\nč. 100/2014 Z. z., ktorým bolo dodávateľom priznané postavenie dotknutých orgánov\nv stavebnom konaní.\n63.2 Inštitút ochranného pásma tepelne energetického zariadenia ako druh vecného\nbremena obsahujúci povinnosť vyžiadať si súhlas dodávateľa tepla v prípadoch stanovených\nv § 36 ods. 7 a 8 bol obsiahnutý v zákone o tepelnej energetike už v znení vyhlásenom\nku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, teda v stave, keď dodávatelia tepla nemali\nv stavebnom konaní ani postavenie dotknutého orgánu, ani účastníka konania.\n63.3 V tejto súvislosti naopak treba poukázať na bod 26 dôvodovej správy k zákonu\nč. 100/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o tepelnej energetike a ktorým došlo\nk zakotveniu postavenia pozície dotknutého orgánu pre dodávateľov tepla na vymedzenom\núzemí, z ktorého vyplýva zámer zákonodarcu a ktorý uvádza, že v § 12 sa dopĺňajú odseky\n10 a 11, na základe ktorých bude dodávateľ tepla dotknutým orgánom a účastníkom\nstavebného konania podľa § 140a stavebného zákona pri výstavbe sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území a pri rekonštrukcii alebo modernizácii, na ktorú sa\nvyžaduje stavebné povolenie. Ustanovenie sa dopĺňa z toho dôvodu, že niektoré stavby\nmôžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení dodávateľa tepla.\n63.4\n\nZákonodarca\n\nteda\n\nzjavne\n\nnezamýšľal\n\nzmenou\n\nvykonanou\n\nzákonom\n\nč. 100/2014 Z. z. vyjadriť to, že dodávateľ tepla ako dotknutý orgán by sa mal v rámci\nzáväzného stanoviska k výstavbe nového zdroja tepla vyjadrovať len k zásahu\ndo ochranného pásma tepelného energetického zariadenia. V takom prípade by zákonodarca\nnepotreboval meniť právnu úpravu, postačilo ponechať pôvodné znenie § 36 ods. 7 a 8\nzákona o tepelnej energetike s povinnosťou vyžiadať si súhlas dodávateľa pri zásahu do\nochranného pásma tepelnej sústavy.\n47\n\n63.5 Podľa tohto názoru teda súhlas v zmysle § 36 ods. 7 a 8 zákona o tepelnej\nenergetike, resp. súhlas podľa § 22 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, a záväzné\nstanovisko dotknutého orgánu v zmysle § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike sú\nz obsahového hľadiska odlišné inštitúty. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností bude\npreto vecou praxe správnych a súdnych orgánov, príp. vecou novej právnej úpravy, aby sa\nobsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu v zákone o tepelnej energetike precizoval.\n64. Z uvedeného vyplýva, že zásah do základného práva podnikať, ktorý uskutočnil\nzákonodarca\n\nprijatím\n\nnapadnutej\n\nprávnej\n\núpravy,\n\nje\n\nzásahom\n\nuskutočneným\n\npri rešpektovaní všetkých už uvedených podmienok ústavne a medzinárodnoprávne\nkonformného obmedzenia výkonu tohto základného práva.\n65. Ústavný súd preto návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu ustanovení\n§ 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 35\nods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 ústavy nevyhovel.\nV.2 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s ústavnými\nprincípmi sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky podľa čl. 55 ods. 1\nústavy\n66. Článok 55 ústavy formuluje princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky,\nmedzi ktoré patrí aj podpora a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia\na vytváranie právnych prostriedkov proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré označí\nza nedovolené. Princípy hospodárskej politiky patria k základným princípom fungovania\nštátu a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike zaručuje aj ústavná ochrana\nprávnických osôb (PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 20/2014).\n67. Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť\nvstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej\nsúťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať ním\n\n48\n\nzárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podľa čl. 35 ods. 1 ústavy podstatné\nuplatnenie práva na trhu (II. ÚS 70/97, I. ÚS 55/00, PL. ÚS 20/2014).\n68. Skupina poslancov namietaný nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 55 ods. 1\nústavy opiera o namietaný nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným právom\npodnikať podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 ústavy. Podľa skupiny\nposlancov aplikáciou napadnutej právnej úpravy dochádza k výraznej deformácii trhového\nprostredia, a tým eliminácii účelu základného práva podnikať.\n69. Z citovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva zjavná spätosť referenčného\npostavenia čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 55 ústavy v konaní o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ods. 1 ústavy, ktorého predmetom je posudzovanie napadnutej právnej úpravy. Platí\nto aj napriek tomu, že z čl. 55 ústavy in abstracto nemožno odvodzovať subjektívne práva\n(PL. ÚS 13/97). Základné právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť sa totiž\npriznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky (II. ÚS 70/97,\nPL. ÚS 20/2014).\n70. Vzhľadom na konštatovanú spätosť základného práva podnikať zaručeného čl. 35\nods. 1 ústavy s princípmi zakotvenými v čl. 55 ústavy pri prieskume posudzovanej právnej\núpravy ústavný súd, berúc do úvahy nevyhovujúci výrok vo vzťahu k namietanému\nnesúladu napadnutej právnej úpravy so základným právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1\nv spojení s čl. 35 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 ústavy, nevyhovel ani návrhu skupiny poslancov\nna vyslovenie nesúladu ustanovení § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4\nzákona o tepelnej energetike s čl. 55 ods. 1 ústavy.\nV.3 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným\nprávom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns ústavným imperatívom domáhania sa uvedeného základného práva len v medziach\nzákonov, ktoré ustanovenie čl. 46 ods. 1 vykonávajú podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\n\n49\n\n71. Účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej\nochrany. Právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení\npredpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní\npredpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia plynú.\n72. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj\nv rámci inej právnej ochrany, v posudzovanom prípade v správnom konaní. Právo na inú\nprávnu ochranu má umožňovať každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených\nzákonom účastníkom správneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom,\npríslušný správny orgán jej má efektívne umožniť stať sa účastníkom správneho konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia plynú.\n73. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnemá absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup, ktorým sa toto základné právo\nobmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. Na takýto postup však musí existovať\nlegitímny, všeobecne akceptovateľný a spoločensky prospešný cieľ, ktorého dosiahnutie\nodôvodňuje zásah do uvedeného základného práva. I pri takomto obmedzení však musí\nzostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu alebo orgánu inej právnej ochrany.\n74. O obmedzení práva na prístup k súdu alebo orgánu inej právnej ochrany môže ísť\nvtedy, ak zákonodarca upraví predpoklady efektívneho prístupu k súdnej alebo inej právnej\nochrane určitej skupiny subjektov inak (užšie alebo vylučujúcim spôsobom) bez toho, aby\nmal k takému postupu objektívne a primerané dôvody. Zákonodarca totiž pri obmedzovaní\nefektívneho prístupu k súdu alebo orgánu inej právnej ochrany u porovnateľnej skupiny\nsubjektov práva musí sledovať legitímny cieľ a musí na jeho dosiahnutie použiť také právne\nprostriedky, ktoré sú k sledovanému cieľu v primeranom vzťahu proporcionality.\n\n50\n\n75. Keďže čl. 46 ods. 4 ústavy ustanovuje, že podmienky a podrobnosti o súdnej\na inej právnej ochrane ustanoví zákon, je pri výklade čl. 46 ods. 1 ústavy a rozsahu práv,\nktoré garantuje všetkým osobám, nevyhnutné vychádzať z príslušnej zákonnej úpravy,\nv posudzovanom prípade zo stavebného zákona.\n76. Nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným právom na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy je podľa skupiny\nposlancov daný tým, že napadnutá právna úprava podmieňuje splnenie podmienok\nna povolenie výstavby vlastnej sústavy tepelných zariadení, napr. domovej kotolne,\npozitívnym stanoviskom doterajšieho dodávateľa tepla, čím nevytvára ústavne súladné\nprocesné podmienky ochrany vlastníctva, pretože bez dostatku dôvodov poskytuje možnosť\ndoterajšiemu dodávateľovi „vetovať“ získanie príslušného povolenia. Nesúlad napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 46 ods. 1 ústavy podľa skupiny poslancov spočíva „... v odňatí\nmožnosti procesných práv odberateľov v rámci správneho (stavebného) konania, keďže\nkonanie resp. jeho výsledok nezávisí od nestranného a nezávislého štátneho (správneho)\norgánu, ale je determinované rozhodnutím súkromného subjektu, ktorý má navyše vlastný\nekonomický záujem na výsledku samotného konania, a tak bráni vytvoreniu konkurenčného\nvzťahu, resp. konkurenčného prostredia na trhu“.\n77. Podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava nezbavuje odberateľov tepla\nmožnosti byť účastníkom správneho konania týkajúceho sa výstavby sústavy tepelných\nzariadení na vymedzenom území, resp. týkajúceho sa povolenia na výstavbu vlastnej\nsústavy tepelných zariadení, a ani ich nezbavuje žiadnych ich procesných práv v tomto\nkonaní. To, že súčasnému dodávateľovi tepla priznáva napadnutá právna úprava v správnom\nkonaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území\npostavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné, nespochybňuje udržateľnosť\nuvedeného tvrdenia, keďže stanovisko súčasného dodávateľa tepla sa má týkať výlučne\nposúdenia bezpečnosti a prevádzkovej schopnosti tepelnej infraštruktúry, prostredníctvom\nktorej sa má primerane zabezpečiť dodávka tepla na danom území. V prípade prekročenia\ntakto vymedzenej pôsobnosti súčasného dodávateľa tepla ako dotknutého orgánu\nv uvedenom správnom konaní odberatelia tepla majú možnosť podať námietky proti obsahu\n51\n\ndaného stanoviska súčasného dodávateľa tepla (§ 136 a § 140b ods. 5 a 6 stavebného\nzákona), o ktorých rozhoduje nadriadený orgán (ministerstvo hospodárstva). Podľa\nústavného súdu napadnutá právna úprava neobmedzuje základné právo odberateľov tepla\nna prístup k orgánu inej právnej ochrany ani ich prípadný prístup k súdu.\n78. Vzhľadom na to, že napadnutá právna úprava nepredstavuje obmedzenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ústavný súd nevyhovel ani návrhu\nskupiny poslancov na vyslovenie nesúladu ustanovení § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9\na § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy.\n79. Ústavný súd nakoniec k záverom uvedeným v časti V.1 bode 65, V.2 bode 70\na V.3 bode 78 dodáva, že vychádzal s návrhu skupiny poslancov tak, ako bol koncipovaný\nv petite návrhu, ako aj v jeho odôvodnení, keď žiadali vysloviť nesúlad ustanovení § 12\nods. 10 „v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4“ zákona o tepelnej energetike, pretože\nvo vzťahu k ustanoveniam § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej energetike návrh osobitné\ndôvody neobsahoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n52", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "správne konanie-účastník v správnom konaní", "test proporcionality", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "ochrana hospodárskej súťaže", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "účastník konania-rovnosť", "test proporcionality", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "účastník konania-rovnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "ochrana hospodárskej súťaže", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "súlad-súlad právnych predpisov", "správne konanie-účastník v správnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:29441144-6c18-4718-9a81-7b0076bd7cdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29441144-6c18-4718-9a81-7b0076bd7cdd"}, {"guid": "ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318"}, {"guid": "ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2010 z 9. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec"}, {"guid": "ussr:14c3c669-b3a5-47c8-aafb-95b5648ce99b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14c3c669-b3a5-47c8-aafb-95b5648ce99b"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:34575147-dd7e-4169-8bb4-7e8d2cbf0aa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/06 z 12. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34575147-dd7e-4169-8bb4-7e8d2cbf0aa0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/02 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:760d3522-d282-4782-8e3a-70621bb6c7de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/00 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760d3522-d282-4782-8e3a-70621bb6c7de"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/00 z 19. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c7105bec-7084-4a93-9e83-18cddf9dadb4:359bf034-d3cf-4030-872a-0b416b593088", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1", "spisova_znacka": "4Svk/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/13/2024 z 10. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1"}, {"guid": "a4dfeb38-cd88-4dc9-98e4-8b1e62fd32dd:18029e07-da11-4a19-9bc6-dd555c4ff067", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3018200185.4", "spisova_znacka": "TN-11S/63/2018", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/63/2018 z 17. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3018200185.4"}, {"guid": "ca32ceea-ec02-4f37-9c51-fb7b5025bbc9:32ee58ee-9f53-4b4f-a0f2-42bde40f6c27", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200392.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/142/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/142/2021 z 30. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200392.2"}]}