{"guid": "ussr:d7a1680d-7d6a-4ca4-8c20-fef69b911292", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. PL. ÚS 5/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7a1680d-7d6a-4ca4-8c20-fef69b911292", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 5/2020- 10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,\nLibora Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského\npredbežne prerokoval návrh Okresného súdu Žiar nad Hronom, zastúpeného sudcom\nOkresného súdu Žiar nad Hronom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade ustanovenia „§ 6 Zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní\nosôb poškodených násilnými trestnými činmi (aktuálna právna úprava § 13 Zákona\nč. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)“\ns čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrh Okresného súdu Žiar nad Hronom o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh a argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2019\ndoručený návrh Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“\nalebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia „§ 6 Zákona č. 215/2006 Z. z.\no odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (aktuálna právna úprava § 13\nZákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov)“ s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4 a čl. 40 ústavy (ďalej len „návrh“).\n2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nzo 16. októbra 2019 bola vec navrhovateľa 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Liborovi Duľovi.\n3. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje predovšetkým tým, že žalobou doručenou\npôvodne Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 3. októbra 2013\nsa žalobcovia domáhali proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“), preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nvydaného pod č. 20242/2012-1537/33 a rozhodnutia vydaného pod č. 20242/012-1537/35\nzo 4. októbra 2012.\n4. Navrhovateľ ďalej uvádza, že krajský súd žalobu žalobcov rozsudkom vydaným\npod sp. zn. 1 S 233/2013 z 15. januára 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zamietol\na žalobcovia proti označenému rozsudku krajského súdu podali odvolanie. Následne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Sžo 47/2015 z 24. mája 2017\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec postúpil okresnému súdu ako vecne a miestne\n\n2\n\npríslušnému súdu na jej prerokovanie v civilnom sporovom konaní s tým, že žalobcovia\nsa na okresnom súde môžu domáhať odškodnenia proti žalovanej.\n5. Žalobcovia následne v konaní pred okresným súdom doplnili svoju žalobu\ns odôvodnením, že k poškodeniu ich zdravia došlo násilným trestným činom, pre ktorý\nbolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu nepríčetnosti páchateľa. Okresný súd v tejto\nsúvislosti poukázal na skutočnosť, že z uvedeného dôvodu nemohli žalobcovia uplatniť\nsvoje nároky na náhradu škody proti páchateľovi, a preto požiadali o odškodnenie\npodľa zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými\nčinmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2006 Z. z.“) v súvislosti\ns poškodením zdravia, a to z titulu náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia u žalobcu v 1. rade v rozsahu 2 005 bodov po sume 14,89 €, čomu zodpovedá\nsuma 29 854,45 €, a u žalobcu v 2. rade v rozsahu 1 355 bodov po sume 14,89 €,\nčomu zodpovedá suma 20 175,95 €. Žalovaná však poskytla pre každého zo žalobcov\nzhodne sumu 15 385 €, čo predstavuje zákonom určený limit hornej hranice odškodnenia\npodľa § 6 zákona č. 215/2006 Z. z., t. j. v rozsahu päťdesiatnásobku minimálnej mzdy,\na nie v rozsahu, ako bolo určené znaleckými posudkami pri vyčíslení náhrady za bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovanej nemožno žalobcom priznať nárok\nv časti prevyšujúcej zákonom stanovený limit pre odškodňovanie.\n6. Podľa názoru navrhovateľa je zákonná úprava jednoznačná a „jednoznačnosť\ntohto znenia nie je možné prekonať inak, len ústavne komfortným výkladom,\na preto je potrebné preskúmanie súladu takéhoto znenia zákona s Ústavou SR a vydanie\nrozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky.“.\n7. Keďže navrhovateľ dospel k záveru, že v označenej veci sú splnené podmienky\nna konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy uznesením\nsp. zn. 9 C 41/2017 z 5. apríla 2019 predmetné konanie podľa § 161 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku prerušil, a to do skončenia konania na ústavnom súde.\n\n3\n\n8. Navrhovateľ namieta neústavnosť ustanovenia § 6 zákona č. 215/2006 Z. z.\n(účinného do 31. decembra 2017), ktorému obsahovo zodpovedá ustanovenie § 13\nzákona č. 274/2017\n\nZ.\n\nz.\n\no obetiach\n\ntrestných\n\nčinov\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov [účinného od 1. januára 2018\n(ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“)] a ktoré znie takto:\n„Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50násobok minimálnej mzdy.“\n9. Navrhovateľ dôvodí tým, že označené ustanovenie zákona č. 215/2006 Z. z.\nzasahuje do práva žalobcov, ktoré je chránené čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4 ústavy,\nčím sa dostáva do rozporu aj s čl. 1 ods. 1 ústavy a bráni súdu poskytnúť žalobcom súdnu\nochranu i podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n10. Navrhovateľ poukazuje na to, že právo na ochranu zdravia zakotvené v čl. 40\nústavy v sebe zahŕňa okrem iných zložiek aj povinnosť štátu prijať zodpovedajúce a účinné\nopatrenia zabezpečujúce jeho ochranu. Samotná ústava zaručuje právo na ochranu zdravia,\na to „ako právo absolútne.“. V rámci svojej argumentácie navrhovateľ uvádza,\nže aj „hmotnoprávny predpis (Občiansky zákonník) definuje jeden z nárokov pri poškodení\nzdravia ako nárok na odškodnenie za prežitú bolesť ako i nárok za sťaženie spoločenského\nuplatnenia i v zmysle rozsahu tak, ako je nastavený v Zákone č. 437/2004 Zbierky zákonov.\nPodstatou poskytovania náhrady za škodu na zdraví v prípade vzniku takéhoto nároku\nje poskytnutie náhrady za bolesť z titulu útrap poškodeného, a tiež následné náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia.“.\n11. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že súčasťou legitímneho očakávania poškodených\nje aj to, že „spôsobená škoda im bude nahradená v plnom rozsahu bez toho, aby štát\nv legislatívnom\n\nprocese\n\nnastavil\n\núpravu\n\ntakejto\n\nnáhrady\n\ndiametrálne\n\nodlišne\n\na obmedzujúco pokiaľ za takúto škodu zodpovedá štát iným spôsobom ako je nastavená vo\nvzťahu k zodpovednosti ďalších škodcov.“.\n\n4\n\n12. Navrhovateľ poukazuje aj na „Smernicu Rady Európskej únie 2004/80/ES\nzo dňa 29.04.2004 o odškodňovaní obetí trestných činov“, podľa ktorej majú vnútroštátne\npravidlá zaručiť spravodlivé a primerané odškodnenie obete. Navrhovateľ dôvodí aj tým,\nže podľa jeho názoru nie je potrebné určovať v podmienkach Slovenskej republiky hornú\nhranicu odškodnenia, hoci to Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných\nčinov, ku ktorému Slovenská republiky pristúpila, s odkazom na vnútroštátne právo\npripúšťa.\nII.\nNamietaný nesúlad napadnutého ustanovenia s ústavou\n13. Na základe už uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nnávrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Ustanovenie § 6 Zákona č. 2015/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených\nnásilnými trestnými činmi (aktuálna právna úprava § 13 Zákona č. 274/2017 Z. z.\no obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nie je v súlade\ns článkom 1 ods. 1, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 40 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“\nIII.\nPrávna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľa\n14. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n15. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nsúd.\n\n5\n\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n17. Podľa § 74 písm. d) zákona c.̌ 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej\nprávnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n18. Podľa § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde za súd ako navrhovateľa podľa čl. 130\nods. 1 písm. d) ústavy koná príslušný sudca alebo predseda príslušného senátu.\n19. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho\npredpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej\nsily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n19.1 Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n19.2 Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom\na dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n\n6\n\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPrávne závery ústavného súdu\n22. Navrhovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie bližšie opísanej\nv časti I tohto uznesenia namieta nesúlad v jeho veci aplikovaného ustanovenia § 6 zákona\nč. 215/2006 Z. z., resp. (nie je zrejmé, či aj) ustanovenia § 13 zákona č. 274/2017 Z. z.\nustanovujúcich maximálnu sumu odškodnenia poskytnutú štátom osobe poškodenej\nna zdraví v dôsledku úmyselného násilného trestného činu s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13\nods. 4 a čl. 40 ústavy.\n23. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne\nneopodstatnený. Uvedené sa týka aj konania o súlade právnych predpisov, v rámci\nktorého ústavný súd taktiež môže dospieť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti návrhu\nna začatie konania, spočívajúcej najmä v nedostatku príčinnej súvislosti medzi namietaným\nnesúladom napadnutej právnej úpravy (t. j. odôvodnením návrhu) a obsahom právnej\n\n7\n\nnormy, ktorej nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily navrhovateľ namieta\n(m. m. PL. ÚS 5/05, PL. ÚS 15/08, PL. ÚS 10/09, PL. ÚS 28/2015).\n24. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd uvádza, že v kontexte\nnavrhovateľom namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy považuje za rozhodujúcu\ntú skutočnosť, že vo veci, ktorú v konaní pred všeobecným súdom rozhoduje navrhovateľ,\nnie je štát škodcom, ale subjektom, ktorý predbežne kompenzuje poškodenému škodu\n(resp. jej časť) namiesto škodcu, ktorý ju momentálne nie je schopný alebo ochotný\nnahradiť,\n\na ku takému\n\n(primeranému\n\na spravodlivému,\n\nnie\n\nvždy\n\nvšak\n\núplnému)\n\nodškodneniu dochádza aj v prípade, ak náhrade škody páchateľom trestného činu bránia iné\nzákonom predpokladané okolnosti (napr. nedostatok trestnej zodpovednosti páchateľa).\n25. Ak by bol za páchateľa trestného činu (a teda za škodcu) považovaný samotný\nštát, bolo by podľa názoru ústavného súdu možné uvažovať o tom, že obmedzenie\nzodpovednosti štátu je diskriminačné, neprípustné a ústavne neudržateľné. V takom prípade\nby totiž išlo o typovo porovnateľné (rovnorodé) situácie, v ktorých by sa s poškodenými\nsubjektami zaobchádzalo odlišným spôsobom, so zvýhodnením štátu, a naopak,\nznevýhodnením poškodeného, ktorému bola škoda spôsobená (práve) štátom. Vo veci\nnavrhovateľa je však štát tým, ktorý poskytuje plnenie na vyrovnanie nerovnosti\n(u poškodených trestnými činmi, ktorí sa z faktických alebo právnych dôvodov nemôžu\nnáhrady škody včas alebo vôbec domôcť proti páchateľovi trestného činu, poprípade inak),\na toto plnenie je limitované. Námietka, že zákonodarca obmedzil výšku takéhoto plnenia,\nvšak sama osebe nesignalizuje nič, na základe čoho by bolo možné zmysluplne uvažovať\no tom, že toto obmedzenie je ústavne nekonformné alebo rozporné s medzinárodnými\ndokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n26. Po preskúmaní veci preto ústavný súd konštatuje, že prepojenie medzi\nnavrhovateľom označenými článkami ústavy, teda čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13\nods. 4 a čl. 40 ústavy, a namietanou právnou úpravou z pohľadu dôvodov uvedených\nv návrhu bez konkrétnejšie formulovaných úvah (podporujúcich záver o limitovanom\nnáhradnom odškodnení zo strany štátu ako o zásahu do práva na ochranu zdravia,\n\n8\n\nktorý je navyše nezlučiteľný so zásadami demokratického a právneho štátu, diskriminačný,\nnelegitímny a neproporcionálny) neindikuje žiadny ústavne relevantný rozpor (nesúlad).\nZ uvedeného vyplýva, že medzi navrhovateľom uvádzanými skutočnosťami (odôvodnením\njeho návrhu) a namietaným nesúladom § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. (platí to aj vo vzťahu\nk § 13 zákona č. 274/2017 Z. z.) s ním označenými článkami ústavy neexistuje príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd mohol reálne dospieť k záveru o ústavnej\nnesúladnosti napadnutej právnej úpravy, čo zakladá dôvod na odmietnutie návrhu\nnavrhovateľa pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatneného.\n27. Odhliadnuc od už uvedených skutočností svedčiacich v prospech záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti návrhu navrhovateľa, ústavný súd tiež poukazuje na neurčitosť návrhu,\nresp. jeho petitu, pokiaľ ide o text v zátvorke „(aktuálna právna úprava § 13 Zákona\nč. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)“,\nčo v spojení s nedostatkom podpornej argumentácie [§ 75 písm. b) zákona o ústavnom súde]\nodôvodňuje v tejto časti odmietnutie návrhu aj podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti pripomína, že v konaní podľa čl. 125 ústavy plní funkciu tzv. negatívneho\nnormotvorcu, ktorého rozhodnutia, ak zistí nesúlad právnej normy nižšej právnej sily\ns právnou normou vyššej právnej sily, majú v konečnom dôsledku derogačný účinok,\na preto je nevyhnuté v návrhu presne označiť konkrétne normatívne časti (ustanovenia)\nprávneho predpisu, v tomto prípade zákona, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej\nprávnej sily, resp. s medzinárodnou zmluvou navrhovateľ napáda (pritom v prípade súdu\nmusí v zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy návrh súvisieť s rozhodovaním súdu v konkrétnej veci).\nZároveň je potrebné návrh náležite odôvodniť v celom jeho rozsahu (v tomto prípade,\naj pokiaľ ide o text v zátvorke demonštratívne textovo vyčleneného návrhového petitu).\nRozsahom návrhu a jeho dôvodmi je potom ústavný súd viazaný (§ 45 zákona o ústavnom\nsúde).\n\n9\n\n28. Návrh v rozsahu vymedzenom v predchádzajúcom bode nespĺňa kritériá,\nktoré by umožňovali ústavnému súdu o ňom ďalej konať, keďže nie je zrejmé,\nprečo a ako by sa mal ústavný súd vysporiadať s textom uvedeným v zátvorke petitu návrhu\n(predovšetkým či ide o kumulatívny, alternatívny alebo subsidiárny návrh, alebo\nnemá návrhový význam). Vzhľadom na zmenu právnej úpravy v medziobdobí (prijatie\nnového zákona a zrušenie zákonodarcom toho, ktorý bol podkladom pre uplatnenie\ndotknutého nároku v súdnom konaní) ide pritom o podstatnú okolnosť priamo sa týkajúcu\nšpecifikácie predmetu posúdenia ústavným súdom tvrdeného nesúladu právneho predpisu,\nresp. jeho ustanovenia [§ 75 písm. a) zákona o ústavnom súde] oproti v návrhu uvedeným\nreferenčným normám [§ 75 písm. c) zákona o ústavnom súde]. V tejto súvislosti možno\npodotknúť, že z návrhu nijako nevyplýva ani to, že by sa v príslušnom smere dotýkal\nrozhodovania ústavného súdu nad rámec návrhu v zmysle § 89 zákona o ústavnom súde,\nktoré je navyše nezávislé na samotnom návrhu súvisiacom s konkrétnou rozhodovacou\nčinnosťou súdu (čo by bolo aktuálne v prípade súčasne účinnej, obsahovo nadväzujúcej,\nnajmä vykonávacej právnej úpravy).\n29. Ak by sa aj ústavný súd pokúsil o interpretáciu návrhového petitu\nako kumulatívneho vo vzťahu k časti textu v zátvorke (ustanovenie neskôr účinného\nzákona, ktoré samotný navrhovateľ nepovažuje pri rozhodovaní v dotknutej veci\nza použiteľné), absentuje zákonom požadovaná argumentácia, a pritom ide o obligatórnu\nnáležitosť návrhu. Nedostatok riadneho odôvodnenia návrhu na začatie konania má pritom\nv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu významné procesné dôsledky, taktiež vedúce\nv konečnom dôsledku k odmietnutiu návrhu z dôvodu nesplnenia jeho zákonom\npredpísaných náležitostí (osobitne vo vzťahu k návrhu súdu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov PL. ÚS 46/2015, m. m. ďalej napr. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012,\nIV. ÚS 375/2014, II. ÚS 519/2016, IV. ÚS 574/2018).\n\n10\n\n30. V rámci konania o súlade právnych predpisov ústavný súd nemôže sám vykonať\nkonverziu\n\nnavrhovateľom\n\nchybne\n\nformulovaného\n\nnávrhu\n\nna\n\nzačatie\n\nkonania.\n\nZ už citovaného § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že tento na druhovej báze\nexaktne identifikuje návrhy na začatie konania, na odstránenie odstrániteľných nedostatkov\nktorých môže ústavný súd navrhovateľa vyzvať a určiť mu na to lehotu. Zároveň vo svojej\ntretej vete taxatívnym výpočtom stanovuje druhy návrhov na začatie konania, na nedostatky\nktorých ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití systematického výkladu\n(aplikačný vzťah druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej vety toho istého\nustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu za následok,\nže v prípade ich výskytu ústavný súd odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom\nustanovených náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.\n31. Návrh podaný podľa čl. 125 ods. 1 ústavy patrí do druhej z popísaných\ndruhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie konania\npodľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, a pritom § 56 ods. 3 tretia veta toho\nistého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa na nedostatky\njeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti. Ústavný súd preto ani v tomto\nprípade navrhovateľa na odstránenie chýbajúcich náležitostí jeho návrhu na začatie konania\nnevyzýval.\n32.\n\nSumarizujúc\n\nuž\n\nvyslovené\n\nzávery,\n\nústavný\n\nsúd návrh\n\nnavrhovateľa\n\npri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti a zároveň aj, a to vo vzťahu k už citovanému\ntextu v zátvorke návrhového petitu, podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n33. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd dopĺňa, že pokiaľ\nnavrhovateľ vo vzťahu k označenému (ako nesúladnému s ústavou) zákonnému ustanoveniu\npoužíva argument „jednoznačnosť tohto znenia nie je možné prekonať inak, len ústavne\nkomfortným výkladom“ (správne „ústavne konformným výkladom“, pozn.), popiera\ntým účel svojho procesného výstupu smerom k ústavnému súdu a samotný účel konania\n\n11\n\no súlade právnych predpisov, najmä konkrétnej kontroly ústavnosti. Ak totiž zastáva názor,\nže ním požadovaný efekt možno dosiahnuť interpretačne, ústavne konformným výkladom\nzákona, mal ísť touto cestou, keďže podľa načrtnutej premisy by vyslovenie nesúladu\nprávnych predpisov pre rozhodnutie v ním prejednávanej veci evidentne nebolo potrebné\n(mýli sa teda navrhovateľ, ak sa domnieva, že áno).\nP o u če n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "náhrada škody (ujma)", "poškodený", "diskriminácia", "trestný čin", "moc-štátna"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02b550e1-14fb-4f58-95cb-f9a9d516d5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.574.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.574.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e1315f5-7a4e-480d-92f4-b48557fd962e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.519.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.519.2016.1"}, {"guid": "ussr:49838792-0d5c-4334-9ffd-4bb19f66d57e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 46/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 46/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1"}, {"guid": "ussr:8e624966-8506-43b0-8d88-d2428dba7d35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1"}, {"guid": "ussr:e9b0494c-0fa0-413e-a457-4d6efcd5cc0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 375/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 375/2014 z 23. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b0494c-0fa0-413e-a457-4d6efcd5cc0c"}, {"guid": "ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5"}, {"guid": "ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260"}, {"guid": "ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/05 z 24. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a"}, {"guid": "9a57cc6b-2f11-45d2-a2a1-1ac5e1b99b8b:15d0b9ad-17cc-46a0-a919-2cf72b0bcf89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118212026.1", "spisova_znacka": "5Cdo/169/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118212026.1"}, {"guid": "259c6525-603d-48c2-9440-5f8717ff12a5:31c48132-ded8-45c5-a8c4-0faff99fa91c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8118212026.3", "spisova_znacka": "14Co/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/1/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8118212026.3"}, {"guid": "259c6525-603d-48c2-9440-5f8717ff12a5:60c59885-b5d1-43e2-9ec5-1335d247fccb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8118212026.3", "spisova_znacka": "14Co/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/1/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8118212026.3"}]}